Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/278/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202572 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016202572.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej. a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. B. L., bytom X. ul. č. 1, XXX XX R., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-78/2016/OPK zo dňa 27. októbra 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-78/2016/OPK zo dňa 27. októbra 2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím Č.p.: SPOU-OSZ-4.094-031/2016-VZ z 18. júla 2016 podľa § 121 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) s poukázaním na § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 334/1991 Zb.“) rozhodlo, že žalobcovi zaniká nárok na priznaný príspevok za službu a jeho výplatu dňom 31.08.1996 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie). 2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca si nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 101 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. pri prijatí do služobného pomeru, z ktorého mu vznikol nárok na príspevok za službu a o prijatí do služobného pomeru dňom 01.09.1996 žalovaného neinformoval. Opätovným prijatím do služobného pomeru dňom 01.09.1996, z ktorého vznikol nárok na príspevok za službu žalobcovi tak podľa § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. dňom 31.08.1996 zanikol nárok na príspevok za službu, ktorý mu bol priznaný od 01.12.1991. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-78/2016/OPK zo dňa 27. októbra 2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 4. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28. novembra 2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-78/2016/OPK z 27. októbra 2016, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného Č.p.: SPOU-OSZ-4.094-031/2016-VZ z 18. júla 2016. Rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, zmätočné a nepreskúmateľné, keďže žalovaný rozhodol a konal v rozpore s ustanovením § 121 zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý žalovaného odkazuje rozhodovať a konať podľa deviatej časti zákona č. 334/1991 Zb., podľa ktorého mu bol príspevok priznaný a vyplácaný. Je preto názoru, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodol podľa iného právneho predpisu, ako mu to ukladá zákon. 5. Ďalším dôvodom nezákonnosti rozhodnutia žalovaného podľa žalobcu bola skutočnosť, že konanie pred vydaním rozhodnutia nebolo začaté, čím mu bolo odňaté právo na obhajobu jeho práv, právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a v konaní uplatniť návrhy na dokazovanie, nakoľko oznámenie o začatí konania mu vôbec nebolo doručené. 6. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, ktorý začatie konania odvodzoval od výzvy, ktorou ho dňa 5. mája 2016 vyzval k oznámeniu, či žalobcovi iným orgánom sociálneho zabezpečenia bola priznaná dávka výsluhového zabezpečenia, ktorá sa účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z. stala výsluhovým dôchodkom podľa tohto zákona. Žalovaný mu takú istú výzvu doručil už dňa 4. mája 2005 pod č. SPC - 4094/5-2005, ktorou žalovaný každoročne overoval rozhodné skutočnosti o poberaní príspevku. Pokiaľ teda žalovaný považuje výzvu za prvý úkon a tým za začiatok konania, konanie o napadnutom rozhodnutí začalo už dňa 4.5.2005. 7. Podľa žalobcu žalovaný, tak ako v predchádzajúcich rokoch, si len overoval, či došlo k zmene jeho nároku na príspevok. O takejto zmene sa žalovaný dozvedel až z listu Slovenskej informačnej služby (ďalej len SIS), ktorý mu bol doručený až 15. júna 2016, teda neskôr ako mu dňa 5. mája 2016 doručil poslednú výzvu, obsahovo a formálne zhodnú s výzvou zo dňa 4. mája 2005. Napriek tomu ani po získaní informácie od SIS mu žalovaný začatie konania neoznámil. 8. Tým, že žalovaný konanie nezačal, zbavil žalobcu zákonnej možnosti preukázať opak tvrdenia žalovaného. 9. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že na jeho výzvu z 5. mája 2016 odpovedal nepravdivo listom zo dňa 19. mája 2016, keďže jemu priznaný príspevok podľa ust. § 124 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. sa len považuje za výsluhový dôchodok. Pravdivo odpovedal, že príspevok, ktorý sa stal výsluhovým dôchodkom, nepoberá. Keďže v tom čase nebolo začaté konanie, z dôvodov záväzku mlčanlivosti sa viac nevyjadroval. 10. V ďalšej časti žaloby žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nárok na príspevok mu zaniká podľa § 121 zákona č. 328/2002 Z.z. s poukazom na § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. Trvá na tom, že dňom 31. augusta 1996, ktorý predchádzal dňu jeho nástupu do služobného pomeru k SIS, mu nárok na príspevok podľa § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. nezanikol. V čase jeho nástupu do služobného pomeru k SIS nárok na príspevok podľa § 98 ods. 2 citovaného zákona zanikal po opätovnom prijatí do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok. Do služobného pomeru k SIS bol prijatý po prvý krát, pretože pred nástupom do jej služobného pomeru žalobca podľa § 2 ods. 1 zákona č. 334/1991 Zb. pracoval ako policajt zaradený vo Federálnom policajnom zbore a hradnej stráže. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 46/1993 Z.z. o SIS úlohy informačnej služby plnia príslušníci, ktorí sú v služobnom pomere k SIS, čo je teda služobný pomer iný. Tým nebola splnená prvá zákonná podmienka zániku nároku na príspevok a to z dôvodu, že nebol opätovné prijatý do služobného pomeru, definovaného v zákone č. 334/1991 Zb., ale do služobného pomeru iného. Taktiež nedošlo ani k naplneniu druhej podmienky zániku nároku na príspevok, ktorou bol vznik nároku na príspevok, priznávaný žalobcovi podľa zákona č. 334/1991 Zb. Podľa § 98 ods. 1 tohto zákona príspevok patrí policajtovi, ktorého služobný pomer skončil uvoľnením alebo prepustením z dôvodov taxatívne uvedených v ustanoveniach tohto zákona. Iný služobný pomer a príspevok zákon nedefinuje a nepozná. Akékoľvek pochybnosti o tomto tvrdení vyvracia ustanovenie § 100 ods. 1 zákona č. 334/1991 Zb., v ktorom sa uvádza, „ pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na príspevok za službu podľa iných predpisov patrí vyšší“. Ak by k zániku nároku na príspevok došlo prijatím do akéhokoľvek služobného pomeru a poberaním príspevku aj podľa iných predpisov, k súbehu poberania príspevku by nikdy nedošlo, čo by však odporovalo ustanoveniu § 100 ods. 1 zákona. Počas služobného pomeru v SIS teda oprávnene poberal príspevok podľa zákona č. 334/1991 Zb. a teda rozhodnutie o zániku nároku na príspevok nemá oporu v zákone. Služobný pomer k SIS, z ktorého mu vznikol nárok na ďalší príspevok ukončil 28.októbra 1998. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18. januára 2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že konanie nebolo začaté, a že v súvislosti s tým boli porušené práva žalobcu. Poukázal na ust. § 18 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb., podľa ktorého je konanie začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo služobnému orgánu oprávnenému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína z podnetu služobného orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. 12. Písomnosťou evidovanou pod č. SPOU-OSZ-4094-026/2016-VZ zo dňa 05.05.2016 žalovaný vyzval žalobcu, aby sa vyjadril, či mu bola aj iným útvarom sociálneho zabezpečenia priznaná dávka výsluhového zabezpečenia napr. výsluhový príspevok, ktorý sa od 01.07.2002 stal výsluhovým dôchodkom, a táto je mu v súčasnosti aj vyplácaná. Touto výzvou tak žalovaný v súlade s ustanovením § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. začal konanie vo veci posúdenia trvania nároku na priznaný príspevok žalobcu a jeho výplatu. Žalobca počas celého konania mal možnosť uplatniť všetky subjektívne práva, ktoré mu vyplývajú z príslušných ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z., prípadne zákona č. 71/1967 Zb., čo aj využil. 13. Z „Knihy denných návštev“, ktorá je vedená u žalovaného je preukázané, že žalobca dňa 28.06.2016 v čase od 09:29 hod do 10:30 hod. bol v priestoroch žalovaného. Z úradného záznamu zo dňa 28.06.2016 spracovaného riaditeľom odboru vyplýva, že žalobcovi bolo dňa 28.06.2016 umožnené, aby do dávkového spisu č. 4094, ktorý je vedený k dávke výsluhového zabezpečenia, ktorá bola vyplácaná žalobcovi, nahliadol, pričom žalobca uviedol, že z predmetného spisu požaduje zaslať iba písomné oznámenie, ktorým SIS oznámila skutočnosti vzťahujúce sa k vyplácanej dávke výsluhového zabezpečenia. Uvedené potvrdzuje aj sám žalobca v písomnosti zo dňa 28.06.2016, ktorá bola odboru doručená dňa 04.07.2016. 14. Žalovaný je názoru, že vec správne právne posúdil, nakoľko podľa prechodného ustanovenia § 121 zákona č. 328/2002 Z. z. o dávkach sociálneho zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona a o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, sa rozhodne podľa doterajších predpisov. Keďže hmotnoprávne podmienky vzniku nároku na príspevok, ako aj jeho zániku boli upravené v ustanoveniach zákona č. 334/1991 Zb., v predmetnom konaní bolo potrebné podľa týchto hmotnoprávnych podmienok aj postupovať a to tak, ako to vyplývalo z ustanovenia § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. 15. Žalovaný žalobou napadnuté rozhodnutia považuje za vydané v súlade so zákonom č. 328/2002 Z.z. Uviedol, že žiadne skutočnosti nebránili žalobcovi v čase vzniku jeho služobného pomeru k SIS a dokonca ani po skončení tohto služobného pomeru, v splnení si zákonnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 101 ods. 3 zákona č. 334/1991 Zb., oznámiť žalovanému vznik služobného pomeru, z ktorého mu po jeho skončení vznikal nárok na dávku výsluhového zabezpečenia. IV. Replika žalobcu 16. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 22. januára 2018 zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe a žalobe žiadal vyhovieť. V. Právne posúdenie veci 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 21. Podľa § 84 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov, na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 121 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov, o dávkach sociálneho zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona a o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, sa rozhodne podľa doterajších predpisov. 23. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. 24. Podľa § 18 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb., konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. 25. Podľa § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 26. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. KM- OLVS-78/2016/OPK zo dňa 27. októbra 2016, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zániku nároku žalobcu na priznaný príspevok za službu a jeho výplatu dňom 31.08.1996. 27. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 28. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 29. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov na pojednávaní dňa 13. februára 2020 a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 30. Žalobca v prvom rade v podanej žalobe namietal, že pred vydaním rozhodnutia nebolo zo strany žalovaného začaté konanie, čím mu bolo odňaté právo na obhajobu jeho práv, právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a v konaní uplatniť návrhy na dokazovanie. Tvrdil, že oznámenie o začatí konania mu odbor sociálneho zabezpečenia žalovaného nedoručil vôbec. Podľa tvrdenia žalovaného, konanie voči žalobcovi vo veci zániku nároku na priznaný príspevok za službu a jeho výplatu bolo začaté z podnetu žalovaného, a to doručením výzvy č. SPOU-OSZ-4094-026/2016-VZ z 5. mája 2016, doručenej žalobcovi dňa 19. mája 2016. 31. Úlohou súdu bolo preto vzhľadom na rozporné tvrdenia účastníkov konania v prvom rade posúdiť, či zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 32. Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalovaný listom č. SPOU - OSZ-4094-026/2016- VZ z 5. mája 2016 vyzval žalobcu, aby mu písomne oznámil, či bola žalobcovi aj iným útvarom sociálneho zabezpečenia priznaná dávka výsluhového zabezpečenia, napr. výsluhový príspevok, ktorý sa od 1. júla 2002 stal výsluhovým dôchodkom a táto dávka je žalobcovi v súčasnosti aj vyplácaná. 33. Žalobca odpovedal listom zo dňa 19. mája 2016, že do dnešného dňa mu nebola iným orgánom sociálneho zabezpečenia priznaná dávka sociálneho zabezpečenia, ktorá sa od 1. 7. 2002 stala výsluhovým dôchodkom. 34. Žalovaný listom č. SPOU-OSZ-4094-028/2016-VZ zo dňa 09. júna 2016 požiadal ostatné útvary sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia o oznámenie, z ktorého bude bez akýchkoľvek pochybností preukázaný: - dátum vzniku služobného pomeru žalobcu v inom služobnom úrade, - dátum jeho skončenia a - dátum priznania dávky výsluhového zabezpečenia, ktorá je žalobcovi priznaná a vyplácaná iným útvarom sociálneho zabezpečenia. 35. Na uvedenú žiadosť odpovedala Slovenská informačná služba SR listom č. p.: 39/56-48-5/2016 zo dňa 14.06.2016, doručeným žalovanému dňa 15.06.2016, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol od 29. októbra 1998 priznaný výsluhový príspevok podľa § 210 a §211 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“), ktorý sa od 1. júla 2002 podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z. z. - od 01.10.1973 do 28.02.1974 - t. j. 151 dní - vojenská náhradná služba, - od 01.03.1974 do 30.11.1991 - t.j. 17 rokov a 279 dní - služobný pomer k Ministerstvu vnútra SR - od 01.09.1996 do 28.10.1998- t.j. 2 roky a 58 dní - služobný pomer k Slovenskej informačnej službe, celkom v rozsahu 20 rokov a 123 dní. 36. Dňa 28. júna 2016 sa žalobca dostavil na odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností osobného úradu Ministerstva vnútra SR vo veci vrátenia neprávom vyplatenej dávky výsluhového zabezpečenia, a to výsluhového dôchodku v celkovej sume 64.941,80 eura a bolo mu umožnené nahliadnuť do dávkového spisu č. 4.094 k dávke výsluhového zabezpečenia, ktorá mu bola vyplácaná z osobitného účtu Ministerstva vnútra SR. Uvedené vyplýva z úradného záznamu spísaného žalovaným dňa 28. júna 2016, č. SPOU - OSZ-4.094/2016-VZ. 37. Žalobca následne listom zo dňa 28. júna 2016 doručeným žalovanému dňa 4. júla 2016 požiadal o doručenie listiny z dávkového spisu, ktorá bola žalovanému doručená Slovenskou informačnou službou pod č. 39/56-48-5/2016 zo dňa 14. júna 2016, na základe ktorej žalovaný začal správne konanie vo veci neprávom vyplatenej dávky. 38. Následne žalovaný prvostupňovým rozhodnutím rozhodol podľa § 121 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov s poukázaním na § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície tak, že žalobcovi dňom 31. augusta 1996 zaniká nárok na priznaný príspevok za službu a jeho výplatu. 39. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ktorým je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), čo vyplýva i z ustanovenia § 84 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov. 40. Z ustanovenia § 18 správneho poriadku vyplýva, že správne konanie možno začať dvoma spôsobmi, a to na základe procesnej aktivity účastníka konania, t.j. jeho návrhu na začatie konanie alebo na základe procesnej aktivity orgánu verejnej správy, t. j. z jeho podnetu. V takom prípade dochádza k začatiu správneho konania bez aktívnej účasti budúceho účastníka konania a je to vtedy, keď z hmotnoprávnej úpravy vyplýva pre orgán verejnej správy možnosť alebo povinnosť začať správne konanie. So začatím správneho konania správny poriadok spája práva a povinnosti, tak pre orgán verejnej správy, ako aj pre účastníka konania. Ak konanie začalo, orgán verejnej správy je povinný vo veci konať a rozhodnúť a účastníkovi konania z takto začatého správneho konania vyplývajú procesné práva a povinnosti. Čas konania je potrebné určiť preto, lebo začatím konania vznikajú účastníkovi konania procesné práva a povinnosti. Napr. právo navrhovať dôkazy v zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 správneho poriadku, ale aj povinnosť orgánu verejnej správy dať účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods. 2 správneho poriadku). 41. Správne konanie ovládané zásadou oficiality sa považuje začaté dňom, keď orgán príslušný vo veci rozhodnúť urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Za takýto úkon treba považovať doručenie prvej písomnosti účastníkovi konania. 42. V danom prípade za takýto prvý úkon žalovaný považuje žalobcovi doručenú výzvu žalovaného zo dňa 5. mája 2016 č. SPOU-OSZ-4094-026/2016-VZ, doručenú žalobcovi dňa 19. mája 2016, či žalobcovi bola aj iným útvarom sociálneho zabezpečenia priznaná dávka výsluhového zabezpečenia, napríklad výsluhový príspevok, ktorý sa od 1. júla 2002 stal výsluhovým dôchodkom a táto je žalobcovi v súčasnosti vyplácaná. 43. Táto prvá písomnosť doručená účastníkovi konania však musí obsahovať aj upovedomenie o začatí konania, z ktorého musí byť zrejmé, ktorý orgán verejnej správy začína správne konanie, v akej veci a čo sa navrhuje, t.j. právny dôvod, na základe ktorého žalovaný dospel k záveru, že je potrebné začať konanie voči žalobcovi, označenie veci, v ktorej sa koná a popis skutku, ktorý je dôvodom pre začatie správneho konania. Podľa názoru súdu však táto druhá podmienka a to upovedomenie o začatí správneho konania vo veci zániku nároku na priznaný príspevok za službu a jeho výplatu vo výzve doručenej žalobcovi dňa 19. mája 2016 a ani neskôr, vôbec splnená nebola a v administratívnom spise nie je o tom ani zmienka. Je preto možné súhlasiť s názorom žalobcu, že žalovaný týmito výzvami si len overoval rozhodné skutočnosti o poberaní príspevku, t. j. či došlo k zmene žalobcovho nároku na príspevok, keďže z administratívneho spisu vyplýva, že o tejto zmene sa žalovaný dozvedel až z listu v SIS zo dňa 14. júna 2016. 44. Súd neuznal dôvodnou obranu žalovaného, že žalobca vedel o začatí konania a v tejto veci sa dostavil k žalovanému za účelom nahliadnutia do administratívneho, resp. do dávkového spisu dňa 28. júna 2016. Z úradného záznamu zo dňa 28 . júna 2016 je zrejmé, že žalobca sa dostavil k žalovanému vo veci vrátenia neprávom vyplatenej dávky výsluhového zabezpečenia a nie vo veci zániku nároku na priznaný príspevok za službu a jeho výplatu. I zo žiadosti žalobcu zo dňa 28. júna 2016 o doručenie kópie listiny z dávkového spisu je zrejmé, že žalobca mal vedomosť len o tom, že žalovaný začal správne konanie vo veci neprávom vyplatenej dávky, ktoré žalovaný začal na základe listu Slovenskej informačnej služby zo dňa 14. júna 2016 , ktorý bol doručený žalovanému a o kópiu ktorého touto žiadosťou žalovaného požiadal. 45. Žalobca v žalobe tvrdil, že mu bolo odňaté i jeho právo na obhajobu jeho práv a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a v konaní uplatniť návrhy na dokazovanie. Podľa názoru súdu táto jeho námietka je dôvodná, čo vyplýva i zo samotnej žaloby, repliky žalobcu, ako aj výmeny názorov, respektíve prednesov účastníkov konania na pojednávaní dňa 13. februára 2020. 46. Z prednesov žalobcu i žalovaného sa javila medzi účastníkmi spornou otázka aplikácie hmotnoprávneho predpisu, t.j. či žalovaný o zániku nároku žalobcu na priznaný príspevok za službu a jeho výplatu mal postupovať podľa ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z., respektíve zákona č. 334/1991 Zb., o čom sa rozvinula aj rozsiahla diskusia a výmena právnych názorov na pojednávaní dňa 13. februára 2020, dôsledku čoho je zrejmé, že žalobcovi nebola daná možnosť, aby v konaní pred orgánom verejnej správy predniesol svoje návrhy na dokazovanie a mohol obhajovať svoje práva a vyjadriť sa k samotným podkladom rozhodnutia, ktorým v tomto prípade bolo aj stanovisko Slovenskej informačnej služby č.p. 39/56-48-5/2016 zo dňa 14. júna 2016, o ktorom sa žalobca dozvedel až dňa 28. júna 2016, kedy mu bolo umožnené nahliadnuť do dávkového spisu žalovaného, o čom svedčí i úradný záznam č. SPOU-OSZ-4.094/2016-VZ zo dňa 28. júna 2016. 47. Súd sa námietkou nesprávneho právneho posúdenia žalovaným nezaoberal, nakoľko v tomto štádiu konania by to bolo predčasné, pretože žalobcovi nebolo umožnené, aby odprezentoval svoj právny názor a vyjadril sa k podkladu rozhodnutia, poprípade navrhol dôkazy na riadne zistenie skutkového stavu. 48. Zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania procedurálnych pravidiel, ktoré tvoria jeho súčasť, je daná predmetom konania. Teda správne konanie - procedúra výlučne sleduje, aby bola zaistená správna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia, alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti, bolo v súlade s hmotným právom (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Sž 31/2002). 49. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že v konaní pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia , a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného súd zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 50. V ďalšom konaní žalovaný rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je orgán verejnej správy v zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 51. Keďže žalobcovi žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu právo na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal, hoci bol úspešný v konaní. 52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.