Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/36/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200239 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017200239.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a. s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava, IČO: 35 704 713, právne zastúpený: JUDr. Jozef Mészáros, advokát s. r. o., so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, konajúca prostredníctvom JUDr. Jozefa Mészárosa, konateľa a advokáta, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Tomášiková 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-BA-OCDPK1-2016/104931 zo dňa 13.12.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Číslo: OU-BA-OCDPK1-2016/104931 zo dňa 13.12.2016 zrušuje a vec vracia Okresnému úradu Bratislava na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 17.02.2017 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-BA-OCDPK1-2016/104931 vydaného dňa 13.12.2016 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj rozhodnutia (rozkazu) prvostupňového orgánu - Okresného úradu Bratislava (ďalej aj len OÚ Bratislava), Číslo: OU-BA-OCDPK1-2016/104931 zo dňa 28.11.2016 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Pripojený administratívny spis žalovaného obsahuje: výstup z jednotného informačného systému v cestnej doprave zo dňa 25.11.2016. 3. Prvostupňovým rozhodnutím Číslo: OU-BA-OCDPK1-2016/104931 zo dňa 28.11.2016 - Rozkazom o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla (ďalej aj len Rozkaz), bola žalobcovi OÚ Bratislava uložená podľa § 107b ods. 1 písm. b) zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o prevádzke vozidiel) pokuta vo výške 165 €, a to z dôvodu porušenia ust. § 21 ods. 1 písm. b) prvého bodu v spojení s ust. § 50 ods. 1 Zákona o prevádzke vozidiel a s ust. § 47 ods. 1 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky č. 578/2006 Z. z., konkrétne z dôvodu, že žalobca, ako prevádzkovateľ nákladného motorového vozidla zn. Renault Master, VIN: O. (ďalej aj len vozidlo), nepodrobil v ustanovenej lehote do 01.10.2016 toto vozidlo na vlastné náklady a bez vyzvania pravidelnej technickej kontrole, stanoveným spôsobom a rozsahu. 4. V dôsledku žalobcom podaného odporu zo dňa 07.12.2016 proti v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedenému Rozkazu vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: OU-BA- OCDPK1-2016/104931 zo dňa 13.12.2016 tak, že podaný odpor odmietol, nakoľko posúdením odporu zistil, že tento neobsahoval podľa § 107d ods. 2 Zákona o prevádzke vozidiel predpísané náležitosti. 5. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri posúdení podaného odporu bolo zistené, že v jeho odôvodnení žalobca neuviedol rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opieral svoju obranu a zároveň neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu nepripojil lízingovú zmluvu, t. j. listinný dôkaz na ktorý sa odvolával, pričom bol v Rozkaze o tomto poučený. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu v podanom odpore, kde tento uviedol: .... postavenie vlastníka vozidla vyplýva z lízingovej zmluvy, na základe ktorej predmetné vozidlo financuje, no fakticky ho v držbe nemá a teda mal za to, že rozhodnutie o využívaní vozidla je plne v dispozícii jeho držiteľa, ktorý by mal znášať zodpovednosť za porušenie povinností, ktoré mu vyplývajú zo zákona. 6. Záverom žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že držiteľ vozidla podľa živnostenského registra zanikol dňa 27.05.2016 bez právneho nástupcu, v zmysle § 107 ods. 18 zákona o prevádzke vozidiel všetky práva a povinnosti prechádzajú na vlastníka vozidla - žalobcu. Žaloba 7. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie - Rozkaz o uložení pokuty v celom rozsahu za nesprávne, nezákonné a vyjadril presvedčenie, že: a) žalovaný správny orgán vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§191 ods. 1 písm. c/ SSP), b) napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP), c) žalovaný správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci (§191 ods. 1 písm. e/ SSP), d) skutkový stav, ktorý vzal žalovaný orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§191 ods. 1 písm. f/ SSP). 8. Žalobca uviedol, že žalovaný odmietol napadnutým rozhodnutím ním podaný odpor z dôvodu, že tento údajne neobsahoval predpísané náležitosti podľa ust. § 107d ods. 2 Zákona o prevádzke vozidiel, konkrétne z dôvodu, že nepripojil leasingovú zmluvu na ktorú sa vo svojom odpore odvolával. Je síce pravdou, že k podanému odporu nebola kópia leasingovej zmluvy pripojená, avšak táto zmluva nebola vzhľadom na príslušné ustanovenia Zákona o prevádzke vozidiel, ako i skutkový stav zistený žalovaným vôbec potrebná a nevyhnutná. 9. Ako totiž priamo a nepochybne vyplývalo zo žalovaným zisteného a preukázaného skutkového stavu, v čase uplynutia platnosti predchádzajúcej technickej kontroly (t.j. ku dňu 01.10.2016) bol v Jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave ako vlastník predmetného nákladného motorového vozidla evidovaný žalobca a ako držiteľ osvedčenia o evidencii vozidla O. T. - T., miesto podnikania: Z. XX/ XXXX, O. I. G., R.: XX XXX XXX. 10. Podľa ust. § 107 ods. 18 Zákona o prevádzke vozidiel platí, že „v konaní o správnych deliktoch prevádzkovateľa vozidla sa rozumie prevádzkovateľom vozidla v prípade, ak vlastník vozidla a osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia sú rôzne osoby, držiteľ osvedčenia, a ak držiteľ osvedčenia zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu, tak vlastník vozidla “. 11. Keďže v tomto konkrétnom prípade boli vlastník vozidla (žalobca) a osoba zapísaná v osvedčení o evidencii vozidla ako držiteľ (O. T. - T.A) rôzne osoby, pričom držiteľ osvedčenia nezomrel, nebol vyhlásený za mŕtveho a nezanikol bez právneho nástupcu, prevádzkovateľom predmetného nákladného motorového vozidla a teda subjektom zodpovedným za spáchanie tohto správneho deliktu sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia rozumie držiteľ osvedčenia o evidencii vozidla, tzn. O. T. - T.. Pre správne a zákonné určenie prevádzkovateľa predmetného motorového vozidla v čase spáchania správneho deliktu teda nebolo nutné žiadnu leasingovú zmluvu, uzatvorenú medzi žalobcom a O. T. - T., vôbec predkladať, keďže všetky potrebné skutočnosti (t. j. kto bol v čase spáchania správneho deliktu držiteľom osvedčenia o evidencii vozidla) priamo vyplývali z dôkazov získaných a predložených zo strany žalovaného orgánu verejnej správy. Jeho odpor podaný proti Rozkazu preto spĺňal všetky predpísané náležitosti (§ 107d ods. 2 Zákona o prevádzke vozidiel) a na jeho základe mal žalovaný v súlade s ust. § 107d ods. 5 Zákona o prevádzke vozidiel pokračovať v správnom konaní a pokutu vo výške 165 € uložiť skutočnému prevádzkovateľovi predmetného nákladného motorového vozidla - O. T., ako držiteľovi osvedčenia o evidencii tohto motorového vozidla. V tejto otázke preto žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nebolo pritom správnym a pravdivým ani tvrdenie žalovaného uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o tom, že by držiteľ osvedčenia o evidencii predmetného nákladného motorového vozidla (O. T. - T.) zanikol ku dňu 27.05.2016 bez právneho nástupcu. 12. Skutočnosť, že fyzická osoba O. T., vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod obchodným menom O. T. - T., ukončil ku dňu 27.05.2016 svoju podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení (viď výpis zo živnostenského registra), neznamenala, že by táto fyzická osoba k tomuto dátumu zanikla bez právneho nástupcu. Fyzická osoba - podnikateľ, vykonávajúca podnikateľskú činnosť na základe živnostenského zákona, nie je osobitným subjektom práva, ktorý by ukončením podnikateľskej činnosti zanikol, naopak, tento subjekt práva - fyzická osoba i naďalej existuje a zodpovedá za všetky práva a povinnosti, ktoré mu pri výkone podnikateľskej činnosti pod obchodným menom O. T. - T. vznikli. Uvedená časť citovaného zákonného ustanovenia § 107 ods. 18 Zákona o prevádzke vozidiel - týkajúca sa „zániku držiteľa osvedčenia bez právneho nástupcu" - sa preto vzťahuje výlučne na zánik držiteľa - právnickej osoby (napr. obchodnej spoločnosti a pod.), nie však na prípad ukončenia podnikateľskej činnosti fyzickej osoby - podnikateľa. V tejto otázke preto žalovaný taktiež vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. V otázke údajného zániku držiteľa osvedčenia o evidencii predmetného nákladného motorového vozidla bez právneho nástupcu podľa žalobcu navyše žalovaný: 1/ vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu pretože nijakým spôsobom nezisťoval, či fyzická osoba O. ktorý vykonával podnikateľskú činnosť pod menom O. T. - T., žije, zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, čo by malo ex lege z následok vznik postavenia žalobcu ako prevádzkovateľa predmetného nákladného motorového vozidla (viď ust. § 107 ods. 18 in fine Zákona o prevádzke vozidiel); 2/ vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie, keďže z jeho obsahu nebolo možné zistiť, prečo by ukončenie podnikateľskej činnosti malo mať za následok zánik fyzickej osoby O. T., ktorý vykonával podnikateľskú činnosť pod menom O. T. - T., resp. prečo „ ukončenie podnikateľskej činnosti “ (uvedené v príslušnom výpise zo živnostenského registra) považoval za „zánik držiteľa vozidla bez právneho nástupcu"; 3/ skutkový stav zistený zo strany žalovaného bol v rozpore s obsahom administratívneho spisu, resp. v ňom nemal oporu, keďže z neho nevyplývalo, že by držiteľ osvedčenia o evidencii vozidla zanikol bez právneho nástupcu. 14. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností podľa žalobcu bolo zrejmé, že žalovaný orgán verejnej správy postupoval v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami, keď pokutu za spáchaný správny delikt uložil žalobcovi, ktorý v čase spáchania tohto správneho deliktu nebol prevádzkovateľom predmetného nákladného motorového vozidla a následne nedôvodné a bez opory v Zákone o prevádzke vozidiel odmietol jeho dôvodne podaný odpor. 15. Replikou zo dňa 02.05.2017 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe a zotrval na svojej argumentácii. Vyjadrenie žalovaného. 16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 31.03.2017 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom po stručnom opise priebehu administratívneho konania, vo veci vydaným preskúmavaných rozhodnutí uviedol, že v konaní postupoval podľa § 107 ods. 18 zákona o prevádzke vozidiel a vyslovil názor, že spáchanie správneho deliktu žalobcom podľa § 107b ods. 1 písm. a) a § 107 ods. 18 zákona o prevádzke vozidiel bolo objektívne preukázané. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 17. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky odôvodňovali jeho zrušenie. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona č. 725/2004 Z. z. prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách, je povinný bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených lehotách vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona. 22. Podľa § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. v konaní o správnych deliktoch prevádzkovateľa vozidla sa rozumie prevádzkovateľom vozidla v prípade, ak vlastník vozidla a osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia sú rôzne osoby, držiteľ osvedčenia, a ak držiteľ osvedčenia zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu, tak vlastník vozidla. 23. Podľa § 107b ods. 1 písm. b) zákona č. 725/2004 Z. z. ak okresný úrad zistí, že prevádzkovateľ vozidla nepodrobil vozidlo podľa § 21 ods. 1 písm. b) prvého bodu technickej kontrole pravidelnej podľa § 50 ods. 1 alebo nepodrobil motorové vozidlo podľa § 21 ods. 1 písm. b) druhého bodu emisnej kontrole pravidelnej podľa § 68 ods. 1 alebo nepodrobil vozidlo podľa § 21 ods. 1 písm. b) tretieho bodu technickej kontrole pravidelnej po opätovnom zaradení vozidla do evidencie vozidiel alebo nepodrobil vozidlo podľa § 21 ods. 1 písm. b) štvrtého bodu emisnej kontrole pravidelnej po opätovnom zaradení vozidla do evidencie vozidiel alebo porušil povinnosť podľa § 50 ods. 2, § 68 ods. 2 alebo § 83 ods. 4 písm. b) a nie je dôvod na odloženie veci, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz vo výške 165 eur. 24. V prejednávanej veci správny súd preskúmal zákonnosť postupu žalovaného ako aj napadnutého rozhodnutia (aj prvostupňového) v zmysle žalobných námietok. 25. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. 26. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 27. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že podľa Výstupu z jednotného informačného systému v cestnej doprave zo dňa 25.11.2016, ktorý ako primárny dôkaz pre uloženie pokuty žalobcovi použil žalovaný vyplýva, že podľa informácie o vozidle bol držiteľom osvedčenia o vozidle (Renault Master) O. T. - T. a vlastníkom tohto vozidla bol žalobca. Tento dôkaz však bol jediným dôkazom obstaraným v konaní žalovaným, resp. prvostupňovým orgánom, ktorý následne rozhodol svojim rozhodnutím - Rozkazom o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla avšak bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom zisťoval informácie o držiteľovi osvedčenia vozidla, ktorému v zmysle ust. § 107 ods. 18 zákona o prevádzke vozidiel svedčí primárne povinnosť ako prevádzkovateľa vozidla plniť zákonné povinnosti, medzi ktoré patrí aj absolvovanie pravidelnej technickej kontroly v stanovených časových úsekoch. Držiteľ osvedčenia vozidla je v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia tým subjektom, ktorý prvotne zodpovedá za podrobenie vozidla pravidelnej technickej kontroly a až v prípade, ak by držiteľ osvedčenia zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu, tak potom nastupuje táto povinnosť na vlastníka dotknutého motorového vozidla. Žiadna ďalšia skutočnosť (úmrtie, vyhlásenie za mŕtveho, jeho zánik bez právneho nástupcu) ohľadom držiteľa osvedčenia vozidla nebola zrejme konajúcim prvostupňovým orgánom verejnej správy a ani žalovaným v administratívnom konaní nijako zisťovaná, resp. takýto dôkaz sa v administratívnom spise nenachádza. Konštatovanie žalovaného v predposlednom odseku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o tom, že držiteľ daného vozidla podľa živnostenského registra zanikol dňa 27.05.2016 bez právneho nástupcu nie je podložené žiadnym dôkazom v administratívnom spise. 28. Správny súd zároveň uvádza, že v danom prípade bola držiteľom osvedčenia o vozidle fyzická osoba - O. T., ktorý podnikal ako živnostník a potom v prípade, ak je takýto subjekt vymazaný zo živnostenského registra - ukončil svoju podnikateľskú činnosť (zanikne ako podnikateľský subjekt), neznamená to bez ďalšieho, že by daná fyzická osoba prestala ako subjekt práva existovať, t. j. že by zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu (zanikla bez právneho nástupcu), čo by bol predpoklad pre nastúpenie povinnosti pre majiteľa takéhoto vozidla. O. T. podnikajúci ako fyzická osoba - podnikateľ, vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského zákona, nie je osobitným subjektom práva, ktorý by ukončením svojej podnikateľskej činnosti zanikol. Tato fyzická osoba i naďalej existuje a zodpovedá za všetky práva a povinnosti, ktoré mu pri výkone podnikateľskej činnosti pod obchodným menom O. T. - T. vznikli. Zákonné ustanovenie § 107 ods. 18 Zákona o prevádzke vozidiel - týkajúca sa „zániku držiteľa osvedčenia bez právneho nástupcu" - sa preto vzťahuje výlučne na zánik držiteľa - právnickej osoby (napr. obchodnej spoločnosti, družstva), ale nie na prípad ukončenia podnikateľskej činnosti fyzickej osoby - podnikateľa. K zániku fyzickej osoby dochádza iba jej smrťou, resp. vyhlásením za mŕtveho, čo však v danom prípade nebolo vôbec predmetom dokazovania. 29. Vzhľadom na v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku uvedené skutočnosti správny súd musí konštatovať a prisvedčiť žalobným námietkam o tom, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci, konajúce orgány verejnej správy neskúmali prečo by mal namiesto držiteľa osvedčenia o vozidle nastúpiť ako zodpovedný subjekt vlastník vozidla - žalobca. Zároveň skutkový stav, ktorý zobral žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia nemal v dôkazoch nachádzajúcich sa v administratívnom spise oporu (výpis zo živnostenského registra držiteľa osvedčenia, doklad o úmrtí O. T.). Potom je treba posúdiť ako nesprávny aj právny záver prijatý vo veci o tom, že žalobca ako vlastník vozidla zodpovedá za posudzovanú povinnosť namiesto držiteľa tohto vozidla. 30. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) SSP z dôvodu nesprávneho právne posúdenie veci, nedostatočne zistenému skutkovému stavu ako aj z dôvodu rozpornosti skutkového stavu veci, ktorý zobral za základ napadnutého rozhodnutia žalovaný z obsahom administratívneho spisu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať, v novom svojom rozhodnutí podrobne uviesť zistený skutkový stav, a to v zodpovedajúcom rozsahu na posúdenie veci a vydať nové rozhodnutie, ktoré náležite odôvodní a vysporiada sa v ňom so všetkými pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami, ktoré z riadne zisteného skutkového stavu vyplynú. 31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).