Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/24/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200164 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017200164.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: I.. U. B., E. XXX/XX, XXX XX L., zast.: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, Nám. Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8303/2016-1.8, 59570/2016 zo dňa 24.11.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, Odbor odpadového hospodárstva označeného ako Rozklad proti rozhodnutiu o zrušení Osvedčenia č. 18/11/O-3.3- Odpoveď zo dňa 20.12.2016 ako aj prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR, Číslo podania: 8303/2016-1-8, 59570/2016 Osvedčenie o odbornej spôsobilosti na autorizáciu č. 18/11/O-3.3 zo dňa 24.11.2016 zrušuje a vec vracia Ministerstvu životného prostredia SR na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti na autorizáciu č. 18/11/O-3.3 zo dňa 18.04.2011 vydaného na druh autorizovanej činnosti, a to : - zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov - spracovanie starých vozidiel 2. Listom zo dňa 05.08.2016, doručeným žalobcovi dňa 08.08.2016, označeným ako „Výzva na podanie žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť podľa § 95 ods. 6 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z.z.” žalovaný žalobcovi oznámil, že odborné spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sa zúčastňujú na základe výzvy preškolenia alebo nového overenia odbornej spôsobilosti, ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky odpadového hospodárstva alebo všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti odpadového hospodárstva. Žalobca bol upovedomený o tom, že sa nezúčastnil povinného preškolenia, ktoré sa uskutočnilo z dôvodu zásadných zmien všeobecne záväzných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve. Zároveň bol upovedomený o tom, že bude pozvaný na nové overenie odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť s tým, že skúšky sa budú konať v priebehu mesiacov september a október 2016. Z uvedeného dôvodu bol žalobca vyzvaný na podanie žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť podľa § 44 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 371/2015 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, a to v termíne do 25.08.2016. Žalobca bol rovnako upozornený na to, že ak nepodá žiadosť a úspešne neabsolvuje skúšku na overenie odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť, bude mu podľa § 96 ods. 2 písm. e/ zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch (ďalej aj ako „zákon o odpadoch”) zrušené osvedčenie o odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť a bude vyčiarknutý z registra odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť z dôvodu nesplnenia povinnosti podľa § 95 ods. 6 zákona o odpadoch. 3. Listom zo dňa 08.08.2016, doručeným žalovanému dňa 09.08.2016, žalobca žiadal o vysvetlenie skutočnosti, na základe čoho žalovaný tvrdil, že sa žalobca nezúčastnil na základe výzvy povinného preškolenia o zmenách v zákone o odpadoch v Žiline alebo v Bratislave. Dôvodil, že žiadnu vývu na preškolenie v Žiline, resp. v Bratislave neobdržal a žiadal o zdokladovanie prevzatia alebo neprevzatia predmetnej výzvy. Po následnej elektronickej komunikácii medzi žalobcom a žalovaným doručil žalobca žalovanému dňa 18.08.2016 dalšie vyjadrenie k výzve, v ktorom poukazoval na svoje výhrady k postupu žalovaného. Zároveň žalovaného upovedomil, že sa na základe doručenej výzvy zúčastní preškolenia, pričom nevidel problém ani v osobnom rokovaní v Bratislave o danej problematike. 4. Dňa 16.11.2016 zasadala Skúšobná komisia Ministerstva životného prostredia SR na overovanie odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť a na overovanie odbornej posudkovej spôsobilosti ohľadom zrušenia osvedčení o odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť v zmysle § 96 ods. 2 písm. e/ zákona o odpadoch. Zo zápisnice zo zasadnutia komisie vyplýva, že z dôvodu nadchádzajúceho prijatia nového zákona o odpadoch vrátane súvisiacich vyhlášok sa žalovaný v novembri 2015 rozhodol preškoliť odborne spôsobilé osoby. Boli stanovené dva rôzne termíny a miesta preškolenia, a to 03.-04.11.2015 v Bratislave a 10.-11.11.2015 v Žiline, z ktorých si odborne spôsobilé osoby mohli vybrať. Žalovaný sa v auguste 2016 rozhodol využiť možnosť ustanovenú v § 95 ods. 6 zákona o odpadoch a okrem preškolenia zorganizovať aj nové overenie odbornej spôsobilosti (skúšku) pre tie odborne spôsobilé osoby (v zozname týchto osôb je aj žalobca), ktoré sa nezúčastnili povinného preškolenia. Všetky tieto odborne spôsobilé osoby boli vyzvané listom zo dňa 05.08.2016 na podanie žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť. Vzhľadom na to, že sa tieto odborne spôsobilé osoby nezúčastnili preškolenia ani nového overenia odbornej spôsobilosti, nesplnili si povinnosť podľa § 95 ods. 6 zákona o odpadoch. Preto sa členovia skúšobnej komisie rozhodli týmto osobám zrušiť osvedčenie o odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť v zmysle § 96 ods. 2 písm. e/ zákona o odpadoch. 5. Následne rozhodnutím zo dňa 24.11.2016 č. 8303/2016-1.8, 59570/2016 bolo žalobcovi podľa § 96 ods. 2 písm. e/ zákona o odpadoch zrušené osvedčenie o odbornej spôsobilosti na autorizáciu č. 18/11/ O-3.3. Dôvodom bola skutočnosť, že žalobca sa nezúčastnil preškolenia ani nového overenia odbornej spôsobilosti, ktoré sa uskutočnili z dôvodu zásadných zmien všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti odpadového hospodárstva podľa § 95 ods. 6 zákona o odpadoch. Proti tomuto rozhodnutiu o zrušení osvedčenia podal žalobca rozklad, v ktorom okrem iného namietal nedosatok zákonných náležitostí rozhodnutia. Na rozklad žalobcu žalovaný odpovedal listom zo dňa 20.12.2016 označeným ako „Rozklad proti rozhodnutiu o zrušení Osvedčenia č. 18/11/O-3.3- Odpoveď”, v ktorom poukázal na to, že zrušenie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na autorizáciu nadobudlo účinnosť dňom vyňatia odborne spôsobilej osoby z registra odborne spôsobilých osôb v súlade s § 96 ods. 3 zákona o odpadoch. Zároveň poukázal na § 113 ods. 2 písm. h/ zákona o odpadoch s tým, že v prípade vydávania osvedčení a následnych zmien, predĺženia alebo zrušenia sa nejedná o rozhodnutia v zmysle správneho poriadku. Preto nebolo možné proti zrušeniu osvedčenia o odbornej spôsobilosti podať opravný prostriedok podľa správneho poriadku a rozklad žalobcu nemožnio posúdiť ani ako mimoriadny opravný prostriedok. II. Žaloba 6. Žalobca považoval zrušenie osvedčenia o odbornej spôsobilosti za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Navrhoval ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 7. Poukázal na to, že na výzvu žalovaného, aby si dal žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť podľa § 95 ods. 6 zákona o odpadoch, nakoľko nebol preškolený o zmenách v zákone odpadoch, reagoval žiadosťou o vysvetlenie, prečo žalovaný žalobcu na preškolenie o zmenách v zákone o odpadoch nepozval. Žalovaný reagoval len prostredníctvom telefónu svojej zamestnankyne L.. V. F., ktorá sa pri prvej telefonickej komunikácií so žalobcom ospravedlnila za to, že žalobcu na preškolenie žalovaný nepozval. Pri druhej telefonickej komunikácií táto zamestnankyňa už trvala na obsahu výzvy podľa listu zo dňa 05.08.2016. Žalobca na základe druhej telefonickej komunikácie zaslal žalovanému list zo dňa 17.8.2016, v ktorom žalovaného upovedomil, že sa zúčastní povinného preškolenia o zmenách v zákone o odpadoch, na ktoré nebol pozvaný a že s tým nikdy nemal problém. Žalovaný na tento list reagoval zrušením žalobcovho osvedčenia č. 18/11/O-3.3. 8. Zastával názor, že bezdôvodným zrušením osvedčenia č. 18/11/O-3.3 došlo zo strany žalovaného k porušeniu základných zásad správneho konania. Pochybenie žalovaného spočívalo v jeho nesprávnom postupe, nakoľko bezdôvodne nevyzval žalobcu na preškolenia o zmenách v zákone o odpadoch, ktoré sa konali v Bratislave a v Žiline. Na základe tohto pochybenia žalovaného žalobca nepodal žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť podľa § 95 ods. 6 zákona o odpadoch, a teda nebol na toto overenie odbornej spôsobilosti pozvaný. Napokon žalovaný zrušil osvedčenie č. 18/11/O-3.3, pričom nie je jasné, prečo v tomto prípade rozhodoval predseda skúšobnej komisie, keď žalobca žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti nedal a žalovaný ho na overenie odbornej spôsobilosti nepozval. Keďže správny orgán pri rozhodovaní nebral ohľad na svoje pochybenie spočívajúce v nepozvaní žalobcu na povinné preškolenie, mal za to, že opatrenie žalovaného, ktorým zrušil osvedčenie č. 18/11/O- 3.3, je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave 9. Nestotožňoval sa s výkladom ustanovenia § 113 ods. 2 písm. h/ zákona o odpadoch, ktorý žalovaný prezentoval v odpovedi zo dňa 20.12.2016, ktorou reagoval na rozklad žalobcu proti zrušeniu osvedčenia č. 18/11/O-3. Mal za to, že § 113 ods. 2 písm. h/ zákona o odpadoch sa týka iba vydávania osvedčení a nie aj ich prípadného zrušenia podľa § 96 ods. 3 zákona o odpadoch. Výklad tohto ustanovenia žalovaným žalobca preto považoval za nesprávny. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 24.03.2017, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že prostredníctvom externej spoločnosti Agency EKO spol. s.r.o., so sídlom Revolučná 3290/5, 010 01 Žilina (ďalej len „agentúra“), z dôvodu nadobudnutia účinnosti nového právneho predpisu na úseku odpadového hospodárstva (zákon č. 79/2015 Z.z., ktorý zrušil zákon č. 223/2001 Z.z.), v súlade s § 95 ods. 6 zákona o odpadoch, zabezpečil preškolenie odborne spôsobilých osôb. Agentúrou boli stanovené dva rôzne termíny a miesta preškolenia, a to 03.- 04.11.2015 v Bratislave a 10.-11.11.2015 v Žiline. Agentúra zabezpečovala rozoslanie pozvánok na preškolenia v Bratislave aj v Žiline, a to telefonicky, prostredníctvom e-mailu alebo poštou formou obyčajnej listovej zásielky. Listové zásielky boli odoslané v dňoch 16.10.2015 alebo 21.10.2015 a ešte opakovane dňa 23.10.2015. Zásielka pre žalobcu bola zaslaná dňa 16.10.2015 a ešte raz dňa 23.10.2015. Žalobca sa ako držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na autorizáciu č. 18/11/0-3.3 napriek pozvaniu nezúčastnil žiadneho z vyššie uvedených preškolení. 11. Ďalej uviedol, že viacero odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť sa nezúčastnilo vyššie uvedených preškolení, a preto žalovaný v súlade s § 95 ods. 6 zákona o odpadoch v spojení s § 44 ods. 1 vyhlášky č. 371/2015 Z.z. zabezpečil nové overenie odbornej spôsobilosti pre tieto odborne spôsobilé osoby (vrátane žalobcu), ktoré boli vyzvané na podanie žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť podľa § 95 ods. 6 zákona o odpadoch. Žalobca bol vyzvaný listom zo dňa 05.08.2016. V tejto výzve žalovaný dotknuté osoby poučil, že ak si nepodajú žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť a úspešne neabsolvujú skúšku na overenie odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť, podľa § 96 ods. 2 písm. e/ zákona o odpadoch im bude zrušené osvedčenie o odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť a budú vyčiarknutí z registra odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť z dôvodu nesplnenia povinnosti podľa § 95 ods. 6 zákona o odpadoch. Nakoľko žalobca nepodal žiadosť na nové overenie odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť, t.j. nezúčastnil sa nového overenia odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť, žalovaný mu v súlade s § 105 ods. 2 písm. k/ a § 96 ods. 2 písm. e/ zákona o odpadoch zrušil osvedčenie o odbornej spôsobilosti na autorizáciu č. 18/11/0-3.3. 12. S poukazom na § 105 ods. 3 písm. v/ zákona o odpadoch, § 45 ods. 1 a 2 a § 47 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 371/2015 Z.z. dôvodil, že osvedčenie o odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť vydáva ministerstvo v prípade, ak účastník skúšky vyhovie skúške o overenie odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť podpisuje predseda skúšobnej komisie. Podľa § 95 ods. 6 zákona o odpadoch odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sa zúčastnia na základe výzvy MŽP SR preškolenia alebo nového overenia odbornej spôsobilosti. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odborne spôsobilá osoba sa musí zúčastniť buď preškolenia alebo nového overenia odbornej spôsobilosti. Pokiaľ sa odborne spôsobilá osoba nezúčastnila preškolenia, môže sa zúčastniť nového overenia odbornej spôsobilosti. 13. Zdôraznil, že po námietkach žalobcu o nedoručení pozvánky na preškolenie si žalovaný od agentúry vyžiadal zoznam odborne spôsobilých osôb, ktoré boli pozvané na preškolenie a formu pozvania na preškolenie. Agentúra prostredníctvom e-mailu predložila zoznam odborne spôsobilých osôb, ktoré boli pozvané na preškolenie vrátane formy oznámenia pozvania (telefonicky, e-mailom, resp. poštou). V tejto súvislosti žalovaný vyslovil pochybnosť, odkiaľ mal žalobca vedomosť o konaní preškolenia v Bratislave a v Žiline, ktorú prezentoval v liste zo dňa 08.08.2016. Poukázal na to, že v žiadnom svojom výstupe žalovaný neuviedol, že preškolenia sa uskutočnili v Bratislave a v Žiline. Podľa žalovaného sa žalobca snaží navodiť dojem, že žalovaný svojím konaním postupoval nemorálne voči osobe žalobcu. Ide však iba o vyjadrenie subjektívneho postoja a vlastného hodnotenia žalobcu k postupu žalovaného. 14. Na tomto mieste žalovaný poukázal na komunikáciu žalobcu, ktorú nepovažuje za korektnú. Nesúhlasil so subjektívnymi tvrdeniami žalobcu a zdôraznil, že so žalobcom aktívne komunikoval a usmerňoval ho (výzva na podanie žiadosti, osobný telefonát) tak, aby sa predišlo postupu podľa § 96 ods. 2 písm. e/ zákona o odpadoch. Poznamenal, že aj keby sa žalobca nezúčastnil preškolenia, neúčasť na preškolení by nespôsobila zrušenie jeho odbornej spôsobilosti, nakoľko žalovaný vyzval odborne spôsobilé osoby, ktoré sa nezúčastnili preškolenia, vrátane žalobcu, aj napriek tomu, že naň boli pozvané, na podanie žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť podľa § 95 ods. 6 zákona o odpadoch. Podľa žalovaného k zrušeniu osvedčenia o odbornej spôsobilosti na autorizáciu č. 18/11/0-3.3 nedošlo bezdôvodne, ale v súlade so zákonom o odpadoch. Zo žiadneho ustanovenia zákona o odpadoch nevyplýva, že odborne spôsobilá osoba pre autorizovanú spracovateľskú činnosť sa musí zúčastniť preškolenia. Zákon o odpadoch alternatívne ustanovuje, že odborne spôsobilá osoba sa zúčastní preškolenia alebo nového overenia odbornej spôsobilosti. Preto žalovaný z dôvodu vylúčenia akýchkoľvek pochybností o účasti odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť na preškolení a nezrušenia takéhoto osvedčenia len z dôvodu neúčasti na preškolení, zorganizoval pre tieto odborne spôsobilé osoby aj nové overenie odbornej spôsobilosti, ktoré sa uskutočnilo v septembri a októbri 2016. Žalovaný mal za to, že pri zrušení osvedčenia o odbornej spôsobilosti na autorizáciu vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom odôvodnil, prečo bolo osvedčenie zrušené. Takýmto postupom nemohlo dôjsť k ujme na žalobcových právach a právom chránených záujmoch. 15. Žalovaný tiež zastával názor, že § 96 zákona o odpadoch upravuje zmenu, zrušenie a zánik osvedčenia na autorizovanú činnosť, pričom toto ustanovenie je potrebné vykladať v spojení s § 95 ods. 4 zákona o odpadoch, ktoré upravuje vydanie osvedčenia na autorizovanú činnosť, ktoré sa nevydáva v režime správneho poriadku. Podľa žalovaného žalobca vychádzal výlučne z gramatického výkladu § 96 a § 113 ods. 2 zákona o odpadoch, pričom nevzal do úvahy výklad logický a teleologický s prihliadnutím na účel zákonodarcu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa na ustanovenia tykajúce sa vydania osvedčenia na autorizovanú činnosť nevzťahuje správny poriadok, nevzťahuje sa správny poriadok ani na prípady zmeny, zrušenia a nepochybne ani zániku osvedčenia na autorizovanú činnosť. IV. Posúdenie veci 16. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 95 ods. 4 veta prvá zákona o odpadoch (v znení účinnom do 31.12.2017) odbornú spôsobilosť na autorizovanú spracovateľskú činnosť potvrdí ministerstvo, po úspešnom vykonaní skúšky, vydaním osvedčenia o odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť. 21. Podľa § 95 ods. 6 zákona o odpadoch (v znení účinnom do 31.12.2017) odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sa zúčastňujú na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo nového overenia odbornej spôsobilosti, ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky odpadového hospodárstva alebo všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti odpadového hospodárstva. 22. Podľa § 96 ods. 2 písm. e/ zákona o odpadoch (v znení účinnom do 31.12.2017) ministerstvo osvedčenie na autorizovanú činnosť zruší, ak odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť sa na základe výzvy ministerstva nezúčastní preškolenia alebo nového overenia odbornej spôsobilosti podľa § 95 ods. 6. 23. Podľa § 96 ods. 3 zákona o odpadoch (v znení účinnom do 31.12.2017) účinky zmeny alebo zrušenia osvedčenia na autorizovanú činnosť nastávajú dňom ich zápisu do registra odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť. 24. Podľa § 113 ods. 1 zákona o odpadoch (v znení účinnom do 31.12.2017) ak nie je v tomto zákone výslovne ustanovené inak, na konanie sa podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 25. Podľa § 113 ods. 2 písm. h/ zákona o odpadoch (v znení účinnom do 31.12.2017) všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na vydávanie osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti podľa § 100 ods. 5 a na vydávanie osvedčenia na autorizovanú činnosť podľa § 95 ods. 4. 26. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 27. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 28. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 29. Podľa § 47 ods. 4 správneho poriadku oučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. 30. Podľa § 47 ods. 5 správneho poriadku v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. 31. Úlohou súdu bolo v prejednávanom prípade posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného vo veci zrušenia osvedčenia o odbornej spôsobilosti na autorizáciu vydaného pod č. 18/11/O-3.3 dňa 18.04.2011. Spornou bola predovšetkým otázka výkladu ustanovenia § 113 ods. 2 písm. h/ zákona o odpadoch v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného o zrušení osvedčenia žalobcu, a teda aplikácia všeobecného predpisu o správnom konaní (správneho poriadku) na daný prípad. 32. Správny poriadok je všeobecným procesnoprávnym predpisom vzťahujúcim sa na konanie, v ktorom o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti štátnej správy rozhodujú orgány štátnej správy. Postupovať pri rozhodovaní v oblasti výkonu štátnej správy inak než podľa uvedeného zákona možno len v prípadoch, ktoré ustanovujú osobitné predpisy. V danom prípade je týmto predpisom zákon o odpadoch, ktorý voči správnemu poriadku upravuje niektoré odchýlky. Prípady konaní, na ktoré sa nevzťahuje režim správneho poriadku, sú taxatívne ustanovené v § 113 ods. 2 zákona o odpadoch. V čase rozhodovania žalovaného o zrušení osvedčenia žalobcu bola pod písm. h/ tohto zákonného ustanovenia vymedzená výnimka aplikácie správneho poriadku, a to na konanie o vydávaní osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti podľa § 100 ods. 5 a na vydávanie osvedčenia na autorizovanú činnosť podľa § 95 ods. 4 zákona o odpadoch. Až novelou zákona č. 292/2017 Z.z. bolo novo formulované ustanovenie písmena h/ doplnené všeobecne o konania podľa § 95, 96, 100 až 102 zákona o odpadoch. To znamená, že zákonodarca právnu úpravu výnimiek z aplikácie všeobecného predpisu o správnom konaní, okrem iného aj na konanie o zrušení osvedčenia na autorizovanú činnosť, výslovne rozšíril až uvedenou novelou zákona o odpadoch účinnou od 01.01.2018. 33. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že „právna metodológia a právna teória vyvinuli pravidlá postupu pre uplatňovanie právneho textu. Tieto pravidlá sa nazývajú metódami, kritériami alebo elementmi výkladu a sú obsiahnuté v tzv. výkladovom kanóne. V súčasnosti zahŕňa výkladový kanón 7 výkladových kritérií: 1. jazykovo-gramatický výklad, 2. historický výklad, 3. systematický výklad, 4. teleologický výklad, 5. výklad na základe konformity (súladu) s európskym právom, 6. výklad na základe konformity s ústavou, 7. výklad v zmysle „Hospodárskej analýzy práva“ (Economic Analysis of Law). V právnej vede neexistuje všeobecne prijatá dohoda, či niektorá z metód výkladu má prioritu. Jednotlivé metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a rozumne odôvodniteľnému vysvetleniu textu právnej normy a jej účelu. Jazykový, systematický, teleologický, historický aj porovnávací výklad má spoločný menovateľ vo formách logickej argumentácie. Prvosledovou metódou výkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte je metóda doslovného výkladu. Až tam a vtedy, kde a keď doslovným výkladom nemožno jednoznačne identifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy, sa v materiálnom právnom štáte možno odkloniť od doslovného výkladu a nejasnosť právnej úpravy odstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu.“ (Drgonec, J.: Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava: C. H. Beck, 2015. s. 131 a 133). 34. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR má každý právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku SR alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (viď rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS 148/06, III. ÚS 348/06, IV. ÚS 96/07, IV. ÚS 200/07, IV. ÚS 209/07, IV. ÚS 95/08). 35. Na tomto mieste je samozrejme nutné pripomenúť, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať izolovane len z hľadiska textu zákona, a to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis. Na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný konektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje určité napätie medzi doslovným a teleologickým či systematickým výkladom (viď nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 05.10.2011). 36. Pravidlá vytvárania úsudku na základe implicitne obsiahnutej informácie patria medzi zásady logického myslenia, ktorými sa naplňuje teleologický výklad právnej normy a správne porozumenie textu zákona. Právna regulácia nie samoúčelná, ale vždy je daná kontextom účelu regulácie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/49/2016 zo dňa 23.11.2017). 37. V zmysle vyššie uvedených zásad súd uzatvára, že v danom prípade nebolo potrebné odchýliť sa od doslovného výkladu ustanovenia § 113 ods. 2 písm. h/ zákona o odpadoch v znení účinnom do 31.12.2017, nakoľko úmysel zákonodarcu bol bezpochyby zrejmý použitím gramatickej metódy výkladu uvedenej právnej normy, ktorý v súlade so zásadami logického myslenia a v súlade s účelom právnej normy bolo nutné obsiahnuť tak, že výnimka z aplikácie všeobecného predpisu o správnom konaní (správneho poriadku) sa vzťahovala iba na vydávanie osvedčení o odbornej posudkovej spôsobilosti a osvedčení na autorizovanú činnosť a nie aj na ich zmenu alebo zrušenie. Aplikácia gramatického výkladu dotknutého zákonného ustanovenia totiž nevytvárala rozpor z pohľadu ostatných výkladových pravidiel. V prípade zrušenia osvedčenia žalobcu bol preto žalovaný povinný aplikovať príslušné ustanovenia správneho poriadku, vrátane ustanovení vzťahujúcich sa na náležitosti rozhodnutia správneho orgánu. Ak by úmyslom zákonodarcu bolo upraviť výnimku zo všeobecnej aplikácie správneho poriadku aj na konanie o zrušení osvedčenia o odbornej spôsobilosti na autorizáciu podľa § 96 ods. 2 zákona o odpadoch, uviedol by to výslovne v znení ustanovenia § 113 ods. 2 písm. h/ zákona o odpadoch tak, ako to urobil po novele tohto zákona s účinnosťou od 01.01.2018. Nakoľko v čase do 31.12.2017 zákon o odpadoch v uvedenom ustanovení obsahoval výnimku z aplikácie všeobecného predpisu o správnom konaní iba na vydávanie osvedčení, v čase rozhodovania o zrušení osvedčenia žalobcu bolo potrebné postupovať v správnom konaní podľa správneho poriadku. 38. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Správny poriadok upravuje všeobecné náležitosti rozhodnutia, ktoré zároveň predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí. Náležitosti rozhodnutia ustanovené správnym poriadkom sú vymedzené taxatívne. Jedinou výnimkou je upustenie od odôvodnenia, ak sa účastníkom v celom rozsahu vyhovelo. Obsahovými náležitosťami sú výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Popri obsahových náležitostiach písomné vyhotovenie rozhodnutia musí obsahovať aj predpísané formálne náležitosti. Tieto náležitosti slúžia najmä na identifikáciu správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, a účastníkov konania. Po preskúmaní obsahu dotknutých rozhodnutí žalovaného niet pochýb o tom, že náležitosti vyžadované v § 47 správneho poriadku v nich absentujú, čo spôsobuje, že trpia vadou nepreskúmateľnosti. 39. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutia žalovaného o zrušení osvedčenia žalobcu ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).