Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/82/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201048 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016201048.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľky: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX I., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. marca 2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 10. marca 2016 v spojení s rozhodnutím zo dňa 23. júna 2016 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným prostriedkom podaným v zákonnej lehote sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10.03.2016. Uviedla, že od narodenia má srdcovú vadu (zúženú pľúcnicu) a od roku 1991 má priznanú ZPS. Poukázala na to, že posudkový lekár vydal v roku 2014 rozhodnutie, v ktorom určil mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ďalej aj („MPSVZČ“) 30 % a ten istý lekár vydal v roku 2016 rozhodnutie, v ktorom určil mieru poklesu jej schopnosti 15 %, pričom uviedol, že reumatoidná artritída je ľahkej formy, zriedka recidivujúca0, s miernymi poruchami postihnutých kĺbov, so záverom, že môže pracovať bez fyzickej záťaže. K tomu navrhovateľka dodala, že reumatoidnú artritídu má už 20 rokov, po celú dobu pracovala aj s bolesťami, ktoré sa po rokoch vystupňovali až tak, že za posledných 5 rokov už prácu nehľadala, pretože ju nie je schopná vykonávať a od roku 2009 žije zo sociálnych dávok 117,40 eur mesačne. Posúdenie zdravotného stavu Sociálnou poisťovňou potrebovala pre Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, aby ju do práce neposielali a priplatili jej ako znevýhodnenej osobe 30 eur a súčasne konštatovala, že nárok na invalidný dôchodok jej nevznikne, lebo nemá odrobené roky. K svojmu zdravotnému stavu uviedla, že ráno nevie vstať z postele, má opuchnuté kĺby na rukách aj nohách. V dňoch, keď je bolesť intenzívnejšia nevie vykonávať ani základné úkony napr. obliecť si šaty, otvoriť dvere, jednoduché domáce práce ako umytie podlahy, jej trvajú celý deň a pre neutíchajúce bolesti nie je schopná vykonať prácu naraz. Bolesť chrbtice je taká, že má problém dôjsť aj na zastávku autobusu (cca 15 minút chôdze) a pri intenzívnejšej chôdzi, pri pohybe cca 1,2 hodiny sa vôbec nevie hýbať a padá. V posledných piatich rokoch má celodenné a celonočné bolesti po celom tele, spôsobujú jej veľké utrpenie a v takom stave nevie pracovať ani na čiastočný úväzok a ani žiť bežný život. Keď vykonáva nejaké práce, ďalšie tri dni musí ležať. Keďže nie je schopná vykonávať akékoľvek zamestnanie ani za osobitne zľahčených pracovných podmienok, žiadala o priznanie plnej invalidity, pretože zo sumy, ktorú dostáva nedokáže zakúpiť ani základné lieky, potraviny, musí žiť v byte bez dodávky tepla a teplej vody. Záverom uviedla, že aj napísanie tejto žiadosti zvláda len s problémami. 2. Vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 29.06.2016 odporkyňa konštatovala, že námietkam navrhovateľky nie je možné vyhovieť, odkázala na posudok posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne zo dňa 19.01.2016, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 19.01.2016 a z ktorého vyplýva, že miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je 15 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený dňa 10.05.2016 bez vyhotovenia lekárskej správy a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 14.06.2016, s určením MPSVZČ 30%. 3. Na pojednávaní určenom na termín 22.01.2020 navrhovateľka konštatovala, že si je vedomá nedostatočnosti doložených lekárskych správ na určenie invalidity, nové lekárske správy nemá, nakoľko pre dlhy v zdravotnej poisťovni ju lekári odmietajú vyšetriť. Zástupkyňa odporkyne zotrvala na záveroch vyplývajúcich z lekárskych správ, pridržiavala sa argumentácie uvedenej vo vyjadrení zo dňa 29.06.2016 a na žiadala o potvrdenie rozhodnutia zo dňa 10.03.2016 v spojení s rozhodnutím zo dňa 23.06.2016. 4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo, preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomnými podaniami, obsahom administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 5. Podľa § 491 ods. 1, 2 druhá veta Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 6. Podľa § 492 ods. 1, 2 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 7. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 8. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 9. Podľa § 71 ods. 3 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 10. Podľa § 71 ods. 4 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 11. Podľa § 71 ods. 5 ZSP, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k ZSP. 12. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 13. Podľa § 71 ods. 7 ZSP, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. 14. Podľa § 71 ods. 8 ZSP, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 15. Podľa § 71 ods. 10 ZSP, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 16. Podľa § 153 ods. 2 písm. a/ ZSP, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 17. Podľa § 153 ods. 5 ZSP, lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia a podľa ods. 1/ pís. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 18. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 19. Podľa ods. 2. cit. ust. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 20. Podľa ods. 4 cit. ust. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 21. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nesubsumuje odôvodnenie rozhodnutia odporkyne, ktoré je verejnou listinou, ale je súčasťou obsahu posudku posudkového lekára, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia odporkyne. V ňom musia byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a jeho vplyvu na pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia odporkyne. 22. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014). 23. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 24. Z ust.§ 195 ods.1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 25. Podľa ust.§ 196 ods.1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 26. Podľa všeobecného posudkového hľadiska kapitoly XV, prílohy č. 4 k ZSP - Choroby podporného a pohybového aparátu - miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine, alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze či osteomalácií (napr. pri hormonálnych poruchách, gastroinstentinálnych resorpčných poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí podľa miery funkčnej poruchy, podľa postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré sú však len zriedkavou príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. 27. Podľa položky 3 b/ oddielu E uvedenej kapitoly - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa pri druhu zdravotného postihnutia - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny, syndróm sakroiliakalného skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku sa MPSVZČ určí na 20 až 35 %. 28. V zmysle citovaných ustanovení ZSP odporkyňa je povinná vykonať dokazovanie a dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu, najmä výpovede a vyjadrenia účastníkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných osôb. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkom konania je organizačná zložka poisťovne povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske znalosti a preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 29. Krajský súd konajúci vo veci sa oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia, posúdil odborné lekárske posudky o invalidite v zmysle kritérií stanovených zákonom a dospel k záveru, že predložené posudky tieto kritéria spĺňajú, nakoľko zdravotný stav navrhovateľky zhodnotili posudkoví lekári z dostupných listinných dôkazov objektívne, vytvoriac spoľahlivý podklad pre zhodnotenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po oboznámení sa s lekárskymi správami súd zistil, že navrhovateľka bola informovaná o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa posúdenia jej zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenej na 30 %, pričom bolo uvedené, že na posúdenie zdravotného stavu predložila odborné lekárske nálezy, iné lekárske nálezy ako dôkaz o jej zdravotnom stave nemá. Bola poučená o ďalšom postupe v konaní o opravnom prostriedku. K osobnej anamnéze a súčasnému ochoreniu posudkoví lekári uviedli, že navrhovateľka prekonala bežné detské ochorenia, ako dieťa bola sledovaná kardiológom pre šelest - zúženie pľúcnice, 20 rokov má bolesti kĺbov, krčnej a driekovej chrbtice a oboch kolien, pre bolesti chrbtice a kĺbov bez opuchov, má zníženú svalovú silu. Je v liečbe ambulantného reumatológa, neurológa. 30. Z odborného lekárskeho posudku zo dňa 14. júna 2016 vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený v jej neprítomnosti z dôvodu toho, že sa bez ospravedlnenia na ústne pojednávanie nedostavila. Posudkový lekár vychádzal z reumatologického vyšetrenia zo dňa 20.05.2015 a zo dňa 07.01.2016 a z neurologického vyšetrenia zo dňa 20.07.2015. V celkovom posudku uviedol, že navrhovateľka požiadala o invalidný dôchodok dňa 21.10.2014 a opätovne dňa 19.01.2016. Prvýkrát bola jej MPSVZČ určená na 30 % z toho 20 % pre bolesti chrbta a 10 % pre ochorenie kĺbov. Pri druhej žiadosti bola jej MPSVZČ určená na 15 % pre zápalové ochorenie kĺbov. Proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne podala opravný prostriedok, na základe ktorého bol opätovne preskúmaný jej zdravotný stav a celá posudková spisová dokumentácia, pričom posudkový lekár konštatoval, že navrhovateľka nespĺňa posudkové kritéria pre uznanie invalidity. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie považoval bolesti chrbta zaradené v prílohe číslo 4 k ZSP, zaradené do oddielu E pod položku 3b a na toto postihnutie zvolil dolnú hranicu z percentuálneho rozpätia 20 až 35 %, vzhľadom k tomu, že ochorenie si doteraz nevyžiadalo intenzívnejšiu liečbu a objektívny neurologický nález popisuje minimálne funkčné zmeny. Na ostatné ochorenia zvýšil MPSVZČ o ďalších 10 %, spolu na 30 %. Vo výroku rozhodnutia potom na základe týchto záverov uviedol, že navrhovateľka nie je v zmysle ust. § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení invalidná, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 20 %. 31. Na základe predloženia nových lekárskych správ, došlo dňa 06.10.2016 k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľky so záverom, že ani tieto lekárske správy nevytvorili podklad k zmene predchádzajúcich posudkových záverov, výrok posudku zostal nezmenený s MPSVZČ 30 %. Prípadne vydané nové rozhodnutie by súd už však v tomto konaní nepreskúmaval, vzhľadom na novelu ZSP zák. č. 125/2016 Z.z., ktorým došlo od 01.07.2016 k zrušeniu ust. § 219 a 220 zákona o sociálnom poistení. 32. Rezumovaním obsahu spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 10.03.2016 v spojení s rozhodnutím zo dňa 23.06.2016, č. XXX XXX XXXX X právne podriadené ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorými odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 19.01.2016, pretože jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nevykazuje znaky nedostatočnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti. Základ pre závery odporkyne poskytlo posúdenie posudkových lekárov Sociálnej poisťovne v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných nálezov. V lekárskych posudkoch zo dňa 19.01.2016, 14.06.2016 a aj zo dňa 06.10.2016 bol prijatý zhodný záver, že zdravotný stav navrhovateľky nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári určili postihnutie zaradené pod položku 3 písmeno b - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, M54, 20% podľa oddielu E kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu a mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určili na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 20 - 35 %. Na ostatné ochorenia, posudkoví lekári navýšili percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti o 10 %. (došlo k zmene oproti odbornému posudku zo dňa 19.01.2016, kedy posudkoví lekári určili MPSVZČ 15 % s rozhodujúcim zdravotným postihnutím zaradeným do kapitoly 15, avšak oddielu A položky 1 prílohy č. 4 k ZSP). Nové skutočnosti, ktoré by pri dovtedajšom posudzovaní jej zdravotného stavu neboli známe a zhodnotené a mohli by skutkové vyhodnotenia ovplyvniť v jej prospech, posudkoví lekári pri opätovnom posúdení nezistili a nezistil ich ani súd. 33. Uvedené preukazuje, že navrhovateľka nielen v podanom opravnom prostriedku, ale ani počas konania súdu nedoložila a ani neoznačila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mohli vyvolať zmenu v posudkových záveroch, nakoľko predložené lekárske nálezy a zdravotná dokumentácia neboli spôsobilé ovplyvniť, resp. zmeniť výsledky odbornej posudkovej činnosti lekárov odporkyne, ktorí sa v lekárskych správach podrobne, v súlade s ust. § 209 ods. 4 ZSP, vysporiadali so zdravotným stavom i zdravotnými problémami navrhovateľky, ktorá ako už bolo uvedené, sama neprodukovala žiadne dôkazy a ani neprezentovala žiadne argumenty svedčiace v prospech zmeny v posudkových záveroch a z ničoho nebolo možné vyvodiť záver o pochybení alebo zanedbaní povinností posudkových lekárov. Predložené lekárske správy a nálezy v prvotnom posudzovaní nevytvorili dostatočný podklad na určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako odporkyňou určenej, v rozsahu 30%. Z uvedeného možno uzavrieť, že navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity u rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ani vo forme iných, ňou uvádzaných zdravotných problémov, tvoriacich sekundárne postihnutie. Naopak, posudky posudkových lekárov súd považoval za presvedčivé a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom zhodnotení jej zdravotného stavu, riadne odôvodňujúce a posudzujúce závažnosť jej zdravotného postihnutia a obsahujúce logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľky ako aj o miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní jej zdravotného stavu neboli známe a zhodnotené súd nezistil. Ani na ďalšie posudzovanie doložené lekárske správy nepreukázali pochybenia v posudkových záveroch, odôvodňujúce vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako na dolnej hranici priznaných 20%. 34. Z pohľadu komplexnosti posúdenia veci súd dopĺňa, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona o sociálnom poistení aj podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená v týchto kapitolách. 35. Súd dáva navrhovateľke do pozornosti, že v tomto konaní preskúmava rozhodnutie zo dňa 10.03.2016 v spojení s rozhodnutím zo dňa 23.06.2016, s prihliadnutím na lekárske správy posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, aktuálne v období vydania napadnutého rozhodnutia, ktoré tvorili jeho podklad. V prípade zmeny vo vývoji jej zdravotného stavu a na základe nových či aktuálnych lekárskych nálezov, môže odporkyňu kedykoľvek opätovne požiadať o nové posúdenie zdravotného stavu (§ 71 ods. 10 ZSP). 36. Zákonom č. 125/2016 Z. z. došlo od 01.07.2016 k zrušeniu ust. § 219 a 220 zákona o sociálnom poistení, ktoré umožňovali súdu rozhodovať o opravnom prostriedku proti rozhodnutiam prvostupňového orgánu organizačných zložiek odporkyne (§ 219), alebo preskúmavať neprávoplatné rozhodnutia ústredia (§ 220), a to vo veciach uvedených v prvom až treťom bode ods. 1 písm. a/ ust. § 179 zákona o sociálnom poistení. Zrušením tohto ustanovenia už neprávoplatné rozhodnutia odporkyne , voči ktorým je prípustné odvolanie, nie sú súdom preskúmateľné. Správny súd od 01.07.2016 preskúmava len právoplatné rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne o podanom odvolaní voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa (§ 7 písm. a/ SSP a contrario). 37. Vyplývajúc z uvedeného eventuálne vydané nové rozhodnutie, na podklade navrhovateľkou v súčasnosti doložených lekárskych nálezov a správ a aj na základe lekárskej správy ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 21.11.2017, súd už v tomto konaní preskúmavať nemôže. 38. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a citovaným zákonným ustanoveniam dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. marca 2016 v spojení s rozhodnutím zo dňa 23. júna 2016 je vecne správne a preto ho podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. 39. Krajský súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením §250k ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľka v konaní úspech nemala, právo na náhradu trov konania jej nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.