Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/19/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200233 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016200233.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX Z., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Trenčín, Hviezdoslavova 3, P. O. BOX 504, 911 01 Trenčín, o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 2064/2016 - KaTN, Č. RZ: 2926/2016 zo dňa 18.01.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu sp. zn. 2064/2016 - KaTN, Č. RZ: 2926/2016 zo dňa 18.01.2016 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím sp. zn. 2064/2016 - KaTN, Č. RZ: 2926/2016 zo dňa 18.01.2016 odporca podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal poskytnutia právnej pomoci vo veci označenej ako „neplatnosť skončenia PN“. Vo veci právneho sporu, s ktorým sa navrhovateľ obrátil na odporcu, je daná pôsobnosť odporcu, keďže ide o občianskoprávnu vec podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci. Z predložených dokladov mal odporca za preukázané, že navrhovateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc tým, že v danej veci nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa odporca splnením ďalších podmienok nezaoberal. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, kde uviedol, že odporca riadne nepreskúmal právnu stránku veci, neprehodnotil a neposúdil okolnosti prípadu. Žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporcu, nakoľko je presvedčený, že rozhodnutie je zrejme nesprávne, neúplné a nezrozumiteľné. Namietal aj vyhodnotenie a vykonanie listinných dôkazov. V písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa odporca uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci navrhovateľovi z dôvodu nesplnenia podmienky uvedenej v § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci. Navrhovateľ sa na odporcu obrátil so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci vo veci „neplatnosti skončenia PN“. Odporca pri rozhodovaní o nepriznaní nároku na právnu pomoc navrhovateľovi preskúmal naplnenie jednotlivých znakov nemajetkovej ujmy, za ktoré možno považovať objektívnu spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinnú súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Odporca ďalej uviedol, že žiadateľ neoznačil dôkazy o neoprávnenosti zásahu, ktorý mal spočívať v neoprávnenom ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľa a v následnom neuznaní jej súvislého pokračovania, nakoľko správnosť diagnózy novej pracovnej neschopnosti navrhovateľa, ako pracovnej neschopnosti nesúvisiacej s predchádzajúcou bola potvrdená viacerými lekárskymi posúdeniami (napríklad posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ortopedickým nálezom zo dňa 01.10.2013, alebo stanovenými diagnózami od Q.. Q. Q.). Keďže podľa odporcu nevyplynula potenciálna neoprávnenosť takéhoto zásahu, nemohol odporca konštatovať, že by mohlo dôjsť takýmto zásahom k nemajetkovej ujme navrhovateľa. Odporca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.08.2012, z ktorého vyplýva že posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti nemožno nechať len na tvrdení žiadateľa a priznávať tak nárok aj v prípade, keď žiadateľ nemá dôkaz, ktorým by pred súdom preukázal oprávnenosť nároku. V snahe vylúčiť zneužívanie inštitútu prístupu k spravodlivosti pre osoby materiálne znevýhodnené podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci je práve posúdenie podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu a teda nepriznanie právnej pomoci v prípadoch, kedy by podľa názoru odporcu nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva. Podľa názoru odporcu by priznanie právnej pomoci a ustanovenie právneho zástupcu navrhovateľovi bolo neefektívne a nehospodárne konanie zo strany odporcu. Preto po vyhodnotení žiadosti o poskytnutie právnej pomoci navrhovateľa odporca konštatoval, že v danom prípade nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu a nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasledujúcich Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ bol zamestnaný u zamestnávateľa Edymax Holding, a.s. od 04.01.2013 do 22.01.2013. Dňa 23.01.2013 si navrhovateľ uplatnil nárok na nemocenské z ochrannej lehoty zo skončenia nemocenského poistenia u zamestnávateľa Edymax Holding, a.s., nakoľko bol uznaný za dočasne práce neschopného od 23.01.2013 do 01.09.2013. Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti navrhovateľa vystavil Q.. Q. Q.. Dôvodom uznania dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľa boli subjektívne udávané bolesti s negatívnym fyzikálnym nálezom, bez medikamentóznej liečby. Zdravotný stav navrhovateľa bol diagnosticky hodnotený ako bolesti v dolnej časti chrbta. Dňa 04.03.2013 bola navrhovateľovi chirurgom diagnostikovaná zlomenina predpriehlavkovej kosti nohy. Dňa 22.04.2013 bola navrhovateľovi vyšetrením zistená syndesmóza (rozšírenie, uvoľnenie) väzivového spojenia kostí dolnej časti fibuly a tíbie. Od 10.05.2013 do 26.06.2013 bola u navrhovateľa dokumentovaná fyziatricko-rehabilitačná liečba Q.. F.. Kontrolné chirurgické vyšetrenie navrhovateľa sa uskutočnilo dňa 04.07.2013 Q.. Q. V., ktorý dokumentoval zlepšenie lokálneho nálezu po rehabilitácii, ktorý opodstatňoval ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Dočasná pracovná neschopnosť navrhovateľa trvala od 23.01.2013 do 03.03.2013 pre bolesti chrbta, od 04.03.2013 pre nalomenie predpriehlavkovej kosti a od 22.04.2013 pokračovala dočasná pracovná neschopnosť pre vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie väzov členkového kĺbu, a to až do 01.09.2013. Ošetrujúci lekár navrhovateľa Q.. Q. Q. ukončil dočasnú pracovnú neschopnosť podľa záznamu na žiadosť navrhovateľa dňa 01.09.2013. Navrhovateľ od 12.09.2013 do 25.09.2013 pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom u zamestnávateľa Smart, s.r.o. Navrhovateľovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť dňa 01.10.2013 vystavená Q.. Q. Q. na obdobie od 01.10.2013 do 10.12.2013. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. 200-022544-CA01/2014, NP 203-4228/2013 zo dňa 25.02.2014 navrhovateľovi nepriznala nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 01.10.2013. V odôvodnení uviedla, že navrhovateľ bol zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení neskorších predpisov, a preto nemá nárok na nemocenské. Ďalej Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava v rozhodnutí uviedla, že vychádzala zo stanoviska odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín zo dňa 05.02.2014, podľa ktorého sa nejedná o jednu súvislú pracovnú neschopnosť navrhovateľa zo začiatkom od 23.01.2013, ale o dve rôzne, a to na obdobie od 23.01.2013 do 01.09.2013 a pracovnú neschopnosť od 01.10.2013 do 10.12.2013. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava odvolanie. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 30621-4/2014-BA potvrdila prvostupňové rozhodnutie a odvolanie navrhovateľa zamietla v celom rozsahu. Navrhovateľ sa domáhal priznania nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti dňa 01.09.2013, nakoľko mu vznikla ďalšia dočasná pracovná neschopnosť od 01.10.2013, ktorá mala byť podľa navrhovateľa pokračovaním pôvodnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 23.01.2013. Navrhovateľ uviedol, že pri ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti dňa 01.09.2013 došlo k nedbanlivosti v administratívnej činnosti zo strany ošetrujúceho lekára Q.. Q. Q., ktorý mal údajne na pokyn posudkovej lekárky Q.. Q. ukončiť dočasnú pracovnú neschopnosť navrhovateľa. Týmto administratívnym úkonom nebola navrhovateľovi poskytnutá náležitá zdravotná starostlivosť a vznikla mu tak nemajetková ujma. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti. Do rozsahu osobnostných práv patrí najmä ochrana života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Z uvedeného by v prípade navrhovateľa prichádzala do úvahy nemajetková ujma spôsobená zásahom do zdravia žiadateľa zo strany ošetrujúceho lekára. Navrhovateľ ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti dňa 01.09.2013 neutrpel ujmu na zdraví, nemajetkovú ujmu je však možné uplatňovať aj v prípade iného konania, ktorým bolo zasiahnuté do osobnostných práv osoby. Za účelom prešetrenia bol navrhovateľ predvolaný do Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín na deň 05.02.2014. Odbor lekárskej posudkovej činnosti v závere stanoviska konštatoval, že pôvodná dočasná pracovná neschopnosť navrhovateľa od 23.01.2013 do 01.09.2013 bola podmienená iným dôvodom týkajúcim sa zdravotného stavu žiadateľa ako dočasná pracovná neschopnosť navrhovateľa od 01.10.2013 do 10.12.2013. Ošetrujúci lekár navrhovateľa ako dôvod dočasnej pracovnej neschopnosti od 01.10.2013 uviedol objavenie sa po záťažových bolestí v oblasti členkového kĺbu. Na základe dôvodu uvedeného ošetrujúcim lekárom navrhovateľa a ortopedickým nálezom zo dňa 01.10.2013, nešlo o úrazové zmeny nadväzujúce na poškodenie, ktoré bolo dôvodom pôvodnej dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľa. Navrhovateľ si splnil svoju dôkaznú povinnosť iba vo vzťahu k prvému znaku nemajetkovej ujmy, teda objektívnej spôsobilosti zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Je nepochybné, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti a lekárske posudky o pracovnej spôsobilosti môžu takto zasiahnuť do práv osoby. Vo vzťahu k ďalšiemu znaku, teda neoprávnenosti zásahu, tento nebol splnený, nakoľko bola viacerými lekárskymi posúdeniami potvrdená správnosť diagnózy dočasnej pracovnej neschopnosti od 01.10.2013 ako pracovnej neschopnosti nesúvisiacej s predchádzajúcou dočasnou pracovnou neschopnosťou. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal skutočnosti o tom, že došlo k vzniku nemajetkovej ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom do jeho osobnostných práv vo vzťahu k ukončeniu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré by viedli k odôvodnenému záveru preukazujúcemu vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu. Podľa § 30 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemožno si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, podmienky na poskytovanie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4- násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6- násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. Podľa § 8 zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Správny súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľom napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že postup odporcu pri vydaní rozhodnutia bol v súlade s platnou právnou úpravou. Odporca dostatočne zistil skutkový stav veci, správne právne vec posúdil a na základe náležite zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa tunajší súd v plnom rozsahu stotožňuje. Na základe vyššie uvedeného vo veci, s ktorou sa navrhovateľ obrátil na odporcu, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom jeho vydania bola skutočnosť, že odporca mal na základe priložených listinných dokladov za preukázané, že navrhovateľ nesplnil podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytovanie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Odporca v odôvodnení rozhodnutia argumentoval tým, že úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok v zmysle citovaného § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Ustanovenie § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, má odporca prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Záverom konajúci správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odporcu, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu považuje za vecne správne, vyplývajúce z riadne zisteného skutkového stavu, náležite odôvodnené, vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol súd § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).