Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/117/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200940 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017200940.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Potraviny Kačka, a.s. „v konkurze", IČO: 36 620 319, so sídlom Dukelských hrdinov 2, Lučenec, zastúpeného: JUDr. Alexander Filo, advokát, so sídlom Ulica P. Rádayho 14/A, Lučenec, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100381873/2017 z 02.03.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 100381873/2017 z 02.03.2017, ako aj rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty Číslo: 104326131/2016 zo dňa 18.11.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pre správnym orgánom 1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty rozhodnutím Číslo: 104326131/2016 zo dňa 18.11.2016 rozhodol nasledovne (výrok rozhodnutia): „Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty podľa § 16b ods. 1 písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov ukladá podnikateľovi CBA Slovakia, a.s., Dukelských hrdinov 2, Lučenec 984 01 IČO: 36620319, DIČ: 2021797844, IČ DPH SK2021797844 pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. j) zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov vo výške X XXX,XX EUR, slovom: H. eur. Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu Y., variabilný symbol XXXXXXXXXX.“ 2. V odôvodnení rozhodnutia je špecifikovaný správny delikt, za ktorý bola žalobcovi vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa uložená pokuta. 3. Voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca včas odvolanie zo dňa 4.12.2016, v ktorom namietal nedostatočnú špecifikáciu správneho deliktu vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa (v tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžf/1/2013 zo dňa 30.1.2014 v obdobnej veci), ako aj ďalšie nesprávne právne a skutkové posúdenie veci. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia s ohľadom na žalobné námietky 4. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: 100381873/2017 z 02.03.2017 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo v časti namietanej nedostatočnej špecifikácii skutku správneho deliktu odôvodnené nasledovne: „V zmysle § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písm. c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušného poskytovateľa služieb, na ktorý má byť suma zaplatená. V zmysle § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii. V zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Výrok rozhodnutia vydaného daňovým úradom spĺňa všetky náležitosti ustanovené v § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, t. j. údaje podľa § 63 ods. 3 písm. c) - obchodné meno a sídlo daňového subjektu, o povinnostiach ktorého sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ktoré mu bolo pridelené, ďalej obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením právnych predpisov podľa ktorých sa rozhodovalo, lehotu plnenia aj sumu a číslo účtu daňového úradu vedeného v Štátnej pokladnici, na ktorý má byť suma uhradená. Z výroku rozhodnutia vyplýva, že pokuta bola uložená podľa § 16b ods. 1 písm. a) zákona o používaní ERP za správny delikt podľa § 16a písm. j) zákona o používaní ERP. V odôvodnení rozhodnutia je správny delikt, za ktorý bola uložená pokuta, špecifikovaný, citované sú právne predpisy, podľa ktorých sa rozhodovalo, uvedené sú skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu a tiež sú uvedené úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. K rozsudkom súdov, ktoré uvádza daňový subjekt v odvolaní, odvolací orgán uvádza, že tieto sa netýkajú ukladania pokút za porušenie povinností ustanovených zákonom o používaní ERP. Na základe vyššie uvedeného považuje odvolací orgán námietky daňového subjektu uvedené v bode I. za neopodstatnené.“ 5. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný vyjadril aj k ďalším odvolacím námietkam žalobcu, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné a dospel k záveru, že žalobcovi bola oprávnene uložená podľa § 16b ods. 1 písm. a) zákona o používaní ERP pokuta za správny delikt podľa § 16a písm. j) zákona o používaní ERP vo výške X XXX,XX eur. III. Žaloba 6. Žalobca dňa 19.6.2017 podal na súd žalobu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP. V žalobe žalobca uviedol nasledovné námietky: 7. Žalovaný potvrdzujúcim napadnutým rozhodnutím porušil ustanovenie § 74 ods. 4 daňového poriadku, keď ním prvostupňové rozhodnutie na základe jeho odvolania nezrušil, pretože prvostupňové rozhodnutie má neurčitý výrok, absentuje v ňom výslovné uvedenie skutkovej vety. 8. V prvostupňovom rozhodnutí Daňový úrad tvrdí, že žalobca sa údajne dopustil správneho deliktu aj tým, že dňa 24.11.2014 v jednej jeho prevádzke, v predajni potravín CBA v Štúrove, Hlavná 132/16 z registračnej pokladnice (ďalej iba ako „ERP“) vydal zákazníkovi neplatný doklad s označením „INTERNÝ DOKLAD“ a „NEFIŠKÁLNY DOKLAD“, čo je podľa DÚ v rozpore s § 3 ods. 6 zákona o ERP. Toto stanovisko je nesprávne, je v rozpore so zákonom. Aj z tohto dôvodu mal žalovaný zrušiť prvostupňové rozhodnutie a ak ho nezrušil, porušil tým § 74 ods. 4 daňového poriadku. 9. Žalovaný potvrdzujúcim napadnutým rozhodnutím porušil ustanovenie § 74 ods. 4 daňového poriadku, keď na základe jeho odvolania ním prvostupňové rozhodnutie nezrušil- dôvodom na jeho zrušenie podľa žalobcu bolo aj to, ako, akým spôsobom bola v prvostupňovom rozhodnutí pri ukladaní pokuty ohľadne určovania jej výšky posudzovaná závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu podľa § 16 ods. 12 zákona o ERP č. 289/2008 Z.z. 10. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný až v druhostupňovom napadnutom rozhodnutí definoval vo veci prakticky nový skutok - čo do jeho trvania - a aj to nie vo výroku rozhodnutia, ale len v jeho odôvodnení, kde uviedol, že „uvedený nedostatok trval minimálne odo dňa 24.11.2014, kedy bol predmetnou ERP vyhotovený a zákazníkovi vydaný takýto doklad, až do vykonania miestneho zisťovania dňa 13.01.2016, kedy bolo žalobcom predložené jeho písomné vyjadrenie, v ktorom potvrdil vyhotovenie tohto dokladu predmetnou ERP a zároveň uviedol dôvod vydávania takýchto dokladov'' (na str. 14 napadnutého rozhodnutia). Žalovaný sa pritom zrejme opieral o písomné vyjadrenie žalobcu, ktoré je súčasťou dokladov z miestneho zisťovania vykonaného 13.01.2016. Žalobca ale poukázal na to, že nikde v tomto jeho písomnom vyjadrení z 13.01.2016 (jeho obsah je citovaný na str. 9 napadnutého rozhodnutia) nie je uvedené aj to, že takéto doklady z ERP žalobcu by boli priebežne vydávané (vytláčané) touto ERP v čase od 24.11.2014 až do 13.01.2016. Takýmto postupom žalovaného až v odvolacom konaní došlo aj v druhostupňovom konaní k situácii, že ani z výroku napadnutého rozhodnutia a ani z jeho odôvodnenia sa nedá nepochybne zistiť, či tu došlo k správnemu trestaniu a k uloženiu pokuty X.XXX,- € žalobcovi iba za jeden správny delikt (vydanie jedného sporného dokladu dňa 24.11.2014), za trvajúci správny delikt (vydávanie sporných dokladov počas obdobia od 24.11.2014 do 13.01.2016), alebo za viac samostatných správnych deliktov, či za súbeh správnych deliktov. 11. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne posúdil aj otázku závažnosti tohto domnelého správneho deliktu aj z hľadiska jeho trvania, keď napriek námietkam žalobcu aj v tomto smere v jeho odvolaní z 04.12.2016 sa stotožnil s názorom prvostupňového Daňového úradu v tejto súvislosti aj čo do výšky pokuty, ale nie podľa údajnej dĺžky trvania tohto skutku ako ho (zmätočne) definoval Daňový úrad (pozri bod 18.), alebo podľa „nanovo“ žalovaným neoprávnene až v odvolacom konaní „určenej“ dĺžky jeho trvania, minimálne od 24.11.2014 do 13.01.2016. Žalovaný tým zároveň porušil aj ustanovenie § 16b ods. 12 zákona o ERP, ako aj § 72 ods. 1 daňového poriadku, lebo žalovaný takýmto postupom ukrátil žalobcu o možnosť podať odvolanie aj čo do otázky takéhoto „nového“ vymedzenia trvania skutku - údajného správneho deliktu. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené sa žalobca domáhal zrušenia oboch uvedených daňových rozhodnutí o uložení pokuty X.XXX,-€ z dôvodu, že z jeho strany, ako daňového subjektu, k správnemu deliktu nedošlo a pokuta mu bola uložená neoprávnene. 13. Žalobca v tejto veci nežiadal nariadenie pojednávania. IV. Vyjadrenie k žalobe 14. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 13.9.2017 tak, že žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 15. K námietkam uvedeným v žalobe žalovaný v časti nedostatočnej skutkovej identifikácie správneho deliktu zotrval v celom rozsahu na dôvodoch uvedených v jeho rozhodnutí (bod 4 tohto rozsudku). 16. K ďalším žalobným dôvodom žalovaný uviedol, že aj tieto považuje v celom rozsahu za neopodstatnené. 17. Žalobca bol povinný, okrem výnimiek uvedených v § 18c ods. 3 prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.01.2014 zákona o používaní ERP, používať elektronickú registračnú pokladnicu v súlade s ustanoveniami tohto zákona, a teda aj s ustanovením § 3 ods. 6, účinnými od 01.01.2014 bez ohľadu na to, kedy bola táto elektronická registračná pokladnica obstaraná a certifikovaná. 18. K námietke žalobcu v žalobe, týkajúcej sa trvania protiprávneho stavu žalovaný poukázal na to, že posledný servisný zásah, podľa záznamu servisnej organizácie v knihe elektronickej registračnej pokladnice, bol na elektronickej registračnej pokladnici s DKP: XXXXXXXXXXXXXXXXX vykonaný dňa 11.11.2013. 19. Dňa 24.11.2014, v čase o 11:31 hod. bol vyhotovený predmetnou elektronickou registračnou pokladnicou „INTERNÝ DOKLAD“ a „NEFIŠKÁLNY DOKLAD“ o tzv. odloženom nákupe spolu v sume X,XX eura, ktorý zákazník zaslal daňovému úradu, pretože, podľa jeho vyjadrenia, sa mu viackrát stalo, že dostal takýto doklad. 20. Dňa 13.01.2016 bolo vykonané zamestnancami daňového úradu v sídle žalobcu miestne zisťovanie, predmetom ktorého bolo, okrem iného, preverenie dokladu vyhotoveného predmetnou elektronickou registračnou pokladnicou dňa 24.11.2014, v čase 11:31 hod. spolu v sume X,XX eura. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení potvrdil vyhotovenie tohto dokladu predmetnou elektronickou registračnou pokladnicou a zároveň uviedol dôvod vydávania takýchto dokladov. 21. Dňa 03.11.2016 bolo vykonané zamestnancami daňového úradu miestne zisťovanie v prevádzke žalobcu - na predajnom mieste Hlavná 132/16, 943 01 Štúrovo, predmetom ktorého bolo, okrem iného, vykonanie kontrolného nákupu a následné požiadanie o vykonanie jeho storna a zároveň vystavenie neplatného a interného dokladu o odloženom nákupe na predmetnej elektronickej registračnej pokladnici. Podľa vyjadrenia zamestnankyne žalobcu, sa takýto doklad už nedal vyhotoviť. 22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosť vystavovania „INTERNÝCH DOKLADOV“ a „NEFIŠKÁLNYCH DOKLADOV“ o tzv. odloženom nákupe trvala minimálne odo dňa, kedy bol predmetnou elektronickou registračnou pokladnicou vyhotovený a zákazníkovi vydaný takýto doklad, až do vykonania miestneho zisťovania dňa 13.01.2016, kedy bolo žalobcom predložené jeho písomné vyjadrenie, v ktorom potvrdil vyhotovenie tohto dokladu predmetnou elektronickou registračnou pokladnicou a zároveň uviedol dôvod vydávania takýchto dokladov. 23. K námietke žalobcu, že žalovaný až v druhostupňovom napadnutom rozhodnutí definoval vo veci prakticky nový skutok - čo do jeho trvania - a aj to nie vo výroku rozhodnutia, ale len v jeho odôvodnení, žalovaný uviedol, že v rozhodnutí nedefinoval nový skutok, čo do jeho trvania, ale iba upresnil trvanie protiprávneho stavu. 24. K námietke žalobcu, uvedenej v odvolaní, že daňový úrad ho trestá predmetnou pokutou aj za obdobie od 11.11.2013 do 31.12.2013, teda ho trestá za domnelé porušenie takej povinnosti v zmysle § 3 ods. 6 zákona o používaní ERP, ktorú v tom čase predmetný zákon ani nepoznal, lebo § 3 bol o odsek 6 citovaného zákona doplnený s účinnosťou od 01.01.2014, žalovaný uviedol, že žalobcovi bola uložená pokuta za správny delikt podľa § 16a písm. j) zákona o používaní ERP, ktorého sa dopustil tým, že dňa 24.11.2014 o 11:31 hod. vo svojej prevádzke - na predajnom mieste Hlavná 132/16, 943 01 Štúrovo vydal zákazníkovi „INTERNÝ DOKLAD“ a „NEFIŠKÁLNY DOKLAD“ o tzv. „odloženom nákupe“ s uvedením cien jednotlivých tovarov (spolu v sume 7,82 eura), namiesto „NEPLATNÉHO DOKLADU“ v zmysle s § 3 ods. 6 písm. d) zákona o používaní ERP. 25. K námietke žalobcu v žalobe, že neskôr bol zákazníkovi, potom ako zaplatil (dňa v čase o 16:55 hod., spolu v sume XX,XX eura) vystavený v jeho predajni aj riadny pokladničný doklad, žalovaný uviedol, že dodatočné vystavenie pokladničného dokladu z predmetnej elektronickej registračnej pokladnice nemalo vôbec vplyv na uloženie a výšku pokuty za správny delikt podľa § 16a písm. j) zákona o používaní ERP, ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 24.11.2014, v čase o 11:31 hod. vydal zákazníkovi, ešte skôr ako zaevidoval samotnú tržbu za nákup tovaru v predmetnej elektronickej registračnej pokladnici najprv „INTERNÝ DOKLAD“ a „NEFIŠKÁLNY DOKLAD“ o tzv. odloženom nákupe s uvedením cien jednotlivých tovarov (spolu v sume 7,82 eura) namiesto „NEPLATNÉHO DOKLADU“ v zmysle § 3 ods. 6 písm. d) zákona o používaní ERP. 26. Daňový úrad podľa žalovaného pri ukladaní pokuty prihliadal na závažnosť - žalobca neoznačením vydaného pokladničného dokladu slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“ postupoval v rozpore s § 3 ods. 6 písm. d) zákona o používaní ERP, keď namiesto takto označeného dokladu vydal zákazníkovi „INTERNÝ DOKLAD“ a „NEFIŠKÁLNY DOKLAD“ o tzv. odloženom nákupe, trvanie - uvedený nedostatok pri vyhotovovaní predmetného typu dokladov trval minimálne odo dňa, kedy bol predmetnou ERP vyhotovený a zákazníkovi vydaný takýto doklad, až do vykonania miestneho zisťovania dňa 13.01.2016, kedy bolo žalobcom predložené jeho písomné vyjadrenie, v ktorom potvrdil vyhotovenie tohto dokladu predmetnou ERP a zároveň uviedol dôvod vydávania takýchto dokladov a následky protiprávneho stavu - vydaný doklad označený slovami „INTERNÝ DOKLAD“ a „NEFIŠKÁLNY DOKLAD“ o tzv. odloženom nákupe uviedol zákazníka do omylu, pretože tento doklad považoval za platný doklad, ktorý postúpil daňovému úradu s vedomím, že ide o doklad potvrdzujúci zaevidovanie tržby. 27. Žalovaný uviedol, že nežiada nariadenie pojednávania. 28. Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd žalobu zamietol. IV. Právna úprava a závery správneho súdu 29. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 zák. č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s poukazom na ust. § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušil. 30. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2). 32. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (§ 3 ods. 1 písm. b/ SSP). 33. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 35. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 36. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. 37. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. 38. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie - Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty Číslo: 104326131/2016 zo dňa 18.11.2016, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX,- € za správny delikt podľa § 16a písm. j) zákona č. 289/2008 Z.z. 39. Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) platí, že rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a zároveň správny orgán musí dbať o to, aby pri rozhodovaní o skutkovo zhodných a podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 40. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písm. c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušného poskytovateľa služieb, na ktorý má byť suma zaplatená. 41. Podľa § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii. 42. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 43. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 8Asan/3/2018 zo dňa 26. februára 2019 uviedol: „49. Na úvod kasačný súd konštatuje, že v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie teória rozoznáva najmä trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktným je len také porušenie povinnosti (konanie či opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrená v znakoch skutkovej podstaty, pri iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte okruhom subjektov, ktoré sa môžu deliktu dopustiť. Výstižne to stanovuje zákonodarca v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v ustanovení § 2 ods. 1, ktorý definuje priestupok ako zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 50. Iné správne delikty majú svojou povahou najbližšie práve k priestupkom. V oboch prípadoch sa jedná o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (opomenutie). Oba druhy deliktov sú prejednávané v správnom konaní, len s tým rozdielom, že priestupky, hoci miera ich spoločenskej nebezpečnosti a škála a citeľnosť ukladaných opatrení či sankcií je obvykle nižšia než pri iných správnych deliktoch, majú vlastný a prísnejší (z hľadiska požiadaviek práva na spravodlivý proces) procesný režim ako iné správne delikty, hoci zásady trestania a konania o nich sú obdobné. 51. Súhrnne však treba zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a k tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z tohto odvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, teda či pôjde o oblasť súdneho či správneho trestania, je skôr vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexiou názorov spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov, záujmov a hodnôt, než systematickým prístupom k úprave verejnoprávnych povinností a zodpovednosti za ich porušenie. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitých konaní nachádza výraz v platnej právnej úprave a jej zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných na odhalenie, zistenie a dokázanie konkrétnych skutkov a v neposlednom rade i v prísnosti postihu ich pôvodcov. Preto nemožno podceňovať odlišnosti jednotlivých hmotnoprávnych úprav, ale najmä procesných pravidiel. Z týchto premís treba vychádzať pri posudzovaní nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. 52. Podľa ustanovenia § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1). Široká oblasť iných správnych deliktov však takto jednoznačné vymedzenie náležitostí výroku rozhodnutia neobsahuje a spravidla, tak ako v posudzovanom prípade, odkazuje na Správny poriadok (§ 27 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). V prejednávanej veci je preto rozhodné ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku. 53. Podľa ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 54. Rozhodujúcou otázkou je, akú mieru špecifikácie vyžaduje pojem „rozhodnutie vo veci“ v prípade iných správnych deliktov. Vymedzenie predmetu konania (rozhodnutie vo veci) vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí podľa názoru kasačného súdu spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku, pretože vecou, o ktorej je rozhodované, je v danom prípade iný správny delikt a vymedzenie veci musí zodpovedať jej charakteru. V rozhodnutí trestného charakteru, ktorým je aj rozhodnutie o inom správnom delikte, je nevyhnutné postaviť naisto, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý - to možno zaručiť len presnou špecifikáciou údajov obsahujúcich popis skutku uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne, ako je tomu aj v prejednávanej veci, uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby skutok nemohol byť zamenený s iným konaním.“ 44. V oblasti správneho trestania existuje stabilná judikatúra správnych súdov, vrátane Najvyššieho súdu SR, ktorá vo vzťahu k výroku rozhodnutia o správnom delikte dospela k vyššie uvedeným záverom, z ktorých je nepochybné, že výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať špecifikáciu deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Žalobca opakovane namietal (aj v odvolaní voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, aj v podanej žalobe), že rozhodnutia správnych orgánov takúto špecifikáciu neobsahujú, a preto sú obe vydané rozhodnutia v rozpore so zákonom. 45. Správny súd uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil ako dôvodnú v plnom rozsahu. Náležitosti rozhodnutia o správnom delikte, ktorého sa mal dopustiť žalobca a ktoré bolo premetom preskúmavaných rozhodnutí neupravuje ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku, ale § 63 Daňového poriadku. 46. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 47. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. 48. Podľa § 163 Daňového poriadku, na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 49. Aj podľa Správneho poriadku, aj podľa Daňového poriadku musí výrok rozhodnutia obsahovať rozhodnutie vo veci - text oboch právnych predpisov je v tejto časti (vyznačená vo vyššie uvedenej citácii rozhodujúcich zákonných ustanovení) takmer totožný. V rozhodnutí trestného charakteru, ktorým je aj rozhodnutie o inom správnom delikte, je nevyhnutné postaviť naisto, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý - to možno zaručiť len presnou špecifikáciou údajov, obsahujúcich popis skutku uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby skutok nemohol byť zamenený s iným konaním. Táto jedinečná špecifikácia skutkových okolností posudzovaného správneho deliktu v rozhodnutia orgánov verejnej správy absentuje. Na základe porovnania právnej úpravy náležitostí výroku rozhodnutia podľa Správneho poriadku a Daňového poriadku správny súd konštatuje, že neexituje žiadny právny dôvod, ktorý by odôvodňoval iný obsah výroku rozhodnutia o správnom delikte podľa Daňového poriadku oproti Správnemu poriadku vo vzťahu k nezameniteľnej identifikácii správneho deliktu, a to aj vzhľadom na princíp právnej istoty. 50. Riadne formulovaný výrok rozhodnutia, v ňom na prvom mieste konkrétny a nezameniteľný popis skutku, je nezastupiteľnou súčasťou rozhodnutia. Ak správne orgány vo výrokoch svojich rozhodnutí uvedenú nezameniteľnú identifikáciu správneho deliktu neobsiahli, porušili tým ustanovenie § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku. Neobstojí preto argumentácia žalovaného, že rozhodnutie orgánu verejnej správy obsahuje všetky zákonom (ustanovením § 63 Daňového poriadku) predpísané náležitosti. 51. Z uvedeného dôvodu správny súd musel napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov podľa § 191 ods. 1 písm. g) zrušiť. Zároveň podľa § 191 ods. 4 SSP správny súd rozhodol, že vracia vec orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 52. Pretože napadnuté rozhodnutia boli z vyššie uvedeného dôvodu nezákonné, správny súd sa už ostatnými žalobnými námietky pre nadbytočnosť nezaoberal. 53. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%. O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia uznesením súdnym úradníkom. 55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p., § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).