Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/156/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201254 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016201254.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: I.. B. B., Q. P. XX, XXX XX Q. Q.strica, zastúpený JUDr. Beatrica Babačová, advokátka, so sídlom Hlavná č. 43, 931 01 Šamorín, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova č. 8, 832 97 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.: SEĽUZ-4-24-4/2016-OdSP zo dňa 04.05.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 29.06.2016 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Č.: SEĽUZ-4-24-4/2016-OdSP vydaného dňa 04.05.2016 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava (ďalej aj len prvostupňový orgán, resp. VÚSZ) Číslo: rozhodnutia: VÚSZ-65301025401607 zo dňa 08.02.2016 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem iných písomnosti obsahuje: Dávkový list žalobcu, žiadosti žalobcu o výsluhový dôchodok zo dňa 04.05.2007 a 10.07.2007, Personálny rozkaz č. 985 zo dňa 09.07.2007 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, žiadosť žalobcu o odchodné zo dňa 13.12.2007, rozhodnutie VÚSZ zo dňa 17.02.2011 o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi, rozhodnutie Náčelníka generálneho štábu OS SR č. KaGŠ-147/3-98/2015- PravO z 25.02.2015, ktorým bol zrušený PR č. 985, Personálny rozkaz č. 119 z 12.03.2015 o zaradení žalobcu do zálohy, rozhodnutie VÚSZ č. VÚSZ-65301025401607/32 z 31.03.2015 o odňatí výsluhového dôchodku, zastavení výplaty výsluhového dôchodku, o uloženie povinnosti vrátiť preplatok na výsluhovom dôchodku, žiadosť žalobcu o výsluhový dôchodok a odchodné z 07.04.2015, Personálny rozkaz č. 121 z 30.03.2015 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, plnomocenstvo zo dňa 02.04.2015 na zastupovanie žalobcu vo veciach jeho sociálneho zabezpečenia udelené T.. I.. D. L., rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.06.2015, ktorým bolo zrušené rozhodnutie VUSZ č. VUSZ-65301025401607/32 z 31.03.2015 o odňatí výsluhového dôchodku, zastavení výplaty výsluhového dôchodku, o uloženie povinnosti vrátiť preplatok na výsluhovom dôchodku, rozhodnutie VÚSZ č. VÚSZ-65301025401607 z 10.08.2015 o odňatí výsluhového dôchodku, rozhodnutie VÚSZ č. VÚSZ-65301025401607 z 11.08.2015 o uloženie povinnosti vrátiť preplatok na výsluhovom dôchodku, rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-43-45-2/2015-ODSP z 04.11.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie VÚSZ č. VUSZ-65301025401607 z 11.08.2015, rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-43-46-2/2015-ODSP z 04.11.2015, ktorým bol zrušené rozhodnutie VÚSZ č. VÚSZ-65301025401607 z 10.08.2015, výzva VÚSZ zo dňa 28.12.2015 na doplnenie dokladov pred vydaním rozhodnutia (osobne prevzal žalobca aj jeho právny zástupca). 3. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava vydal preskúmavané prvostupňové rozhodnutie č. VÚSZ-65301025401607 zo dňa 08.02.2016, ktorým žalobcovi 1/ podľa § 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) a odňal dňom 12.03.2015 dávku výsluhového dôchodku a 2/ podľa § 105 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. zastavil výplatu dávky výsluhového dôchodku odo dňa 01.04.2015. 4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania zo dňa 14.03.2016 voči prvostupňovému rozhodnutiu vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Č.: SEĽUZ-4-24-4/2016-OdSP zo dňa 04.05.2016 ako vecne príslušný odvolací orgán podľa § 84 ods. 4 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. v spojení s § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) na základe písomného odvolania žalobcu, preskúmal rozhodnutie VÚSZ č. VÚSZ-65301025401607 z 08.02.2016 o odňatí dávky výsluhového dôchodku dňom 12.03.2015 a o zastavení výplaty dávky výsluhového dôchodku od 01.04.2015 a odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie VÚSZ potvrdil. 5. Žalovaný uviedol, že VÚSZ odňal rozhodnutím č. VUSZ-65301025401607 z 08.02.2016 žalobcovi (ďalej aj odvolateľ) dňom 12.03.2015 výsluhový dôchodok vo výške 1023,69 eura, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím VÚSZ č. 65301025401607/24-OVZ zo 17.02.2011, pretože dňom 12.03.2015 zanikol nárok na túto dávku a od 01.04.2015 zastavil výplatu výsluhového dôchodku. 6. VÚSZ svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. k. KaGS-147/3- 98/2015-PravO z 25.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2015, bol zrušený personálny rozkaz náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 985 z 09.07.2007 o prepustení odvolateľa zo služobného pomeru. 7. Personálnym rozkazom riaditeľa Vojenského spravodajstva č. 119 z 12.03.2015 bol odvolateľ dňom 12.03.2015 zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov. 8. VÚSZ mal na základe vyššie uvedeného za preukázané, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. k. KaGŠ-147/3-98/2015-PravO z 25.02.2015 odvolateľovi zanikol nárok na dávku výsluhového dôchodku, a preto odvolateľovi týmto dňom v súlade s § 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z. odňal dávku výsluhového dôchodku. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12.03.2015. 9. Výsluhový dôchodok bol odvolateľovi naposledy vyplatený za obdobie od 01.03.2015 do 31.03.2015, preto VÚSZ podľa § 105 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. zastavil výplatu tejto dávky výsluhového zabezpečenia od 01.04.2015. 10. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca (odvolateľ) v zákonom stanovenej lehote písomné odvolanie, dôvodiac tým, že je nezákonné, v rozpore s princípmi právneho štátu a v rozpore so zákazom retroaktivity z dôvodu, že rozhodnutím vydaným 08.02.2016 nie je možné nariadiť odňatie právneho nároku spätne ku dňu 12.03.2015. 11. Odvolateľ taktiež namietal, že VÚSZ nepostupoval v konaní v intenciách určených v rozhodnutiach odvolacieho orgánu. Podľa právneho názoru odvolacieho orgánu mal VÚSZ vydať dve samostatné roz- hodnutia, avšak tento postupoval svojvoľne a spojil obidve veci do jedného konania s rôznymi dobami účinnosti uvedenými v rozhodnutí. 12. Odvolateľ tiež poukázal na nesprávnosť vo výroku rozhodnutia, kde VÚSZ uviedol nesprávne rozhodnutie, ktorým bol odvolateľovi priznaný výsluhový dôchodok. Výsluhový dôchodok bol odvolateľovi priznaný nie rozhodnutím č. VÚSZ-65301025401607 zo 17.02.2011, ale už v roku 2007. 13. Odvolateľ naďalej trval na vylúčení riaditeľa VÚSZ U.. I.. Y. A. z konania z dôvodu, že opakovane konal voči jeho osobe nezákonne a nesprávne. Túto námietku už odvolateľ v prebiehajúcom konaní uplatnil. Nezákonné a nesprávne konanie videl v tom, že U.. I.. Y. A. rozhodol o povinnosti vrátiť výsluhový dôchodok bez toho, aby rozhodol o odňatí výsluhového dôchodku a zastavení jeho výplaty. Poukázal, že do dnešného dňa nebolo právoplatne rozhodnuté o výške odchodného a výške jeho výsluhového dôchodku, na ktorý mu vznikol nárok od 01.04.2015. Riaditeľ VÚSZ bez vydaného právoplatného rozhodnutia tiež nariadil, aby sa mu prestal vyplácať jeho riadne priznaný výsluhový dôchodok. 14. Žalovaný uviedol, čo zistil z obsahu pripojeného spisového materiálu: Odvolateľ bol 09.07.2007 rozkazom náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 985 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Na základe písomnej žiadosti o výsluhový dôchodok VÚSZ rozhodnutím č. 65301025401607/14-VÚSZ/DO 2 z 05.09.2007 podľa § 38 a 39 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2007 priznal odvolateľovi od 10.07.2007 výsluhový dôchodok v sume 25 438,- Sk mesačne. 15. Žalovaný tiež zistil, že na základe rozsudku Najvyššieho súdu č. 2Sžo/81/2009 zo dňa 12.01.2010, ktorým bol odvolateľovi za rozhodný kalendárny rok 2006 doplatený služobný plat, VÚSZ rozhodnutím č. VUSZ- 65301025401607/27-OVZ zo 17.02.2011 podľa § 38 ods. 1, § 39 ods. 2 a § 68 ods. 2 písm. b) v spojení s § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2007, priznal odvolateľovi od 10.07.2007 výsluhový dôchodok v sume 25 802,- Sk mesačne. Predmetným rozhodnutím zanikla platnosť rozhodnutia VÚSZ č. 65301025401607/14-VÚSZ/DO2 z 05.09.2007. 16. Rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. KaGS- 147/3-98/2015-PravO zo dňa 25.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2015, bol zrušený personálny rozkaz náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 985 o prepustení odvolateľa zo služobného pomeru. 17. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 346/2005 Z. z.), ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer profesionálneho vojaka tr- vá. Na základe uvedeného bolo potrebné považovať odvolateľa aj naďalej za profesionálneho vojaka ozbrojených síl Slovenskej republiky dočasne vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva, ktorého služobný pomer trvá. 18. Podľa § 78 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. sa profesionálnemu vojakovi za čas neplatného skončenia služobného pomeru doplatí plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu služobného pomeru. 19. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. nárok na výsluhový dôchodok má profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, ak služobný pomer trval najmenej 25 rokov. 20. Keďže rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. KaGS-147/3-98/2015-PravO zo dňa 25.02.2015 bolo zrušené rozhodnutie o prepustení odvolateľa zo služobného pomeru, služobný pomer odvolateľa sa neskončil, naopak, naďalej trval, a preto odvolateľovi zanikol nárok na výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný vyššie uvedenými rozhodnutiami. 21. Podľa § 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z. dávka výsluhového zabezpečenia sa odníme dňom, ktorým zanikol nárok na túto dávku, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala neprávom. 22. V prípade odvolateľa bol týmto dňom deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. KaGS-147/3-98/2015-PravO, t. j. 12.03.2015. Na základe vyššie uvedeného žalovaný konštatoval, že VÚSZ správne posúdil skutkový a právny stav rozhodovanej veci. 23. Žalovaný z pripojeného spisu zistil, že 13.03.2015 odvolateľ doručil VÚSZ oznámenie skutočností, ktoré boli rozhodujúce pre trvanie nároku na dávku výsluhového zabezpečenia. 24. Na základe uvedeného oznámenia VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ-65301025401607/32 z 31.03.2015 spoločným rozhodnutím rozhodol o odňatí výsluhového dôchodku dňom 31.03.2015, o zastavení výplaty výsluhového dôchodku dňom 01.04.2015 a o uložení povinnosti vrátiť preplatok na výsluhovom dôchodku za obdobie od 10.07.2007 do 31.03.2015 v sume 89 525,81 eura. 25. Žalovaný rozhodnutím č. SEĽUZ-43-21-2/2015-OdSP z 09.06.2015 rozhodnutie VÚSZ-65301025401607/32 z 31.03.2015 zrušil a vec vrátil VÚSZ na ďalšie prejednanie a rozhodnutie, pričom ho zaviazal rozhodnúť o uložení povinnosti vrátiť preplatok na výsluhovom dôchodku samo- statným rozhodnutím. VÚSZ vydal v predmetnej veci rozhodnutie č. VÚSZ-65301025401607 z 11.08.2015, voči ktorému podal odvolateľ odvolanie, o ktorom bolo žalovaný rozhodol tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil rozhodnutím č. SEĽUZ-43- 45-2/2015-OdSP zo 04.11.2015. 26. VÚSZ vydal rozhodnutie č. VÚSZ-65301025401607 z 10.08.2015, ktorým odňal dňom 01.04.2015 odvolateľovi výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím č. 65301025401607/2-OVZ zo 17.02.2011. 27. Žalovaný rozhodnutím č. SEĽUZ-43-46-2/2015-OdSP zo 04.11.2015 rozhodnutie VÚSZ-65301025401607 z 10.08.2015 zrušil a vec vrátil VÚSZ na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom zaviazal VÚSZ formulovať výrokovú vetu s uvedením § 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z. o odňatí dávky a s uvedením § 105 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. o zastavení výplaty dávky. Následne vydal napadnuté rozhodnutie. 28. Žalovaný k uplatnenej námietke, že prvostupňové rozhodnutie je v rozpore so zákazom retroaktivity, pretože rozhodnutím z 08.02.2016 nebolo možné odňať právny nárok spätne od 12.03.2015 uviedol: Podľa čl. 2. ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 29. Podľa § 3 ods. 1 prvá veta Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. 30. Podľa § 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z. dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme dňom, ktorým zanikol nárok na túto dávku, alebo ak sa zistí, že sa táto dávka priznala neprávom. 31. VÚSZ tak postupoval v súlade s právnou úpravou platnou v čase vydania rozhodnutia a preto túto námietku vyhodnotil za neopodstatnenú. 32. K námietke, že VÚSZ bolo uložené vydať dve samostatné rozhodnutia, avšak tento spojil obidve veci do jedného konania s rôznymi dobami účinnosti uvedenými v rozhodnutí, žalovaný uviedol, že rozhodnutím č. SEĽUZ-43-46-2/2015-OdSP zo 04.11.2015 zaviazal VÚSZ formulovať výrokovú vetu rozhodnutia s uvedením § 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z. o odňatí dávky a s uvedením § 105 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. o zastavení výplaty dávky. Týmto však VÚSZ nestanovil povinnosť vydať dve samostatné rozhodnutia, naopak, určil, že výroková veta nového rozhodnutia má obsahovať výrok k obidvom právnym skutočnostiam. 33. Námietku, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia bolo uvedené nesprávne rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku, vyhodnotil žalovaný ako neopodstatnenú. VÚSZ rozhodnutím č. VUSZ-65301025401607 zo 17.02.2011 podľa § 38 ods. 1, § 39 ods. 2 a § 68 ods. 2 písm. b) v spojení s § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2007, priznal žalobcovi od 10.07.2007 výsluhový dôchodok v sume 25 802,- Sk mesačne a súčasne určil, že týmto rozhodnutím zanikla právoplatnosť rozhodnutia č. 65301025401607/14-VÚSZ/DO 2 z 05.09.2007. 34. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného VÚSZ postupoval v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením. 35. Žalovaný uviedol, že sa zaoberal aj žiadosťou žalobcu na vylúčenie riaditeľa VÚSZ U.. I.. Y. A. zo správneho konania. 36. Podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Zákon o správnom konaní teda predpojatosť zamestnanca spája len s jeho pomerom k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom. 37. Žalovaný v rámci skúmania pomeru riaditeľa VÚSZ k samotnej veci nezistil žiadny osobný záujem riaditeľa VÚSZ na tom, aby bolo vydané rozhodnutie s určitým obsahom. Rovnako pri skúmaní pomeru riaditeľa VÚSZ k odvolateľovi a k jeho zástupcovi nezistil žiadne také väzby, na základe ktorých by vznikli pochybnosti o jeho nepredpojatosti. 38. Iba skutočnosť, že riaditeľ VÚSZ v prvostupňovom konaní rozhodol spôsobom, s ktorým žalobca nesúhlasil, ešte neznamená, že by bol vo veci predpojatý. Žalovaný preto zastával názor, že námietky voči postupu VÚSZ neboli spôsobilé vyvolať pochybnosti o nezaujatosti riaditeľa tohto úradu. 39. Žalovaný poukázal na to, že všetky výhrady žalobcu voči rozhodovacej činnosti VÚSZ boli posudzované v rámci odvolacieho konania, pričom nebolo v postupe VÚSZ identifikované žiadne pochybenie a tento vydal svoje rozhodnutie v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z. Žaloba 40. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie VUSZ za nezákonné, z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň mal za to, že bolo nepreskúmateľné a nedostatočne právne odôvodnené. 41. Po stručnom opise priebehu administratívneho konania predchádzajúceho vydaniu preskúmavaných rozhodnutí žalobca namietal 1/, že prvostupňový správny orgán - VÚSZ jeho a ani jeho splnomocneného zástupcu, ktorý ho zastupoval v administratívnom konaní vôbec neinformoval o začatí tohto administratívneho konania, čím došlo k porušeniu § 18 ods. 3 Správneho poriadku. 42. Žalobca tiež namietal 2/, že VÚSZ už raz vydal rozhodnutie pod číslom konania VÚSZ-65301025401607/-32 zo dňa 31.03.2015, ktorým rozhodol o odňatí jeho výsluhového dôchodku, o zastavení výplaty výsluhového dôchodku a o uložení povinnosti vrátiť preplatok na vyplatenom výsluhovom dôchodku vo výške 89 525, 81 €. 43. Žalobca 3/ považoval preskúmavané rozhodnutia za nezákonné a pokladal ich za vydané v rozpore s princípmi právneho štátu a zákazu retroaktivity, poukazujúc na znenie § 105 ods. 6 a ods. 11 zákona č. 382/2002 Z. z., nakoľko prvostupňové rozhodnutie VÚSZ z 08.02.2016 mu odňalo jeho dovtedy riadne priznaný výsluhový dôchodok bezdôvodne spätne k dátumu 12.03.2015 a súčasne mu bola zastavená výplata dávky výsluhového dôchodku spätne od dátumu 01.04.2015. Potom išlo o svojvôľu VÚSZ, ktorý spätne si sám určil vykonateľnosť svojho v konaní vydaného rozhodnutia. 44. Žalobca 4/ poukázal na to, že výsluhový dôchodok mu bol priznaný na základe právoplatného rozhodnutia VÚSZ č. 65301025401607/14 zo dňa 05.09.2007, a to na základe personálneho rozkazu náčelníka GŠ OS SR č. 985 zo dňa 09.07.2007 a preto mal za to, že v danom období od 10.07.2007 do 31.03.2015 vôbec nepoberal priznaný daný výsluhový dôchodok neoprávnene, alebo v nesprávnej výške a doposiaľ VÚSZ právoplatne nerozhodol o odňatí a zastavení vyplácania predmetného výsluhového dôchodku. 45. Žalobca 5/ mal za to, že predmetné rozhodnutie VÚSZ-65301025401607 malo aj závažné formálne nedostatky a to, že bolo vydané dňa 08.02.2016 pod rovnakým číslom ako rozhodnutie o odňatí uvedeného výsluhového dôchodku ku dňu 01.04.2015, len s iným dátumom vydania - 10.08.2015 a aj pod rovnakým číslom konania bolo vydané rozhodnutie VÚSZ zo dňa 11.08.2015, ktorým mu bola uložená povinnosť vrátiť neoprávnene prijaté sumy na výsluhovom dôchodku. 46. Žalobca 6/ namietal aj doručovanie jednotlivých písomností ako aj napadnutého rozhodnutia, ktoré nebolo vykonané v súlade so Správnym poriadkom, keďže bolo rozhodnutie č. VÚSZ-65301025401607 zo dňa 11.08.2015 doručované tak žalobcovi ako aj jeho splnomocnenému zástupcovi, ale prvostupňové rozhodnutie zo dňa 08.02.2016 bolo doručované len žalobcovmu splnomocnenému zástupcovi. 47. Žalobca 7/ poukázal na to, že vo svojom odvolaní zo dňa 14.03.2016 podal podľa § 10 Správneho poriadku návrh na vylúčenie pracovníka správneho orgánu - riaditeľa VÚSZ, a to z dôvode, že konal voči žalobcovi nezákonne. Touto vznesenou námietkou sa žalovaný a ani prvostupňový správny orgán vôbec nezaoberali. 48. Žalobca 8/ namietal, že na základe predchádzajúceho rozhodnutia VÚSZ zo dňa 31.03.2015 bolo rozhodnuté o odňatí výsluhového dôchodku ako aj o zastavení výplaty tohto výsluhového dôchodku, avšak podľa nového rozhodnutia VÚSZ zo dňa 10.08.2015 bolo rozhodnuté už len o odňatí výsluhového dôchodku, pričom o zastavení výplaty výsluhového dôchodku doposiaľ nebolo žiadnym iným spôsobom rozhodnuté a jeho výplata mu bola zastavená od 31.03.2015 neoprávnene. Následne aj rozhodnutie o odňatí výsluhového dôchodku vydané dňa 10.08.2015 bolo žalovaným ako odvolacím orgánom zrušené. 49. Žalovaný 9/ poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 08.02.2016 bolo jeho splnomocnenému zástupcovi doručené dňa 29.02.2016 a tento voči nemu podal v zákonnej lehote dňa 14.03.2016 odvolanie, ktoré bolo prvostupňovému orgánu doručené dňa 16.03.2016, avšak VÚSZ listom zo dňa 18.03.2016 bol informovaný, že odvolaniu nebolo vyhovené a bolo postúpené na ďalšie konanie. Po citácii ust. Správneho poriadku § 56 a § 57 ods. 1 podľa žalobcu jednoznačne vyplynulo, že rozhodnutie o povinnosti vrátiť uvedený výsluhový dôchodok bolo právne neodôvodnené, predčasné a aj premlčané a toto rozhodnutie je preskúmavané v samostatnom súdnom konaní na Krajskom súde v Bratislave. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie rieši už len dodatočné odňatie a zastavenie výsluhového dôchodku spätne s cieľom revidovať svoj celkový nezákonný a nesprávny postup v predmetnej veci. 50. Replikou zo dňa 27.10.2016 žalobca zotrval na svojich žalobných námietkach a zároveň, nakoľko správnemu súdu nebol predložený žalovaným administratívny spis považoval túto skutočnosť za vadu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Vyjadrenie žalovaného. 51. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 07.10.2016 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom po stručnom opise obsahu priebehu administratívneho konania zaujal stanovisko k vzneseným žalobným námietkam. 52. Uviedol k námietke 1/, že o začatí predmetného správneho konania bol tak žalobca ako aj jeho právny zástupca v konaní informovaný listom VÚSZ zo dňa 01.07.2015, čo vyplýva z návratiek doručeniek založených v administratívnom spise. Obsahom tohto listu bolo aj poučenie o procesných právach a povinnostiach žalobcu ako účastníka správneho konania a tiež aj výzva na vyjadrenie sa k podkladom konania. Zo znenia poučenia účastníka správneho konania a výzvy na doplnenie podkladov doručených žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi bolo zrejmé, že ide o konanie vo veci odňatia jeho výsluhového dôchodku a vrátenia neoprávnene prijatých súm na výsluhovom dôchodku za obdobie od 10.07.2007 do 31.03.2015, keďže výzva obsahovala presné označenie rozhodnutí VÚSZ-65301025401607/-32 z 31.03.2015 a žalovaného č. SEĽUZ-43-21-2/2015-0dSP z 09.06.2015. 53. Žalovaný poukázal na komentár k § 18 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého: „ v tomto odseku ukladá zákon správnemu orgánu povinnosť o začatí konania informovať všetkých známych účastníkov. Túto povinnosť nemá voči tomu kto podal návrh na začatie konania“. Predmetné správne konania o odňatí dávky výsluhového dôchodku a zastavení jej výplaty bolo začaté na základe podnetu žalobcu, ktorý bol pred vydaním prvostupňového rozhodnutia o svojich procesných právach riadne poučený. 54. K námietke 2/ žalovaný nerozporoval, že prvé rozhodnutie o odňatí a zastavení výplaty dávky výsluhového dôchodku žalobcu VÚSZ--65301025401607/-32 z 31.03.2015 bolo zrušené. 55. Ohľadom namietanej retroaktivity 3/ žalovaný uviedol, že retroaktivita je spätné pôsobenie neskoršej právnej normy do minulosti, pričom v danom prípade bolo znenie § 105 ods. 6, ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. v čase 12.03.2015 a v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí zhodné a preto nebolo možné označiť konanie VÚSZ a žalovaného za rozporné so zákazom retroaktivity. Z dikcie zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva zákonné splnomocnenie pre príslušné orgány verejnej správy odňať dávku výsluhového zabezpečenia iba dňom, ktorým na ňu vznikol nárok a zastaviť jej výplatu iba odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila a preto nebola možnosť rozhodnúť o odňatí dávky výsluhového dôchodku a zastavení jej vyplácania s účinnosťou do budúcna. 56. Žalovaný ďalej citoval ust. § 78 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 346/2005 Z. z.), podľa ktorého, ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá. Tiež žalovaný citoval § 38 ods. 1 a § 113 ods. 2 písm. g) bod. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. a uviedol, že rozhodnutím náčelníka GŠ OS SR nastal tzv. spätný účinok, ktorý mal za následok, že sa na žalobcu hľadelo akoby jeho služobný pomer dňa 09.07.2007 neskončil, ale trval ďalej. Spätný účinok predmetného rozhodnutia spôsobil, že z právneho hľadiska žalobca nebol nikdy prepustený zo služobného pomeru, čo malo za priamy následok, že právny dôvod priznania výsluhového dôchodku (skončenie služobného pomeru) odpadol. Potom v dôsledku spätného účinku sa priznané dávky výsluhového zabezpečenia stali dávkami neoprávnene poskytnutými. 57. K žalobcovej námietke 4/ žalovaný uviedol, že neoprávnenosť poberania výsluhového dôchodku v období od 10.07.2007 do 31.03.2015 žalobcom vznikla spätne, a to odpadnutím právneho dôvodu - rozhodnutím náčelníka GŠ OS SR právoplatným dňa 12.03.2015. žalovaný tiež poukázal na to, že v predmetnom období žalobca v skutočnosti nebol v služobnom pomere, no za dané obdobie prijal doplatok na služobnom plate vo výške 141 539,88 €. V prípade doplatenia služobného platu žalobcovi ako aj povinnosti odňatia dávky výsluhového dôchodku nastal spätný účinok rozhodnutím náčelníka GŠ, právoplatného dňa 12.03.2015 a tento musel byť aplikovaný zhodne ako na právo na doplatenie služobného platu tak aj na povinnosť odňať dávku výsluhového dôchodku ku dňu 12.03.2015. 58. Ohľadom žalobnej námietky 5/ žalovaný uviedol, že túto považuje za nedôvodnú, nakoľko jednotlivé rozhodnutia vydané VÚSZ dňa 08.02.2016, dňa 10.08.2015 a dňa 11.08.2015 mali síce rovnaké číslo, no iný dátum vydania a aj iný výrok a po ich prečítaní každému musí byť zrejmé, že išlo o rôzne rozhodnutia. Všetky vyššie uvedené rozhodnutia boli v administratívnom spise VÚSZ riadne zažurnalizované a nebolo možné ich zamieňať. 59. K námietke žalobcu 6/ o nesprávnej interpretácii § 25 ods. 5 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že právne účinky doručenia nastanú iba za podmienky, že zásielka bude riadne doručená zástupcovi a preto v prípade, ak sa doručuje zásielka aj priamo účastníkovi konania nemožno takýto postup považovať za nezákonný. V dôsledku duplicitného doručenia niektorých písomností nebola žalobcovi spôsobená žiadna škoda, iná ujma a nebol ani ukrátený na svojich procesných právach. 60. K námietke 7/ o nevysporiadaní sa so žalobcovým návrhom na vylúčenie riaditeľa VÚSZ žalovaný po citácii zákonných ustanovení zákona č. 114/1998 Z. z. (§ 74 ods. 2, 4) a zákona č. 328/2002 Z. z. (§ 141 ods. 1) a § 9 ods. 1 Správneho poriadku konštatoval, že žalobca namietal riaditeľa VÚSZ a nie zamestnanca VÚSZ. Riaditeľ ako štatutárny orgán VÚSZ nevykonáva v správnom konaní o dávkach sociálneho zabezpečenia procesné úkony, nehodnotí ani nevykonáva dôkazy. Žalobca predpojatosť riaditeľa VÚSZ videl v nezákonnom konaní a zastavení výplaty dávky výsluhového dôchodku. Žalovaný poukázal na to, že z obsahu predmetného podania žalobcu vyplývalo, že namietal procesný postup a rozhodnutie správneho orgánu a nie predpojatosť z dôvodu pomeru riaditeľa VÚSZ k osobe žalobcu alebo k veci. Preto námietka zaujatosti smerujúca len proti postupu orgánu verejnej správy v správnom konaní nie je dôvodná. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie VÚSZ zo dňa 31.03.2015, ktorým bol žalobcovi odňatí výsluhový dôchodok a zastavená jeho výplata nemalo odkladný účinok a teda jeho zastavenie výplaty bolo v súlade so zákonom. Žalovaný mal za to, že vznesenou námietkou zaujatosti sa správny orgán ani nemohol zaoberať, nakoľko zaujatosť na netýkala zamestnanca správneho orgánu a jeho pomeru k veci alebo účastníkovi konania. Podľa žalovaného druhý oddiel Správneho poriadku nie je možné použiť v prípadoch, keď ako správny orgán vystupuje jediná fyzická osoba, ktorá navyše nemá postavenie zamestnanca tohto orgánu. 61. Námietku 8/ považoval žalovaný za nedôvodnú, nakoľko prvostupňové rozhodnutie zo dňa 08.02.2016 o odňatí výsluhového dôchodku a zastavení jeho výplaty bolo napadnutým rozhodnutím zo dňa 04.05.2015 potvrdené, čím nadobudlo právoplatnosť. 62. K poslednej 9/ námietke žalovaný uviedol, že predmetom tohto súdneho prieskumu nie je posúdenie zákonnosti rozhodnutia o vrátení výsluhového dôchodku. 63. Záverom uviedol, že v posudzovanom prípade nerozhodoval o právnom nároku na dávku, ale o odňatí dávky sociálneho zabezpečenia, pričom tento nárok žalobcovi zanikol 12.03.2015, pretože jeho služobný pomer v tomto čase trval. Zmenou právnej situácie, nastal právny dôsledok spočívajúci v zániku nároku na dávku sociálneho zabezpečenia. Tiež poukázal na to, že na VÚSZ v súčasnosti prebieha správne konanie vo veci priznania odchodného žalobcovi. 64. Duplikou zo dňa 20.04.2018 a zotrval na svojom postoji k veci. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 65. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za neprítomnosti riadne predvolaného žalobcu veci (právnej zástupkyne), a to v súlade s § 114 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie. 66. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 67. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 68. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 69. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z., ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer profesionálneho vojaka trvá. 70. Podľa § 78 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z., profesionálnemu vojakovi sa za čas neplatného skončenia služobného pomeru doplatí plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu služobného pomeru. 71. Podľa § 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z. dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme dňom, ktorým zanikol nárok na túto dávku, alebo ak sa zistí, že sa táto dávka priznala neprávom. 72. Podľa § 105 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z., dávka výsluhového zabezpečenia sa odníme alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa vyplatila. 73. Podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. 74. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu žalovaného ako aj správcu dane pri vydaní oboch preskúmavaných rozhodnutí v zmysle žalobných námietok. 75. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. 76. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 77. Správny súd musí úvodom uviesť, že administratívny spis mu bol predložený zo strany Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhoduje v inej veci žalobcu vedenej na Krajskom súde Banská Bystrica - priznanie výsluhového dôchodku žalobcovi rozhodnutím VÚSZ č. VÚSZ-65301025401607-VD/2016 zo dňa 09.03.2016, a to od 01.04.2016 (toto prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. SEĽUZ-4-35-2/2016-OdSP zo dňa 28.06.2016) a tento spis je kompletný, obsahujúci všetky relevantné písomnosti a rozhodnutia podstatné pre posúdenie veci. 78. Z obsahu predloženého administratívneho spisu ako aj celého administratívneho konania je zrejmé, že vo veci skončenia služobného pomeru žalobcu bolo rozhodnuté personálnym rozkazom č. 985 zo dňa 09.07.2007, ktorým bol žalobca pôvodne prepustený zo služobného pomeru a následne mu bolo vyplatené odchodné a zároveň určený a aj vyplácaný výsluhový dôchodok. Predmetný personálny rozkaz č. 985 bol rozhodnutím Náčelníka GŠ OS SR zo dňa 25.02.2015 zrušený a následne bolo zo strany VÚSZ rozhodnuté o priznaní a doplatení služobného platu žalobcovi za obdobie jeho neplatného skončenia služobného pomeru, t. j od 09.07.2007 do 12.03.2015 (Personálny rozkaz č. 107 zo dňa 31.03.2015). Správny súd uvádza, že dôsledkom opätovného trvania služobného pomeru žalobcu v období kedy mu bol nezákonne služobný pomer ukončený a následne vyplatené odchodné a vyplácaný výsluhový dôchodok bolo, že žalobcovi musel (a aj bol) doplatený služobný plat za toto obdobie. Potom logickým a aj zákonným dôsledkom takéhoto postupu je uloženie povinnosti žalobcovi vrátiť už vyplatené odchodné (vyplatené v roku 2007) ako aj vydanie preskúmavaného rozhodnutia VÚSZ, ktorým bol žalobcovi odňatý výsluhový dôchodok v roku 2007 a zároveň bolo zastavené jeho vyplácanie žalobcovi. Vrátenie vyplateného odchodného žalobcovi je predmetom iného samostatného administratívneho a následne vyvolaného súdneho konania pred Krajským súdom Bratislava sp. zn. 5S/ 307/2015. 79. Správny súd k jednotlivým žalobou vzneseným relevantným námietkam uvádza, že 1/ VÚSZ v predmetnom administratívnom konaní žalobcu, resp. jeho v konaní splnomocneného zástupcu T.. L. riadnym spôsobom informoval písomnosťou zo dňa 01.07.2015, ktorá bola prevzatá tak žalobcom ako aj jeho splnomocneným zástupcom o jeho procesných právach a povinnostiach pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Žalobca bol upovedomený o predmete konania - odňatie výsluhového dôchodku a zastavení jeho výplaty. Zároveň správny súd uvádza, že konanie o priznanie výsluhového dôchodku žalobcovi bolo začaté na základe žiadosti žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku. VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ-65301025401607/32 zo dňa 31.03.2015 rozhodol o odňatí výsluhového dôchodku, zastavení výplaty výsluhového dôchodku ako aj o uložení povinnosti vrátiť preplatok na výsluhovom dôchodku. Toto rozhodnutie žalobca riadne prevzal, podal voči nemu odvolanie a toto bolo rozhodnutím žalovaného zrušené a vrátené prvostupňovému orgánu na nové konanie (toto rozhodnutie žalobca prevzal) s tým, že bude povinnosťou VÚSZ rozhodnúť jedným samostatným rozhodnutím o odňatí výsluhového dôchodku a zastavení výplaty výsluhového dôchodku a druhým samostatným rozhodnutím o povinnosti vrátiť preplatok na výsluhovom dôchodku. Na základe takéhoto rozhodnutia žalovaného a jeho vysloveného pokynu potom postupoval VÚSZ a vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým rozhodol o odňatí výsluhového dôchodku a zastavení výplaty výsluhového dôchodku, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. Námietka žalobcu je podľa správneho súdu vyslovene účelová, nakoľko žalobca musel vedieť o tom, že VÚSZ bude po vrátení mu veci opätovne rozhodovať jedným samostatným rozhodnutím o odňatí výsluhového dôchodku a zastavení výplaty výsluhového dôchodku a druhým samostatným rozhodnutím o povinnosti vrátiť preplatok na výsluhovom dôchodku. 80. Druhá žalobná námietka je podľa správneho súdu irelevantná, nakoľko v nej žalobca len opisuje stručne časť administratívneho konania a konštatuje skutočnosť, že už raz VÚSZ vydal rozhodnutie (zo dňa 31.03.2015), ktorým rozhodol o odňatí jeho výsluhového dôchodku a zastavení výplaty výsluhového dôchodku ako aj o povinnosti vrátiť preplatok na výsluhovom dôchodku. Následne žalobca uviedol, že podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, v dôsledku ktorého došlo žalovaným k zrušeniu tohto prvostupňového rozhodnutia a vráteniu veci VÚSZ na nové konanie. 81. K namietanému rozporu so zákazom retroaktivity správny súd uvádza, že mu nie je možné prisvedčiť. Inštitút retroaktivity predstavuje spätné pôsobenie neskoršej právnej normy do minulosti, pričom správny súd poukazuje na znenie ust. § 105 ods. 6 a ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z., ktoré celkom jednoznačne odôvodňuje postup zvolený VÚSZ pri rozhodovaní o ďalšom vyplácaní výsluhového dôchodku žalobcovi po tom, čo došlo k zrušeniu rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru (zrušenie Personálneho rozkazu č. 985 z 09.07.2007). Zároveň z ust. § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva aj povinnosť vrátenia dávky vyplateného výsluhového dôchodku, a to v prípade, ak rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo zrušené a služobný pomer trval, čo je aj daný prípad. 82. Podľa názoru správneho súdu v dôsledku rozhodnutia Náčelníka GŠ OS SR došlo k tomu, že sa žalobcov služobný pomer neskončil k 09.07.2007, ale trval naďalej a z právneho hľadiska sa na žalobcu hľadelo ako keby nebol dňa 09.07.2007 prepustený zo služobného pomeru a potom zákonný následok takéhoto stavu je, že odpadol akýkoľvek právny dôvod na priznanie výsluhového dôchodku žalobcovi od 09.07.2007 a muselo dôjsť k zastaveniu výplaty skôr priznaného výsluhového dôchodku a jeho odňatiu. 83. Námietka žalobcu pod bodom 4/ je síce pravdivá, ale iba za podmienky, že by nedošlo následne k rozhodnutiu o zrušení Personálneho rozkazu č. 985, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru, k čomu v danom prípade došlo a preto tejto námietke - konštatovaniu správny súd nerozumie. Nemôže nastať situácia kedy by žalobca na jednej strane za obdobie od 10.07.2007 do 31.03.2015 poberal priznaný výsluhový dôchodok a zároveň za toto isté obdobie by prijal doplatok na služobnom plate. Taktiež nie je pravdou ďalšie tvrdenie žalobcu o tom, že by VÚSZ doposiaľ právoplatne nerozhodol o odňatí a zastavení vyplácania výsluhového dôchodku žalobcu. Práve takéto rozhodnutie vydal VÚSZ dňa 08.02.2016 (prvostupňové rozhodnutie) a toto bolo následne potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného. Ak by nebolo takéto rozhodnutie právoplatne vydané nemohol by žalobca ani podať túto žalobu. 84. Žalobcom namietané pod bodom 5/ formálne vady preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia nie sú dôvodné, nakoľko VÚSZ vydal pod rovnakým číslom č. VÚSZ-65301025401607 viaceré rozhodnutia týkajúce sa administratívneho konania ohľadom výsluhového dôchodku žalobcu, avšak každé z týchto rozhodnutí bolo vydané v iný dátum (08.02.2016 - preskúmavané prvostupňové rozhodnutie, dňa 10.08.2015 - bolo rozhodnuté o odňatí výsluhového dôchodku a zastavení jeho výplaty a dňa 11.08.2015 - sa rozhodlo o povinnosti vrátiť preplatok na výsluhovom dôchodku) a tiež obsahovali každé z nich iný výrok. Všetky tieto rozhodnutia sú v administratívnom spise riadne vedené a táto skutočnosť nie je dôvodom na vyvodenie nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, resp. vady v administratívnom konaní orgánov verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok ich nezákonnosť. 85. Namietané (bod 6) nesprávne doručovanie v administratívnom konaní rozhodnutia VÚSZ č. VÚSZ-65301025401607 zo dňa 11.08.2015 (bolo doručované priamo žalobcovi ako účastníkovi konania ako aj jeho splnomocnenému zástupcovi v administratívnom konaní - T.), pričom preskúmavané prvostupňové rozhodnutie bolo doručované iba splnomocnenému zástupcovi žalobcu nie je dôvodné a táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, resp. prvostupňového rozhodnutia. Taktiež sa nejedná o žiadnu vadu administratívneho konania, ktorá by mohla znamenať jeho nezákonnosť. Plne postačuje, ak je rozhodnutie vydané v danom administratívnom konaní doručené splnomocnenému zástupcovi účastníka konania tak, ako tomu bolo aj v prípade doručovania prvostupňového rozhodnutia. 86. Ohľadom námietky č. 7/ správny súd uvádza, že o námietke žalobcu uvedenej v jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu bolo zaujaté stanovisko žalovaným v napadnutom rozhodnutí, kde bolo podané relevantné vysvetlenie postoja žalovaného k takejto žiadosti žalobcu (na vylúčenie riaditeľa VÚSZ z predmetného správneho konania), pričom žalovaný uviedol: ...pri skúmaní pomeru riaditeľa VÚSZ k samotnej veci nezistil žiadny osobný záujem riaditeľa VÚSZ na tom, aby bolo vydané rozhodnutie s určitým obsahom. Rovnako pri skúmaní pomeru riaditeľa VÚSZ k odvolateľovi a k jeho zástupcovi nezistil žiadne také väzby, na základe ktorých by vznikli pochybnosti o jeho nepredpo- jatosti. Iba skutočnosť, že riaditeľ VÚSZ v prvostupňovom konaní rozhodol spôsobom, s ktorým žalobca nesúhlasil, ešte neznamená, že by bol vo veci predpojatý. Žalovaný preto zastával názor, že námietky voči postupu VÚSZ neboli spôsobilé vyvolať pochybnosti o nezaujatosti riaditeľa tohto úradu. Správny súd zároveň dodáva, že ak by mala mať námietka o predpojatosti osoby riaditeľa VÚSZ, ktorý úrad vo veci rozhodoval v prvom stupni zodpovedajúcu relevanciu mala byť žalobcom vznesená pred vydaním prvostupňového rozhodnutia a nie až v odvolaní voči nemu, kedy je dôvod ju pokladať za účelovú. Takúto námietku je tiež potrebné primerane odôvodniť a nie len poukázaním na nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. 87. Námietka pod bodom 8/ sa nevzťahuje ani k jednému z preskúmavaných rozhodnutí v tomto konaní, ale smeruje voči časti administratívneho konania, ktoré priamo nepredchádza vydaniu ani prvostupňového a ani napadnutého rozhodnutia, ale k rozhodnutiam VÚSZ, ktoré boli zrušené žalovaným (rozhodnutie z 04.09.2015) a preto správny súd vyhodnotil túto námietku ako nerelevantnú pre dané konanie a preskúmavané rozhodnutia. 88. K poslednej (9) námietke správny súd uvádza, že táto predstavuje opis skutočností po vydaní prvostupňového rozhodnutia a podaní odvolania žalobcom voči nemu doručené VÚSZ dňa 16.03.2016, ktorý žalobcu listom zo dňa 18.03.2016 žalobcu informoval, že odvolaniu nemieni vyhovieť a postupuje ho žalovanému. Takýto postup zo strany VÚSZ nie je nezákonný a je v súlade s ust. § 57 Správneho poriadku. Zároveň správny súd poukazuje na to, že v tomto súdnom konaní posudzovanom správnom konaní sa neriešila otázka vrátenia výsluhového dôchodku žalobcom, ale takéto rozhodnutie, bolo predmetom iného samostatného správneho konania a v ňom vydaných rozhodnutí orgánom verejnej správy a následného súdneho prieskumu pred tunajším správnym súdom (konanie sp. zn. 5S/307/2015). 89. Správny súd uvádza, že postup konajúcich orgánom verejnej správy bol v danom prípade plne zákonný a ich rozhodnutia tiež, nakoľko bezpochyby bolo povinnosťou takéto rozhodnutia vydať po zmene právnej situácie v dôsledku zrušenia Personálneho rozkazu č. 985 zo dňa 09.07.2007 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru a takéto rozhodnutie bolo v súlade s § 105 ods. 6,11 zákona č. 328/2002 Z. z. Za obdobie kedy bolo rozhodnuté o odňatí a zastavení výplaty výsluhového dôchodku žalobcovi tak bol žalobcovi doplatený služobný plat. Preto nie je možné, aby za jedno a to isté obdobie žalobca poberal výsluhový dôchodok a aj plat. 90. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom administratívnom konaní nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Má za to, že vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav veci a žalovaný v rozhodnutí prihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie veci ako aj námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, podrobne rozobral skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 91. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému ich nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. 92. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).