Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/205/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200315 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016200315.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: N. Y., B. XX, XXX XX D. H., V.: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Jozef Madej, advokát, Laurinská 3, 811 01 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 58845/2016 zo dňa 20.01.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.02.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 58845/2016 zo dňa 20.01.2016, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 1482644/2015/9104406 zo dňa 29.09.2015, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2008 vo výške X XXX,XX eura. 2. Krajský súd v Bratislave, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného rozsudkom č. k. 1S/38/2016-230 zo dňa 23.08.2018 rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného č. 58845/2016 zo dňa 20.01.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 1482644/2015/9104406 zo dňa 29.09.2015 podľa § 191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. S poukazom na § 140 SSP konštatoval, že sa stotožnil s právnym posúdením tunajšieho správneho súdu uvedeným v rozsudku sp. zn. 5S/36/2016 zo dňa 10.10.2017, pokladal ho za plne aplikovateľný na prejednávanú vec a poznamenal, že predmetný rozsudok č.k. 5S/36/2016-117 zo dňa 10.10.2017 nebol napadnutý kasačnou sťažnosťou. O náhrade trov konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania s tým, že o výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe kasačnej sťažnosti žalovaného predmetné rozhodnutie krajského súdu svojím rozhodnutím sp. zn. 3Sžfk/25/2018 zo dňa 07.08.2019 zrušil vzhľadom na dôvodnosť kasačnej sťažnosti žalovaného a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 4. Kasačný súd v rozhodnutí sp. zn. 3Sžfk/25/2018 zo dňa 07.08.2019 uvádza, že na najvyššom súde v danej veci predchádza rozsudok sp. zn. 10Sžfk/81/2018 zo dňa 30.07.2019, ktorý zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/35/2016-119 zo dňa 31.01.2018 v skutkovo obdobnej daňovej veci žalobcu - DPH za zdaniteľné obdobie jún 2008. Najvyšší súd poukázal na tento rozsudok, ktorý je súčasťou súdneho spisu na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 2S/35/2016 s tým, že podstatnou okolnosťou je, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/35/2016 bol vyhlásený dňa 31.01.2018 t.j. pred vyhlásením napadnutého rozsudku zo dňa 23.08.2018. Zároveň uložil krajskému súdu v ďalšom konaní opätovne vec prejednať, oboznámiť sa s obsahom rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 10Sžfk/81/2018 zo dňa 30.07.2019, ktoré je súčasťou súdneho spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/35/2016. Za vhodné považoval overiť i stav trestného konania. 5. Správny súd zistil, že na tunajšom súde prebehlo viacero súdnych konaní, v ktorých boli označení ten istý žalobca a ten istý žalovaný. Predmetom týchto konaní bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného a jemu predchádzajúcich rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Bratislava - vyrubenie rozdielu DPH daňovému subjektu (žalobcu) za obdobie január až august 2008. Ide o konanie vedené pod sp. zn. 5S/36/2016, skončené rozsudkom zo dňa 10.10.2017, ktorým preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov boli zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie (kasačná sťažnosť podaná nebola). Konania vedené pod sp. zn. 2S/35/2016 a sp. zn. 2S/36/2016 obe skončené rozsudkom zo dňa 31.01.2018 a konanie pod. sp. zn. 2S/37/2016 bolo skončené rozsudkom dňa 11.04.2018. Konania vedené pod sp. zn. 6S/37/2016 a sp. zn. 6S/38/2016 boli skončené rozsudkom zo dňa 21.06.2018. Vo všetkých týchto konaniach správny súd žaloby zamietol a rovnako aj kasačný súd podané v uvedených konaniach kasačné sťažnosti sťažovateľa (žalobcu) zamietol. 6. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 7. V súdnych konaniach špecifikovaných v bode č. 5 tohto rozsudku, ktoré boli vedené na tunajšom súde bola riešená daňová povinnosť daňového subjektu - žalobcu na základe daňovej kontroly, začatej správcom dane Oznámením zo dňa 17.04.2014, z ktorej bol dňa 02.09.2013 vyhotovený protokol č. 9104406/5/4000281/2013/Nya (ďalej len Protokol). Následne vydanými rozhodnutiami správcu dane bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane na DPH jednotlivo za mesiace január až august 2008, ktoré rozhodnutia v spojení s následne vydanými rozhodnutiami žalovaného sú predmetom súdneho prieskumu súdnych konaní uvedených v bode č. 5 (okrem mesiaca marec 2008 - je predmetom tohto súdneho konania a február 2008 - je predmetom súdneho konania vedeným pred tunajším súdom pod sp. zn. 1S/214/2019, pôvodne 1S/39/2016). 8. Súd konštatuje, že žalobné námietky podané v prejednávanej veci sú identické s námietkami vznesenými v žalobách v ostatných uvedených súdnych konaniach, ktoré prebehli na tunajšom súde, vo veci súdneho prieskumu napadnutých správnych rozhodnutí vydaných na základe v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedeného Protokolu z daňovej kontroly č. 9104406/5/4000281/2013/Nya 02.09.2013. 9. V konaniach vedených pred tunajším súdom pod sp. zn. 2S/35/2016 (vec, na ktorú poukázal kasačný súd), sp. zn. 2S/36/2016 a sp. zn. 2S/37/2016 bolo rozhodnuté rozsudkami zo dňa 31.01.2018 a 11.04.2018 s tým, že posudzované žaloby boli zamietnuté. Súd zistil, že aj v týchto prejednávaných veciach ide o identické posudzované obchody medzi reťazou obchodných spoločností, v ktorých vystupoval ako konečný odberateľ mäsových produktov žalobca. Vo všetkých prípadoch bol rovnaký priebeh obchodov, kde na začiatku celého obchodného reťazca stál subjekt N. I. Y., spol. s r.o., - dodávateľ tovaru a následne mali byť mäsové výrobky dodané subjektu K. s.r.o. a táto ich mala dodať J. spotrebné družstvo v likvidácii. V prejednávanej veci je jedinou zmenou spol. H. W., s.r.o., M. - vystupujúca v obchodnom reťazci namiesto spol. K. s.r.o. Zo zistenia správcu dane uvedenej v preskúmavaných rozhodnutiach predmetná spol. H. W., s.r.o., M. bola dňa 09.04.2011 vymazaná ex offo z obchodného registra, jej bývalý konateľ p. G. U. (v čase 18.04.2007 do 08.04.2011) pri jeho výsluchu správcom dane uviedol, že nikdy v mene H. W., s.r.o., nekonal, nikdy nebol na adrese jej sídla, nevie akou podnikateľskou činnosťou sa táto spoločnosť zaoberala, nemal vedomosť o obchodoch s mäsom, nič nevedel o jej účtovníctve, nikoho nesplnomocnil na jej zastupovanie, nevystavoval účtovné a iné doklady za túto spoločnosť, žiadne doklady za túto spoločnosť nemá, žiadne doklady nepodpisoval. Žalovaný a správca dane prijali záver, že p. G. U. bol zneužitý pri prevode obchodného podielu spol. H. W., s.r.o. a pri stanovení jej štatutárneho zástupcu, čím nastal stav, kedy neznáme osoby neoprávnene jednali v mene tejto spoločnosti (uzatvárali obchody, vystavovali účtovné doklady, disponovali s financiami). Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 10. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) po opätovnom preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu a dôvodov v žalobe ako aj v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 11. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. 12. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Krajský súd v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozhodnutí sp. zn. 3Sžfk/25/2018 zo dňa 07.08.2019 sa oboznámil s obsahom rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 10Sžfk/81/2018 zo dňa 30.07.2019, ktoré je súčasťou súdneho spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/35/2016. Pokiaľ ide o zistenie stavu trestného konania v predmetnom konaní, žalobca neuviedol žiadnu aktuálnu situáciu týkajúcu sa trestného konania. 16. Krajský v Bratislave v rozsudku č. k. 2S/35/2016-119 zo dňa 31.01.2018 dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozhodnutia sp. zn. 10Sžfk/81/2018 zo dňa 30.07.2019 konštatoval, že krajský súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na tom, že sťažovateľ (žalobca) okrem predložených dokladov, nevyvinul žiadne úsilie k tomu, aby preukázal, že v rámci dodávok naplnil skutkovú podstatu a vierohodnosť zdaniteľného plnenia, ktoré deklaruje vo svojich vystavených dokladoch. Kasačný súd považoval toto právne posúdenie krajským súdom za správne (bod č. 24 rozsudku). 17. Sťažovateľ v konaní nepreukázal, že zdaniteľné obchody deklarované na faktúrach, na ktorých sú ako dodávatelia uvedení spoločnosť H. W., s.r.o. a družstvo J. spotrebné družstvo v likvidácii, boli uskutočnené dodávateľom na nich uvedených. Z uvedeného dôvodu preto sťažovateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH (bod č. 27 rozsudku). 18. Krajský súd v súlade s ustanovením § 140 SSP a v spojení so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/81/2018 zo dňa 30.07.2019 v nadväznosti na rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 3Sžfk/25/2018 zo dňa 07.08.2019 poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/35/2016, z ktorého odôvodnenia uvádza právne závery v bodoch č.19 - 22 tohto rozsudku. 19. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 daňového poriadku s tým, že bol oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa ods. 1, teda, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V takých prípadoch zamestnanec v deň začatia kontroly spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly. Správca dane v zmysle cit. ust. daňového poriadku daňovú kontrolu vykonal na základe žiadosti Prezídia PZ o súčinnosť a výkon daňových kontrol č. PPZ-BOK-S-143-001/2012 zo dňa 06.02.2012. Touto žiadosťou Prezídium PZ, úrad boja proti organizovanej kriminalite, oddelenie finančnej polície Banská Bystrica požiadalo žalovaného v zmysle § 2 ods. 1 písm. c/, § 76 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o výkon daňových kontrol. 20. Správne orgány preukázali, že zdaniteľné obchody deklarované na faktúrach, na ktorých ako dodávateľ bola uvedená spoločnosť H. W., s.r.o. neboli uskutočnené dodávateľom na nich uvedeným. Daňový subjekt musí byť schopný aj preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to subjektom uvedeným na faktúre. G. H. W., s.r.o. však nepreukázala splnenie podmienky - nadobudnutie tovarov z krajiny EÚ - Česká republika od spoločnosti N. I. Y., spol. s r.o. X nepreukázala nadobudnutie práva spoločnosti nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Správca dane správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď konštatoval, že zdaniteľné obchody deklarované na faktúrach, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť H. W., s.r.o. neboli uskutočnené dodávateľom na nich uvedeným. Na uvedené nadväzuje aj zistená skutočnosť, že S. J. spotrebné družstvo v likvidácii (do 04.04.2013 J. spotrebné družstvo) v kontrolovanom období deklarovalo nadobudnutie tovaru - mäsa práve od spoločnosti H. W., s.r.o., ktorá podľa vykonaného dokazovania tovar nenadobudla. Všetky účtovné doklady deklarujúce dodanie tovaru od spoločnosti H. W., s.r.o. pre družstvo J. spotrebné družstvo v likvidácii boli vystavené na základe reálne nevykonaných obchodov. Uvedené sa týka aj účtovných dokladov družstva J. spotrebné družstvo v likvidácii od 02.06.2008 do 30.06.2008, na ktorých bolo J. spotrebné družstvo v likvidácii uvádzaný ako dodávateľ pre kontrolovaný daňový subjekt N. Y.. Žalovaný prijal správny interpretačný záver, že daň na dokladoch môže byť odpočítateľná, ak osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, je zároveň identická s osobou, ktorá aj reálne dodala tovar odberateľovi. Uvedená podmienka v tomto prípade splnená nebola. Dôvodom nepriznania bola neexistencia zdaniteľných obchodov spoločnosťami H. W., s.r.o. a J. spotrebné družstvo v likvidácii, ktoré vo vykonštruovanom reťazci vystavili faktúry, z ktorých si daňový subjekt (žalobca) uplatnil odpočítanie dane. 21. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v žalobe namietal rovnaké skutočnosti, ktoré namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný sa v rozhodnutí napadnutom žalobou podrobne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, svoje závery náležite a zrozumiteľne odôvodnil, pričom súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. Z celkového priebehu deklarovaných obchodov však vyplýva, že účastníci reťazca v skutočnosti nemali záujem využiť daný tovar pre svoju potrebu a nemali ani za cieľ hľadať jeho konečných spotrebiteľov - nevykonávali činnosť za účelom zabezpečenia dodania predmetného tovaru, konečnému spotrebiteľovi na jeho priame využitie. Súd sa stotožňuje so žalovaným, že uvedené tvrdenie potvrdzuje i tá skutočnosť, že pri takých veľkých objemoch obchodovaného tovaru, ktorý bol vykázaný vo faktúrach, nebol nájdený ani jeden konečný zákazník, ktorý by daný tovar využil buď na vlastnú spotrebu alebo jeho ďalšie spracovanie. Podľa názoru súdu bolo v konaní pred daňovými orgánmi dostatočne preukázané, že žalobca bol súčasťou reťazca, ktorého zámerom nebolo hľadať konečného spotrebiteľa tovaru, ale zámerom reťazca a v ňom zúčastnených obchodných spoločností bolo využitie systému DPH s cieľom získať nenáležitú daňovú výhodu. 22. Žalobca tvrdil, že sa kontaktoval s obchodným riaditeľom subjektu N. I. Y., spol. s r.o. V.. Z. H. za účelom uzatvorenia priamej obchodnej spolupráce ohľadom dodávok tovaru s vylúčením subjektu J., spotrebné družstvo. Z tejto skutočnosti podľa neho vyplývalo to, že keďže podnikol kroky k vylúčeniu subjektu J., s.d., nemal účasť na daňovom podvode a fiktívnej obchodnej činnosti. Žalovaný sa pri hodnotení týchto tvrdení logicky správnou úvahou odvolal na zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9102406/5/2195704/2012/Nya zo dňa 14.8.2012 (obsiahnutá v administratívnom spise, ktorý tvorí prílohu spisu tunajšieho súdu spis. zn. 2S/37/2016), ktorú správca dane uskutočnil so svedkom I. Y. (zamestnanec žalobcu). Menovaná zabezpečovala všetky obchodné transakcie pre firmu žalobcu. Ako dôvod ukončenia spolupráce s J. spotrebné družstvo uviedla, že im nevyhovoval termín splatnosti faktúr, pretože pán D. väčšinou požadoval úhradu v hotovosti hneď po dodávke. Uvedené tvrdenie je v priamom rozpore so skutočnosťou, pretože základnou podmienkou spoločnosti N. I. Y., spol. s r.o. bola platba v hotovosti pri dodávke tovaru, takže toto nemohol byť dôvod vylúčenia J. spotrebné družstvo. Preukazuje to záver, že žalobca vedel alebo prinajmenšom mohol vedieť, že sa zúčastňuje daňového podvodu. Preto žiadal o vylúčenie spoločnosti J. spotrebné družstvo a priamu obchodnú spoluprácu s dodávateľom mäsa N. I. Y., spol. s r.o. Keď bola priama spolupráca odmietnutá, obchodné aktivity s J. spotrebné družstvo ukončili. Správny súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry - musí byť schopný aj preukázať, že mu tovar dodali spoločnosti uvedené na faktúrach. Jednoznačne bolo preukázané, že tovar spoločnosťami H. W., s.r.o. a J. spotrebné družstvo v likvidácii dodaný žalobcovi nebol. Išlo teda o fiktívny fakturačný tok a teda, ak týmto spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru žalobcovi, žalobcovi nikdy nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane. Z tohto aspektu je argumentácia žalobcu o vedomosti/ nevedomosti fiktívnej ekonomickej činnosti v rámci dodávateľského reťazca dokonca irelevantná. 23. Záverom správny súd uvádza, že ani v prebiehajúcom konaní nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je náležite odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy ako aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 24. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, a vo veci úspešnému žalovanému ich nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2001 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.