Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/67/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200616 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016200616.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: CROCUS SK, s.r.o., so sídlom Cukrová 14, Bratislava, IČO: 45 671 176, zastúpeného: BDM Legal s. r. o., so sídlom Gajova 4, Bratislava, IČO: 36 857 823, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 1100902/1760554/2015/MH zo dňa 09.02.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému súd n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 1. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 02.08.2015 v čase od 13:30 hod. vykonal Colný úrad Bratislava, Stanica colného úradu Malacky v prevádzke žalobcu miestne zisťovanie, z ktorého bola spísaná Zápisnica o miestnom zisťovaní zn. MZ/02082015/CROCUS (ev. zn. 1264348/2015) zo dňa 02.08.2015 (ďalej len „Zápisnica o miestnom zisťovaní“). Miestne zisťovanie začalo vykonaním kontrolného nákupu, predmetom ktorého bola jedenkrát „snehová matička kardinál“ a trikrát „presso s mliekom“ spolu v cene X,XX € (slovom: Z. C. W. S. C.). Platbu (tržbu) za kontrolný nákup účastník konania v ERP zaevidoval (o 13:35 hod.), no pokladničný doklad vyhotovený na ERP pracovníkom Colného úradu Bratislava neodovzdal. Následne pracovníci Colného úradu Bratislava preukázali svoju príslušnosť k Finančnej správe Slovenskej republiky (o 14:00 hod.) a pokračovali vo výkone miestneho zisťovania. Za účelom kontroly funkčnosti ERP a hotovosti sa v nej nachádzajúcej, požiadali žalobcu o vyhotovenie prehľadovej uzávierky. Žalobca tejto požiadavke vyhovel a vyhotovil Prehľadovú uzávierku č. 62 vyhotovenú dňa 02.08.2015 o 13:55 hod. (ďalej len „Prehľadová uzávierka“). Spočítaním hotovosti nachádzajúcej sa v ERP bolo zistené, že sa v nej nachádza hotovosť vo výške XXX,XX € (slovom: J. C. W. Š. C.), podľa Prehľadovej uzávierky sa však v ERP mala nachádzať hotovosť vo výške XXX,XX € (slovom: B. C. W. S. C.). Zistený bol tak kladný rozdiel neevidovaný vklad (§ 3 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z.) vo výške XXX,XX € (slovom: O. C. W. S. C.). 2. Zamestnankyňa žalobcu pani I. G. do Zápisnice o miestnom zisťovaní neuviedla žiadne námietky tak proti spôsobu, akým bolo miestne zisťovanie vykonané, ako ani proti zisteniam Colného úradu Bratislava samotným, pričom Zápisnicu o miestnom zisťovaní podpísala a jej prevzatie svojím podpisom potvrdila. 3. Colný úrad Bratislava postupoval v súlade s ustanoveniami § 3 a § 24 zákona č. 563/2009 Z. z., a zaslal žalobcovi Oznámenie o začatí konania vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov, výzvu na vyjadrenie zn. 1303006/2015 zo dňa 18.08.2015 (ďalej len „Výzva“). Výzva bola žalobcovi doručená dňa 28.08.2015. Dňa 07.09.2015 sa na Colný úrad Bratislava, Oddelenie právne dostavil na ústne pojednávanie, z ktorého Colný úrad Bratislava, Oddelenie právne vyhotovil Zápisnicu o ústnom pojednávaní zn. 1381223/2015 zo dňa 07.09.2015 (ďalej len „Zápisnica o ústnom pojednávaní“) pán O. W., - konateľ žalobcu, ktorý k veci uviedol nasledovné: „Ako konateľ účastníka konania navrhujem konanie (ústne pojednávanie) v danej veci za prítomnosti oboch zúčastnených strán, teda mojej zamestnankyne pani G. a pracovníkov Colného úradu Bratislava vykonávajúcich kontrolu." 4. Rozhodnutím č. 1583906/2015, sp. zn. 54915/2015 zo dňa 23.10.2015 (Rozhodnutie prvého stupňa) Colný úrad Bratislava uznal žalobcu zodpovedného: „I. z porušenia ustanovenia § 8 ods. 1 prvá veta zákona č. 289/2008 Z.z., keďže účastník konania dňa 02.08.2015 počas miestneho zisťovania vykonaného Colným úradom Bratislava v prevádzke účastníka konania na adrese „Obchodná zóna PHAROS, č. p. II 18226, 821 04 Bratislava“ (ďalej len „prevádzka") pokladničný doklad vyhotovený na elektronickej registračnej pokladnici typ BlackCat Box TM-88F, výrobné číslo I., s prideleným DKP XXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „ERP“) po zaevidovaní tržby vo výške X,XX € (slovom: Z. C. W. S. C.) za kontrolný nákup, predmetom ktorého bola jedenkrát „snehová matička kardinál“ a trikrát „presso s mliekom“, pracovníkom Colného úradu Bratislava neodovzdal, a tým z naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ustanovenia § 16a písm. e) zákona č. 289/2008 Z.z. Dôkazom uvedeného je: Zápisnica o miestnom zisťovaní zn. MZ/02082015/CROCUS (ev. zn. 1264348/2015) zo dňa 02.08.2015. II. z porušenia ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z., keďže počas miestneho zisťovania vykonaného Colným úradom Bratislava dňa 02.08.2015 v prevádzke účastníka konania bolo zistené, že účastník konania nezaevidoval v ERP vklad hotovosti vo výške XXX,XX € (slovom: O. C. W. S. C.), a tým z naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ustanovenia § 16a písm. h) zákona č. 289/2008 Z. z.. Dôkazom uvedeného je: Zápisnica o miestnom zisťovaní zn. MZ/02082015/CROCUS (ev. zn. 1264348/2015) zo dňa 02.08.2015 a Prehľadová uzávierka č. 62 vyhotovená dňa 02.08.2015 o 13:55 hod.. Colný úrad Bratislava ukladá účastníkovi konania za porušenie daňových predpisov vyššie uvedeným spôsobom pokutu podľa ustanovenia § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. vo výške X.XXX € (slovom: O. C.).“ 5. Rozhodnutie prvého stupňa bolo odôvodnené tým, že Colný úrad Bratislava mal za preukázané, že žalobca dna 02.08.2015 porušil ustanovenie § 8 ods. 1 prvá veta zákona č. 289/2008 Z.z., čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ustanovenia § 16a písm. e) zákona č. 289/2008 Z.z., pretože pokladničný doklad po zaevidovaní tržby prijatej za kontrolný nákup pracovníkom Colného úradu Bratislava neodovzdal, čoho dôkazom je Zápisnica o miestnom zisťovaní, a ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z., čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ustanovenia § 16a písm. h) zákona č. 289/2008 Z.z., pretože hotovosť vo výške XXX,XX € (slovom: O. C. W. S. C.) po jej vložení do ERP v nej neevidoval, čoho dôkazom je Zápisnica o miestnom zisťovaní a Prehľadová uzávierka. 6. Colný úrad Bratislava uviedol, že žalobcom navrhnutý dôkaz - ústne pojednávanie za prítomnosti obsluhy a pracovníkov Colného úradu Bratislava, ktorí v prevádzke žalobcu vykonávali miestne zisťovanie dňa 02.08.2015 nevykonal, pretože tento návrh, resp. takto získaný dôkaz, nepovažoval za relevantný a neprispel k objasneniu veci, nakoľko spôsob, akým bolo miestne zisťovanie v prevádzke žalobcu dňa 02.08.2015 vykonané, ako ani zistenia samotné, neboli obsluhou žiadnym spôsobom v Zápisnici o miestnom zisťovaní namietané. Ak teda obsluha mala výhrady voči .postupu pracovníkov. Colného úradu Bratislava, resp. ich zisteniam, mala tieto uviesť do Zápisnice o miestnom zisťovaní, alebo jej podpísanie odoprieť, resp. túto neprevziať. Žalobca taktiež mohol na pracovníkov Colného úradu Bratislava, ktorí vykonávali miestne zisťovanie, podať sťažnosť, čo sa však nestalo. Vzhľadom na uvedené Colný úrad Bratislava konštatoval, že prípadné vyjadrenia obsluhy, by nebolo možné považovať za objektívne, a to i s ohľadom na záujem obsluhy v tejto veci, ako aj jej vzťah k žalobcovi, čo má taktiež nesporný vplyv na objektivitu a teda relevanciu jej výpovede. 7. Colný úrad Bratislava doplnil, že žalobca bol telefonicky na skutočnosť, že tento dôkaz nebude vykonaný upozornený (Úradný záznam zn. 1435822/2015 zo dňa 18.09.2015), pričom mu bola daná možnosť k veci sa vyjadriť a navrhnúť ďalšie dôkazy. Žalobca však na vykonaní tohto dôkazu trval a iné vyjadrenie, resp. návrh na dokazovanie ku dňu vydania dotknutého rozhodnutia nemal. 8. Výšku uloženej pokuty Colný úrad Bratislava odôvodnil tým, že pri viacčinnom súbehu správnych deliktov, s využitím absorpčnej zásady, kedy prísnejší trest pohlcuje miernejší, pričom zbiehajúce sa delikty sú postihnuté len sankciou určenou pre najzávažnejší z nich, a v prípade rovnakých sadzieb pokút správny orgán (colný úrad) uloží sankciu podľa sadzby za ktorýkoľvek z týchto deliktov, uložil žalobcovi sankciu podľa ustanovenia § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z., a to vo výške X.XXX €, teda podľa ustanovenia, ktorým ukladá sankciu za opakované naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ustanovenia § 16a písm. e) zákona č. 289/2008 Z.z., čoho dôkazom je Rozhodnutie Colného úradu Bratislava zn. 1095286/1/213871/2014 zo dňa 05.05.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.09.2014 a Rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zn. 9103402/5/4427403/2014 zo dňa 29.09.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2014, ktorými bol žalobca za takýto správny delikt uznaný zodpovedným. Colný úrad Bratislava hodnotil tento správny delikt ako najzávažnejší z tých, o ktorých sa týmto rozhodnutím rozhodovalo, pretože je s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o jeho opakované spáchanie zo strany žalobcu najprísnejšie postihovaný, čomu zodpovedá aj výška sankcie, ktorú zaň možno uložiť. Colný úrad Bratislava pri stanovovaní výšky pokuty zohľadnil skutočnosť, že sa zo strany žalobcu jednalo už o tretie naplnenie skutkovej podstaty tohto správneho deliktu. Colný úrad Bratislava uviedol, že žalobca, napriek tomu, že bol na protiprávnosť takéhoto svojho konania upozornený právoplatnými rozhodnutiami (uvedené vyššie) a bola mu v oboch prípadoch uložená pokuta v minimálnej výške zákonom stanoveného rozpätia, svoje správanie nezmenil, hoci mal na prijatie takých opatrení, aby k protiprávnemu konaniu nedochádzalo dostatok času. Pri rozhodovaní o výške pokuty žalobcovi priťažilo i to, že sa dňa 10.07.2015 dopustil aj správneho deliktu podľa ustanovenia § 16a písm. h) zákona č. 289/2008 Z.z., a hoci prvýkrát, závažnosť tohto konania žalobcu zvýšila skutočnosť, že hranicu, kedy je neevidovanie hotovosti v elektronickej registračnej pokladnici považované za protiprávne, avšak nie je zo strany kontrolných orgánov sankcionované (§ 16b ods. 1 písm. b) zákona č. 289/2008 Z.z.) prekročil až o XXX,XX € (slovom: O. C. W. S. C.). 9. Proti rozhodnutiu colného úradu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ku ktorému pripojil Kópiu Knihy tržieb v prevádzke žalobcu, Vyhlásenia p. I. G. a p. B. P.D. o priebehu miestneho zisťovania II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 10. O odvolaní žalobcu voči Rozhodnutiu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: 1100902/1760554/2015/MH zo dňa 09.02.2016 tak, že napadnuté rozhodnutie prvého stupňa potvrdil. 11. Žalovaný vo svojom rozhodnutí odcitoval odvolacie námietky žalobcu a zhrnul obsah pripojených listinných dôkazov nasledovne: 12. „Odvolateľ v podanom odvolaní (v zhrnutí) uvádza: „ V Prevádzke účastníka konania boli počas celého priebehu miestneho zisťovania prítomné obidve zamestnankyne účastníka konania p. G. ako aj p. P.. Zamestnancov Colného úradu Bratislava obsluhovala pri kontrolnom nákupe p. G., p. P. bola vedľa nej za pultom predajne celý čas, čiže bola svedkom celého priebehu miestneho zisťovania, hoci v Zápisnici o miestnom zisťovaní jej prítomnosť zamestnanci Colného úradu Bratislava nikde neuviedli. Zamestnanci Colného úradu Bratislava si objednali vyššie uvedený tovar P. G. im tovar odovzdala a okamžite o 13:35 hod. zaevidovala tržbu za kontrolný nákup v elektronickej registračnej pokladnici (ďalej len „ERP“). Bezprostredne po zaevidovaní tržby v ERP odovzdala zamestnancom Colného úradu Bratislava pokladničný doklad, a to tým spôsobom, že ho položila na misku, na ktorú umiestnila aj peňažný výdavok. Daná miska sa nachádzala na pulte v blízkosti ERP, v bezprostrednej dispozícií zamestnancov Colného úradu Bratislava. Zamestnanec Colného úradu Bratislava reagoval na peňažný výdavok na tácke s pokladničným dokladom slovami: „ to je v poriadku “. Pokladničný doklad ani peňažný výdavok si napriek skutočnosti, že mu boli predložené, z misky nezobral, výslovne deklaroval svoj nezáujem si ho prevziať a odišiel s tovarom spolu s ďalšími zamestnancami Colného úradu Bratislava k stolu danej Prevádzky. Po skonzumovaní zakúpeného tovaru o 14:00 zamestnanci Colného úradu Bratislava preukázali svoju príslušnosť k Finančnej správe SR a pokračovali vo výkone miestneho zisťovania, pričom v rozpore so skutočným priebehom miestneho zisťovania tvrdili, že pokladničný doklad im nebol odovzdaný. Následne požiadali o vyhotovenie prehľadovej uzávierky a Zamestnankyňa vyhotovila prehľadovú uzávierku č. 62. Spočítaním hotovosti nachádzajúcej sa v EP bolo zistené, že sa v nej nachádza hotovosť vo výške XXX,XX €. Podľa prehľadovej uzávierky sa mala v ERP nachádzať hotovosť vo výške XXX,XX €, kladný rozdiel bol vo výške XXX,XX €. P. G. mala záujem objasniť zamestnancom Colného úradu Bratislava dôvody kladného rozdielu a informovala ich o tom, že ide o peniaze z trezora umiestneného vo vedľajšej miestnosti prevádzky. P. G. vyzvala zamestnancov Colného úradu na prehliadku trezora a knihy tržieb v prevádzke účastníka konania, z ktorého by bolo zrejmé, že ide o peniaze premiestnené z trezora do ERP za účelom vydávania hotovosti zákazníkom účastníka konania. Na to reagoval zamestnanec Colného úradu so slovami, že keby sa trezor nachádzal v tej istej miestnosti ako ERP, tak by danú skutočnosť bolo možné zohľadniť, ale keďže sa nachádza vo vedľajšej miestnosti prevádzky, nie je na to možné prihliadnuť. Zamestnanci Colného úradu Bratislava vyhotovili zápisnicu o miestnom zisťovaní a žiadali p. G., aby ju podpísala. P. G. nechcela predloženú Zápisnicu o miestnom zisťovaní podpísať, kedyže nepravdivo uvádzala priebeh miestneho zisťovania a chcela sa vyjadriť k jej obsahu. Zamestnanci Colného úradu ju nepoučili o jej práve uviesť námietky v Zápisnici o miestnom zisťovaní, hoci je v tlačive vyhradené miesto na vpísanie námietok daňového subjektu. Zamestnanci Colného úradu Bratislava reagovali na ústne námietky p. G. so slovami: „nerobte z toho tragédiu. Podpíšte zápisnicu. Vám to môže byť aj tak jedno, pokutu nebudete platiť vy, ale váš zamestnávateľ". Námietky zamestnankyne účastníka konania napokon neboli v Zápisnici o miestnom zisťovaní uvedené. Zápisnica o miestnom zisťovaní však nezobrazuje verne priebeh miestneho zisťovania, uvádza nepravdivé skutočnosti a zámerne opomína nasledovné fakty: - zamestnancom Colného úradu Bratislava bol bezprostredne po zaevidovaní tržby v ERP vydaný pokladničný doklad, - zamestnanec Colného úradu Bratislava si vedome neprevzal pokladničný doklad, hoci sa nachádzal v sfére jeho dispozície a aj slovne vyjadril, že o pokladničný doklad nemá záujem, - zamestnanec Colného úradu Bratislava uvádzal mylné informácie o význame umiestnenia trezora v inej miestnosti prevádzky než v miestnosti, v ktorej sa nachádza ERP, zamestnankyňa účastníka konania nebola poučená o svojich procesných právach, čim zo strany zamestnancov Colného úradu Bratislava bola porušená základná zásada správy daní vyjadrená v ust. § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok"), - zamestnankyni účastníka nebolo umožnené písomne vyjadriť svoje námietky v Zápisnici o miestnom zisťovaní, hoci nesúhlasila s jej obsahom, - zamestnankyňa účastníka bola zamestnancami Colného úradu Bratislava informovaná o bezvýznamnosti jej odporu a námietok pri podpisovaní Zápisnice o miestnom zisťovaní, - zápisnica o miestnom zisťovaní nikde neuvádza prítomnosť p. P. v prevádzke počas výkonu miestneho zisťovania. Účastníkovi konania bola dňa 28.08.2015 doručená výzva, aby sa vyjadril k predmetnej veci. Dňa 07.09.2015 sa na Colný úrad Bratislava, oddelenie právne osobne dostavil konateľ účastníka konania p. W. a žiadal vykonať ústne pojednávanie za prítomnosti p. G. a zamestnancov Colného úradu Branislava, ktorí vykonávali miestne zisťovanie. Ako uvádza aj samotné Rozhodnutie, účastník konania bol iba telefonicky informovaný o skutočnosti, že navrhovaný dôkaz nebude vykonaný bez akéhokoľvek odôvodnení. Účastník konania trval a aj trvá na vykonaní ústneho pojednávania, nakoľko ho považuje za dôležité na objasnenie skutočného priebehu miestneho zisťovania, na podklade ktorého mu bola Rozhodnutím uložená pokuta. Nevykonaním navrhovaného dôkazu bola účastníkovi odňatá možnosť vyjadriť sa k priebehu miestneho zisťovania, čím došlo k porušeniu práv daňového subjektu. ", Odvolateľ ďalej uvádza, že colný úrad mal svojim konaním porušiť viaceré zásady daňového konania, konkrétne zásadu zákonnosti, zásadu súčinnosti a tiež zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Odvolateľ ďalej uvádza: „ K porušeniu ust. § 8 ods. 1 prvá veta Zákona o používaní ERP a naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 16a písm. e) Zákona o používaní ERP účastník konania uvádza nasledovné. Účastník konania prostredníctvom svojej zamestnankyne postupoval v súlade s ust. § 8 ods. 1 prvá veta Zákona o používaní ERP, teda po zaevidovaní tržby v ERP, zamestnankyňa vytlačila v ERP pokladničný doklad a následne ho odovzdala kupujúcemu, tým že ho predložila na pult do misky určenej na vydávanie peňazí spoločne s peňažným výdavkom, odkiaľ si ho mohol kupujúci, t.j. zamestnanec Colného úradu Bratislava zobrať. Zamestnanec Colného úradu Bratislava si mohol predložený pokladničný doklad prevziať spoločne s peňažným výdavkom, avšak slovne reagoval na jeho odovzdanie spôsobom, ktorý je možné odôvodnene považovať za odmietnutie pokladničného dokladu. Účastník konania neporušil ust. § 8 ods. 1 prvá veta Zákona o používaní ERP. K porušeniu ust. § 3 ods. 3 zákona o používaní ERP a naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 16a písm. h) Zákona o používaní ERP účastník konania uvádza nasledovné. Kladný rozdiel v ERP bol spôsobený tým, že zamestnankyňa účastníka konania v ten deň vložila z trezora peňažný vklad za účelom vydávania peňažnej hotovosti kupujúcim. Závažnosť porušenia je nepatrná, nakoľko kladný rozdiel bol spôsobený iba presunutím hotovosti z trezora do ERP. Konaním zamestnankyne účastníka konania nevznikla nijaká škoda, nikto nebol poškodený na svojich právach (ani zákazník ani štát). Týmto drobným porušením nedošlo ku kráteniu dane ani k poškodeniu spotrebiteľa, protiprávny stav nemal žiadne negatívne následky, išlo čisto o formálnu chybu. Stav trezora je každý deň evidovaný účastníkom konania v knihe tržieb prevádzky, pričom vedenie tejto knihy je praxou vo všetkých prevádzkach účastníka konania. Na základe Knihy tržieb je možné overiť denný stav tržieb a hotovosti v danej Prevádzke. Danú skutočnosť bolo možné zistiť počas miestneho zisťovania, ako aj pri navrhovanom miestnom zisťovaní.“ Prílohu predloženého odvolania tvorí čestné prehlásenie p. G., v ktorom sa v zhrnutí uvádza: „som tovar pri kontrole riadne zaevidovala a vydala bloček Kontrolóri keď došli boli traja strašne sa smiali a objednali si tri kávy a snehovú matičku kardinál, ktorú ma poslali prekrojiť, Zaplatili mi X,XX eur a suma bola X,XX pán povedal, že to je dobré. Ja som X,XX € dala na tácku a keď si sadli tak som si ich vzala naspäť. Potom prišli ďalší zákazníci a pretože ich obsluhovala kolegyňa, ja som šla von. Kontrolór po určitom čase, nie hneď oslovil kolegyňu a predstavil sa. Skontroloval pokladňu a priznávam, že som tam mala peniaze navyše, ale oslovila som kontrolóra, že som vložila drobné do pokladne z trezora a aby to spočítal dohromady ale to on odmietol. Bol dosť arogantný a povedal, že aj tak to nie je moja pokuta ale majiteľova. Chcela som sa vyjadriť do zápisnice ale kontrolór to odmietol so slovami, aj tak to je jedno či to podpíšete alebo nie. “. Prílohu predloženého odvolania tvorí aj čestné prehlásenie p. P., v ktorom sa v zhrnutí uvádza: „že som bola pri tom ako moja kolegyňa I. G. 2.8.2015 riadne zaevidovala a vydala bloček. Kontrolóri boli traja. Keď prišli smiali sa a objednali si tri kávy a koláč matičku kardinál, ktorú im bola moje kolegyňa prekrojiť. Potom jej zaplatili X eur a ona im vydala X,XX centov lebo účet bol X,XX a pán ktorý jej platil že je to dobré a keď si sadali k stolu, tak moja kolegyňa si tie peniaze zobrala s tácky na ktorú ich položila a vložila ich do kasy. Potom došli druhý zákazníci a ja som ich začala obsluhovať a moja kolegyňa išla von. Po určitom čase, nie hneď ma oslovil a predstavil sa. Skontrolovali pokladňu a boli tam navyše peniaze, ale preto lebo moja kolegyňa vložila drobné do pokladne z trezora. A poprosila ho aby to prepočítal dohromady z trezorovými peniazmi, ale on odmietol. Bol dosť arogantný a povedal jej, že aj tak to nie je jej pokuta ale majiteľova. Chcela sa aj vyjadriť do zápisnice, ale kontrolór jej povedal, že aj tak je to jedno či podpíše alebo nie. “.“ 13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol žalobca napadnuté rozhodnutie zrušiť, prípadne uložiť pokutu v minimálnej výške. 14. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu uviedol nasledovné: 15. K námietkam žalobcu, týkajúcim sa obsahu zápisnice o miestnom zisťovaní a nekorektného postupu pracovníkov colného úradu pri výkone miestneho zisťovania žalovaný uviedol, že z obsahu zápisnice o miestnom zisťovaní vyplýva, že predavačka p. G. (zamestnanec za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie) nemala k jej obsahu žiadne námietky napriek tomu, že ak by skutočne počas miestneho zisťovania mala pocit, že v zápisnici o miestnom zisťovaní sú uvedené nepravdivé údaje, prípadne pracovník vykonávajúci kontrolný nákup vykonal kontrolu neadekvátne a ona by pokladničný doklad skutočne odovzdala, tieto skutočnosti by v predmetnej zápisnici o miestnom zisťovaní rozhodne namietala (prípadne jej podpísanie odoprela, resp. ju neprevzala). Žalovaný zároveň uviedol, že i laickej verejnosti je známe, že pred podpisom akejkoľvek listiny (vrátane zápisnice o miestnom zisťovaní), je potrebné túto si podrobne prečítať (oboznámiť s jej obsahom), a v prípade nesúhlasu, námietok, nejasností alebo pripomienok k nej tieto uviesť alebo takúto listinu nepodpisovať. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že podpis p. G. sa nachádza nielen v závere (na poslednej strane) zápisnice o miestnom zisťovaní, ale aj v na str. 6 v časti výslovne označenej ako: „Návrhy a námietky smerujúce proti obsahu zápisnice“ (nie sú tu uvedené žiadne námietky). 16. Pokiaľ sa p. G. resp. žalobca domnieval, že v jeho prípade bol postup pracovníkov colného úradu (t.j. spôsob výkonu miestneho zisťovania) neadekvátny, neštandardný, nedostatočný prípadne odporujúci zákonu („šikanózny“ ako uvádza v predloženom odvolaní), mal a stále má možnosť podať oficiálnu sťažnosť alebo námietku na postup pracovníkov colného úradu, čo sa však doposiaľ nestalo. Žalovaný zdôraznil, že žalobca svoje námietky voči spôsobu akým bolo vykonané miestne zisťovanie a voči obsahu zápisnice o miestnom zisťovaní uviedol až dodatočne. 17. K námietkam žalobcu, že v čase výkonu miestneho zisťovania bola v prevádzke prítomná aj ďalšia predavačka - p. P., ktorá však v zápisnici o miestnom zisťovaní uvedená nie je, žalovaný uviedol, že podľa § 19 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. má colný úrad povinnosť uvádzať v zápisnici o miestnom zisťovaní osoby, ktoré sa miestneho zisťovania zúčastnili. Ak sa v čase výkonu miestneho zisťovaní nachádza na prevádzke daňový subjekt, colný úrad spíše zápisnicu s ním, ak tento prítomný nie je, môže byť osobou, s ktorou sa spíše zápisnica, jeho zamestnanec (§ 37 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.). V predmetnom prípade je v zápisnici o miestnom zisťovaní uvedené, že sa miestneho zisťovania zúčastnili: pracovníci colného úradu (osobné číslo 9288, 10682 a 17262) a p. G. - predavačka (ktorá zamestnancom colného úradu predávala tovar). Skutočnosť, že sa v čase výkonu miestneho zisťovania nachádzali v prevádzke aj iní zamestnanci odvolateľa (predavačka p. P.), je z tohto pohľadu právne irelevantná. 18. K vyjadreniam žalobcu, týkajúcim sa neevidovanej hotovosti nachádzajúcej sa v ERP žalovaný uviedol, že podľa § 16a písm. h) zákona č. 289/2008 Z.z. má žalobca povinnosť evidovať v ERP každý vklad hotovosti, t.j. bez ohľadu na vlastníka, účel, pôvod a pod., keďže zákon č. 289/2008 Z.z. výnimky z tejto povinnosti nepozná a podnikateľský subjekt zodpovedá za to, aby sa v jeho prevádzke dodržiavali právne predpisy. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobca sa zodpovednosti za porušenie daňových predpisov nemôže zbaviť, ani vtedy, keď protiprávny stav spôsobil neúmyselne alebo nedopatrením (vklad za účelom vydávania peňažnej hotovosti kupujúcim). Zodpovednosť žalobcu za existujúci zistený protiprávny stav je objektívna a žalobca musí znášať zodpovednosť na výsledok, ktorý je protiprávny, a ktorý vznikol hoci aj jeho neúmyselným konaním. Nie sú preto relevantné vyjadrenia žalobcu ohľadne tohto skutku, čo platí aj pre údajné poučenie pracovníka colného úradu k tomuto skutku (o význame umiestnenia trezoru). 19. K námietkam žalobcu, aby mu za jeho protiprávne konanie nebola uložená sankcia žalovaný uviedol, že účelom zákona č. 289/2008 Z.z. je primäť podnikateľov evidovať tržby v ERP a plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom a tým zabrániť možným daňovým únikom. Ich porušenie je správny orgán - colný úrad povinný zo svojej úradnej povinnosti vždy sankcionovať, okrem prípadu, ak rozdiel nezaevidovanej hotovosti v ERP nepresahuje 20 € (§ 16b ods. 1 písm. b) veta za bodkočiarkou zákona č. 289/2008 Z.z.) a to aj v prípade, keď daňový subjekt poruší zákon prvýkrát. Iný postup, napr. vyriešenie veci dohovorom, či upozornením by bol v rozpore so zákonom. 20. K námietkam žalobcu ohľadne porušenia jeho procesných práv (odmietnutie navrhovaného dôkazu - výsluchu p. G.) ako aj porušenia základných zásad daňového konania (zákonnosti, súčinnosti a voľného hodnotenia dôkazov) colným úradom, žalovaný uviedol, že dokazovanie v daňovom konaní vykonáva správca dane, ktorý konanie vedie, ale podstatná a rozhodujúca je spolupráca daňového subjektu. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň určitou povinnosťou účastníkov konania, je na vôli správneho orgánu, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná. Týmto je sledovaný rýchly a hospodárny priebeh konania, ktorý má súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držala v medziach predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty veci nie je relevantný. Ak správny orgán odmietne vykonať navrhovaný dôkaz, je jeho povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť dôvod, pre ktorý sa tak stalo, tak ako to urobil colný úrad v napadnutom rozhodnutí (str. 3. ods. 4), kde relevantne zdôvodňuje, prečo nevykonal žalobcom navrhované dôkazy. Čo sa týka telefonického rozhovoru vedeného colným úradom so žalobcom, tento bol vykonaný práve za účelom informovania žalobcu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej o tom, že colný úrad nevykoná výsluch p. G.. Neobstojí preto podľa žalovaného žalobcovo tvrdenie, že colný úrad nedodržal zásadu súčinnosti (§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.) a tiež, že mu colný úrad neozrejmil dôvody, pre ktoré odmietol vykonať tento dôkaz. 21. Čo sa týka porušenia zásady zákonnosti colným úradom (§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.), žalovaný uviedol, že colný úrad v predmetnom prípade podrobne, jasne, zrozumiteľne a jednoznačne konštatuje skutkové zistenia, spája ich s prislúchajúcou citovanou právnou úpravou, konštatuje dôsledok nesplnenia zákonom vyžadovaných podmienok, na základe čoho dospeje k záveru, že v predmetnom prípade sa žalobca dopustil správneho deliktu. Z tohto dôvodu mal žalovaný za to, že napadnuté rozhodnutie v súlade s príslušnými právnymi predpismi obsahuje všetky zákonom požadované skutočnosti. 22. K námietkam žalobcu o neprimeranosti výšky uloženej sankcie žalovaný uviedol, že pri posudzovaní protiprávnosti spáchaného deliktu a rozhodovaní o uložení sankcie colný úrad postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR“), podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil zákon a tiež v súlade s ustanovením § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. 23. K čestným prehláseniam, ktoré tvoria prílohu predloženého odvolania a ktorých obsah je v podstate zhodný z obsahom preloženého odvolania, žalovaný uviedol, že ak p. G. mala výhrady voči zápisnici o miestnom zisťovaní a postupu pracovníkov colného úradu pri výkone miestneho zisťovania, mala tieto výhrady uviesť do zápisnice o miestnom zisťovaní. Obe pracovníčky p. G. ako aj p. P. však svoje výhrady (námietky) voči postupu pracovníkov colného úradu a proti obsahu zápisnice o miestnom zisťovaní (vo forme čestného vyhlásenia), doručili colnému úradu takmer po troch mesiacoch odo dňa vykonania miestneho zisťovania. P. G. svojím podpisom v zápisnici (aj na strane č. 5, kde je uvedené zistenie colného úradu jeho opisom „tržbu za zakúpený tovar, ktorú zaevidoval v ERP Black cat Box TM - 88 F, výr. č. I. ale nevydala predmetný pokladničný doklad. “) potvrdila pravdivosť konštatovaní v nej uvedených, pretože proti jej obsahu nevzniesla žiadne námietky. III. Žaloba 24. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len správny súd) dňa 11.4.2016, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 1100902/1760554/2015/MH zo dňa 09.02.2016, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie alebo zmeny rozhodnutia žalovaného v časti výšky uloženej pokuty na XXX,- €. 25. Žalobné dôvody boli v žalobe vymedzené totožne ako v odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Colného úradu Bratislava č. 1583906/2015, sp. zn. 54915/2015 zo dňa 23.10.2015 a boli doplnené nasledovne: 26. Žalobca uviedol, že po odmietnutí vykonania ním navrhovaného dôkazu (konfrontácia resp. rekonštrukcia, ktorou sa mohli potvrdiť alebo vyvrátiť ním vznesené pochybnosti o správnosti Zápisnice o miestnom zisťovaní) pristúpil k tomu, že písomné vyjadrenia dotknutých zamestnankýň predložil správnemu orgánu. Rozhodnutie žalovaného neobsahuje vyhodnotenie tohto dôkazu, len konštatuje dôveryhodnosť Zápisnice o miestnom zisťovaní z dôvodu, že (i) ju p. G. podpísala a (ii) Žalobca ani p. G.D. nepodali sťažnosť voči postupu kontrolórov. Túto argumentáciu žalobca označil za absurdnú, keďže dôveryhodnosť Zápisnice o miestnom zisťovaní spochybnil už v prvostupňovom konaní a navrhoval vykonanie dôkazu na jej preverenie. Následne predložil vyššie uvedené písomné vyjadrenia zúčastnených osôb - zamestnankýň. Podľa žalobcu žiaden právny predpis nestanovuje podanie sťažnosti ako podmienku na uplatnenie výhrad voči postupu kontrolórov v samotnom správnom konaní. Z pohľadu efektívnosti konania bol správny orgán povinný sa touto otázkou zaoberať priamo v konaní o dotknutom správnom delikte. Ani jeden zo správnych orgánov sa s touto námietkou riadne nevysporiadal. 27. Žalobca ďalej uviedol, že závažnosť porušenia je nepatrná, nakoľko kladný rozdiel bol spôsobený iba presunutím hotovosti z trezora do ERP. V tejto súvislosti opätovne poukázal na nesprávny postup Colného úradu Bratislava, ktorého kontrolóri odmietli v Prevádzke vykonať zamestnankyňou žalobcu navrhovaný dôkaz - preverenie trezora a Knihy tržieb. Kópia knihy tržieb bola nakoniec v konaní predložená žalobcom, ale správne orgány tento dôkaz nijako nevyhodnotili (zrejme v dôsledku uplatnenia absorpčnej zásady). 28. K namietanej uloženej sankcii žalobca doplnil, že konaním zamestnankyne žalobcu nevznikla nijaká škoda. Týmto drobným porušením nedošlo ani ku kráteniu dane ani k poškodeniu spotrebiteľa, protiprávny stav nemal žiadne negatívne následky, išlo čisto o formálnu chybu. Stav trezora je každý deň evidovaný žalobcom v Knihe tržieb Prevádzky, pričom vedenie takejto knihy je praxou vo všetkých prevádzkach žalobcu. Na základe Knihy tržieb je možné overiť denný stav tržieb a hotovosti v danej Prevádzke. 29. Vzhľadom na to, že správny orgán pri domnelom opakovanom porušení povinnosti podľa § 8 ods. 1 prvá veta Zákona o používaní ERP a súčasnom porušení povinnosti podľa § 3 ods. 3 Zákona o používaní ERP, uložil pokutu X.XXX,- EUR pri sadzbe od 660,- EUR do 6.600,- EUR, mal žalobca za to, že sankcia za výlučné porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 3 Zákona o používaní ERP by, pri zvážení vyššie uvedených okolností dopustenia sa tohto správneho deliktu, mala byť zásadne prehodnotená a znížená - a mala byť udelená na spodnej hranici sadzby § 16b ods. 1 písm. b) Zákona o používaní ERP, t.j. vo výške 100,- EUR. IV. Vyjadrenie žalovaného 30. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.05.2016 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. 31. K žalobným námietkam sa žalovaný vyjadril totožne ako v napadnutom rozhodnutí a doplnil nasledovné: 32. K námietke žalobcu, že colníci nepoučili p. G. o práve nevypovedať, príp. že táto bola informovaná o bezvýznamnosti svojho odporu, žalovaný považoval za neopodstatnené. Zdôraznil, že v konkrétnom prípade sa p. G. nenachádzala v procesnom postavení svedka, ale v postavení osoby, čo do úkonov výkonu predaja konajúcej v mene žalobcu, ktorej úkon (alebo opomenutie úkonu, na ktorý bola povinná) predstavoval dopustenie sa správneho deliktu žalobca. P. G. bola osobou prítomnou pri miestnom zisťovaní, ktorá bola v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. povinná poskytnúť správcovi dane pri miestnom zisťovaní súčinnosť, a to najmä povinná podať vysvetlenie. 33. Žalovaný k namietaným skutočnostiam uviedol, že ak bola zápisnica o miestnom zisťovaní podpísaná účastníkom konania alebo svedkom bez výhrad a námietok, v tom prípade ide o autentické a doslovné zachytenie skutkového stavu veci a následné spochybňovanie je tak možné považovať výlučne len za účelové námietky. Zo zápisnice o miestnom zisťovaný vyplýva, že predavačka p. G. (zamestnanec za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie) nemala k j ej obsahu žiadne námietky napriek tomu, že ak by skutočne počas miestneho zisťovania mala pocit, že v zápisnici o miestnom zisťovaní sú uvedené nepravdivé údaje, prípadne pracovník vykonávajúci kontrolný nákup by vykonal kontrolu neadekvátne a ona by pokladničný doklad skutočne odovzdala, podľa názoru žalovaného by tieto skutočnosti zápisnici o miestnom zisťovaní rozhodne namietala (prípadne jej podpísanie odoprela, resp. ju neprevzala). Žalovaný zároveň zdôrazňuje, že žalobca svoje námietky voči spôsobu akým bolo vykonané miestne zisťovanie a voči obsahu zápisnice o miestnom zisťovaní uviedol až dodatočne. 34. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že miestneho zisťovania sa zúčastnila nielen predavačka p. G., ale aj traja pracovníci colného úradu, ktorí zhodne tvrdili a tvrdia, že sa skutok stal tak, ako bol opísaný v zápisnici o miestnom zisťovaní, čo potvrdili svojim podpisom. Žalovaný zastáva právny názor, podľa ktorého príslušníci Finančnej správy SR (ako verejní činitelia) sú okrem iného viazaní Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a svojim spoločenským postavením, pričom nemajú žiaden dôvod poškodiť záujmy občanov, plnia si len tie úlohy, ktoré im vyplývajú z ich služobného zaradenia. T.j. výpovede takýchto pracovníkov, ktorí sú v služobnom pomere by mali mať dostatočnú váhu ako dôkazný prostriedok. V predmetnom prípade sú tvrdenia všetkých pracovníkov colného úradu zúčastnených na kontrolnom nákupe zhodné, preto ich žalovaný orgán považuje spolu s predloženým spisovým materiálom za dostatočný dôkaz o tom, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 16a písm. e) zákona č. 289/2008 Z.z., keďže tento po zaevidovaní tržby za kontrolný nákup n v elektronickej registračnej pokladnici neodovzdal pracovníkom colného úradu pokladničný doklad a správneho deliktu podľa § 16a písm. h) zákona č. 289/2008 Z.z., keďže tento nezaevidoval v ERP vklad hotovosti vo výške XXX,XX €. 35. Žalovaný vyjadril súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. V. Ďalšie vyjadrenia 36. Elektronickým podaním so ZEP, doručeným súdu dňa 19.05.2020 žalobca na predchádzajúcu výzvu súdu oznámil súdu, že súhlasí s rozhodnutím prejednávanej veci bez nariadenia ústneho pojednávania. VI. Právna úprava a závery správneho súdu 37. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 zák. č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 38. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2). 40. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (§ 3 ods. 1 písm. b/ SSP). 41. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 42. V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 43. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. 44. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 45. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 46. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. 47. Predmetom prieskumu správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného Číslo: 1100902/1760554/2015/ MH zo dňa 09.02.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 1583906/2015, sp. zn. 54915/2015 zo dňa 23.10.2015, ktorým správny orgán prvého stupňa uznal žalobcu za zodpovedného zo správneho deliktu a uložil mu pokutu. 48. Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. Správny poriadok, rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a zároveň správny orgán musí dbať o to, aby pri rozhodovaní o skutkovo zhodných a podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 49. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká prepustením tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitia. 50. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 51. K jednotlivým námietkam žalobcu súd uvádza nasledovné: 52. Zásadná námietka žalobcu smerovala voči tomu, že žalovaný nevykonal ním navrhovaný podľa neho rozhodujúci dôkaz- konfrontáciu resp. rekonštrukciu, ktorou sa mohli potvrdiť alebo vyvrátiť ním tvrdené pochybnosti o správnosti Zápisnice o miestnom zisťovaní. 53. Z administratívneho spisu je nepochybné, že správny orgán prvého stupňa listom zo dňa 18.08.2015 oznámil žalobcovi začatie konania vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov a zároveň ho vyzval, aby sa v lehote do 8 dní od doručenia Listu písomne vyjadril k predmetnému prípadu. List bol doručený žalovanému dňa 28.08.2015. Lehota na vyjadrenie k výzve správneho orgánu prvého stupňa plynula žalobcovi od 29.08.2015 do 07.09.2015. V tejto lehote žalobca žiadne písomné vyjadrenie k veci nepodal, avšak dostavil sa osobne dňa 07.09.2015 na správny orgán prvého stupňa, kde navrhol vykonať namietaný dôkaz, avšak bez akéhokoľvek vyjadrenia k veci. Ani po telefonickom oznámení Colného úradu Bratislava dňa 18.09.2015, kedy mu bolo zo strany Colného úradu Bratislava oznámené, že ním navrhovaný dôkaz nebude vykonaný, neposkytol správnemu orgánu prvého stupňa žiadne vyjadrenie k veci, ani neoznačil iné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k objasneniu veci, hoci bol upovedomený o možnosti navrhnúť iné dôkazy. Žalobca v dotknutom telefonickom hovore uviedol, že trvá na dôkaze, ktorý navrhol a že nepovažuje za účelné navrhnúť iné dôkazy. 54. Za takejto situácie sa súd stotožňuje s názorom žalovaného, že námietky proti obsahu Zápisnice o miestnom zisťovaní, uplatnené žalobcom po cca 3 mesiacoch (až v podanom odvolaní) od vykonania miestneho zisťovania, bez akéhokoľvek spochybnenia obsahu zápisnice počas konania pred správnym orgánom prvého stupňa je potrebné vyhodnotiť ako účelové. Súd zároveň nemôže súhlasiť s názorom žalobcu, že ním namietané skutočnosti nebolo možné preukázať inak, keď sám žalobca opak ani netvrdil a naviac dodatočne tvrdené skutočnosti preukazoval čestnými vyhláseniami, ktoré boli rovnako spôsobilé spochybniť obsah Zápisnice o miestnom zisťovaní, tak ako sa to snaží žalobca preukázať pred správnym súdom. To isté platí aj o ďalších námietkach žalobcu voči obsahu Zápisnice o miestnom zisťovaní (strana 4 posledný odsek žaloby). 55. K námietke žalobcu o tom, že jeho zamestnankyňa nebola poučená o svojich procesných právach súd uvádza, že táto námietka nezodpovedá obsahu administratívneho spisu, keď Zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 02.08.2015 obsahuje na strane 2 poučenie jedna o oprávnenia zamestnanca správcu dane pri výkone kontroly ako aj práva a povinnosti kontrolovaného subjektu. Zamestnanec žalobcu p. G. podpísala Zápisnicu na každej strane a osobitne podpísala aj to, že rozsiahlemu poučeniu (v rozsahu jednej strany A4) porozumela. 56. K námietkam žalobcu, že boli porušené viaceré základné zásady správy daní, konkrétne: - zásadu zákonnosti, pretože pri miestnom zisťovaní a následnom konaní spísali zápisnicu, ktorá podľa žalobcu nepravdivo zachytila priebeh miestneho zisťovania a neumožnili p. G. vyjadriť písomne jej námietky k obsahu zápisnice súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v bodoch 53 a 54 tohto rozsudku, k čomu dopĺňa, že Zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 02.08.2015 obsahuje na strane 6 posledný bod položku: „Návrh alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice“, pod ktorým je dotknutá zamestnankyňa žalobcu podpísaná, pričom v tejto položke Zápisnice nie je uvedené nič. Na ďalšej strane je ďalší bod, v ktorom je v predtlači uvedené: „S obsahom zápisnice boli zúčastnené osoby oboznámené a s jej obsahom súhlasia, čo potvrdzujú svojimi podpismi. Osoba zúčastnená pri miestnom zisťovaní týmto vyhlasuje, že údaje, ktoré uviedla do tejto zápisnice, sú pravdivé, správne, úplné a k výpovedi nebola donútená.“ Na tejto strane zápisnice je zamestnankyňa žalobcu p. G. podpísaná aj na konci aj tesne pod vyhlásením vyššie citovaným, a to spolu s tromi zamestnancami správcu dane. Ak zamestnankyňa žalobcu mala možnosť podpísať Zápisnicu celkom osem krát, vrátane vyššie uvedeného poučenia a vyhlásenia o správnosti obsahu zápisnice, nepochybne podľa súdu mala aj čas napísať do zápisnice, že s jej obsahom nesúhlasí, prípadne odmietnuť podpísať vyššie citované vyhlásenie. Preto aj túto námietku žalobcu súd vyhodnotil ako účelovú. - zásahu súčinnosti, čo žalobca odôvodňoval tým, že mu nebolo poskytnuté poučenie o procesných právach a povinnostiach, že jeho zamestnankyňa p. G. nebolo poučená o možnosti vpísania námietok a že bola mylne presviedčaná o bezvýznamnosti akéhokoľvek odporu. Tieto tvrdenia žalobcu nezodpovedajú obsahu administratívneho spisu- žalobca bol v zákonom ustanovenom rozsahu poučený o jeho právach aj povinnostiach vo výzve na vyjadrenie zo dňa 18.08.2015 a zároveň aj na ústnom pojednávaní dňa 07.09.2015, ako vyplýva Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z tohto dňa. Poučenie jeho zamestnankyne o možnosti vpisovať námietky nepochybne nebolo potrebné, keďže ide o samostatnú predtlačenú položku Zápisnice o miestnom zisťovaní „Návrh alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice“ v ktorej je priradené zodpovedajúce miesto v rozsahu cca 5 riadkov - je zjavné, že na toto miesto je možné vpisovať námietky proti obsahu dotknutej zápisnice. To že zamestnankyňa žalobcu bola mylne presviedčaná o bezúspešnosti akéhokoľvek odporu zamestnancami správcu dane súd vyhodnotil ako účelovú obranu žalobcu z totožných dôvodov, ako sú uvedené v bode 53 a 54 tohto rozsudku. - zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď odmietol vykonať ním navrhnutý dôkaz - súd je toho názoru, že namietané porušenie z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva, keď v prvostupňovom rozhodnutí sú uvedené dostatočne presvedčivé dôvody nevykonania tohto dôkazu. 57. K námietke žalobcu o nesprávnom právom posúdení veci vo vzťahu k vydaniu pokladničného dokladu súd uvádza, opis skutkového deja tvrdený žalobcom z administrovaného spisu, najmä z obsahu Zápisnice o miestnom zisťovaní nevyplýva. Súd tento popis deja vyhodnotil ako účelový z vyššie uvedených dôvodov. Preto neobstojí ani tvrdenie žalobcu o nesprávnom právom posúdení veci v časti tohto skutku, ktoré je založené na skutkovom deji tvrdenom žalobcom. Súd podotýka, že tu nejde vôbec o nesprávnosť právneho posúdenia veci, ale o skutkový dej, z ktorého správca dane vo svojom rozhodnutí vychádzal. K rovnakým záverom dospel súd aj vo vzťahu k žalobcom namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu vkladu v hotovosti do ERP. Naviac je nepodstatné, na základe akých skutočností rozdiel v hotovosti ERP vznikol, čo žalobca napokon ani nepoprel, vznik rozdielu na hotovosti v ERP bez ohľadu na dôvody zakladá porušenie § 3 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z., ak nebol vyhotovený doklad označený slovom „VKLAD“, čo z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca alebo jeho zamestnanec urobil. 58. Napokon žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k výške uloženej sankcie, keď namietal, že správne orgány vychádzali z toho, že sa dopustil dvoch správnych deliktov a to (i) podľa § 16a písm. e) Zákona o používaní ERP /neodovzdanie pokladničného dokladu/ a (ii) podľa § 16a písm. h) Zákona o používaní ERP /nezaevidovanie vkladu v hotovosti/, na základe čoho bola pri určovaní výšky pokuty aplikovaná absorpčná zásada, pričom on sa správneho deliktu podľa § 16a písm. e) Zákona o používaní ERP nedopustil, preto je podľa žalobcu výška udelenej sankcie nesprávna, rovnako ako aj postup správnych orgánov, vedúci k jej udeleniu a nebol dôvod aplikovať absorpčnú zásadu. 59. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 prvá veta zákona č. 289/2008 Z.z., podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici; iný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať. 60. Podľa ustanovenia § 16a písm. e) zákona č. 289/2008 Z.z., správneho deliktu sa dopustí ten, kto zaeviduje tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici, ale neodovzdá pokladničný doklad podľa § 8 ods. 1, 2 a 7. 61. Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z., ak podnikateľ vloží do elektronickej registračnej pokladnice alebo do virtuálnej registračnej pokladnice hotovosť okrem prijatej tržby, je povinný ju bez zbytočného odkladu po jej vložení zaevidovať v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici, pričom vyhotoví doklad označený slovom „VKLAD“. 62. Podľa ustanovenia § 16a písm. h) zákona č. 289/2008 Z.z., správneho deliktu sa dopustí ten, kto nezaeviduje v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici vklad hotovosti podľa § 3 ods. 3. 63. Z vyššie uvedených dôvodov (body 53 a 54 tohto rozsudku) súd vyhodnotil tvrdenia žalobcu o tom, že sa nedopustil skutku v bode (i) ako účelové a teda ako nepreukázané, preto vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku o nesprávnom právnom posúdení výšky sankcie z dôvodu tvrdeného žalobcom v bode 58. 64. Podľa ustanovenia § 16b ods. 1 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z., daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. a) až f), j), s) a t) od 330 eur do 3 300 eur, 65. Podľa ustanovenia § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z., daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu pri každom ďalšom zistení porušenia podľa § 16a písm. a) až f), j), s) a t) od 660 eur do 6 600 eur. 66. Podľa ustanovenia § 16b ods. 1 písm. b) zákona č. 289/2008 Z.z., daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. g) až i), k) až n), p) až r) a u) až x) od 100 eur do 3 300 eur; pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. h) daňový úrad alebo colný úrad neuloží, ak daňovým úradom alebo colným úradom zistená celková suma vloženej hotovosti v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici okrem prijatej tržby podľa § 3 ods. 3 nepresiahne sumu 20 eur. , 67. Správny súd mal za preukázané, že sa žalobca dopustil dvoch správnych deliktov- (i) podľa § 16a písm. e) Zákona o používaní ERP /neodovzdanie pokladničného dokladu/ a (ii) podľa § 16a písm. h) Zákona o používaní ERP /nezaevidovanie vkladu v hotovosti/- preto správne orgány pri ukladaní sankcie správne aplikovali absorpčnú zásadu a uložili sankciu podľa sadzby určenej pre správny delikt prísnejšie trestný, t.j. podľa § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. pričom zároveň správne prihliadli na to, že za tento správny delikt už bol žalobca právoplatne dva krát postihnutý. 68. Vo vzťahu k uloženej pokute a jej výške súd uvádza, že výška uloženej sankcie je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Súd by mohol rozhodnutie žalovaného, pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie zrušiť len v prípade, kedy voľná úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri rozhodnutí o výške sankcie nezodpovedala obsahu spisu alebo sa priečila zásadám logického myslenia. Krajský súd poukazuje na dostatočné zdôvodnenie výšky uloženej pokuty s tým, že podľa názoru súdu, žalované správne orgány pri ukladaní pokuty zvážili všetky hľadiská pri určovaní výšky pokuty v zmysle ust. § 16b ods. 12 zákona č. 289/2008 Z.z., podľa ktorého pri uložení pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že správne orgány sa v odôvodnení svojich rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými zákonom ustanovenými kritériami ukladania sankcie. 69. Podľa § 198 /Sankčná moderácia/ ods. 1 SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. 70. Podľa § 198 ods. 2 SSP, správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. 71. Ak správny súd zistí, že použitie správnej úvahy vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (napr. zákon neumožňuje použitie správnej úvahy, uložená pokuta prevyšuje zákonom stanovenú výšku, za spáchaný správny delikt nemožno uložiť daný druh sankcie a iné), takéto rozhodnutie je nezákonné a ako také ho súd zruší. V prípade, že správna úvaha bola použitá zákonným spôsobom, avšak správny súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o peňažnej sankcii malo byť rozhodnuté inak, využije § 198 ods. 1 SSP tzv. sankčné moderačné oprávnenie a správnu úvahu nahradí vlastným uvážením. Treba poznamenať, že správny súd nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej správnej úvahy (rešpektujúc systém trojdelenia moci) a preto sankčná moderácia je prípustná najmä v prípadoch sankcií, ktoré boli uložené zjavne neproporcionálne a neprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami tohto logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj zdôvodnené. 72. Žalovaný svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca (pokuta bola uložená vo výške X.XXX Eur, teda v rámci rozpätia vymedzeného v ustanovení § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z., podľa ktorého možno uložiť pokutu od 660,- € až do výšky 6.600,- €). Súd konštatuje, že z tohto rámca žalovaný nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, najmä z pohľadu, prečo prikročil k uloženiu pokuty vo výške X.XXX Eur. 73. Pokiaľ ide o správnosť výšky uloženej pokuty, súd nevzhliadol ani dôvod, pre ktorý by malo byť v zmysle § 198 ods. 1 SSP o výške pokuty rozhodnuté inak. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pre ukladanie sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanom prípade podľa názoru súdu, nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchaným správnym deliktom. 74. Súd na základe vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonom, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, a v rozhodnutiach sa náležite vysporiadali so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Záver, ku ktorému správca dane zo zistených skutkových okolností dospel a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o používaní ERP. 75. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 76. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli a žiadne si ani neuplatnil. 77. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).