Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/71/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200535 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017200535.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobkyne: M. R., Ul. O. XX/X, R., zastúpená: JUDr. Andrej Gara, advokát, Štefánikova 14, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Drieňová 22, Bratislava, za účasti: W. B., X De U. F. D., X. O XBS, Y. X. T. U. a Y. X., zastúpený: JUDr. Daniela Ježová, LL.M, PhD., advokátka, Javorinská 13, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rodného listu žalovaného č. 345/2017 zo dňa 20.03.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva. Ďalšiemu účastníkovi súd priznáva voči žalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.V knihe narodení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Bratislava, zväzok K./ XX, ročník XXXX, str. XXX, por. č. XXX bol dňa XX.XX.XXXX vykonaný zápis a bolo vydané Oznámenie o narodení maloletej S. M. R., narodenej dňa XX.XX.XXXX, miesto narodenia: B., S., Y. kN.o T. U. a Y. X., v ktorom kolónke otec bolo uvedené - „otec neuvedený“. 2. Dňa 08.10.2015 Hight court of Justice Family Division (ďalej aj len anglický súd) rozhodnutím č.k. FD15P00428, ZC15P00974, ktoré bolo opravené dňa 19.10. 2015, rozhodol o priznaní rodičovských práv a povinností pánovi: W. B., nar. XX.XX.XXXX k maloletej S. R.. 3. V zmysle rozhodnutia anglického súdu, bolo matke ako odporkyni doručené dňa 11.09.2015 oznámenie o začatí konania. Dňa 28.09.2015 požiadala matka prostredníctvom právnikov o odročenie, čomu bolo vyhovené. Rovnakí právnici matku dňa 28.09.2015 informovali o obsahu nariadenia, ktoré vydal sudca a matke bolo opäť doručené nariadenie sudcu a sprievodné listiny o tomto konaní 08.10.2015. Matke bola adresovaná výzva doručiť svoje vyjadrenie na otcove návrhy vo veci okamžitého návrhu a určenia rodičovských práv a povinností do 02.10.2015, bol jej oboznámený obsah nariadenia sudcu zo dňa 28.09.2015, avšak svoje vyjadrenie nedoručila. Matka sa nedostavila ani na pojednávanie, ani neurčila za seba zástupcu napriek tomu, že o pojednávaní bola informovaná v dostatočnom časovom predstihu. Súdu preto stačilo, že poskytol matke príležitosť vyjadriť sa na pojednávaní k tomuto konaniu. Súd mal za to, že zvyčajné bydlisko maloletej S. R. bolo Anglicko a Wales v čase, keď túto jurisdikciu bez vlastného rozhodnutia opustila približne dňa 17.06.2015 a s S. R. tak bolo naložené bez vedomia alebo súhlasu otca. Podľa bodu 13 písm. a) rozhodnutia anglického súdu, zvyčajným bydliskom dieťaťa S. R. bola 17.06.2015, ako aj 11.09.2015 jurisdikcia v rámci Anglicka a Walesu. Podľa bodu 13 písm. c) rozhodnutia anglického súdu, je v najlepšom záujme S. R., aby bola zverená do starostlivosti otca. Otec žil s dieťaťom až kým nebolo odvezené 17.06.2015 a podnikol rozsiahle kroky na jeho návrat do tejto jurisdikcie. Súdu postačuje, ako otec preukázal svoju oddanosť k dieťaťu a vzťah k nemu na základe života v spoločnej domácnosti, až kým nebolo odvezené. Otec vo svojom návrhu prejavil skutočný záujem o obnovenie vzťahu so svojou dcérou a o aktívnu rolu v jej živote. Podľa bodu 17 rozhodnutia anglického súdu, súd zveruje S. R. do starostlivosti otca W. B. (parental responsibility order) 4. Dňa 14.12.2015 pred Matričným úradom v Prievidzi matka dieťaťa M. R. a H. X. ako rodičia maloletej S. M. R. súhlasne vyhlásili, že otcom dieťaťa - S. M. R., narodená dňa 17.10.2012 v Londýne, ktorej narodenie je zapísané v Osobitnej matrike v Bratislave vo zv. K./XX, str. XXX, por. č. XXX, je H. X.. Rodičia sa dohodli, že dieťa bude používať priezvisko R.. 5. Dňa 08.01.2016 vo Veľkej Británii bol do rodného listu maloletej S. M. R. ako jej otec zapísaný pán W. B.. 6. Dňa 11.01.2016 - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Bratislava v knihe narodení, zväzok K./XX, ročník XXXX, str. XXX, por. č. XXX vykonalo zmenu v osobe otca dieťaťa. Podľa oznámenia o narodení bol ako otec maloletej S. zapísaný H. X. na základe súhlasného vyhlásenia rodičov z 14.12.2015 na matrike v Prievidzi č. XXX/XXXX a rodičia sa dohodli, že dieťa bude aj naďalej užívať priezvisko R.. 7. Dňa 03.03.2016 Okresný súd Prievidza uznesením č.k. 17 Em/1/k 2015-47 rozhodol v bode I. tak, že rozsudok Hight court of Justice Family Division č.k. FD15P00428, ZC15P00974, opravený dňa 19.10.2015 sa vyhlasuje za vykonateľný v Slovenskej republike sčasti, v ktorej bolo rozhodnuté: „Súd nariaďuje, že otec W. B. má rodičovskú zodpovednosť k S. M. R., narodenej XX.XX.XXXX. V odôvodnení tohto rozsudku je uvedené, že právny poriadok Anglicka a Walesu nevytvára v súvislosti s priznaním rodičovskej zodpovednosti pojem otcovstva, respektíve tento pojem stotožňuje s registrovaním otca pri registrácii narodenia dieťaťa. Ak súd v Anglicku a Walese rozhodne, že nejakému mužovi priznáva rodičovskú zodpovednosť, robí presne to, čo sa v právnom poriadku platnom v Slovenskej republike nazýva určenie otcovstva, keďže tak ako s určením otcovstva podľa práva Slovenskej republiky, tak aj určením rodičovskej zodpovednosti podľa práva Anglicka a Walesu, takejto osobe vznikajú rodičovské práva a povinnosti. 8. Dňa 04.05.2016 právna zástupkyňa p. W. B. doručila osobitnej matrike Ministerstva vnútra SR žiadosť o vykonanie zápisu v zmysle § 23 ods. 4 zákona č. 154/1994 Z.z. o matrikách (ďalej len zák. o matrikách) na základe rodného listu maloletej S. M. R. vydaného matričným úradom vo Veľkej Británii na základe rozhodnutia Hight court of Justice Family Division zo dňa 08.10.2015, ktorým boli priznané rodičovské práva a povinnosti otcovi maloletej a to W. B., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom vo T. U. a požiadala, aby ako otec maloletej bol zapísaný W. B.. Súčasne priložila rozhodnutie anglického súdu zo dňa 08.10.2015, rodný list maloletej S. M. R. vydaný Matričným úradom vo Veľkej Británii a uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.03.2016 č.k. 17 Em/1/k 2015-47 o vykonateľnosti rozsudku Hight court of Justice Family Division č.k. FD15P00428, ZC15P00974, opravený dňa 19.10.2015 v Slovenskej republike v časti, v ktorej bolo rozhodnuté: Súd nariaďuje, že otec W. B. má rodičovskú zodpovednosť k S. M. R., narodenej XX.XX.XXXX. V žiadosti ďalej uviedol, že mu je známe, že otcovstvo pána X. bolo určené súhlasným vyhlásením matky a tohto pána bez toho, aby o tom on ako otec maloletej vedel a mohol toto namietať. K tomuto došlo bez predloženia akéhokoľvek dôkazu svedčiaceho jeho otcovstvu. Otcovstvo pána X. bolo určené dňa 14.12.2015, pričom súd vo Veľkej Británii rozhodol dňa 08.10.2015, čiže predtým, ako bolo určené otcovstvo pána X. k maloletej. 9. V knihe narodení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Bratislava, zväzok K./XX, ročník XXXX, str. XXX, por. č. XXX bola dňa 12.01.2017 zapísaná zmena, že H. X. nie je otcom tu zapísaného dieťaťa na základe predložených dokladov v súlade s § 26 zákona o matrikách a W. J. B. bol nariadením vyššieho súdu v Londýne Hight court of Justice Family Division, Veľká Británia č.k. FD15P00428, ZC15P00974 zo dňa 08.10.2015, opravený dňa 19.10.2015, určený za otca dieťaťa, priznanie rodičovských práv bolo vydané súdnym rozhodnutím z 08.10.2015, opraveným dňa 19.10.2015, otec dieťaťa je zapísaný v súlade s § 23 ods. 1, 2, 4 zákona číslo 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a na základe predloženého rodného listu vydaného dňa 08.01.2016 na matrike vo Wandsworthe, Londýn, Veľká Británia. 10. Dňa 12.01.2017 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Osobitná matrika Bratislava vydala Oznámenie o narodení (zväzok K./XX, ročník XXXX, str. XXX, por. č. XXX), v ktorom ako otec maloletej S. M. R., narodenej dňa XX.XX.XXXX vo Wandsworth, Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, bol zapísaný W. J. B.. 11. Dňa 20.03.2017 na základe dožiadania právneho zástupcu matky maloletej S. R. J. vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika vydala žalobkyni duplikát rodného listu maloletej S. M. R. číslo 345/2017 zo dňa 20.03.2017, kde a ako jej otec je zapísaný W. J. B.. II. Žaloba 12. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.04.2017 domáhala preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia rodného listu maloletej S. M. R., vydaného žalovaným pri vykonaní zápisu do osobitnej matriky Ministerstva vnútra SR č. 345/2017. 13. Žalobkyňa ako matka zastupujúca svoje maloleté dieťa S. M. R. v žalobe uviedla, že žalovaný dňa 20.03.2017 vydal žalobkyni aktuálny úradný výpis z knihy narodení, Rodný list maloletej S. M. R., nar. XX.XX.XXXX, vedený pod č. 345/2017, ktorým došlo k zmene zapísaných údajov v časti osoby otca maloletej. 14. Maloletá do dňa 20.03.2017 disponovala rodným listom č. 230/2016 vydaným Ministerstvom vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu zo dňa 22.02.2016, v ktorom bol ako jej otec zapísaný H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., štátna príslušnosť : Slovenská republika. 15. Poukázala, že dňa 14.12.2015 bolo otcovstvo k maloletej S. M. R. určené pred Matričným úradom Prievidza súhlasným vyhlásením rodičov v zmysle ust. § 90 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. 16. Je názoru, že určenie otcovstva je vyňaté z nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. V prípade maloletej S. je vo veci určenia rodičovstva a otcovstva možné použiť výlučne ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej aj ZMPSP). Poukázala na § 23 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 ZMPSP, za použitia ktorých v čase, kedy bol p. B. vo Veľkej Británii zapísaný ako otec do rodného listu maloletej S. M. R., teda dňa 08.01.2016, sa malo postupovať v zmysle slovenského právneho poriadku, nakoľko maloletá v tomto období už žila a zotrvávala na území Slovenskej republiky po dobu takmer 8 mesiacov. Aj v čase rozhodovania anglického súdu (október 2015), ktorým bola p. B. priznaná rodičovská zodpovednosť k maloletej S., už maloletá S. M. R. odo dňa 17.06.2015 nežila vo Veľkej Británii ale na území Slovenska. Určenie rodičovstva sa malo teda spravovať výlučne slovenským právnym poriadkom. 17. Žalobkyňa v ďalšej časti poukázala na rozhodnutie anglického súdu High Court of Justice, Family Division v Londýne sp.zn. FD15P00428 zo dňa 08.10.2015, ktoré tvorí podklad rozhodnutia žalovaného a v dôsledku ktorého došlo k zmene zápisu W. B. ako otca do rodného listu maloletej, nie je podľa žalobkyne rozhodnutím o určení otcovstva, a preto je rozhodnutie žalovaného a zistený skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu. 18. Žalovaný primárne vychádzal z rozhodnutia anglického súdu a tvrdenia žiadateľa p. B. bez predchádzajúceho dôkladného overenia výroku predmetného rozhodnutia anglického súdu. Aj v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.03.2016, sp.zn. 17Em/1/2015 sa uvádza, že rozhodnutie anglického súdu o priznaní tzv. rodičovskej zodpovednosti možno považovať v porovnaní so slovenským právnym poriadkom za akési rozhodnutie o otcovstve k dieťaťu, nakoľko na základe takéhoto rozhodnutia možno okrem priznania rodičovských práv a povinností k dieťaťu, zapísať osobu ako rodiča dieťaťa v registri (matričnom úrade) v jurisdikcii Anglicka a Walesu, pričom pri tomto zápise musí byť ten, kto o takýto zápis žiada, predložiť okrem tohto rozhodnutia ešte vyhlásenie. Okresný súd v Prievidzi pritom poukázal na právny poriadok v Anglicku a Walese a to konkrétne na zákon o registrácii narodení a úmrtí a zákon o deťoch. Uvedené potvrdil aj súd druhej inštancie v uznesení zo dňa 24.08.2016 č.k. 23CoE/192/2016-129, keď uviedol, že medzi priznaním rodičovskej zodpovednosti mužovi anglickým súdom a určením otcovstva v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky je veľa spoločných znakov, ale nemožno ich stotožňovať. Žalobkyňa poukázala, že p.. bol ako otec maloletej S. M. R. zapísaný do rodného listu v Anglicku až dňa 08.01.2016, t.j. po riadnom určení otcovstva p. H. X. 14.12.2015 v zmysle slovenského právneho poriadku. 19. Žalobkyňa zdôraznila, že rozhodnutie, ktoré tvorí podklad zmeny zapísaných údajov v rodnom liste maloletej, nie je smerodajné a určujúce pre žalovaného, ktoré vydalo rozhodnutie, ktoré nemá základ v právnom poriadku Slovenskej republiky a matka maloletej sa o ňom dozvedela až z podania súdu doručeného žalobkyni prostredníctvom jej právneho zástupcu. 20. Rozsudok High Court of Justice, Family Division v Londýne sp.zn. FD15P00428, ZC15P00974, vydaný dňa 08.10.2015 a opravený dňa 19.10.2015 priznal len rodičovské práva a povinnosti: „Súd nariaďuje, že otec W. B. má rodičovskú zodpovednosť k S. R.“, teda nemožno hovoriť o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti p. B., či rozhodnutí, v zmysle ktorého je možné určiť otcovstvo fyzickej osobe. Rozhodnutie anglického súdu priznalo p. B. len určitú formu rodičovskej zodpovednosti - „parental responsibility order“ a nie otcovstvo, ktoré je výslovne vylúčené z Nariadenia Brusel IIa, dalo p. B. nepriamo možnosť nechať sa zapísať do rodného listu maloletej, nakoľko na zápis stačí iba súdne rozhodnutie a vyhlásenie. Predmetným rozhodnutím anglický právny systém nepriamo umožnil obísť výslovný zákaz aplikácie Nariadenia Brusel IIa na otázky týkajúce sa určenia otcovstva, a to prostredníctvom následného administratívneho konania. Žalobkyňa v súčasnosti iniciovala na súde High Court of Justice, Family Division v Londýne v konaní č. FD15P00428, ZC15P00974, konanie vo veci zrušenia rozhodnutia o priznaní rodičovských práv p. B.. 21. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/152/2010 zo dňa 08.10.2010, podľa ktorého zo zákona o matrikách nevyplýva osobitnej matrike pri zápise údajov o narodení skúmať správnosť údajov obsiahnutých vo verejných listinách vydaných iným štátom, s úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka a opatrených príslušnými osvedčeniami, ktoré sú v mieste vydania platné tak, ako je to napríklad v prípade uzavretia manželstva (§ 22a zákona o matrikách), ale má vychádzať z údajov obsiahnutých v požadovaných dokladoch. 22. Žalobkyňa ďalej uviedla, že rozhodnutie, ktoré vykonáva osobitná matrika, je deklaratórne a pri takomto môže zápis podľa predložených dokladov len vykonať, alebo nevykonať, ale nie konštitutívnym rozhodnutím meniť údaje v dokladoch, ktoré boli predložené v zmysle zákona. 23. Osobitná matrika nie je povinná skúmať, resp. posudzovať dôkazný charakter predložených listín, ale má skúmať dôkazný charakter listín v súlade s § 35 ods. 2 vykonávacej vyhlášky, teda, či má cudzozemská listina, ktorá je dôkazom príslušné overenie a potom vykoná zápis podľa skutočností tam uvedených. 24. Žalobkyňa je názoru, že osobitná matrika Ministerstva vnútra SR svojím postupom a konečným rozhodnutím zmenila osobu otca v rodnom liste maloletej, odňala možnosť jednej fyzickej osobe, ktorá bola doposiaľ vedená ako rodič maloletého dieťaťa v rodnom liste dieťaťa, vykonávať jej prislúchajúce práva a povinnosti k dieťaťu, preto sa jedná o konštitutívne rozhodnutie žalovanej. 25. Žalobkyňa ďalej poukázala, že postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Do dnešného dňa nebolo iniciované konanie, na základe ktorého by v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky došlo k zmene otca v rodnom liste maloletej, a to konanie o určenie neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov maloletej a ani nedošlo k zrušeniu doposiaľ právoplatného rozhodnutia súdu. 26. Žalobkyňa s poukazom na vyššie uvedené žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 27. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.06.2017 uviedol, že pracovisku osobitnej matriky bol právnou zástupkyňou otca dieťaťa p. W. M. B., predložený britský rodný list, s uvedením jeho údajov ako otca dieťaťa podľa rozsudku Najvyššieho súdu, Sekcie rodinného práva Londýn, Veľká Británia, č. FD15P00428, ZC15P00974, zo dňa 08.10.2015, ktorým boli osobe p. B. priznané rodičovské práva a povinnosti a bol vykonaný zápis jeho osobných údajov do britskej matriky narodených. 28. Zo znenia tohto rozsudku jednoznačne vyplýva, že žalobkyni boli zo strany britského súdu doručené dokumenty a predvolania týkajúce sa konania vo veci maloletej, matka nepodala britskému súdu žiadne vyjadrenie ani námietky. Naopak z jej strany bolo vykonané súhlasné vyhlásenie rodičov dieťaťa o určení otcovstva s p. H. X. pred matričným úradom v Prievidzi, dňa 14.12.2015, napriek skutočnosti, že mala vedomosť o tom, že britský súd rozhodol a priznal otcovstvo p. B. rozsudkom zo dňa 08.10.2015. Žalobkyňa svojim konaním uviedla MV SR - osobitnú matriku do omylu. 29. Osobitná matrika následne po obdržaní podkladov - britský rozsudok o priznaní rodičovských práv zo dňa 08.10.2015 v spojitosti s rozhodnutím Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.03.2016, ktorý uznal / §67 Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ďalej ako „ZMPSP/ citované rozhodnutie britského súdu, čo do vykonateľnosti priznania rodičovských práv a zodpovednosti p. B. a britský rodný list dieťaťa s uvedením p. B. ako otca maloletej S. Z. R. - vykonala zmenu zápisu osobných údajov otca dieťaťa. 30. Ministerstvo vnútra SR - Osobitná matrika postupovalo podľa § 26 zák. č. 154/1994 Z. z. o matrikách, podľa ktorého zmeny zápisov, dodatočné zápisy, dodatočné záznamy a ich opravy v matrike vykonáva matričný úrad na základe verejných listín, iných úradných listín alebo písomných oznámení, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Zmena zápisu bola vykonaná z úradnej povinnosti, na základe predložených úradných listín. 31. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 3la zákona o matrikách, podľa ktorého na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Z dikcie uvedeného vyplýva, že výsledkom zápisu matričnej udalosti do osobitnej matriky nie je rozhodnutie podľa správneho poriadku, ale verejná listina administratívneho konania matriky o osobnom stave fyzickej osoby. Osobné údaje, ich opravy a zmeny sú do matriky zapisované chronologicky, podľa dátumu, kedy nadobudli právne účinky, podľa verejnej listiny, ktorá je podkladom k vykonaniu zápisu, zmeny, záznamu alebo opravy. 32. Právny zástupca žalobkyne vo svojom podaní poukázal aj na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3 Sžo 152/2010, ktorého meritom bol zápis narodenia do osobitnej matriky a sporným sa stal zápis údajov otca dieťaťa. V danom prípade príslušný Krajský súd v Bratislave svojim rozhodnutím zamietol žalobu navrhovateľky ako neopodstatnenú a priznal zákonný postup MV SR. 33. Najvyšší súd SR svoj rozsudok, ktorým zrušil rozsudok Krajského u v Bratislave č.k. 1S 30/2009-47 a vrátil mu vec na ďalšie konanie, oprel najmä o skutočnosť, že dieťa narodením na území Francúzskej republiky, nadobudlo štátne občianstvo Francúzskej republiky a v spojitosti s ustanovením § 23 ods. 1 ZMPSP (citované ustanovenie bolo novelizované s účinnosťou od 01.01.2012 a doplnil sa nový ods. 2) osobitná matrika nesprávne zapísala osobné údaje otca do matriky. 34. Osobitná matrika pri zápise narodenia dieťaťa posúdila všetky aspekty a skutočnosti vo vzťahu k štátnemu občianstvu Slovenskej republiky maloletej podľa § 33 ods. 1 ZMPSP, ak je niekto v rozhodujúcom čase slovenským štátnym občanom a ak ho za svojho príslušníka považuje aj iný štát, je rozhodujúce štátne občianstvo slovenské. 35. Pri vykonaní zápisu narodenia maloletej S. do matriky žalovaný postupoval v intenciách vnútroštátnej legislatívy, v spojitosti s akceptovaním cudzieho prvku a odlišností v úprave cudzieho právneho poriadku a s prihliadnutím na cudzojazyčné verejné listiny, ktoré boli podkladom k vykonaniu zmeny v matričnom zápise. 36. Prvoradým hľadiskom pri vykonaní zápisu do knihy narodení MV SR - osobitná matrika, ktorý sa týka maloletého dieťaťa, je skutočnosť, že za správne sa považujú osobné údaje dotknutých osôb uvedené v úradných výpisoch, ak sa nepreukáže opak. 37. Vzhľadom na skutočnosť vzniknutej kolízie právnej úpravy problematiky určenia otcovstva na území dvoch dotknutých štátov, MV SR - osobitná matrika, vykoná zmenu v zápise osobných údajov otca maloletej, na základe rozhodnutia príslušného súdu. IV. Replika žalobkyne 38. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 06.07.2017 zotrvala na dôvodoch uvedených v žalobe a zdôraznila, že rozhodnutie High Court of Justice, Family Division v Londýne sp.zn. FD15P00428 zo dňa 08.10.2015 nie je rozhodnutím o určení otcovstva. Rozhodnutie anglického súdu priznalo p. B. len určitú formu rodičovskej zodpovednosti, jedná sa o tzv. „parental responsibility order“ nie o určenie otcovstva. V Anglicku postačuje na zápis do rodného listu maloletého dieťaťa len súdne rozhodnutie na základe čestného vyhlásenia navrhovateľa, čím anglický právny systém nepriamo umožnil p. B. obísť výslovný zákaz aplikácie nariadenia Brusel IIa na otázky týkajúce sa určenia otcovstva. V. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 39. Ďalší účastník vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.12.2018 žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal, že žalobkyni ako matke chýba žalobná legitimácia v zmysle § 178 SSP, nakoľko napadnutým zápisom matričných údajov nebola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a ďalším procesným nedostatkom žaloby je aj absencia žalobných bodov podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, t.j. tvrdenie žalobkyne, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Má za to, že maloletá a ani jej matka nemajú procesnú spôsobilosť na podanie tejto žaloby. Maloletá nemohla byť pri podaní žaloby a v tomto konaní zastúpená jej matkou, nakoľko záujmy matky sú v priamom rozpore so záujmami maloletej v zmysle ust. § 31 ods. 2 zákona o rodine, preto podľa jej názoru malo najskôr prebehnúť konanie o určení opatrovníka podľa ust. § 272 civilného mimosporového poriadku a až následne takto súdom ustanovený opatrovník mohol podať žalobu v mene maloletej. 40. Ďalší účastník ďalej poukázal na skutočnosť, že v súlade s § 31 zákona o matrikách, výsledkom zápisu údajov do osobitnej matriky je verejná listina administratívneho konania. Výsledkom tohto konania preto nie je rozhodnutie v správnom konaní a ustanovenia správneho poriadku sa na konanie vo veci zápisu matričných údajov ani nevzťahujú. Zápis údajov do osobitnej matriky nie je rozhodnutím v správnom konaní, nemá konštitutívne ale len deklaratórne účinky, nakoľko iba potvrdzuje a zaznamenáva právny stav už existujúci, a preto zápis v osobitnej matrike nemôže byť predmetom súdneho preskúmania. 41. Má za to, že konaním žalovaného nedošlo k vážnemu zásahu do práv maloletého dieťaťa a žalobkyne, nakoľko nebola narušená zásada právnej istoty. Maloletá má zapísaného v anglickom a aj v slovenskom rodnom liste rovnakého otca, W. B., ktorému aj boli rozhodnutím anglického súdu priznané rodičovské práva, opatrovnícke právo k maloletej. V súčasnosti je tak zjednotený právny stav a maloletá má ako otca uvedeného jednu a tú istú osobu W. B.. Žalobkyňa nikdy nenamietala otcovstvo W. B., ani nepodnikla kroky k DNA testu, nakoľko si je plne vedomá, že biologickým otcom maloletej je W. B.. Z rozhodnutia anglického súdu vyplýva, že anglický súd v danej veci ustálil skutkový stav tak, že obvyklým pobytom maloletej je územie Veľkej Británie, a preto má súd Veľkej Británie právomoc rozhodovať o veciach týkajúcich sa maloletej. Na základe dôkazov predložených súdu vyplýva, že S. R. mala svoj obvyklý pobyt v Anglicku a Walese v čase, keď bola premiestnená z tejto jurisdikcie približne dňa 17.06.2015, a že bola premiestnená bez vedomia a súhlasu jej otca. Konajúci súd vyhodnotil, že je v najlepšom záujme maloletej, aby bola navrátená do Anglicka a Walesu do 23:59 hod. dňa 23.10.2015. Základom pre takéto rozhodnutie súdu bolo konštatovanie, že krajinou obvyklého pobytu maloletej bolo dňa 17.06.2015 a aj 11.09.2015 Anglicko a Wales. Podľa čl. 8 nariadenia Brusel II bis majú súdy Anglicka a Walesu výlučnú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností. 42. K určeniu otcovstva podľa slovenského právneho poriadku ďalší účastník uviedol, že určenie otcovstva ako jedného z dvoch alternatív rodičovstva je upravené v druhom oddiele prvej hlavy IV. časti zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. V súlade s platnou právnou úpravou sa otcovstvo muža k dieťaťu určuje na základe troch zákonných podmienok a to: 1/ otcom je manžel vydatej matky, 2/ ak nie je otcovstvo dieťaťa určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov, 3/ ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd, pričom za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. 43. Existencia jednej domnienky otcovstva zakladá prekážku inej právnej domnienky otcovstva. Prejav muža o uznaní otcovstva k dieťaťu narodenému mimo manželstva, nie je právne účinný, pokiaľ už nastúpila domnienka otcovstva muža, ktorý so ženou v rozhodnom čase súložil a bol uznaný za otca maloletého dieťaťa súdom v súdnom rozhodnutí. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/492/2015, kde súd jasne konštatuje, že zákonodarca v Slovenskej republike upravil právne určenie otcovstva na základe systému troch zákonných domnienok otcovstva, ktoré sa vzájomne vylučujú. Nástupom tretej domnienky otcovstva dieťaťa, sa stáva táto domnienka nevyvrátiteľná. Preto zákon nemá žiadne ustanovenia o zapretí otcovstva pri tretej domnienke. Pri tretej domnienke otcovstva toto možné nie je, nie je možné zaprieť otcovstvo určené súdnym rozhodnutím. 44. Zákon nehovorí, že súdne rozhodnutie musí vydať slovenský súd. Toto rozhodnutie musí vydať zákonný súd, ktorým bol v čase rozhodovania o maloletej, nar. dňa XX.XX.XXXX v S., dňa 08.10.2015 a aj dňa 19.10.2015 súd, podľa obvyklého pobytu maloletej, teda v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska (High Court of Justice, Family Division London) v súlade s Haagským dohovorom o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25.10.1980 a Nariadením ES č. 2201/2003, nakoľko súd obvyklého pobytu maloletej si ponechal právomoc aj po únose maloletej matkou, a to najmä podľa ustanovenia čl. 10 Nariadenia Brusel II. 45. Rozhodnutie anglického súdu High Court of Justice, Family Division sp.zn. FD15P00428, ZC15P00974, vydaný dňa 08.10.2015 a opravený dňa 19.10.2015 je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého bol W. B. zapísaný na príslušnej matrike v rodnom liste maloletej v kolónke „otec“ maloletej, vydanom v Anglicku dňa 08.01.2016. 46. H. X., ako údajný otec maloletej urobil s matkou maloletej súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva k maloletej až dňa 14.12.2015, teda po nástupe tretej domnienky otcovstva v dôsledku vydaného súdneho rozhodnutia. Žalobkyňa pritom v tomto čase už vedela o existencii rozhodnutia anglického súdu, preto išlo v tomto prípade o neúčinné uznanie otcovstva bez právneho následku a to aj napriek tomu, že bol vykonaný v danom čase zápis v slovenskej matrike (matrika o existencii súdneho rozhodnutia z Anglicka o otcovstve W. B. nevedela). Tento zápis bol následne zmenený a údajný otec H. X. bol z rodného listu vymazaný a ako otec maloletej bol zapísaný W. B. a teda v súčasnosti je W. B. zapísaný tak aj v slovenskej, ako aj v anglickej matrike. 47. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie anglického súdu, ktoré priznalo p. B. len určitú formu rodičovskej zodpovednosti - „parental responsibility order“ a nie priamo otcovstvo, ktoré je výslovne vylúčené z nariadenia Brusel IIa dalo p. B. nepriamu možnosť nechať sa zapísať do rodného listu maloletej, nakoľko na zápis stačí iba súdne rozhodnutie a vyhlásenie. K tejto námietke žalobkyne ďalší účastník uviedol, že: „anglický právny poriadok nemá konkrétny právny inštitút „určenie otcovstva maloletého“ tak, ako ho pozná slovenský právny poriadok. Anglický právny poriadok môže priznať „parental responsibility order“ a teda „rodičovskú zodpovednosť“ iba konkrétnej presne stanovenej osobe z konkrétneho právneho titulu. Najčastejšie je to otec. Zákon automaticky predpokladá od narodenia dieťaťa túto zodpovednosť matke. Pri otcoch detí je táto situácia odlišná, otec dieťaťa môže získať svoj status „otca“ iba priznaním rodičovských práv a to: a) ak uzatvoril manželstvo s matkou v čase narodenia dieťaťa, alebo s ňou uzatvoril manželstvo následne po pôrode dieťaťa a potvrdil matrike svoje otcovstvo, b) ak je zapísaný na rodnom liste pri deťoch narodených v Anglicku a Walese po 01.12.2003 alebo c) ak s matkou uzatvoril dohodu o rodičovskej povinnosti, ktorá je v predpísanej forme a bola podaná na súde, alebo d) ak súd na návrh otca vydal rozhodnutie o priznaní rodičovských práv (dňom rozhodnutia). 48. Žiadny iný inštitút získania, resp. „určenia“ otcovstva k dieťaťu v právnom poriadku Anglicka a Walesu neexistuje, pričom však nie je možné vykladať tento stav tak, že žiadne dieťa v Anglicku a Walese nemá určeného otca. 49. Ďalší účastník preto tvrdí, že nemohol podať žiaden iný návrh na súd ako ten, ktorý podal na anglický súd, v dôsledku ktorého mu boli priznané rodičovské práva, pretože je otcom dieťaťa. Rodičovskú zodpovednosť (otcovstvo) mu priznal súd právoplatnosťou svojho rozhodnutia. Predmetným rozhodnutím bolo rozhodnuté o jej právach a povinnostiach vo vzťahu k maloletej od jej narodenia, a teda s demonštratívnymi účinkami. 50. Žalobkyňa v žalobe ďalej uvádzala, že iniciovala na súde High Court of Justice, Family Division v Londýne sp.zn. FD15P00428, ZC15P00974 konanie vo veci zrušenia rozhodnutia o priznaní rodičovských práv p. B.. K uvedenej námietke ďalší účastník uviedol, že ani jeho právny zástupca vo Veľkej Británii nemá žiadnu vedomosť o tom, že by vo Veľkej Británii prebiehalo takéto konanie o zrušenie rozhodnutia anglického súdu o priznaní rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Žalobkyňa túto skutočnosť nijakým relevantným spôsobom nepreukázala. Anglický súd v tejto veci žalobcovi a ani jeho právnemu zástupcovi žiadne listiny ani informácie nedoručoval. W.z B. je zapísaný na rodnom liste maloletej v Anglicku a jeho zápis nebol do dnešného dňa zrušený. 51. K námietke žalobkyne, že postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, ďalší účastník poukázal na ust. § 26, § 37 ods. 2, ods. 6 zákona č. 154/1994 Z.z. o matrikách a uviedol, že žalovaný postupoval v intenciách zákona a zápis vykonal na základe predložených dokladov a údajov v nich uvedených. Žalovaný v tomto prípade žiadnym konštitutívnym rozhodnutím nemenil údaje v dokladoch, ako to uvádza žalobkyňa, ale len vykonal deklaratórny zápis podľa predložených dokladov. Žalovaný vychádzal z údajov obsiahnutých v požadovaných dokladoch, na základe ktorých vykonal zápis zmeny. Svojím rozhodnutím len deklaroval, potvrdil skutočnosť, ktorá už reálne existovala. Ďalšiemu účastníkovi boli rozhodnutím anglického súdu priznané rodičovské práva k maloletej, inak povedané, bolo určené jeho otcovstvo k maloletej. Ďalší účastník figuroval ako otec aj na anglickom rodnom liste. V tomto prípade sa jednalo o verejné listiny vydané v cudzine príslušnými orgánmi a platné na ich území. VI. Právne posúdenie 52. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 53. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 54. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 55. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 154/1994 Z.z. zákona o matrikách, matrika je štátna evidencia o osobnom stave fyzických osôb, ktoré sa narodili, uzavreli manželstvo, alebo zomreli na území Slovenskej republiky a štátnych občanov Slovenskej republiky, ktorí sa narodili, uzavreli manželstvo, alebo zomreli v cudzine. 56. Podľa § 2 ods. 2 zákona o matrikách, do matriky sa zapisujú údaje o narodení, uzavretí manželstva a úmrtí a údaje o iných skutočnostiach rozhodujúcich pre zistenie alebo overenie osobného stavu, najmä údaje o osvojení, určení rodičovstva a o rozvode manželstva (ďalej len „matričné udalosti“), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 21 a § 23 ods. 6). Predpokladom zápisu do nej sú matričné udalosti, ktoré nastali na území Slovenskej republiky a v cudzine, ak ide o štátneho občana Slovenskej republiky. 57. Podľa § 2 ods. 3 zákona o matrikách, matrika tvorí kniha narodení, kniha manželstiev a kniha úmrtí (veta prvá). 58. Podľa § 3 ods. 1 matrika je verejná listina. 59. Podľa § 3 ods. 2 verejnými listinami sú aj rodný list, sobášny list a úmrtný list (ďalej len „úradný výpis“), potvrdenia vyhotovené o údajoch zapísaných v matrike a doslovné výpisy z matrík. 60. Podľa § 3 ods. 3, úradný výpis obsahuje údaje údaje ustanovené týmto zákonom o skutočnostiach zapísaných v matrike, ktoré sa týkajú zapísanej osoby, podľa stavu v deň jeho vyhotovenia. 61. Podľa § 23 ods. 1 písm. a), zákona o matrikách, narodenie, uzavretie manželstva a úmrtie štátnych občanov Slovenskej republiky, ktoré nastali na území cudzieho štátu, sa zapisujú do osobitnej matriky. 62. Podľa § 23 ods. 4 zákona o matrikách, zápis sa vykoná na základe rodného listu, sobášneho listu alebo úmrtného listu vydaného cudzím štátom, dokladu o štátnom občianstve Slovenskej republiky, zápisu o narodení, uzavretí manželstva alebo úmrtí spísaného zastupiteľským úradom alebo matričným úradom alebo na základe inej listiny, alebo iného obdobného dôkazu matričnej udalosti. Týmto spôsobom nemožno nahradiť právoplatné rozhodnutie súdu o vyhlásení za mŕtveho. 63. Podľa § 23 ods. 9 zákona o matrikách, osobitnú matriku vedie ministerstvo. 64. Podľa § 26 zákona o matrikách, zmeny zápisov, dodatočné zápisy, dodatočné záznamy a ich opravy v matrike vykonáva matričný úrad na základe verejných listín, iných úradných listín alebo písomných oznámení, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. 65. Podľa § 31a zákona o matrikách na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 66. Podľa § 37 ods. 2 zákona o matrikách, listiny vydané v cudzine súdom alebo iným príslušným orgánom, ktoré sú v mieste vydania platné ako verejné listiny, majú dôkaznú moc verejných listín na účely zápisu, zmeny alebo doplnenia zápisu v matrike, ak sú opatrené predpísanými overeniami; predkladajú sa s prekladom do slovenského jazyka vykonaným podľa osobitného predpisu, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak. 67. Podľa § 37 ods. 6 zákona o matrikách, na účely tohto zákona sa za verejnú listinu považuje každá listina, ktorá osvedčuje skutočnosti o osobnom stave, ak bola vydaná oprávneným orgánom a obsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom. 68. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192 (§ 120 SSP). 69. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 70. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rodného listu č. XXX/XXXX (kniha narodení, zväzok ON. ročník XXXX, . str. XXX, por. č. 3XX) vydaného Ministerstvom vnútra - osobitná matrika dňa 20.03.2017, v ktorom bol ako otec S. M. R. zapísaný W. J. B.. 71. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol súd bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. 137 ods. 4 SSP. 72. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Judikatúra ústavného súdu kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (PL. ÚS 1/04). 73. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 74. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. 75. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že p. W. B. žiadosťou zo dňa 02.05.2016 požiadal osobitnú matriku Ministerstva vnútra SR o vykonanie zápisu v rodnom liste maloletej S. M. R. v zmysle § 23 ods. 4 zákona o matrikách a aby bol zapísaný ako jej otec. K svojej žiadosti pripojil rodný list maloletej S. M. R. vystavený matričným úradom vo Veľkej Británii dňa 08.01.2016 spolu s úradným prekladom do slovenského jazyka, rozhodnutie Hight court of Justice Family Division zo dňa 08.10.2015, ktorým mu boli ako otcovi maloletej priznané rodičovské práva a povinnosti spolu s úradným prekladom do slovenského jazyka, uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.03.2016, č.k. 17 Em/1/k 2015-47, ktorý rozhodol v bode I. tak, že rozsudok Hight court of Justice Family Division č.k. FD15P00428, ZC15P00974, opravený dňa 19.10.2015 sa vyhlasuje za vykonateľný v Slovenskej republike sčasti, v ktorej bolo rozhodnuté: „Súd nariaďuje, že otec W. B. má rodičovskú zodpovednosť k S. M. R., narodenej XX.XX.XXXX. V žiadosti ďalej uviedol, že mu je známe, že otcovstvo pána X. bolo určené dňa 14.12.2015 súhlasným vyhlásením matky a tohto pána, hoci súd vo Veľkej Británii rozhodol dňa 08.10.2015. K tomuto došlo bez predloženia akéhokoľvek dôkazu svedčiaceho jeho otcovstvu a bez toho, aby on ako otec maloletej o tom vedel a mohol toto namietať. 76. Dňa 12.01.2017 v knihe narodení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Bratislava, zväzok K./XX, ročník XXXX, str. XXX, por. č. XXX bola zapísaná zmena, ktorá spočívala v tom, že H. X. nie je otcom tu zapísaného dieťaťa na základe predložených dokladov v súlade s § 26 zákona o matrikách a W. J. B. bol nariadením Vyššieho súdu v Londýne Hight court of Justice Family Division, Veľká Británia č.k. FD15P00428, ZC15P00974 zo dňa 08.10.2015, opravený dňa 19.10.2015, určený za otca dieťaťa, priznanie rodičovských práv bolo vydané súdnym rozhodnutím z 08.10.2015, opraveným dňa 19.10.2015, otec dieťaťa je zapísaný v súlade s § 23 ods. 1, 2, 4 zákona číslo 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a na základe predloženého rodného listu vydaného dňa 08.01.2016 na matrike vo Wandsworthe, Londýn, Veľká Británia. 77. Následne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Osobitná matrika Bratislava dňa 12.01.2017 vydala Oznámenie o narodení ( zväzok K./XX, ročník XXXX, str. XXX, por. č. XXX), v ktorom ako otec maloletej S. M. R., narodenej dňa XX.XX.XXXX vo Wandsworth, Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska bol zapísaný W. J. B. a zaslala ho právnej zástupkyni ďalšieho účastníka. 78. Z administratívneho spisu taktiež vyplýva, že o vykonanej zmene v knihe narodení sa žalobkyňa ako matka maloletej dozvedela až z oznámenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.02.2017 vo veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoP/50/2016, v zmysle ktorého bola informovaná o zapísaní W. B. ako otca maloletej S. M. R. do jej rodného listu. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadosťou zo dňa 07.03.2017 požiadala žalovaného o poskytnutie informácie, na podklade akej skutočnosti či listiny bol W. B. zapísaný do rodného listu maloletej, nakoľko im nie je zrejmé, ako došlo k zmene zápisu v rodnom liste maloletej bez vedomia jej rodičov. Žalovaný následne zaslal žalobkyni duplikát rodného listu č. 345/2017 zo dňa 20.03.2017. 79. Podľa žalobkyne žalovaný nepostupoval správne, keď primárne vychádzal z rozhodnutia anglického súdu High Court of Justice, Family Division v Londýne sp.zn. FD15P00428 zo dňa 08.10.2015, nakoľko toto rozhodnutie nie je smerodajné a určujúce pre žalovaného, pretože nie je rozhodnutím o určení otcovstva a otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov dňa 14.12.2015 pred Matričným úradom Prievidza, nakoľko otcovstvo k maloletej môže byť určené len podľa zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, a teda určenie otcovstva sa malo spravovať výlučne slovenským právnym poriadkom, keďže dieťa od 17.06.2015 žilo na území Slovenskej republiky. 80. Súd po preskúmaní súdneho a administratívneho spisu súd dospel k záveru, že námietkam žalobkyne nemožno priznať právnu relevanciu. 81. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa žiadala zrušiť duplikát rodného listu maloletej vystavený žalovaným dňa 20. marca 2017 po dodatočnom vykonaní zmeny v knihe narodení ročník 2012. 82. Je potrebné zdôrazniť, že matrika je štátna evidencia o osobnom stave fyzických osôb, ktoré sa narodili v cudzine (§ 2 ods. 1 zákona o matrikách) a do matriky sa zapisujú údaje rozhodujúce pre zistenie alebo overenie osobného stavu, ktorými sú najmä údaje o určení rodičovstva (ods. 2). 83. Do osobitnej matriky sa zapisuje narodenie štátnych občanov Slovenskej republiky, ktoré nastalo na území cudzieho štátu, pričom zápis sa vykoná na základe rodného listu vydaného cudzím štátom (§ 23 ods. 1 písm. a), ods. 4 zákona o matrikách). 84. V preskúmavanej veci osobitná matrika v knihe narodení zväzok K./XX, ročník XXXX, str. XXX, por. č. XXX vykonala dňa 20.03.2013 prvý zápis o narodení maloletej S. M. R., narodenej dňa XX.XX.XXXX, miesto narodenia: Wandsworth, Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v ktorom v kolónke otec bolo uvedené - otec neuvedený. Zápis a registrácia sa vykonala na základe predloženej cudzojazyčnej matričnej listiny (rodný list), vydanej Matričným obvodom Wandsworth, Londýn, zápis č. 190, vydaný dňa 23.01.2013. V časti „Otec“ neboli uvedené žiadne údaje. 85. Dňa 11.01.2016 osobitná matrika Bratislava v knihe narodení, zväzok K./XX, ročník XXXX, str. XXX, por. č. XXX vykonala zmenu v osobe otca dieťaťa a ako otec maloletej S. bol zapísaný H. X. na základe súhlasného vyhlásenia rodičov z 14.12.2015 na matrike v Prievidzi č. 493/2015. 86. Osobitnej matrike právna zástupkyňa W. M. B. dňa XX.XX.XXXX doručila rozhodnutie anglického súdu Hight court of Justice Family Division č.k. FD15P00428, ZC15P00974 zo dňa 08.10.2015, ktoré bolo opravené dňa 19.10.2015, o priznaní rodičovských práv a povinností pánovi: W. B., nar. XX.XX.XXXX k maloletej S. R. spolu s prekladom do slovenčiny, uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.03.2016 č.k. 17 Em/1/k 2015-47 o vykonateľnosti rozsudku Hight court of Justice Family Division č.k. FD15P00428, ZC15P00974, opravený dňa 19.10.2015 v Slovenskej republike, v časti v ktorej bolo nariadené, že otec W. B. má rodičovskú zodpovednosť k S. M. R. a rodný list maloletej S. M. R. vydaný matričným úradom vo Veľkej Británii. V odôvodnení rozhodnutia anglického súdu, súd označuje pána W. M. B. v odôvodnení svojho rozhodnutia za otca maloletej a výslovne uvádza, že „otec“ prejavil skutočný záujem o obnovenie vzťahu so svojou „dcérou“. Na základe tohto rozhodnutia anglického súdu bol p. B. zapísaný ako otec maloletej i v Anglicku do jej rodného listu dňa 08.01.2016. 87. Z vyššie uvedeného skutkového stavu vyplýva, že otcovstvo/rodičovstvo (§ 2 ods. 2 zákona o rodine, do matriky sa zapisujú údaje o určení rodičovstva) k maloletej bolo určené podľa legislatívy dvoch štátov. Na základe rozhodnutia Vyššieho súdu, oddelenie rodinného práva, Londýn, č. k. FD15P00428 zo dňa 08.10.2015 boli rodičovské práva k maloletej S. Z. R., nar. XX.XX.XXXX v Londýne priznané p. W. M. B., občanovi Poľskej republiky. Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 17Em/l/2015-47 zo dňa 03.03.2016 bolo rozhodnutie súdu v Londýne vyhlásené za vykonateľné, čo do priznania rodičovskej zodpovednosti p. W. M.B. k maloletej S. Z. R.. Napriek tomu, že žalobkyňa vedela o konaní pred anglickým súdom a aj o rozhodnutí tohto súdu zo dňa 08.10.2015, pred Matričným úradom v Prievidzi súhlasne s H. X. prehlásila, že otcom maloletej je H. X.. Je preto možné konštatovať, že žalobkyňa svojím konaním uviedla osobitnú matriku do omylu. 88. V zmysle ustanovenia § 26 zákona o matrikách, zmeny zápisov a ich opravy v matrike vykonáva matričný úrad na základe verejných listín alebo iných úradných listín, pričom listiny vydané v cudzine súdom alebo iným príslušným orgánom, ktoré sú v mieste vydania platné ako verejné listiny, majú dôkaznú moc verejných listín na účely zápisu, zmeny alebo doplnenia zápisu v matrike, ak sú opatrené predpísanými overeniami a sú predložené spolu s prekladom do slovenského jazyka (§ 37 ods. 2 zákona o matrikách). 89. Za verejnú listinu sa považuje každá listina, ktorá osvedčuje skutočnosti o osobnom stave, ak bola vydaná oprávneným orgánom a obsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom (§ 37 ods. 6 zákona o matrikách). 90. Z uvedeného vyplýva, že osobitná matrika len eviduje údaje o osobnom stave fyzických osôb a teda v matrike vykonáva zápisy na základe verejných listín alebo iných úradných listín, ktoré môžu byť vydané aj v cudzine príslušným orgánom, ak sa v mieste vydania sú platné ako verejné listiny a majú dôkaznú moc verejných listín na účely zápisu respektíve zmeny údajov v matrike za podmienky, že sú opatrené predpísanými overeniami a sú predložené spolu s prekladom do slovenského jazyka. 91. Podľa názoru súdu dokumenty predložené p. B. boli verejné listiny deklarujúce otcovstvo pána W. M. B., s právnymi účinkami odo dňa 08.10.2015, t.j. pred určením otcovstva súhlasným vyhlásením matky dieťaťa a p. JL. X. pred Matričným úradom v Prievidzi. 92. Hoci žalobkyňa v žalobe namietala nesprávnosť rozhodnutia anglického súdu, v konaní pred týmto anglickým súdom žiadnym spôsobom nevyvinula aktívnu účasť na tom, aby súd správne zistil skutkový stav. K návrhu otca, s ktorým bola oboznámená a bol jej riadne doručený, sa žiadnym spôsobom nevyjadrila, nedostavila sa ani na pojednávanie, kde mohla vyvrátiť tvrdenia otca a aj zvrátiť rozhodnutie súdu o určení obvyklého pobytu dieťaťa v čase rozhodovania súdu. Žalobkyňa však zostala pasívna a sama sa nepriamo pričinila aj o rozhodnutie anglického súdu. Ani v tomto konaní pred správnym súdom neprodukovala žiaden dôkaz o tom, že by rozhodnutie anglického súdu bolo zrušené, respektíve, že by sa nejakým spôsobom domáhala zrušenia tohto rozhodnutia a v konaní zostalo len pri tvrdeniach uvedených v žalobe bez konkrétneho dôkazu. 93. Súd taktiež poukazuje na ust. § 23 ods. 2 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého, ak dieťa, ktoré narodením nadobudlo slovenské občianstvo, sa narodilo a žije v cudzine, sa určenie rodičovstva spravuje právnym poriadkom štátu, v ktorom má obvyklý pobyt. Podľa rozhodnutia anglického súdu zvyčajné bydlisko (obvyklý pobyt) maloletej S. R. bolo Anglicko a Wales v čase, keď túto jurisdikciu bez vlastného rozhodnutia opustila približne dňa 17.06.2015, čo potvrdila i žalobkyňa v žalobe a zvyčajným bydliskom dieťaťa S. R. bola 17.06.2015, ako aj 11.09.2015 jurisdikcia v rámci Anglicka a Walesu. Z uvedeného vyplýva, že obvyklý pobyt maloletej i v čase rozhodnutia anglického súdu dňa 08.10.2015 o priznaní rodičovských práv k maloletej S. Z. R., p. W. M. B., bolo Anglicko a Wales, a preto i podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, bol na určenie rodičovstva oprávnený anglický súd rozhodujúc podľa anglického právneho poriadku. Súdu nie je známe, že by obvyklý pobyt maloletej bol doposiaľ zmenený iným rozhodnutím súdu. Určenie rodičovstva podľa slovenského právneho poriadku v zmysle ust. § 23 ods. 3 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom je možné za podmienky, že dieťa žije v Slovenskej republike a je to v záujme dieťaťa. Uvedená situácia v zmysle ust. § 23 ods. 3 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, teda, keď dieťa odišlo na Slovensko, nastala však až potom, čo anglický súd rozhodol o priznaní rodičovských práv otcovi W. B.. 94. Podľa názoru súdu žalovaný preto postupoval správne, keď na základe predložených verejných listín ďalším účastníkom, ktoré deklarovali údaje o osobnom stave maloletej, vykonal zmenu v knihe narodení dňa 12.01.2017. Rozhodnutie anglického súdu o priznaní rodičovských práv p. W. M. B. k maloletej zo dňa 08.10.2015 predchádzalo určeniu otcovstva p. H. X. a matky dieťaťa na Matričnom úrade v Prievidzi dňa 14.12.2015. 95. Zákon o matrikách, konkrétne v tejto časti neustanovil právomoc osobitnej matriky preskúmavať zápisy obsiahnuté v priložených dokladoch a meniť ich obsah podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, preto súd postup osobitnej matriky považuje za správny a za zákonný. 96. Zo zákona o matrikách nevyplýva osobitnej matrike pri zápise údajov o narodení skúmať správnosť údajov obsiahnutých vo verejných listinách vydaných iným štátom, s úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka a opatrených príslušnými osvedčeniami, ktoré sú v mieste vydania platné, ale má vychádzať z údajov obsiahnutých v požadovaných dokladoch. 97. Rozhodnutie, ktoré vykonáva osobitná matrika je deklaratórne, a pri takomto môže zápis podľa predložených dokladov len vykonať, alebo nevykonať, ale nie konštitutívnym rozhodnutím meniť údaje v dokladoch, ktoré boli predložené v zmysle zákona (rozsudok NS SR sp.zn. 3Sžo/152/2010). 98. Súd poukazuje, že výsledkom zápisu matričnej udalosti do osobitnej matriky nie je rozhodnutie podľa správneho poriadku, ale verejná listina administratívneho konania matriky o osobnom stave fyzickej osoby. Osobné údaje, ich opravy a zmeny sú do matriky zapisované chronologicky, podľa dátumu, kedy nadobudli právne účinky, podľa verejnej listiny, ktorá je podkladom k vykonaniu zápisu, zmeny, záznamu alebo opravy. 99. Prvoradým hľadiskom pri vykonaní zápisu do knihy narodení MV SR - osobitná matrika, ktorý sa týka maloletého dieťaťa, je skutočnosť, že za správne sa považujú osobné údaje dotknutých osôb uvedené v úradných výpisoch, ak sa nepreukáže opak, čo doposiaľ nebolo preukázané žiadnym relevantným spôsobom. 100. V prvom rade je potrebné uviesť, že v danej veci vo vzťahu k maloletej pretrváva spor o určenie, kto je jej otcom, či pán B. na základe rozhodnutia anglického súdu zo dňa 08.10.2015, respektíve pán X. na základe súhlasného vyhlásenia rodičov pred Matričným úradom v Prievidzi dňa 14.12.2015, čo správny súd v tomto konaní nie je oprávnený riešiť. 101. Vzhľadom na skutočnosť vzniknutej kolízie právnej úpravy problematiky určenia otcovstva na území dvoch dotknutých štátov, MV SR - osobitná matrika, vykoná zmenu v zápise osobných údajov otca maloletej, na základe rozhodnutia príslušného súdu. 102. Žalobkyňa v žalobe poukázala i na uznesenie „súdu druhej inštancie zo dňa 24.08.2016 č.k. 23CoE 192/2016-129“, toto rozhodnutie súdu však nepredložila. 103. Pozornosti súdu neušlo, že sama žalobkyňa v žalobe priznala, že rozhodnutie anglického súdu dalo p. B. nepriamo možnosť nechať sa zapísať do rodného listu maloletej, nakoľko na zápis stačí iba súdne rozhodnutie a vyhlásenie a týmto rozhodnutím anglický právny systém nepriamo umožnil obísť výslovný zákaz aplikácie Nariadenia Brusel IIa na otázky týkajúce sa určenia otcovstva prostredníctvom následného administratívneho konania, a teda spochybnila i dôvodnosť svojho predchádzajúceho tvrdenia, že určenie otcovstva sa malo spravovať výlučne slovenským právnym poriadkom. 104. Záverom má súd za potrebné uviesť, že žalobkyňa ako matka maloletej vydaním duplikátu rodného listu maloletej nebola na svojich právach dotknutá a nebola ním dotknutá ani samotná maloletá S. ktorá mohla byť dotknutá na svojich právach len vykonaním zápisu zmeny v osobe jej otca v knihe narodení dňa 12.01.2017, čo však žalobkyňa v žalobe neuviedla. Výslovne sa domáhala zrušenia rodného listu maloletej č. 345/2017 zo dňa 20.03.2017, ktorý je však len úradným výpisom z knihy narodení ku dňu 20.03.2017. 105. Súd poukazuje i na skutočnosť, že sama žalobkyňa v žalobe uviedla, že osobitná matrika svojím postupom a konečným rozhodnutím, ktoré je deklaratórne, zmenila osobu otca v rodnom liste maloletej, odňala možnosť jednej fyzickej osobe, ktorá bola doposiaľ vedená ako rodič maloletého dieťaťa v rodnom liste dieťaťa, vykonávať jej prislúchajúce práva a povinnosti k dieťaťu, preto sa jedná o konštitutívne rozhodnutie žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa ako keby žalobu podávala nie v mene maloletej ale v mene H. X., ktorý bol zapísaný v rodnom liste maloletej ako jej otec na základe súhlasného vyhlásenia rodičov pred Matričným úradom v Prievidzi dňa 14.12.2015. 106. Z ustanovenia § 3 ods. 1 Správneho súdneho poriadku vyplýva, že na účely tohto zákona sa rozumie b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú, alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 107. Duplikát rodného listu maloletej číslo 345/2017 zo dňa 20.0 3.2017 podľa názoru súdu a vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu nemôže byť rozhodnutím a ani aktom žalovaného, ktoré zakladá, mení, zrušuje, alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobkyne, alebo sa jej priamo dotýka, resp. ním sú, alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobkyne priamo dotknuté. Vydanie duplikátu rodného listu maloletej je postup žalovaného vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Žalobkyňa sa preto mohla domáhať nápravy postupom podľa ustanovenia § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku a podať žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy a nie podaním všeobecnej správnej žaloby. 108. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie rodného listu maloletej zo dňa 20.03.2017, ktorý bol vydaný žalovaným ako duplikát. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, nevybočilo zo zákonného rámca. Súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 109. O nároku na náhradu trov rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému napriek úspechu v konaní nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy konania v konaní ani nevznikli. Vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 169 SSP tak, že mu priznal voči žalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP). 110. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.