Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/100/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200743 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017200743.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: URBAN s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 244 895, Slanská Huta 77, Slanec, Košice - okolie, adresa na doručovanie: Račianska 69/B, Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Ivan Gašperec, advokát, Zakvášov 1518/52-11, Považská Bystrica, proti žalovanému: Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NBS1-000-009-952 zo dňa 21.04.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Národnej banky Slovenska č. NBS1-000-009-952 zo dňa 21.04.2017, ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. z. : 100-000-031-254 k č.sp. : NBS1-000-008-954 zo dňa 27.03.2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva právo voči žalovanému na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Dňa 16.03.2017 bola žalovanému doručená elektronická žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií, ďalej aj ako „ZSI“ alebo ako „zákon č. 211/2000 Z.z.“), ktorou žalobca žiadal sprístupniť všetky rozhodnutia žalovaného, ktoré boli nim vydané v oblasti výkonu dohľadu nad spotrebiteľským právom a/alebo dohľadu nad spotrebiteľskými úvermi v období od 01.01.2008 do 15.03.2017 v konaniach, v ktorých bola účastníkom konania spoločnosť CONSUMER Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130. Svojim prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 27.03.2017 žalovaný rozhodol podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o prístupe k informáciám a ustanoveniami § 2 ods. 2 a § 5 v spojení s § 3 ods. 3 a § 3 ods. 4 štvrtá veta zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti žalobcu a nesprístupnil mu požadované informácie. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.04.2017 a podľa § 19 ods. 2 a § 22 ods. 1 ZSI v spojení s § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku svoje prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom odvolanie žalobcu zamietol. K žiadosti žalobcu žalovaný v prvom rade uviedol, že v súlade s § 15 ods. 1 ZSI žalovaný postúpil žiadosť žiadateľa listom č.z. 1000-000-031-499 zo dňa 28.03.2017 Ústrednému inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave na priame vybavenie a to poskytnutie požadovaných informácií za obdobie od 01.01.2008 do 01.01.2015, t.j. obdobie za ktoré tento orgán vykonával výkon dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Z tohto dôvodu, keďže žalovaný takúto kompetenciu nemal, nemohol disponovať ani žalobcom požadovanými informáciami. Žalovaný poukázal na znenie § 27 ods. 7 a § 37 ods. 1 písm. d/ zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uviedol, že na svojom webovom sídle v sekcii výroky právoplatných rozhodnutí zverejňuje výroky právoplatných rozhodnutí o udelení povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov alebo o uložení sankcie veriteľovi. Zároveň žalovaný podľa § 8a zákona o spotrebiteľských úveroch na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam veriteľov, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov v zmysle § 20 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj zoznam iných veriteľov v zmysle § 24 o spotrebiteľských úveroch. Informácia, ktorú žalobca žiadal sprístupniť nepatrí medzi povinne zverejňované údaje. 3. Žalovaný ďalej uviedol, že zákon o dohľade v § 3 ods. 3 vymedzuje, v ktorých prípadoch a ktorým subjektom je žalovaný oprávnený alebo povinný poskytnúť informácie, ktoré sa týkajú dohľadaných subjektov a výkonu dohľadu. Podľa § 3 ods. 3 zákona o dohľade žalovaný pri spolupráci v rámci výkonu dohľadu nad dohliadanými subjektmi je oprávnený sprístupniť a poskytovať informácie účastníkom Európskeho systému finančného dohľadu, iným zahraničným orgánom dohľadu, audítorom, audítorským spoločnostiam a slovenskej komore audítorov a tiež ďalším orgánom verejnej moci a osobám, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi. Žalobca nepatrí medzi takéto orgány a na predmetný prípad sa vzťahuje vylúčenie prístupu k informáciám v zmysle § 3 ods. 4 zákona o dohľade a § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o prístupe k informáciám. Žalovaný dodal, že v § 27 ods. 7 a § 37 zákona o dohľade je ustanovené, ktoré informácie žalovaný zverejňuje na svojom webovom sídle alebo vo svojom Vestníku. Informácia, ktorú žiadal žalobca sprístupniť nepatrí medzi povinne zverejňované informácie v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, a preto na sprístupnenie týchto informácií žalobca nemal zákonný nárok. 4. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správne orgány v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. II. Žaloba 5. Žalobou doručenou súdu dňa 12.05.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného, ktoré považoval za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný pri vydaní svojich rozhodnutí sa nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými žalobcom a obmedzil sa len na konštatovanie všeobecných ustanovení zákona o dohľade a ZSI s tým, že informácie, ktoré žalobca žiada nepatria medzi povinne zverejňované údaje a zároveň žalobca nie je subjektom, ktorému je žalovaný oprávnený alebo povinný poskytnúť informácie týkajúce sa dohliadaní subjektov a výkonu dohľadu. S týmto žalobca nesúhlasil a namietal, že v zmysle § 12 ZSI nie je možné bez ďalšieho odmietnuť sprístupnenie celého dokumentu z dôvodov podľa § 8 až § 11 ZSI. Zákonodarca v snahe naplnenia účelu zákona zakotvil v § 12 dve významné pravidlá, ktoré umožňujú efektívne realizovať právo na slobodný prístup k informáciám a to pravidlo selekcie a pravidlo dočasnej ochrany informácií. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S 75/2008 zo dňa 18.04.2012 a poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 1As 98/2008 zo dňa 29.07.2009 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž 16/2004 zo dňa 08.04.2005. Ako podľa žalobcu vyplýva z uvedenej judikatúry a z § 12 ZSI, podstata pravidla selekcie spočíva práve v tom, že povinná osoba preskúma všetky informácie uvedené v dokumente a vyselektuje také informácie, ktoré nemôže sprístupniť. To v praxi znamená, že sa musia vylúčiť prípadne nesprístupniť všetky tie informácie, ktoré sa nesprístupňujú (utajované skutočnosti, osobné údaje, obchodné tajomstvá a pod.) tieto možno prekryť alebo začierniť a tým bude splnená zákonná podmienka urobenia všetkých potrebných opatrení, aby nazretím do dokumentácie alebo jej iným sprístupnením neboli porušované povinnosti podľa § 8 až § 11 ZSI. 6. Pokiaľ žalovaný vo svojich rozhodnutiach toto opieral o ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h/ žalovaný namietal, že účelom predmetného ustanovenia je zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. Avšak nesprístupniť, resp. obmedziť sprístupnenie informácií podľa tohto ustanovenia je možné len vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa výkonu prebiehajúcej alebo ešte neuskutočnenej plánovanej kontroly, dohľadu alebo dozoru. V prípade uskutočnení kontrol, dohľadov a dozorov totiž absentuje účel v podobe zabezpečenia nerušeného výkonu. Hoci Najvyšší súd Slovenskej republiky pôvodne zastával názor, že predmetné ustanovenie musí byť vykladané reštriktívne a informácia sa nesprístupňuje ako celok, Ústavný súd SR vo svojom náleze zo dňa 10.11.2011 sp. zn. IV ÚS 464/10 vyslovil názor, že takýto výklad je nedôvodne reštriktívny a vzhľadom na úvodnú vetu § 11 ods. 1 ZSI je informáciu možné poskytnúť aj v obmedzenom rozsahu. Takéto sprístupnenie informácií v obmedzenom rozsahu sa musí urobiť za podmienok § 12 ZSI. Ak teda požadované dokumenty obsahujú čo len čiastkové informácie, ktorým nie je podľa zákona vylúčený prístup, povinná osoba musí tieto informácie sprístupniť. Nie je možné zamietnuť prístup ku všetkým informáciám nachádzajúcim sa v dokumente z dôvodu, že iba niektoré informácie podliehajú ochrane. 7. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdeniami uvedenými v napadnutých rozhodnutiach týkajúcimi sa neverejnosti výkonu dohľadu nad dohliadanými subjektmi v zmysle § 2 ods. 2 zákona o dohľade. Neverejnosť výkonu dohľadu nad dohliadanými subjektmi totiž znamená, že takýto dohľad prebieha len za prítomnosti členov kontrol konkrétneho orgánu, resp. účastníkov konkrétneho konania, bez prítomnosti tretích osôb alebo verejnosti. V žiadnom prípade však takéto ustanovenie o neverejnosti nevylučuje sprístupnenie informácií týkajúcich sa výkonu dohľadu po jeho uskutočnení (ukončení) na základe ZSI. Žalobca namietal i tvrdenie, že nim požadované informácie nepatria medzi povinne zverejňované údaje, pričom poukázal na skutočnosť, že je to síce pravda, avšak v tomto prípade ide o sprístupnenie informácie na základe individuálnej žiadosti v zmysle ZSI. 8. Žalobca namietal tiež nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia žalovaného. Žalovaný vo svojom rozhodnutí o odvolaní iba selektívne opakuje odôvodnenie použité v prvostupňovom rozhodnutí, no vecne a materiálne neodpovedal na námietky a vecné argumenty žalobcu. Podľa žalobcu je jasne stanovená požiadavka, aby v prípade, ak povinná osoba v zmysle ZSI hoc i len z časti nevyhovie žiadosti žiadateľa, musí vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo nesprístupňuje určité časti dokumentov, či informácie ako také. Z hľadiska následnej preskúmateľnosti totiž nepostačuje, ak len odkáže na príslušné ustanovenia zákona o prístupe k informáciám, prípadne na ustanovenia iného zákona. Spolu s každým obmedzením resp. nevyhovením žiadosti o sprístupnenie informácií je potrebné poskytnúť aj jasný a zrozumiteľný dôvod z tohto odmietnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí ani jedinou vetou nezaoberal možnosťou uplatnenia princípu selekcie v zmysle § 12 ZSI, na ktorý ho žalobca upozornil. S poukazom na to, preto žalobca namietal, že takéto rozhodnutie nie je odôvodnené a zo strany žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorý nijakým spôsobom skutkovo, vecne a právne nevysvetlil ani neodôvodnil svoje rozhodnutie, prečo a na základe akých skutkových zistení ako druhostupňový orgán vôbec skutkovo, vecne a právne nezhodnotil a nevyjadril sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré žalobca v konaní namietal. 9. Žalobca namietal podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré podľa jeho názoru mali vplyv na vydanie nezákonného rozhodnutia. Svoju námietku odôvodnil tým, že na niektoré námietky žalovaný vo svojom druhostupňovom rozhodnutí nereagoval a na iné reagoval len tým, že bližšieho odôvodnenia zopakoval potvrdenia prvostupňového rozhodnutia. Týmto postupom (konaním) bolo žalobcovi odňaté jeho ústavné a zákonné právo na spravodlivý proces, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo účastníka konania na náležité, riadne a presvedčivé odôvodnenie každého rozhodnutia orgánu verejnej moci. Žalobca poukázal na to, že právo na informácie je jedným zo základných práv garantovaných Ústavou SR, pričom žalovaný svojim konaním obmedzil toto právo nad rámec požiadavky proporcionality a minimalizácie zásady do ústavou garantovaných základných práv a slobôd, nakoľko ako už žalobca viackrát poukázal, nesprístupnenie požadovaných informácií ako celku odvolávajúc sa pritom na ust. § 11 ods. 1 ZSI predstavuje reštriktívny výklad. III. vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 04.07.2017, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Argumenty uvedené vo vyjadrení žalovaného sú obdobné ako tie, ktoré sú uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia opísané v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. Podľa názoru žalovaného sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Žalobca bol zo strany žalovaného informovaný v súlade s § 15 ods. 1 ZSI, že jeho žiadosť za obdobie od 01.01.2008 do 01.01.2015 bola postúpená Ústrednému inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave, ktorá v tom čase vykonávala výkon dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. V rozhodnutí žalovaný dostatočne vysvetlil nesprístupnenie požadovaných informácií poukazujúc, že podľa § 11 ods. 1 písm. h/ ZSI sa vzťahujú obmedzenia na sprístupnenie informácií týkajúce sa kontroly, dohľadu alebo dozoru vykonávaného orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov, vrátane informácií týkajúcich sa dohľadu nad finančným trhom vykonávaným žalovaným. Žalovaný poukázal na znenie § 2 ods. 2 a § 2 ods. 5 zákona o dohľade v spojení s § 3 ods. 4 poslednej vety a konštatoval, že spoločnosť CONSUMER Finance Holding, a.s. patrí medzi dohľadané subjekty finančného trhu, pričom požadované informácie zo strany žalobcu súvisia s činnosťou tejto spoločnosti ako dohľadaného subjektu finančného trhu. Žalobca bol informovaný, že podľa § 37 ods. 1 písm. d/ zákona o dohľade žalovaný na svojom webovom sídle alebo vo svojom Vestníku zverejňuje výrok vykonateľného rozhodnutia alebo aj odôvodnenie rozhodnutia alebo časti tohto rozhodnutia, ak sú určené na zverejnenie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Žalovaný uviedol, že podľa § 27 ods. 7 zákona o dohľade výrok právoplatného rozhodnutia o odobratí povolenia udeleného pre dohliadaný subjekt podľa osobitného predpisu, oznámenie o zániku povolenia udeleného dohliadanému subjektu podľa osobitného predpisu, výrok vykonateľného rozhodnutia o zavedení nútenej správy nad dohliadaným subjektom podľa osobitného predpisu a výrok vykonateľného rozhodnutia o obmedzení alebo pozastavení výkonu činnosti alebo niektorej činnosti dohliadaného subjektu podľa osobitného predpisu žalovaný zverejní vo Vestníku alebo na svojom webovom sídle. Informácie, ktoré žiadal žalobca sprístupniť však nepatria medzi povinne zverejňované údaje. IV. relevantné právne predpisy 11. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. 12. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. zákona o slobode informácií (ďalej len ZSI), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 14. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/20160701> okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. 15. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. I. Posúdenie veci správnym súdom 17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP. 18. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia 19. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.). 20. Pokiaľ ide o časť žalobcom požadovaných informácií za obdobie od 01.01.2008 do 01.01.2015, kedy žalovaný postúpil žiadosť žalobcu listom č.z. 1000-000-031-499 zo dňa 28.03.2017 Ústrednému inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave na priame vybavenie a to poskytnutie požadovaných informácií, tento považoval súd za súladný so zákonom (§ 15 ZSI). V príslušnom období totiž práve Slovenská obchodná inšpekcia vykonávala ako správny orgán výkon dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Keďže žalovaný v tomto období takúto kompetenciu nemal, nemohol v tejto časti ani disponovať žalobcom požadovanými informáciami. 21. Tak ako ústavné právo každého vyhľadávať a šíriť informácie, aj ústavná povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti môžu byť obmedzené len zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06). 22. Pokiaľ povinná osoba má podľa ZSI na výber informáciu nesprístupniť alebo jej sprístupnenie iba obmedziť, je povinná zvážiť, do akej miery, úplne či čiastočne, je nevyhnutné brániť osobe oprávnenej požadovanú informáciu dostať. Má pritom zvážiť možné ohrozenie právneho postavenia iných osôb, verejného poriadku a bezpečnosti a po zvážení všetkých okolností sa rozhodnúť pre jednu zo zákonom ponúkaných možností. 23. Hoci sa na prvý pohľad javí dikcia § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z. k možnosti nevyhovieť (celkom alebo čiastočne) žiadosti o sprístupnenie informácií týkajúcich sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/20160701> formulovaná širokouhlo, na prospech posúdenia v napadnutých rozhodnutiach žalovaného, v kontexte s ústavným imperatívom práva na informácie, teda primárnou povinnosťou sprístupňovať informácie o činnosti povinnej osoby resp. sprístupňovať také informácie, ktoré má takáto osoba k dispozícii, nie je možné toto zákonné ustanovenie vykladať spôsobom prísne nezohľadňujúcim práva verejnosti Slovenskej republiky na informácie. 24. Takýto výklad zákona by bolo možné považovať za neústavný a v rozpore s úmyslom zákonodarcu zákonom upraviť podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Preto základným a najpodstatnejším východiskom povinnej osoby pri posúdení žiadosti o poskytnutie informácií v takýchto prípadoch bude vyjasnenie otázky, ktoré časti z požadovanej informácie nemožno sprístupniť a z akého právne relevantného dôvodu, pričom za zákonné a právo na informácie reflektujúce posúdenie možno považovať len také, ktoré mieru nesprístupnenia zvolenú povinnou osobou i náležite zrozumiteľne a presvedčivo v rozhodnutí vysvetlí. 25. Inými slovami, ZSI samotné sprístupnenie až nesprístupnenie informácií odstupňováva tak, že v prvom rade sa požadovaná informácia sprístupní; ak informáciu nemožno v celom jej rozsahu sprístupniť, potom sa sprístupnenie požadovanej informácie obmedzí; ak zákon výslovne určuje, že takúto informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu a až v krajnom prípade sa požadovaná informácia nesprístupní. 26. Vo všeobecnosti teda platí, že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. sa sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. S cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej osoby a aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je nevyhnutné v ďalšom štádiu skúmať, či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu podľa § 9, § 11 a § 12 zákona č. 211/2000 Z.z.. Ak informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná osoba informáciu nesprístupní podľa § 8, § 10, § 11. 27. Spoločným menovateľom pre čiastočné alebo úplné obmedzenie práva na informácie je, že sú odôvodnené v súlade so zákonom (test legality) a s cieľom sledovaným zákonom (test legitimity) za súčasného zohľadnenia podstaty a zmyslu práva na informácie. Všeobecnými cieľmi sú opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR) a ďalšie ciele vymedzené v § 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z.z.. 28. Zároveň správny súd prízvukuje, že súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. 29. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. 30. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 31. Žalovaný rozhodol o nevyhovení sprístupniť žalobcom požadované informácie s poukazom predovšetkým na § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z.. 32. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov24b) okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy,24b) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2000/211/20160701> 33. Zo znenia a významu vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že okrem posúdenia rozsahu nevyhnutného obmedzenia práva na informácie je potrebné sa pri posúdení zaoberať, či je možné sprístupniť aspoň informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, teda či, to právny osobitný predpis nezakazuje. 34. Poznámka pod čiarou 24b): Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/10/> o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 747/2004 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/747/> o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 340/2005 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/39/> o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 541/2004 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/541/> o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 35. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal tiež na § 2 ods. 5 zákona č. 747/2004 Z. z. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/747/>, podľa ktorého členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska (ďalej len „banková rada“), osoby poverené výkonom dohľadu a ďalší zamestnanci Národnej banky Slovenska sú povinní zachovávať mlčanlivosť5) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2004/747/20161201.html> o informáciách získaných pri dohľade nad dohliadanými subjektmi vrátane protokolov o vykonanom dohľade a spisov o konaniach pred Národnou bankou Slovenska; na túto povinnosť mlčanlivosti a zbavenie povinnosti mlčanlivosti sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona,5) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/747/20161201.html> ak tento zákon neustanovuje inak. Na základe informácií získaných pri dohľade nad dohliadanými subjektmi môže Národná banka Slovenska a osoby poverené výkonom dohľadu sprístupniť a poskytnúť tretím osobám len informácie zverejnené podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu1) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/747/20161201.html> a iné informácie v súhrnnej podobe, z ktorých nemožno identifikovať, o aký konkrétny dohliadaný subjekt alebo o akú inú konkrétnu osobu ide, ak tento zákon alebo osobitný predpis1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/747/20161201.html> neustanovuje inak. 36. Poznámka pod čiarou č. 1: Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/310/> o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/566/> zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zákona č. 519/2005 Z. z., § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/202/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/202/>, 11 až 13 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/202/>, 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/202/> a 24a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/202/> Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, § 22 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/118/ > o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 80/1997 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/80/> o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 147/2001 Z. z. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/147/> o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 381/2001 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/381/> o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 483/2001 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/> o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/> o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č. 429/2002 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/429/> o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, zákon č. 43/2004 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2004/43/> o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 650/2004 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/650/> o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 266/2005 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/266/> o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/> o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 8/2008 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/8/> o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 18 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297/> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297/> a § 29 ods. 3 až 5 zákona č. 297/2008 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297/ > o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 186/2009 Z. z <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/186/>. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 63 až 87 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/492/> a 89 zákona č. 492/2009 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/492/> o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (Ú. v. EÚ L 266, 9. 10. 2009) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27. 7. 2012) v platnom znení, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 203/2011 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/203/> o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27. 6. 2013) v platnom znení, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 28. 6. 2014), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9. 12. 2014). 37. V prvom rade treba poznamenať, že vyššie uvedené zákonné ustanovenie sa týka spolupráci v rámci výkonu dohľadu nad dohliadanými subjektmi, ktorá prebieha medzi orgánmi k tejto činnosti majúcu právomoc, pričom nevylučuje aplikáciu zákona č. 211/2000 Z.z. Výnimka ustanovená v § 11 ods. 1 písm. h) sa netýka informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy,(uvedené v poznámke č. 24b ako napr. zákon č. 747/2004 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/747/>). 38. Podľa zákona č. 747/2004 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/747/> ani podľa osobitných predpisov uvedených v poznámke pod čiarou č. 1 k tomuto zákonu neuvádza, že sa zverejňujú rozhodnutia pri dohľade nad spotrebiteľskými úvermi. Priamo však zákon č. 747/2004 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/747/> vylučuje, aby z informácií, ktoré sprístupňuje NBS ako iné informácie v súhrnnej podobe, bolo možno identifikovať, o aký konkrétny dohliadaný subjekt alebo o akú inú konkrétnu osobu ide. Preto podľa zákona nie je možné sprístupniť rozhodnutia, ktoré sa týkajú konkrétnej osoby. Bolo by teoreticky možné sprístupniť rozhodnutia, ktoré požadoval žalobca, avšak tak ako bola koncipovaná žiadosť žalobcu, kedy sa týkala konkrétnej osoby, sa nedá povinnou osobou zrealizovať bez identifikácie na konkrétny subjekt, čo ako už súd vysvetlil nie je podľa § 2 ods. 5 veta druhá zákona č. 747/2004 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/747/> povinnej osobe dovolené. 39. Pokiaľ sa v poslednej vete § 2 ods. 5 zákona č. 747/2004 Z.z. uvádza, že „Na základe informácií získaných pri dohľade nad dohliadanými subjektmi môže Národná banka Slovenska a osoby poverené výkonom dohľadu sprístupniť a poskytnúť tretím osobám len informácie zverejnené podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2004/747/20161201.html> a iné informácie v súhrnnej podobe, z ktorých nemožno identifikovať, o aký konkrétny dohliadaný subjekt alebo o akú inú konkrétnu osobu ide, ak tento zákon alebo osobitný predpis1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/747/20161201.html> neustanovuje inak.“, z § 27 ods. 7 zákona č. 747/2004 Z.z. a z § 44 zákona č. 566/1992 Zb. vyplýva výnimka spočívajúca v tom, že výroky povinne a ostatné časti fakultatívne žalovaný zverejňuje vo vestníku Národnej banky Slovenska. 40. Zákon č. 747/2004 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/747/> nezakazuje zverejniť rozhodnutie ako také. Nemožno preto zo strany povinnej osoby bez ďalšieho vysvetlenia konštatovať nemožnosť ich zverejnenia, pokiaľ je daná možnosť napr. ich zverejnenia v obmedzenom rozsahu po anonimizácii tých častí rozhodnutí, ktoré sú v zmysle zákona vylúčené zo zverejnenia s tým, že povinná osoba predovšetkým musí vysvetliť, prečo je nesprístupnenie týchto častí v demokratickej spoločnosti nevyhnutné a aký právom chránený záujem (legitímny cieľ sa tým sleduje) v duchu idei prezentovanej v § 12 ZSI ale najmä v čl. 26 Ústavy SR. 41. Podľa § 27 ods. 7 zákona č. 747/2004 výrok právoplatného rozhodnutia o odobratí povolenia udeleného pre dohliadaný subjekt podľa osobitného predpisu, oznámenie o zániku povolenia udeleného dohliadanému subjektu podľa osobitného predpisu, výrok vykonateľného rozhodnutia o zavedení nútenej správy nad dohliadaným subjektom podľa osobitného predpisu a výrok vykonateľného rozhodnutia o obmedzení alebo pozastavení výkonu činností alebo niektorej činnosti dohliadaného subjektu podľa osobitného predpisu zverejní Národná banka Slovenska vo Vestníku Národnej banky Slovenska <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/747/20161201.html> (ďalej len „vestník“) alebo na webovom sídle Národnej banky Slovenska, prípadne aj v periodickej tlači a iných hromadných informačných prostriedkoch. Národná banka Slovenska môže zverejniť aj výrok iného svojho vykonateľného rozhodnutia alebo odôvodnenie rozhodnutia, alebo jeho časti, ak to považuje za účelné z hľadiska informovanosti klientov dohliadaného subjektu, z hľadiska vykonateľnosti rozhodnutia alebo z hľadiska efektívnosti dohľadu nad dohliadaným subjektom. 42. Národná banka Slovenska vydáva Vestník Národnej banky Slovenska, v ktorom zverejňuje najmä výrok vykonateľného rozhodnutia alebo odôvodnenie rozhodnutia Národnej banky Slovenska alebo ich časti, ak sú určené na zverejnenie vo vestníku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona (§ 44 písm. c) zákona č. 566/1992 Zb o Národnej banke Slovenska. 43. Z výpočtu jednotlivých ustanovení na seba nadväzujúcich ustanovení zákona podľa názoru správneho súdu nad všetky pochybnosti vyplýva, že rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií, nie je súladné so zákonom. Uvedený záver vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, ktorú potvrdil aj sám žalovaný v žalobe napadnutých rozhodnutiach a vo vyjadrení k žalobe, že niektoré časti svojich rozhodnutí, ktoré súvisia aj s žalobcom požadovanými informáciami, žalovaný podľa zákona zverejňuje na svojom webovom sídle a vo vestníku Národnej banky Slovenska. Preto nemôže byť sa správny považovaný záver žalovaného o úplnom nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií, ktorý žiadal sprístupniť práve tieto rozhodnutia, keď svoju žiadosť formuloval, že žiada sprístupniť „všetky rozhodnutia žalovaného, ktoré boli nim vydané v oblasti výkonu dohľadu nad spotrebiteľským právom a/alebo dohľadu nad spotrebiteľskými úvermi v období od 01.01.2008 do 15.03.2017 v konaniach, v ktorých bola účastníkom konania spoločnosť CONSUMER Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130“. 44. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe uvádzal, že výroky niektorých jeho rozhodnutí, ktoré sú v prieniku s informáciami požadovanými žalobcom, zverejnil na svojom webovom sídle, do úvahy pripadal i postup v súlade s § 7 ZSI, teda odkaz na zverejnené informácie, čo by síce nezodpovedalo úplnému splneniu žalobcovej požiadavke, bolo by to však možné považovať za snahu žalovaného ako povinnej osoby podľa ZSI konať v súlade so zákonným (§ 3 ZSI) imperatívom sprístupňovať informácie o činnosti povinnej osoby resp. sprístupňovať také informácie, ktoré má takáto osoba k dispozícii ako naplnením ústavného práva na informácie. 45. Správny súd zosumarizujúc vyššie uvedené konštatuje, že v danom prípade však nezákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného spočívala najmä v nesprávnom posúdení veci, ktorá spočívala v nesprávnej aplikácii právnych predpisov (zákon č. 211/2000 Z.z., zákon č. 747/2004 Z.z. a zákon č. 566/1992 Zb.) vťahujúcich sa na posudzovaný prípad. Správny orgán správne použité právne predpisy nesprávne interpretoval. 46. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis, alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že nie len súd ale aj správny orgán musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Správnemu súdu následne prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu a zmysel na účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 47. Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry súdov SR správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného oboch administratívnych stupňov trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvedená vada má za následok zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. 48. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že rozhodnutia napadnuté v jeho správnej žalobe sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, súd poukazuje na súdnou praxou ustálený názor, že vada nesprávneho posúdenia veci zväčša konzumuje ostatné dôvody pre zrušenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Navyše je súd toho názoru, že v danom prípade, ako vyplýva z opisu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v ods. 2 a 3 odôvodnenia tohto rozsudku, nemožno hovoriť o nedostatku dôvodov. Žalovaný vo svojom rozhodnutí sa zaoberal právnym posúdením a hodnotením skutkového stavu vyplynuvšieho z administratívneho konania. Súd poukazuje na to, že nie je nevyhnutné, aby sa odvolací správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou samostatne, pokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu vyplývajú dôvody rozhodnutia, i keď súd akcentuje, že úvahy žalovaného prezentované v jeho rozhodnutiach boli nesprávne vyplývajúce z nesprávneho posúdenia veci. Preto súd námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutí žalovaného neakceptoval. 49. Súd neakceptoval ani námietku žalobcu, že v konaní zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Túto svoju námietku žalovaný odôvodnil rovnako ako námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí žalovaného. Je potrebné v tejto súvislosti vysvetliť, že vytýkaná vada - že správny orgán nereagoval na všetky námietky odvolateľa, nie je procesnou chybou, ale podľa ustálenej praxe sa zaraďuje do množiny pochybení spôsobujúcich možnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Súd môže so žalobcom súhlasiť v tej časti jeho tvrdení, že takýmto postupom žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania mohlo byť odňaté jeho právo na spravodlivý proces, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo účastníka konania na náležité, riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej moci. 50. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).