Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/52/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201077 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201077.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: B.. C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX Bratislava, zastúpený JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., advokátkou so sídlom Javorinská 13, 811 03 Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 23114-6/2017-BA zo dňa 02. mája 2017, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 02.05.2017, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej aj „odvolací orgán“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „Sociálna poisťovňa“) č. 23114-2/2014-BA zo dňa 01.02.2017, ktorým podľa ust. § 179 ods. 1 písm. a/, bod 6 a § 221 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) zamietla návrh žalobcu na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím žalovanej č. 40391-2/2016-BA zo dňa 06.07.2016, ktorým potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700-0202051916-GC09/16 zo dňa 29.02.016 a obnovu konania nepovolila. 2. Z argumentácie žalobcu v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej vyplýva : • Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „žalovaná“) má na návrh účastníka konania podľa ust. § 221 ods. 1 ZSP obnovu konania povoliť obligatórne a odôvodnenie rozhodnutia (str. 2, ods. 2 a 3), je v tomto smere zamlčané, resp. rozporné so zákonom a rozhodnutie je preto arbitrárne. • V obnovenom konaní žalovaná môže a podľa zákona musí preukázať, čo je alebo nie je možné považovať za fakt, skutočnosť alebo dôkaz, ktorý mohol mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohol sa v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. O tom jej neprislúcha rozhodovať. Zo zákona vyplýva, že rozhodné kritérium je na strane účastníka a na ňom závisí či o obnovu konania požiada alebo nie. • S poukazom l na ust. § 195 a § 196 ZSP vyvodil záver, že v jeho prípade žalovaná nemôže odmietnuť obnovu konania vo veci, bola a je povinná bez rozhodovania, povolenie obnovy konania oznámiť účastníkovi konania. • Konanie žalovanej označil za protiústavné, rozhodnutie žiadal ako nezákonné zrušiť a povoliť obnovu konania vo veci. 3. V napadnutom rozhodnutí zo dňa 02.05.2017, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodol o odvolaní žalobcu, skonštatoval správnosť a zákonnosť prvostupňového rozhodnutia zo dňa 01.02.2017, ktorým Sociálna poisťovňa - ústredie nepovolila obnovu konania, s poukazom na to, že žalobca ako účastník konania v návrhu neuviedol žiadne nové skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na rozhodnutie, a ktoré nebolo možné v nedávkovom konaní bez zavinenia účastníka konania uplatniť (§ 221 ods. 1 písm. a/ ZSP). 4. Skutočnosť, že žalobca bol od 13.11.2003 zapísaný v zozname Slovenskej komory stavebných inžinierov (ďalej aj „SKSI“) ako autorizovaný stavebný inžinier, bola Sociálnej poisťovni v čase rozhodovania o prerušení jeho povinného nemocenského a dôchodkového poistenia známa a dostatočne preukázaná. Mala za následok, že k 01.10.2015, kedy podľa živnostenských listov sp.č. ŽO-1992/06259, sp.č. ŽO-1999/04050-00002 a sp.č. ŽO-1999/10564-00002 pozastavil prevádzkovanie živností, mu nevzniklo prerušenie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“). Žalobca nepreukázal skutočnosti o zmene resp. výmaze zápisu v zozname Slovenskej komory stavebných inžinierov ani pri podaní Registračného listu FO z titulu prerušenia sociálneho poistenia od 01.10.2015, z toho dôvodu bola žalovaná povinná podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 ZSP rozhodnúť o prerušení povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu ako o spornom prípade. 5. Relevantným pre obnovu konania je posúdenie, či bol splnený niektorý z dôvodov uvedených v ust. § 221 ods.1 písm. a/ až d/ ZSP, na základe ktorého by Sociálna poisťovňa bola oprávnená obnovu konania povoliť. Z uvedených skutočností vyplýva, že nie je daný dôvod na povolenie obnovy konania podľa ust. § 221 ods.1 písm. a/ zákona a nie je splnený ani jeden z ďalších dôvodov zakotvených v ust. § 221 ods. 1 písm. b/ až d/ zákona. 6. Návrh žalobcu ako účastníka konania na obnovu konania Sociálna poisťovňa, ústredie neodmietla, rozhodovala v súlade s cit. ustanoveniami zákona a skúmala, či skutočnosti a dôkazy, ktoré žalobca v návrhu uvádzal, sú spôsobilé vyvolať povolenie obnovy konania. Vzhľadom k tomu, že žiadne nové skutočnosti neuviedol a nepredložil nové dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ktoré sa nemohli v konaní bez zavinenia účastníka konania uplatniť, je konštatovanie Sociálnej poisťovne, že neboli zistené dôvody na povolenie obnovy konania správne a správny a zákonný je aj jej postup, ktorým obnovu konania nepovolila. II. Žaloba 7. V žalobe, ktorú žalobca doručil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 07.07.2017 označil rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné a nesprávne, najmä v postupe žalovanej v rozpore so správnou úvahou a limitmi zákona, keď predbežnú právnu otázku o existencii jeho ďalšej podnikateľskej činnosti posúdila nesprávne tak, že aj po prerušení živností naďalej existovala. S odkazom na ust. § 221 ods. 1 písm. b/ ZSP konštatoval existenciu dôvodu na povolenie obnovy konania, napadnuté rozhodnutia žiadal zrušiť, vec vrátiť Sociálnej poisťovni na nové konanie a priznať mu náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%). 8. Žalovanej vytkol nesprávne právne závery, nakoľko rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky : „Či žalobca prerušil všetky svoje podnikateľské aktivity v takom rozsahu, aby boli splnené podmienky podľa ust. § 26 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. a došlo k prerušeniu obdobia poistenia žalobcu.“ Uviedol, že odo dňa 23.09.2015 je v starobnom dôchodku a má zdravotné problémy, brániace mu vykonávať podnikateľskú činnosť v značnom rozsahu. Poistné do Sociálnej poisťovne za neho odvádza štát. Z toho dôvodu v období od 01.10.2015 do 01.07.2017 prerušil svoje podnikanie a podnikateľskú činnosť už od priznania starobného dôchodku nevykonával. Naviac od 13.10.2015 do 16.12.2015 bol hospitalizovaný a keďže bol presvedčený, že poistenie v Sociálnej poisťovni má prerušené, nežiadal ani doklad o práceneschopnosti pre nárok z nemocenského poistenia. Poznamenal, že ohľadne prerušenia poistenia komunikoval so žalovanou, na jej pobočke oznámil všetky rozhodujúce skutočnosti, najmä odchod do starobného dôchodku, zápis v živnostenskom registri a zároveň v Slovenskej komore stavebných inžinierov. Pri prevzatí registračného listu v tejto veci, informoval žalovanú, že má prerušené všetky živnosti, z čoho vyplýva aj prerušenie povinnosti po určenú dobu platiť poistenie. Informácii a poučeniu žalovanej veril a spravoval sa jej poučením a pokynmi. Žalovaná mala z vlastnej činnosti poznatok o tom (ust. § 196 ods. 1 ZSP), že je zapísaný v SKSI ako autorizovaný stavebný inžinier a napriek tomu prerušila jeho poistenie a informáciu o prerušení poistného mu poskytla. Ak by mal vedomosť o tom, že prekážkou prerušenia poistného v Sociálnej poisťovni je jeho registrácia v SKSI, bol by ju zrušil. Na základe uvedeného sa domnieval, že uvedenú predbežnú otázku žalovaná posúdila nesprávne tak, že žalobca po prerušení všetkých svojich živností aj naďalej vykonával podnikateľskú aktivitu ako autorizovaný stavebný inžinier v slobodnom povolaní, ako SZČO, čo je však v rozpore so skutočnosťou. 9. Vyslovil presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, trpí takou vadou, pre ktorú je možné ho zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie najmä z dôvodu, že nepostupovala v zmysle správnej úvahy a v limitoch zákona, z ktorých vybočila, keď predbežnú právnu otázku o existencii jeho ďalšej podnikateľskej činnosti posúdila nesprávne tak, že aj po prerušení živností naďalej existovala, hoci podľa ust. § 221 ods. 1 písm. b/ ZSP bol daný dôvod na povolenie obnovy konania vo veci. III. Vyjadrenie žalovanej 10. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 12.03.2020 navrhla titulom jednoznačne preukázaného skutkového stavu, ktorý následne po právnej stránke vecne a právne posúdila a svoje závery v rozhodnutí o obnove konania aj dostatočne odôvodnila, správnu žalobu voči rozhodnutiu zo dňa 02.05.2017 ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že žalobca podal návrh na obnovu konania, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 06.07.2016, vo veci nevzniknutia prerušenia jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, dňom 01.10.2015. Za dôvod na povolenie obnovy konania označil skutočnosť, že v rámci poskytovania údajov podľa ust. § 233 ods. 9 ZSP, od 01.01.2015 Sociálna poisťovňa má, resp. mala by mať informáciu od SKSI, či je alebo nie je zapísaný v uvedenej Komore stavebných inžinierov, keďže pre ňu platí „vyhľadávacia“ povinnosť. Vzhľadom k tomu, že jemu zákon už od 01.01.2015 neukladá oznamovaciu povinnosť, ale v rámci vyhľadávacej povinnosti žalovanej jej tieto dôležité právne skutočnosti boli v čase konania interne známe, zakladá to dôvod na obnovu konania. Skutočnosť, že žalobca bol zapísaný v Zozname autorizovaných stavebných inžinierov v SKSI, bola žalovanej známa, ale nemožno ju považovať za novú, ktorá síce existovala v čase rozhodovania o prerušení jeho povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, ale nemohla sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania (žalobcu). Práve táto skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý žalobcovi k 01.10.2015, kedy si pozastavil prevádzkovanie živností nevzniklo prerušenie povinného poistenia SZČO. Žalobca v čase kedy si podal Registračný list fyzickej osoby o prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s dátumom prerušenia k 01.10.2015, t.j. dátum podania Registračného listu FO vedel, že je od roku 2002 zapísaný ako autorizovaný stavebný inžinier v SKSI, ale túto skutočnosť o ďalšej činnosti z tohto slobodného povolania neoznámil. Podľa ust. § 227 ods. 2 písm. a/ ZSP je poistenec povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. 11. Sociálna poisťovňa prízvukovala, že v konaní, v ktorom sa rozhoduje o povolení obnovy konania sa nepreskúmava zákonnosť právoplatného rozhodnutia. V rámci tohto konania bola povinná zaoberať sa skutočnosťami, ktoré žalobca v návrhu uviedol, vyhodnotiť či na základe jeho tvrdení existuje dôvod na povolene obnovy konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. a/ ZSP, ktorého predpokladom je existencia nových skutočností alebo dôkazov, ktoré síce existovali už v čase, kedy konanie vo veci prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia prebiehalo, ale nemohli sa v tomto konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Pre nové skutočnosti alebo dôkazy sa konanie obnoví len za predpokladu, že vyšli najavo po právoplatnosti rozhodovania a že ich účastník konania v pôvodnom konaní buď vôbec nepoznal, alebo ich bez vlastného zavinenia nemohol použiť. Súčasne musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia vo veci samej. Žalobca v návrhu na obnovu konania takéto skutočnosti, resp. dôkazy neuviedol a ani ich nepredložil. Skutočnosti ktoré uviedol nie sú novými skutočnosťami, resp. dôkazmi, ktoré by mali podstatný vplyv na rozhodnutie a ktorými by preukázal, že povinné nemocenské a dôchodkové poistenie sa mu ako SZČO od 01.10.2015 prerušilo. Dôvod na povolenie obnovy konania podľa ust. § 221 ods.1 písm. a/ ZSP teda nie je daný. To, že žalobca je od 23.09.2015 poberateľom starobného dôchodku a tiež že bol v čase od 13.10.2015 do 16.12.2015 hospitalizovaný, nie sú dôvody spôsobilé vyvolať povolenie obnovy konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. a/ ZSP. 12. Žalobca v žalobe ako dôvod obnovy konania uviedol znenie zastrešené písm. b/ ods. 1 ust. § 221 ZSP, pričom v návrhu na obnovu konania žiadal obnovu povoliť podľa ust. § 221 ods. 1 písm. a/ ZSP, na základe nových dôležitých právnych skutočností, ktoré vyšli najavo. V tejto súvislosti žalovaná zotrvala na názore, že dôvod uvádzaný žalobcom nie je spôsobilým na povolenie obnovy konania, keďže rozhodnutie vo veci prerušenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO od 01.10.2015, nezáviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej je príslušný rozhodovať iný orgán ako Sociálna poisťovňa alebo súd, preto neboli splnené ani podmienky na povolenie obnovy konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. b/ ZSP. K námietke žalobcu, že predbežnú otázku posúdila nesprávne, poznamenala, že ide o námietku hmotnoprávnu, smerujúcu voči rozhodnutiu vo veci prerušenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia a nie voči rozhodnutiu vo veci návrhu na obnovu konania, ktoré je predmetom preskúmavania súdom v tomto konaní. V konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nebola oprávnená opätovne posudzovať otázku prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO ale bola povinná posúdiť, či došlo k naplneniu zákonnej podmienky pre povolenie obnovy konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. a/ ZSP, ktorou žalobca v návrhu na obnovu konania argumentoval. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 13. Správny súd preskúmal žalobu žalobcu, rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 02.05.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie zo dňa 01.02.2017, vydané v prvom stupni, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie zamietla návrh žalobcu na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím č. 40391-2/2016-BA zo dňa 06.07.2016, vrátane postupu tohto orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 2 SSP), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej je v súlade s platnými právnymi predpismi viažucimi sa k preskúmavanej veci a správny súd preto žalobu v zmysle ust. § 190 SSP zamietol. Vo veci rozhodol po súhlase účastníkov konania a tiež že nezistil žiaden z dôvodov v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 SSP. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 03.06.2020 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta SSP, vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu. 14. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 16. Podľa § 5 zák.č. 461/2003 Z.z., samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 17. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d/ platí rovnako. 19. Podľa § 198 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. 20. Podľa § 221 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., nedávkové konanie pred organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne ukončené rozhodnutím ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b/ rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodla inak, c/ nesprávnym postupom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa účastníkovi nedávkového konania odňala možnosť zúčastniť sa na tomto konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní, d/ rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. 21. Podľa § 227 ods. 2 písm. a/ zák.č. 461/2003 Z.z., poistenec a poberateľ dávky sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. 22. Podľa § 233 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z.z., orgán ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5, je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto povolenia a jeho zrušenie do 15 dní od jeho vydania alebo zrušenia. 23. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ bod 8 zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnosťou nie je činnosť pri výkone povolaní autorizovaných architektov, autorizovaných krajinných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov, (odkaz 9b zák.č. 138/1992 Zb.). 24. Podľa § 3 ods. 9 zák.č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, poskytovanie služieb podľa § 4, § 4a a § 5 nie je živnosťou. 25. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák.č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, inžinier môže byť autorizovaný na vykonávanie komplexných architektonických a inžinierskych služieb a súvisiaceho technického poradenstva. 26. Podľa ods. 2 písm. g/ cit. ust., inžinier podľa odseku 1 písm. a/ je oprávnený na vykonávanie stavebného dozoru. 27. Podľa § 15 zák.č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR, o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. 28. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca si podľa potvrdenia Okresného úradu Bratislava OU- BA-OZPI-2015/084166-2 zo dňa 29.09.2015, od 01.10.2015 do 01.07.2017 pozastavil prevádzkovanie živnosti vo všetkých predmetoch podnikania podľa živnostenského oprávnenia na živnostenských listoch zo dňa 27.12.1999, zo dňa 13.05.1999 a zo dňa 13.10.1992, vedených živnostenským registrom Okresného úradu Bratislava, č.102-5225 pozastavil prevádzkovanie živnosti a túto skutočnosť oznámil pobočke žalovanej podaním Registračného listu FO dňa 05.10.2015, ako prerušenie obdobia poistenia od 01.10.2015 do 01.07.2017. 29. Ako autorizovaný stavebný inžinier bol ku dňu prerušenia živností k 01.10.2015 naďalej držiteľom autorizačného osvedčenia č. 4332, na základe ktorého mohol dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ust. § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov. Vyčiarknutý zo Zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov bol až dňa 20.07.2016. 30. Rozhodnutím č. 700-0202051916-GC09/16 zo dňa 29.02.2016 Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava rozhodla, že žalobcovi ako SZČO dňa 01.10.2015 nevzniklo prerušenie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovanej zo dňa 06.07. 2016 zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. 31. Správny súd zdôrazňuje, že voči rozhodnutiu zo dňa 06.07.2016 č. 40391-2/2016-BA právoplatnému dňa 18.07.2016 žalobca správnu žalobu nepodal. Dňa 24.10.2016 podal voči nemu návrh na obnovu konania, ktorý bol rozhodnutím č. 23114-2/2017-BA zo dňa 01.02.2017 Sociálnou poisťovňou - ústredie, príslušnou na rozhodovanie podľa ust. § 179 ods. 1 písm. a/ bod 6 ZSP zamietnutý. Voči tomuto rozhodnutiu o nepovolení obnovy konania podal odvolanie, o ktorom rozhodol druhostupňový (odvolací) správny orgán napadnutým rozhodnutím č. 23114-6/2017-BA zo dňa 02.05.2017. 32. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 07.07.2017 žalobu, v ktorej argumentoval tým, že a/ rozhodnutie žalovaného záviselo od posúdenia predbežnej otázky, ktorá je právneho charakteru a to otázky: „ Či žalobca prerušil všetky svoje podnikateľské aktivity v takom rozsahu, aby boli splnené podmienky podľa ust. § 26 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. a došlo k prerušeniu obdobia poistenia žalobcu,“ b/ od 23.09.2015 je v starobnom dôchodku a poistné za neho ako starobného dôchodcu odvádza štát, c/ odo dňa 13.10.2015 do 16.12.2015 bol hospitalizovaný a počas práceneschopnosti nebol povinný odvádzať poistné. Zdôraznil, že ak by mal vedomosť, že je to prekážka brániaca prerušeniu poistného, bol by sa zo SKSI odhlásil, resp. v nej zrušil svoju registráciu. 33. Túto námietku žalobcu a jeho nevedomosť o tom, že sa mal odhlásiť resp. zrušiť svoju registráciu stavebného inžiniera v SKSI považuje súd za irelevantnú, s poukazom na ust. § 15 zák.č. 400/2015 Z.z., podľa ktorého o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. 34. Súd opakovane zdôrazňuje, že predmetom konania, ako je už uvedené v bode 31 tohto rozsudku, nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci neprerušenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu odo dňa 01.10.2015, ale preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o nepovolení obnovy konania. 35. Obnova konania je inštitút, ktorým sa odstraňujú skutkové omyly a nedostatky v skutkovom stave pre nevykonanie dôkazov a jej účelom je okrem uvedeného odstránenia skutkových nedostatkov, aj vydanie nového meritórneho rozhodnutia. V konaní o povolení obnovy konania nesie dôkazné bremeno vždy navrhovateľ a to ako vo vzťahu k dôvodom povolenia obnovy, tak aj v súvislosti s preukázaním včasnosti podania návrhu. Zisťovať dôvody pre povolenie obnovy konania, nie je povinnosťou správneho orgánu - tie má zistiť a správnemu orgánu preukázať a predložiť účastník konania. Správny orgán má po podaní návrhu len posudzovaciu povinnosť, teda preskúmava a posudzuje, či dôvody uvádzané navrhovateľom sú dôvodmi v zmysle zákona o správnom poriadku a zároveň, či bol návrh podaný včas. 36. Zákonná norma určujúca a upravujúca podmienky, za ktorých je možné inštitút obnovy konania v správnom konaní použiť, je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), ktorý súčasne koncipuje oprávnenie podať žiadosť o obnovu konania jednak účastníkovi správneho konania (ktorého práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti boli právoplatným rozhodnutím priamo dotknuté), ale tiež oprávňuje využiť tento inštitút samotný správny orgán, a to z úradnej povinnosti, ako istú formu kontroly či dozoru, smerujúcu k odstráneniu a k náprave nezákonného stavu. 37. Zo zákonnej úpravy vyplýva, že podnet na začatie obnovy konania môže podať len účastník, ktorý musí v návrhu uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. Okrem toho, musí návrh na obnovu konania spĺňať i všeobecné náležitosti podania, formálne aj obsahové, upravené v ust. § 19 Správneho poriadku. Musí z neho byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Nevyhnutné je, aby navrhovateľ obnovy uviedol nielen podľa akého ust. § 62 ods. 1 Správneho poriadku navrhuje povoliť obnovu konania, ale aby popísal aj všetky skutočnosti a fakty, oprávňujúce ho použiť toto ustanovenie na obnovu konania, kedy sa o týchto skutočnostiach dozvedel, prečo ich neuplatnil v priebehu pôvodného konania, prečo mali tieto skutočnosti a fakty podstatný vplyv na priebeh konania a na výsledné rozhodnutie správneho orgánu. Musí dôsledne preukázať dodržanie subjektívnej lehoty a uvedenie objektívnej lehoty, aby mohol správny orgán posúdiť, či bol návrh podaný včas a či neuplynuli lehoty na jeho podanie. 38. Obnoviť konanie pred správnym orgánom, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím, je na návrh účastníka konania možné výlučne zo zákonných, v ods. 1 ust. § 62 Správneho poriadku, špecifikovaných dôvodov, a to, že : a/ Vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b/ Rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak, c/ Nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní, d/ Rozhodnutie vydal vylúčený orgán, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní, e/ Rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. 39. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v rámci konania o povolení obnovy konania nedochádza k preskúmavaniu pôvodného rozhodnutia, voči ktorému návrh na obnovu smeruje, ale správny orgán je povinný skúmať, splnenie podmienok na povolenie obnovy konania. 40. Po preskúmaní návrhu žalobcu na obnovu konania žalovaná správne dospela k záveru, že ním uvedené dôvody nezakladajú podmienky na povolenie obnovy konania. Ide o dôvody napádajúce správnosť pôvodného rozhodnutia zo dňa 29.02.2016, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi nevzniklo prerušenie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia dňa 01.10.2015, voči ktorému správnu žalobu nepodal a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2016. 41. K námietke predbežnej otázky správny súd konštatuje, že takáto predbežná otázka v preskúmavanom a ani pôvodnom konaní nevznikla a vzniknúť ani nemohla, keďže o prerušení sociálneho poistenia (§ 26 ZSP) rozhoduje výlučne Sociálna poisťovňa a nie iný orgán. Pôvodné rozhodnutie zo dňa 29.02.2016 o neprerušení povinného nemocenského a dôchodkového poistenia k 01.10.2015 nezáviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej je príslušný rozhodovať iný orgán ako sociálna poisťovňa alebo súd, teda nemohli byť splnené podmienky na povolenie obnovy konania podľa ust. § 62 ods. 1 Správneho poriadku. V návrhu na obnovu konania žalobca naviac námietku predbežnej otázky ani neuviedol, odvolal sa na ňu až v žalobe. Ním označená predbežná otázka je svojim obsahom aj nesprávna aj nelogická, keďže je preukázané, že ku dňu 01.10.2015 neprerušil všetky svoje podnikateľské aktivity. Živnostenské oprávnenia si síce pozastavil, ale v rozhodnom období mal právne postavenie povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej SZČO. Ak takáto osoba vykonáva rôzne podnikateľské aktivity podľa existujúcich druhov podnikania a je potom držiteľom viacerých oprávnení na vykonávanie podnikania [ako je to aj v prípade žalobcu, na základe živnostenského listu a súčasne aj iného oprávnenia, resp. oprávnení na vykonávanie podnikateľskej činnosti podľa osobitných predpisov (autorizovaný stavebný inžinier)], neposudzuje sa z každej činnosti samostatne ako SZČO vzhľadom na vykonávaný „druh podnikania“ ale z ktorejkoľvek tejto činnosti má právne postavenie SZČO a podľa ZSP jej vzniká iba „jedno“ sociálne poistenie, do ktorého sa komplexne zahŕňajú všetky príjmy z podnikateľskej činnosti podľa ust. § 6 Zákona o dani z príjmov, ktoré táto osoba dosiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku. V zmysle uvedeného je na túto jednu SZČO potrebné posudzovať aj vznik, prerušenie a zánik sociálneho poistenia v súvislosti s jednotlivými druhmi jej oprávnenia na podnikateľskú činnosť, o ktorých rozhodujú iné orgány ako Sociálna poisťovňa. 42. Ak si teda žalobca, ktorý mal postavenie SZČO a vykonával podnikateľskú činnosť z titulu živnostenského oprávnenia a aj z titulu slobodného povolania stavebného inžiniera podľa zák. č. 138/1992 Zb., pozastavil vykonávanie živností podľa živnostenských oprávnení, ale si nezrušil, resp. nepozastavil výkon činnosti autorizovaného stavebného inžiniera v súlade so zák.č. 138/1992 Zb., v zmysle ust. § 5 ZSP mu naďalej zostal právny status SZČO, s povinným nemocenským a dôchodkovým poistením, ak dosiahol príjmy podľa ust. § 21 ods. 1 ZSP, v určenom období a výške (stanová suma 4.944,- Eur), čo žalobca v tomto období podľa rozhodnutia zo dňa 29.02.2016 (pôvodného o neprerušení poistenia dňa 01.10.2015) dosiahol. 43. Jeho námietka, že je od 23.09.2015 v starobnom dôchodku a poistné za neho odviedol štát, je nedôvodná. Skutočnosť, že žalobca je od 23.09.2015 starobným dôchodcom, nie je v zmysle ust. § 21 ZSP dôvodom na zánik jeho povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ako SZČO. To mu naďalej trvá. Ako starobný dôchodca a súčasne SZČO je pri vykonávaní podnikateľskej činnosti je povinný platiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie, ak jeho príjmy za predchádzajúci kalendárny rok presiahnu 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu (§ 21 ods. 1 ZSP). Vznik povinného sociálneho poistenia sa posudzuje k 01.07., prípadne k 01.10. kalendárneho roka, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania. Starobný dôchodca sa do Sociálnej poisťovne neprihlasuje, ale Sociálna poisťovňa mu na základe podaného daňového priznania oznámi, či mu vznikla povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie a súčasne mu vypočíta a oznámi aj ich výšku. 44. Nedôvodná je aj námietka, že bol od 13.10.2015 do 16.12.2015 hospitalizovaný. Podľa ust. § 26 ods. 4 ZSP sa SZČO prerušuje povinné nemocenské a dôchodkové poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia. Skutočnosť, že žalobca bol hospitalizovaný a z toho dôvodu uznaný za dočasne práce neschopného, ho počas tohto obdobia zbavuje povinnosti platiť Sociálnej poisťovni poistné, tzn. platby v zmysle ust. § 140 ods. 3 a 5 ZSP. 45. Na základe zisteného skutkového stavu veci v rámci preskúmania príslušných rozhodnutí žalovanej vo veci, s poukazom na citované zákonné ustanovenia krajský súd vyhodnotil právny názor a postup žalovanej za správny, stotožniac sa s tým, že žalobcovi ako SZČO prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniklo, a to napriek tomu, že si dňom 01.10.2015 pozastavil prevádzkovanie živnosti vo všetkých predmetoch podnikania podľa živnostenského oprávnenia na živnostenskom liste zo dňa 27.12.1999, zo dňa 13.05.1999 a zo dňa 13.10.1992, vedených živnostenským registrom Okresného úradu Bratislava, č. 102-5225. Týmto ale žalobca nemal pozastavené všetky činnosti tak, ako to vyžaduje ust. § 26 ods. 2 ZSP, nakoľko naďalej bol podľa ust. § 5 zák.č. 461/2003 Z.z., účinného od 01.07.2014 považovaný za SZČO na základe jeho zápisu v Zozname autorizovaných stavebných inžinierov od 13.11.2003 do 20.07.2016, ktorý podľa zák. č. 138/1992 Zb. vedie Slovenská komora stavebných inžinierov, o čom v zmysle ust. § 19 ods. 1 o zapísaní do zoznamu, komora vydá autorizačné osvedčenie. Žalobca ako autorizovaný stavebný inžinier, bol ku dňu prerušenia živností, k 01.10.2015 naďalej držiteľom autorizačného osvedčenia č. 4332, na základe ktorého bol podľa ust. § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. v platnom znení, oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. 46. K uvedenému súd dopĺňa, že slobodné povolanie autorizovaného stavebného inžiniera nie je podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d/ bod 8 zák.č. 455/1991 Zb. v spojení s ust. § 3 ods. 9 zák.č. 138/1992 Zb. živnosťou, o čom žalobca s poukazom na ust. § 15 zák.č. 400/2015 Z.z. (bod 29) mal mať vedomosť a v rámci toho aj konať. Jeho argumentácia v žalobe, že prerušil živnostenské podnikanie, čo dňa 05.10.2015 Registračným listom FO oznámil žalovanej, na základe čoho mu mala prerušiť, resp. zrušiť povinné nemocenské a dôchodkové poistenie aj z podnikania na základe oprávnenia autorizovaného stavebného inžiniera, je bez právneho významu a aj v rozpore s citovanými právnymi predpismi. 47. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobnú námietku žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci (nepovolenia obnovy konania) považuje za irelevantnú. Keďže predmetné rozhodnutie vo veci prerušenia poistného nezáviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej je príslušný rozhodovať iný orgán ako sociálna poisťovňa alebo súd a žalobca v návrhu na obnovu konania neuviedol žiadne nové skutočnosti, resp. nepredložil nové dôkazy, ktorými by v intenciách ust. § 62 ods. 1 Správneho poriadku preukázal, že prerušenie jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ako SZČO dňom 01.10.2015 vzniklo, neboli splnené podmienky a nevznikol ani dôvod na povolenie obnovy konania. Správny súd konštatuje, že žalovaná vo veci postupovala správne, riadne zistila skutkový stav veci, ktorý aj správne právne posúdila. 48. Vzhľadom k vyššie uvedenej skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a rozhodnutí mu predchádzajúcich ako aj postupu orgánu verejnej správy z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že tieto rozhodnutia sú po vecnej aj právnej stránke v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol. 49. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).