Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/187/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201620 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016201620.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcov: v 1. rade: Pezinské tehelne - Paneláreň, a.s., Tehelná 9, 902 01 Pezinok, IČO: 35 757 540, v 2. rade: Ing. Ľudovit Žofiak VÍNO LUDVIK, Ľudovít Žofiak - právny nástupca, Tehelná 11, 902 01 Pezinok, IČO: 33 509 123, v 3. rade: „Ferroplast Bau" s. r. o., Banícka 2105/45, 902 01 Pezinok, IČO: 46 762 515, v 4. rade: VaT spol. s r.o., Tehelná 6-8, 902 01 Pezinok, IČO: 31 428 029, v 5. rade KIMAT SK s.r.o., Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 44 057 164, v 6. rade Hotel KRISER, s.r.o., Tehelná 4, 902 01 Pezinok, IČO: 35 911 239, v 7. rade: VINKOVA, s.r.o., Tehelná 13, 902 01 Pezinok, IČO: 35 811 391, všetci zastúpení: In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, konajúca prostredníctvom JUDr. Miroslav Kukučka, konateľ a advokát, v 8. rade: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 35 730 978, zastúpený: Nosko & Partners, s.r.o., Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, konajúca prostredníctvom Mgr. Milena Nosková, MBA, LL.M., PhD., advokátka a konateľka, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: 1. Nábytok GALAN, s.r.o., M. R. Štefánika 6, Pezinok, reštrukturalizačný správca: JUDr. Karol Kovár, Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, 2. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov 7-9-11, Za dráhou 11, Pezinok, 3. Mesto Pezinok, Radničné námestie 7, Pezinok, 4. Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, OZ Bratislava, Karloveská 2, Bratislava, 5. Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, 826 46 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 4959/2016-6.1 zo dňa 15.06.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. 4959/2016-6.1 zo dňa 15.06.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcom v 1. až 8. rade súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Ďalším účastníkom v 1 až 5 rade súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 31.08.2016 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhali žalobcovia v 1/ až 8/ rade (ďalej len žalobcovia) preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 4959/2016-6.1 vydaného dňa 15.06.2016, (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Bratislava odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj len prvostupňový správny orgán, resp. OÚ Bratislava), č. OU-BA-OSZP2-2016/004769 - LEN zo dňa 05.02.2016 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) a vrátenia veci OU Bratislava na ďalšie konanie, ako aj priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia orgánov verejnej správy. 2. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem iných písomnosti obsahuje: žiadosť žalobcov zo dňa 30.11.2015 o vyhlásenie nútenej správy na verejnú kanalizáciu, oznámenie OÚ Bratislava o začatí konania z 28.12.2015, zápisnicu z ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním zo dňa 14.01.2016, zmluvu č. V 142230000 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd z 21.01.2006 (BVS, a. s. a VINKOVA, s. r. o.), Verejná vyhláška - rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Pezinku č. Vod. 1564/I-74/2005-Ma z 11.01.2006, rozhodnutie Okresného úradu Pezinok č. OU-PK-OSZP- 2015/255/ON-4/Km zo 07.01.2015, zápisnica OÚ Bratislava z dohľadu na úseku verejnej kanalizácie v lokalite „Tehelná ulica“ v Pezinku zo dňa 10.07.2014, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/156/2015-55 zo 17.09.2015. 3. Okresný úrad Bratislava vydal dňa 05.02.2016 preskúmavané rozhodnutie č. OU-BA- OSZP2-2016/004769-LEN, ktorým ako príslušný orgán verejnej správy podľa § 36 ods. 4 písm. b) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 442/2002 Z. z., resp. zákon o verejných vodovodoch) zamietol žiadosť žalobcov na vyhlásenie nútenej správy na verejnú kanalizáciu v lokalite „Tehelná ulica“ v Pezinku podľa § 14 zákona č. 442/2002 Z. z. odôvodiac tým, že zistil nefunkčnosť a havarijný stav kanalizácie s vytekaním odpadových vôd na terén a do vodného toku Mahulianka. Tiež zistil nefunkčnosť prečerpávacej stanice (bez príslušnej technológie) s vytekaním odpadových vôd bez čistenia do vodného toku Saulak. Poukázal na to, že kanalizácia prebieha na neprístupných miestach cez súkromné pozemky a záhrady a konštatoval z dôvodu jej dezolátneho stavu nereálnosť jej opravy. Uviedol, že napriek už v minulosti vynaloženej snahe sa nepodarilo zistiť jej vlastníka, stavebné a kolaudačné rozhodnutie predmetnej kanalizácie nie je zachované. Podľa jemu dostupných dokladov táto časť kanalizácia nebola predmetom privatizácie a mal aj pochybnosť, či bola vo vlastníctve bývalých Tehelní, š. p. Zároveň konštatoval, že rovnaký stav predmetnej kanalizácie v lokalite „Tehelná-Za dráhou-Pezinok“ bol zistený pri výkone dohľadu na úseku verejnej kanalizácie podľa § 38 zákona č. 442/2002 Z. z., a to miestnou ohliadkou dňa 10.07.2014. Predmetná kanalizácia bola určená za verejnú rozhodnutím bývalého Obvodného úradu životného prostredia v Pezinku z 11.01.2006, v čase, keď bola už nefunkčná, bola bez vlastníka a prevádzkovateľa a v konaní neboli predložené žiadne doklady ako projektová dokumentácia, stavebné a kolaudačné rozhodnutia. Poukázal tiež na rozhodnutie Okresného úradu Pezinok zo dňa 07.01.2016, ktorým boli producentom odpadových vôd, ktorí vypúšťajú odpadové vody do nefunkčnej kanalizácie v lokalite „Tehelná ul.“ uložené konkrétne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. 4. V rozhodnutí konštatoval, že žiadatelia o vyhlásenie nútenej správy nepredložili zmluvy o pripojení na verejnú kanalizáciu s vlastníkom verejnej kanalizácie podľa § 23 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z., čím nesplnili podmienky pripojenia na verejnú kanalizáciu. Nútená správa by nevyhovujúci stav kanalizácie nevyriešila ani v prípade, ak by bol vlastník známy. Podľa jeho názoru bolo potrebné uvedený stav riešiť obnovou kanalizácie, a to zabezpečením projektovej dokumentácie a vybudovaním novej verejnej kanalizácie namiesto pôvodnej. Uviedol odkaz na ust. § 36 ods. 7 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z. vo vzťahu k povinnostiam obce zabezpečiť podmienky, okrem iného, na odvádzanie, prípadne zneškodňovanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou od jej obyvateľov a ďalších osôb v obci a na náhradné odvádzanie odpadových vôd ako aj na ust. § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého obec pri výkone samosprávy, okrem iného, zabezpečuje aj odvádzanie odpadových vôd. 5. V dôsledku žalobcami podaného odvolania zo dňa 26.02.2016 rozhodol vo veci žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: 4959/2016-6.1 zo dňa 15.06.2016, a to tak, že podané odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 6. Po stručnom opise obsahu prvostupňového rozhodnutia ako aj námietok vo veci podaného odvolania, v ktorom odvolatelia namietali nedostatočné zistenie skutkového stavu pre posúdenie veci, čo spôsobilo jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a porušenie práv účastníkov konania ako oprávnených užívateľov predmetnej verejnej kanalizácie uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie spolu so súvisiacim spisom v celom rozsahu a zistilo nasledovný skutkový a právny stav: 7. Rozhodnutím bývalého Obvodného úradu životného prostredia v Pezinku č. Vod. 1564/I-74/2005- Ma z 11.01.2006 bola existujúca kanalizácia (bývalá kanalizácia Západoslovenských Tehelní n. p. a Drevoindustrie n. p. Žilina, závod Pezinok) určená ako verejná v rozsahu, uvedenom vo výroku citovaného rozhodnutia, podľa § 3 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z. z. V predmetnom rozhodnutí bolo uvedené, že kanalizačný zberač od Tehelnej ulice po privatizácii Západoslovenských tehelní n. p. Pezinok nemal vlastníka ani správcu. 8. V spise bolo založené rozhodnutie Okresného úradu Pezinok č. OU-PK-OSZP- 2015/255/ON-4/ Km zo 07.01.2015, na ktoré sa odvoláva správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí. Citovaným rozhodnutím boli producentom odpadových vôd, ktorí vypúšťajú odpadové vody do nefunkčnej kanalizácie v lokalite „Tehelná ul.“ v Pezinku uložené opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, a to zastaviť vypúšťanie odpadových vôd do nefunkčnej kanalizácie a vyriešiť vypúšťanie odpadových vôd z nehnuteľností iným vhodným spôsobom do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na základe vykonaného vodoochranného dozoru podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Citované rozhodnutie bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov č. OU-BA-OOP3- 2015/036568 z 30.04.2015, čím prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 06.05.2015. Uvedené rozhodnutie bolo napadnuté žalobou odvolateľov a Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením č. 1S/156/2015-55 zo 17.09.2015 o odklade vykonateľnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov z 30.04.2015 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Pezinok zo 07.01.2015, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. 9. Na základe vyžiadania informácií v uvedenej súdnej veci bolo ministerstvu Krajským súdom v Bratislave oznámené, že konanie, vedené pod sp. zn. 1S 156/2015 v právnej veci žalobcov (odvolateľov) proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Staromestská 6, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2015/036568 z 30.04.2015 nebolo právoplatne ukončené a dňa 17.09.2015 bolo súdom vydané právoplatné procesné uznesenie o odklade vykonateľnosti tohto rozhodnutia. 10. OÚ Bratislava oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania vo veci žiadosti o vyhlásenie nútenej správy, miesto a termín ústneho pojednávania. Zo zápisnice z ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním zo dňa 14.01.2016 vyplynulo, že BVS, a. s., Bratislava mala doložiť písomné vyjadrenie, ktoré sa v spise nenachádza. V spise je založená zápisnica OÚ Bratislava z ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou, ktorej predmetom bol výkon dohľadu podľa § 38 zákona č. 442/2002 Z. z. na úseku verejnej kanalizácie v lokalite „Tehelná-Za dráhou-Pezinok dňa 10.07.2014, ktorým bola vykonaná kontrola technického a technologického stavu predmetnej kanalizácie a ktorého výsledkom bolo zistenie jej nevyhovujúceho stavu. 11. Žalovaný konštatoval, že podmienkou možnosti vyhlásenia inštitútu nútenej správy podľa § 14 zákona č. 442/2002 Z. z. je okrem toho, že si to vyžaduje verejný záujem, záujem ochrany zdravia ľudí, ochrany zdravia zvierat alebo ochrany životného prostredia aj to, že vlastník verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, ktorý je povinný zabezpečiť nepretržitú dodávku pitnej vody alebo plynulé a bezpečné odvádzanie odpadových vôd si túto povinnosť neplní. 12. Vzhľadom na to, že vlastník predmetného úseku verejnej kanalizácie nie je známy, resp. správny orgán ho nedokázal zistiť v časovom slede vydávaných rozhodnutí, nemohol uplatniť možnosť vyhlásenia nútenej správy podľa § 14 zákona č. 442/2002 Z. z. z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky na jej vyhlásenie a to, že nie je možné vyhodnotiť neplnenie si povinnosti vlastníka verejnej kanalizácie, ktorý je neznámy. Zákon č. 442/2002 Z. z. ani nepredpokladá takéto situácie, keďže v § 3 ods. 2 citovaného zákona vlastníkom verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu iba právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky. Zároveň ani neupravuje postup vo veci vyhlásenia nútenej správy, ak je vlastník verejnej kanalizácie neznámy, resp. nezistený. 13. Správny orgán môže vyhlásiť nútenú správu len pri splnení podmienok, ktoré sú uvedené v § 14 ods. 1 uvedeného zákona. Túto možnosť vyhodnocuje správny orgán na základe ním zistených skutočností a zistení zo súvisiacich konaní, ktoré sú mu známe. 14. Určený prevádzkovateľ, ktorý by v rámci nútenej správy prebral na čas nevyhnutnej potreby správu, prevádzku alebo údržbu verejnej kanalizácie obstaráva tieto činnosti na náklady povinného vlastníka verejnej kanalizácie, ktorý už pri určení verejnej kanalizácie nebol známy, ako vyplýva z rozhodnutia bývalého Obvodného úradu životného prostredia Pezinok č. Vod. 1564/I-74/2005-Ma z 11.01.2006. 15. Podľa žalovaného z uvedeného vyplývalo, že konajúci správny orgán vo veci vyhlásenia nútenej správy sa riadil správnou úvahou, keď na základe jemu známych skutočností vo veci vlastníctva predmetnej časti verejnej kanalizácie, zamietol žiadosť žalobcov o vyhlásenie nútenej správy na verejnú kanalizáciu v lokalite Tehelná ulica v Pezinku. Podľa § 32 Správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Zároveň nebolo v kompetencii správneho orgánu určovať vlastnícke vzťahy, ktoré spadajú do právomoci súdu. 16. K námietke, že správny orgán v konaní o vyhlásení nútenej správy mal vziať do úvahy uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. 1S/156/2015 zo 17.09.2015 o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu z 30.04.2015, žalovaný uviedol, že táto námietka bola bezpredmetná vzhľadom na to, že ide o dve samostatné konania orgánov štátnej správy. Rozhodovanie súdu sa týka žaloby vo veci uloženia opatrení na odstránenie zistených nedostatkov podľa vodného zákona, uložených na základe vykonaného štátneho vodoochranného dozoru orgánu štátnej vodnej správy. S výsledkom súdneho konania sa bude zaoberať príslušný správny orgán, ktorý konal vo veci. V prípade rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vyhlásenie nútenej správy postupuje orgán verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií podľa zákona č. 442/2002 Z. z. 17. Žalovaný zistil, že správny orgán uvedením, v oznámení o začatí konania a nariadení ústneho pojednávania vo veci vyhlásenia nútenej správy, že svoje námietky a stanoviská môžu účastníci konania uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, inak na ne neprihliadne, použil koncentračnú zásadu, ktorá sa mohla použiť ak tak ustanovuje iný osobitný predpis, čo Správny poriadok a ani zákon č. 442/2002 Z. z neustanovuje. Uvedeným postupom správny orgán síce neodobral právo účastníkom konania vyjadriť sa k predmetu konania, ale obmedzil ho v jeho využití práva na predkladanie prípadných ďalších návrhov, podaní a doplnení do vydania rozhodnutia, ktorými by bol povinný sa zaoberať a vyhodnotiť ich v konaní. Taktiež mal doplniť dokazovanie v rámci konania vyzvaním BVS, a. s., Bratislava na vyjadrenie sa k veci. 18. V zápisnici z konania nebolo uvedené, že správny orgán vykonával zároveň výkon dohľadu podľa § 38 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z., t. j. kontrolu technického a technologického stavu verejnej kanalizácie, čo uviedol v odvolaním napadnutom rozhodnutí. Uvedený dohľad je obvykle vykonávaný pred správnym konaním a jeho závery sú vyhodnocované v samotnom konaní. Správny orgán použil ako podklad zápisnicu z 10.07.2014 a prevzal z nej závery, keďže dohľad vykonával na to príslušný orgán a rovnaký stav na miestnej obhliadke bol zistený aj v konaní o vyhlásení nútenej správy. Tvrdenie správneho orgánu o nezistení vlastníka, resp. právneho nástupcu predmetnej verejnej kanalizácie a o tom, že podľa dostupných dokladov kanalizácia nebola predmetom privatizácie bolo potrebné doložiť príslušnými podkladmi do spisu, ktoré uvedené preukazujú. 19. K námietke odvolateľov o nedostatočne zistenom skutočnom stave predmetnej kanalizácie neoverením technického stavu kanalizácie je potrebné uviesť, že na miestnej ohliadke v rámci konania o vyhlásení nútenej správy bola správnym orgánom zistená skutočnosť vytekania odpadových vôd na terén a vytekanie odpadových vôd do vodných tokov Mahulianka a Saulak vizuálne, na základe čoho predpokladal a vyhodnotil nefunkčnosť kanalizačného systému. Vzhľadom na to, že nebola k dispozícii projektová dokumentácia predmetnej kanalizácie, správny orgán vychádzal zo zachovaných technických nákresov a situácie verejnej kanalizácie, založených v spisových dokumentáciách a dozornej činnosti. Otázka posúdenia funkčnosti predmetnej kanalizácie na základe námietok žalobcov neriešila vlastníctvo kanalizácie, ktoré bolo podstatné pri vyhlásení nútenej správy. 20. Zo spisovej dokumentácie, týkajúcej sa konania vo veci určenia aj predmetnej kanalizácie za verejnú bolo preukázané, že problematika prevádzkovania predmetnej kanalizácie bola správnym orgánom riešená dlhodobo. Možnosť odborného výkonu prevádzkovania predmetnej kanalizácie bola riešená s právnymi nástupcami areálovej kanalizácie po bývalej Drevoindustrii n. p. a BVS a. s., Bratislava ako možným prevádzkovateľom kanalizácie. K uzatvoreniu zmluvy na odborný výkon prevádzky verejnej kanalizácie nedošlo z dôvodu nesplnenia stanovených podmienok budúceho možného prevádzkovateľa verejnej kanalizácie. 21. Predložená zmluva č. V142230000 o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd z 21.01.2006 medzi VINKOVA, s. r. o., Pezinok a BVS a. s. Bratislava je dokumentom preukazujúcim dodávateľsko - odberateľský vzťah v mieste bodu pripojenia na kanalizáciu. Ostatní odvolatelia takéto zmluvy v konaní nepredložili. Tieto zmluvy však nepreukazujú vlastníctvo verejnej kanalizácie. 22. Vzhľadom na to, že situácia nevyjasnených vlastníckych vzťahov spôsobuje poškodzovanie životného prostredia, bude úlohou orgánov verejnej správy - okresný úrad v sídle kraja - OÚ Bratislava a okresného úradu - Okresný úrad Pezinok v rámci svojej pôsobnosti v spolupráci s BVS, a. s., Bratislava a Mestom Pezinok vykonať na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií dohľad podľa § 38 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z., kde Okresný úrad Pezinok v rámci dohľadu vykoná kontrolu plnenia povinností a podmienok ustanovených týmto zákonom vo vzťahu k obci - Mesto Pezinok, a to najmä § 36 ods. 7 písm. a), c) a d) zákona č. 442/2002 Z. z. a preskúma podmienky pripojenia účastníkov konania na verejnú kanalizáciu. 23. Na základe vykonaného dohľadu sú orgány verejnej správy oprávnené uložiť opatrenia na nápravu protiprávneho konania. 24. Výsledky dohľadu orgánov verejnej správy podľa zákona č. 442/2002 Z. z. bude potrebné doplniť výsledkami dozornej činnosti orgánov štátnej vodnej správy OÚ Bratislava a Okresný úrad Pezinok, uskutočňovanej podľa § 66 vodného zákona. Na rozhodovanie podľa § 66 ods. 6 vodného zákona o opatreniach na nápravu a o obmedzení alebo zákaze výroby alebo činnosti má pôsobnosť v zmysle vodného zákona okresný úrad v sídle kraja. 25. Opatrenia na nápravu protiprávneho konania a opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov sú zabezpečované správnymi orgánmi formou výkonu dohľadu a dozornej činnosti podľa príslušných právnych predpisov. 26. Žalovaný uviedol, že v zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. nebolo v jeho kompetencii vyhlásiť nútenú správu na verejnú kanalizáciu ani vydať predbežné opatrenie v podobe uloženia povinnosti vykonať na predmetnej kanalizácii také opatrenia a práce, aby bolo zabezpečené plynulé a bezpečné odvádzanie odpadových vôd na Tehelnej ulici v Pezinku. 27. Napriek uvedeným pochybeniam správneho orgánu nebolo účelné vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie správnemu orgánu, pretože jeho výsledkom by bolo opätovné zamietnutie žiadosti o vyhlásenie nútenej správy na verejnú kanalizáciu z dôvodu neznámeho vlastníka tejto verejnej kanalizácie. Žaloba. 28. Žalobcovia mali za to, že obe preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné a žiadali ich zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) SSP, dôvodiac tým, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokladali ich za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zároveň zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci. 29. Po stručnom opise priebehu správneho konania a obsahu oboch preskúmavaných rozhodnutí žalobcovia namietali nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a po citácii ust. § 3 ods. 1, 4, § 32 a § 46 Správneho poriadku uviedli, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí z veľkej časti riadil a odôvodňoval svoj postup už skôr vykonaným postupom/ konaním prvostupňového orgánu, a to najmä miestnou ohliadkou uskutočnenou dňa 14.01.2016, pričom už voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobcovia uvádzali právno faktické pochybenia takéhoto postupu. 30. Žalobcovia boli názoru, že žalovaný nevykonal dostatočné opatrenia na zistenie skutočného stavu veci, nezohľadnil ich argumentáciu, ktorá preukazovala dlhodobo neudržateľný stav predmetnej verejnej kanalizácie, kedy už na vyššie spomenutej miestnej ohliadke konanej dňa 14.01.2016 bol zo strany OÚ Bratislava zistený jej havarijný stav a bola potvrdená jej celková nefunkčnosť - odpadové vody vytekali do okolitých vodných tokov a poškodzovali životné prostredie. Takýto stav bol deklarovaný OÚ Bratislava pri ohliadke. 31. Žalobcovia citujúc ust. § 23 ods. 2 zákona o verejných vodovodoch, podľa ktorého je „vlastník stavby alebo vlastník pozemku povinný pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu a splniť technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak v obci, na ktorej území sa stavba alebo pozemok nachádza, je zriadená a vlastník stavby alebo vlastník pozemku nemá povolenie príslušného orgánu štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami.", poukázali na to, že z tohto ustanovenia vyplýva, že oni ako vlastníci nehnuteľností na Tehelnej ulici v Pezinku boli povinní pripojiť sa na predmetnú verejnú kanalizáciu čo aj urobili a tento ich postup bol súladný so zákonom. Predmetná verejná kanalizácia v lokalite „Tehelná ulica" v Pezinku bola rozhodnutím bývalého Obvodného úradu životného prostredia v Pezinku č. Vod. 1564/I-74/2005-Ma zo dňa 11.01.2006 určená za verejnú. 32. Po citácii ust. § 14 ods. 1 a 2 zákona o verejných vodovodoch žalobcovia poukázali na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne č. 3 Sžo 226/2010 „... správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov ako aj rozhodnutie určuje správny orgán. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že správny poriadok sa opiera o zásadu materiálnej pravdy. Jej uplatnenie v správnom konaní predpokladá v prvom rade dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie. Je povinnosťou správneho orgánu, aby zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a tak doplnil podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Táto povinnosť sa vzťahuje tak na prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán, až do vydania rozhodnutia. Keďže rozhodnutie správneho orgánu zasahuje do právnych pomerov osôb, musí byť vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného stavu veci. Presné a úplné zistenie skutočného stavu znamená, že jednak je nevyhnutné vykonať všetky šetrenia potrebné na objasnenie rozhodujúcich okolností a pre posúdenie veci (úplnosť zistenia), jednak zabezpečiť, aby skutkové zistenia odvodené z vykonaných šetrení zodpovedali skutočnosti. Správny orgán je povinný vykonať zisťovanie z úradnej povinnosti a nemôže byť viazaný len na podklady, ktoré mu poskytnú účastníci konania." 33. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8 Sžo 27/2007 „Zásada materiálnej pravdy je upravená najmä v ustanovení § 3 ods. 4 správneho poriadku a ďalej konkretizovaná v ďalších ustanoveniach správneho poriadku (§ 32 a § 46 správneho poriadku). Zásadu materiálnej pravdy treba aplikovať spolu so zásadou zákonnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§34 ods. 5 správneho poriadku), ktoré sú vlastne jej základom. Táto zásada vyslovuje požiadavku, podľa ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci, teda subsumuje aj požiadavku zistiť úplný a presný stav veci. Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§32 ods. 1 správneho poriadku). Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu." 34. Tiež citovali z rozhodnutí Najvyššieho súdu č. 8Szd/1/2013 zo dňa 23.01.2014 „Z citovaných zákonných ustanovení nesporne vyplýva, že povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav vecí tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí čo najviac zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Dôkazy, ktoré sú základom správneho rozhodnutia musia mať taký charakter, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutočného stavu vecí." a sp. zn. 6 Sžo/92/2007 zo dňa 26.03.2008 „Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu“. 35. Žalobcovia uviedli, že keďže havarijný stav danej verejnej kanalizácie pretrvával a mesto Pezinok a ani príslušné orgány štátnej správy tento problém nijako neriešili, podali na OÚ Bratislava dňa 30.11.2015 žiadosť o vyhlásenie nútenej správy na túto kanalizáciu, nakoľko mali za to, že jej stav spĺňal zákonné predpoklady na takýto postup. Napriek tomu, že ponechaním kanalizácie v stave v akom sa dnes nachádza, dochádza preukázateľne k znečisteniu životného prostredia ako aj k ohrozeniu zdravia ľudí a zvierat, OÚBA OSZP žiadosť o vyhlásenie nútenej správy zamietol. Ani v odvolacom konaní nebola ich táto argumentácia akceptovaná žalovaným, ktorý neuskutočnil žiadne ďalšie dokazovanie na spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci. 36. Žalobcovia tiež poukázali na konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/156/2010, v ktorom vystupujú na strane žalobcov a napadli rozhodnutie OÚ Bratislava, odbor opravných prostriedkov číslo OU-BA-OOP3- 2015/036568, zo dňa 30.04.2015, ktorým bolo zamietnuté ich odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Pezinok č. OU-PK-OSZP- 2015/255/ ON-4/Km zo dňa 07.01.2015, ktorým im bola uložená povinnosť ako producentom odpadových vôd vypúšťajúcich do nefunkčnej verejnej kanalizácie na Tehelnej ulici v Pezinku zastaviť takéto vypúšťanie a vyriešiť vzniknutú situáciu iným, vhodným spôsobom. V tomto súdnom konaní Krajský súd v Bratislave vydal dňa 17.09.2015 uznesenie, ktorým odložil vykonateľnosť v súdnom konaní vyššie uvedených preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správy. 37. Žalobcovia uviedli, že na tieto skutočnosti upozornili v podanom odvolaní, najmä poukázali na existenciu uznesenia krajského súdu o odklade vykonateľnosti, potvrdzujúceho nevyhovujúci stav verejnej kanalizácie a dopady na ich práva a právom chránené záujmy. Zároveň zdôraznili, že žalovaný nebral do úvahy právny názor Krajského súdu Bratislava, ktorý potvrdil skutočný stav predmetnej verejnej kanalizácie a nesnažil sa o presné a právne konformné zistenie skutočného stavu veci. Namiesto toho sa jednoduchým odôvodnením stotožnil s argumentáciou a nedostatočne zisteným skutkovým stavom zo strany OÚ Bratislava a nebral ohľad na možné následky takéhoto postupu - reálny vznik ohrozenia zdravia ľudí a zvierat a poškodzovanie životného prostredia. 38. Podľa žalobcov bolo zrejmé, že ak by sa žalovaný dostatočne riadil ustanoveniami Správneho poriadku a ich odôvodnenou argumentáciou poukazujúcou na neudržateľný stav predmetnej verejnej kanalizácie, došlo by k uskutočneniu novej miestnej ohliadky, kde by bolo možno predpokladať spoľahlivejšie a odbornejšie zistenie a posúdenie skutočného stavu veci. Žalobcovia konštatovali, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s ich tvrdeniami uvedenými v podanom odvolaní a bez dostatočného zistenia skutkového stavu veci prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 39. Žalobcovia zároveň namietali nedostatočné odôvodnenie a nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia, čo odôvodnili tým, že značná časť napadnutého rozhodnutia sa obmedzila na sumarizáciu faktov predchádzajúceho konania a odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. 40. Žalobcovia poukázali na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6 Sžf 1/2009 „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne ktorého výrok je vnútorne rozporuplný. Pod tento pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok a čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie však na dielčích nedostatkoch odôvodnenia. Musí ísť pritom o vady skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za také vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch, získaných v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané." 41. Podľa žalobcov bolo odôvodnenie napadnutého rozhodnutia alibistické a vyjadrujúce neochotu štátnych orgánov riešiť vzniknutú situáciu. Poukázali na to, že oni nijako nespôsobili havarijný stav predmetnej verejnej kanalizácie. 42. Žalobcovia argumentovali nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.10. 2008, sp. zn. PL. ÚS 22/06 „Podľa čl. 44 ods. 3 ústavy nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Z hľadiska či. 20 ods. 3 ústavy sa toto ustanovenie môže zdať nadbytočné, avšak ustanovenie či. 44 ods. 3 má všeobecný význam. Nezakladá povinnosť iba vo vzťahu k výkonu vlastníckeho práva. Ustanovuje povinnosť neohrozovať a nepoškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky nad mieru ustanovenú zákonom pri výkone každého základného práva a slobody. Vo vzťahu k životnému prostrediu ústava formuláciou čl. 44 ods. 3 rozširuje jeho ochranu aj do sféry prevencie tým, že zakazuje nielen poškodzovať životné prostredie, ale zakazuje životné prostredie aj ohrozovať. Uvedené zákazy sú zároveň komplementárnym vyjadrením povinnosti chrániť a zveľaďovať životné prostredie, ktorá je ustanovená v či. 44 ods. 2 ústavy." 43. Záverom žalobcovia zhrnuli, že nezákonným postupom žalovaného dochádza k ohrozeniu a poškodeniu ich práv a právom chránených záujmov, pričom orgány štátnej správy a orgány samosprávy sa neustále snažia vyriešenie stavu predmetnej kanalizácie presunúť na fyzické a právnické osoby, ktoré daný stav nijako nezavinili a mali podniknúť všetky kroky na zistenie vlastníka tejto kanalizácie. 44. Replikou zo dňa 30.01.2017 žalobcovia v 1/ až 7/ rade zaujali stanovisko k vyjadreniu žalovaného a zotrvali na svojich námietkach a zároveň vyjadrili nesúhlas s tvrdeniami žalovaného. Obdobné stanovisko zaujal aj žalobca v 8/ rade replikou zo dňa 24.02.2017. Vyjadrenie žalovaného. 45. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 09.11.2016 a žiadal ju zamietnuť. Vyjadril nesúhlas so žalobou, a to z dôvodu, poukazujúc na znenie § 14 ods. 1, 2 zákona o verejných vodovodoch, že vlastník predmetnej verejnej kanalizácie nie je známy a nevedeli ho označiť ani žalobcovia. Poukázal na to, že žalobcovia v priebehu administratívneho konania nepredložili žiadne relevantné rozhodnutia, na základe ktorých sa napojili na túto kanalizáciu, nepredložili zmluvy o pripojení uzatvorené s vlastníkom verejnej kanalizácie. 46. Vlastník danej verejnej kanalizácie nebol známy ani orgánom verejnej správy, čo potvrdilo aj rozhodnutie bývalého Obvodného úradu životného prostredia v Pezinku č. Vod. 1564/I-74/2005-Ma zo dňa 11.01.2006, ktorým bola určená za verejnú. Potom, keďže nebol známy jej vlastník, neboli splnené podmienky na vyhlásenie nútenej správy podľa § 14 zákona o verejných vodovodoch, nakoľko zákon zo vzniknutou situáciou (neznámym vlastníkom kanalizácie) nepočíta. 47. S poukazom na čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy SR nemohol prvostupňový orgán verejnej správy vyhlásiť žalobcami navrhovanú nútenú správu predmetnej verejnej kanalizácie, a to z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej podmienky aplikácie tohto inštitútu - neznámeho vlastníka tejto verejnej kanalizácie. 48. K námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán za účelom jeho zistenia vykonal dňa 14.01.2016 miestnu ohliadku, ktorou bol zistený rovnaký stav ako pri ohliadke 10.07.2014, kedy bolo zistené, že predmetná verejná kanalizácia je nefunkčná, v havarijnom stave, technológia prečerpávacej stanice bola vykradnutá a odpadové vody vytekali na terén a do vodných tokov. Tiež bolo zistené, že kanalizácia prebieha cez súkromné pozemky, na neprístupných miestach, jej oprava by bola preto nereálna. Havarijný stav kanalizácie nebol medzi orgánmi verejnej správy a žalobcami sporný. Rozpor bol v tom, že podľa žalobcov bola kanalizácia opraviteľná a jej opravu chceli zabezpečiť prostredníctvom inštitútu nútenej správy, ktorý však podľa žalovaného nemohol byť aplikovaný, nakoľko jej vlastník nebol známy. 49. Žalovaný uviedol, že otázkou vlastníctva predmetnej verejnej kanalizácie sa zaoberal tak on ako aj prvostupňový orgán, za ktorým účelom si vyžiadal z OÚ Pezinok spisový materiál vo veci vyhlásenia predmetnej kanalizácie za verejnú rozhodnutím bývalého Obvodného úradu životného prostredia v Pezinku č. Vod. 1564/I-74/2005-Ma zo dňa 11.01.2006 a dospel k rovnakým záverom ako prvostupňový orgán. 50. Žalovaný zotrval na svojom názore, ktorý vyjadril v napadnutom rozhodnutí, a to, že odvolávanie sa žalobcov na právoplatné uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/156/2010-55 zo dňa 17.09.2015, ktorým bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia OÚ Bratislava č. OU-BA-OOP3- 2015/036568 zo dňa 30.04.2015 v spojení s rozhodnutím OÚ Pezinok č. OU-PK-OSZP-2015/255/ ON- 4/Km zo dňa 07.01.2015 až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej bolo pre konanie vo veci vyhlásenia nútenej správy na predmetnú verejnú kanalizáciu bezpredmetné. Mal za to, že skutočnosť, že v dôsledku vyššie uvedeného uznesenia Krajského súdu v Bratislave pokračovalo vypúšťanie odpadových vôd do tejto nefunkčnej kanalizácie ich producentami (vrátane žalobcov), nemohlo nahradiť splnenie hmotnoprávnych podmienok, ktoré sú v zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. na aplikáciu tohto inštitútu nevyhnutné. 51. Zároveň žalovaný poukázal na jednotnosť správneho konania (prvostupňové a druhostupňové) a preto pokiaľ druhostupňový orgán má za preukázané neexistenciu rozporov v dôkazoch, môže sa s nimi stotožniť a poukázať na zistený skutkový stav v prvostupňovom konaní. Avšak môže dokazovanie aj doplniť a on v danom prípade takto postupoval. 52. Záverom konštatoval, že obe preskúmavané rozhodnutia vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, boli správne aplikované príslušné ustanovenia zákona o verejných vodovodoch a tiež obe rozhodnutia obsahovali všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku a boli zrozumiteľné. Vyjadrenie pribratého účastníka 2. 53. Pribratý účastník v 2/ rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04.10.2019 uviedol, že dňa 30.08.2017 uzavrel v BVS Zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd. Vyjadrenie pribratého účastníka 3. 54. Pribratý účastník v 3/ rade podaním zo dňa 17.10.2019 poukázal na to, že predmetná kanalizácia bola vo vlastníctve Západoslovenských tehelní š. p. a malo sa zistiť, či daná kanalizácia bola alebo nebola predmetom privatizácie a podľa toho ustáliť jej aktuálneho vlastníka. Až v prípade, ak by sa ani potom nepodarilo vlastníka kanalizácie určiť malo by sa na jeho určenie uplatniť ust. § 135 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka , čo by znamenalo, že je vo vlastníctve štátu. Vyjadrenie pribratého účastníka 4. 55. Tento vo svojom vyjadrení zo dňa 17.10.2019 zotrval na svojom stanovisku k veci vyjadrenom v liste zo dňa 27.01.2014 s tým, že je v danom prípade potrebné vyriešiť otázku vlastníctva predmetnej kanalizácie. Vyjadrenie pribratého účastníka 5. 56. Pribratý účastník sa k žalobe vyjadril podaním z 24.10.2019 a uviedol, že je v zmysle zákona o verejných vodovodoch tou právnickou osobou, ktorá zabezpečuje odborný výkon prevádzky verejných kanalizácii v jeho vlastníctve alebo vo vlastníctve tretích subjektov, s ktorými má uzatvorené zmluvy o zabezpečení odborného výkonu prevádzky. V danom prípade však odborný výkon predmetnej verejnej kanalizácie nikdy nezabezpečoval, a to aj z dôvodu jej dlhodobo nevyhovujúceho technického stavu. Miestnou ohliadkou bolo zistené, že havarijný stav (nefunkčnosť) kanalizácie je taký, že jej oprava by bola nereálna. Zároveň poukázal na skutočnosť, že vlastník kanalizácie nie je známy a zákon o verejných vodovodoch nemá na mysli povinnosť prevádzkovateľa verejnej kanalizácie realizovať počas výkonu nútenej správy zásahy investičného charakteru - rekonštrukciu alebo modernizáciu a preto súhlasí s vyjadrením žalovaného k podanej žalobe. Tiež uviedol, že má v pláne vybudovanie v novej trase verejnú kanalizáciu, ktorá by nahradila predmetnú kanalizáciu. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 57. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 114 SSP konanom v neprítomnosti riadne predvolaných pribratých účastníkov v 1/ až 4/ rade a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom. 58. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 59. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 60. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 61. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. ak to vyžaduje verejný záujem a ak je to v záujme ochrany zdravia ľudí, ochrany zdravia zvierat alebo ochrany životného prostredia, okresný úrad v sídle kraja môže vyhlásiť nútenú správu, ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, ktorý je povinný zabezpečiť nepretržitú dodávku pitnej vody alebo plynulé a bezpečné odvádzanie odpadových vôd, túto povinnosť neplní. 62. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. okresný úrad v sídle kraja rozhodne, ktorý prevádzkovateľ v rámci nútenej správy preberá na čas nevyhnutnej potreby správu, prevádzku alebo údržbu verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Túto správu, prevádzku alebo údržbu obstaráva prevádzkovateľ v rámci nútenej správy na náklady povinného vlastníka verejného vodovodu alebo vlastníka verejnej kanalizácie, prípadne ich právneho nástupcu za ktorého tieto povinnosti plní. 63. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. vlastník stavby alebo vlastník pozemku je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu a splniť technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak v obci, na ktorej území sa stavba alebo pozemok nachádza, je zriadená a vlastník stavby alebo vlastník pozemku nemá povolenie príslušného orgánu štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami. 64. Podľa § 36 ods. 7 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z. obec zabezpečuje podmienky na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou z verejného vodovodu, na odvádzanie, prípadne zneškodňovanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou od jej obyvateľov a ďalších osôb v obci, na vyprázdňovanie obsahu domových žúmp v obci, v ktorej nie je verejná kanalizácia, na núdzové zásobovanie pitnou vodou, na náhradné zásobovanie pitnou vodou a na odvádzanie odpadových vôd. 65. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 66. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 67. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 68. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 69. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu žalobných námietok. 70. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. 71. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 72. Správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím bývalého Obvodného úradu životného prostredia v Pezinku č. Vod. 1564/I-74/2005-Ma zo dňa 11.01.2006 došlo v zmysle § 3 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch k určeniu predmetnej kanalizácie v lokalite „Tehelná ulica" v Pezinku za verejnú kanalizáciu. Subjekty (žalobcovia, pribratí účastníci v 1/ a 2/ rade) mali v zmysle § 23 ods. 2 zákona o verejných vodovodoch potom povinnosť pripojiť svoje nehnuteľnosti (stavby, pozemky, prevádzky) na túto kanalizáciu, pričom inú možnosť odvádzania odpadových vôd ako napojením sa na predmetnú verejnú kanalizáciu nemali. Viacerí z nich (napr. VINKOVA s. r. o., v administratívnom konaní) predložili zmluvy uzatvorené po januári 2006 s BVS, a. s., o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, resp. predložili doklady (faktúry) o platbách vodného a stočného v prospech BVS a. s. 73. Zo zákona o verejných vodovodoch vyplýva, že odvádzanie a čistenie odpadových vôd je otázkou verejného záujmu a vlastníkovi konkrétnej verejnej kanalizácie je daná zákonná povinnosť zabezpečiť funkčnosť kanalizácie v potrebnom rozsahu. Zákon o verejných vodovodoch však upravuje aj situáciu, kedy je nevyhnutné chrániť obyvateľstvo a životné prostredie pred prípadným zlyhaním prevádzkovania verejnej kanalizácie (funkčnosti) z dôvodu, že jej vlastník si túto svoju povinnosť neplní. Preto je v prípade nedodržania tejto zákonnej povinnosti zo strany vlastníka verejnej kanalizácie potrebné dať možnosť využitia inštitútu nútenej správy verejnej kanalizácie tak, aby sa zabezpečila jej riadna prevádzka, ak jej vlastník nezabezpečuje jej prevádzku riadne a bezpečne. V konaní o vyhlásenie nútenej správy verejnej kanalizácie je potrebné zohľadniť aj verejný záujem vyjadrený v potrebe ochrany zdravia ľudí, zvierat ako aj ochrany životného prostredia. Potom ako by príslušný orgán verejnej správy rozhodol o vyhlásení nútenej správy na verejnú kanalizáciu, musí zároveň rozhodnúť taktiež o tom, ktorý prevádzkovateľ preberá na nevyhnutný čas správu a prevádzku danej verejnej kanalizácie. Správu, prevádzku a údržbu verejnej kanalizácie pod nútenou správou potom obstaráva prevádzkovateľ, ktorý bol na túto činnosť určený orgánom štátnej správy v rámci nútenej správy, a to na náklady vlastníka danej kanalizácie, ktorý si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z vlastníctva verejnej kanalizácie neplní. Zároveň je však treba uviesť, že zákon neukladá prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie vykonať napríklad kompletnú opravu v podstate nefunkčnej verejnej kanalizácie namiesto jej vlastníka. Povinnosti takto ustanoveného subjektu predstavujú zabezpečenie činností verejnej kanalizácie - odvádzanie odpadových vôd a za tým účelom vykonávanie úkonov bežnej prevádzkovej činnosti kanalizácie. 74. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcov o vyhlásenie nútenej správy na verejnú kanalizáciu v lokalite „Tehelná ulica" v Pezinku posudzovaná kanalizácia má charakter verejnej kanalizácie, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná. 75. Podstatnou okolnosťou pre posúdenie veci (vyhlásenia nútenej správy na verejnú kanalizáciu) je aj zistenie vlastníka dotknutej verejnej kanalizácie, nakoľko priamo zo znenia ust. § 14 zákona o verejných vodovodoch vyplýva, že príslušným okresným úradom určený prevádzkovateľ verejnej kanalizácie pri vyhlásení nútenej správy má povinnosť zabezpečovať prevádzku kanalizácie, avšak len na náklady jej vlastníka, ktorý bude mať následne povinnosť vzniknuté náklady určenému prevádzkovateľovi uhradiť. Ak by vlastník verejnej kanalizácie nebol známy nemal by si voči komu prevádzkovateľ vzniknuté náklady uplatniť. Správny súd uvádza, že prevádzkou verejnej kanalizácie je možné chápať zabezpečenie jej funkčnosti a prevádzky schopnosti pri odvádzaní odpadových vôd, avšak zrejme nie aj jej kompletnú rekonštrukciu v prípade, ak je tak vážne poškodená, že neplní svoju primárnu funkciu. V prípade náhlej havárie na inak funkčnej kanalizácii takúto opravu by bol určený prevádzkovateľ povinný vykonať. Zároveň je správny súd názoru, že v prejednávanej veci je potrebné mať riadne zistený a zadokumentovaný stav verejnej kanalizácie, keďže práve zo strany žalobcov a žalovaného bol sporný rozsah jej havarijného stavu. Podľa konajúcich orgánov verejnej správy je predmetná verejná kanalizácia v takom dezolátnom stave (odôvodnenie napadnutého rozhodnutia), že ju nie je možné opraviť, ale len postaviť novú. Naproti tomuto tvrdeniu žalobcovia prezentovali názor, že je opraviteľná. 76. K záveru uvedenom v napadnutom (aj prvostupňovom) rozhodnutí o neznámom vlastníkovi predmetnej verejnej kanalizácie správny súd musí uviesť, že v celom administratívnom spise sa nenachádza žiadny relevantný doklad, ktorý by túto skutočnosť potvrdzoval, nakoľko žalovaný k tejto otázke nevykonal žiadne dokazovanie a len prebral tvrdenia uvádzané v konaní o vyhlásení danej kanalizácie za verejnú v roku 2006. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na zápisnicu z ohliadky zo dňa 10.07.2014, založenú v administratívnom spise, kde mesto Pezinok tvrdilo, že vlastníkom danej verejnej kanalizácie by mala byť spol. Tehelne a. s. 77. Taktiež prijatý záver o takom havarijnom stave predmetnej verejnej kanalizácie, ktorý neumožňuje jej opravu je podľa správneho súdu predčasný, nakoľko prvostupňový orgán a ani žalovaný za týmto účelom okrem vizuálnej ohliadky trasy kanalizácie a objektu prečerpávacej stanice žiadne iné úkony nevykonali, ale len prebrali konštatovanie takéhoto stavu z predchádzajúcich zistení. Z napadnutého rozhodnutia a ani z administratívneho spisu (zápisnica z ohliadky) nie je zrejmé aký rozsah danej kanalizácie bol vizuálne skúmaný (celá trasa, alebo len časť), taktiež nie je jasné na ktorých miestach (počet) bol zistený únik z kanalizácie. Neopraviteľnosť verejnej kanalizácie, ktorú prezentoval žalovaný sa neopiera o žiadne odborné posúdenie jej stavu a bola skonštatovaná len na základe miestnej obhliadky, pričom nie je zrejmé, či tejto miestnej obhliadky sa zúčastnila odborne poverená osoba s adekvátnym technickým vybavením (umožňujúcim jej zistiť stav kanalizácie), do ktorej kompetencie prináleží možnosť posúdenia stavu kanalizácie. Na záver prijatý žalovaným o absolútnej nefunkčnosti predmetnej kanalizácie a takom jej stave, ktorý vylučuje možnosť jej opravy je potrebné mať riadne zdokladovaný stav kanalizácie a tento by mal vyplývať napríklad zo znaleckého posudku alebo odborného posúdenia technickej stránky kanalizácie odborne spôsobilou osobou s jednoznačným záverom o možnosti, resp. nemožnosti odstránenia nedostatkov funkčnosti kanalizácie jej opravou. Za týmto účelom je potrebné aj zadováženie si relevantnej dokumentácie kanalizácie - projektovú dokumentáciu, stavebné, prípadne kolaudačné rozhodnutie. Zo zápisnice z vykonanej ohliadky kanalizácie nevyplýva ani to, v akej dĺžke kanalizácie bola uskutočnená táto ohliadka. 78. Konajúce orgány verejnej správy ohľadom otázky vlastníka verejnej kanalizácie ako aj jej stavu bez ďalšieho skúmania len prebrali dovtedajšie tvrdenia orgánov verejnej správy, bez toho, aby vykonali akékoľvek dôkladnejšie šetrenie týchto skutočností podstatných pre rozhodnutie o žiadosti žalobcov. Zistenie skutkového stavu veci - stavu verejnej kanalizácie, ako aj jej vlastníka (neznámy) bolo nedostatočné. Napadnuté rozhodnutie nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pretože OÚBA sa dostatočne nevysporiadal s existujúcimi dôkazmi, resp. v prípade posúdenia stavu verejnej kanalizácie si ani žiadne nové dôkazy nezaobstaral a iba jednoducho skonštatoval, že jej oprava nie je možná, pričom svoje tvrdenia dostatočne presvedčivo neodôvodnil a nepodložil žiadnymi relevantnými dokladmi, z ktorých by takýto jeho záver bol nepochybný. Preto správny súd prisvedčil námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci. 79. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, nakoľko správny súd mal za to, že skutkový stav zistený v konaní nebol v takom rozsahu, aby umožnil prijatie záveru o nemožnosti opravy verejnej kanalizácie a taktiež nebolo vykonané žiadne zisťovanie vlastníka kanalizácie. Zároveň správny súd rozhodol o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať, v novom svojom rozhodnutí podrobne zistiť skutkový stav, a to v zodpovedajúcom rozsahu na posúdenie veci (stav a vlastníctvo kanalizácie) a vydať nové rozhodnutie, ktoré náležite odôvodní a vysporiada sa v ňom so všetkými pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami. 80. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcom v 1/ až 8/ rade tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Pribratým účastníkom v 1/ až 5 / rade správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 169 SSP), keďže im žiadne nevznikli a ani si ich neuplatnili. 81. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).