Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/78/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200711 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017200711.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu: JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: U.. X. T., narodeného XX.X.XXXX, bytom T. XX, X. C., zastúpeného: JUDr. Marián Jusko, advokát, so sídlom Račí potok 3, Košice, IČO: 42 319 561, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného sp. zn. KM-OLVS-1/2017/OPK zo dňa 28.2.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sp. zn. KM-OLVS-1/2017/ OPK zo dňa 28.2.2017 a Disciplinárny rozkaz riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 2 z 27.10.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom a napadnuté rozhodnutie 1. V období od 16. 12. 2015 do 25. 01. 2016 bola pracovníkmi odboru kontroly P PZ na základe poverenia prezidenta PZ na RHCP Prešov vykonaná operatívna kontrola zameraná na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov MV SR v súvislosti s postupom príslušníkov PZ počas udeľovania disciplinárnych odmien riadiacim príslušníkom PZ, služobne zaradeným na RHCP Prešov a s poskytovaním preventívnej rehabilitácie príslušníkom PZ. Z predmetnej kontroly bol vyhotovený úradný záznam o operatívnej kontrole č. PPZ-OKS1-64/2016-K zo dňa 25. 01. 2016, z ktorého okrem iného vyplynulo aj to, že vyžiadaním vyjadrenia k návrhom na disciplinárne odmeny od nepríslušného člena OZP v SR došlo s poukázaním na čl. 1 ods. 7 kolektívnej zmluvy k porušeniu ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) zákona. Na základe uvedeného kontrolného zistenia bol riaditeľ ÚHCP P PZ orgánom kontroly zaviazaný v termíne do 30 dní od doručenia predmetného úradného záznamu prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. 2. Dňa 03. 02. 2016 žalobca prevzal záznam č. PPZ-HCP-VO-2016/002780-004 zo dňa 02. 02. 2016 týkajúci sa začatia disciplinárneho konania voči jeho osobe a zároveň bol požiadaný o vyjadrenie podľa § 56 ods. 1 zákona k začatému disciplinárnemu konaniu za protiprávne konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia, ktoré mal predložiť v lehote do 15.00 hod. dňa 10. 02. 2016 riaditeľovi ÚHCP P PZ. V stanovenej lehote sa žalobca listom zo dňa 10. 02. 2016 vyjadril k zisteným nedostatkom, kde okrem iného uviedol, že si nie je vedomý porušenia kolektívnej zmluvy, keďže pri jeho nástupe do funkcie riaditeľa RHCP Prešov bol predošlým riaditeľom upovedomený, že jeho odborovým partnerom je X. I. a počas jeho neprítomnosti je ním F. E.. Z dôvodu, že ku dňu 01. 04. 2011 došlo k znižovaniu tabuľkových stavov v rámci RHCP Prešov, stal sa preňho podľa v tom čase platnej kolektívnej zmluvy odborovým partnerom F. E. a poverený jeho zastupovaním bol L. U., ktorí na tento účel vlastnili aj príslušnú odborovú pečiatku. Trval na tom, že návrhy na udelenie odmien tak prerokoval s príslušným členom OZP v SR. Tvrdil, že nemal vedomosť o tom, že zastupovaním predsedu Krajskej rady OZP Prešov bol poverený pán G. a že sa to neskôr vzťahovalo aj na U. H.. Uvedená informácia mu nebola podľa jeho vyjadrenia ústne ani písomne sprostredkovaná. Rovnako ho nikto neinformoval o vzniku základnej organizácie OZP v SR č. 10-32 pri RHCP Prešov, presnom termíne kedy začala táto organizácia svoju činnosť a o tom, že jeho odborovým partnerom je predseda O.Á.. P.. X. U.. Poukázal aj na to, že v súčasnosti nemá inú možnosť ako riešiť veci s pánom U., keďže predtým poverené osoby nemajú príslušnú pečiatku OZP v SR, C.. X. Y. nie je ochotný rokovať a tento súčasne základnú organizáciu OZP v SR č. 10-32 pri RHCP Prešov považuje za odvolateľovho odborového partnera, napriek tomu, že uvedená organizácia nie je doposiaľ zaradená do príslušnej rady odborového zväzu a stále je súčasťou organizačnej štruktúry Krajskej rady OZP Prešov. Zdôraznil, že podľa jeho názoru je tak od januára 2016 zo strany OZP v SR porušovaná príslušná kolektívna zmluva, a to napriek tomu, že na túto skutočnosť poukázal. Z uvedeného dôvodu nemohol byť podľa žalobcu vo veci jeho disciplinárneho previnenia uplatnený čl. 1 ods. 7 kolektívnej zmluvy, keďže príslušná základná organizácia OZP v SR v tom čase ešte nevznikla a navyše ešte stále nie je základnou organizáciou príslušnej rady odborov, a preto je stále namieste postup podľa čl. 1 ods. 4 kolektívnej zmluvy. Dodal, že pokiaľ mu nebude oznámená uvedená skutočnosť a predmetná základná organizácia nebude patriť pod príslušnú odborovú radu, je od januára 2016 nedobrovoľne nútený rokovať s nepríslušným odborovým partnerom. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že ak má byť voči nemu vyvodené disciplinárne opatrenie, malo by byť jasne dokázané, že bol riadne písomne oboznámený s tým, kto je jeho odborovým partnerom podľa kolektívnej zmluvy. 3. Disciplinárnym rozkazom riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 2 zo dňa 27.10.2016 bolo žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 5% na dobu jedného mesiaca za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 30. 11. 2015 prerokoval návrhy na udelenie odmien riadiacim príslušníkom Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej len „RHCP Prešov") pod číslom PPZ-HCP-P01 -342-019/2015 zo dňa 25. 11. 2015 a návrhy na udelenie odmien riadiacim príslušníkom základných útvarov Policajného zboru pod číslom PPZ-HCP-P01- 342-013/2015 zo dňa 25.11.2015 s nepríslušným odborovým orgánom čím zmaril súčinnosť medzi nadriadenými a odborovými orgánmi v zmysle ustanovení § 228 ods. 1 písm. c zákona č. 73/1998 Z. z. a porušil povinnosť nadriadeného v zmysle ustanovení čl. 1 ods. 7 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na rok 2015 uzatvorenej medzi Ministerstvom vnútra SR a Odborovým zväzom polície v SR uverejnenej vo vestníku Ministerstva vnútra SR č. 145/2014 čím sa dopustil porušenia základných povinností policajta podľa ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.. 4. Dňa 8.12.2016 doručil žalobca voči Disciplinárnemu rozkazu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 5. K námietke o neinformovaní žalobcu o priebehu disciplinárneho konania od 17. 03. 2016 do vydania napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca bol dňa 03. 02. 2016 upovedomený o začatí disciplinárneho konania a zároveň mu bola v súlade s ustanovením § 56 ods. 1 zákona poskytnutá možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Následne bol vyzvaný na doplnenie svojho vyjadrenia, ktoré požadovaným spôsobom doplnil až dňa 20. 07. 2016. V tejto súvislosti dodal, že zákon po začatí disciplinárneho konania neukladá v žiadnom zo svojich ustanovení konajúcemu orgánu povinnosť informovať účastníka konania o jeho trvaní, priebehu alebo iných okolnostiach vzťahujúcich sa k plynutiu disciplinárneho konania, a preto považoval túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 6. K námietke absencie vlastného dokazovania zo strany prvostupňového orgánu žalovaný uviedol, že samotná skutočnosť, že žalobca dňa 30.11.2015 prerokoval návrhy na udelenie odmien riadiacim príslušníkom PZ RHCP Prešov a návrhy na udelenie odmien riadiacim príslušníkom PZ základných útvarov PZ RHCP Prešov s M.. V.. L. U., členom odborovej organizácie pri Okresnom riaditeľstve PZ v Prešove, vyplýva jednak z úradnému záznamu č. PPZ-OKS1-64/2016-K zo dňa 25. 01. 2016 a jednak túto skutočnosť potvrdzuje aj sám žalobca vo svojich podaniach súvisiacich s prejednávanou vecou. Obdobným spôsobom je možné odvodiť aj žalobcovu vedomosť o tom, kto mal byť pri uvedenom prerokovaní považovaný za jeho odborového partnera. Súčasťou dotknutého úradného záznamu o operatívnej kontrole je totiž aj reprodukcia stanoviska OZP v SR č. OZ-332/2015, z ktorej vyplývajú dostatočne hodnoverné informácie o oboznámení žalobcu predsedom Krajskej rady OZP Prešov dňa 15. 06. 2015 s tou podstatnou skutočnosťou, že jeho odborovým partnerom je predseda základnej organizácie OZP v SR č. 10-32 pri RHCP Prešov O.. P.. X. U. a že žalobca mal túto vedomosť ku dňu prerokovania návrhov na udelenie odmien takisto z telefonického rozhovoru s predsedom OZP v SR. Práve tieto skutkové okolnosti boli podstatnými vo vzťahu k žalobcovmu konaniu, zakladajúcemu podozrenie zo spáchania disciplinárneho previnenia 7. V súlade so zásadou hodnotenia dôkazov mal prvostupňový orgán na základe vykonaných dôkazov za dostatočne preukázané všetky podstatné skutkové okolnosti a podľa žalovaného tak nebolo nad rámec týchto nesporných dôkazov nutné dopĺňať prvostupňové konanie o podklady vzťahujúce sa k už preukázaným skutočnostiam. Žalobcova námietka, týkajúca sa absencie vlastného dokazovania prvostupňového orgánu, tak nie je podľa žalovaného namieste a to tým viac, že žalobca v celom konaní nenavrhol dokazovanie doplniť. 8. Žalovaný považoval námietku žalobcu o nesprávnom vybavení jeho sťažnosti proti úradnému záznamu rovnako za nedôvodnú. Podľa neho tvrdenia žalobcu v tejto časti nesmerujú voči predmetu konania, ktorým je uloženie disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona. Žalovaný podľa jeho názoru nie je oprávnený v tomto druhu odvolacieho konania posudzovať postup a závery orgánu kontroly, ktorý pri jej vykonávaní postupoval v zmysle zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. 9. K námietke žalobcu, že nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci a na ten účel si jeho nadriadený nezaobstaral potrebné podklady, žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí (konkrétne na jeho šiestej a siedmej strane) prvostupňový orgán nielenže uviedol všetky podstatné námietky žalobcu, ktoré si v rámci prvostupňového konania uplatnil, ale sa s nimi aj výstižne a zrozumiteľne vysporiadal. Nie je tak zrejmé, z čoho vychádza a kam smeruje žalobca námietka o absencii takéhoto vysporiadania sa s jeho námietkami. 10. Žalovaný uviedol, že služobný úrad má povinnosť prerokovať s odborovým orgánom iba záležitosti taxatívne uvedené v ustanovení § 225 ods. 2 zákona, medzi ktorými prerokovanie disciplinárnych opatrení zaradené nie je. V rámci súčinnosti sa spolupráca s odborovými orgánmi takisto vyžaduje len v rozsahu ustanovenom v § 228 ods. 1 a § 135 ods. 2 písm. f) zákona. Povinnosť nadriadených prerokovať disciplinárne previnenie policajta pred uložením disciplinárneho opatrenia s odborovým orgánom nevyplýva podľa žalovaného ani z kolektívnej zmluvy na rok 2016 (s výnimkou povinnosti ministra vnútra SR podľa čl. 3 ods. 16 kolektívnej zmluvy na rok 2016), ako ani zo žiadneho interného predpisu. Námietka žalobcu, týkajúca sa porušenia povinnosti prerokovať jeho disciplinárne previnenie zo strany riaditeľa UHCP P PZ s odborovým orgánom tak nie je dôvodná. 11. K námietke, že spisový materiál, ktorý bol žalobcovi dňa 24. 11. 2016 predložený za účelom nahliadnutia, neobsahoval k uvedenému dňu napadnuté rozhodnutie, poukázal na časť V. ods. 11 prílohy č. 2 k Metodickej pomôcke pre spracovávanie a vydávanie personálnych rozkazov a disciplinárnych rozkazov, podľa ktorého, ak disciplinárne rozkazy vydáva nadriadený sám, je povinný viesť ich evidenciu. Podľa stanoviska prvostupňového orgánu je tak napadnuté rozhodnutie uložené v rámci samostatnej evidencie v zozname disciplinárnych rozkazov riaditeľa ÚHCP P PZ - ročník 2016, pričom na účely odvolacieho konania bol predložený výtlačok č. 1 napadnutého rozhodnutia. Žalovaný má za to, že žalobcovi nebolo upreté ani znemožnené jeho zákonné právo na nahliadnutie do príslušného spisového materiálu, keďže napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi vyhlásené dňa 23. 11. 2016, čo potvrdil svojím podpisom na jeho výtlačku č. 1 a súčasne mu bolo vyhlasovateľom umožnené robiť si z neho výpisky. So zvyškom súvisiaceho spisového materiálu bol žalobca preukázateľne oboznámený dňa 24. 11. 2016, čo potvrdil svojím podpisom na zázname o nahliadnutí do spisu č. PPZ-HCP-VO-2016/002780-016 zo dňa 24. 11. 2016, ku ktorému nevzniesol žiadne námietky. Nie je zrejmé, či žalobca pri predmetnom nahliadnutí o vyhotovovanie kópie spisového materiálu žiadal, napriek tomu je nutné poukázať na znenie ustanovenia § 237 ods. 2 zákona, podľa ktorého je účastník konania v rámci nahliadania do spisov oprávnený na robenie výpisov z nich. 12. K námietke voči uloženému disciplinárnemu opatreniu a jeho tvrdosti žalovaný v rozhodnutí uviedol, že to, ktoré z disciplinárnych opatrení uvedených v ustanovení § 53 ods. 1 zákona uloží príslušný nadriadený policajtovi, ktorý sa dopustil disciplinárneho previnenia, patrí do výlučnej pôsobnosti tohto nadriadeného. Napadnutým rozhodnutím pritom bolo žalobcovi za jeho disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie v zmysle § 53 ods. 1 písm. b) zákona, teda zníženie služobného platu, ktoré je zmysle uvedeného zákonného ustanovenia možné realizovať až v rozsahu 15 % na dobu najviac troch mesiacov. Žalobcovi uložené konkrétne disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5 % na dobu jedného mesiaca tak dosahuje spodnú hranicu tohto druhu opatrenia. Vzhľadom na osobu žalobcu, povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na jeho doterajší postoj k plneniu služobných povinností tak riaditeľ ÚHCP P PZ rozhodol o uložení disciplinárneho opatrenia na spodnej hranici sadzby, čo v napadnutom rozhodnutí aj náležíte odôvodnil. 13. K námietke žalobcu o príslušnosti odborovej organizácie na prerokovanie veci a k tomu, že nebol náležite oboznámený s ktorou príslušnou organizáciou má vec prerokovať žalovaný uviedol, že prevažná časť námietok v tejto časti odvolania nesmeruje proti napadnutému rozhodnutiu, ale je zameraná na popisovanie a hodnotenie pomerov a na procesy fungovania vo vnútorných štruktúrach OZP v SR. Opätovne zdôraznil, že žalobca bol najneskôr dňa 15. 06. 2015 preukázateľne oboznámený s tou skutočnosťou, ktorý člen OZP v SR bude plniť vo vzťahu k nemu ako riaditeľovi RHCP Prešov úlohy odborového partnera. Žalobcovi neprináleží posudzovať interné vzťahy a zásady organizácie ktorejkoľvek súčasti OZP v SR ani ľubovoľne rozhodovať, ktorý subjekt začlenený v rámci OZP v SR má vo vzťahu k RHCP Prešov vystupovať v pozícii odborového orgánu. Tieto záležitosti majú charakter vnútorných zásad a procesov fungovania OZP v SR a pokiaľ bolo príslušnému nadriadenému riadne oznámené, kto je za tento zväz oprávnený konať smerom navonok, tento nadriadený má povinnosť realizovať súčinnosť s odborovými orgánmi podľa jedenástej časti zákona s takto určeným subjektom. Žalobca ku dňu prerokovania návrhov na udelenie odmien nepochybne vedel, ktorá osoba je za OZP v SR oprávnená na takýto úkon, a preto je nutné jeho poukazovanie na absenciu písomného upovedomenia, metodického usmernenia, prípadne preškolenia o subjekte, ktorý je za OZP v SR vo vzťahu k riaditeľovi RHCP Prešov odborovým partnerom, považovať za nenáležité. 14. Poukazovanie žalobcu na údajné oneskorené evidovanie napadnutého rozhodnutia v informačnom systéme SAP, žalovaný považoval za právne irelevantné, keďže táto okolnosť nemá žiadny vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. 15. Žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový orgán v disciplinárnom konaní postupoval a rozhodol v súlade so zákonom a vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci. Spoľahlivo zistil skutkové okolnosti, ustálil skutočný stav veci a žalobcovi mimo rozumných pochybností preukázal zavinené porušenie služobnej povinnosti, zakladajúce dôvod uloženia disciplinárneho opatrenia. V disciplinárnom konaní boli použité dôkazy v súlade s právnymi predpismi. Dôkazy obsiahnuté v zadováženom spise, ktoré považoval za postačujúce pre vydanie napadnutého rozhodnutia, oprávnený orgán zhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech odvolateľa a dospel k záveru, že zakladajú relevantné dôvody zodpovedajúce skutkovej podstate disciplinárneho previnenia podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona. Napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky formálne náležitosti rozhodnutia, ktoré vyžaduje zákon, pričom nevykazuje žiadne vady, ktoré by zakladali jeho neplatnosť. Zmyslom uloženého disciplinárneho opatrenia nebolo poškodenie žalobcu, ale jeho náprava predovšetkým v tom smere, aby po tom, čo sa dopustil disciplinárneho previnenia, si svoje služobné povinnosti policajta, ako aj povinnosti nadriadeného v budúcnosti vzorne plnil, a tak zároveň výchovne pôsobil aj na ostatných policajtov. 16. Žalovaný v rámci odvolacieho konania nezistil porušenie právnych predpisov. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe riadne zisteného a správne posúdeného stavu veci. V odvolacom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. Zrejmá chyba v písaní, ktorá sa premietla tak do výroku napadnutého rozhodnutia, ako aj do jeho odôvodnenia, bola v odvolacom konaní odstránená zmenou jeho výroku a prostredníctvom odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní. Námietky žalobcu boli zároveň vyhodnotené ako nedôvodné. II. Žaloba 17. Žalobca dňa 9.5.2017 podal na súd žalobu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nedostatočného zistenia skutkového stavu ako aj z dôvodu nepreskúmateľnosti a porušenia jeho práv na obhajobu a spravodlivý proces. 18. Žalobu odôvodnil nasledovne: 19. Disciplinárnym rozkazom Riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej len „ÚHCP PPZ“) č. 2/2016 zo dňa 27.10.2016 bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov z dôvodu, že dňa 30.11.2015 prerokoval návrhy udelenie odmien riadiacim príslušníkom Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov, ÚHCP Prezídia PZ (ďalej len „ RHCP Prešov“) pod č. PPZ-HCP-PO1-342-019/2015 zo dňa 25.11.2015 a návrhy na udelenie odmien riadiacim príslušníkom základných útvarov PZ pod č. PPZ-HCP-PO1-342-013/2015 zo dňa 25.11.2015 s nepríslušným odborovým orgánom, čím mal žalobca zmariť súčinnosť medzi nadriadenými odborovými orgánmi v zmysle ustanovení § 228 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. a porušiť povinnosť nadriadeného v zmysle ustanovení čl. 228 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. a povinnosti nadriadeného v zmysle ustanovení čl. 1 ods. 7 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov PZ na rok 2015 uzatvorenej medzi Ministerstvom vnútra SR č. 145/2014, čím sa mal dopustiť porušenia základných povinností policajta podľa ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. 20. Odvolací orgán - žalovaný svojim rozhodnutím pod spis. zn. KM-OLVS-1/2017/OPK zo dňa 28.2.2017 doručeným žalobcovi dňa 6.3.2017 na základe odvolania žalobcu však zmenil len ustanovenie § 228 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. uvedené vo výrokovej časti na § 228 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. 21. Proti Disciplinárnemu rozkazu podal žalobca riadne a včas odvolanie, ktoré náležite odôvodnil. V odvolaní uviedol, že si nie je vedomý porušenia Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov PZ na rok 2015 uzatvorenej medzi MV SR a OZP v SR uvedenej vo vestníku MV SR č. 145/2014 a to najmä z dôvodu, že odborovým partnerom pre jeho osobu ako riaditeľa RHCP Prešov je p. X. I. a jeho zástupcom v prípade neprítomnosti jeho mal byť F. E.. 22. Žalobca uviedol, že ku dňu 1.4.2011 došlo k znižovaniu tabuľkových stavov v rámci RHCP Prešov, teda následne, podľa platnej Kolektívnej zmluvy v OZP v SR, boli zástupcami odborovej organizácie F. E. a poverený jeho zastupovaním L. U., ktorí mali k dispozícii i pečiatku s textom: „OZP v SR Rada útvarov Ministerstva a Prezídia Policajného zboru 812 72 Bratislava č. 6“. 23. Až z úradného záznamu o operatívnej kontrole, ktorý žalobca videl prvýkrát po začatí disciplinárneho konania voči jeho osobe dostal informáciu, že povereným na zastupovanie Krajskej rady útvarov ministerstva a prezídia PZ bol predseda Krajskej rady OZP v Prešove, p. G., resp. p. H.. Uvedenú informáciu žalobca nikdy predtým nedostal, či už ústne alebo písomne mu nebola odovzdaná. Zároveň nemal vedomosť ani o vzniku ZO OZP v SR č. 10-32 pri RHCP Prešov. 24. Voči záverom úradného záznamu žalobca podal sťažnosť, vzhľadom k tomu, že nemal možnosť k ním vyjadriť a podať akýkoľvek opravný prostriedok. Jeho sťažnosť nebola vyhodnotená ako sťažnosť a v zásade bola zamietnutá. 25. Žalobca poukázal na nasledovné články Kolektívnej zmluvy: 26. Článok 1 ods. 4 písm. b) Kolektívnej zmluvy uvádza, že „Odborovým partnerom ministra alebo ním splnomocnenej osoby v rámci sekcií, úradov a zariadení ministerstva je predseda Rady útvarov ministerstva a prezídia Policajného zboru“ 27. Článok 1 ods. 7 Kolektívnej zmluvy uvádza: Ak všeobecne záväzný právny predpis alebo interný predpis vyžaduje prerokovanie alebo súhlas odborového orgánu, plnenie tejto povinnosti uplatňuje nadriadený útvaru, kde nie je základná organizácia odborového zväzu u príslušnej rady odborového zväzu. 28. Žalobca ďalej uviedol, že ZO OZP v SR č. 10-32 pri RHCP Prešov aj v čase začatia disciplinárneho konania voči nemu bola v organizačnej štruktúre krajskej rady OZP v Prešove a je tam aj naďalej zaradená a nie v organizačnej štruktúre Rady útvarov ministerstva a prezídia Policajného zboru v zmysle čl. 1 ods. 7 Kolektívnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu bol pre podľa žalobcu pre neho záväzný čl. 1 ods. 4 písm. b) Kolektívnej zmluvy, nie článok 1 ods. 7 Kolektívnej zmluvy. 29. Navyše i viacerí policajti, ktorí boli členmi OZP v SR vyjadrili v „Otvorenom liste nespokojných policajtov pri RHCP Prešov a členov OZP z radov policajtov pri RHCP Prešov“ názor, že nie je zrejmá organizačná štruktúra, či vôbec vznikla ZO OZP v SR a ak áno, či je legitímna. 30. Žalobca bol názoru, že zákon č. 73/1998 Z.z. mu povinnosť prerokovať udelenie odmien neukladá. Tieto odmeny boli dopredu prerokované ministrom MV SR s predsedom OZP SR, takže nebolo jeho povinnosťou prerokovať odmeny s akýmkoľvek iným odborárom, tak ako si počínali riaditelia RHCP na jeho úrovni v rámci ÚHCP PPZ a z jeho strany to bola len dobrovoľnosť z dôvodu transparentnosti. 31. Žalobca podotkol, že žiaden člen OZP v SR nikdy nenamietal spravodlivosť prerozdelenia odmien a taktiež doposiaľ nikto nenamietal zmarenie súčinnosti, ktoré sa mu kladie za vinu. 32. Poukázal na záver odôvodnenia disciplinárneho rozkazu, kde je uvedené, že pri ukladaní trestu bol vzatý zreteľ na jeho osobu, povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo disciplinárne previnenie spáchané, jeho následky a mieru zavinenia a na doterajší postoj jeho osoby k plneniu služobných povinností, preto mu bol uložený trest vo forme zníženia služobného platu o 5 % na dobu jedného mesiaca (na spodnej hranici sadzby) a zároveň je tam uvedené, že sa mal disciplinárneho previnenia dopustiť úmyselne, pretože sa dopustil už v predchádzajúcom období, čím si tieto výroky zjavne odporujú. Ako dôkaz žalobca predložil prehľad o disciplinárnych opatreniach voči jeho osobe, kde je uvedené, že sa disciplinárne previnil v roku 2004. Pri ukladaní trestu bol podľa odôvodnenia braný zreteľ i na túto skutočnosť, avšak z dôvodu uplynutia obdobia takmer 13 rokov sa na túto skutočnosť brať zreteľ nemal, pretože trest bol zahladený. 33. V zmysle Disciplinárneho rozkazu žalobca porušil čl. 228 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z., z čoho podľa neho vyplýva závažný nesúlad výrokovej časti rozhodnutia s odôvodnením, pričom takýto nedostatok spôsobuje zameniteľnosť s iným skutkom a teda rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné. 34. Podľa žalobcu odvolací orgán nesprávne zmenil len chybne označené písmeno § 228 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. (z písmena ,,c)“ na písmeno ,,b)“), namiesto toho, aby disciplinárny rozkaz zrušil a vec vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie, pričom sám uvádzal, že došlo k nesprávnemu označeniu ustanovenia, ktoré mal porušiť. Pokiaľ sa odvolací orgán stotožnil s rozhodnutím prvostupňového orgánu, čo vyplýva i zo samotného odôvodnenia rozhodnutia, mal podľa žalobcu disciplinárny rozkaz v zmysle § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 odvolanie zamietnuť a disciplinárny rozkaz potvrdiť, a preto je aj rozhodnutie odvolacieho orgánu zmätočné a nepreskúmateľné. 35. Žalobca uviedol že, nebol s predmetnou kolektívnou zmluvou riadne oboznámený v čase, kedy mu bol daný za vinu tento skutok, tak ako to ukladá zákon, takže výrok bol nesprávny. 36. Ďalej uviedol, že nie je členom OZP v SR a pre jeho osobu v pozícii funkcionára je v danej veci právne záväzná platná právna úprava a Kolektívna zmluva. Mal zato, že osoby, s ktorými jednal boli v tom čase oprávnené zastupovať OZP v SR keďže im nikto s kompetentných neodobral ani príslušné pečiatky používané doposiaľ a preto žalobca s uvedenými osobami návrhy odmien riadne nad rámec zákona ako aj Kolektívnej zmluvy prerokoval. Pokiaľ by tieto osoby na takúto činnosť nemali oprávnenie, boli taktiež povinní ho na to upozorniť. 37. Podľa žalobcu vydanie disciplinárneho rozkazu a rozhodnutia o odvolaní stojí na nesprávnom právnom posúdení skutku, t. j. za vinu sa mu dáva nesplnenie povinnosti, ktorá nebola povinná a bola splnená naviac. 38. Záverom uviedol, že po vyhlásení disciplinárneho rozkazu, nasledujúci deň bol nahliadnuť do spisu, avšak v spise absentoval vyhlásený disciplinárny rozkaz, ako aj vyjadrenie príslušného odborového orgánu. Zároveň v spise chýbali akékoľvek dôkazy k danému prípadu, z čoho vyplýva, že prvostupňový orgán si osvojil len závery vyplývajúce z úradného záznamu, ktoré napádal. Akékoľvek fotenie alebo kopírovanie zo strany pracovníka, ktorý mu predložil spisový materiál, mu nebolo dovolené, aby vedel zadokumentovať vyššie uvedené pochybenie. Bolo mu dovolené robiť si len výpisky. Znemožnenie urobiť si na vlastné náklady kópie listín, ktoré sa týkajú konania voči jeho osobe považoval žalobca za závažný zásah do práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu. 39. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ako aj disciplinárny rozkaz zrušil. III. Vyjadrenie žalovaného 40. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 7.8.2017 tak, že na základe záveru z kontroly uvedeného v „Úradnom zázname o operatívnej kontrole“ č. PPZ-OKS1-64/2016-K zo dňa 25.01.2016, zamestnanci vysunutého pracoviska Prešov oddelenia kontroly odboru kontroly Prezídia Policajného zboru (ďalej len „orgán kontroly“) uložili vedúcemu kontrolovaného subjektu - riaditeľovi ÚHCP P PZ prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin, predložiť orgánu kontroly písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za zistené nedostatky. 41. Vykonanou operatívnou kontrolou bolo kontrolným orgánom zistené, že vyžiadaním vyjadrenia k návrhom na disciplinárne odmeny od nepríslušného člena Odborového zväzu polície v Slovenskej republike (ďalej len „OZP v SR“) došlo k porušeniu § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“), podľa ktorého je policajt povinný plniť svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený s poukázaním na čl. 1 ods. 7 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na rok 2015 uzatvorenej medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a OZP v SR (ďalej len „Kolektívna zmluva“) uverejnenej vo vestníku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“) č. 145/2014. 42. Podľa čl. 2 ods. 6 Kolektívnej zmluvy MV SR umožní odborovému zväzu vyjadrovať sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov v oblastiach vymedzených v § 228 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom v ustanovení § 228 ods. 1 písm. c) citovaného zákona je okrem iného uvedené, že súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení umožnia príslušným odborovým orgánom podieľať sa na dodržiavaní zásad spravodlivého odmeňovania. 43. Spôsob prerokovania, resp. vyžadovania súhlasu nadriadeného od odborového orgánu je negatívne vymedzená v čl. 1 ods. 7 Kolektívnej zmluvy, kde je uvedené cit.: „Ak všeobecne záväzný predpis alebo interný predpis vyžaduje prerokovania alebo súhlas odborového orgánu, plnenie tejto povinnosti uplatňuje nadriadený útvaru, kde nie je organizácia odborového zväzu u príslušnej rady odborového zväzu.“ 44. Zo zistených a preukázaných skutočností vyplýva, že návrhy na udelenie odmien riadiacim príslušníkom RHCP Prešov pod č. PPZ-HCP-PO1-342-019/2015 zo dňa 25. 11. 2015 a návrhy na udelenie odmien riadiacim príslušníkom základných útvarov Policajného zboru RHCP Prešov ÚHCP P PZ pod č. PPZ-HCP-PO 1-342-013/2015 zo dňa 25.11.2015 žalobca dňa 30.11.2015 prerokoval s M.. V.. L. U., členom odborovej organizácie pri Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Prešove, číslo preukazu 008455, ktoré zároveň menovaný potvrdil pečiatkou: „Odborový zväz polície v SR Rada útvarov ministerstva a Prezídia Policajného zboru 812 72 Bratislava s číslom 6.“ 45. Riaditeľ ÚHCP P PZ uložil žalobcovi podľa ustanovenia § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 5 % na dobu jedného mesiaca za disciplinárne previnenie podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorého sa odvolateľ dopustil tým, že dňa 30.11.2015 prerokoval návrhy na udelenie odmien riadiacim príslušníkom RHCP Prešov ÚHCP P PZ pod číslom PPZ-HCP-PO 1-342-019/2015 zo dňa 25.11.2015 a návrhy na udelenie odmien riadiacim príslušníkom základných útvarov Policajného zboru RHCP Prešov ÚHCP P PZ pod číslom PPZ-HCP- PO1-342-013/2015 zo dňa 25.11.2015 s nepríslušným odborovým orgánom, čím zmaril súčinnosť medzi nadriadenými a odborovými orgánmi v zmysle ustanovení § 228 ods. 1 písm. c zákona č. 73/1998 Z. z. a porušil povinnosť nadriadeného v zmysle ustanovení čl. 1 ods. 7 Kolektívnej zmluvy, čím sa dopustil porušenia základných povinností policajta podľa ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. 46. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie č. KM-OLVS- 1/2017/OPK zo dňa 28.02.2017 bolo podľa žalovaného vydané na základe riadne zisteného a správne posúdeného, stavu veci. V odvolacom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. Je pravdou, že zrejmá chyba v písaní, ktorá sa premietla tak do výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ako aj do jeho odôvodnenia, bola v odvolacom konaní odstránená zmenou jeho výroku a prostredníctvom odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní. Zmena napadnutého prvostupňového rozhodnutia bola odôvodnená s ohľadom na znenie ustanovenia § 241 ods. 2 prvá veta zákona č. 73/1998 Z. z.. 47. Z napadnutého rozhodnutia ako celku je podľa žalovaného nepochybné, že prvostupňový orgán odvodzoval zmarenie súčinnosti s odborovými orgánmi zo strany žalobcu z porušenia ustanovenia § 228 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. a nie z ustanovenia § 228 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., o čom svedčila predovšetkým správna citácia ustanovenia § 228 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. priradená k nesprávnemu označeniu ustanovenia § 228 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. Je tak zrejmé, že prvostupňový orgán pri vydávaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia vychádzal zo správneho ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z., ktoré ale nesprávne označil, a preto v tomto prípade išlo o zjavnú chybu v písaní, ktorá sama o sebe nemá vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého prvostupňového rozhodnutia. 48. Žalovaný uviedol, že zo stanoviska OZP v SR pod č. OZ-332/2015 vyplýva skutočnosť, že odborovým partnerom žalobcu bol predseda základnej organizácie OZP v SR č. 10-32 pri RHCP Prešov O.. P.. X. U.. Z obsahu predmetného stanoviska ďalej vyplýva, že už dňa 15. 06. 2015 bol žalobcovi predsedom Krajskej rady OZP Prešov p. R. H. za fyzickej prítomnosti O.. P.. X. U. menovaný predstavený. Z obsahu predmetného stanoviska ďalej vyplýva, že o tejto skutočnosti bol žalobca informovaný aj telefonicky osobne P.. U.. U. U., predsedom OZP v SR a ďalej skutočnosť, že M.. V.. L. U. nebol oprávnený prerokovať vyššie návrhy na udelenie odmien a ani nebol oprávnený používať pečiatku: „Odborový zväz polície v SR Rada útvarov ministerstva a Prezídia Policajného zboru 812 72 Bratislava s číslom 6“. 49. Ďalšie námietky uvádzané žalobcom, týkajúce sa vzťahových otázok na OZP v SR nemožno podľa žalovaného akceptovať, pretože nesúvisia s napadnutým rozhodnutím ani s obsahom napadnutého prvostupňového rozhodnutia. 50. Na základe úradného záznamu o operatívnej kontrole č. PPZ-OKS1-64/2016-K zo dňa 25.01.2016 začal nadriadený voči žalobcovi disciplinárne konanie a podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. a žalobcu písomne požiadal v určenej lehote sa k veci vyjadriť. 51. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) nariadenia MV SR č. 40/2015 o operatívnych kontrolách bol žalobca už v priebehu kontrolnej činnosti t.j. najneskôr do vyhotovenia úradného záznamu o operatívnej kontrole č. PPZ-OKS 1-64/2016-K zo dňa 25.01.2016 orgánom kontroly požiadaný o vyjadrenie v ktorom uviedol cit.: „Návrhy na udelenie odmien som prerokoval s odborovým zväzom polície a to konkrétne s pánom U., ktorý je zaradený na OCP PZ Prešov, nakoľko policajt, ktorý je poverený zastupovaním OZP v zmysle vyššej kolektívnej zmluvy bodu 4 písm. b) predsedom rady útvarov ministerstva a Prezídia Policajného zboru p. E. bol práceneschopný. Pán E. je služobne zaradený na MJ PZ RHCP Prešov a bol poverený a vlastnil odborovú pečiatku, s označením číslo 6 z OZP SR Bratislava. Podpis pána U., ako aj odtlačok pečiatky je na návrhoch na udelenie odmien. Pečiatku OZP mal pri sebe p. U., nakoľko p. E. je práceneschopný.“ 52. K tvrdeniu žalobcu, že jeho sťažnosť voči záverom úradného záznamu nebola vyhodnotená ako sťažnosť a v zásade bola zamietnutá žalovaný uviedol, že obsah námietky uvedenej žalobcom smeruje svojim obsahom na závery z kontroly a nesmeruje voči obsahu textu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ani napadnutého prvostupňového rozhodnutia. 53. Z vyrozumenia o vybavení podania spracovaného odborom kontroly Prezídia Policajného zboru pod č. PPZ-OKS 1-2018-002/2016-K zo dňa 13.04.2016 a doručenom žalobcovi je v závere jeho obsahu zo strany orgánu kontroly uvedená skutočnosť cit.: „V súvislosti s Vašou žiadosťou o zrušenie predmetného úradného záznamu o operatívnej kontrole Vám dávam do pozornosti, že nie je v mojej kompetencii zasahovať, resp. meniť závery operatívnej kontroly, vykonanej členmi kontrolnej skupiny na základe splnomocnení vydaných prezidentom PZ. V závere Vám dávam na vedomie, že po vykonaní obsahovej analýzy Vašich podaní bolo zistené, že v danej veci sa nejedná o sťažnosť s poukázaním na § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov a vec bola vybavená podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.“ 54. K námietke žalobcu o príslušnosti odborového orgánu na prerokovanie veci žalovaný trval na skutočnosti vyplývajúcej zo stanoviska OZP v SR č. OZ-332/2015, že žalobcovým odborovým partnerom bol v čase prerokovania návrhov na udelenie odmien riadiacim príslušníkom PZ predseda základnej organizácie OZP v SR č. 10-32 pri RHCP Prešov O.. P.. X. U.. XX. Spôsob prerokovania, resp. vyžadovania súhlasu nadriadeného od odborového orgánu je negatívne vymedzená v čl. 1 ods. 7 Kolektívnej zmluvy, kde je uvedené, cit.: „Ak všeobecne záväzný právny predpis alebo interný predpis vyžaduje prerokovania alebo súhlas odborového orgánu, plnenie tejto povinnosti uplatňuje nadriadený útvaru, kde nie je organizácia odborového zväzu u príslušnej rady odborového zväzu.“ Naopak týmto svojim konaním, keďže odo dňa vzniku odborovej organizácie v rámci útvaru, si plnenie povinnosti podľa čl. 2 ods. 7 vyššej kolektívnej zmluvy mal uplatňovať u tejto základnej organizácie odborového zväzu, žalobca zmaril súčinnosť medzi nadriadenými a odborovými orgánmi v zmysle ustanovenia § 228 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. a porušil povinnosť nadriadeného podľa čl. 1 ods. 7 Kolektívnej zmluvy, čim sa dopustil porušenia základných povinností policajta podľa ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. 56. K odôvodneniu uloženého disciplinárneho opatrenia žalovaný uviedol, že vyššie uvedené konanie žalobcu bolo jeho nadriadeným vyhodnotené ako porušenie služobnej disciplíny a dopustenie sa disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. a pri ukladaní disciplinárneho opatrenia bolo v súlade s ustanovením § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. prihliadnuté na skutočnosť, že disciplinárneho previnenia sa žalobca dopustil už aj v predchádzajúcom období a za toto jeho konanie mu boli udelené v roku 2015 dve výčitky. 57. Nakoľko výčitka podľa ustanovenia § 54 zákona č. 73/1998 Z. z. nie je disciplinárnym opatrením, podľa ustanovenia § 53 citovaného zákona nie je možné jej zahladenie, tak ako sa domnieva žalobca, mylne sa odvolávajúc na ustanovenie § 61 zákona č. 73/1998 Z. z., ktoré taxatívne vymedzuje len zahladenie právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia. Preto sa na jej uplatnenie nevzťahujú ustanovenia o ukladaní disciplinárnych opatrení podľa § 55 až § 62 zákona č. 73/1998 Z. z. a bolo v súlade s ustanoveniami citovaného zákona uviesť predmetnú skutočnosť v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový orgán v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí nikde neuvádza disciplinárne previnenie žalobcu, za ktoré mu bolo uložené disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie disciplinárnym rozkazom riaditeľa OHCP Košice č. 48 zo dňa 25. 05. 2004. 58. K námietke žalobcu o nesúlade výroku a odôvodnenia disciplinárneho rozkazu a následnému podľa žalobcu nesprávnemu spôsobu rozhodnutia odvolacieho orgánu žalovaný uviedol, že v rámci odvolacieho konania nebolo zistené porušenie právnych predpisov. V odvolacom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. Zrejmá chyba v písaní, ktorá sa premietla tak do výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ako aj do jeho odôvodnenia, bola v odvolacom konaní odstránená zmenou jeho výroku a prostredníctvom odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní. Uvedenú kompetenciu odvolací orgán použil v súlade § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. v plnom rozsahu svojich zákonom vymedzených práv. 59. K námietke žalobcu, že nebol s predmetnou kolektívnou zmluvou riadne oboznámený v čase, kedy mu bol daný za vinu dotknutý skutok, žalovaný uviedol, že Čiastka 82 ročník 2014 Vestníka MV SR, vydaného dňa 23.12.2014, ktorej obsahom je okrem iných interných predpisov aj oznámenie MV SR o uzatvorení Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov PZ na rok 2015 pod č. 145/2014 bola preukázateľne z e-mailovej adresy M.. Y. I. a to Y..I..sk, služobne zaradenej vo funkcii starší referent vnútorného odboru UHCP P PZ zaslaná služobným e-mailom dňa 29.12.2014 na e- mailovú adresu RHCP Prešov UHCP P PZ na E..sk. Po vytlačení čiastky 82 ročník 2014 Vestníka MVSR vydaného dňa 23.12.2014, žalobca osobne v pravom hornom rohu na prednej strane predmetného vestníka signoval svojou parafou jeho pridelenie na vnútorné oddelenie RHCP Prešov UHCP P PZ. 60. K námietke žalobcu, že osoby, s ktorými za odbory jednal ho mali upozorniť, že na takúto činnosť neboli oprávnené v prípade, ak by takéto oprávnenie nemali, žalovaný uviedol že žalobcovi neprináleží posudzovať interné vzťahy a zásady organizácie ktorejkoľvek súčasti OZP v SR ani ľubovoľne rozhodovať, ktorý subjekt začlenený v rámci OZP v SR má vo vzťahu k RHCP Prešov ÚHCP P PZ vystupovať v pozícii odborového orgánu. 61. Tieto záležitosti majú charakter vnútorných zásad a procesov fungovania OZP v SR a pokiaľ bolo príslušnému nadriadenému riadne oznámené, kto je za tento zväz oprávnený konať smerom navonok, tento nadriadený má povinnosť realizovať súčinnosť s odborovými orgánmi podľa jedenástej časti zákona č. 73/1998 Z. z. s takto určeným subjektom. Tak ako je vyššie uvedené a ako sám žalobca na strane číslo štyri vo svojom podaní o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sám uvádza, ku dňu prerokovania návrhov na udelenie odmien nepochybne vedel, ktorá osoba je za OZP v SR oprávnená na takýto úkon, a preto takáto obrana žalobcu sa tak javí ako účelová. 62. Žalobca uvádza cit.: „Osobne som nebol riadne oboznámený, preškolený a nebolo mi poskytnuté žiadne usmernenie v predmetnej veci a musel som postupovať v zmysle zákona a platnej kolektívnej zmluvy.“ Táto námietka žalobcu podľa žalovaného nie je dôvodná, pretože žalobca vedel, ktorá osoba je za OZP v SR oprávnená na takýto úkon a preto je nutné jeho poukazovanie na absenciu písomného upovedomenia, metodického usmernenia, prípadne preškolenia o subjekte, ktorý je za OZP v SR vo vzťahu k žalobcovi ako riaditeľovi RHCP Prešov ÚHCP P PZ odborovým partnerom, považovať za nenáležité. 63. K námietke žalobcu o porušení jeho práv na obhajobu, spravodlivý proces, ako aj o nedostatku vyjadrenia príslušného odborového orgánu v administratívnom spise nasledujúci deň po vyhlásení žalobcom namietaného disciplinárneho rozkazu, žalovaný uviedol, že povinnosť nadriadených prerokovať disciplinárne previnenie policajta pred uložením disciplinárneho opatrenia s odborovým orgánom nevyplýva ani z Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok 2016 čiastka 90 ročník 2015, uverejnenej vo Vestníku MV SR č. 166/2015, ako ani zo žiadneho interného predpisu MV SR. Poukázal aj na to, že podľa ustanovenia § 250 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. aj keby nebolo žalované prvostupňové rozhodnutie prerokované s odborovým orgánom tak citovaný zákon s tým nespája účinky neplatného právneho úkonu. 64. K absencii písomného vyhotovenia disciplinárneho rozkazu v administratívnom spise nasledujúci deň po jeho vyhlásení žalovaný poukázal na časť V. ods. 11 prílohy č. 2 k Metodickej pomôcke pre spracovanie a vydávanie personálnych rozkazov a disciplinárnych rozkazov vydanej sekciou personálnych asociálnych činností MV SR pod č. SPOU-PO-37-Ol 1/2015, podľa ktorej ak disciplinárne rozkazy vydáva nadriadený sám, je povinný viesť ich evidenciu - žalované prvostupňové rozhodnutie je uložené v rámci samostatnej evidencie v zozname disciplinárnych rozkazov riaditeľa ÚHCP P PZ ročník 2016, keďže táto okolnosť nemá žiadny vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť žalovaného prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný ďalej uviedol, že so zvyškom súvisiaceho spisového materiálu bol žalobca preukázateľne oboznámený dňa 24.11.2016, čo potvrdil svojim podpisom na zázname o nahliadnutí do spisu č. PPZ-HCP-VO-2016/002780-016 zo dňa 24.11.2016, ku ktorému nevzniesol žiadne námietky a pri predmetnom nahliadnutí o vyhotovovanie kópie spisového materiálu osobne nežiadal. Poukázal na znenie ustanovenia § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého je účastník konania v rámci nahliadnutia do spisov oprávnený na robenie výpisov z nich. 65. Záverom žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru, pri vydávaní napadnutého rozhodnutia a napadnutého prvostupňového rozhodnutia postupoval v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi a konal v súlade so zákonom a v jeho medziach. Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd žalobu zamietol. 66. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobca (príslušník Policajného zboru P.. U.. X. T.) bude uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. na základe vlastnej žiadosti žalobcu personálnym rozkazom riaditeľa ÚHCP P PZ č. 204 zo dňa 28.06.2017 uplynutím zákonom stanovenej lehoty dňom 31.08.2017. IV. Právna úprava, právne posúdenie a závery správneho súdu 67. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 zák. č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dňa 16.6.2020 verejne vyhlásil rozsudok ktorým napadnuté rozhodnutie ako i prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 SSP. 68. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 69. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2). 70. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (§ 3 ods. 1 písm. b/ SSP). 71. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 72. V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 73. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 74. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. 75. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. 76. Preskúmavaným rozhodnutím sp. zn. KM-OLVS-1/2017/OPK zo dňa 28.2.2017 žalovaný ako odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie - Disciplinárny rozkaz riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 2 zo dňa 27.10.2016, ktorým bolo žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 5% na dobu jedného mesiaca za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 30. 11. 2015 prerokoval návrhy na udelenie odmien riadiacim príslušníkom Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej len „RHCP Prešov") pod číslom PPZ-HCP-P01 -342-019/2015 zo dňa 25. 11. 2015 a návrhy na udelenie odmien riadiacim príslušníkom základných útvarov Policajného zboru pod číslom PPZ-HCP-P01- 342-013/2015 zo dňa 25. 11. 2015 s nepríslušným odborovým orgánom čím zmaril súčinnosť medzi nadriadenými a odborovými orgánmi v zmysle ustanovení § 228 ods. 1 písm. c zákona č. 73/1998 Z. z. a porušil povinnosť nadriadeného v zmysle ustanovení čl. 1 ods. 7 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na rok 2015 uzatvorenej medzi Ministerstvom vnútra SR a Odborovým zväzom polície v SR uverejnenej vo vestníku Ministerstva vnútra SR č. 145/2014 čím sa dopustil porušenia základných povinností policajta podľa ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.. 77. Disciplinárne previnenie žalobcu bolo v rozhodnutí žalovaného po skutkovej stránke vymedzené ako prerokovanie návrhov odmien s nepríslušným odborovým orgánom a po právnej stránke ustanoveniami § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., § 228 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. a čl. 1 ods. 7 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov PZ na rok 2015. 78. Podľa § 228 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z., súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení umožnia príslušným odborovým orgánom podieľať sa na dodržiavaní zásad spravodlivého odmeňovania. 79. Podľa čl. 1 ods. 7 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov PZ na rok 2015, ak všeobecne záväzný predpis alebo interný predpis vyžaduje prerokovania alebo súhlas odborového orgánu, plnenie tejto povinnosti uplatňuje nadriadený útvaru, kde nie je organizácia odborového zväzu u príslušnej rady odborového zväzu. 80. Žalobcovi bolo kladené za vinu porušenie povinnosti ustanovenej v § 228 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré ustanovuje v rámci súčinnosti povinnosť umožniť príslušným odborovým orgánom podieľať sa na dodržiavaní zásad spravodlivého odmeňovania. Dané zákonné ustanovenie neustanovuje povinnosť prerokovania odmien ani povinnosť vyžiadať si od príslušného odborového orgánu predchádzajúci súhlas s udeľovanými odmenami. Povinnosť, ktorá je vymedzená v dotknutom zákonnom ustanovení je pomerne vágna a zákonné ustanovenie vôbec nekonkretizuje, akým spôsobom a v akých prípadoch má byť dotknutá povinnosť splnená. Týka sa odmeňovania všeobecne, nie však každej jednotlivej odmeny, ktorá sa má udeliť. Dotknuté zákonné ustanovenie na žiadnom mieste neustanovuje povinnosť prerokovať udeľované odmeny s odborovým orgánom, preto sa žalovaný aj v prípade pochybenia na jeho strane nemohol dopustiť porušenia povinnosti prerokovať odmeny, keďže z tohto zákonného ustanovenia takáto povinnosť vôbec nevyplýva. 81. Žalobca už aj v priebehu disciplinárneho konania namietal, že odmeny prerokoval podľa neho s príslušným odborovým orgánom, keďže nemal vedomosť o vzniku ZO OZP v SR č. 10-32 pri RHCP Prešov, o tom od kedy bol tento orgán oprávnený konať, poukázal aj na pochybnosti, či bol dotknutý orgán riadne kreovaný. S týmito námietkami žalovaného sa žalovaný ani v napadnutom rozhodnutí ani vo vyjadrení k žalobe vôbec nevysporiadal, keď podľa jeho názoru žalobcovi neprináleží posudzovať interné vzťahy a zásady organizácie ktorejkoľvek súčasti OZP v SR, pokiaľ mu bolo riadne oznámené, kto je za odborovú organizáciu konať navonok. Uvedenú námietku žalobcu súd vyhodnotil ako dôvodnú - na riadne prerokovanie zákonom ustanovenej veci s odborovým orgánom sa vyžaduje, aby prerokovanie prebehlo s príslušným odborovým orgánom. Uvedené sa môže stať vtedy, ak bol riadne oboznámený jednak so vznikom odborového orgánu a jednak s osobou oprávnenou konať za odborový orgán. Z napadnutého rozhodnutia ani z dokazovania, vykonaného správnymi orgánmi nevyplýva, že sa správne orgány vôbec zaoberali skutočnosťou, či podľa nich príslušná odborová organizácia vznikla, k akému dňu sa tak stalo a či bol žalobca riadne oboznámený s jej vznikom, nie len s jej predstaviteľmi. V prípade ak nadriadený príslušník PZ, ako je aj žalobca má vykonávať svoje povinnosti vo vzťahu k príslušnému orgánu je potrebné, aby novovzniknutý odborový orgán riadne preukázal svoj vznik a osoby oprávnené za neho konať, čo sa v danom prípade rozhodne nestalo v časti preukázania vzniku odborovej organizácie. 82. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu uvedenú v bode 34 tohto rozsudku. 83. Podľa § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť. 84. Podľa § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 85. Podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 86. Podľa § 243 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. 87. Žalobca namietal, že žalovaný podľa jeho názoru nemohol napadnuté rozhodnutie zmeniť z dôvodu zmeny zákonného ustanovenia § 228 ods. písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. na písm. b) uvedeného zákonného ustanovenia, ale podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. mal odvolanie zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť, prípadne napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení záver prezentovaný žalobcom nevyplýva - žalovaný namietaný nedostatok vyhodnotil ako dôvod na zmenu prvostupňového rozhodnutia, čo bolo v súlade s § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.. 88. Tretia časť zákona č. 73/1998 Z.z. upravuje služobnú disciplínu a disciplinárnu právomoc vo vzťahu k príslušníkom PZ. 89. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. 90. Podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z.z., ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží. 91. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. /Zahladenie disciplinárneho opatrenia/, po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia sa disciplinárne opatrenie zahladzuje a policajt sa posudzuje, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené; to neplatí pre prípad služobného hodnotenia. Ak disciplinárne opatrenie zákazu činnosti bolo uložené na dobu dlhšiu ako jeden rok, zahladzuje sa jeho vykonaním. 92. Právna úprava vychádza pri porušení služobných povinností z členenia na disciplinárne previnenia, za ktoré umožňuje uložiť disciplinárne opatrenia a na konanie menej závažné ako disciplinárne previnenie (závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku), za ktoré umožňuje uložiť výčitku, ako najmiernejší prostriedok nápravy porušenia služobnej disciplíny. V nadväznosti na ukladanie disciplinárnych opatrení zákon č. 73/1998 Z.z. ustanovuje v § 61 automatické zahladenie disciplinárneho opatrenia po uplynutí jedného roka od jeho právoplatného uloženia. Napriek skutočnosti, že výčitka nie je druhom disciplinárneho opatrenia a zákon výslovne nehovorí o jeho zahladení, zmysel a účel zákona č. 73/1998 Z.z. neumožňuje iný výklad ako ten, že sankcia za menej závažné porušenie služobnej disciplíny sa zahladí najneskôr v takej lehote, ako sankcia za závažnejšie porušenie služobnej disciplíny. Preto neobstojí argument žalovaného, že na výčitku sa ustanovenie § 61 nevzťahuje, a teda aj to, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je správne, keď na zahladenie výčitky neprihliadalo. Súd podotýka, že z preskúmavaných rozhodnutí nie je zrejmé, či rozhodnutia sú v tejto časti správne, keďže v nich nie je špecifikované, kedy presne mali byť výčitky žalobcovi udelené. Súd napokon v tejto časti preskúmavaných rozhodnutí musí súhlasiť so žalobcom, že rozhodnutie je vo vzťahu k uloženému disciplinárnemu opatreniu neprimerane prísne a nedostatočne odôvodnené, keď jednou z určujúcich skutočností vo vzťahu k výške uloženého trestu je aj doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností, pričom z preskúmavaných rozhodnutí nie je vôbec zrejmé v akom rozsahu sa správne orgány zaoberali postojom žalobcu k plneniu jeho služobných povinností, či skúmali aj niečo iné ako uložené výčitky, resp. z akých skutočností vychádzali vo vzťahu k ďalším skúmaným predpokladom určenia výšky disciplinárneho opatrenia, najmä vo vzťahu k miere zavinenia žalobcu a následkom, ktoré nimi ustanovené disciplinárne previnenie spôsobilo. V administratívnom spise sa nachádza prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobcu za obdobie od 01.04. 1991, a v tomto prehľade je len uvedená výčitka uložená žalobcovi dňa 25.05.2004, pričom k tejto výčitke je uvedená poznámka, že výčitka bola zahladená/zrušená dňa 01.08.2004. V administratívnom spise sa však nenachádza žiaden záznam o výčitkách, ktoré mali byť uložené žalobcovi v roku 2015 a z ktorých správne orgány vo svojich rozhodnutiach vychádzali. 93. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 94. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 95. Podľa § 237 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. 96. Podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. 97. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 98. Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. 99. Podľa § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. 100. Záverom žaloby žalobca namietal, že žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie a že vo svojom rozhodnutí vychádzal iba z úradného záznamu, ktorý žalobca namietol. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že rozsah a predmet dokazovania v prejednávanej veci v súlade so zákonom určoval správny orgán prvého stupňa, ktorý bol v súlade s § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., povinný postupovať tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci a na ten účel bol povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Žalobca mal právo sám navrhovať dôkazy na objasnenie skutočného stavu veci. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne konkrétne dôkazy, ktoré správne orgány nevykonali, hoci to bolo potrebné na objasnenie veci. Napriek tomu však súd poukazuje na vyššie uvedené dôvody, z ktorých vyplýva, že skutočný stav zistený správnymi orgánmi, nebol dostatočne zistený. 101. Súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu, že boli porušené jeho práva na spravodlivý proces tým, že pri nahliadnutí do administratívneho spisu dňa 24.11.2016 mu nebolo umožnené nahliadnuť do všetkých listín, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia, ani so samotným rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa. V tejto súvislosti sú vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného o tom, že vydané disciplinárne rozkazy sa evidujú v samostatnej evidencii nadriadeného - uvedená skutočnosť neznamená, že toto rozhodnutie nemalo byť súčasťou administratívneho spisu, kde napokon aj doplnené následne bolo, a v súčasnosti je jeho súčasťou. Súd zároveň konštatuje, že v administratívnom spise sa do času vydania prvostupňového rozhodnutia nenachádza žiadny dôkaz, ktorý by sa týkal porušenia služobnej disciplíny žalobcom a teda nie je zrejmé, ako správny orgány dospel k rozhodnutiu o výške disciplinárneho opatrenia voči žalobcovi, kde uvedené skutočnosti zohľadňoval. 102. Na záver súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že boli porušené jeho práva na spravodlivý proces, keď mu nebolo umožnené vyhotoviť si/dať si vyhotoviť kópie listín administratívneho spisu, keďže takéto oprávnenie žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania z ustanovenia § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. nevyplýva. 103. Rozhodnutia správnych orgánov musia spĺňať zákonom stanovené náležitosti a obsahovať riadne odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Preskúmavané rozhodnutia uvedené náležitosti nespĺňajú - správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia oboch stupňov : - vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia z dôvodov uvedených v bodoch 80 a 92 tohto rozsudku; pri bode 92 rozsudku sa nesprávne právne posúdenia týkajú vyhodnotenia aplikácie § 61 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. na udelenú výčitku - vychádzajú z nedostatočne zistené skutočného stavu veci z dôvodov uvedených v bodoch 81 a 92 tohto rozsudku; pri bode 92 rozsudku sa nedostatočné zistenie skutočného stavu týka časti zaobstarania náležitých podkladov na uloženie disciplinárneho opatrenia - skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí nemá oporu v administratívnom spise, nakoľko sa v ňom nenachádza žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že žalobcovi boli v roku 2015 uložené výčitky 104. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f) SSP a v súvislosti s tým aj podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 105. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%. O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia uznesením súdnym úradníkom. 106. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p., § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).