Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/177/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201560 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016201560.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava IV, so sídlom Hanulova 9/A, 840 11 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves, so sídlom Novoveská 17/A, 843 10 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti uznesenia žalovaného UMZ č. 18/2/2013 zo dňa 05.02.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie zastavuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žaloba. 1. Žalobou zo dňa 19.08.2016 doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj len správny súd) dňa 22.08.2016 sa žalobca domáhal zrušenia uznesenia žalovaného - Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves UMZ č. 18/2/2013 zo dňa 05.02.2013 v časti, v ktorej miestne zastupiteľstvo schválilo čl. 16 ods. 2 Zásad hospodárenia s majetkom hlavného mesta SR Bratislavy zvereným do správy mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves (ďalej aj len napadnuté uznesenie, resp. UMZ). 2. Žalobca podanie predmetnej žaloby odôvodnil tým, že na základe podnetu preskúmal zákonnosť v bode 1 tohto uznesenia uvedeného UMZ a dospel k názoru, že toto UMZ je v časti, v ktorej Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava Devínska Nová Ves schválilo čl. 16 ods. 2 Zásad hospodárenia s majetkom hlavného mesta SR Bratislavy zvereným do správy mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves a s majetkom vlastným v rozpore so zákonom (ďalej tiež len Zásady). 3. Uviedol, že z dôvodu rozporu so zákonom bolo UMZ napadnuté protestom prokurátora Pd 15/16/1104-6 zo dňa 04.05.2016, žalovanému doručené dňa 05.05.2016, pričom žalovaný na zasadnutí miestneho zastupiteľstva dňa 29.06.2016 bod programu č. 25: Protest prokurátora - Zásady hospodárenia s majetkom, prerokoval bez prijatia uznesenia. Lehota podľa osobitného predpisu na zrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti uplynula dňa 04.06.2016. 4. Následne žalobca odcitoval viacero ustanovení niekoľkých právnych predpisov. 5. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. 6. Podľa § 14 ods. 1 až ods. 5 zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo môže zriadiť obecnú radu. Obecná rada je zložená z poslancov, ktorých volí obecné zastupiteľstvo na celé funkčné obdobie. Obecnú radu a jej členov môže obecné zastupiteľstvo kedykoľvek odvolať. Spôsob volieb upravuje rokovací poriadok obecného zastupiteľstva. 7. Počet členov obecnej rady tvorí najviac tretinu počtu poslancov. V zložení obecnej rady sa prihliada na zastúpenie politických strán, politických hnutí a nezávislých poslancov v obecnom zastupiteľstve. 8. Obecná rada je iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva. Plní úlohy podľa rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Zároveň plní funkciu poradného orgánu starostu. 9. Obecná rada sa schádza podľa potreby, najmenej raz za tri mesiace. Jej zasadnutie zvoláva či vedie starosta alebo zástupca starostu, ak tak neurobí starosta. 10. Obecná rada je spôsobilá rokovať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov rady. Na prijatie uznesenia obecnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov. 11. Podľa čl. la ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 377/1990 Zb. “) mestská časť je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy (ďalej len „štatút"); v tomto rozsahu má postavenie obce. 12. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. mestské časti sú právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených zákonom a štatútom samostatne hospodária s vlastným majetkom a s vlastnými finančnými zdrojmi, ako aj s majetkom, ktorý im bol zverený. 13. Podlá § 5 zákona č. 377/1990 Zb. samosprávu Bratislavy vykonávajú obyvatelia a) orgánmi Bratislavy (ďalej len „mestské orgány"), b) orgánmi mestských častí (ďalej len „miestne orgány"). c) miestnym referendom Bratislavy alebo mestskej časti, d) zhromaždením obyvateľov Bratislavy alebo mestskej časti. 14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. miestnymi orgánmi sú: a) miestne zastupiteľstvo, b) starosta. 15. Podlá § 7 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. orgánmi miestneho zastupiteľstva sú: a) miestna rada, ak miestne zastupiteľstvo má najmenej deväť poslancov, b) komisie. 16. Podľa § 7 b ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. štatút je základným nástrojom na rozdelenie úloh samosprávy Bratislavy a prenesených pôsobností medzi Bratislavu a jej mestské časti a na úpravu postavenia a činnosti mestských orgánov a miestnych orgánov. 17. Podlá § 7b ods. 2 zákona písm. d) č. 377/1990 Zb. štatút obsahuje najmä zásady hospodárenia s majetkom, najmä pravidlá rozdelenia správy majetku Bratislavy, nadobúdania majetku Bratislavy a jej mestských častí a nakladania s ním, najmä pravidlá 1. vzájomného prevodu, nájmu a výpožičky, 2. správy zvereného majetku, 3. kúpy, predaja a darovania, 4. finančnej spoluúčasti na kúpe a podielu na výnose z predaja. 18. Podľa § 15 ods. 2 písm. c) zákona č. 377/1990 Zb. miestnemu zastupiteľstvu je vyhradené určovať pravidlá nakladania s majetkom mestskej časti a so zvereným majetkom v súlade so štatútom. 19. Podľa § 18 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 377/1990 Zb. miestna rada je iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom miestneho zastupiteľstva. Plní aj funkciu poradného orgánu starostu. 20. Počet členov miestnej rady určí miestne zastupiteľstvo tak, aby tvoril najviac jednu tretinu počtu poslancov miestneho zastupiteľstva, V zložení miestnej rady sa prihliada na zastúpenie politických strán, politických hnutí7) a nezávislých poslancov v miestnom zastupiteľstve. 21. Miestna rada sa schádza podľa potreby, najmenej raz za tri mesiace. Jej zasadnutie zvoláva a vedie starosta alebo zástupca starostu, ak tak neurobí starosta. 22. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o majetku obcí") správa majetku obce je súhrn oprávnení a povinností správcu alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou. Správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok obce držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť tiež v súlade so štatútom mesta. 23. Podľa § 7 ods. 1 ods. 2 zákona o majetku obcí orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia. 24. Orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä a) udržiavať a užívať majetok, b) chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, c) používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, d) viesť majetok v účtovníctve podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona o majetku obcí zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä a) práva a povinnosti organizácií, ktoré obec zriadila, pri správe majetku obce, b) podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec zriadila, c) postup prenechávania majetku do užívania, d) nakladanie s cennými papiermi, e) ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce, f) spôsoby výkonu práv vyplývajúcich z vlastníctva cenných papierov a majetkových podielov na právnických osobách založených obcou alebo v ktorých má obec postavenie ovládajúcej osoby alebo rozhodujúci vplyv s dôrazom na transparentnosť a efektívnosť nakladania s majetkom. 26. Obecné zastupiteľstvo schvaľuje a) spôsob prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku obce; to neplatí, ak je obec povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu, b) podmienky obchodnej verejnej súťaže, ak sa má prevod vlastníctva nehnuteľného majetku obce realizovať na základe obchodnej verejnej súťaže, c) prevody vlastníctva nehnuteľného majetku obce, ak sa realizujú priamym predajom, d) prevody vlastníctva hnuteľného majetku obce nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom, e) nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia, f) vklady majetku obce do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností, g) koncesné zmluvy na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesné zmluvy na poskytnutie služby uzatvorené podľa osobitného predpisu (ďalej len ,, koncesná zmluva“), a to trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. 27. Podľa čl. 22 ods. 1 Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej len Štatút“) postavenie, určenie počtu členov, zloženie a zasadnutia miestnej rady upravujú osobitné predpisy. 28. Podľa čl. 80 ods. 4 Štatútu miestne zastupiteľstvo podľa zásad, hospodárenia s majetkom mestskej časti schvaľuje a) prevody vlastníctva nehnuteľného majetku zvereného do správy mestskej časti, to neplatí, ak je Bratislava povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu, b) prenájom nehnuteľného majetku zvereného do správy mestskej časti. 29. Žalobca mal za to, že vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami sa Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves pri prijímaní UMZ v napadnutej časti dôsledne neriadilo. 30. Z napadnutých ustanovení UMZ vyplývalo, že nakladanie s majetkom mestskej časti a so zvereným majetkom miestne zastupiteľstvo zverilo Miestnej rade mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves 31. Samotný inštitút obecnej rady (miestnej rady mestskej časti) je upravený v § 18 zákona č. 377/1990 Zb. a v § 14 zákona o obecnom zriadení, na ktoré aj Štatút vo svojom čl. 20 ods. 1 v poznámke odkazuje. V zmysle vyššie citovaných ustanovení § 7 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. sú orgánmi mestskej časti miestne zastupiteľstvo a starosta zatiaľ čo podľa § 7 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. s poukazom na § 18 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. je miestna rada len iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom miestneho zastupiteľstva a súčasne plní aj funkciu poradného orgánu starostu. 32. Miestna rada je len jedným z orgánov miestneho zastupiteľstva, ktorému sa za svoju činnosť aj zodpovedá, a súčasne je aj poradným orgánom starostu mestskej časti. S poukazom na tieto zákonné ustanovenia si však miestnu radu nemožno zamieňať s orgánmi mestskej časti (podľa § 7 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. sú nimi iba starosta a zastupiteľstvo), a prostredníctvom ktorých obyvatelia Bratislavy vykonávajú samosprávu. 33. Miestna rada je kolektívnym orgánom, ktorý pozostáva výlučne z časti poslancov miestneho zastupiteľstva, pričom kreovanie tohto orgánu miestneho zastupiteľstva je vo výhradnej kompetencii zastupiteľstva. 34. Čo sa týka úloh miestnej rady, na jednej strane je táto vo vzťahu k miestnemu zastupiteľstvu jeho iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom, a na strane druhej je vo vzťahu ku starostovi mestskej časti jeho poradným orgánom. 35. Vzhľadom na to, že početnosťou svojich členov ide v prípade miestnej rady o menší kolektívny orgán v porovnaní s miestnym zastupiteľstvom mestskej časti, výhodou miestnej rady je jeho operatívnosť. Napriek uvedenému konštatovaniu si je však potrebné uvedomiť, že miestna rada nemá rozhodovaciu právomoc v pravom zmysle slova, a preto nemôže nahradiť rozhodovanie v miestnom zastupiteľstve mestskej časti ani zasiahnuť do výhradnej rozhodovacej právomoci starostu obce. Cieľom jej rokovaní je predovšetkým neformálne v užšom kruhu prerokovať tie záležitosti, ktoré následne budú predmetom rokovania miestneho zastupiteľstva mestskej časti. Základnou úlohou miestnej rady tak bude príprava podkladov na rokovanie miestneho zastupiteľstva. 36. Miestna rada je aj iniciatívnym orgánom miestneho zastupiteľstva, môže teda navrhnúť miestnemu zastupiteľstvu mestskej časti, aby sa zaoberalo určitými záležitosťami, a súčasne je aj výkonným a kontrolným orgánom miestneho zastupiteľstva, a preto jej možno napr. uložiť, aby dohliadala na výkon ním schváleného uznesenia vo forme kontroly splnenia uznesenia miestneho zastupiteľstva. 37. Miestna rada zároveň plní aj funkciu poradného orgánu starostu mestskej časti a tak v prípade tých záležitostí, ktoré sú zverené starostovi, sa môže miestna rada na neho obrátiť so svojimi návrhmi a odporúčaniami. Miestna rada však nemá vo vzťahu k starostovi také právne postavenie, ktoré by jej umožnilo starostu akýmkoľvek spôsobom zaväzovať. Starosta môže, ale nemusí podnety, ktoré mu boli zo strany rady adresované, akceptovať. 38. Vzhľadom na to, že miestna rada je kolektívnym orgánom, jej rozhodnutia sa tvoria hlasovaním jej členov. Aj pri rozhodnutiach, ktoré robí miestna rada, používa zákonodarca termín uznesenie, obdobne, ako pri forme rozhodovania miestneho zastupiteľstva. Tu však žalobca opäť poukázal na zásadné rozdiely v právnej povahe týchto správnych aktov miestnej rady v porovnaní s uzneseniami miestneho zastupiteľstva. Uznesenia miestnej rady majú povahu deklaratórnych správnych aktov, nikdy nie konštitutívnych aktov. Týmito uzneseniami miestnej rady teda nemožno založiť nový právny stav. Miestna rada svojimi uzneseniami môže v zásade miestnemu zastupiteľstvu alebo starostovi niečo odporučiť, navrhnúť alebo niečo konštatovať. Miestna rada však nemôže vykonávať také právomoci, ktoré sú zverené výhradne miestnemu zastupiteľstvu, alebo starostovi mestskej časti. Ani v prípade, že by s tým tieto dva orgány mestskej časti súhlasili, nie je možné na miestnu radu takéto oprávnenia platne preniesť. 39. Podľa § 15 ods. 2 písm. c) zákona č. 377/1990 Zb. do výhradnej kompetencie miestneho zastupiteľstva patrí určovať pravidlá nakladania s majetkom mestskej časti a so zvereným majetkom v súlade so Štatútom. 40. Na výhradnú právomoc miestneho zastupiteľstva určovať pravidlá nakladania s majetkom mestskej časti a so zvereným majetkom v súlade so Štatútom nadväzuje súvisiaca výhradná právomoc miestneho zastupiteľstva schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku. Vymedzenie toho, čo sa rozumie pod najdôležitejšími úkonmi týkajúcimi sa majetku však už zákon o obecnom zriadení a zákon č. 377/1990 Zb. ponechávajú na osobitný zákon o majetku obcí, prípadne ďalšie vyhradenie právomoci miestneho zastupiteľstva v majetkovej a následnú konkretizáciu v zásadách hospodárenia a nakladania s majetkom mestskej časti. Vo všeobecnej rovine však platí, že právomoci vo veciach nakladania a hospodárenia s majetkom obce zákon o majetku obcí prenecháva na rozdelenie zastupiteľstvu a starostovi. Rozhodovacou právomocou v majetkovej oblasti v podmienkach samosprávy nedisponuje žiadny iný subjekt. 41. Ak teda žalovaný napadnutým uznesením v čl. 16 ods. 2 Zásad hospodárenia s majetkom hlavného mesta SR Bratislavy zvereným do správy mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves a s majetkom vlastným zveril Miestnej rade mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves, ktorá je v zmysle vyššie uvedenej zákonnej úpravy len iniciatívny, výkonný a kontrolný orgán miestneho zastupiteľstva a poradný orgánu starostu, právo nakladať s majetkom mestskej časti a s majetkom zvereným do správy mestskej časti zjavne tým prekročil svoje právomoci. 42. Na uvedenom nemení nič ani čl. 16 ods. 5 Zásad hospodárenia s majetkom hlavného mesta SR Bratislavy zvereným do správy mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves a s majetkom vlastným, podľa ktorého orgán samosprávy, ktorý má v zmysle tohto článku zásad hospodárenia vymedzenú určitú kompetenciu na schválenie právneho úkonu, má oprávnenie požiadať o schválenie tohto právneho úkonu iný orgán samosprávy (napr. miestna rada deleguje o schválenie právneho úkonu miestnemu zastupiteľstvu), nakoľko v prípade Miestnej rady mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves sa nejedná o orgán samosprávy (týmito sú podľa § 5 písm. b) zákona č. 377/1990 Zb. v spojitosti s § 7 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. len miestne zastupiteľstvo a starosta), ale ide iba o orgán miestneho zastupiteľstva a naviac toto ustanovenie upravuje len možnosť delegovania takejto právomoci, nie povinnosť. 43. Žalobca dodal, že podľa čl. 2 ods. 1 odrážka druhá Zásad hospodárenia s majetkom hlavného mesta SR Bratislavy zvereným do správy mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves a s majetkom vlastným sa pod majetkom rozumie majetok - vlastný majetok mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves i zverený majetok, ktorý tvoria nehnuteľné veci, hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov a majetkové práva (pohľadávky a iné majetkové práva). 44. Mestská časť mimo iného v čl. 16 ods. 2 písm. a), b) e) upravila, že miestna rada prerokúva a schvaľuje nájom nehnuteľných vecí ak doba nájmu prekročí 10 kalendárnych dní v mesiaci maximálne však na dobu do 10 rokov (okrem bytov), ak sa nájom nehnuteľných vecí realizuje na základe verejnej obchodnej súťaže, ktorej podmienky schvaľuje miestne zastupiteľstvo, alebo na základe výsledku verejnej dražby, ktorú vyhlásilo miestne zastupiteľstvo, miestna rada vyhodnocuje výsledok súťaže alebo dražby a schvaľuje nájom; uvedené platí pre nájmy s dobou nájmu, ktorá prekročí 10 kalendárnych dní v mesiaci, akékoľvek zmeny schválených nájomných vzťahov, s výnimkou opravy zjavných chýb v písaní alebo počítaní a predĺženia dojednanej doby nájmu, ktorej kompetenciu má v zmysle bodu 1 písm. h) tohto článku miestne zastupiteľstvo. 45. Bez ohľadu na vyššie uvedené, v zmysle ktorého sú oprávnenia Miestnej rady mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves uvedené v čl. 16 ods. 2 Zásad hospodárenia s majetkom hlavného mesta SR Bratislavy zvereným do správy mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves a s majetkom vlastným v rozpore so zákonom, sú naviac ustanovenia čl. 16 ods. 2 písm. a), b) a e) aj v rozpore s čl. 80 ods. 4 Štatútu, a teda i so zákonom, nakoľko prenájom nehnuteľného majetku zvereného do správy mestskej časti podľa štatútu schvaľuje miestne zastupiteľstvo mestskej časti a nie miestna rada. 46. Podľa § 348 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. 47. Podľa § 349 SSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. 48. Podľa § 350 SSP žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu. 49. Podľa § 351 žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého zastupiteľstvo prijalo napadnuté uznesenie. 50. Podľa § 352 SSP správna žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy žalovaný písomne oznámil prokurátorovi, že jeho protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. 51. Lehota na podanie správnej žaloby uvedenej v § 352 SSP uplynie 07.09.2016, kedy ubehnú dva mesiace odo dňa 07.07.2016, kedy bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného, č. 6647-1715/2016-BRA z 01.07.2016, o rozhodnutí o proteste. 52. Záverom žalobca konštatoval, že napadnuté uznesenie bolo v časti, v ktorej miestne zastupiteľstvo schválilo čl. 16 ods. 2 Zásad hospodárenia s majetkom hlavného mesta SR Bratislavy zvereným do správy mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves a s majetkom vlastným v rozpore s vyššie uvedenými všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä s § 2 ods. 2, § 7, 7b ods. 1, § 15 ods. 2 písm. c), § 18 zákona č. 377/1990 Zb. § 4 ods. 1, § 14 zákona o obecnom zriadení, § 6 ods. 3, § 7 ods. 1, § 9 zákona o majetku obcí. 53. Replikou zo dňa 02.11.2016 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe, pričom sa nestotožnil s jeho argumentáciou, podľa ktorej môže miestne zastupiteľstvo svojím rozhodnutím poveriť miestnu radu ako svoj výkonný orgán rozhodovaním vo veciach, ktoré zákon č. 377/1990 Zb. v § 15 ods. 2 zveruje do výlučnej pôsobnosti miestneho zastupiteľstva. 54. K oznámeniu žalovaného, že na rokovaní svojho miestneho zastupiteľstva boli prijaté nové Zásady hospodárenia s majetkom hlavného mesta SR Bratislavy, ktorými boli pôvodné zásady zrušené poukázal na ust. § 355 SSP, ukladajúce zastupiteľstvu povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by zmarilo účel konania pred správnym súdom. Toto ustanovenie bolo legislatívnou reakciou na pomerne bežne sa vyskytujúcu prax v postupe zastupiteľstiev, ktoré za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (OSP) marili účel prebiehajúceho konania tým, že po podaní žaloby na správny súd zrušili žalobou napadnuté uznesenie/všeobecne záväzné nariadenie, čím zmarili možnosť správneho súdu vecne sa vysporiadať s argumentáciou prokuratúry ohľadom nezákonnosti ňou napadnutých správnych aktov. Práve z tohto dôvodu zákonodarca v novoprijatom právnom predpise (SSP) expresis verbis vyjadril požiadavku na zdržanie sa takého konania zo strany žalovaných správnych orgánov, ktoré by bránilo vecnému posúdeniu prokuratúrou nastolených právnych argumentov ohľadne neplatnosti žalobou napadnutých správnych aktov zo strany konajúceho súdu. 55. Uznesenie miestneho zastupiteľstva žalovaného, ktorým bolo zrušené touto žalobou napadnuté uznesenie, bolo prijaté dňa 28.09.2016, t. j. po podaní tejto žaloby a potom žalobca takýto postup žalovaného vyhodnotil ako snahu o zmarenie prebiehajúceho súdneho konania, v ktorom by sa konajúci súd musel vecne vysporiadať s právnymi argumentami účastníkov konania ohľadom (ne)možnosti delegácie výlučných kompetencií miestneho zastupiteľstva na miestnu radu. 56. Písomným podaním zo dňa 19.07.2017 žalobca reagoval na skutočnosť, že dňa 28.09.2016 zo strany žalobcu došlo k schváleniu nových Zásad hospodárenia s majetkom SR Bratislavy zvereným do správy mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves, ktorým súčasne došlo k zrušeniu pôvodných Zásad (schválených dňa 05.02.2013) a uviedol, že novo schválené zásady sú predmetom ním podanej správnej žaloby vedenej na tunajšom správnom súde v konaní sp. zn. 6S/90/2017. Mal za to, že takýmto postupom žalovaného došlo k porušeniu § 355 SSP Vyjadrenie žalovaného. 57. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 12.10.2016 a uviedol, že sa s názorom žalobcu nestotožňuje. Miestna rada je orgánom miestneho zastupiteľstva, ktorý plní úlohy podľa rozhodnutí zastupiteľstva, ktoré svojím rozhodnutím, obsiahnutým v schválených Zásadách hospodárenia s majetkom, poverilo miestnu radu ako svoj výkonný orgán rozhodovaním v určitých právnych úkonoch. Zároveň oznámil, že na rokovaní miestneho zastupiteľstva dňa 28.09.2016 boli prijaté nové Zásady hospodárenia s majetkom SR Bratislavy zvereným do správy mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves, ktorými súčasne došlo k zrušeniu pôvodných Zásad. V rámci nových Zásad došlo súčasne k prerozdeleniu kompetencií medzi miestnym zastupiteľstvom, starostom a správcami majetku bez účasti miestnej rady, čo sa prejavilo v úprave sporného čl. 16 Zásad. Právne posúdenie veci. 58. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) sa zaoberal podanou žalobou. 59. Podľa § 348 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. 60. Podľa § 355 SSP po začatí konania nemôže zastupiteľstvo prijať také uznesenie, ktoré by zmarilo účel konania pred správnym súdom. To platí primerane aj na iný postup obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja. 61. Podľa § 356 ods. 1 SSP ak žalovaný po podaní žaloby zrušil napadnuté uznesenie, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví. 62. Správny súd uvádza, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky podania žaloby vyplývajúce z ustanovení § 348 - § 354 SSP. Zároveň však v danom prípade podľa presvedčenia správneho súdu nie je možné meritórne prejednať predmetnú žalobu, nakoľko nenastala situácia predpokladaná ust. § 355 SSP, ktorý podľa úmyslu zákonodarcu (vyplývajúci aj z dôvodovej správy k SSP) sa vzťahuje len na takú situáciu, kedy dôjde orgánom miestnej samosprávy k zrušeniu jeho uznesenia, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu a zároveň k prijatiu nového uznesenia s totožným obsahom. Je nesporné, že v predmetnej veci došlo za strany žalovaného po podaní protestu prokurátora ako aj predmetnej žaloby (19.08.2016) k prijatiu nového uznesenia týkajúceho sa úpravy nových Zásad hospodárenia a týmito boli zároveň zrušené pôvodné Zásady, ktoré sú predmetom tohto súdneho prieskumu. Prijatím nových Zásad (na základe ich obsahu) je možné konštatovať, že došlo k vyhoveniu námietkam prokurátora uvedených v podanej žalobe (proteste) z hľadiska možnosti miestneho zastupiteľstva delegovať kompetencie na miestnu radu vo vzťahu k hospodáreniu s majetkom hlavného mesta SR Bratislavy zvereného do správy žalovanému. Takýmto svojím postupom žalovaný podľa názoru správneho súdu prijal argumenty žaloby (totožné boli uvedené v podanom proteste prokurátora predchádzajúcemu podaniu žaloby) a zmenil sporný čl. 16 ods. 2 pôvodných Zásad a podľa novoprijatých Zásad miestna rada už v žalobe (proteste) namietané kompetencie nemá. 63. Zastavením konania podľa správneho súdu nedôjde k zmareniu účelu súdneho prieskumu, nakoľko žalovaný, prijatím nového uznesenia upravujúceho sporný čl. 16 odstránil pochybenia vytýkané mu v podanej žalobe prokurátorom pri úprave kompetencie miestnej rady a je možné sa domnievať, že sa stotožnil s právnymi argumentmi prokurátora a aj do budúcna sa takéhoto svojho konania vyvaruje. 64. Postup podľa § 355 SSP predpokladá také konanie žalovaného (zastupiteľstva) kedy by tento mal zámer zmariť prokurátorom podanou žalobou začatý súdny prieskum a preto by vytvoril situáciu, v rámci ktorej by došlo k zrušeniu už podanou správnou žalobou vydaného napadnutého uznesenie avšak zároveň by žalovaný rozhodol o prijatí iného (nového) uznesenie s totožným obsahom ako bolo žalobou napadnuté uznesenie, ktoré zrušil. V danom prípade však takto žalovaný nepostupoval, nakoľko ním novo prijaté uznesenie zrušilo kompetenciu miestnej rady vo vzťahu k hospodáreniu s majetkom hlavného mesta SR Bratislavy zvereným do správy žalovanému a teda novo prijatým uznesením neupravil dané vzťahy (kompetenciu miestnej rady) rovnako ako v zrušenom uznesení. 65. Nakoľko správny súd zistil, že v danej veci sú splnené všetky zákonné podmienky na postup podľa § 356 ods. 1 SSP konanie v zmysle tohto ustanovenia zastavil. 66. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. 67. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 §SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).