Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200035 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017200035.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobkyne: J. I., nar.XX.XX.XXXX, G. XX, 82X XX H. zastúpená: Advokátska kancelária MOJŽIŠ a Partneri, s.r.o., Sasinkova 10, 811 08 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného spis. zn. 41969/2016/10 zo dňa 27.12.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného spis. zn. 41969/2016/10 zo dňa 27.12.2016 a rozhodnutie č. 50380/015-1429/1342/Šk zo dňa 15.03.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Žiadateľka, J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, H., PSČ 821 09 (ďalej aj ako „žiadateľka“), žiadosťou zo dňa 22.12.2015, doručenej Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 22.12.2015, požiadala o poskytnutie finančného príspevku podľa zákona č. 264/2014 Z.z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku vojnovým sirotám (ďalej len „zákon č. 264/2014 Z.z.“). 2. Žiadateľka k žiadosti pripojila kópie dokladov - osvedčenie podľa ustanovenia § 8 zákona č. 255/1946 Zb. zo dňa 29.02.1972 č.j. 52007/1970, občiansky preukaz, rodný list, sobášny list a uznesenie Okresného súdu v Šahách sp. zn. M 18/46/7 zo dňa 08.09.1947. 3. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím č. 50380/015-1429/1342/Šk (ďalej aj ako „rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutie č. 50380/015-1429/1342/ Šk zo dňa 15.03.2016 “), ako príslušný orgán v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 264/2014 Z.z. v konaní o poskytnutí príspevku začatom na základe písomnej žiadosti žiadateľky a predložených dokladov, posúdilo túto žiadosť a rozhodlo s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 a 2 a ustanovenie § 5 zákona č. 264/2014 Z. z., tak, že žiadateľke nepriznalo jednorazový finančný príspevok podľa zákona č. 264/2014 Z.z. V odôvodnení rozhodnutia uviedlo, že vzhľadom na skutočnosť, že žiadateľka si uplatnila poskytnutie odškodnenia za usmrtenie otca C. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol v dobe od 15.03.1939 do 01.05.1941 ako účastník domáceho odboja riadeného KSS a od 02.05.1941 do 30.11.1943 ako čs. politický väzeň, ktorý bol toho dňa vo väzení popravený (§ 1 ods. 1 písm. g) zákona číslo 255/1946 Sb. o príslušnících československé armády v zahraničí a o některých jiných účastnících národního boje za osvobození (ďalej len „zákon č. 255/1946 Sb.“)), žiadosť o poskytnutie jednorazového finančného príspevku nemožno považovať za právne opodstatnenú, keďže žiadateľka nie je oprávnenou osobou. Ďalej Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v odôvodnení rozhodnutia uviedlo, že z definície pojmu účastník národného boja za oslobodenie podľa ustanovenia § 2 ods. 1 piaty bod zákona č. 255/1946 Sb. vyplýva, že ten, kto bol v dobe medzi 15.03.1939 a 04.05.1945 obmedzený na osobnej slobode väznením, internovaním, odvlečením alebo inak pre protifašistickú bojovú alebo politickú činnosť smerujúcu priamo proti nacistickým alebo fašistickým okupantom, ich pomáhačom alebo zradcom národa českého alebo slovenského alebo z dôvodu perzekúcie politickej, národnej, rasovej alebo náboženskej, pokiaľ toto obmedzenie osobnej slobody trvalo najmenej tri mesiace, alebo síce dobu kratšiu, pokiaľ však utrpel ujmu na zdraví alebo na tele vážnejšieho charakteru, alebo zomrel následkom obmedzenia osobnej slobody, je definovaný ako československý politický väzeň podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. g) zákona č. 255/1946 Sb., čo je aj prípad perzekúcie otca žiadateľky C. S., nar. XX.XX.XXXX, na ktorých účastníkov národného boja za oslobodenie, sa však zákon č. 264/2014 Z.z. nevzťahuje. 4. Žiadateľka prevzala rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 50380/015-1429/1342/Šk zo dňa 15.03.2016, dňa 22.03.2016 a podaním zo dňa 29.03.2016, doručeným Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 30.03.2016 podala podnet ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky na jeho preskúmanie v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 264/2014 Z.z., nakoľko proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. 5. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky oznámením spis. zn. 41969/2016/10 zo dňa 27.12.2016 o výsledku preskúmania rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 50380/015-1429/1342/Šk zo dňa 15.03.2016 o nepriznaní jednorazového finančného príspevku žiadateľke podľa zákona č. 264/2014 Z. z., jej oznámila, že dospela k záveru, že uvedené rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom č. 264/2014 Z.z., a preto nie sú splnené podmienky pre vydanie nového rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 264/2014 Z.z. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky uviedla, že zákon č. 264/2014 Z.z. bol v zmysle dôvodovej správy prijatý za účelom odškodnenia osôb, ktorým sa jednorazové odškodnenie nedostalo na základe zákona č. 305/1999 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 305/1999 Z.z.“) a zákona č. 105/2002 Z.z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných armád alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939-1945 (ďalej len „zákon č. 105/2002 Z.z.“), t.j. v čase vojny už narodeným deťom ľudí, ktorí počas II. svetovej vojny padli ako účastníci domáceho odboja, či československých zahraničných armád. Poukázala na to, že v nadväznosti na vyššie proklamovaný účel, zákonodarca stanovil v zákone č. 264/2014 Z.z. podmienky, ktoré musí žiadateľ kumulatívne (súčasne) splniť, aby mu bol priznaný nárok na jednorazový finančný príspevok, pričom jednou z týchto podmienok je účasť rodiča oprávnenej osoby v národnom boji za oslobodenie, v dôsledku čoho padol, alebo bol popravený, alebo utrpel zranenia, následkom ktorých neskôr zomrel, a to buď vo forme účasti stanovenej v ustanovení § 1 ods. 1 v prvom bode písm. a) až f) a v ustanovení § 2 ods. 1 v prvom až štvrtom bode zákona č. 255/1946 Sb. v znení zákona č. 101/1964 Zb. dokladovanej osvedčením v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 255/1946 Zb. (§ 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 264/2014 Z.z.), alebo v akejkoľvek evidenčne doloženej forme účasti v národnom boji za oslobodenie kratšej ako 3 mesiace (tak ako je vymedzená v ustanovení § 1 a ustanovení § 2 zákona č. 255/1946 Sb.) preukázanej iným dokladom, ako je osvedčenie v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 255/1946 Sb. (§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 264/2014 Z.z.). Zároveň uviedla, že vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ bol daný subjekt v čase padnutia, popravy alebo utrpenia zranený, následkom ktorých neskôr zomrel, účastníkom národného boja za oslobodenie ako československý politický väzeň a má o tejto svojej účasti vydané osvedčenie v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 255/1946 Sb., alebo, ak nemá vydané takéto osvedčenie, avšak má doklad, ktorý preukazuje, že táto jeho účasť trvala dlhšie ako 3 mesiace, nemôže byť potomkovi po takomto zosnulom, ktorý by inak bol oprávnenou osobou, priznaný nárok na jednorazový finančný príspevok podľa zákona č. 264/2014 Z.z. Zároveň poukázala na skutočnosť, že odškodňovanie československých politických väzňov, ktorých obmedzenie osobnej slobody spočívalo v deportácii do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov a väznenie v nich v rokoch 1939 až 1945, resp. pozostalých po nich, bolo (okrem iného) predmetom zákona č. 305/1999 Z.z. 6. Žiadateľka si oznámenie predsedu osobitnej komisie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 27.12.2016 sp. zn. 41969/2016/10 o výsledku preskúmania rozhodnutia č. 50380/015-1429/1342/ Šk zo dňa 15.03.2016, prevzala dňa 30.12.2016. II. Žaloba 7. Včas podanou žalobou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) dňa 09.01.2017, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky spis.zn. 41969/2016/10 zo dňa 27.12.2016 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný dospel k záveru, že rozhodnutie č. 50380/015-1429/1342/ Šk zo dňa 15.03.2016 bolo vydané v súlade so zákonom č. 264/2014 Z.z., a preto nie sú splnené podmienky pre vydanie nového rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 264/2014 Z.z. s návrhom na ich zrušenie. 8. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že k formuláru, ktorý je voľne prístupný na webovej stránke P.bolo potrebné predložiť osvedčenie bývalého Ministerstva národní obrany podľa ustanovenia § 8 zákona č. 255/1946 Zb. a teda, nie je uvedené, na základe akého konkrétneho ustanovenia si má žiadateľ uplatniť nárok na poskytnutie jednorazového finančného príspevku podľa zákona č. 264/2014 Z.z. 9. Ďalej uviedla, že z predložených dokladov jednoznačne vyplýva, že k žiadosti bolo predložené osvedčenie č. j. 52007/1970 zo dňa 29.02.1972 podľa ustanovenia § 8 zákona č. 255/1946 Sb., v zmysle ktorého, jej otec - C. S. je podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. e), g) zákona č. 255/1946 Sb. účastníkom národného boja o oslobodenie, a preto nie je možné spochybniť jeho pravosť a autenticitu. Nesúhlasila s rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 50380/015-7429/1342/Šk zo dňa 15.03.2016, ktorým jej nepriznalo jednorazový finančný príspevok ako vojnovej sirote a namietala jeho odôvodnenie, v zmysle ktorého, podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 264/2014 Z.z., na vznik príspevku je rozhodujúce, aby rodič oprávnenej osoby spĺňal podmienky uvedené v ustanovení § 1 ods. 1 prvom bode písm. a) až f) a v ustanovení § 2 ods. 1 prvom až štvrtom bode zákona č. 255/1946 Sb., keďže si uplatnila poskytnutie odškodnenia za svojho otca - PZ., ktorý bol popravený ako politický väzeň, vzťahuje sa na neho ustanovenie § 1 ods. 1 písm. g) zákona č. 255/1946 Sb., a teda žalobkyňa z tohto dôvodu nie je oprávnenou osobou. 10. Žalobkyňa namietala, že žalovaný sa v rozhodnutí vôbec nezaoberal skutočnosťou, že jej otec - C. S. bol účastníkom národného boja za oslobodenie aj podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. e) zákona č. 255/1946 Sb., ale v odôvodnení poukazoval len na to, že na vznik príspevku je rozhodujúce, že rodič oprávnenej osoby spĺňal podmienky uvedené v ustanovení § 1 ods. 1 prvom bode písm. a) až f) a v ustanovení § 2 ods. 1 prvom až štvrtom bode zákona č. 255/1946 Sb., teda iba uviedol, že podľa písm. g) zákona č. 255/1946 Sb. nespĺňa podmienky. Zastávala názor, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že ak si uplatnila žiadosť o poskytnutie jednorazového finančného príspevku ako vojnová sirota nielen podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. g) zákona č. 255/1946 Sb., má táto skutočnosť vplyv na to, že si uplatnila žiadosť aj na základe § 1 ods. 1 písm. e) zákona č. 255/1946 Sb. 11. Ďalej namietala, že rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 50380/015-1429/1342/Šk zo dňa 15.03.2016, ktorým jej nebol priznaný jednorazový finančný príspevok ako vojnovej sirote, ako aj napadnuté rozhodnutie spis.zn. 41969/2016/10 zo dňa 27.12.2016, bolo vydané v rozpore so zákonom č. 255/1946 Sb., nakoľko vychádza z nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu a nebralo do úvahy jej tvrdenia. 12. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhovala, aby súd zrušil napadnuté žalovaného spis. zn. 41969/2016/10 zo dňa 27.12.2016, ktorým rozhodlo o vlastnom rozhodnutí č. 50380/015-1429/1342/ Šk zo dňa 15.03.2016 a aby nariadil vo veci nanovo konať a znova rozhodnúť a aby žalovaného zaviazal nahradiť jej trovy konania. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31.05.2017, doručenom krajskému súdu dňa 16.06.2017, žalovaný zotrval na svojom závere uvedenom v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu odmietol ako neprípustnú podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) zákona č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), resp. podľa ustanovenia § 98 ods.1 písm. d) SSP ako oneskorene podanú. 14. Žalovaný zastával názor, že za daného právneho stavu je preskúmavanie zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia spis.zn. 41969/2016/10, ako aj rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 50380/2015-1429/1342/Šk, správnym súdom nedôvodné, keďže posudzovanie právnej opodstatnenosti uplatňovaných nárokov podľa zákona č. 264/2014 Z.z., nie je tým konaním, na ktoré je možné aplikovať ustanovenia predpisov, upravujúcich postup pri rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov. Mal za to, že táto argumentácia je konformná aj s poukazom na príslušné ustanovenia SSP o to viac, že podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 264/2014 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 15. Zdôraznil, že za daného stavu veci nemožno považovať žalobu za prípustnú, keďže smeruje proti oznámeniu spis. zn. 41969/2016/10 zo dňa 27.12.2016, teda proti výsledku postupu podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 264/2014 Z.z., ktorý je však pre tento účel irelevantný, keďže nejde o rozhodnutie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nepriznaní finančného príspevku podľa zákona č. 264/2014 Z.z. a na túto skutočnosť nadväzuje i lehota na podanie správnej žaloby. 16. Žalovaný dôvodil tým, že rozhodovanie o nárokoch podľa zákona č. 264/2014 Z.z. je jednoinštančným konaním, v rámci ktorého proti rozhodnutiu žalovaného nie je prípustný žiaden opravný prostriedok. 17. Uviedol, že pokiaľ by súd dospel k záveru, že o žalobe žalobcu je príslušný konať a rozhodnúť, žaloba nemôže smerovať proti oznámeniu spis.zn. 41969/2016/10 z 27.12.2016, nakoľko týmto „rozhodnutím“ nedošlo k žiadnemu zásahu do subjektívnych práv žalobkyne s tým, že ak by došlo k zásahu do jej subjektívnych práv, tak iba rozhodnutím, ktorým jej nebol priznaný jednorazový finančný príspevok, t. j. rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 50380/015-1429/1342/Šk zo dňa 15.03.2016, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok. 18. Žalovaný poukázal na to, že rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 50380/015-1429/1342/Šk zo dňa 15.03.2016 nadobudlo právoplatnosť dňa 22.03.2016 a lehota na podanie správnej žaloby uplynula ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), konkrétne podľa ustanovenia § 250b ods. 1 OSP dňa 22.05.2016 s tým, že žaloba bola podaná na krajský súd dňa 09.01.2017, teda po uplynutí lehoty podľa ustanovenia § 250b ods. 1 OSP (aj podľa ustanovenia § 181 ods. 1 SSP). 19. Zároveň sa z opatrnosti vyjadril vo všeobecnosti k základom a postupu podľa zákona č. 264/2014 Z.z. a aj k podstate uplatneného nároku bez ohľadu na záver, že žaloba je neprípustná, keďže smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré nebolo vydané v rámci výkonu pôsobností tohto orgánu v oblasti verejnej správy. 20. Žalovaný zastával názor, že s ohľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o nárokoch podľa zákona č. 264/2014 Z.z. predstavovalo jednorazovú agendu žalovaného, pretože žiadosti bolo možné podať do 31.12.2015, nie je možné očakávať ustálenie rozhodovacej činnosti súdov v týchto otázkach. 21. Poukázal na to, že zákon č. 264/2014 Z.z. bol v zmysle dôvodovej správy prijatý za účelom odškodnenia osôb, ktorým sa jednorazové odškodnenie nedostalo na základe zákona č. 305/1999 Z.z. a zákona č. 105/2002 Z.z., t.j. v čase vojny už narodeným deťom rodičom, ktorí padli počas II. svetovej vojny ako účastníci domáceho odboja, či československých zahraničných alebo spojeneckých armád a tento zákon mal napraviť práve túto medzeru. Zdôraznil, že účelom tohto zákona nebolo opätovné odškodnenie osôb už odškodnených na základe vyššie uvedených predpisov, práve naopak. Uviedol, že tomuto cieľu je v zákone č. 264/2014 Z.z. podriadené formulovanie podmienok vzniku nároku a v záujme naplnenia cieľa deklarovaného zákonodarcom v dôvodovej správe je nevyhnutné i vykladať jednotlivé ustanovenia zákona č. 264/2014 Z.z. s tým, že zákonodarca stanovil v zákone č. 264/2014 Z.z. podmienky, ktoré musel žiadateľ kumulatívne (súčasne) splniť, aby mu bol priznaný nárok na finančný príspevok. Jednou z týchto podmienok bola účasť osoby, ktorá sa zúčastnila v národnom boji za oslobodenie a to buď vo forme účasti stanovenej v § 1 ods. 1 prvom bode písm. a) až f) a v § 2 ods. 1 prvom až štvrtom bode zákona č. 255/1946 Zb., a ktorá bola zdokladovaná osvedčením v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 255/1946 Zb. (§ 2 ods. 1písm. a) zákona č. 264/2014 Z.z.) alebo v akejkoľvek evidenčne doloženej forme účasti v národnom boji za oslobodenie kratšej ako tri mesiace (tak ako je vymedzená v ustanovení § 1 a § 2 zákona č. 255/1946 Zb.), preukázanej iným dokladom, ako je osvedčenie v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 255/1946 Zb. (§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 264/2014 Z.z.). 22. Žalovaný v nadväznosti na vyššie uvedené uviedol, že pokiaľ bola zosnulá osoba účastníkom národného boja za oslobodenie ako československý politický väzeň a má o tejto svojej účasti vydané osvedčenie v zmysle § 8 zákona č. 255/1946 Zb., ak ho nemá, ale má doklad, ktorý preukazuje, že táto jeho účasť trvala dlhšie ako tri mesiace, nemôže byť potomkovi, ktorý by inak bol oprávnenou osobou, priznaný nárok na príspevok, pretože jej patrí (resp. patrilo) jednorazové odškodnenie podľa zákona č. 305/1999 Z.z. (§ 2 ods. 4). 23. Žalovaný dospel k záveru, že podľa osvedčenia Ministerstva národnej obrany vydaného v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 255/1946 Zb., otec žalobkynJ. S., nar. XX.XX.XXXX, bol účastníkom národného boja za oslobodenie, pričom podľa ustanovenia § 15 vyššie uvedeného zákona, doba odbojovej činnosti mu bola započítaná nasledovne: od 15.03.1939 do 01.05.1941 bol účastníkom domáceho odboja riadeného KSS a od 02.05.1941 do 30.11.1943 bol československým politickým väzňom, ktorý tohto dňa bol vo väzení popravený dňa 30.11.1943, a keďže zomrel ako československý politický väzeň (§ 1 ods. 1 prvý bod písm. g) zákona č. 255/1946 Sb.), podľa tohto zákona nemožno žalobkyni priznať nárok na jednorazový finančný príspevok, a to aj bez ohľadu na to, že okrem splnenia podmienky podľa § 1 ods. 1 prvý bod písm. g) zákona č. 255/1946 Zb. splnil i podmienku podľa písm. e), pri ktorom nárok na príspevok vzniká. 24. Zároveň žalovaný zdôraznil, že všetky žiadosti posudzoval z hľadiska splnenia podmienok podľa zákona č. 264/2014 Z.z., aj keď k nim boli pripojené všetky požadované doklady, teda i osvedčenie podľa § 8 zákona č. 255/1946 Sb.. Poukázal na to, že zákon č. 264/2014 Z.z. bol prijatý práve preto, aby boli odškodnené tie osoby, ktorým sa odškodnenie nedostalo a nemohlo dostať napríklad aj podľa zákona č. 305/1999 Z.z. V danom prípade žalobkyňa mohla byť odškodnená podľa zákona č. 305/1999 Z.z., v zákonnej lehote od 01.12.1999 do 02.12.2002, avšak tak neučinila a odškodnenie si neuplatnila. 25. Žalovaný sa vyjadril k argumentom žalobkyne že jej otec - C. S. bol účastníkom národného boja za oslobodenie aj podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. e) zákona č. 255/1946 Sb., a uviedol, že to je nesporné, ako aj to, že bol popravený vo väzení ako československý politický väzeň (§ 1 ods. 1 písm. g) zákona č. 255/1946 Sb.), avšak, keďže nepadol v národnom boji za oslobodenie, ale zomrel ako politický väzeň, vo vzťahu k žalobkyni nebola splnená podmienka oprávnenej osoby podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 264/2014 Z.z. 26. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že žaloba nie je dôvodná, skutkový stav veci zistil dostatočne, postup pri vydaní rozhodnutia bol správny a má za to, že vec správne právne posúdil. 27. Žalovaný vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobu odmietol ako neprípustnú podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) SSP resp. podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d) SSP ako oneskorene podanú. IV. Právne posúdenie veci 28. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia spis. zn. 41969/2016/10 zo dňa 27.12.2016 a rozhodnutia č. 50380/015-1429/1342/Šk zo dňa 15.03.2016, v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. 29. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP dňa 28.05.2020, nakoľko žalobkyňa v žalobe nežiadala nariadiť pojednávanie (§ 107 ods.2 SSP). Žalovaný sa v podaní zo dňa 15.05.2020, doručeným krajskému súdu dňa 15.05.2020 vyjadril, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. 30. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného spis. zn. 41969/2016/10 zo dňa 27.12.2016 a rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 50380/015-1429/1342/Šk zo dňa 15.03.2016. 31. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 32. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 33. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 34. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 35. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 37. Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). 38. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 39. Podľa § 1 zákona č. 255/1946 Sb., účastníkem národního boje za osvobození je 1.kdo v letech 1939 až 1945 a) byl příslušníkem československé armády v zahraničí nebo v ní konal vojenskou službu za podmínek uvedených v § 2, odst. 1, č. 2, b) konal vojenskou službu ve spojenecké armádě, c) byl příslušníkem první československé armády na Slovensku, d) byl československým partyzánem (§ 1 zákona ze dne 14. února 1946, č. 34 Sb., jímž se vymezuje pojem „československého partyzána“), e) zúčastnil se aspoň 3 měsíce soustavnou činností zahraničního nebo domácího hnutí, směřujícího přímo k osvobození republiky Československé, nebo Slovenského národního povstání třeba po dobu kratší takovým způsobem, že tato činnost přivodila nebo byla prokazatelně způsobilá přivodit jemu nebo jeho rodině újmu na životě, osobní svobodě nebo zdraví, f) zúčastnil se povstání v květnu 1945, při čemž za bojů padl nebo byl těžce raněn nebo utrpěl těžkou poruchu zdraví, g) byl československým politickým vězněm, 40. Podľa § 2 ods. 1zákona č. 255/1946 Sb., podle tohto zákona je 1.příslušníkem československé armády v zahraničí, t.j. československých vojenských jednotek zřízených v letech 1939 až 1945 mimo území republiky Československé: kdo dobrovolně vstoupil do této armády nejpozději dne 6. října 1944, a) učinil-li tak při první příležitosti vyjímajíc případy, kdy ke vstupu došlo do 31. prosince 1941 nebo zúčastnil se bojů v polním útvaru nebo byl v souvislosti s výkonem vojenské služby usmrcen nebo těžce raněn, a b) neopustil-li službu v této armádě, leč následkem demobilizace nebo po superarbitračním řízení nebo podle rozhodnutí orgánů československého zřízení v zahraničí uvolněním pro některý jiný jeho obor, avšak byl-li takto uvolněn jen tehdy, konal-li činnou službu alespoň šest měsíců nebo zúčastnil-li se bojů v polním útvaru, 2. osobou, která konala vojenskou službu v československé armádě v zahraničí podle tohoto ustanovení: kdo vstoupil do této armády po 6. říjnu 1944, učinil-li tak při první příležitosti a mimo to zúčastnil-li se bojů v polním útvaru nebo byl v souvislosti s výkonem vojenské služby usmrcen nebo těžce raněn a neopustil službu v této armádě, leč následkem demobilizace nebo po superarbitračním řízení, 3. příslušníkem první československé armády na Slovensku: kdo v ní nastoupil Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. e) zákona č. 255/1946, účastníkom národního boje za osvobození je kdo v letech 1939 až 1945 účastnil se aspoň 3 mésíce soustavnou činností zahraničního nebo domácího hnutí, sméŕujícího pŕímo k osvobození republiky Československé, nebo Slovenského národního povstáni treba po dobu kratší takovým zpusobem, že tato činnost privodila nebo byla prokazatelné zpusobilá privodil jemu nebo jeho rodine újmu na živote, osobní svobodě nebo zdraví. 4. příslušníkem první československé armády na Slovensku: kdo v ní nastoupil činnou službu nejpozději dne 28. října 1944 a setrval v boji nebo v činném odporu proti okupantům až do osvobození, leč že a) v souvislosti s výkonem služby přišel o život nebo pro zranění nemohl pokračovat v boji, nebo b) upadl v boji do zajetí, nebo c) nastoupil činnou službu v prvním československém armádním sboru z SSSR při první příležitosti a zúčastnil se bojů v polním útvaru, 5. československým politickým vězněm: kdo byl v době mezi 15. březnem 1939 a 4. květnem 1945 omezen na osobní svobodě vězněním, internováním, odvlečením nebo jinak pro protifašistickou bojovou nebo politickou činnost směřující přímo proti nacistickým nebo fašistickým okupantům, jejich pomahačům nebo zrádcům národa českého nebo slovenského nebo z důvodů persekuce politické, národní, rasové nebo náboženské, trvalo-li omezení osobní svobody alespoň 3 měsíce, nebo sice dobu kratší, utrpěl-li však újmu na zdraví nebo na těle vážnějšího rázu nebo zemřel následkem omezení osobní svobody. 41. Podľa § 8 ods.1 zákona č. 255/1946 Sb., práva podle tohto zákona muže uplatnit jen osoba, které bude vydáno osvědčení o účasti na národním boji za osvobození. 42. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 264/2014 Z.z., oprávnenou osobou na účely tohto zákona je občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorého a) jeden z rodičov spĺňajúci podmienky podľa odseku 2 padol v protifašistickom boji za oslobodenie, alebo na následky zranenia utrpené v boji zomrel, alebo bol popravený, alebo zomrel vo vyšetrovacej väzbe, väzení, nacistickom koncentračnom tábore a zajateckom tábore na území Nemecka z rokov 1939 až 1945, alebo na území iných štátov dočasne okupovaných Nemeckom v rokoch 1939 - 1945, alebo bol násilne usmrtený v súvislosti so zatýkaním pre podozrenie z účasti v protifašistickom boji za oslobodenie, alebo b) obidvaja rodičia spĺňajúci podmienky podľa odseku 2 zomreli pred uplatnením si nároku na jednorazový finančný príspevok podľa zákona č. 105/2002 Z.z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945 v znení neskorších predpisov. 43. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 264/2014 Z.z., na vznik nároku na príspevok je rozhodujúce, že rodič oprávnenej osoby a) spĺňal podmienky uvedené v § 1 ods. 1 prvom bode písm. a) až f) a v § 2 ods. 1 prvom až štvrtom bode zákona č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie, ak im bolo o tom vydané osvedčenie podľa § 8 tohto zákona, alebo b) sa zúčastnil v boji za oslobodenie v akejkoľvek forme po dobu kratšiu ako tri mesiace odo dňa evidenčne doloženej účasti v tomto boji, nemá vydané osvedčenie podľa písmena a), ale má doklad, ktorý toto osvedčenie nahrádza. 44. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 264/2014 Z.z., oprávnené osoby majú nárok na poskytnutie príspevku (ďalej len „nárok“). 45. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 264/2014 Z.z., nárok na príspevok sa uplatňuje formou písomnej žiadosti na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) najneskoršie do 31. decembra 2015, inak nárok na príspevok zaniká. 46. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 264/2014 Z.z., oprávnená osoba predloží spolu so žiadosťou doklady osvedčujúce nárok na príspevok. Ak doklady nie sú súčasťou žiadosti, ministerstvo oprávnenú osobu vyzve na ich predloženie v lehote ním určenej. Ak oprávnený žiadateľ v určenom termíne nepredloží požadované doklady, príslušné ministerstvo rozhodne o vybavení žiadosti aj bez nich. 47. Podľa § 5 ods.1 zákona č. 264/2014 Z.z., o poskytnutí príspevku rozhoduje a príspevok vypláca ministerstvo. 48. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 264/2014 Z.z., konanie podľa tohto zákona sa začína podaním písomnej žiadosti podľa § 3 ods. 2. 49. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 264/2014 Z.z., včas uplatnený nárok, ak o ňom nebolo rozhodnuté alebo ak príspevok nebol vyplatený, prechádza v prípade úmrtia oprávnenej osoby na jej dedičov v priamom rade. 50. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 264/2014 Z.z., ministerstvo posúdi predloženú žiadosť o príspevok a rozhodne o nej do šiestich mesiacov od jej doručenia. Písomné rozhodnutie doručí žiadateľovi do vlastných rúk. 51. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 264/2014 Z.z., rozhodnutie podľa odseku 4, ktorým sa nepriznal príspevok alebo nepriznala časť príspevku a ktoré bolo doručené žiadateľovi, môže z vlastného podnetu preskúmať minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“). Ak bolo rozhodnutie podľa odseku 4 vydané v rozpore s týmto zákonom, minister vydá nové rozhodnutie. 52. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 264/2014 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a konanie podľa tohto zákona je oslobodené od poplatkov. 53. Súd sa primárne zaoberal otázkou, či napadnuté rozhodnutie možno preskúmať v súdnom konaní, nakoľko správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (§ 97 SSP), a to z dôvodu námietky žalovaného uvedenej v jeho vyjadrení k žalobe, ktorý tvrdil, že podaná žaloba je neprípustná, nakoľko rozhodovanie o nárokoch podľa zákona č. 264/2014 Z.z. je jednoinštančným konaním, v rámci ktorého, proti rozhodnutiu žalovaného nie je prípustný žiaden opravný prostriedok a teda, že správna žaloba nemala byť podaná na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (oznámenia č. 41969/2016/10 zo dňa 27.12.2016), ale mala smerovať proti rozhodnutiu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 50380/015-1429/1342/ Šk zo dňa 15.03.2016, ako aj, že bola podaná oneskorene, nakoľko predmetné rozhodnutie jej bolo doručené dňa 22.03.2016 a žaloba bola na krajský súd podaná až 09.01.2017. 54. K vyššie uvedenému správny súd konštatuje, že žaloba v danej veci bola prípustná, nakoľko neexistovali relevantné dôvody odôvodňujúce jej odmietnutie podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) SSP, nakoľko sa nejedná o rozhodnutie, ktoré správne súdy nepreskúmavajú (§ 7 SSP). 55. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru a rozhodovaciu prax v zmysle ktorej, súdy v rámci správneho súdnictva v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty terminologicky označené, teda okrem rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné pokyny či záväzné stanoviská. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2016, sp. zn. III. ÚS 91/2016). 56. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa ustanovenia § 6 ods. 2 SSP (§ 27 ods. 1 SSP). 57. Správny súd zároveň dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná včas v zákonnej lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje (§ 181 ods. 1 SSP), nakoľko predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie (oznámenie žalovaného), ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 30.11.2016 a žaloba bola podaná na súd dňa 09.01.2017. 58. Úlohou krajského súdu bolo preskúmať vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia (oznámenia) a rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 50380/015-1429/1342/Šk zo dňa 15.03.2016 a bolo potrebné posúdiť, či je žalobkyňa oprávnenou osobou podľa ustanovenia § 2 zákona č. 264/2014 Z.z. a na účely tohto zákona a teda, či spĺňa zákonné podmienky na uplatnenie, rozsah a spôsob poskytovania jednorazového finančného príspevku vojnovým sirotám (ďalej aj ako „príspevok“). 59. Ďalej súd skúmal, či skutočnosť, že otec žalobkyne - C. S. zomrel ako československý politický väzeň, ktorý bol podľa ustanovenia § 1 ods. 1 prvý bod písm. e) a g) zákona č. 255/1946 Sb. účastníkom národného boja za oslobodenie, zakladá žalobkyni právo na priznanie jednorazového finančného príspevku vojnovým sirotám. 60. Žalobkyňa sa správnou žalobou domáhala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie (oznámenie žalovaného) zo dňa 27.12.2016 sp. zn. 41969/2016/10, ktorým rozhodol o vlastnom rozhodnutí č. 50380/015-1429/1342/Šk zo dňa 15.03.2016 a ktorého zrušenia sa taktiež domáhala. Preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalobkyňa odôvodňuje odvolávajúc sa na ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 ods. 2, § 4, ako aj na ustanovenie § 5 zákona č. 264/2014 Z.z., podľa ktorého, rozhodnutie podľa odseku 4, ktorým sa nepriznal príspevok, alebo nepriznala časť príspevku a ktoré bolo doručené žiadateľovi, môže z vlastného podnetu preskúmať minister spravodlivosti Slovenskej republiky. V tejto súvislosti sa žalobkyňa odvolávala na ustanovenie § 27 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého, správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie, s tým, že je potrebné preskúmať aj rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 50380/015-1429/1342/Šk zo dňa 15.03.2016, ktorým jej nebol priznaný príspevok. Žalobkyňa tvrdila, že je oprávnenou osobou podľa ustanovenia § 2 zákona č. 264/2014 Z.z. a má právo na priznanie jednorazového finančného príspevku vojnovým sirotám podľa zákona č. 264/2014 Z.z., nakoľko jej otec - C. S. bol účastníkom národného boja za oslobodenie podľa ustanovenia § 1 ods. 1 prvý bod písm. e) a g) zákona č. 255/1946 Sb. 61. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu odmietol ako neprípustnú podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) SSP, resp. podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d) SSP ako oneskorene podanú. Zároveň sa vyjadril aj k predmetu súdneho prieskumu a trval na svojich právnych záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí č. 50380/015-1429/1342/Šk zo dňa 15.03.2016 a uviedol dôvody nepriznania príspevku, pričom zdôraznil, že dôvodom pre nepriznanie jednorazového finančného príspevku žalobkyni bola skutočnosť, že otec žalobkyne - C. S., bol dňa 30.11.1943 popravený vo väzení ako československý politický väzeň, čo bolo v konaní nesporné (§ 1 ods. 1 písm. g) zákona č. 255/1946 Sb.), avšak keďže nepadol v národnom boji za oslobodenie, ale zomrel ako politický väzeň, vo vzťahu k žalobkyni nebola splnená podmienka oprávnenej osoby podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 264/2014 Z.z. Žalovaný sa taktiež vyjadril k argumentom žalobkyne, že jej otec - C. S. bol účastníkom národného boja za oslobodenie aj podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. e) zákona č. 255/1946 Sb., ale uvedená skutočnosť nezakladala právo žalobkyne na priznanie jednorazového finančného príspevku v zmysle citovaného zákona, pretože zomrel ako československý politický väzeň. Žalovaný mal za to, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky skutkový stav veci zistilo dostatočne, postup pri vydaní rozhodnutia bol správny a že vec správne právne posúdilo. 62. Súd mal preukázané z administratívneho spisu, že dňa 29.02.1972 vydalo Ministerstvo národní obrany v Prahe podľa ustanovenia § 8 zákona č. 255/1946 Sb. C. S., nar. dňa XX.XX.XXXX, osvedčenie č. j. 52007/1970, že je účastníkom národného boja za oslobodenie a podľa ustanovenia § 15 citovaného zákona sa mu započítava doba od 15.03.1939 do 01.05.1941 ako účastníkovi domáceho odboja riadeného KSS a od 02.05.1941 do 30.11.1943 ako čs. politickému väzňovi, ktorý tohto dňa bol vo väzení popravený. Z osvedčenia ďalej vyplýva, že je dokladom k uplatneniu práv vyhradeným účastníkom boja za oslobodenie v zmysle ustanovení § 3 až § 5, §16, § 18 citovaného zákona a nakoľko bol menovaný účastník národného boja za oslobodenie popravený, prechádzajú jeho práva podľa ustanovení § 6 ods.1 písm. a) a § 7 ods. 2 zákona č. 255/1946 Sb., na jeho manželku R. S.. 63. Súd sa zaoberal námietkou žalobkyne, ktorá nesúhlasila s právnym záverom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky uvedenom v rozhodnutí č. 50380/015-7429/1342/Šk zo dňa 15.03.2016, ktorým jej nepriznalo jednorazový finančný príspevok ako vojnovej sirote a to, že podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 264/2014 Z.z., na vznik príspevku je rozhodujúce, aby rodič oprávnenej osoby spĺňal podmienky uvedené v ustanovení § 1 ods. 1 v prvom bode písm. a) až f) a v ustanovení § 2 ods. 1 v prvom až štvrtom bode zákona č. 255/1946 Sb., ako aj s dôvodmi, na základe ktorých podľa žalovaného, nie je oprávnenou osobou. K uvedenému správny súd uvádza, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a ani žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia argumentačne presvedčivo nevysporiadali, z akého dôvodu sa na otca žalobkyne - C. ako účastníka národného boja za oslobodenie, nevzťahuje zákon č. 264/2014 Z.z., pretože len uvedenie dôvodu, že menovaný bol dňa 30.11.1943 popravený vo väzení ako československý politický väzeň (§ 1 ods. 1 písm. g) zákona č. 255/1946 Sb.), čo bolo síce v konaní nesporné, a teda, že nepadol v národnom boji za oslobodenie a tým vo vzťahu k žalobkyni nebola splnená podmienka oprávnenej osoby podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 264/2014 Z. z., považuje za nejasné a nedostatočné. 64. Správny súd dospel k záveru, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa v odôvodnení rozhodnutia riadne nezaoberalo skutočnosťou, že otec žalobkyne - C. S. bol účastníkom národného boja za oslobodenie aj podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. e) zákona č. 255/1946 Sb., ale poukazovalo len na to, že na vznik finančného príspevku je rozhodujúce, že menovaný nespĺňal podmienky uvedené v ustanovení § 1 ods. 1 v prvom bode písm. a) až f) a v ustanovení § 2 ods.1 v prvom až štvrtom bode zákona č. 255/1946 Sb., pretože sa na neho vzťahuje ustanovenie § 1 ods. 1 písm. g) tohto zákona, t.j. vôbec sa vo vzťahu k požadovanému nároku žalobkyne nevysporiadalo s tým, že otec žalobkyne - C. S. bol účastníkom národného boja o oslobodenie aj podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. e) zákona č. 255/1946 Sb. 65. Vo vzťahu k vyššie uvedenému správny súd poznamenáva, že žalovaný iba vo vyjadrení k žalobe uviedol, že uvedená skutočnosť, a to, že otec žalobkyne - C. S. bol účastníkom národného boja o oslobodenie aj podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. e) zákona č. 255/1946 Sb. nezakladala právo žalobkyne na priznanie jednorazového finančného príspevku v zmysle citovaného zákona, pretože zomrel ako československý politický väzeň. 66. K námietke žalobkyne, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že ak si uplatnila žiadosť o poskytnutie jednorazového finančného príspevku vojnovým sirotám aj podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. g) zákona č. 255/1946 Sb., má táto skutočnosť vplyv na to, že si uplatnila žiadosť aj na základe § 1 ods. 1 písm. e) zákona č. 255/1946 Sb., správny súd uvádza, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v rozhodnutí č. 50380/015-7429/1342/Škzo dňa 15.03.2016, ako aj v napadnutom rozhodnutí sa nevysporiadalo s tým, že žalobkyňa si podala žiadosť o poskytnutie jednorazového finančného príspevku vojnovým sirotám ako dcéra C. S., ktorý bol československým politickým väzňom v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 písm. g) zákona č. 255/1946 Sb., a neposúdilo, či splnil aj podmienku uvedenú v ustanovení § 1 bod 1 písm. e) tohto zákona a z akého dôvodu toto ustanovenie nemožno aplikovať vo vzťahu k žalobkyni ohľadom jej uplatneného nároku. Súd k uvedenému zároveň podotýka, že zo žiadosti žalobkyne zo dňa 22.12.2015 mal preukázané, že požiadala Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o poskytnutie jednorazového finančného príspevku vojnovým sirotám podľa zákona č. 264/2014 Z.z., pričom v žiadosti neuviedla, podľa ktorého ustanovenia bol jej otec C. účastníkom národného boja o oslobodenie. 67. Žalovaný nepostupoval v intenciách ustálenej judikatúry ústavného súdu, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu preskúmal rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a postup, ktorý mu predchádzal, keďže v odôvodnení rozhodnutia síce cituje právnu úpravu vzťahujúcu sa k meritu veci, avšak len konštatuje, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní o podanej žiadosti žalobkyne postupovalo a rozhodlo v súlade so zákonom, a teda sa nevysporiadalo jasným a zrozumiteľným spôsobom so všetkými zásadnými námietkami žalobkyne vznesenými v žalobe vo vzťahu k argumentácii žalovaného uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, dôsledkom čoho bol nezákonný postup, čo malo za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 68. Aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť štátnych orgánov s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov. Individuálne právne akty sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom. V uvedenom smere čl. 2 ods. 2 ústavy upravuje princíp právneho štátu, t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava, alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t.j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. I ÚS/98).Citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ústavy preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. 69. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie č. 50380/015-7429/1342/Šk zo dňa 15.03.2016, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 70. Preto súd postupom podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil napadnuté rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 71. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, v intenciách názoru správneho súdu uvedeného vyššie a vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť, vysporiadajúc sa so všetkými žalobnými námietkami žalobkyne. 72. Podľa § 191 ods. 6 SSP prvá veta, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy ďalšom konaní viazaný. 73. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že mala vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa ustanovenia § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 74. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.