Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/97/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200799 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017200799.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a sudcov JUDr. Anny Peťovskej PhD. a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Transparency International Slovensko, IČO: 37 817 823, so sídlom Bratislava, Bajkalská 25, proti žalovanému: Správa účelových zariadení, IČO: 30 806 101, so sídlom v Bratislave, Pražská 7, zastúpená: Mgr. Petronela Zavacká, IČO: 50 172 492, advokátka, so sídlom Bratislava, Nám. Ľ. Štúra 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11/2017 zo dňa 30.3.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 11/2017 zo dňa 30.03.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca žiadosťou zo dňa 05.01.2017 požiadal žalovaného na základe ust. § 14 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o sprístupnenie informácií, a to všetkých podkladových dokumentov, na základe ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvy týkajúcej sa sprievodného programu slovenského predsedníctva v Rade EÚ medzi Správou účelových zariadení a spoločnosťou REDHOSE promotion IČO: 36 686 093 so sídlom Bratislava, Košická 56, uzatvorenej dňa 16.5.2016 a predmetom ktorej je technicko - organizačné zabezpečenie neformálnych zasadnutí stálych predstaviteľov Coreper I, Coreper II a PSC s partnermi, vrátane návštevy novinárov akreditovaných v Bruseli počas predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ v II. polroku 2016. Žalobca požadoval sprístupnenie najmä avšak nie výlučne nasledovných dokumentov: a) zadanie a vyhotovenie prieskumu trhu, b) zadanie zákazky, c) súťažné podklady, d) výzvy na predloženie ponúk, e) ponuky všetkých uchádzačov, f) predpokladaná hodnota zákazky, g) zápisnica z vyhotovenia ponúk, h) podklady, na základe ktorých zákazku realizovala Správa účelových zariadení a nie sekretariát SK PRES MZV a EZ, i) dokument zdôvodňujúci použitie osobitného postupu verejného obstarávania (zdôvodnenie a schválenie výnimky). Tiež žiadal sprístupniť všetky faktúry, ktoré Správa účelových zariadení prijala od spoločnosti REDHOSE promotion. Žalobca žiadal, aby mu informácie boli sprístupnené elektronicky na mailovú adresu uvedenú v Žiadosti. 2. Žalovaný sprístupnil časť požadovaných informácií žalobcovi dňa 27.1.2017, avšak nesprístupnil kompletné informácie požadované žalobcom v bodoch d) až i) jeho žiadosti. Vzhľadom na to, že žalovaný tieto informácie nesprístupnil v zákonnej lehote a ani nevydal rozhodnutie o ich nesprístupnení tak v zmysle ust. § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, nastala podľa žalobcu v dotknutej časti fikcia vydania rozhodnutia o odmietnutí žiadosti. 3. Žalobca proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného podal listom zo dňa 13.2.2016, doručeným žalovanému dňa 14.2.2017, odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie má byť zrušené pre jeho nepreskúmateľnosť, keďže fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, tak ako to vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži 3/2011 zo dňa 3.5.2011. 4. Žalovaný listom zo dňa 15.3.2017 č. 58/2017 oznámil žalobcovi, že ním podané odvolanie spolu so spisovým materiálom predložili na rozhodnutie riaditeľke Správy účelových zariadení ako príslušnému odvolaciemu orgánu. 5. K žalobe bol priložený list žalobcu zo dňa 31.3.2017 (bez dokladu o doručení žalovanému), ktorým vzniesol námietku nepríslušnosti riaditeľky Správy účelových zariadení, teda žalovaného rozhodovať o podanom odvolaní. Žalobca namietal, že v zmysle ust. § 19 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Žalobca poukázal na ust. § 58 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorého o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar ustanovený zákonom, ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil. Žalobca ďalej uviedol, že zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov , ktorý v ust. §§ 21 - 28 upravuje činnosť rozpočtových a príspevkových organizácií neurčuje, kto je odvolacím orgánom v prípade podania odvolania proti rozhodnutiu príspevkovej organizácie vystupujúcej ako správny orgán a ani štatút Správy účelových zariadení, teda žalovaného neurčuje kto je v takomto prípade odvolacím orgánom. Žalobca teda na základe vznesenej námietky nepríslušnosti navrhoval, aby žalovaný v zmysle ust. § 58 ods. 2 Správneho poriadku predložil odvolanie na rozhodnutie Ministerstvu zahraničných veci a európskych záležitosti Slovenskej republiky, ktoré je príslušné o jeho odvolaní v predmetnej veci rozhodnúť. 6. Žalovaný listom č. 68/2017 zo dňa 4.5.2017 oznámil žalobcovi v súvislosti s jeho uplatnenou námietkou nepríslušnosti riaditeľky Správy účelových zariadení rozhodovať o podanom odvolaní, že podľa ust. § 58 ods. 2 a ust. § 6 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s čl. 14 ods. 3 smernice Správy účelových zariadení č. 67/2009 o slobodnom prístupe k informáciám, je útvarom príslušným na rozhodnutie o odvolaní riaditeľ Správy účelových zariadení. 7. Žalovaný vydal dňa 30. marca 2017 rozhodnutie č. 11/2017, ktoré je podpísané riaditeľkou Správy účelových zariadení. Rozhodnutím bolo odvolanie žalobcu zamietnuté. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že v prípade informácií požadovaných žalobcom pod bodom 1 písm. d) až i) jeho žiadosti zo dňa 5.1.2017 o sprístupnení požadovaných informácií nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia ako sa domnieva žalobca a vecne rozoberá dôvody, pre ktoré v prípade požadovaných informácií nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. S námietkou žalobcu ohľadne nepríslušnosti riaditeľky Správy účelových zariadení rozhodnúť o jeho odvolaní sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal. II. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu 8. Žalobca sa včas podanou žalobou, doručenou krajskému súdu dňa 23.5.2017, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 11/2017 zo dňa 30.3.2017 z dôvodu, že rozhodnutie vydal orgán ktorý na to nebol zo zákona oprávnený a tiež z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca navrhoval, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie ako i fiktívne rozhodnutie žalovaného o odmietnutí poskytnúť informácie požadované v žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 5.1.2017 zrušil a uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi informácie požadované v bode 1 písm. d) až i) žiadosti o sprístupnenie informácii zo dňa 5.1.2017 do ôsmich pracovných dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. 9. Žalobca pokiaľ ide o skutkovú argumentáciu uviedol, že dňa 5.1.2017 požiadal žalovaného o sprístupnenie informácií a to všetkých podkladových dokumentov, na základe ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvy týkajúcej sa sprievodného programu slovenského predsedníctva v Rade EÚ medzi Správou účelových zariadení a spoločnosťou REDHOSE promotion IČO: 36 686 093 so sídlom Bratislava, Košická 56, uzatvorenej dňa 16.5.2016 a predmetom ktorej je technicko - organizačné zabezpečenie neformálnych zasadnutí stálych predstaviteľov Coreper I, Coreper II a PSC s partnermi, vrátane návštevy novinárov akreditovaných v Bruseli počas predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ v II. polroku 2016. Žalobca požadoval sprístupnenie najmä avšak nie výlučne nasledovných dokumentov: a) zadanie a vyhotovenie prieskumu trhu, b) zadanie zákazky, c) súťažné podklady, d) výzvy na predloženie ponúk, e) ponuky všetkých uchádzačov, f) predpokladaná hodnota zákazky, g) zápisnica z vyhotovenia ponúk, h) podklady, na základe ktorých zákazku realizovala Správa účelových zariadení a nie sekretariát SK PRES MZV a EZ, i) dokument zdôvodňujúci použitie osobitného postupu verejného obstarávania (zdôvodnenie a schválenie výnimky). Tiež žiadal sprístupniť všetky faktúry, ktoré Správa účelových zariadení prijala od spoločnosti REDHOSE promotion. 10. Žalovaný na základe žiadosti žalobcu sprístupnil dňa 27.1.2017 časť požadovaných informácií žalobcom avšak nesprístupnil kompletné informácie, ktoré žalobca požadoval v bodov 1 písm. d) až i) žiadosti, čím v dôsledku ich nesprístupnenia v zákonnej lehote nastala podľa žalobcu fikcia rozhodnutia. O odmietnutí žiadosti proti uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím riaditeľky Správy účelových zariadení zamietnuté. 11. Žalobca argumentuje tým, že o jeho odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu Správy účelových zariadení rozhodoval orgán - riaditeľka Správy účelových zariadení, ktorá nebola na vydanie takéhoto rozhodnutia oprávnená. Žalobca poukázal na ust. § 19 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého o odvolaní proti rozhodnutiu povinného rozhoduje nadriadený povinnej osoby. Uvedené ustanovenie špecifikuje kto je nadriadeným povinnej osoby iba v prípade obcí a ústredných orgánov štátnej správy. V prípade ďalších povinných osôb, ktoré majú právomoc vydať negatívne rozhodnutie o sprístupnení informácie je nutné vykladať pojem „nadriadený povinnej osoby“ podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v súlade s ust. § 58 Správneho poriadku. 12. Ust. § 58 ods. 2 Správneho poriadku určuje na rozhodovanie o odvolaní proti rozhodnutiu príspevkovej organizácie príslušné orgány tak, že je to najskôr útvar ustanovený zákonom, potom útvar určený štatútom príspevkovej organizácie a na záver orgán, ktorý príspevkovú organizáciu zriadil. Vzhľadom na to, že zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý upravuje činnosť príspevkových organizácií neurčuje, kto je odvolacím orgánom proti rozhodnutiu príspevkovej organizácie vystupujúcej ako správny orgán a ani štatút žalovaného neurčuje útvar, ktorý by mal rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaných žalovaným, tak je nutné pristúpiť k záveru, že o odvolaní mal rozhodnúť orgán, ktorý príspevkovú organizáciu zriadil, teda Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. 13. Žalobca ďalej argumentuje tým, že v prípade požadovaných informácií pod bodom 1 písm. d) až i) preukázal, že žalovaný požadovanými informáciami disponoval a pokiaľ tieto odmietol sprístupniť bol povinný podľa ust. § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, o tom vydať rozhodnutie. Absencia riadneho rozhodnutia je podľa názoru žalobcu porušením zákona o slobodnom prístupe k informáciám. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. K námietke žalobcu, že o odvolaní rozhodoval orgán, ktorý nebol oprávnený rozhodnúť, žalovaný poukázal na ust. § 19 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, z ktorého vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, avšak uvedené ustanovenie ani ďalšie ustanovenia zákona neurčujú, kto je nadriadený povinnej osoby. Žalovaný preto vychádzal z ust. § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého ak nie je v zákone ustanovenie inak použijú sa na konanie podľa tohto zákona subsidiárne všeobecné predpisy o správnom konaní. 15. Žalovaný vychádzal z ust. § 58 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý upravuje príslušnosť na rozhodovanie o odvolaní a podľa ktorého o odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného, ako právnickej osoby, rozhoduje útvar ustanovený zákonom, ak ho zákon neustanovuje útvar určený štatútom, ak takýto útvar nie je rozhoduje orgán, ktorý ho zriadil alebo založil. 16. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na ust. § 6 ods. 2 Správneho poriadku, z ktorého podľa žalovaného vyplýva, že pod pojem štatút treba považovať nielen dokument nesúci takýto názov, ale aj akýkoľvek iný právny predpis správneho orgánu upravujúci jeho vnútorné pomery. 17. Žalovaný uviedol, že prijal smernicu č. 67/2009 o slobodnom prístupe k informáciám zo dňa 29.6.2011, ktorá upravuje postup žalovaného pri aplikácií zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa čl. 14 ods. 3 uvedenej smernice o odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného podľa zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, rozhoduje ako odvolací orgán riaditeľ žalovaného. 18. Žalovaný vychádzajúc z ust. § 58 ods. 2 v spojení s ust. § 6 ods. 2 Správneho poriadku dospel k záveru, že na žalovaného sa v danom prípade nevzťahuje ust. § 58 ods. 2 Správneho poriadku za bodkočiarkou (ak taký útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil) nakoľko na rozhodovanie o odvolaní je príslušný útvar určený smernicou InfZ, pretože túto treba vzhľadom na ust. § 6 ods. 2 Správneho poriadku považovať za právny predpis za súčasť štatútu, pretože ide o iný právny predpis upravujúci vnútorné pomery správneho orgánu, týkajúce sa postupu žalovaného, súvisiace s aplikáciou zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Z toho dôvodu žalovaný považoval námietku žalobcu, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený za nedôvodnú. 19. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že došlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia rovnako táto námietka je podľa jeho názoru ničím nepodložená. Žalovaný sprístupnil žalobcovi všetky požadované dokumenty, ktoré žalobca požadoval a ktoré mal k dispozícii. Žalobca sa podľa žalovaného snažil vytvoriť dojem o existencii ďalších dokumentov, ktoré by mu mal žalovaný na základe jeho žiadosti sprístupniť. Žalovaný uviedol, že nemá ako dokázať, že nedisponuje ďalšími inými dokladmi okrem tých, ktoré žalobcovi sprístupnil. Podľa žalovaného nie je splnený odvolací dôvod uvádzaný žalobcom, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. IV. Relevantné právne predpisy 20. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 21. Podľa ust. § 6 ods. 1 zák. č. 162/2015 Správny poriadok (ďalej len SSP), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy opatrením orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa ust. § 191 ods. 1 písm. b) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. 23. Podľa ust. § 21 ods. 5 písm. b) zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť zákonom, rozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak, obec alebo vyšší územný celok. 24. Podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. 25. Podľa ust. § 19 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 26. Podľa ust. § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 27. Podľa ust. § 5 Správneho poriadku, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný rozhoduje obec. 28. Podľa ust. § 6 ods. 2 Správneho poriadku, ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len štatút). 29. Podľa ust. § 58 ods. 2 Správneho poriadku, o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil. V. Posúdenie veci správnym súdom 30. Na základe námietky žalobcu, že riaditeľ Správy účelových zariadení, teda žalovaného, nebol oprávnený rozhodnúť o odvolaní žalobcu, ktoré podal proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného, vydaného podľa zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, posudzoval krajský súd vecnú príslušnosť žalovaného na rozhodnutie o odvolaní, ktoré je žalobou napádané. 31. V čl. 2 ods. 2 Ústavy SR sa ustanovuje jeden zo základných princípov materiálneho právneho štátu „Čo nie je dovolené, je zakázané“ a tento princíp sa adresuje orgánom štátu. Tejto zásade v materiálnom právnom štáte nemôžu podliehať iba orgány štátu. Musia sa jej podriadiť všetky orgány verejnej moci a v zmysle tejto zásady sa správať v súlade s právnym poriadkom, konať iba v medziach svojej výslovne priznanej právomoci, ktorú im priznáva ústava alebo zákon. 32. Žalovaný bol zriadený na základe zákona č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky, ktorý bol zrušený a nahradený doposiaľ účinným zákonom č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ako právnická osoba štátu zriadená štátnym orgánom, a to v tom čase Ministerstvom zahraničných veci SR, (ďalej len MZV SR) teraz Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (ďalej len MZV a EZ SR). Zákonné zriaďovateľské oprávnenie štátneho orgánu zahŕňa tiež jeho oprávnenie upraviť vnútornú organizáciu a riadiace vzťahy vo vnútri zriaďovanej organizácie, čo MZV SR realizovalo vydaním Štatútu Správy účelových zariadení č. 49/1993, (ďalej len Štatút SÚZA), ktorého úplné znenie nadobudlo účinnosť 1.8.2009. Podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Štatútu SÚZA na čele Správy účelových zariadení je riaditeľ, ktorý zastupuje Správu účelových zariadení navonok a rozhoduje v jej mene. 33. Zák. č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám v ust. § 18 zveril okrem iných aj právnickej osobe zriadenej štátnym orgánom, akým je aj žalovaný, rozhodovanie o právach fyzických a právnických osôb vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalovaný sa tak stal subjektom realizujúcim výkon štátnej správy nepriamo a v prípade jej realizácie má postavenie orgánu štátnej správy, teda podlieha čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. 34. Ústavný princíp zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR má svoje zákonné vyjadrenie v ust. § 5 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že správne orgány sú oprávnené konať a rozhodovať len vo veciach, ktorým boli zverené zákonom alebo na základe zákona, čím je vyjadrená vecná príslušnosť správnych orgánov. 35. Podľa právnej teórie, vecná príslušnosť určuje kategóriu a stupeň správneho orgánu rozhodnúť o veci určitého druhu (viď. S. Košičiarová - Správny poriadok, komentár, Heuréka, prvé vydanie, máj 2004 str. 35, 36). Vecná príslušnosť však v sebe zahŕňa aj prvok tzv. inštančnej príslušnosti, pretože od nej možno odvodiť, ktorý správny orgán bude príslušný ako odvolací orgán. 36. Podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, povinnými osobami sú tiež právnické osoby zriadené štátnym orgánom. Ust. § 18 ods. 1 zák. č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám určuje vecnú príslušnosť žalovaného tak, že na rozhodovanie v prvom stupni je vecne príslušná povinná osoba, ktorou v zmysle ust. § 2 ods. 2 je aj žalovaný, ako právnická osoba štátu, v mene ktorého v zmysle čl. 6 ods. 2 Štatútu SÚZA rozhoduje riaditeľ Správy účelových zariadení. 37. Vecná príslušnosť odvolacieho konania je v zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám upravená v ust. § 19 tak, že je zverená nadriadenému povinnej osoby, teda nadriadenému žalovaného. Zákon č. 535/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, na základe ktorého bol žalovaný zriadený ako právnická osoba štátu, neobsahuje ustanovenie upravujúce nadriadený orgán. Vzhľadom na ust. § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, sa preto na určenie vecnej príslušnosti v odvolacom konaní použijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je Správny poriadok. 38. Ust. § 58 ods. 2 Správneho poriadku, určuje pravidlá, na základe ktorých sa určí orgán vecne príslušný rozhodnúť o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby tak, že je to útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, je odvolacím orgánom útvar určený štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil. 39. Z uvedeného ustanovenia Správneho poriadku je zrejmé, že o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby je v prvom rade príslušný rozhodnúť útvar ustanovený zákonom. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám takýto útvar vo vzťahu k právnickým osobám konajúcim ako orgán štátnej správy neurčuje, preto v zmysle ust. § 58 ods. 2 Správneho poriadku je v takom prípade príslušný rozhodnúť útvar určený štatútom právnickej osoby. 40. Žalobca v žalobe namietal, že štatút žalovaného neurčuje útvar, ktorý by bol oprávnený rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného. Naopak žalovaný oponoval, že takýto útvar existuje, hoci nie je uvedený priamo v Štatúte SÚZA, ale v inom predpise upravujúceho vnútorné pomery žalovaného. Poukazoval pritom na ust. § 6 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré podľa žalovaného treba vykladať tak, že pojem štatút zahŕňa nielen samotný štatút, ale aj iné predpisy upravujúce vnútorné pomery tejto osoby, a takýmto predpisom je podľa žalovaného Smernica č. 67/2009 (ďalej len Smernica), ktorú prijal sám žalovaný za účelom aplikácie zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. 41. V prípade uvedenej Smernice ide podľa žalovaného o iný predpis upravujúci vnútorné pomery žalovaného, ktorú vzhľadom na znenie ust. § 6 ods. 2 Správneho poriadku a z neho vyplývajúci výklad pojmu štatút, treba považovať za súčasť štatútu žalovaného. Preto podľa žalovaného Smernica môže v zmysle ust. § 58 ods. 2 Správneho poriadku určiť príslušnosť na rozhodovanie o odvolaní proti rozhodnutiu právnickej osoby, keď táto rozhoduje ako orgán správy v prípade, ak túto príslušnosť neurčil zákon. 42. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám neurčil orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní, preto podľa žalovaného treba vzhľadom na ust. § 58 ods. 2 Správneho poriadku pri určení tejto príslušnosti vychádzať z čl. 14 ods. 3 Smernice, ktorý určuje, že o odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného vydaného na základe zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám rozhoduje riaditeľ Správy účelových zariadení, preto je podľa žalovaného orgánom príslušným na rozhodnutie o odvolaní. 43. Podľa názoru správneho súdu s uvedenými závermi žalovaného nemožno súhlasiť. Z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že všetky orgány verejnej moci sa zriaďujú len ústavou, zákonom, alebo na základe zákona, pričom sa súčasne vymedzuje ich pôsobnosť a právomoc, a preto sú príslušné konať a rozhodovať len vo veciach, ktoré im boli zverené zákonom alebo na základe zákona. Žalovaný, ktorému bol zverený výkon štátnej správy v oblasti slobodného prístupu k informáciám, má v prípade realizácie tohto výkonu správy postavenie orgánu verejnej moci, a preto aj jeho pôsobnosť a právomoc musí byť rovnako ako u všetkých orgánov verejnej moci vymedzená len zákonom alebo na základe zákona. 44. Zo znenia ust. § 6 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý upravuje funkčnú príslušnosť správnych orgánov vyplýva, že príslušnosť je určená v prvom rade zákonom a v prípade, že príslušnosť zákon neurčuje, môže ju určiť vnútorný predpis právnickej osoby, teda štatút, prípadne iný právny predpis upravujúci jeho vnútorné pomery. Uvedené ust. § 6 ods. 2 Správneho poriadku, pokiaľ ide o určenie príslušnosti orgánu na základe iného predpisu upravujúceho vnútorné pomery, treba vzhľadom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého môžu všetky orgány verejnej moci konať len v medziach svojej výslovne priznanej právomoci vykladať tak, že vždy musí ísť o taký vnútroorganizačný predpis, ktorý bol vydaný na základe zákona. Preto výklad ust. § 6 ods. 2 Správneho poriadku, aký v danom prípade urobil žalovaný je podľa správneho súdu nekonformný z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a priamo odporujúci čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého musí byť výklad a uplatňovanie zákonov v súlade s ústavou. 45. Smernica č. 67/2009, ktorú prijal žalovaný, síce upravuje vnútorné pomery žalovaného ako právnickej osoby štátu, avšak jej vydanie žalovanému nezveril žiaden zákon, preto túto smernicu nemožno považovať za iný predpis upravujúci vnútorné pomery vydanú na základe zákona. Z tohto dôvodu nemožno Smernicu považovať za súčasť štatútu žalovaného, a rovnako ani z dôvodu, že ju vydal sám žalovaný a nie zriaďovateľ žalovaného, ktorý je v zmysle zák. č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy jediným oprávneným na schválenie štatútu. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že vecná príslušnosť na rozhodovanie o odvolaní nebola určená štatútom žalovaného ako právnickej osoby, ako to tvrdil žalovaný. 46. Správny súd pri skúmaní vecnej príslušnosti žalovaného ako odvolacieho orgánu vo veciach zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, dospel k rovnakému záveru ako žalobca, ktorý v žalobe namietal, že vecnú príslušnosť žalovaného ako odvolacieho orgánu neustanovil zákon a nie je určená ani štatútom žalovaného ako právnickej osoby. Preto aj podľa správneho súdu, bol v zmysle ust. § 58 ods. 2 Správneho poriadku príslušný o odvolaní žalobcu rozhodnúť orgán, ktorý žalovaného ako právnickú osobu štátu zriadil, teda Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a nie riaditeľ Správy účelových zariadení, ktorý konal ako vecne nepríslušný správny orgán. 47. Vzhľadom na to, že právna úprava vecnej príslušnosti v Správnom poriadku (ust. § 5) je zhodná s právnou úpravou vecnej príslušnosti v ust. § 10 zák. č. 500/2004 Sb. Správny řád, v Českej republike, správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 4.11.2003, č.j. 7A 76/2002, podľa ktorého vecná príslušnosť v správnom konaní určuje kompetentný správny orgán nielen odvetvovo, ale určuje tiež, ktorý stupeň orgánu v hierarchickej štruktúre správy má rozhodovať v tom v ktorom stupni správneho konania. Ak rozhodol v odvolacom správnom konaní ako odvolací orgán iný správny orgán, rozhodol tak ako orgán nie funkčne nepríslušný, ale ako orgán nepríslušný vecne. Rozhodnutie vecne nepríslušného správneho orgánu je nulitným správnym aktom zatiaľ čo nedostatok funkčnej príslušnosti pri rozhodovaní v správnom konaní odôvodňuje iba záver o vadnosti nezákonnosti takéhoto správneho rozhodnutia, v žiadnom prípade nie teda záver o jeho nulitnosti. 48. Keďže o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného vydaného na základe zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám rozhodol orgán na to vecne nepríslušný, je žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 11/2017 zo dňa 30.03.2017 nulitným správnym aktom, teda nemá žiadne právne účinky, napriek tomu bolo potrebné ho zrušiť, a preto správny súd podľa ust. § 191 ods. 1 písm. b) SSP žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude predložiť odvolanie žalobcu na rozhodnutie príslušnému orgánu uvedenému v bode 46 tohto rozsudku. 49. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 ods. 2 SSP). 50. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Bratislave bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (ust. § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné dôvody) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné dôvody možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje ,ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.