Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/98/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201266 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201266.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: ZUS servis, s.r.o., so sídlom Priemyselná 12, 965 63 Žiar nad Hronom, IČO: 36 662 780, zastúpený advokátom JUDr. Rastislav PAUČO, so sídlom ul. Nad plážou 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 281 277, zapísaný v zozname advokátov v SAK pod č. 5790, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava IČO: 42 181 810, za účasti ďalších účastníkov: 1. Združenie domových samospráv, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, 2. Klub slovenských turistov, so sídlom Záborského 33, 831 03 Bratislava, 3. OZ Rieka - združenie na ochranu vodných tokov, so sídlom Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, 4. Inštitút pre ochranu prírody, so sídlom Sásovská cesta 86, 974 11 Banská Bystrica, 5. Lesoochranárske zoskupenie VLK, so sídlom 082 13 Tulčík 310, 6. Združenie Slatinka, so sídlom J. Kozačeka 11, Zvolen, 7. C. I., R. D. XX/.XX, XXX XX F. T., 8. JoQ. L., R. D. XX/ XX, XXX XX F.Á. T., 9. A.. Y. W., R. A. X, XXX XX R., 10. Hron pre slobodné rieky, Zvolenská cesta 14, 974 05 Banská Bystrica, 11. Obec Trnavá Hora, so sídlom Okružná cesta 229/21, 966 11 Trnavá Hora, zastúpený advokátom JUDr. Samuel Baránik, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, zapísaný v zozname advokátov SAK pod č. 5127, 12. Slovenský rybársky zväz, Rada, so sídlom Andreja Kmeťa 20, 010 55 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 5152/2017-9.2 (14/2017-rozkl.) zo dňa 07.06.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Krajský súd v Bratislave priznáva ďalšiemu účastníkovi - Obec Trnavá Hora voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Krajský súd v Bratislave žalovanému a ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody (ďalej len „prvostupňový orgán“), svojím rozhodnutím č. 1697/2017-2.3 zo dňa 03.03.2017, ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 65 ods. 1 písm. h) a § 83 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, na základe žiadosti žalobcu zo dňa 04.04.2016, v súlade s § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOPaK) a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) A. nepovolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. c) a v § 35 ods. 2 písm. c) ZoOPaK, čiže nepovolilo žiadateľovi úmyselne rušiť v prirodzenom areáli chránené živočíchy: ploská pásavá (Alburnoides bipunctatus), užovka fŕkaná (Natrix tessellata), užovka obojková (Natrix natrix), skokan zelený (Rana esculenta), kunka žltobruchá (Bombina variegata), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), vydra riečna (Lutra lutra), jastrab krahulec (Accipiter nisus), trsteniarik obyčajný (Acrocephalus palustris), kalužiačik malý (Actitis hypoleucos), mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus), škovránok poľný (Alauda arvensis), rybárik riečny (Alcedo atthis), kačica divá (Anas platyrhynchos), dážďovník tmavý (Apus apus), orol krikľavý (Aquila pomarina), orol kráľovský (Aquila heliaca), volavka popolavá (Ardea cinerea), myšiak lesný (Buteo buteo), stehlík obyčajný (Carduelis carduelis), glezg obyčajný (Coccothraustes coccothraustes), stehlík konôpkár (Carduelis cannabina), zelienka obyčajná (Carduelis chloris), kôrovník dlhoprstý (Certhia familiaris), bocian čierny (Ciconia nigra), vodnár obyčajný (Cinclus cinclus), holub plúžik (Columba oenas), holub hrivnák (Columba palumbus), vrana obyčajná (Corvus corone), chrapkáč poľný (Crex crex), kukučka obyčajná (Cuculus canorus), belorítka domová (Delichon urbica), ďateľ veľký (Dendrocopos major), ďateľ malý (Dendrocopos minor), strnádka obyčajná (Emberiza citrinella), červienka obyčajná (Erithacus rubecula), sokol lastovičiar (Falco subbuteo), sokol myšiar (Falco tinnunculus), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), pinka lesná (Fringilla coelebs), sedmohlások obyčajný (Hippolais icterina), lastovička domová (Hirundo rustica), krutohlav obyčajný (Jynx torquilla), strakoš obyčajný (Lanius collurio), svrčiak riečny (Lucustella fluviatilis), slávik obyčajný (Luscinia megarhynchos), potápač veľký (Mergus merganser), strnádka lúčna (Miliaria calandra), trasochvost biely (Motacilla alba), trasochvost horský (Motacillá cinerea), muchár sivý (Muscicapa striata), vlha obyčajná (Oriolus oriolus), sýkorka belasá (Parus caeruleus), sýkorka veľká (Parus major), sýkorka hôrna (Parus palustris), sýkorka uhliarka (Parus ater), vrabec domový (Passer domesticus), vrabec poľný (Passer montanus), žltochvost domový (Phoenicurus ochruros), žltochvost hôrny (Phoenicurus phoenicurus), kolibkárik čipčavý (Phylloscopus collybita), straka čiernozobá (Pica pica), sojka zlovestná (Garrulus glandarius), žlna zelená (Picus viridis), vrchárka modrá (Prunella modularis), kanárik poľný (Serinus serinus), pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata), brhlík obyčajný (Sitta europaea), hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), škorec obyčajný (Sturnus vulgaris), penica slávikovitá (Sylvia borin), penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla), penica obyčajná (Sylvia communis), penica popolavá (Sylvia curruca), oriešok obyčajný (Troglodytes troglodytes), drozd čierny (Turdus merula), drozd plavý (Turdus philomelos), drozd čvíkotavý (Turdus pilaris) a poškodzovať alebo ničiť ich miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku v súvislosti s výstavbou Malej vodnej elektrárne Jalná v rkm 138,00 na rieke Hron, B. nevydalo súhlas podľa § 6 ods. 4 ZoOPaK na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou Malej vodnej elektrárne Jalná v rkm 138,00 na rieke Hron. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 24.03.2017 rozklad, o ktorom rozhodol minister životného prostredia SR, ktorý svojím rozhodnutím č. 5152/2017-9.2 (14/2017-rozkl.) zo dňa 07.06.2017, zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba. 3. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.07.2017, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým rozhodnutím ako nezákonné zrušiť z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na posúdenie veci a nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 4. Žalobca namieta, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď predmetom stavebného konania, ktoré toto konanie vyvolalo, by malo byť posudzovanie stavieb po stránke technickej a právnej ohľadom vlastníckych vzťahov. Otázka posudzovania umiestnenia stavby, zmena využitia územia ako aj ochrana dôležitých záujmov by mala byť riešená v zmysle § 32 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. v platnom znení, rozhodnutím o umiestnení stavby. Je proti zásadám hospodárnosti a zákonnosti garantovaných ústavou a právnym poriadkom, aby proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), v rámci ktorého je možné namietať všetky negatívne a neodstrániteľne hroziace zásahy do životného prostredia, a ktorý bol iniciovaný za účelom možnosti umiestnenia stavby z hľadiska vplyvov na životné prostredie, bol v rámci územného konania pre štátne orgány akceptovateľný, postačujúci a následne s odstupom niekoľkých rokov, v rámci stavebného konania, považovaný za nepostačujúci. Takýmto výkladom zákona by sa de facto akákoľvek investičná stavebná činnosť vystavovala neúmernému riziku vynaloženia značných finančných prostriedkov bez akejkoľvek právnej istoty o ustálení vplyvu na životné prostredie, ktorého narušovanie by mohlo byť namietané de facto až do právoplatnosti rozhodnutia o povolení stavby. V extrémnych prípadoch by eventuálny „nespokojný účastník" mohol namietať nesúlad stavby so životným prostredím kedykoľvek počas stavebného konania bez ohľadu na to, či takúto možnosť v územnom konaní mal a či ju využil. 5. Žalobca namieta, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, keď vyčerpávajúci výpočet ohrozených druhov živočíchov v napadnutom rozhodnutí predikuje laickú otázku, či je možné, aby v tak rozlohovo malom území bolo možné súžitie tak veľkého množstva rýb, vtákov, plazov atď.. Za tým účelom mal byť podľa názoru žalobcu vykonané miestne zisťovanie, kde by zo skúsenosti žalobcu, zrejme nebol vizuálne zastihnutý ani nie „zlomok" zo spomenutých živočíchov (napriek odkazu na literatúru spomínanú v odôvodnení rozhodnutia). 6. Žalobca namieta, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, keďže v napadnutom rozhodnutí absentuje v odôvodnení konštatovanie, prečo prvostupňový orgán nevydáva súhlas na zmenu stavu mokrade a len konštatuje, že dôjde k trvalej a nenávratnej strate a poškodeniu mokraďových typov biotopov. Takéto konštatovanie, bez fyzického odkontrolovania skutočného stavu, nie je podľa názoru žalobcu, právne a ani z hľadiska životného prostredia dovolené a robí odôvodnenie nezrozumiteľným a nepreskúmateľným. Len konštatovanie, že nie je možné zastihnúť všetky druhy živočíchov naraz, je podľa názoru žalobcu, nepostačujúce. 7. Žalobca namieta, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na zásadu jednotného výkladu právneho poriadku, ktorá nebola v predmetnom prípade dodržaná s poukazom na predchádzajúce súhlasné stanovisko orgánu ochrany prírody, ktorým bol povolený výrub drevín, v ktorom sa ohrozenie spomínaných živočíchov nespomínalo. Svojvoľné rozhodovanie obce ohľadom súhlasného resp. nesúhlasného stanoviska k výrubu drevín v predmetnom území a poukazovanie na rozhodnutie súdu, ktorý pôvodné rozhodnutie zrušil, považuje žalobca za účelové, zakladajúce príčinnú súvislosť pre uplatnenie náhrady škody súvisiacej s nezákonným rozhodnutím, v dôsledku ktorého boli zo strany žalobcu vynaložené značné finančné prostriedky. III. Vyjadrenie žalovaného. 8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo 04.06.2018, doručeným súdu dňa 05.06.2018 s tým, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup žalovaného v správnom konaní sú v súlade so ZoOPaK ako aj SP a preto žiada, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. 9. Žalovaný s podanými námietkami nesúhlasí a svoje stanovisko odôvodnil tým, že predmetom správneho konania bolo rozhodovanie vo veci žalobcu ako žiadateľa o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. c) a v § 35 ods. 2 písm. c) ZoOPaK, v súvislosti s výstavbou Malej vodnej elektrárne Jalná na rieke Hron (ďalej len „MVE Jalná“). Predmetná žiadosť bola postúpená z Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „okresný úrad“) na ministerstvo, nakoľko v konaní o vydaní súhlasu podľa § 6 ods. 4 ZoOPaK, vedenom na okresnom úrade, vydala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“), Správa Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, stanovisko č. 81/PM/2016 zo dňa 22.02.2016, v ktorom upozornila na výskyt chráneného druhu živočícha - užovky fŕkanej, úzko viazanej na vodný biotop a na kolíziu konania o zmene stavu mokrade s ustanoveniami § 35 zákona o ochrane prírody ochrane chránených druhov živočíchov. Správne konanie vo veci žalobcu je konaním o povolení výnimky z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov podľa § 40 ZoOPaK ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) a c) a § 35 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody na ochranu chránených druhov živočíchov a konaním o súhlase na zmenu stavu mokrade podľa § 6 ods. 4 ZoOPaK. Vzhľadom na uvedené, v zmysle § 83 ods. 1 ZoOPaK, je v danej veci na povolenie predmetnej výnimky a vydanie súhlasu príslušným správnym orgánom ministerstvo. 10. Žalovaný poukázal na ust. § 35 ZoOPaK, v ktorom sú upravené základné podmienky ochrany osobitne chránených druhov živočíchov, podrobnejšie určené v § 8 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z.z. (ďalej len „vyhláška“), ktorou sa vykonáva ZoOPaK, v zmysle ktorých, živé jedince osobitne chránených druhov živočíchov sú chránené v prírodných populáciách a v zariadeniach uvedených v § 44 a § 45 ods. 1 písm. c) až e) ZoOPaK a to vo všetkých vývinových štádiách. Chránený je aj ich biotop, teda prostredie definované špecifickými abiotickými a biotickými faktormi, v ktorom druh žije v ktoromkoľvek štádiu jeho biologického cyklu. 11. V ďalšom žalovaný citoval § 8 ods. 1 vyhlášky, § 35 ods. 1 a ods. 2, § 40 ods. 2 a ods. 3 ZoOPaK, v zmysle ktorých vyslovil názor, že z uvedených ustanovení ZoOPaK je zrejmé, že pri splnení podmienok, ustanovených v § 40 ods. 2 a ods. 3 ZoOPaK, je na správnej úvahe ministerstva, či výnimku povolí alebo nie. Ministerstvo pri rozhodovaní vo veci žalobcu ako žiadateľa, v zmysle § 86 ods. 1 ZoOPaK vychádzalo z obstaraných podkladov, predovšetkým zo stanovísk ŠOP SR, ktorá podľa § 65a ods. 2 písm. v) ZoOPaK spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. Žalovaný mal k dispozícii aj vyjadrenia účastníkov konania, v ktorých sú vyhodnotené aj predpokladané vplyvy navrhovanej MVE Jalná na chránené druhy živočíchov a mokrade. 12. K námietke žalobcu uvedenej v odseku 4. tohto rozhodnutia, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný s poukazom na ust. § 103 ods. 6 ZoOPaK uviedol, že orgán štátnej správy, ktorý vedie konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, môže o veci rozhodnúť najskôr po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie orgánu ochrany prírody o vydaní alebo nevydaní súhlasu alebo povolenia či nepovolenia výnimky zo zákazu, odborné stanovisko alebo vyjadrenie, ak sa podľa zákona vyžadujú. Uvedená povinnosť orgánu štátnej správy platí aj vo veciach územného a stavebného konania. Navrhovaná činnosť žalobcu je z dôvodu výskytu chránených druhov na dotknutom území podľa ZoOPaK zakázaná, nemožno ju vykonať bez povolenia výnimky z ustanovení § 35 ZoOPaK podľa § 40 ods. 2 a 3 ZoOPaK. Túto zákonnú prekážku nemôže odstrániť ani výsledok posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie t.zn., že vydaním rozhodnutia podľa zákona č. 24/2006 Z.z. (ďalej len „EIA“) nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov, ktoré žiadateľ musí plne dodržiavať (napr. ZoOPaK). 13. K námietke žalobcu uvedenej v odseku 5. tohto rozhodnutia, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci, žalovaný s poukazom na ust. § 86 ods. 1 ZoOPaK, na ust. § 32 ods. 1 a ods. 2 SP uviedol, že ministerstvo pri rozhodovaní vo veci žalobcu ako žiadateľa vychádzalo z obstaraných podkladov, predovšetkým z odborných stanovísk ŠOP SR, ktorá podľa § 65a ods. 2 písm. t) ZoOPaK vykonáva monitoring stavu a zmien prírodných ekosystémov v meniacich sa ekologických podmienkach a zabezpečuje opatrenia na udržanie a zlepšenie ich ekologickej stability a podľa § 65a ods. 2 písm. v) ZoOPaK spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. Stanoviská ŠOP SR využívajú priebežne aktualizované dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny, národnú databázu chránených druhov, druhov európskeho významu a druhov národného významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, biotopov európskeho významu, biotopov národného významu, jaskýň a prírodných vodopádov, ako aj dáta z Komplexného informačného a monitorovacieho systému ŠOP SR. Miestne zisťovanie, požadované žalobcom, považuje žalovaný za nedôvodné, nakoľko v rámci zisťovania skutočného stavu veci vychádzal prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán z podkladov ŠOP SR, ktoré sú pripravované na základe zisťovania vykonávaného v dotknutej lokalite, na základe čoho žalovaný považuje zistený skutkového stavu za náležitý a materiálne objektívny. 14. K námietke žalobcu uvedenej v odseku 6. tohto rozhodnutia, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, žalovaný s poukazom na ust. § 2 ods. 2 písm. g) ZoOPaK uviedol, že podstatná časť odôvodnenia rozhodnutia ministerstva sa týka argumentov, ktoré boli relevantné pre nepovolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov a týkali sa predpokladaných zmien vodných biotopov Hrona, na ktoré sú chránené druhy živočíchov viazané. Pretože podľa § 2 ods. 2 písm. g) ZoOPaK sa za mokraď považuje aj prírodná tečúca voda, teda aj samotný vodný tok Hrona, odôvodnenie rozhodnutia, týkajúce sa nežiaducich zmien vodného prostredia, vrátane biocenóz, zahrňuje aj odôvodnenie nevydania súhlasu na zmenu stavu biotopov. Dôraz v odôvodnení nesúhlasu na zmenu stavu biotopov sa v prvostupňovom rozhodnutí kladie na nevyhnutnosť zachovania prúdiaceho charakteru toku s dostatkom kyslíka a hrubozrnným substrátom pre udržateľnosť biotopu európskeho významu Vo4 - Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion. S uvedeným právnym názorom sa stotožnil aj druhostupňový správny orgán, ktorý závery prvostupňového rozhodnutia potvrdil. 15. K námietke žalobcu uvedenej v odseku 7. tohto rozhodnutia, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, žalovaný uviedol, že konanie príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny vo veci výrubu drevín podľa § 47 ods. 3 ZoOPaK a konanie ministerstva vo veci povolenia výnimky z ochrany chránených druhov a vydania súhlasu na zmenu stavu mokrade sú dve samostatné správne konania. V oboch konaniach sú správne orgány povinné rozhodovať na základe náležité zisteného skutočného stavu veci. Podľa údajov obce Trnavá Hora, uvedených vo vyjadrení zo dňa 03.04.2017 k rozkladu žiadateľa, dôvodom nevydania súhlasu na výrub drevín prvostupňovým orgánom ochrany prírody a krajiny v úseku Hrona pod MVE Jalná, bol práve výskyt chránených druhov živočíchov a biotopov. Ako vyplýva z uvedeného vyjadrenia obce, nezohľadnenie výskytu a ohrozenia chránených druhov a nedostatočné odôvodnenie zmeny rozhodnutia okresným úradom bolo dôvodom na zrušenie jeho (druhostupňového) rozhodnutia vo veci vydania súhlasu na výrub drevín príslušným súdom. Pri rozhodovaní o súhlase na zmenu stavu mokrade podľa § 6 ods. 4 ZoOPaK ministerstvo vychádzalo zo zisteného skutkového stavu s tým, že na dotknutom území sa vyskytuje viacero mokraďných biotopov, vrátane biotopov národného a biotopov európskeho významu. Ich výskyt je viazaný na prirodzenú dynamiku vodného toku. Zachovanie ich priaznivého stavu je podmienkou existencie pôvodných druhov rastlín a živočíchov vrátane chránených druhov. 16. V závere žalovaný zdôraznil, že záverečné stanovisko vydané podľa EIA nie je všeobecným povolením činnosti, o ktorú žalobca žiadal a rovnako nie je absolútnym schválením všetkých činností, ktoré sa na úseku ochrany životného prostredia povoľujú. Tieto sú rozdelené do rôznych konaní, pričom ich súčasťou je aj konanie o vydanie súhlasu na zmenu stavu mokrade a konanie o povolení výnimky z druhovej ochrany. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka Združenie domových samospráv. 17. Ďalší účastník sa k žalobe vyjadril podaním z 27.05.2018 s tým, že správnu žalobu považuje za neopodstatnenú, nedôvodnú a žiada, aby súd žalobu zamietol. Uviedol, že žalobca spája napadnuté rozhodnutie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s porušením jeho vlastníckeho práva spočívajúceho v znemožnení investičnej činnosti. V tejto súvislosti dal ďalší účastník do pozornosti rozsudok Veľkého tribunálu Európskeho súdneho dvora č. C-416/10 z 15.01.2013, ktorý dal výklad európskeho práva na životné prostredie s nasledovnými závermi a princípmi: -v prípade konfliktu súkromného práva vlastníckeho (a od neho odvodeného práva investično- stavebného) a práva verejnosti na priaznivé životné prostredie, väčšiu právnu ochranu požíva právo verejnosti na životné prostredie a súkromné právo vlastnícke mu musí ustúpiť resp. prispôsobiť sa mu; -v prípade pochybnosti v rozhodovacom procese sú národné prvostupňové súdy oprávnené a druhostupňové súdy povinné obrátiť sa na orgány Európskej únie s tzv. prejudiciálnou otázkou ohľadne výkladu v danom konkrétnom prípade. 18. K územnému a stavebnému konaniu ďalší účastník poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov s tým, že vydaním územného rozhodnutia sa ešte reálne nevstupuje do práv účastníkov na životné prostredie, k reálnemu zásahu dochádza až vydaním stavebného povolenia. Preto sa mohlo stať, že v územnom konaní nič nebránilo umiestneniu stavby a až v stavebnom konaní stavebný úrad zistil zákonné prekážky. 19. K námietke, či je vôbec možný výskyt toľkých chránených druhov, ďalší účastník uviedol, že odborné stanovisko preukázalo, že výskyt je reálny a je tu riziko ich poškodenia. Rozhodujúci je princíp predbežnej opatrnosti, v zmysle ktorého treba predpokladať vplyv na životné prostredie ak sa nedokáže opak (§ 38 ods. 3 EIA, § 103 ods. 6 ZoOPaK, ...). 20. Napadnutým rozhodnutiam nemožno vytknúť arbitrárnosť ani nepreskúmateľnosť , nakoľko z nich vyplýva, že dôvodom neudelenia výnimky z ochrany je skutočnosť, že dôjde k trvalej a nenávratnej strate a poškodeniu mokradí. Výrubové povolenie je podkladovým materiálom, ktorý je potrebné predložiť k žiadosti o územné, resp. stavebné povolenie. V. Vyjadrenie ďalšieho účastníka OZ Rieka. 21. Ďalší účastník sa k žalobe vyjadril podaním zo 06.06.2018 s tým, aby súd správnu žalobu zamietol. Žalovaný bol povinný posúdiť a v svojom rozhodnutí vysvetliť, či naozaj ide o odôvodnený prípad a či záujem na udelení výnimky a súhlasu podľa ZoOPaK prevažuje nad záujmami ochrany prírody. Správny orgán a následne aj minister pri rozhodovaní o rozklade dostatočne posúdili žiadosť a následne vysvetlili dôvody nepovolenia výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. c) a v § 35 ods. 2 písm. c) ZoOPaK a nevydali súhlas podľa § 6 ods. 4 ZoOPaK na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou MVE Jalná v rkm 138,00 na rieke Hron. Ministerstvo pri rozhodovaní vychádzalo z relevantných podkladov, ktoré mu poskytla odborná organizácia Štátna ochrana prírody SR. Rieka Hron predstavuje v záujmovom úseku hodnotný biotop, v ktorom sa vyskytuje veľké množstvo chránených živočíchov, ktoré môžu v danom biokoridore (rieke Hron) migrovať. Rozhodovanie o výnimke je samostatným správnym konaním a nemožno ho spájať s procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA. Správne orgány rozhodujúce na úseku ochrany prírody a krajiny sú povinné strážiť verejný záujem na ochrane životného prostredia a sú povinné vyvažovať záujmy vlastníkov, ktoré môžu byť protichodné k verejnému záujmu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR 4 As 20/2008). Z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je zrejmé, že stavba MVE predstavuje nepochybne činnosť, ktorá má vplyv na životné prostredie a to nielen počas procesu výstavby, ale následne aj v súvislosti so samotnou prevádzkou tejto stavby. VI. Vyjadrenie ďalšieho účastníka Lesoochranárske zoskupenie VLK. 22. Ďalší účastník sa k žalobe vyjadril podaním z 12. 06.2018 s tým, že s podanou žalobou nesúhlasí. Uviedol, že žalobca si musel byť vedomý skutočnosti, že ním navrhované a požadované umiestnenie MVE Jalná je v rozpore so záujmami ochrany prírody, na čo bol upozornený už v rámci procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti podľa EIA prostredníctvom stanovísk, ktoré boli zaslané k predloženému zámeru MVE Jalná. Ďalší účastník v svojom vyjadrení citoval záporné stanoviská ako Štátnej ochrany prírody pod č. 75/AM/2011 zo dňa 24.02.2011 (podľa § 65a ZoOPaK je odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zriadená ministerstvom); Ministerstva životného prostredia SR č. 3370/2011-2.2 z 03.10.2011; Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Bystrici č. C/2011/01408-02/ZH-NOH z 11.10.2011. VII. Vyjadrenie ďalšieho účastníka C. 23. Ďalší účastník sa k žalobe vyjadril podaním z 11.06.2018 s tým, že s dôvodmi uvádzanými v správnej žalobe nesúhlasí a žiada, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. Uviedol, že odôvodnenie ministra životného prostredia SR (ďalej len „minister“) je podložené odbornými stanoviskami Štátnej ochrany prírody SR (naopak žalobca svoje tvrdenia nepodložil žiadnym relevantným dôkazovým materiálom) a dospel k záveru, že rieka Hron v predmetnom úseku predstavuje jeden z najcennejších úsekov Hrona na strednom Pohroní. Minister svoje rozhodnutie odôvodnil v prepojení na príslušné zákonné ustanovenia, pričom žalobca v správnej žalobe sa ani len nepokúsil zdôvodniť svoje tvrdenia príslušným ustanovením zákona. V rozhodnutí ministra sú dostatočne rozpísané významné negatívne vplyvy výstavby MVE Jalná na zmenu mokrade a na populácie druhov rastlín a živočíchov európskeho významu a národného významu, vrátane chránených druhov (takmer totožné zoznamy živočíchov európskeho a národného významu, vrátane chránených druhov uvádza žalobca v podkladoch k procesu EIA. Pokiaľ mal žalobca v úmysle spochybňovať zoznamy chránených živočíchov, mal predložiť vlastné výsledky skúmania. 24. K námietke, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ďalší účastník uviedol, že žalobca o vydanie súhlasu na zmenu stavu mokrade podľa § 6 ods. 4 ZoOPaK v súvislosti s výstavbou MVE Jalná požiadal až dňa 26.01.2016. Žalobca bol už v roku 2010 (a opätovne v roku 2011) oboznámený s tým, že podľa § 6 ods. 4 ZoOPaK, bude na svoj zámer vybudovanie MVE Jalná, potrebovať súhlas orgánu ochrany prírody (túto skutočnosť má žalobca zapracovanú v svojich dokumentoch -Zámer MVE Jalná z roku 2010 a Správa o hodnotení MVE Jalná z roku 2011, ktoré predložil ako podklady ku konaniu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie EIA na MVE Jalná. V týchto dokumentoch ohľadom zásahu do chránených biotopov, je zapracované „Obmedzenie niektorých stavebných zásahov do chránených biotopov“ podľa príslušnej zákonnej legislatívy. V predmetnom zámere MVE Jalná sú tieto obmedzenia (vyplývajúce zo ZoOPaK, ale aj z čl. 6 ods. 2, 3, 4 Smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín) uvedené na strane 44 a 45 a v Správe o hodnotení na strane 44. Obidva podkladové dokumenty k procesu EIA MVE Jalná sú dostupné aj pre verejnosť na webstránke informačného portálu rezortu MŽP SR: F.. Žalobca sa v žalobe odvoláva na proces EIA, no zároveň svojou argumentáciou spochybňuje to, čo je uvedené v podkladoch k tomuto procesu. 25. Ďalší účastník poukázal a citoval vyjadrenie žalobcu v správnej žalobe „Predmetom stavebného konania, ktoré vyvolalo toto konanie, by malo byť posudzovanie stavieb po stránke technickej a právnej, najmä s ohľadom na vlastnícke vzťahy. Posudzovanie umiestňovania stavby, zmena využitia územia, ako aj ochrana dôležitých záujmov by mali byť riešené v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 5011976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ď'alej len „stavebný zákon") rozhodnutím o umiestnení stavby.“ a k tomuto uviedol, že podľa § 103 ods. 6 ZoOPaK, orgán štátnej správy, ktorý vedie konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, môže o veci rozhodnúť najskôr po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie orgánu ochrany prírody o vydaní alebo nevydaní súhlasu alebo povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazu, odborné stanovisko alebo vyjadrenie, ak sa podľa zákona vyžadujú. V tejto súvislosti potom ďalší účastník konštatoval, že pri rozhodovaní o umiestnení stavby MVE Jalná nebola dodržaná zákonnosť, čo potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24S 65/2014 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo 76/2015, čím bolo nezákonné rozhodnutie o umiestnení stavby MVE Jalná zrušené a konanie o umiestnení stavby MVE Jalná bolo rozhodnutím Okresného úradu BB č. OU- BB-OVBP2-2017-027883-2,TS právoplatne zastavené. 26. K námietke, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ďalší účastník uviedol, žalobca sa snaží spochybniť zoznam ohrozených a chránených živočíchov uvedený v rozhodnutí MŽP SR č. 5152/2017-9.2 (14/2017-rozkl.). Predmetné rozhodnutie vychádza zo stanovísk Štátnej ochrany prírody SR, ktorá je odbornou organizáciou ochrany prírody v zmysle § 65a ZoOPaK, zameranou najmä na zabezpečovanie úloh na úseku ochrany prírody a podľa § 65a ods. 2 písm. v) ZoOPaK spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. Odborné stanoviská tejto odbornej organizácie za zakladajú na dlhodobom monitoringu t.j. na terénnych obhliadkach miesta navrhovaného výkonu činnosti. Žalobca spochybňuje množstvo ohrozených a chránených živočíchov len svojim laickým názorom bez výsledkov skúmania, pričom nepredložil ani zoznam, z ktorého sa vychádzalo pri hodnotení východiskového stavu v procese EIA, pretože v podkladoch k procesu EIA - v Zámere, na strane 20 a v Správe o hodnotení, na strane 24 sám žalobca uvádza, že „V území ohrozenom výstavbou MVE Jalná bolo v rámci terénnych prieskumov EIA zistených mnoho zákonom chránených druhov (chránené sú napr. všetky vtáčie druhy) ale aj niekoľko cennejších druhov živočíchov podľa slovenského Červeného zoznamu.“ V tejto súvislosti ďalší účastník citoval § 40 ods. 2 a ods. 3 ZoOPaK a konštatoval, že žalobca v žiadosti na vydanie súhlasu na zmenu stavu mokrade, neuviedol ani jeden dôvod uvedený v tomto zákonnom ustanovení. 27. K námietke, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ďalší účastník uviedol, že žalobca spochybňuje nielen zoznam chránených živočíchov vypracovaný odbornými organizáciami, ale aj zoznam ohrozených a chránených živočíchov, ktorý dal vypracovať žalobca pre účely procesu EIA, pričom zoznam chránených živočíchov predložený žalobcom pre účely procesu EIA je takmer totožný so zoznamom chránených živočíchov, ktorý bol vypracovaný odbornou organizáciou ochrany prírody. 28. K námietke, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia, ďalší účastník uviedol, žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré sa týkalo jeho žiadosti o vydanie súhlasu na zmenu stavu mokrade podľa § 6 ods. 4 ZoOPaK v súvislosti s výstavbou MVE Jalná, pričom žalobca uvádza len argumenty ku konaniu o výrube drevín. V tejto súvislosti ďalší účastník uviedol, že konanie vo veci výrubu drevín podľa § 47 ods. 3 ZoOPaK a konanie vo veci vydania súhlasu na zmenu stavu mokrade a povolenia výnimky z ochrany chránených druhov sú dve samostatné správne konania. Pričom konanie o povolenie výrubu drevín, bolo rozhodnutím OÚ ŽH č. OU- ZH-OSZP-2014/008765-N vydané, a na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 248/35/2015-9, bolo rozhodnutím OÚ ŽH č. OU-ZH-OSZP-2017/001142-N zrušené. VIII. Vyjadrenie ďalšieho účastníka Obce Trnavá Hora. 29. Ďalší účastník sa k žalobe vyjadril podaním zo 06.06.2018 s tým, že s podanou žalobou nesúhlasí. K tvrdeniu žalobcu, že je vylúčené, aby proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) bol teraz s odstupom niekoľkých rokov považovaný za nepostačujúci, keď sa odvoláva na výsledok posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) bez toho, aby konkretizoval jeho obsah. EIA a výnimka zo zákazových ustanovení § 35 ZoOPaK, sú dve rozdielne veci. Výsledok procesu EIA nie je spôsobilý privodiť výnimku z ustanovení § 35 ZoOPaK. Ustanovenie § 35 ZoOPaK je všeobecne záväznou normou, s ktorou je žalobca oboznámený (pretože sa predpokladá, že všetky právne predpisy vyhlásené v zbierke zákonov sú známe všetkým, ktorých sa týkajú ). Je na žalobcovi, že o povolenie výnimky z § 35 ZoOPaK požiadal „s odstupom niekoľkých rokov", žalobca mohol a mal možnosť požiadať o výnimku podstatne skôr, nie až dňa 04.04.2016. Na tvrdenie žalobcu, že výsledok EIA založil na jeho strane nejakú formu právnej istoty, nemožno prihliadať, pretože žalobca bol oboznámený s tým, že EIA nie je spôsobilá prelomiť zákazové ustanovenia § 35 ZoOPaK a z týchto ustanovení môže povoliť výnimku jedine žalovaný. 30. K námietke žalobcu, že zistenie skutkového stavu o súžití takého množstva živočíchov je nedostatočné a malo byť na tento účel vykonané miestne zisťovanie, ďalší účastník uviedol, že v priebehu správneho konania nebola zo strany žalobcu vznesená námietka o neexistencii konkrétneho chráneného živočícha v danom území. Záver o prítomnosti chránených živočíchov v danom biotope je založený na dlhodobých pozorovaniach erudovaných odborníkov v danej oblasti, ktoré sú uvádzané v odbornej literatúre. Nie je možné očakávať, že miestnym zisťovaním správneho orgánu sa potvrdí alebo vylúči prítomnosť daných živočíchov, najmä z dôvodu ich sezónneho výskytu, ich plachosti a nedostatku technických prostriedkov na ich zistenie na strane správneho orgánu. Preto zistenia skutkového stavu uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktoré vychádzajú z odbornej literatúry a získaných niekým iným (nie bezprostredne správnym orgánom), majú charakter zákonného postupu. 31. K námietke, že na padnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ďalší účastník je názoru, že napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu vyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré sú kladené v ust. § 47 ods. 3 SP. K námietke, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy tým, že bola porušená zásada jednotného výkladu právneho poriadku, keď vo výrubovom konaní bolo vo vzťahu k výrubu rozhodnuté kladne, ďalší účastník uviedol, že žiadosť o výrub bola správnym orgánom prvého stupňa (Obce Trnavá Hora) zamietnutá, pričom rozhodnutie bolo odvolacím orgánom (Okresným úradom Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie) zmenené a súhlas bol udelený. Následne, rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu bolo (po predchádzajúcom odklade jeho vykonateľnosti) zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24S 35/2015, ktorý je právoplatný. Na výrub v súvislosti s výstavbou MVE Jalná teda neexistuje právoplatné rozhodnutie, ktoré by výrub umožňovalo. V tejto súvislosti ďalší účastník uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nadväzuje na skoršie rozhodnutia vydané v tejto veci, pričom konanie o umiestnení stavby MVE Jalná je t.č. právoplatne zastavené, pričom k zastaveniu konania došlo po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.12.2014 sp.zn. 24S 65/2014 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.12.2016 sp.zn. 8Sžo 76/2015. 32. V závere ďalší účastník konštatoval, že je povinnosťou obce, ako aj každého jej občana, aby v súlade s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb. sa podieľal na ochrane a zveľaďovaní životného prostredia v obci. Rieka Hron v úseku plánovanej MVE predstavuje jeden z najcennejších úsekov vodných biotopov na strednom Pohroní, preto považuje zákaz vyplývajúci z § 35 ZoOPaK za správny a napadnuté rozhodnutie o nepovolení výnimky z tohto ustanovenia za zákonné. IX. Administratívne konanie. 33. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 26.01.2016 doručil žalobca na Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, žiadosť o vydanie súhlasu na zmenu stavu mokrade podľa § 6 ods. 4 ZoOPaK v súvislosti s výstavbou MVE Jalná na rieke Hron. V prílohe doručil popis zmeny stavu biotopov (mokradí) a grafickú prílohu MVE Jalná s ovplyvnením mokradí. Okresný úrad listom č. OU-BB-OSZP1 zo dňa 27.01.2016 požiadal ŠOP SR, Správa CHKO Štiavnické vrchy v Banskej Štiavnici o odborné stanovisko v zmysle § 65a ods. 2 písm. v) ZoOPaK. Následne žalobcu vyzval na zaplatenie správneho poplatku. V dôsledku oznámenia o vedení predmetného konania, sa prihlásili o účasť v správnom konaní účastníci, ktorí sú v predmetnom správnom súdnom konaní označení ako ďalší účastníci konania. 34. ŠOP SR, Správa CHKO Štiavnické vrchy v Banskej Štiavnici, listom pod č. 81/PM/2016 zo dňa 22.02.2016, doručila dňa 25.02.2016, Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, stanovisko k žiadosti o povolenie výnimky z druhovej ochrany a udeleniu súhlasu na zmenu stavu mokrade so záverom, že aj napriek odbornému posudku vypracovaný A.. B. G., V. podľa § 36 a § 37 zák.č. 24/2006 Z.z. (EIA), po prehodnotení následkov, ktoré by vznikli realizáciou stavebného zámeru v dotknutom území a vychádzajúc zo záväznej Rámcovej smernice o vode a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/EC, sa neodporúča s vydaním výnimky z druhovej ochrany a udelením súhlasu pre zásah do mokradí. Na základe uvedeného posudzovania ŠOP SR odsúhlasila výstavbu 2 veľkých vodných elektrární a 78 malých vodných elektrární na území Slovenskej republiky s celkovým výkonom 105,9 MWh, kde celkový výkon je v súlade s požiadavkou budovania obnoviteľných zdrojov elektrickej energie zo strany EU, pričom MVE Jalná v zozname odsúhlasených MVE nie je. V aktuálnom prehodnotení riečnych profilov na rieke Hron sa neuvažuje s profilom MVE. V danom období prebiehala v zmysle čl. 14 Rámcovej smernice o vode č. 2000/60/EC verejná konzultácia, ktorá ešte nebola ukončená. 35. Dňa 02.03.2016 Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, vydal pod č. OU-BB-OSZP1-2016/006792-Ku oznámenie o začatí konania a oboznámene s podkladmi rozhodnutia. Na základe uvedeného sa vyjadrili k podkladom účastníci, ktorí sa prihlásili do konania. 36. Dňa 21.03.2016 doručil žalobca na Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, doplnenie žiadosti zo dňa 25.01.2016 o povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 ZoOPaK zo zákazov uvedených v § 35 ZoOPaK. 37. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie listom pod č. OU-BB- OSZP1-2016/006792-Ku zo dňa 23.03.2016, vec postúpil žalovanému s odôvodnením, že na povolenie výnimky podľa § 40 ZoOPaK je v zmysle § 65 ods. 1 písm. h) ZoOPaK príslušné ministerstvo. Žalovaný listom č. 4785/2016-2.318949/2016 zo dňa 06.04.2016 požiadal ŠOP SR v Banskej Bystrici o stanovisko k žiadosti žalobcu o povolenie výnimky z druhovej ochrany a udelenia súhlasu na zmenu stavu mokrade pre MVE Jalná. 38. ŠOP SR, listom pod č. ŠOPSR/1537/2015 zo dňa 25.05.2016, doručila dňa 01.06.2016 žalovanému odpoveď so záverom, že realizáciou MVE by došlo k významnému zásahu do mokrade, ktorou je v dotknutom úseku časť rieky Hron (minimálne 1,6 km vzdutie) a nenávratnej, trvalej strate a poškodeniu mokraďových typov biotopov. Ide najmä o biotop európskeho významu Vo4 (3260),ktorý vyžaduje prúdivý charakter toku s dostatkom kyslíka a hrubozrnným substrátom. Ďalej by došlo k likvidácii časti biotopov alebo ich poškodeniu Ls1.1 (91F0), Vo2 (3150), Br2 (3220), Lk6, Lk7, Lk9, Lk10, Lk11, Vo8. Nahradiť vodné a pobrežné typy biotopov je veľmi problematické, keďže ich výskyt je viazaný na dynamiku vodného toku. 39. Dňa 31.05.2016 doručil žalovaný všetkým účastníkom podľa rozdeľovníka výzvu na možnosť vyjadriť sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia, v stanovenej lehote. Účastníci na výzvu v stanovenej lehote reagovali, k podkladom sa vyjadrili a žalovaný následne vydal rozhodnutie č. 1697/2017-2.3 zo dňa 03.03.2017, ktoré je špecifikované v odseku 1. tohto rozhodnutia. Žalobca doručil žalovanému dňa 24.03.2017 rozklad, ktorého obsahom sú zásadné námietky podanej žaloby. O rozklade po upovedomení účastníkov a ich vyjadrení k podanému rozkladu, rozhodol minister životného prostredia SR pod č. 5152/2017-9.2 (14/2017-rozkl.) zo dňa 07.06.2017, ktorý zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uvedené rozhodnutia sú predmetom súdneho prieskumu. X. Právne posúdenie žaloby. 40. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 41. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 42. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 43. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 44. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery. 45. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, každý je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky na účel ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej stability. 46. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, významný krajinný prvok možno užívať len takým spôsobom, aby nebol narušený jeho stav a nedošlo k ohrozeniu alebo k oslabeniu jeho ekologickostabilizačnej funkcie. 47. Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability je verejným záujmom. Podnikatelia a právnické osoby, ktorí zamýšľajú vykonávať činnosť, ktorou môžu ohroziť alebo narušiť územný systém ekologickej stability, sú povinní zároveň navrhnúť opatrenia, ktoré prispejú k jeho vytváraniu a udržiavaniu. 48. Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, podnikatelia a právnické osoby, ktorí svojou činnosťou zasahujú do ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov, sú povinní na vlastné náklady vykonávať opatrenia smerujúce k predchádzaniu a obmedzovaniu ich poškodzovania a ničenia. 49. Podľa § 2 ods. 5 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, podnikatelia a právnické osoby sú povinní opatrenia podľa odsekov 3 a 4 zahrnúť už do návrhov projektov, programov, plánov a ostatnej dokumentácie vypracúvanej podľa osobitných predpisov. 50. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ochrana prírodných biotopov je súbor opatrení potrebných na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopov európskeho významu a biotopov národného významu. 51. Podľa § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom. 52. Podľa § 35 ods. 1 písm. c) zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, chráneného živočícha je zakázané úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie. 53. Podľa § 35 ods. 2 písm. c) zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, zakázané je poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. 54. Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 55. Podľa § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. 56. Podľa § 65 ods. 1 písm. h) zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností, ak ide druhy podľa § 40. 57. Podľa § 65a ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zriadená ministerstvom ako príspevková organizácia, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov. 58. Podľa § 65a ods. 2 písm. t) zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky vykonáva monitoring stavu a zmien prírodných ekosystémov v meniacich sa ekologických podmienkach a zabezpečuje opatrenia na udržanie a zlepšenie ich ekologickej stability. 59. Podľa § 65a ods. 2 písm. v) zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. 60. Podľa § 103 ods. 6 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, orgán štátnej správy, ktorý vedie konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, môže o veci rozhodnúť najskôr po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie orgánu ochrany prírody o vydaní alebo nevydaní súhlasu alebo povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazu, odborné stanovisko alebo vyjadrenie, ak sa podľa tohto zákona vyžadujú. Ak orgán ochrany prírody nevydá vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. m) v lehote podľa osobitného predpisu, predpokladá sa, že súhlasí. 61. Podľa § 2 zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, 4) e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. 62. Podľa § 38 ods. 1 zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, navrhovateľ je povinný zabezpečiť súlad ním predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. 63. Podľa § 38 ods. 4 zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príslušný orgán má v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene postavenie dotknutého orgánu, ak k nej vydal záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. V záväznom stanovisku príslušný orgán uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti je v súlade s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného predpisu, vydá príslušný orgán záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu a) k územnému konaniu o umiestnenie stavby, b) k územnému konaniu o využití územia, c) k stavebnému konaniu, d) ku kolaudačnému konaniu. XI. Závery správneho súdu. 64. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 5152/2017-9.2 (14/2017- rozkl.) zo dňa 07.06.2017 ako aj prvostupňové rozhodnutie č. 1697/2017-2.3 zo dňa 03.03.2017, v zmysle ktorých žalobcovi nebola povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. c) a v § 35 ods. 2 písm. c) ZoOPaK špecifikvaná v odseku 1. tohto rozhodnutia a nebol vydaný súhlas podľa § 6 ods. 4 ZoOPaK na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou Malej vodnej elektrárne Jalná v rkm 138,00 na rieke Hron. 65. Pred samotným posúdením žaloby, správny súd upriamuje pozornosť na Ústavu Slovenskej republiky. 66. Podľa čl. 44 ods. 1 zák. č. 460/1992 Z.z. Ústava Slovenskej republiky, každý má právo na priaznivé životné prostredie. 67. Podľa čl. 44 ods. 2 zák. č. 460/1992 Z.z. Ústava Slovenskej republiky, každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. 68. Podľa čl. 44 ods. 3 zák. č. 460/1992 Z.z. Ústava Slovenskej republiky, nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. 69. Podľa čl. 44 ods. 4 zák. č. 460/1992 Z.z. Ústava Slovenskej republiky, štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. 70. K námietke žalobcu uvedenú v odseku 4. tohto rozhodnutia, že je proti zásadám hospodárnosti a zákonnosti garantovaných ústavou a právnym poriadkom, aby proces EIA, v rámci ktorého je možné namietať všetky negatívne a neodstrániteľne hroziace zásahy do životného prostredia, a ktorý bol iniciovaný za účelom možnosti umiestnenia stavby z hľadiska vplyvov na životné prostredie, bol v rámci územného konania pre štátne orgány akceptovateľný a následne, v rámci stavebného konania, považovaný za nepostačujúci, správny súd dospel k názoru, že na preskúmanie tejto námietky nie sú v žalobe žiadne relevantné podklady a ani informácie, preto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 71. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že v konaní pred správnym súdom, žalobca musí byť zastúpený advokátom (§ 49 ods. 1 SSP) z dôvodu, nakoľko v konaní pred správnym súdom sa riešia zložité právne otázky, čím bola snaha zákonodarcu zabezpečiť účinnú ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Úmyslom zákonodarcu bolo garantovať spísanie kvalifikovanej perfektnej žaloby v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), s dôrazom aj na lehotu pre zmenu žaloby (§ 62 ods. 1 SSP) a zastupovanie účastníka pred správnym súdom. Poskytnutie kvalifikovaných právnych služieb predpokladá, že v konaní pred súdom právny zástupca s právnickým vzdelaním pozná zákon ako aj súdnu prax, preto ho súd nemusí poučovať, a je len na právnom zástupcovi spísať žalobu tak, aby bola jasná, dostatočne určitá a špecifikovaná, úplná a presvedčivá, s predložením dôkazov, resp. minimálne odkaz na označené dôkazy na ktoré v žalobe odkazuje. Žalobca, ktorý sa domáha ochrany svojich individuálnych práv, uvedie konkrétne tvrdenia o ukrátení na jeho právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. 72. Podstatou predmetnej námietky je tvrdená skutočnosť, že v rámci územného konania pre štátne orgány bol proces EIA akceptovateľný a následne, v rámci stavebného konania bol proces EIA nepostačujúci, pričom žalobca vôbec nešpecifikoval územné konanie (označenie rozhodnutia o územnom konaní, jeho právoplatnosť), vôbec neuviedol obsah procesu EIA (výsledok posudzovania vplyvov na životné prostredie) a jeho premietnutie do rozhodnutia o územnom konaní (žalobca len konštatoval, že bez uvedenia relevantných skutočností ktoré by bolo možno reálne preskúmať vo vzťahu k tvrdeniu, v rámci územného konania bol proces EIA akceptovateľný). Rovnako žalobca vôbec nešpecifikoval stavebné konanie (označenie rozhodnutia, stav jeho konania, príp. jeho právoplatnosť) a vôbec neuviedol ako bol obsah procesu EIA vyhodnotený v stavebnom konaní, resp. prečo nebol proces EIA v stavebnom konaní akceptovateľný. Bez týchto, podľa názoru súdu, esenciálnych informácií, ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie predmetnej námietky, nie je možné meritórne preskúmať iba všeobecne formulovanú žalobnú námietku (žalobca svoje tvrdenia riadne neoznačil a ani neosvedčil, neuviedol konkrétne skutočnosti z ktorých vyvodzuje porušenie zákona), a zároveň potrebné informácie nie sú ani súčasťou administratívneho spisu, keďže žiadosť žalobcu zo dňa 26.01.2016 o vydanie súhlasu na zmenu stavu mokrade podľa § 6 ods. 4 ZoOPaK v súvislosti s výstavbou MVE Jalná na rieke Hron a ani jej doplnenie zo dňa 21.03.2016 o povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 ZoOPaK zo zákazov uvedených v § 35 ZoOPaK, nie je žiadnym spôsobom prepojená s vydaným územným rozhodnutím alebo so stavebným konaním (nie sú známe ani len časové úseky územného konania a stavebného konania vo vzťahu k predmetnej žiadosti). Na preskúmanie uvedenej námietky nemá správny súd absolútne žiadne podklady a ani informácie, a v tejto súvislosti konštatuje, že základné právo na súdnu ochranu nie je absolútne. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je viazaný. Súd teda nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia. Keďže predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia (nie jeho vecná správnosť), má včasné, správne a úplné formulovanie žalobných dôvodov zásadný význam. Uvedené dáva súd do pozornosti preto, lebo až z vyjadrení ďalších účastníkov sa dozvedel, že toho času je územné konanie zastavené a súhlas na výrub stromov, ktorý bol rozhodnutím Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie, udelený, následne bol v dôsledku rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24S 35/2015, zrušený. Správny súd nemá ani žiadnu informáciu o tom, že by bolo vedené stavebné konanie. 73. V kontexte predmetnej námietky správny súd poukazuje na samotný proces EIA s tým, že po ukončení posudzovania vplyvov a vydaní záväzného stanoviska (ktoré žalobca neoznačil) môže navrhovateľ tohto posudzovania (žalobca), podať žiadosť o vydanie povolenia umožňujúceho realizovať navrhovanú činnosť, ktorá podliehala posúdeniu. Záväzné stanovisko nemá povahu rozhodnutia, ale ide o stanovisko, ktoré dotknutý orgán vydáva inému orgánu pre vydanie jeho rozhodnutia. Správny orgán následne toto stanovisko vyhodnotí v kontexte ostatných stanovísk dotknutých orgánov a predložených dôkazov a vydá rozhodnutie, v ktorom všetky stanoviská a dôkazy vyhodnotí jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a v správnej úvahe odôvodní prečo vydal dané rozhodnutie. Preto stanovisko v zmysle EIA príslušný orgán vždy vydáva osobitne pre každé konanie ako napr. územné konanie, stavebné konanie, ..., ktoré následne príslušný správny orgán v rámci svojho rozhodnutia vyhodnotí. Inak povedané, výsledok procesu EIA nie je spôsobilý privodiť výnimku z ust. § 35 ZoOPaK. 74. Námietku uvedenú v odseku 5. tohto rozhodnutia, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, keď vyčerpávajúci výpočet ohrozených druhov živočíchov v napadnutom rozhodnutí predikuje laickú otázku, či je možné, aby v tak rozlohovo malom území bolo možné súžitie tak veľkého množstva rýb, vtákov, plazov atď., správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 75. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa obmedzil na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú a či vykonané dôkazy robia logicky možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. 76. Na tomto mieste správny súd uvádza, v kontexte preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia ministra, že žalobca podal dňa 26.01.2016 na Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, žiadosť o vydanie súhlasu na zmenu stavu mokrade podľa § 6 ods. 4 ZoOPaK v súvislosti s výstavbou MVE Jalná na rieke Hron. V predmetnom správnom konaní bol príslušný vo veci konať okresný úrad, ktorý si pre svoje rozhodnutie vyžiadal odborné stanovisko ŠOP SR, Správa CHKO Štiavnické vrchy v Banskej Štiavnici, v súlade s § 65a ods. 2 písm. v) ZoOPaK. ŠOP SR, Správa CHKO Štiavnické vrchy v Banskej Štiavnici, vydala nesúhlasné stanovisko, špecifikované v odseku 34. tohto rozhodnutia. V dôsledku skutočnosti, že žalobca svoju žiadosť dňa 21.03.2016 doplnil o povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 ZoOPaK zo zákazov uvedených v § 35 ZoOPaK, pričom na povolenie takejto výnimky je v zmysle § 65 ods. 1 písm. h) ZoOPaK príslušné ministerstvo, okresný úrad dôvodne, v súlade so ZoOPaK žiadosť postúpil. Ministerstvo vykonalo vlastné administratívne konanie, v rámci ktorého požiadal ŠOP SR v Banskej Bystrici o stanovisko k žiadosti o povolenie výnimky z druhovej ochrany a udelenia súhlasu na zmenu stavu mokrade pre MVE Jalná. ŠOP SR, doručila dňa 01.06.2016 žalovanému odpoveď so svojím nesúhlasným záverom, uvedeným v odseku 38. tohto rozhodnutia, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie žalovaného tak, ako je uvedené v odseku 39. tohto rozhodnutia. Celý administratívny postup ako aj rozhodnutia žalovaného boli vydané v súlade zo ZoOPaK ako aj SP. 77. Podklady ktoré správny orgán pre svoje rozhodnite použil, boli zabezpečené v súlade s § 65a ods. 1 a ods. 2 písm. v) ZoOPaK s tým, že ŠOP SR ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou, zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny, ktorá pri posudzovaní vychádza z odborných stanovísk na základe vykonávaného monitoringu podľa § 65a ods. 2 písm. t) ZoOPaK a vypracováva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody podľa § 65a ods. 2 písm. v) ZoOPaK, pri ktorých využíva priebežne aktualizované dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny, národnú databázu chránených druhov, druhov európskeho významu a druhov národného významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, biotopov európskeho významu, biotopov národného významu, jaskýň a prírodných vodopádov, ako aj dáta z Komplexného informačného a monitorovacieho systému ŠOP SR. Je absolútne správne a logické, že pri posúdení konkrétnej žiadosti, správny orgán vychádza z oficiálnych podkladov vypracovaných príslušným na to ustanoveným orgánom, ktorý svoje podklady vypracováva priebežným pozorovaním, ktoré sa aktualizujú. 78. Žalovaný správny orgán v svojich rozhodnutiach v prvostupňovom ako aj v rozhodnutí ministra, jasne, v logických súvislostiach vyhodnotil všetky zabezpečené dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, analyzoval dotknuté územie z hľadiska jeho pestrosti vodných biotopov a druhovou skladbou vodného živočíšstva, uviedol osobitné druhy rýb európskeho významu, analyzoval ako by sa zmenili podmienky pre tento úsek pre život a výskyt netypických druhov rýb, realizáciou MVE. Rovnako dostatočne vyhodnotil a odôvodnil stanovisko Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici č. 2011/00142/ZS-DK z 12.12.2011 v ktorom mali byť vyriešené námietky v priebehu posudzovania, oproti stanoviskám deviatich subjektov ako napr. ministerstva, ŠOP SR, ... s tým, že prípadná výstavba a nasledovná prevádzka navrhovanej MVE Jalná by v kombinácii s existujúcou MVE Hronská Dúbrava, predstavovala nežiaduci kumulatívny vplyv na územie európskeho významu. Pokiaľ žalobca bez relevantných podkladov namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci v prepojení na otázku, či je možné, aby v tak rozlohovo malom území bolo možné súžitie tak veľkého množstva rýb, vtákov, plazov atď., správny súd vyhodnotil ako rečnícku otázku, bez dopadu na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. 79. Námietku uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, keďže v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je uvedené, prečo prvostupňový orgán nevydáva súhlas na zmenu stavu mokrade a len konštatuje, že dôjde k trvalej a nenávratnej strate a poškodeniu mokraďových typov biotopov, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Prvostupňový správny orgán nepochybne v svojom rozhodnutí konštatoval, že realizáciou MVE by došlo k významnému zásahu do mokrade, ktorou je samotná rieka Hron a k nenávratnej trvalej strate a poškodeniu mokraďových typov biotopov, pričom ide o biotop európskeho významu Vo4 (3260), ktorý vyžaduje prúdivý charakter toku s dostatkom kyslíka a hrubozrnným substrátom. Aj rozhodnutie ministra nepochybne uvedenú otázku odôvodnilo v časti označenú ako „K bodu 4“, keď v logických súvislostiach uviedol, že rozhodnutie o nepovolení výnimky z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov sa týkalo predovšetkým predpokladaných zmien vodných biotopov rieky Hron na ktorú sú chránené druhy živočíchov viazané a pretože podľa § 2 ods. 2 písm. g) ZoOPaK sa za mokraď považuje aj prírodná tečúca voda, t.j. samotný tok Hrona, odôvodnenie rozhodnutia týkajúce sa nežiaducich zmien vodného prostredia, vrátane biocenóz, zahrňuje aj odôvodnenie nevydania súhlasu na zmenu stavu biotopov. 80. Námietku uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, keď predchádzajúcom súhlasnom stanovisku orgánu ochrany prírody, ktorým bol povolený výrub drevín, sa ohrozenie spomínaných živočíchov nespomínalo; a ďalej poukázal na svojvoľné rozhodovanie obce vo veci výrubu drevín v predmetnom území a na rozhodnutie súdu, ktorý pôvodné rozhodnutie zrušil, čo žalobca považuje za účelové, zakladajúce príčinnú súvislosť pre uplatnenie náhrady škody súvisiacej s nezákonným rozhodnutím, v dôsledku ktorého boli zo strany žalobcu vynaložené značné finančné prostriedky, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 81. Pri tejto námietke správny súd opäť musí poukázať , že žaloba v tejto námietke je nejasná, nie je dostatočne určitá a špecifikovaná, je bez označenia príslušných zákonných ustanovení, ktoré správny orgán mal porušiť. Žaloba je bez označenia súhlasného stanoviska orgánu ochrany prírody a bez označenia súdneho konania o výrube drevín. Len všeobecne formulovaná žalobná námietka, ktorá nemá oporu ani v administratívnom spise, nie je podľa názoru súdu, spôsobilá súdneho prieskumu. 82. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutí a postupu správneho orgánu v rozsahu námietok uvedených v žalobe dospel k záveru, že orgány verejnej správy sa vecou riadne zaoberali, pred vydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky právne relevantné podklady potrebné pre rozhodnutie, svoje rozhodnutia riadne v logických súvislostiach odôvodnili. Keďže súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. XII. Trovy konania. 83. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), rovnako ďalší účastníci konania, okrem Obce Trnava Hora, si žiadne trovy neuplatnili a z obsahu spisu im žiadne nevznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal. 84. Ďalší účastník konania Obec Trnavá Hora, ktorý bol zastúpený advokátom, súd priznal voči neúspešnému žalobcovi podľa § 169 SSP právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 85. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).