Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/52/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200962 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016200962.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: I. Ž., B. X. XX, B. A., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci so sídlom Račianska 71, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 27.5.2016 proti rozhodnutiu odporcu Sp. zn.: 5008/2015 (6600/2016), Č. k.: KaHC-/5008/2015-30391/2016 zo dňa 6.5.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Sp. zn.: 5008/2015 (6600/2016), Č. k.: KaHC-/5008/2015-30391/2016 zo dňa 6.5.2016 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Sp. zn.: 5008/2015 (6600/2016), Č. k.: KaHC-/5008/2015-30391/2016 zo dňa 6.5.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odporca podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) odňal navrhovateľke nárok na poskytovanie právnej pomoci, priznaný jej rozhodnutím Sp. zn.: 5008/2015 zo 16.10.2015. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že pri prehodnocovaní príjmu navrhovateľky za 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní poskytovania právnej pomoci zistil, že príjem navrhovateľky v mesiacoch máj 2015 - marec 2016 presahoval 1,6 násobok sumy životného minima. V ďalšom uviedol, že v spore v ktorom bol navrhovateľke nárok priznaný vystupuje ako vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, ktorá skutočnosť navrhovateľke poskytuje dostatočnú právnu ochranu v tomto spotrebiteľskom spore. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 27.5.2016, ktorým sa domáhala jeho zrušenia. Uviedla v ňom, že žije v spoločnej domácnosti s plnoletou dcérou - slobodnou matkou a plnoletým synom, ktorý je nezamestnaný, ktorá skutočnosť ju stojí nemálo finančných prostriedkov, používaných na krytie nutných výdavkov domácnosti. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 2.6.2016 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne. Poukázal pritom na skutočnosť, že deti navrhovateľky nie sú nezaopatrenými deťmi a preto ich nemôže posudzovať spoločne s navrhovateľkou ako oprávnenou osobou na účely prehodnotenia jej príjmu. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavili (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu. Z jeho obsahu o. i. zistil, že odporca rozhodnutím zo 16.4.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.4.2015, priznal navrhovateľke nárok na poskytovanie právnej pomoci s finančnou účasťou a určil jej advokáta v spore vo veci ochrany práv spotrebiteľa. Následne v roku 2016 pristúpil v zmysle § 7 ods. 4 zákona o poskytovaní právnej pomoci k prehodnocovaniu príjmovej a majetkovej situácie navrhovateľky, včítane príjmu manžela navrhovateľky ako spoločne posudzovanej osoby. Z tohto zisťovania je zrejmé, že priemerný príjem navrhovateľky a jej manžela bol v období 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku 549,88 eur. V období od mája 2015 do marca 2016 presahoval príjem navrhovateľky a jej manžela 1,6 násobok sumy životného minima v rozsahu od 2,03 eur do 63,46 eur v jednotlivých mesiacoch. Následne vydal odporca napadnuté rozhodnutie. Podľa ust. § 7 ods. 4 zákona o poskytovaní právnej pomoci: Príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci: Na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci: Do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. Podľa ust. § 2 zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o životnom minime“): Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. Podľa § 3 písm. a) zákona o životnom: Na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima sa započítavajú u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci: Centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak sa v priebehu poskytovania právnej pomoci zistí, že oprávnená osoba sa nenachádza v materiálnej núdzi; ustanovenie § 6b tým nie je dotknuté. Podľa ust. § 6b zákona o poskytovaní právnej pomoci: (1) Ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti. (2) Ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p.: O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, podľa ktorej navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s plnoletou dcérou - slobodnou matkou a plnoletým synom, ktorý je nezamestnaný, ktorá skutočnosť ju stojí nemálo finančných prostriedkov, používaných na krytie nutných výdavkov domácnosti: Podľa názoru súdu táto námietka nie je takou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pre určenie stavu materiálnej núdze (pre priznanie, resp. ponechanie nároku na poskytovanie právnej pomoci) je o. i. rozhodujúce, či príjem posudzovanej osoby (navrhovateľky) nepresahuje 1,6 násobok sumy životného minima (§ 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci). Do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (navrhovateľky), sa pritom započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima (§ 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci). Ako to vyplýva zo znenia § 2, § 3písm. a) zákona o životnom minime v predmetnej veci bola posudzovanou osobou navrhovateľka, pričom jej manžel bol spoločne posudzovanou osobou. Odporca správne pri prehodnocovaní príjmovej situácie navrhovateľky započítal jej príjem, ako aj príjem jej manžela a to s poukazom na vyššie citované ustanovenia § 3 písm. a) zákona o životnom minime. Zákon o životnom minime (na ktorý zákon o poskytovaní právnej pomoci odkazuje) a ani samotný zákon o poskytovaní právnej pomoci neumožňuje pri tomto zisťovaní brať do úvahy dospelé a zaopatrené deti posudzovanej osoby (navrhovateľky) a to bez ohľadu na skutočnosť, že žijú v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, ktorá je v tomto prípade posudzovanou osobou. Súd poznamenáva, že správnosť výpočtu príjmov navrhovateľky a jej manžela nebola namietaná. I napriek tomu súd prepočtom zistil, že zistenia odporcu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o presahovaní 1,6 násobku sumy životného minima príjmov navrhovateľky a jej manžela ako spoločne posudzovanej osoby sú správne. Súd tiež poznamenáva, že ako to je zrejmé z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odporca sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia zaoberal aj prípadnou aplikáciou ust. § 6b zákona o poskytovaní právnej pomoci. S poukazom na skutočnosť, že v spore v ktorom bola pôvodne navrhovateľke poskytnutá právna pomoc vystupuje ako vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS zjavne dospel k presvedčenou, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia nie je potrebná. Pretože námietka vznesená navrhovateľkou voči napadnutému rozhodnutiu nebola dôvodná súd dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).