Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/147/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200008 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016200008.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Bc. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX-X, V. O., kontaktná adresa K., XXX XX V., právne zastúpený: JUDr. Vladimír Štrbík, advokát, Námestie slobody 22, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: KM-OLVS-83/2015/OPK zo dňa 07.12.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Žalobca bol dňom 15.09.2003 na základe vlastnej žiadosti z osobných dôvodov uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (ďalej len ako „PZ“), Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“), a to personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Považskej Bystrici č. 108 zo dňa 02.09.2003. 2. Žalobca požiadal Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne žiadosťou zo dňa 20.05.2014 (ďalej len ako „žiadosť“) o náhradu za stratu služobného platu podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), ktorú odôvodnil tým, že pri výkone práce ako člen hliadky, ktorú vykonával z titulu príslušníka PZ a v tom čase zaradeného na OO PZ Považská Bystrica, utrpel dňa 15.07.1992 pri služobnom zákroku úraz s následkami, ktoré spočívali v dlhodobej práceneschopnosti, sťažení spoločenského uplatnenia a následne trvalými následkami. Uviedol, že PZ je zodpovedný za uvedený stav v rozsahu 100 % s tým, že v súčasnosti je nezamestnaný, nakoľko nie je schopný vzhľadom k svojmu zdravotnému postihnutiu vykonávať akúkoľvek sústavnú prácu. V nadväznosti na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby mu bol vypočítaný pravdepodobný služobný plat v pracovnom zaradení v čase, kedy došlo k pracovnému úrazu (podľa jeho zistení cca 1 400 eur mesačne). Uviedol, že mu bolo vypočítané doplácanie za stratu na služobnom plate po odpočítaní výsluhového dôchodku, ktorý mu je vyplácaný vo výške 340 eur spolu s valorizáciou v súčasnosti cca 504 eur. O doplácanie náhrady straty na služobnom plate žalobca požiadal spätne 3 roky od uplatnenia uvedenou žiadosťou do doby dovŕšenia dôchodku. Za účelom preukázania opodstatnenosti nároku pripojil k žiadosti prílohy - záznam o vyšetrení úrazu, rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku, lekársky posudok o ťažkom zdravotnom postihnutí a rozhodnutie o ZŤP. 3. Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne (ďalej len ako „prvostupňový orgán“) po posúdení žiadosti žalobcu rozhodlo rozhodnutím č.: CPTN-OP-2015/2562 zo dňa 14.07.2015 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žalobcovi nepriznalo nárok na náhradu za stratu služobného platu podľa ustanovenia § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. z dôvodu, že nesplnil zákonnú podmienku pre vznik nároku na náhradu za stratu na služobnom plate, keďže nesplnil podmienky stanovené v ustanovení § 97 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, v znení účinnom do 01.04.1998 (ďalej len ako „zákon č. 410/1991 Zb.“) a nebola mu uznaná plná alebo čiastočná invalidita a nevznikol mu tak žiadny nárok na dávku úrazového zabezpečenia vo forme náhrady za stratu na služobnom plate podľa platného zákona č. 328/2002 Z. z., z dôvodu zániku jeho služobného pomeru ako príslušníka PZ uvoľnením na základe jeho žiadosti z osobných dôvodov podľa ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. 4. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie z dôvodu, že v jeho prípade boli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady za stratu na služobnom plate. Zároveň poukázal na to, že odškodnenia, ktoré mu boli poskytnuté PZ v súvislosti s jeho pracovným úrazom, mu boli vyplatené až na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, teda nie dobrovoľne. Namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to nesprávne právne posúdenie veci podľa ustanovenia § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. a poukázal, že dané zákonné ustanovenie je rozčlenené do troch bodov, pričom naňho sa vzťahuje bod 3. 5. Ďalej žalobca uviedol, že po jeho uvoľnení zo služobného pomeru bol uznaný invalidným lekárskym posudkom Sociálnej poisťovne, na základe čoho mu mal byť priznaný nárok na náhradu za stratu na služobnom plate. Poukázal na situáciu, v ktorej sa ocitol, keď po uznaní invalidity, ktorá bola v príčinnej súvislosti so služobným úrazom a služobným pomerom, mu Sociálna poisťovňa odmietla priznať invalidný dôchodok z dôvodu neodpracovaných rokov a taktiež aj PZ, kde odpracoval roky a pri služobnom zákroku utrpel strelné poranenia, svoju zodpovednosť odmieta. S poukazom na rozhodnutie Sociálnej poisťovne nesúhlasil so záverom prvostupňového orgánu, že nespĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 20 ods. 1 písm. a). zákona č. 328/2002 Z. z. a navrhoval, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil ako vecne nesprávne a jeho žiadosti o priznanie nároku na náhradu a priznanie náhrady na služobnom plate vyhovel. 6. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej len ako „druhostupňový orgán“) rozhodlo o odvolaní žalobcu rozhodnutím č.: KM-OLVS-83/2015/OPK zo dňa 07.12.2015 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“) a to tak, že odvolanie zamietlo a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdilo. Druhostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu a z tohto bol vyvodený vecne správny právny záver s tým, že za rozhodujúce v danom prípade považoval skutočnosť, že služobný pomer žalobcu skončil na základe jeho žiadosti z osobných dôvodov podľa ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. dňom 15.09.2003. Uviedol, že vo veci nebolo sporné, že žalobca utrpel úraz počas trvania služobného pomeru dňa 15.07.1992 pri služobnom zákroku a že zodpovednosť PZ bola stanovená na 100 %. Ďalej druhostupňový orgán uviedol, že nároky na dávky úrazového zabezpečenia v súvislosti s poškodením zdravia žalobcu pri služobnom úraze zo dňa 15.07.1992, boli komplexne riešené podľa vtedy platných a účinných všeobecne záväzných právnych predpisov a k ukončeniu vyplácania náhrady za stratu na služobnom príjme po skončení neschopnosti policajta na službu mohlo dôjsť v čase, keď pominuli podmienky určené v ustanovení § 97 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb., k čomu v danom prípade došlo, keď žalobca požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ na základe jeho vlastnej žiadosti z osobných dôvodov podľa ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., teda dňom 15.09.2003, kedy sa skončil jeho služobný pomer na základe jeho žiadosti po dohode s príslušnými nadriadenými. Druhostupňový orgán mal zároveň preukázané zo spisového materiálu, že žalobca požiadal o priznanie výsluhového dôchodku a nie invalidného výsluhového dôchodku a tak nespĺňal podmienky stanovené v ustanovení § 97 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb., a preto mu nebola uznaná plná alebo čiastočná invalidita a nevznikol mu tak žiadny nárok na dávku úrazového zabezpečenia vo forme náhrady za stratu na služobnom plate podľa ustanovenia § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., a to z dôvodu uvoľnenia zo služobného pomeru príslušníka PZ na základe vlastnej žiadosti z osobných dôvodov podľa ustanovenia§ 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Druhostupňový orgán mal za to, že v súvislosti so žiadosťou žalobcu si prvostupňový správny orgán zadovážil dostatok dôkazov, ktoré podľa svojej úvahy správne vyhodnotil, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a na ich podklade dospel k vecne správnemu právnemu záveru, že u žalobcu nebola splnená zákonná podmienka pre vznik nároku na náhradu za stratu na služobnom plate podľa ustanovenia § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. mu nevznikol nárok na náhradu za stratu na služobnom plate ani podľa jedného z bodov uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Zastával názor, že podstatnou skutočnosťou pri rozhodovaní o priznaní náhrady za stratu na služobnom plate žalobcovi, boli okolnosti skončenia jeho služobného pomeru, ku ktorému došlo uvoľnením dňom 15.09.2003 na základe personálneho rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici č. 108 zo dňa 02.09.2003 a bolo zrealizované na základe osobnej žiadosti odvolateľa a nie na základe jeho zdravotného stavu. Uviedol, že záver absencií zákonných náležitostí potrebných na priznanie náhrady za stratu na služobnom plate vyplýva aj z písomností odboru sociálneho zabezpečenia, sekcie personálnych a sociálnych činností a z osobného úradu Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-37.439-017/2015-VZ zo dňa 29.05.2015, ktorými bola žiadosť o priznanie náhrady za stratu na služobnom plate zo dňa 25.05.2015 postúpená na vybavenie riaditeľovi KR PZ v Trenčíne. Druhostupňový orgán odvolanie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko prvostupňové rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti a keďže neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia, odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. II. Žaloba 7. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave dňa 05.01.2016 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.12.2015 č. KM-OLVS-83/2015/OPK (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. 8. Žalobca v žalobe uviedol, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, považuje ho za vecne nesprávne a tvrdí, že vo veci konajúce orgány v konaní o jeho žiadosti zo dňa 20.05.2014 porušili základné zásady správneho konania uvedené v ustanovení § 3 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“) a tiež konkrétne ustanovenie § 32 ods. 1 a ustanovenie § 46 Správneho poriadku. 9. Žalobca namietal, že žalovaný v konaní nepostupoval správne a napadnuté rozhodnutie je nezákonné. 10. Uviedol, že požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku a na základe toho bol vyhotovený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne lekársky odborný posudok zo dňa 13.12.2013, ktorý stanovil mieru jeho poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 55 % a to v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpel počas výkonu služby u žalovaného a žalobca bol uznaný invalidným s dátumom vzniku invalidity dňa 29.05.2010. 11. Žalobca poukázal na to, že Sociálna poisťovňa na základe jeho žiadosti o invalidný dôchodok tejto žiadosti nevyhovela a rozhodnutím zo dňa 24.02.2014 ju zamietla podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zdôraznil, že z odôvodnenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne však vyplýva, že jeho žiadosť je dôvodná vzhľadom ku konštatovaniu posudkového lekára a bola zamietnutá z dôvodov, že úraz sa stal u žalovaného a žalobca nemá okrem služobného pomeru odpracované potrebné roky na uznanie invalidného dôchodku. Z tohto dôvodu požiadal žalobca dňa 20.05.2014 žalovaného o doplatenie straty na zárobku od uznania invalidity od mesiaca máj 2010, nakoľko nie je schopný vykonávať ďalšiu prácu a okrem výsluhového dôchodku nemá iný príjem, nedosiahol vek na starobný dôchodok a jeho postupom bol diskriminovaný. Uviedol, že v jeho prípade nastala situácia po uznaní jeho invalidity, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom pri služobnom zákroku, keď utrpel strelné poranenia zoči-voči páchateľovi, pričom Sociálna poisťovňa svoju zodpovednosť odmieta. V priamej príčinnej súvislosti so zraneniami v služobnom pomere po jeho prepustení so služobného pomeru bol uznaný invalidným na základe lekárskeho posudku zo dňa, ktorý aj k žalobe pripojil. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 22.02.2016 nesúhlasil so žalobou a uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobca požiadal o priznanie výsluhového dôchodku, nie invalidného výsluhového dôchodku a rozhodnutím zástupkyne generálnej riaditeľky a riaditeľky odboru sociálneho zabezpečenia zdravotníctva a sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPC-37.439-1/5-2003 zo dňa 11.11.2003 mu bol tento výsluhový dôchodok aj priznaný. 13. Uviedol, že v osobnom spise žalobcu sa nenachádzajú žiadne písomnosti, ktoré by potvrdzovali, že žalobcovi bola uznaná plná alebo čiastočná invalidita a ani v predloženej žiadosti o priznanie náhrady za stratu na služobnom plate zo dňa 25.05.2015, v ktorej je uvedené, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku, sa nenachádzajú žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali túto skutočnosť. Žalovaný mal zistené, že na základe lekárskeho posudku oddelenia posudkovej činnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici č. PB1/OPČ/SOC/2013/36531-002 zo dňa 10.07.2013 vypracovaného posudkovou lekárkou MUDr. O. O. bol žalobcovi podľa ustanovenia § X6 ods. 1 zákona č. 47/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyhotovený preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. 14. Žalovaný tak dospel k záveru, že žalobca nespĺňal podmienky určené v ustanovení § 97 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. a nebola mu uznaná plná alebo čiastočná invalidita, a preto mu nevznikol nárok na dávku úrazového zabezpečenia vo forme náhrady za stratu na služobnom plate podľa ustanovenia § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. z dôvodu uvoľnenia zo služobného pomeru príslušníka PZ na základe vlastnej žiadosti z osobných dôvodov podľa ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. 15. Na základe týchto skutočností bolo vydané rozhodnutie, ktorým žalobcovi nebola priznaná náhrada za stratu na služobnom plate, o ktorú dňa 20.05.2014 požiadal. Žalovaný zastával názor, že z predloženého spisového materiálu vyplynulo, že prvostupňový orgán si pred vydaním rozhodnutia zabezpečil dostatok dôkazov, ktoré podľa svojej úvahy vyhodnotil a dospel k správnemu záveru, že u žalobcu nie je splnená zákonná podmienka pre vznik nároku na náhradu za stratu na služobnom plate podľa ustanovenia § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. 16. Žalovaný zdôraznil, že podstatnou skutočnosťou pri rozhodovaní o priznaní náhrady za stratu na služobnom plate žalobcu boli okolnosti skončenia jeho služobného pomeru, ku ktorému došlo uvoľnením dňom 15.09.2003 na základe personálneho rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici č. 108 zo dňa 02.09.2003, pričom jeho uvoľnenie zo služobného pomeru bolo realizované na základe jeho osobnej žiadosti a nie na základe jeho zdravotného stavu. Záver o absencii zákonných náležitostí potrebných na priznanie náhrady za stratu na služobnom plate vyplýva aj z písomností odboru sociálneho zabezpečenia, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 17. Žalovaný uviedol, že druhostupňový orgán ako odvolací orgán nezistil žiadne dôvody, ktoré by poukazovali na nezákonnosť a nesprávnosť postupu prvostupňového orgánu pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. S poukazom na zistené skutočnosti konštatoval, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z., ktoré obsahuje po formálnej stránke všetky náležitosti tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 47 Správneho poriadku a je v dostatočnom rozsahu odôvodnené, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. 18. Žalovaný na základe uvedeného má za to, že prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahujú predpísané náležitosti, a preto navrhoval, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. IV. Právne posúdenie veci 19. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ustanovení § 10, § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 23.01.2020 (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 20. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/2/2016-91 zo dňa 25.01.2018 zrušil rozhodnutie žalovaného č.: KM-OLVS-83/2015/OPK zo dňa 07.12.2015 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 21. Žalovaný podal voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/2/2016-91 zo dňa 25.01.2018, kasačnú sťažnosť podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 22. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o kasačnej sťažnosti žalovaného rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/62/2018 zo dňa 29.05.2019 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/2/2016-91 zo dňa 25.01.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danom prípade, pre priznanie náhrady straty na služobnom príjme bolo potrebné splniť kumulatívne dve podmienky, a to prepustenie zo služobného pomeru zo zdravotných dôvodov a dosahovanie nižšieho príjmu ako služobný plat policajta, ktorý dosahoval pred prepustením. Podľa názoru kasačného súdu, nebola v danom prípade splnená jedna z kumulatívnych podmienok pre priznanie uplatneného nároku a to prepustenie žalobcu zo služobného pomeru zo zdravotných dôvodov. Na základe uvedeného, dospel kasačný súd k záveru, že Krajský súd v Bratislave vec nesprávne právne posúdil, a preto bolo potrebné jeho rozsudok č.k. 1S/2/2016-91 zo dňa 25.01.2018 zrušiť podľa ustanovenia § 462 ods. 1 SSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 23. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bolo napadnuté rozhodnutie zo dňa 07.12.2015 č. KM-OLVS-83/2015/OPK, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu č. CPTN-OP-2015/2562 zo dňa 14.07.2015 a na základe ktorého žalobcovi ako bývalému príslušníkovi PZ nebola priznaná náhrada za stratu na služobnom plate za služobný úraz, ktorý utrpel dňa 15.07.1992 pri plnení služobných úloh vyplývajúcich z jeho funkcie príslušníka PZ, a to z dôvodu, že nebola splnená zákonná podmienka pre vznik nároku na náhradu za stratu na služobnom plate podľa ustanovenia § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu. Podľa názoru žalovaného žalobca nesplnil zákonnú podmienku pre vznik nároku na náhradu za stratu na služobnom plate stanovenú ustanovením § 97 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. a nebola mu uznaná plná alebo čiastočná invalidita a teda mu nevznikol nárok na dávku úrazového zabezpečenia vo forme náhrady za stratu na služobnom plate podľa ustanovenia § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., keďže služobný pomer príslušníka PZ mu zanikol z dôvodu jeho uvoľnenia zo služobného pomeru na základe jeho žiadosti z osobných dôvodov podľa ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. 24. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 28. V predmetnej veci bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) podaním žaloby na súd dňa 05.01.2016, t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č.162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 29. Súd pri preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím postupoval podľa SSP, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil OSP s poukazom na prechodné ustanovenie § 491 ods. 1 a ods. 2 SSP, podľa ktorého, správny súd konanie dokončí podľa SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu. 30. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 31. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 32. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 33. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 34. Podľa § 97 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. v znení účinnom do 01.04.1998, náhrada za stratu na služobnom príjme po skončení neschopnosti policajta na službu alebo pri uznaní plnej alebo čiastočnej invalidity sa poskytuje v takej výške, aby spolu s čistým služobným príjmom (zárobkom) policajta po úraze alebo po zistení choroby z povolania s prípadným invalidným alebo čiastočným invalidným dôchodkom poskytovaným z toho istého dôvodu alebo s príspevkom za službu sa rovnala jeho čistému služobnému príjmu pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania. Pritom sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť, ani na zmenu výšky a na zvýšenie už priznaných dôchodkov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení. Táto náhrada patrí policajtovi najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕši 65 rokov veku. 35. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3, alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje: a) policajtovi náhrada za stratu na služobnom plate a profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby náhrada za stratu na služobnom príjme, ak 1. bol po skončení dočasnej neschopnosti prevedený alebo preložený zo zdravotných dôvodov na inú funkciu, na ktorej policajt dosahuje nižší služobný plat a profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby nižší služobný príjem, alebo 2. bol zo služobného pomeru prepustený alebo uvoľnený zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem z pracovnej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je nižší ako služobný plat policajta alebo služobný príjem profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby, ktorý dosahoval pred prepustením alebo uvoľnením zo služobného pomeru. 36. Podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v čase uvoľnenia žalobcu zo služobného pomeru do 31.12.2004, policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov. Na výsluhový dôchodok má nárok aj policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 15 rokov. Pri výpočte takéhoto výsluhového dôchodku sa základ použitý na výpočet invalidného výsluhového dôchodku zvyšuje o rovnaké percentá, o aké by sa zvýšil invalidný výsluhový dôchodok do dňa priznania výsluhového dôchodku. 37. Podľa § 40 ods. 1 a zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v čase uvoľnenia žalobcu zo služobného pomeru do 31.12.2004, policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má odo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa odseku 1 trvá počas invalidity, najdlhšie však do dňa predchádzajúceho dňu opätovného prijatia do služobného pomeru policajta alebo profesionálneho vojaka podľa osobitných predpisov alebo do dňa predchádzajúceho dňu priznania výsluhového dôchodku. 38. Podľa § 83 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z. v účinnom znení, na žiadosť sa poskytuje: a) výsluhový príspevok, b) odchodné, c) úmrtné, d) výsluhový dôchodok, e) invalidný výsluhový dôchodok, f) vdovský výsluhový dôchodok, g) vdovecký výsluhový dôchodok, h) sirotský výsluhový dôchodok, i) služby. Na žiadosť sa policajtovi poskytuje aj: a) náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti, b) nemocenské, c) vyrovnávacia dávka, d) materské, e) ošetrovné, f) kúpeľná starostlivosť, g) dávky úrazového zabezpečenia. Za žiadosť podľa odseku 2 sa považuje potvrdenie dočasnej pracovnej neschopnosti, potvrdenie o potrebe prevedenia na inú prácu, potvrdenie o očakávanom dni pôrodu, potvrdenie o potrebe ošetrovania člena rodiny, preukaz o trvaní dočasnej neschopnosti a návrh na kúpeľnú starostlivosť. 39. Podľa § 84 ods. 1, 4 zákona č. 328/2002 Z. z., na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia začaté z podnetu účastníka konania sa zastaví aj vtedy, ak účastník konania v lehote určenej útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia a) nepredložil príslušné doklady, b) neoznámil požadované údaje, c) nepodrobil sa vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky. 40. Podľa § 85 ods. 1 písm. g) a h) a ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., lekárskou posudkovou činnosťou u policajtov je posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu policajta počas trvania služobného pomeru a posúdenie, v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie po skončení služobného pomeru zo zdravotných dôvodov, posúdenie, či sa stal policajt invalidný v dôsledku choroby z povolania alebo služobného úrazu a v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie podľa tohto zákona. Orgánmi lekárskej posudkovej činnosti sú lekárska komisia ministerstva a ústredná lekárska komisia ministerstva. 41. Podľa § 103 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z. v účinnom znení, nárok na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. Nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie a vyplácanie dávky, ak tento zákon neustanovuje inak. 42. Podľa § 107 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v účinnom znení, nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa vzniku nároku na jej výplatu. 43. V konaní bolo sporné medzi účastníkmi konania v súvislosti s rozhodnutím o náhrade za stratu na služobnom plate na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 20.05.2014, či v čase rozhodovania žalovaného, ale aj prvostupňového orgánu bol žalobca invalidným v spojení so služobným úrazom. 44. V danom prípade bolo primárnou úlohou súdu posúdiť v kontexte námietok žaloby vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a to, či žalobca bol prepustený alebo uvoľnený zo služobného pomeru zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu (§ 20 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.) a dosahovanie nižšieho príjmu, ako služobný plat policajta, ktorý dosahoval pred prepustením. 45. Krajský súd zistil z obsahu administratívneho spisu, že žalobca utrpel dňa 15.07.1992 služobný úraz, v dôsledku ktorého bol lekárskou posudkovou komisiou posúdený jeho zdravotný stav a táto ho uznala za schopného služby s obmedzením od 01.07.1994. Na základe predmetného posúdenia zdravotného stavu žalobcu, bol Personálnym rozkazom č. 313 zo dňa 31.10.1994 odvolaný z dovtedajšej funkcie dňom 31.10.1994 a dňom 01.11.1994 bol ustanovený do funkcie starší referent Oddelenia správnej služby, Odboru poriadkovej polície OV PZ Považská Bystrica s tým, že mu bol ponechaný jeho doterajší funkčný plat. 46. Ďalej sa v spise sa nachádza žiadosť žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru zo dňa 26.08.2003, ktorou žalobca žiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru z osobných dôvodov. Na základe predmetnej žiadosti bol žalobca personálnym rozkazom č. 108 zo dňa 02.09.2003 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka PZ dňom 15.09.2003. V súvislosti s uvoľnením zo služobného pomeru, bolo žalobcovi priznané odchodné rozhodnutím zo dňa 11.11.2003 a odo dňa 16.09.2003 mu bol priznaný výsluhový dôchodok. 47. Z ďalších dokladov založených v administratívnom spise vyplýva, že žalobca bol Sociálnou poisťovňou uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 55 %, dňom 29.05.2010. Z dôvodu nesplnenia podmienky dosiahnutia najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity, nebol žalobcovi Sociálnou poisťovňou priznaný invalidný dôchodok. Z dôvodu, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok za obdobie služby od 01.10.1980 do 29.09.1982 a od 01.10.1982 do 15.09.2003, toto obdobie nebolo hodnotené pre účely invalidného dôchodku. 48. Krajský súd mal ďalej zistené z administratívneho spisu, že žalobca požiadal Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne žiadosťou zo dňa 25.05.2014 o náhradu za stratu služobného platu podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a to od 25.05.2012 do doby dovŕšenia dôchodku, ktorú odôvodnil tým, že pri výkone práce ako člen hliadky, ktorú vykonával z titulu príslušníka PZ a v tom čase zaradeného na OO PZ Považská Bystrica, utrpel dňa 15.07.1992 pri služobnom zákroku pracovný úraz s následkami, ktoré spočívali v dlhodobej práceneschopnosti, sťažení spoločenského uplatnenia a následne trvalými následkami. Uviedol, že PZ je zodpovedný za uvedený stav v rozsahu 100 % s tým, že v súčasnosti je nezamestnaný, nakoľko nie je schopný vzhľadom k svojmu zdravotnému postihnutiu vykonávať akúkoľvek sústavnú prácu. V nadväznosti na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby mu bol vypočítaný pravdepodobný služobný plat v pracovnom zaradení v čase, kedy došlo k pracovnému úrazu (podľa zistení žiadateľa cca 1 400 eur mesačne). Poukázal na ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. a žiadal, aby mu bolo vypočítané doplácanie za stratu na služobnom plate po odpočítaní výsluhového dôchodku vo výške 340 eur, vrátane valorizácie, čo v súčasnosti činí približne 504 eur. Doplácanie straty na služobnom plate žiadal so spätnou účinnosťou 3 roky, do doby dovŕšenia dôchodku. O žiadosti žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. CPTN-OP-2015/2562 zo dňa 14.07.2015, ktorým žalobcovi nárok na náhradu za stratu služobného platu podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. a § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. nepriznal. 49. Správny súd po preskúmaní veci, posudzoval žiadosť žalobcu o prepustení zo služobného pomeru zo dňa 26.08.2003 podľa predpisov účinných v čase uplatnenia nároku, resp. vzniku nároku podľa ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., z ktorého vyplýva, že podmienkou na priznanie náhrady straty na služobnom príjme je skutočnosť, že policajt bol zo služobného pomeru prepustený alebo uvoľnený zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem je nižší ako služobný plat policajta, ktorý dosahoval pred prepustením alebo uvoľnením zo služobného pomeru. Súd mal preukázané z predmetnej žiadosti, že táto neobsahuje ako dôvod pre uvoľnenie zo služobného pomeru zdravotný stav žalobcu, neboli k nej pripojené žiadne dôkazy (napr. lekárske správy, posudok lekárskej komisie ministerstva a pod.) preukazujúce, že príčinou pre jej podanie bol zhoršený zdravotný stav žalobcu, ktorý by mu neumožnil vykonávať funkciu, do ktorej bol v tom čase zaradený, zohľadňujúcu následky jeho pracovného úrazu. Súd na základe uvedeného konštatuje, že žalobca nebol zo služobného pomeru príslušníka PZ prepustený zo zdravotných dôvodov. 50. Túto skutočnosť mal správny súd preukázanú z obsahu administratívneho spisu, v ktorom sa nachádza Personálny rozkaz č. 225 zo dňa 26.09.1994 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa ustanovenia § 110 ods. 1 písm. b) zákona č. 410/1991 Zb., ktorý bol následne zrušený Personálnym rozkazom č. 313 zo dňa 31.10.1994 s tým, že žalobca bol zaradený do inej funkcie, zohľadňujúcej jeho obmedzenia vyplývajúce zo služobného úrazu. Bolo teda nesporné, že žalobca vyjadril s uvedeným rozhodnutím súhlas a teda nedošlo k realizácii jeho uvoľnenia zo služobného pomeru príslušníka PZ zo zdravotných dôvodov. 51. Súd mal z dokladov založených v spise v konaní preukázané, že počas neschopnosti vykonávať službu poberal služobný príjem v chorobe a že po tom, ako utrpel pracovný úraz, bol opätovne uznaný za schopného služby s obmedzením, od 01.07.1994 a že bol preložený na iný jeho zdravotnému stavu vyhovujúci výkon služby, so zachovaním jeho služobného platu. 52. Súd poznamenáva, že potom, ako bol žalobca opätovne uznaný za schopného výkonu služby s obmedzením, netvrdil, že by počas výkonu služby bol ukrátený na príjme v dôsledku úrazu z povolania. 53. Taktiež v konaní nebolo sporné, že žalobca v danom, posudzovanom období, nebol uznaný za invalidného alebo čiastočne invalidného. 54. V konaní bolo preukázané, že žalobca bol Sociálnou poisťovňou uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55 %, od 29.05.2010 až na základe lekárskeho posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne zo dňa 10.07.2013. 55. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9 Sžk/62/2018 zo dňa 29.05.2019, ktorý sa týka tejto veci je uvedené na str.9, že: „žalobca nepredložil žiaden doklad, ktorý by preukazoval jeho neschopnosť vykonávať pridelenú funkciu v čase podania žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru t.j. k 26.08.2003. Bolo povinnosťou žalobcu, ak dôvodom pre uvoľnenie zo služobného pomeru bol jeho zdravotný stav v dôsledku služobného úrazu, tento dôvod uviesť v žiadosti o prepustení zo služobného pomeru, podrobiť sa lekárskej posudkovej činnosti príslušnými orgánmi žalovaného. V prípade, ak žalobca požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru z osobných dôvodov, nebolo povinnosťou žalovaného, skúmať príčiny pre podanie žiadosti a zisťovať zdravotný stav žalobcu. V danom prípade, pre priznanie náhrady straty na služobnom príjme bolo potrebné splniť kumulatívne dve podmienky, a to prepustenie zo služobného pomeru zo zdravotných dôvodov a dosahovanie nižšieho príjmu, ako služobný plat policajta, ktorý dosahoval pred prepustením. Podľa názoru kasačného súdu, nebola v danom prípade splnená jedna z kumulatívnych podmienok pre priznanie uplatneného nároku a to prepustenie žalobcu zo služobného pomeru zo zdravotných dôvodov.“ 56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti pri rešpektovaní vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vyššie uvedom rozsudku týkajúceho sa tejto veci, krajský súd dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu za stratu na služobnom príjme po skončení neschopnosti policajta podľa ustanovenia § 97 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. a že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol. 57. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 58. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.