Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/112/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200027 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017200027.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Juraj Halama - UČEBNÉ POMÔCKY SLOVAKIA, IČO: 45 932 212, miesto podnikania Malachovská cesta 2101/17, 974 05 Banská Bystrica, právne zastúpený: Mgr. Vladimírou Halamovou, advokátkou, zapísanou v zozname advokátov vedenom Českou advokátní komorou v Prahe, č. ČAK 13962, adresa pre doručovanie a pobočka Kaštanová 995, 25001 Brandýs nad Labem, Česká republika, so sídlom nám. 14. října 1307/2, 150 00 Praha 5 - Smíchov, Česká republika, IČ: 73630861, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0832/99/2015 zo dňa 30.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0832/99/2015 zo dňa 30.11.2016, z a m i e t a. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Žalobca bol predvolaný na Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie pre Banskobystrický kraj (ďalej aj ako „Inšpektorát SOI“) písomným predvolaním č. 1246/06/15 zo dňa 08.06.2015 a doručeného mu dňa 12.06.2015, za účelom vykonania kontroly dodržiavania príslušných právnych predpisov a predaja tovaru prostredníctvom webovej stránky S..H..sk. 2. Dňa 01.07.2015 inšpektori Inšpektorátu SOI (ďalej len ako „inšpektori SOI“) vykonali v priestoroch Inšpektorátu SOI pre Banskobystrický kraj v Banskej Bystrici, Dolná 46, Banská Bystrica, kontrolu za prítomnosti žalobcu ako účastníka konania, ktorá bola zameraná na dodržiavanie povinností ustanovených v zákone č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 102/2014 Z. z.“) a na dodržiavanie ustanovení zákona č. 262/2014 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy vo veciach prekurzorov výbušnín a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 98/2013 o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní, zákona č. 67/2010 Z.z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon). 3. Inšpektori SOI kontrolou dňa 01.07.2015 zistili, že žalobca predáva tovar na základe zmluvy uzavretej na diaľku podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z.z. prostredníctvom internetového obchodu S..H..sk. Po preverení obsahu a rozsahu informácií poskytovaných spotrebiteľom pred uzatvorením zmluvy na diaľku bolo kontrolou zistené, že žalobca ako predávajúci si nesplnil povinnosť jasne a zrozumiteľne oznámiť kupujúcemu - spotrebiteľovi, celkovú cenu tovaru alebo služby vrátane dane z pridanej hodnoty a všetkých ostatných daní alebo ak vzhľadom na povahu tovaru alebo služby nemožno cenu primerane určiť vopred, spôsob, akým sa vypočíta, ako aj náklady na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 102/2014 Z. z., informáciu o práve spotrebiteľa - kupujúceho odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy, ďalej žalobca mu neposkytol formulár na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 3 zákona č. 102/2014 Z. z. v zmysle ustano-venia § 3 ods. 1 písm. h) tohto citovaného zákona, keďže v Obchodných podmienkach v časti Reklamácia (vrátenie tovaru) bolo uvedené, že „....Kupujúci môže podľa odstavca 6 novely občianskeho zákonníka č. 367/2000 odstúpiť od zmluvy do 14 dní od prevzatia tovaru...“ a zároveň chýbala pre spotrebiteľa - kupujúceho informácia v zmysle ustanovenia § 7 ods. 5 zákona č. 102/2014 Z.z. o možnosti odstúpenia od zmluvy aj pred doručením objednaného tovaru, taktiež žalobca neposkytol spotrebiteľovi - kupujúcemu informáciu o tom, že ak odstúpi od zmluvy, bude znášať náklady na vrátenie tovaru predávajúcemu v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. i) zákona č. 102/2014 Z. z. a neuviedol poučenie o zodpovednosti ako predávajúceho za vady tovaru podľa ustano- vení § 622 a § 623 Občianskeho zákonníka v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. 1) zákona č. 102/2014 Z.z.. 4. Dňa 01.07.2015 inšpektori SOI o výsledku kontroly spísali inšpekčný záznam k zisteniam na základe vykonanej kontroly dňa 01.07.2015 e-shopu podnikateľa Ing. Juraja Halamu - UČEBNÉ POMÔCKY SLOVAKIA, miesto podnikania Malachovská cesta 2101/17, 974 05 Banská Bystrica, ktorý ponúkal tovar prostredníctvom internetového obchodu na webovej stránke S..H..sk a s ktorým bol oboznámený žalobca, čo potvrdil svojim podpisom s tým, že mu boli uložené opatrenia na nápravu. Žalobca sa vyjadril k priebehu a výsledku kontroly do inšpekčného záznamu tak, že zistené nedostatky nespochybnil a že si nebol vedomý toho, že porušuje zákon s tým, že zistené nedostatky e-shopu odstráni. 5. Žalobca e-mailom zo dňa 05.07.2015 informoval Inšpektorát SOI o odstránení nedostatkov. 6. Inšpektorát SOI písomným oznámením zo dňa 23.09.2015, oznámil žalobcovi začatie správneho konania č.: D/0231/06/15 a ktoré mu bolo doručené dňa 28.09.2016. 7. Žalobca sa vyjadril k oznámeniu Inšpektorátu SOI o začatí správneho konania č.: D/0231/06/15, vyjadrením zo dňa 29.09.2015 tak, že uznal svoje zavinenie pri porušení svojich zákonných povinností pri prevádzkovaní internetového predaja vo vzťahu k spotrebiteľom na základe zistení vykonanou kontrolou inšpektormi SOI dňa 01.07.2015 s tým, že zistené nedostatky kontrolou odstránil a žiadal, aby bolo prihliadnuté na mieru jeho zavinenia a zdôraznil, že jeho konaním nebola spôsobená ujma žiadnemu spotrebiteľovi, ako aj, že predaj chemikálií nie je jeho hlavnou činnosťou, ale predstavuje len doplnkový sortiment s minimálnym ziskom. 8. Slovenská obchodná inšpekcia Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj, Dolná 46, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len ako „prvostupňový orgán“) ako príslušný správny orgán podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v súlade s ustanovením § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny poriadok“), dňa 27.10.2015 vydal rozhodnutie číslo D/0231/06/15 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol tak, že žalobcovi ako účastníkovi konania na základe vykonanej kontroly 01.07.2015 v priestoroch Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj, pre porušenie povinnosti predávajúceho pred uzavretím zmluvy uzatvorenej na diaľku jasne a zrozumiteľne: - oznámiť spotrebiteľovi informáciu o celkovej cene tovaru alebo ak vzhľadom na povahu tovaru nemožno cenu primerane určiť vopred, spôsob, akým sa vypočíta, ako aj náklady na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky (§ 3 ods. 1 písm. e), - oznámiť spotrebiteľovi informáciu o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, keď v Obchodných podmienkach (ďalej len „OP“) zverejnených na internetovej stránke S..H..sk bola uvedená nesprávna informácia o práve odstúpiť od zmluvy, a to v OP v časti Reklamácia (vrátenie tovaru), kde bolo okrem iného uvedené, že: „...Kupujúci môže podľa odstavca 6 novely občianskeho zákonníku č. 367/2000 odstúpiť od zmluvy do 14 dní od prevzatia tovaru...“, pričom chýbala informácia o možnosti odstúpiť od zmluvy aj pred doručením objednaného výrobku, - poskytnúť spotrebiteľovi formulár na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 3 zákona č. 102/2014 Z.z., keď spotrebiteľovi nebol poskytnutý žiadny formulár na odstúpenie od zmluvy (§ 3 ods. l písm. h), - oznámiť spotrebiteľovi informáciu o tom, že ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy, bude znášať náklady na vrátenie tovaru predávajúcemu (§ 3 ods. 1 písm. i/), - oznámiť spotrebiteľovi poučenie o zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru (§ 3 ods. 1 písm. 1) a za porušenie povinností ustanovených v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e), h), i) a l) zákona č. 102/2014 Z.z., na základe správnej úvahy, mu uložil podľa ustanovenia § 15 ods. 2 písm. b) zákona č. 102/2014 Z.z., pokutu vo výške XXX eur. Zároveň podľa ustanovenia § 15 ods. 3 zákona č. 102/2014 Z.z., nariadil žalobcovi ako účastníkovi konania zdržať sa protiprávneho konania. Prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedol, že pri určení výšky pokuty v zmysle ustanovenia § 15 ods. 5 citovaného zákona prihliadol na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania a na rozsah a mieru hroziacej alebo spôsobenej ujmy. Uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá bola zohľadnená pri určovaní výšky pokuty bolo porušenie povinností žalobcu ako predávajúceho a porušenie práv spotrebiteľa a to s ohľadom na mieru spoločenskej nebezpečnosti zistených nedostatkov, a teda, že nebol dodržaný minimálny štandard ochrany spotrebiteľa garantovaný zákonom č. 102/2014 Z. z., nakoľko žalobca ako predávajúci si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z kogentného ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e), h), i) a l) cit. zákona. Z hľadiska posudzovania miery zavinenia pri určovaní výšky pokuty za zistené protiprávne konanie prvostupňový orgán vzal do úvahy, že žalobca ako predávajúci, je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov, resp. poskytovania služieb a poukázal na to, že žalobca ako predávajúci za ich dodržiavanie má objektívnu zodpovednosť, tzn. zodpovedá za ich dodržanie bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Prvostupňový orgán zdôraznil, že z ustanovenia § 15 zákona č. 102/2014 Z.z. mu vyplýva obligatórna povinnosť popri pokute nariadiť porušiteľovi zdržať sa protiprávneho konania a zároveň má obligatórnu povinnosť pristúpiť k uloženiu pokuty v prípade zistenia porušenia niektorej z povinnosti ktoré tento zákon ukladá s tým, že pre konštatovanie, či k porušeniu zákona došlo, je rozhodujúci skutkový stav zistený v čase kontroly. Prvostupňový orgán pri určovaní výšky úhrnnej pokuty vzal do úvahy sadzby, ktoré v ustanovení § 15 ods. 2 písm. b) zákona č. 102/2014 Z. z. stanovuje zákon. Uviedol, že orgán verejnej správy môže kontrolovanému subjektu uložiť pokutu za porušenie ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e), h), i) a 1) zákona č. 102/2014 Z. z. podľa ustanovenia § 15 ods. 2 písm. b) tohto zákona, a to od XXX eur do XX.XXX eur s tým, že v danom prípade bola uložená v dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, a preto ju považoval za primeranú zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. 9. Žalobca podal voči rozhodnutiu číslo D/0231/06/15 zo dňa 27.10.2015 dňa 08.11.2015 odvolanie z dôvodov, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné. V odvolaní objasnil svoju rodinnú situáciu a uviedol, že vyživuje svoju manželku, ako aj maloletého syna s tým, že okrem príjmu z podnikateľskej činnosti a rodičovského príspevku nemá jeho rodina žiadne iné príjmy a ako dôkazy predložil dôkazy o výške základu dane z jeho podnikateľskej činnosti za roky 2011 - 2014, ktorá nedosiahla ani hranicu zdaniteľného minima. Žalobca zistené porušenie zákonných povinností úprimne oľutoval s tým, že k nim došlo nedopatrením a neznalosťou platného zákona a zdôraznil, že žiadnemu spotrebiteľovi nebolo nikdy odopreté zákonné právo na reklamáciu alebo na vrátenie tovaru a že v dôsledku jeho konania nevznikla nikomu majetková či nemajetková ujma ako aj, že zistené nedostatky ihneď odstránil a inšpektorom SOI poskytol požadovanú súčinnosť. Žalobca v odvolaní namietal, že stanovená výška pokuty je v rozpore s dobrými mravmi, je preňho likvidačná ako pre podnikateľa a jej uhradenie mu môže spôsobiť existenčné problémy. Ďalej namietal, že z napadnutého prvostupňového rozhodnutia nevyplývajú skutočnosti na základe ktorých dospel prvostupňový orgán k uloženej výške pokuty, a preto toto rozhodnutie považuje za zmätočné. 10. Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, poštový priečinok 29, 827 99 Bratislava (ďalej len ako „druhostupňový orgán“) ako odvolací orgán rozhodnutím č. SK/0832/99/2015 zo dňa 30.11.2016 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), zamietol odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj, č. D/0231/06/15, zo dňa 27.10.2015 a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, nakoľko preskúmaním veci v odvolacom konaní nebol zistený dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého prvostup-ňového rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinnosťou účastníka konania bolo poskytnúť spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy uzatvorenej na diaľku celkovú cenu tovaru alebo služby vrátane dane z pridanej hodnoty a všetkých ostatných daní alebo ak vzhľadom na povahu tovaru alebo služby nemožno cenu primerane určiť vopred, spôsob, akým sa vypočíta, ako aj náklady na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky; informáciu o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy; poskytnutie spotrebiteľovi formulára na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 3; informácie o tom, že ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy, bude znášať náklady na vrátenie tovaru predávajúcemu podľa ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 102/2014 Z. z.; ďalej uviesť poučenie o zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru alebo služby podľa všeobecného predpisu - § 622 a 623 Občianskeho zákonníka. Druhostupňový orgán dospel k záveru, že žalobca porušil svoje povinnosti a čo ani nepopieral. Zároveň mal za to, že prvostupňový orgán uložil žalobcovi pokutu vychádzajúc zo zákonnej sadzby a zastával názor, že uložená pokuta vo výške XXX eur je s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona, nakoľko od uloženej pokuty sa očakáva nielen represívny, ale aj preventívny účinok. Po preskúmaní celej veci druhostupňový orgán konštatoval, že skutkový stav vo veci bol prvostupňovým orgánom náležite zistený a preukázaný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. II. Žaloba 11. Žalobou podanou na poštovú prepravu dňa 06.01.2017, doručenou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) dňa 09.01.2017, sa žalobca domáhal v zákonnej lehote preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0832/99/2015 zo dňa 30.11.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj, č. D/0231/06/15 zo dňa 27.10.2015, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške XXX eur a navrhoval, aby správny súd zmenil napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím tak, že mu zníži pokutu na sumu vo výške XXX eur, resp. aby zrušil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 12. V žalobe žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nespráv-neho právneho posúdenia veci, pre nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné a že uložená pokuta orgánom verejnej správy je neprimerane vysoká, pretože nezohľadnil všetky ním predložené dôkazy na jeho obhajobu a nevzal do úvahy každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, taktiež že neprihliadol na jeho osobnú a rodinnú situáciu, ako aj na to, že vyjadril úprimnú ľútosť v danej veci, ďalej že nezobral do úvahy jeho neúmyselné a nevedomé konanie a následné uvedomenie si svojho konania, ako aj okamžitú vykonanú nápravu a skutočnosť, že žiadnemu spotrebiteľovi nebola spôsobená škoda a že nedostatky zistené orgánom verejnej správy pri vykonanej kontrole nemali vplyv na jeho konanie voči spotrebiteľom, že nebol ohrozený ekonomický záujem spotrebiteľov a že nikdy nebol naňho podaný spotrebiteľmi podnet na SOI pre porušenie predpisov o ochrane spotrebiteľa. Žalobca preto považoval zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy za neprimerane prísne a nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 13. Uviedol, že podnikateľskú činnosť vykonáva sám, nemá žiadnych zamest-nancov a je ženatý má jedno dieťa a že v dobe podania odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu bola jeho manželka na materskej dovolenke a okrem príjmu z jeho podnikateľskej činnosti a materského príspevku manželky žalobcu vo výške XXX eur mesačne a rodinného prídavku vo výške XX eur mesačne nemala rodina žalobcu žiadne iné príjmy, nakoľko podľa jeho daňového priznania, základ dane za roky 2011 - 2014 bol celkom XX.XXX eur, čo je priemere X.XXX,XX eura/ročne a teda výška jeho príjmu bola nižšia ako hranica nezdaniteľného minima. 14. Ďalej uviedol, že si je plne vedomý, že z jeho strany došlo k porušeniu povinnosti zákona s tým, že to úprimne ľutuje a stalo sa tak celkom nevedome a neúmyselne, v žiadnom prípade nie za účelom dosiahnutia vyššieho zisku. Zároveň zdôraznil, že všetky nedostatky zistené kontrolou SOI uvedené v Oznámení č. D/0231/06/15 ihneď odstránil a že poskytol požadovanú súčinnosť a uskutočnil nápravu tak, že úplne prepracoval obchodné a reklamačné podmienky internetového obchodu tak, že spĺňajú podmienky súčasnej platnej legislatívy a internetový obchod na stránke S.S.S..H..sk je dnes na zozname certifikovaných e - shopov (viď http: O..sk), a teda sa náležite poučil a mal za to, že už samotné prejednanie veci v správnom konaní a odstránenie vytýkaných nedostatkov postačuje dostatočne na jeho nápravu. 15. Nesúhlasil s výškou uloženej pokuty orgánom verejnej správy, nakoľko táto je s ohľadom na jeho príjem a majetkové možnosti neprimerane prísna. Poukázal na to, že v Banskobystrickom kraji podnikanie nie je ľahké, keďže sa jedná o kraj s vysokou nezamestnanosťou. Zdôraznil, že žiadnemu zákazníkovi nakupujúcemu cez internetový obchod na S..H..sk, nikdy neodopieral zákonné právo na vrátenie tovaru v prípade nespokojnosti, prípadne zákonné právo na reklamáciu a opak nebol v správnom konaní preukázaný. Konštatoval, že aj keď v danom prípade došlo k ním porušeniu zákonných povinností, malo by byť zohľadnené, že sa tak stalo bez úmyslu kohokoľvek poškodiť, alebo ukrátiť na právach zaručených mu zákonom s tým, že od začiatku sa snaží podnikať čestne. Preto mal za to, že pri stanovení sankcie, by správny súd mal túto skutočnosť zohľadniť a podporiť podnikateľov, obzvlášť v regióne s vysokou nezamestnanosťou. 16. Ďalej žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného a to, že by v plnom rozsahu naplnil resp. porušil ustanovenia § 3 ods. l písm. e) zákona č.102/2014 Z.z., nakoľko celkovú cenu tovaru alebo služby vrátane dane z pridanej hodnoty a všetkých ostatných daní v e-shope uviedol, a preto považoval túto formuláciu žalovaného v napadnutom rozhodnutí za nepravdivú a tým nepresnú. 17. Žalobca namietal, že pri určení výšky pokuty bol orgán verejnej správy povinný prihliadnuť najmä na charakter protiprávneho konania a jeho závažnosť, t. j. aká je jeho nebezpečnosť, ďalej na spôsob, čas trvania a následky tohto protiprávneho konania, ako na rozsah a mieru hroziacej alebo spôsobenej ujmy. Uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia by orgán verejnej správy nemal opomenúť ako dospel k výške pokuty uloženej rozhodnutím a taktiež jej výška by nemala byť v rozpore s dobrými mravmi a mala by byť v súlade s ustálenou judikatúrou Slovenskej republiky ako aj s judikatúrou Európskej únie. 18. Taktiež namietal, že napadnuté rozhodnutie je okrem iného aj zmätočné, pretože z jeho odôvodnenia nevyplýva, na základe čoho dospel orgán verejnej správy k výške pokuty v sume XXX eur, obzvlášť keď stupeň nebezpečnosti jeho konania pre spoločnosť je minimálny. 19. Zastával názor, že uloženie predmetnej sankcie orgánom verejnej správy zjavne nezodpovedá povahe a závažnosti správneho deliktu, a preto je v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 50 ods.6 Ústavy Slovenskej republiky a že v konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov jeho konania. 20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj s ohľadom na závažnosť veci či dĺžku konania, žalobca navrhol, aby správny súd prípadne uplatnil svoje moderačné právo podľa ustanovenia § 192 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“). 21. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím za nezákonné z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP. III. Vyjadrenie žalovaného 22. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.05.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a nesúhlasil s tvrdeniami a dôvodmi uvedenými správnej žalobe žalobcu. 23. Zastával názor, že prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán konal a rozhodol na základe a v medziach zákona, ktoré žalobca svojím konaním porušil a že v správnom konaní a pri vydávaní rozhodnutia, postupoval v súlade so zásadami správneho konania a že skutkový stav bol vykonanou kontrolou inšpektormi SOI spoľahlivo zistený. Uviedol, že argumentácia žalobcu nevyvrátila žalovaným zistené porušenie ustanovení zákona, nakoľko žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali zistený skutkový stav, nakoľko ako sám priznal, že si je vedomý, že došlo ním k porušeniu povinností stanovených zákonom. Zdôraznil, že žalobcom uvedené dôvody, že sa tak stalo nevedome a neúmyselne, ho nezbavujú zodpovednosti za zistené protiprávne konanie, nakoľko za plnenie povinností stanove-ných príslušnou právnou úpravou zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť, nevedomosť), ako aj bez ohľadu na iné okolnosti, za ktorých k ich porušeniu došlo. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nesprávne právne posúdil vec, pretože orgán verejnej správy vo veci rozhodol na základe a v medziach zákona č. 102/2014 Z.z.. Podľa názoru žalovaného, žalobca nebol postupom orgánu verejnej správy poškodený na svojich právach, práve naopak konaním žalobcu mohlo dôjsť a došlo k poškodeniu práv spotrebiteľov. Preto všetky námietky žalobcu považoval za nedôvodné, nemajúce právnu oporu v zákone s tým, že sú právne irelevantné. 24. Žalovaný sa vyjadril ďalej k výške uloženej pokuty žalobcovi a uviedol, že pri preskúmavaní výšky uloženej sankcie treba vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej, generálnej, výchovnej, preventívnej a represívnej. Je zrejmé, že vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú, ako aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie. Z uvedeného dôvodu je žiadúce, aby bola citeľná v majetkovej sfére žalobcu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by plnila svoj účel. Žalovaný mal za to, že orgánom verejnej správy uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Zároveň uviedol, že orgán verejnej správy pri určení výšky pokuty postupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. V nadväznosti na vyššie uvedené považoval žalovaný postup orgánu verejnej správy, a tým aj výšku uloženej pokuty za primeranú v súlade s princípom, keď sa od uloženej pokuty očakáva represívno-výchovný a preventívny účinok. 25. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu a v súlade s platnými právnymi predpismi. IV. Právne posúdenie veci 26. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo aj ako „krajský súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona SSP), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 27. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP dňa 10.09.2020, nakoľko žalobca ani žalovaný nežiadali nariadiť pojednávanie. 28. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0832/99/2015 zo dňa 30.11.2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu Slovenskej obchodnej inšpekcie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj č. D/0231/06/15 zo dňa 27.10.2015 a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým mu bola žalobcovi na základe správnej úvahy za porušenie povinností ustanovených v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e), h), i) a l) zákona č. 102/2014 Z. z., mu uložil podľa ustanovenia § 15 ods. 2 písm. b) zákona č. 102/2014 Z.z., uložená pokuta vo výške XXX eur. 29. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. 31. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti zákona SSP o správnych žalobách. 32. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísa-nom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 33. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 34. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 35. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 37. Podľa § 190 ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 38. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z., zmluvou uzavretou na diaľku sa na účely tohto zákona rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu. 39. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 102/2014 Z. z., je predávajúci povinný pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku jasne a zrozumiteľne oznámiť spotrebiteľovi spôsobom podľa odseku 2 alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, celkovú cenu tovaru alebo služby vrátane dane z pridanej hodnoty a všetkých ostatných daní alebo ak vzhľadom na povahu tovaru alebo služby nemožno cenu primerane určiť vopred, spôsob, akým sa vypočíta, ako aj náklady na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky, alebo, ak tieto náklady a poplatky nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do celkovej ceny môžu byť zarátané takéto náklady alebo poplatky; ak ide o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú alebo dohodu o predplatnom, predávajúci informuje spotrebiteľa o celkovej cene za zúčtovacie obdobie, a ak túto cenu nemožno určiť vopred, o spôsobe, akým sa vypočíta. 40. Podľa § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 102/2014 Z. z., je predávajúci povinný pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku jasne a zrozumiteľne oznámiť spotrebiteľovi spôsobom podľa odseku 2 alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, informáciu o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy; predávajúci zároveň poskytne spotrebiteľovi formulár na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 3. 41. Podľa § 3 ods. 1 písm. i) zákona č. 102/2014 Z. z., je predávajúci povinný pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku jasne a zrozumiteľne oznámiť spotrebiteľovi spôsobom podľa odseku 2 alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, informáciu o tom, že ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy, bude znášať náklady na vrátenie tovaru predávajúcemu podľa § 10 ods. 3, a ak odstúpi od zmluvy uzavretej na diaľku, aj náklady na vrátenie tovaru, ktorý vzhľadom na jeho povahu nie je možné vrátiť prostredníctvom pošty. 42. Podľa § 3 ods. 1 písm. l ) zákona č. 102/2014 Z. z., je predávajúci povinný pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku jasne a zrozumiteľne oznámiť spotrebiteľovi spôsobom podľa odseku 2 alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, poučenie o zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru alebo služby podľa všeobecného predpisu - § 622 a 623 Občianskeho zákonníka. 43. Podľa § 15 ods.1 písm. b) zákona č. 102/2014 Z. z., orgán dohľadu uloží za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) pokutu od XXX do XX.XXX eur. 44. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § ustanovenia 192 (§ 120 SSP). 45. V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie, je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj následky ním vzniknuté môžu mať vplyv na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. 46. Úlohou krajského súdu bolo potrebné primárne posúdiť, či uložená pokuta žalobcovi orgánom verejnej správy bola v primeranej výške a či boli zákonné dôvody na jej zníženie. 47. V konaní bolo nesporné, že na základe vykonanej kontroly orgánom verejnej správy zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinností stanovených zákonom č. 102/2014 Z.z., čo žalobca v konaní nepopieral a naopak priznal svoje zavinenie a uznal všetky svoje pochybenia. 48. Žalovaný vo výrokovej časti identifikoval, za ktoré porušenie zákona č. 102/2014 Z. z. uložil žalobcovi pokutu. 49. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP a zastával názor, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a pre nedostatok dôvodov sú nepreskúmateľné a že uložená pokuta je neprimerane vysoká, nakoľko žalovaný nezohľadnil všetky ním predložené dôkazy na jeho obhajobu, že ani neprihlia-dol na jeho osobnú a rodinnú situáciu, ako aj to, že vyjadril úprimnú ľútosť nad porušením zákona a že nezobral do úvahy jeho neúmyselné a nevedomé konanie, a taktiež skutočnosť, že vykonal okamžitú nápravu ako aj to, že žiadnemu spotrebiteľovi nebola spôsobená škoda. 50. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a vo svojom písomnom vyjadrení zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhod-nutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a nesúhlasil s tvrdeniami a dôvodmi uvedenými v správnej žalobe žalobcu. 51. Súd mal zistené z administratívneho spisu, že inšpektori SOI vykonali dňa 01.07.2015 v priestoroch Inšpektorátu SOI v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj, Dolná 46, 974 01 Banská Bystrica, kontrolu za prítomnosti účastníka konania zameranú na dodržiavanie povinností ustanovených v zákone č. 102/2014 Z. z. a ktorej predmetom bolo porovnanie porovnávanie zisteného stavu so stavom požadovaným všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorých dodržiavanie je SOI oprávnená kontrolovať. Súd mal zistené ďalej z administratívneho spisu - z inšpekčného záznamu zo dňa 01.07.2015 zameranie kontroly, ako aj zistený skutkový stav a postup inšpektorov SOI pri vykonávanej kontrole, ktorí zistili, že žalobca predával tovar na základe zmluvy uzatvorenej na diaľku podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z.z. prostredníc-tvom webovej stránky S..H..sk a že si nesplnil povinnosť jasne a zrozumiteľne oznámiť spotrebiteľovi celkovú cenu tovaru alebo služby vrátane dane z pridanej hodnoty a všetkých ostatných daní alebo ak vzhľadom na povahu tovaru alebo služby nemožno cenu primerane určiť vopred, spôsob, akým sa vypočíta, ako aj náklady na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 102/2014 Z. z., že neuviedol informáciu o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy, poskytnúť spotrebiteľovi formulár na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 3 v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 102/2014 Z. z., keďže v Obchodných podmienkach v časti Reklamácia (vrátenie tovaru) bolo uvedené, že „....Kupujúci môže podľa odstavca 6 novely občianskeho zákonníka č. 367/2000 odstúpiť od zmluvy do 14 dní od prevzatia tovaru...“ a že chýbala informácia v zmysle ustanovenia § 7 ods. 5 zákona č. 102/2014 Z.z. o možnosti odstúpenia od zmluvy aj pred doručením objedna-ného tovaru a že neposkytol spotrebiteľovi informáciu o tom, že ak tento odstúpi od zmluvy bude znášať náklady na vrátenie tovaru predávajúcemu v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. i) zákona č. 102/2014 Z.z. a že chýbalo poučenie o zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru podľa ustanovení § 622 a 623 Občianskeho zákonníka a v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. 1) zákona č. 102/2014 Z. z.. 53. Súd uvádza, že pre posúdenie predmetnej veci je rozhodujúce, že v danom prípade došlo nesporne k porušeniu povinností žalobcom uvedených v zákone č. 102/2014 Z.z. v súvislosti s neposkytnutím resp. neúplným poskytnutím informácií spotrebiteľovi, čo žalobca v konaní potvrdil s odôvodnením, že zistené nedostatky boli ním spôsobené nevedome a neznalosťou zákona č. 102/2014 Z. z., čo oľutoval a zistené nedostatky na základe vykonanej kontroly orgánom verejnej správy riadne a včas odstránil a ihneď realizoval uložené opatrenia s cieľom predchádzať ich opakovaniu. 54. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že k porušeniu jeho zákonných povinností došlo z dôvodu jeho nevedomosti a neznalosti zákona č. 102/2014 Z. z., správny súd uvádza, že na posúdenie vzniku zodpovednosti za porušenie zákonných povinností žalobcom uvedené nemá vplyv a v žiadnom prípade ho nezbavuje zodpovednosti za zistený skutkový stav, rovnako nemá na to vplyv ani skutočnosť, že žalobca zistené nedostatky na základe vykonanej kontroly orgánom verejnej správy riadne bez zbytočného odkladu odstránil ako aj to, že ihneď realizoval uložené opatrenia s cieľom predchádzať ich opakovaniu, a to z dôvodu, že nerešpektovanie ustanovení zákona č. 102/2014 Z. z. zo strany žalobcu ako predávajúceho, sa považuje za správny delikt podľa ustanovenia § 15 ods. 1 tohto zákona a teda, sa jedná o jeho objektívnu zodpovednosť a to znamená, že v prípade spáchania správneho deliktu sa neskúma a ani nezohľadňuje zavinenie subjektu zisteného porušenia zákona č. 102/2014 Z. z., ale naopak, v danom prípade, bol orgán verejnej správy za zistené porušenia žalobcu ustanovení zákona č. 102/2014 Z. z., povinný mu uložiť pokutu ako predávajúcemu, nakoľko mu to ukladá ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č. 102/2014 Z. z.. 55. Správny súd vo vzťahu k vyššie uvedenému poznamenáva, že odstránenie kontrolou zistených nedostatkov žalobcom ho nezbavuje zodpovednosti za zistený skutkový stav, nakoľko ich odstránenie je jeho povinnosťou v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. 56. K námietke žalobcu voči výške uloženej pokuty orgánom verejnej správy správny súd uvádza, že v konaní bolo nesporne preukázané, že konaním žalobcu boli spotrebiteľovi upreté práva na riadne, úplné a komplexné informácie vo vzťahu k informáciám o práve spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy uzatvorenej na diaľku, k právam vyplývajúcim zo zodpovednosti za vady výrobkov a k údajom o konečných cenách výrobkov. Súd dospel k záveru, že orgán verejnej správy prihliadol na to, že uložená pokuta vo výške XXX eur bola vyrubená v dolnej hranici v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 102/2014 Z. z., v zmysle ktorého, orgán dohľadu uloží za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) pokutu od XXX do XX.XXX eur, nakoľko zobral do úvahy charakter konania, rozsah zisteného porušenia povinnosti, ako aj možné následky pre spotrebiteľa. Napriek tomu, že v konaní nebolo preukázané spôsobenie škody sankcionovaným protiprávnym konaním, závažnosť a rozsah zisteného porušenia povinností, ako aj možné následky pre spotrebiteľa, odôvodňujú uloženie pokuty žalobcovi vo výške vyplývajúcej z napadnutého rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že v danom prípade, orgán verejnej správy vychádzal zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej, generálnej, výchovnej, preventívnej a represívnej a teda, sa nemôže jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by plnila svoj účel, a preto výšku pokuty považuje za primeranú. 57. Na základe uvedeného, správny súd má za to, že pri posúdení uloženej pokuty orgán verejnej správy zobral do úvahy všetky skutočnosti, dôkazy a argumenty, rešpektoval účel aplikovaných predpisov a prihliadal aj na špecifiká tohto konkrétneho prípadu a že pri určení výšky pokuty zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť úprimnú ľútosť žalobcu, ako aj skutočnosť, že vykonal okamžitú nápravu. 58. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný správne zistil skutkový stav a vyvodil správny právny záver v tom zmysle, že žalobca porušil zákon č. 102/2014 Z. z.. 59. Súd konštatuje, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené. 60. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody zastáva názor, že námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, nakoľko postup žalovaného, ako aj preskúmavané napadnuté rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom, s námietkami žalobcu sa orgány verejnej správy vysporiadali dostačujúcim spôsobom ako v prvostupňovom, tak aj v druhostup-ňovom rozhodnutí a z odôvodnení napadnutých rozhodnutí je zrejmé, na základe akej správnej úvahy orgán verejnej správy zistený skutkový stav posúdil. 61. S poukazom na uvedené správny súd postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 62. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému orgánu verejnej správy, správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil. 63. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.