Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/183/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201316 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201316.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11144-9000/2017 zo dňa 3.7.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca dňa 8.12.2016 doručil žalovanému oznámenie o použití priameho rokovacieho konania pri postupe zadávania podlimitnej zákazky zverejneného v Úradnom vestníku verejného obstarávania č. 241/2016 dňa 12.12.2016 pod zn. 16568-IBS podľa § 81 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 343/2015 Z.z.); predpokladaná hodnoty zákazky je XXX.XXX,XX € bez DPH. Žalobca opísal názov použitia priameho rokovacieho konania ako „Automatizovaný systém právnych informácií (ASPI)“. Predmet priameho rokovacieho konania opísal nasledovne: „Predmetom rokovania bude právny informačný systém, ktorý umožní garantovaný a rýchly prístup prokurátorov k právnym a ekonomickým informáciám elektronickou formou primárne na serveroch verejného obstarávateľa a doplnkovo cez používateľské rozhranie prostredníctvom internetového prístupu v rozsahu 24 hodín denne počas zmluvného vzťahu 24 mesiacov“. Žalobca opísal druh postupu okrem iného aj tým, že systém právnych informácií ASPI je pre prokurátorov nenahraditeľný - žiaden iný dostupný elektronický systém právnych informácií ani zďaleka nedosahuje jeho funkčné možnosti, v prípade jeho absencie by sa podstatne sťažil výkon prokurátorských činností a vzhľadom na objem práce na prokuratúrach všetkých stupňov by to viedlo k prieťahom v konaní. Wolters Kluwer s.r.o. je autorom, výrobcom, jediným vlastníkom autorských práv a výhradným predajcom počítačového programu ASPI, neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. Jedinečnosť informačného systému ASPI podľa žalobcu spočíva vo variabilite dostupných verzií v off-line aj on-line režime, špeciálnych verziách označených iASPI pre moderné zariadenia, stabilitou a rýchlosťou práce so systémom, obsahuje právne predpisy SR a ČR dostupné od roku 1918, preklad najpoužívanejších slovenských a českých predpisov do angličtiny, špeciálne funkcionality, ako napríklad aktívne filtre, globálne vyhľadávanie vo všetkých moduloch, expertné porovnávanie zákonov s rôznym časovým znením, rýchly prístup ku konkrétnemu záznamu, atď. 2. Žalovaný z vlastného podnetu začal konanie o preskúmanie úkonov žalobcu pred uzavretím zmluvy a žalobcovi to oznámil listom zo dňa 28.12.2016. Keďže však medzičasom došlo k uzatvoreniu licenčnej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou Wolters Kluwer s.r.o., žalovaný od 20.3.2017 začal preskúmavať úkony žalobcu po uzavretí zmluvy. 3. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. 4655-6000/2017-ODI zo dňa 25.5.2017 konštatoval, že žalobca svojím konaním porušil § 116 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 81 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z.z. z dôvodu nepreukázania splnenia podmienky na oprávnené použitie postupu priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z.z., čím postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 tohto zákona, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. V odôvodnení uviedol, že aplikácia priameho rokovacieho konania prichádza do úvahy len pri kumulatívnom splnení všetkých podmienok: služby môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt, ide o výhradné práva a neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. Z predložených dokladov vyplýva, že spoločnosť Wolters Kluwer s.r.o. je jediným a výlučným výrobcom aj predajcom právneho systému ASPI. Na druhej strane, z predložených dokladov nevyplýva, žeby sa žalobca zaoberal primeranou alternatívou k obstarávanému informačnému systému. Žalobca len uviedol, že žiadny iný systém nedosahuje funkčné možnosti systému ASPI, no nepodložil to žiadnym dôkazom. Len na základe opisu predmetu zákazky (žalobca vymedzil požiadavky na predmet zákazky veľmi širokým spôsobom) nie je možné jednoznačne tvrdiť, že výlučne systém ASPI obsahuje všetky funkcionality, ktoré žalobca vyžaduje, a považuje ho preto za nenahraditeľný. K námietke žalobcu, že v súvislosti s priamym rokovacím konaním nebol povinný vykonať prieskum trhu, uviedol, že z logiky podmienky pre použitie priameho rokovacieho konania ohľadom neexistencie inej primeranej alternatívy nutne vyplýva, že na jej preukázanie je potrebné vykonať prieskum relevantného trhu, resp. tento postup (zisťovanie, overovanie alebo iný prieskum trhu) aj preukázateľne zaznamenať ako súčasť dokumentácie k verejnému obstarávaniu. Žalobca sa nezaoberal možnosťou zabezpečiť predmet zákazky aj iným spôsobom napríklad obstaraním iného, nového informačného systému z hľadiska dlhodobého horizontu, pričom mal preukázať existenciu aj neexistenciu alternatívy. Nie je možné zistiť, či žalobca oslovil s obstaraním systému aj iné subjekty, ktoré by mu mohli určiť cenovú aj obsahovú ponuku svojho produktu. Z uvedeného dôvodu konštatoval nepreukázanie splnenia podmienky neexistencie žiadnej primeranej alternatívy alebo náhrady. Irelevantné je tvrdenie žalobcu o úspore finančných prostriedkov voči cenníkovým cenám dodávateľa, nakoľko nie je možné túto úsporu porovnať so žiadnou ďalšou alebo inou ponukou. Takisto nemožno jednoznačne tvrdiť, že spoločnosť Wolters Kluwer s.r.o. je jediným možným poskytovateľom obstarávaných služieb, keďže žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých podmienok vyplývajúcich z § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. 4. Rada žalovaného rozhodnutím č. 11144-9000/2017 zo dňa 3.7.2017 zmenila prvostupňové rozhodnutie č. 4655-6000/2017-ODI zo dňa 25.5.2017 tak, že žalobca svojím konaním porušil § 116 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. z dôvodu nepreukázania splnenia podmienky na oprávnené použitie postupu priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z., čím postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 tohto zákona, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Poukázala na bod 50 preambuly smernice 2014/24/EÚ, v zmysle ktorého sa má priame rokovacie konanie vzhľadom na škodlivý vplyv na hospodársku súťaž využívať len vo veľmi výnimočných prípadoch. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ výnimky z pravidiel, ktorých cieľom je zabezpečiť účinnosť práv uznaných Zmluvou v oblasti verejného obstarávania, musia byť vykladané doslovne (rozsudky vo veciach C-57/94, C-318/94, C-394/02, C-337/05) a členské štáty nemôžu určiť iné prípady použitia rokovacieho konania, než aké sú ustanovené v smernici, alebo k prípadom výslovne uvedeným v smernici pridať nové podmienky, ktoré spôsobia, že používanie tohto konania bude jednoduchšie; hrozilo by totiž, že smernica stratí svoj effet utile. Priame rokovacie konanie môže verejný obstarávateľ použiť za kumulatívneho splnenia podmienok upravených v § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z.: ide o výhradné práva, neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. K prvej podmienke uviedol, že Wolters Kluwer s.r.o. má výhradné práva k automatizovanému systému právnych informácií ASPI; prvá podmienka je teda splnená. K druhej podmienke (neexistencia žiadnej primeranej alternatívy alebo náhrady) Rada žalovaného uviedla, že zákon č. 343/2015 Z.z. neupravuje definíciu prieskumu trhu a ani neustanovuje, ako má prieskum trhu na účely určenia predpokladanej hodnoty zákazky, ktorý sa bežne využíva napríklad na účely verejnej súťaže, vyzerať, príp. koľko hospodárskych subjektov je potrebné v rámci takéhoto prieskumu trhu osloviť. Z logiky tejto podmienky však vyplýva, že na jej preukázanie je potrebné vykonať určité overenie, preskúmanie a zisťovanie a preukázateľne ho zaznamenať ako súčasť dokumentácie k verejnému obstarávaniu. Na preukázanie splnenia podmienky neexistencie žiadnej primeranej alternatívy alebo náhrady mal žalobca uskutočniť určitú štúdiu, či iný informačný systém spĺňa alebo nespĺňa ním stanovené požiadavky. Ak by na trhu neexistoval požadovaný informačný systém právnych informácií, bolo by tiež potrebné zaobstaranie analýzy za účelom preverenia, či na trhu existuje hospodársky subjekt, ktorý by bol schopný, resp. ochotný zapracovať žalobcom požadované funkcionality do svojho už existujúceho informačného systému. Až na základe takejto analýzy by bolo možné dospieť k záveru, že je alebo nie je splnená podmienka neexistencie žiadnej primeranej alternatívy alebo náhrady. Nestačí, ak sa len knižničná rada žalobcu zaoberala možnosťou zabezpečenia predmetu zákazky aj iným spôsobom, pretože ide len o preferencie jednotlivých zamestnancov vo vzťahu k už zaužívanému informačnému systému a nie o relevantnú analýzu na účely posúdenia splnenia podmienky neexistencie žiadnej primeranej alternatívy alebo náhrady. Rada súhlasila s tým, že skoncipovanie úplne nového informačného systému by mohlo byť finančne a časovo náročné a pravdepodobne by ani nebolo potrebné vzhľadom na skutočnosť, že trh informačných systémov poskytuje iné produkty, ktoré síce bezvýhradne nespĺňajú všetky požiadavky žalobcu, no iné subjekty by mohli byť ochotné zapracovať požadované funkcionality do svojich systémov. Súdny dvor EÚ (napríklad v rozhodnutiach C-250/07, C-57/94, C-20/01 a C-28/01) kladie dôkazné bremeno na subjekt, ktorý chce použiť priame rokovacie konanie, na preukázanie splnenia podmienok na použitie tohto postupu, a žalobca ho neuniesol. Predmetom priameho rokovacieho konania bol konkrétny informačný systém. V zmysle § 42 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. technické požiadavky sa nesmú odvolávať na konkrétneho výrobcu, výrobný postup atď., ak by tým dochádzalo k znevýhodneniu alebo k vylúčeniu určitých záujemcov alebo tovarov, ak si to nevyžaduje predmet zákazky. Ak by žalobca nezadefinoval predmet zákazky odkazom na konkrétny informačný systém ASPI, nie je vylúčené, že pri použití súťažného postupu by ponuku na predmet zákazky predložil aj iný subjekt. Rada žalobcovi v zmysle § 177 ods. 9 zákona č. 343/2015 Z.z. odporúčala, aby v budúcnosti použil postup priameho rokovacieho konania len v tom prípade, ak budú naplnené všetky podmienky ustanovené zákonom č. 343/2015 Z.z. a ich splnenie bude schopný preukázať. II. Žaloba 5. Žalobca sa včas podanou žalobou domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 11144-9000/2017 zo dňa 3.7.2017, jeho zrušenia spolu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. 6. Trval na tom, že splnil podmienky vyplývajúce z § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. na priame rokovacie konanie a aj ich preukázal. Spoločnosť Wolters Kluwer s.r.o. je autorom, jediným vlastníkom autorských práv, výrobcom a výhradným predajcom právneho systému ASPI. 7. Pre posúdenie primeranosti alternatívnych riešení odkázal na špecifikáciu právneho systému ASPI uvedenú v oznámení o použití priameho rokovacieho konania. Ide o veľmi rozšírený súbor informácií použiteľný 24 hodín denne a dostupný aj prostredníctvom internetu, používa ho niekoľko rokov a prokurátori sú s ním spokojní. Žiaden iný informačný systém nedosahuje jeho funkčné možnosti. 8. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že sa nezaoberal možnosťou zabezpečiť predmet zákazky iným spôsobom. V prípravnej fáze priameho rokovacieho konania vykonal všetky potrebné zisťovania ohľadom obstarania právneho systému. Zistil, že po obsahovej stránke širokou škálou funkcionalít a variabilitou technického riešenia licenčných prístupov nedisponuje v SR iný informačný systém okrem ASPI, ktorý by bol schopný pokryť vysoké nároky prokurátorov na právny systém informácií (možnosť používania off-line napríklad na pojednávaniach, vo väzniciach, pri výsluchoch, a pod.). Preto zvolil cestu priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. Z licenčnej zmluvy č. Z-001/2017, ktorú uzatvoril so spoločnosťou Wolters Kluwer s.r.o. použijúc priame rokovacie konanie, vyplýva, že skladba všetkých objednaných prístupov je v pomere 2,3:1 v prospech off-line prístupov. 9. Navyše, zákon č. 343/2015 Z.z. pri priamom rokovacom konaní nevyžaduje uskutočnenie prieskumu trhu. Prieskum trhu je subjektívnou činnosťou verejného obstarávateľa a nedostatok alternatív alebo náhrad musí vychádzať z technických dôvodov. Posudzovanie tejto skutočnosti žalovaným je preto subjektívne, formalistické a neodôvodnené. Žalobca mal k dispozícii aj voľne prístupný produkt Ministerstva spravodlivosti SR Slov-Lex, no tento nemá potrebné funkcionality; poukázal na to, že aj sudcovia aj žalovaný využívajú pri svojej práci ASPI. Žalobca má zo zákona stanovený široký rozsah úloh a nie je v jeho kompetencii iniciovať vypracovanie nového informačného systému alebo zapracovanie nových požiadaviek do už existujúceho iného právneho systému. V prípade absencie kvalitného a dostupného elektronického systému právnych informácií by sa podstatne sťažil výkon prokurátorských činností a viedlo by to k prieťahom v konaní. Je presvedčený, že aj otvorený súťažný postup by viedol k rovnakému výsledku, no s podstatne vyššími nárokmi na administratívne úkony a bol by finančne náročnejší, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a efektívnosti podľa § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. V tomto prípade postupoval efektívne a hospodárne a v súlade s čl. 32 ods. 2 písm. b/ bod ii/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (ďalej len smernica č. 2014/24/EÚ), keďže dohodol ročný poplatok za jeden licenčný prístup v sume nižšej ako 40,- € a cenníková cena je viac ako dvadsaťnásobkom tejto sumy. 10. Podľa názoru žalobcu v prípade priameho rokovacieho konania nemožno aplikovať § 42 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z., tak ako to tvrdí žalovaný. Vzhľadom na niekoľkoročné používanie ASPI prokurátormi a ich priaznivé referencie k tomuto systému sa rozhodol opakovane osloviť spoločnosť Wolters Kluwer s.r.o. na uzavretie licenčnej zmluvy č. Z-0012017 s tým, že žalovanému oznámil použitie priameho rokovacieho konania. Z finančných dôvodov prokurátori už niekoľko rokov nedostávajú listinnú zbierku zákonov a bez systému ASPI by sa ocitli v neriešiteľnej situácii pri zisťovaní platného práva a bolo by ťažké naplniť zásadu iura novit curia. Poukázal na § 78 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 154/2001 Z.z.). Preto aj neexistencia hospodárskej súťaže nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že informačný systém ASPI nebol špecificky vytvorený pre konkrétneho verejného obstarávateľa, ale je na trhu dostupný každému subjektu. Skutočnosť, že žalobca doposiaľ systém ASPI využíval, nevytvára jeho unikátnosť. V tomto prípade sa žalobca po uplynutí platnosti licencií k ASPI, ktoré nakúpil v predchádzajúcom období v zmysle zmluvy č. Z-140/2014 zo dňa 30.12.2014, rozhodol opätovne obstarať informačný systém v rozsahu ním požadovanom. Išlo teda o klasickú situáciu, do ktorej sa dostáva väčšina verejných obstarávateľov pri plnení svojej agendy - uplynutie platnosti licencie. Ak by mala platiť argumentácia žalobcu, potom by verejný obstarávateľ mohol po uplynutí platnosti licencií priamo zadať pôvodnému dodávateľovi zákazku na nákup licencií na ďalšie obdobie. Z čisto praktického pohľadu možno tento postup vnímať s pochopením, no z pohľadu pravidiel verejného obstarávania ide o neakceptovateľný postup, pretože popiera otvorený súťažný postup pri obstarávaní informačného systému. 12. Žalovaný poukázal aj na možnosť verejných obstarávateľov vykonať prípravné trhové konzultácie podľa § 25 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. Trvá na tom, že žalobca mal na preukázanie podmienky neexistencie žiadnej primeranej alternatívy alebo náhrady uskutočniť štúdiu alebo analýzu na účely určenia, či iný systém spĺňa alebo nespĺňa ním stanovené funkcionality, či existuje hospodársky subjekt schopný a ochotný zapracovať žalobcom požadované funkcionality do svojho už existujúceho informačného systému, čo neurobil. 13. Žalovaný zastáva názor, že správne aplikoval § 42 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. na priame rokovacie konanie. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ v prípade, ak sa verejný obstarávateľ rozhodne určitú zákazku zadať dodávateľovi nesúťažným postupom zadávania zákazky, riziko porušenia princípu nediskriminácie je pomerne vysoké a hospodárska súťaž je obmedzená, preto pri použití priameho rokovacieho konania dôvod nesmie zakladať rozpor so základnými zásadami EÚ. Podmienky pre použitie priameho rokovacieho konania musia byť náležite preukázané. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti použitia priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. IV. Replika žalobcu 14. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného trval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe a zopakoval, že splnil a preukázal všetky dôvody na použitie priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. 15. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Pojednávanie 16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 12.2.2020 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti poverených zástupkýň žalobcu aj žalovaného. VI. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. verejné obstarávanie sú pravidlá a postupy podľa tohto zákona, ktorými sa zadávajú zákazky, koncesie a súťaže návrhov. 18. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 19. Podľa § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. priame rokovacie konanie môže verejný obstarávateľ použiť len vtedy, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok: tovar, stavebné práce alebo služby môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt, ak ide o výhradné práva a za predpokladu, že neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. 20. Podľa § 82 zákona č. 343/2015 Z.z. verejný obstarávateľ vyzve na rokovanie jedného alebo viacerých vybraných záujemcov v závislosti od podmienky uvedenej v § 81 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, s ktorými rokuje o podmienkach zákazky, najmä o technických, administratívnych a finančných podmienkach (ods. 1). Verejný obstarávateľ môže požiadať záujemcu alebo záujemcov o predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti (ods. 2). Ak verejný obstarávateľ rokuje s viacerými vybranými záujemcami, je povinný v priebehu rokovania zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými záujemcami a z každého rokovania vyhotoviť zápisnicu. Zakazuje sa poskytovať informácie spôsobom, ktorý by zvýhodnil niektorých záujemcov. Verejný obstarávateľ nesprístupní dôverné informácie, ktoré získal počas rokovania bez súhlasu záujemcu (ods. 3). Ak verejný obstarávateľ použije priame rokovacie konanie z dôvodu mimoriadnej udalosti, je povinný poslať úradu pred uzavretím zmluvy elektronicky vo formáte a postupmi na prenos dostupnými na webovom sídle úradu oznámenie, v ktorom odôvodní jeho použitie; to neplatí, ak verejný obstarávateľ uverejnil oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu (ods. 4). 21. Podľa § 169 ods. 3 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z.z. konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov, po zadaní zákazky na základe rámcovej dohody, po ukončení postupu inovatívneho partnerstva, (ďalej len „konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy“) sa začína z vlastného podnetu úradu. 22. Podľa § 175 ods. 8 zákona č. 343/2015 Z.z. úrad je povinný v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom konštatuje porušenie tohto zákona kontrolovaným, uviesť všetky zistené porušenia tohto zákona, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania spolu s údajom, či zistené porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania (písm. a/) a stručný návod pre kontrolovaného, ako v druhovo rovnakej veci v budúcnosti predísť porušeniu tohto zákona (písm. b/). 23. Podľa § 185 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. na konanie podľa § 169 ods. 1 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 177 až § 179a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html> sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 14 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 18 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 23 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 28 až 30 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 32 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 36 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 49 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 50 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 60 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/343/20170601.html> a § 71 až 80 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/343/20170601.html> všeobecného predpisu o správnom konaní. 24. Podľa odseku 50 preambuly smernice č. 2014/24/EÚ vzhľadom na škodlivý vplyv na hospodársku súťaž by sa rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania malo využívať len vo veľmi výnimočných prípadoch. Táto výnimka by sa mala obmedziť na prípady, keď uverejnenie nie je možné z dôvodov mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré ani nenesie zodpovednosť, alebo keď je od začiatku jasné, že toto uverejnenie by nepodnietilo väčšiu hospodársku súťaž alebo neprinieslo lepšie výsledky obstarávania, v neposlednom rade preto, že z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý môže túto zákazku realizovať. To je prípad umeleckých diel, keď osoba umelca štandardne určuje jedinečný charakter a hodnotu samotného umeleckého predmetu. Výlučnosť môže vyplývať aj z iných dôvodov, ale využitie rokovacieho konania bez zverejnenia, keď situáciu výlučnosti nevytvoril samotný verejný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania, môžu odôvodniť len situácie objektívnej výlučnosti. Verejní obstarávatelia, ktorí vychádzajú z tejto výlučnosti, by mali uviesť dôvody, prečo neexistujú žiadne primerané alternatívy alebo náhradné riešenia, ako napríklad využitie alternatívnych distribučných kanálov, a to aj mimo členského štátu verejného obstarávateľa, alebo zváženie funkčne porovnateľných stavebných prác, tovaru alebo služieb. Ak situácia výlučnosti vyplýva z technických dôvodov, tieto by sa mali v jednotlivých prípadoch prísne vymedziť a odôvodniť. Tieto dôvody by mohli zahŕňať napríklad prípad, keď pre iný hospodársky subjekt je takmer technicky nemožné dosiahnuť požadované ciele alebo keď existuje potreba používať osobitné know-how, nástroje alebo prostriedky, ktoré má k dispozícii len jeden hospodársky subjekt. Technické dôvody môžu takisto vyplývať z osobitných požiadaviek na interoperabilitu, ktoré sa musia splniť, aby sa zabezpečilo fungovanie stavebných prác, tovaru alebo služieb, ktoré sa majú obstarať. Napokon, postup obstarávania nie je užitočný, ak sa tovar kupuje priamo na komoditnom trhu vrátane obchodných platforiem pre komodity, ako sú burzy poľnohospodárskych výrobkov, surovín a energie, v prípade ktorých je prirodzenou zárukou trhových cien regulovaná mnohostranná obchodná štruktúra, nad ktorou sa vykonáva dohľad. 25. Podľa čl. 26 ods. 6 smernice č. 2014/24/EÚ v osobitných prípadoch a za osobitných okolností výslovne uvedených v článku 32 môžu členské štáty stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu uplatniť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia výzvy na súťaž. Členské štáty neumožnia použitie tohto postupu v žiadnych iných prípadoch, než sú prípady uvedené v článku 32. 26. Podľa čl. 32 ods. 2 písm. b/ smernice č. 2014/24/EÚ rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia sa pri verejných zákazkách na uskutočnenie stavebných prác, verejných zákazkách na dodanie tovaru a verejných zákazkách na poskytnutie služieb môže použiť v týchto prípadoch: ak práce, tovar alebo služby dokáže dodať iba jeden konkrétny hospodársky subjekt, a to z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov: (i) cieľom obstarávania je vytvorenie alebo nadobudnutie jedinečného umeleckého diela alebo umeleckého výkonu, (ii) z technických dôvodov neexistuje hospodárska súťaž; (iii) ochrana výlučných práv vrátane práv duševného vlastníctva. Výnimky stanovené v bodoch (ii) a (iii) sa uplatňujú len v prípadoch, keď neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov obstarávania 27. Podľa § 26 ods. 1 písm. h/ zákona č. 154/2001 Z.z. prokurátor je povinný používať pri plnení svojich služobných povinností informačné systémy, najmä centrálny informačný systém prokuratúry, elektronický systém právnych informácií a ďalšie informačné systémy dôležité pre plnenie úloh prokuratúry, ako aj elektronickú poštu a zaručený elektronický podpis. 28. Podľa § 78 zákona č. 154/2001 Z.z. prokurátor má právo na zabezpečenie elektronického systému právnych informácií, elektronických informačných systémov prokuratúry, vhodných technických zariadení a pomôcok umožňujúcich efektívny výkon funkcie prokurátora bez zbytočných prieťahov a na bezplatné poskytnutie úradného odevu (talára). VII. Posúdenie veci správnym súdom 29. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy o konštatovaní, že žalobca nesplnil podmienky na použitie priameho rokovacieho konania vyplývajúce z § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z., resp. ich splnenie nepreukázal, na obstaranie predmetu zákazky: automatizovaný systém právnych informácií (ASPI) od spoločnosti Wolters Kluwer s.r.o. 30. Priame rokovacie konanie je špecifickým postupom vo verejnom obstarávaní, ktorý je možno použiť len vo veľmi výnimočných prípadoch, ktoré sú uvedené v § 81 zákona č. 343/2015 Z.z., resp. v čl. 32 smernice č. 2014/24/EÚ. Prípady, v ktorých je možné aplikovať priame rokovacie konanie, predstavujú výnimky z požiadavky aplikácie súťažných postupov verejného obstarávania, pričom predmetné výnimky je potrebné vykladať reštriktívne a používať ich s patričnou opatrnosťou (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-57/94). Nakoľko ide o výnimku z použitia štandardných postupov verejného obstarávania, je nevyhnutné, aby verejný obstarávateľ preukázal reálnu existenciu výnimky a jej dôvody, ktoré umožňujú aplikáciu priameho rokovacieho konania. Dôkazné bremeno teda leží na verejnom obstarávateľovi (v predmetnej veci na žalobcovi). 31. Priame rokovacie konanie by sa v zmysle čl. 50 preambuly smernice č. 2014/24/EÚ malo obmedziť len na prípady, keď uverejnenie nie je možné z dôvodov mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré nenesie zodpovednosť, alebo keď ide o situáciu výlučnosti vyplývajúcu z technických dôvodov. 32. Priame rokovacie konanie môže verejný obstarávateľ použiť pri podlimitných zákazkách podľa § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. len vtedy, ak tovar, stavebné práce alebo služby môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt, ak ide o (i) výhradné práva, a za predpokladu, že (ii) neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a (iii) chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania [výhradné práva upravuje napríklad § 14 zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon), § 17 autorského zákona]. 33. Žalobca preukázal, že spoločnosť Wolters Kluwer s.r.o. je autorom, výrobcom, vlastníkom autorských práv a výhradným predajcom informačného systému ASPI na území SR, teda prvá podmienka na použitie priameho rokovacieho konania je splnená. 34. K druhej podmienke (neexistencia žiadnej primeranej alternatívy alebo náhrady) správny súd uvádza, že medzi účastníkmi je nesporné, že žalobca nevykonal prieskum relevantného trhu informačných systémov zameraných na právne informácie. Je pravdou, že zákon č. 343/2015 Z.z. ani smernica č. 2014/24/EÚ expressis verbis nedefinujú relevantný trh na účely verejného obstarávania. V tejto súvislosti je však potrebné vychádzať z tretieho odseku bodu 50 preambuly smernice č. 2014/24/ EÚ, v zmysle ktorého verejní obstarávatelia musia uviesť dôvody, prečo neexistujú žiadne primerané alternatívy alebo náhradné riešenia, a to aj mimo členského štátu verejného obstarávateľa. Inými slovami, citovaná smernica priamo predpokladá, že verejný obstarávateľ uskutoční prieskum trhu nielen na území členského štátu, kde sídli, ale aj mimo tohto územia v rámci celej EÚ. Tento záver je potrebné vykladať v kontexte čl. 26 ods. 6 smernice č. 2014/24/EÚ, v zmysle ktorého členské štáty môžu v osobitných prípadoch a za osobitných okolností výslovne uvedených v článku 32 stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu uplatniť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia výzvy na súťaž. Preto je záver žalovaného o potrebe preskúmania relevantných trhov správny a súladný so smernicou. 35. K priamej aplikácii smernice č. 2014/24/EÚ ohľadom skúmania relevantných trhov v rámci územia SR aj mimo neho správny súd uvádza, že je nepochybné, že právo Európskej únie (komunitárne právo) má podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a štátne orgány členských štátov sú povinné ho prednostne aplikovať bez ohľadu na právne odvetvie (verejné právo, súkromné právo a podobne). Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. V každom jednotlivom prípade treba preskúmať, či sú povaha, systematika a znenie predmetného ustanovenia spôsobilé vyvolať priamy účinok na vzťahy medzi členskými štátmi a jednotlivcami (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-41/74). Je nevyhnutné si uvedomiť, že prednostnú aplikáciu práva Európskej únie vo vnútroštátnom práve sú povinné realizovať nielen súdy (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Simmenthal C-106/77), ale aj orgány verejnej správy príslušného štátu v rámci ich právomocí (rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach C-118/00, C-302/97, čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR). Platí pritom nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti právne záväzných aktov, ktoré boli v úradnom vestníku uverejnené. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí C-106/77 konštatoval, že existencia komunitárnych noriem spôsobuje automaticky neuplatniteľnosť ľubovoľného ustanovenia národného práva, a má za následok neplatnosť schválenia každého nového národného zákona, ktoré je v nesúlade s komunitárnym právom. 36. Transpozičná lehota smernice č. 2014/24/EÚ uplynula dňa 18.4.2016; v Slovenskej republike bola transponovaná do zákona č. 343/2015 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 18.4.2016. Keďže v zákone č. 343/2015 Z.z. nie je výslovne transponovaný čl. 50 preambuly smernice č. 2014/24/ES (v tomto prípade tretí odsek), je nevyhnutné vychádzať priamo zo znenia smernice a vyžadovať skúmanie relevantného trhu. Smernica aj zákon používajú pojmy relevantný trh, komoditný trh alebo trh; uvedené pojmy je potrebné vykladať v kontexte konkrétnej právnej veci vzhľadom na jej špecifiká. Všeobecne však pôjde o trh konkrétneho produktu alebo služby, ktoré verejný obstarávateľ obstaráva; v tomto prípade pôjde o trh informačných systémov v oblasti právnych predpisov, judikatúry vnútroštátnych súdov aj súdov EÚ a Rady Európy, prípadne trh ďalších funkcionalít podľa požiadaviek verejného obstarávateľa. Preto bolo na žalobcovi, aby tieto možnosti preveril na území Slovenskej republiky aj v iných členských štátoch EÚ (napríklad v Českej republike z hľadiska jazykovej aj prípadnej legislatívnej podobnosti), čo neurobil; nepreukázal teda splnenie podmienky neexistencie primeranej alternatívy alebo náhrady podľa § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. 37. Medzi tieto informačné systémy zamerané na právne informácie patrí (čo je známe správnemu súdu z jeho činnosti), napríklad informačný systém C.H. Beck, ktorý existuje v slovenskej aj českej mutácii so zameraním na slovenské aj české právne predpisy, judikatúru vnútroštátnych súdov, súdov EÚ, ESĽP, právnickú literatúru, komentované právne predpismi a podobne. Žalobca nepreukázal, žeby zisťoval, či informačný systém C.H. Beck mu už je poskytovaný prostredníctvom inej rozpočtovej organizácie SR. Žalobca sa takisto nezaoberal napríklad informačným systémom judikáty.info alebo iným informačným systémom. Správny súd preto opäť konštatuje, že žalobca nepreukázal splnenie druhej podmienky na použitie priameho rokovacieho konania, a to neexistenciu primeranej alternatívy alebo náhrady informačného systému ASPI. Na margo správny súd uvádza, že je možné, že po uskutočnení prieskumu trhu by mohol žalobca ako verejný obstarávateľ dospieť (vrátiť sa) k preferovaniu informačného systému ASPI, no bez vykonania prieskumu relevantného trhu nemožno v tomto štádiu tvrdiť, že žiadna primeraná alternatíva neexistuje. 38. Splnenie tretej podmienky (chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania) súvisí so záverom o nepreukázaní neexistencie primeranej alternatívy alebo náhrady. Inými slovami, obstaranie jedného produktu od konkrétneho dodávateľa v priamom rokovacom konaní za skutkového stavu, aký je v predmetnej právnej veci, jednoznačne nepreukazuje, že nedošlo k umelému zúženiu parametrov verejného obstarávania. Jedine objektívna výlučnosť obstarávaného predmetu nespôsobená verejným obstarávateľom (spolu so splnenými podmienkami vyplývajúcimi z § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. a čl. 32 smernice č. 2014/24/ EÚ) môže odôvodniť použitie priameho rokovacieho konania, čo sa v tejto veci nestalo. 39. Správny súd nespochybňuje špecifiká podmienok žalobcu a jeho informačného systému, ani oprávnenie prokurátorov mať k dispozícii elektronický systém právnických informácií a ich spokojnosť s informačným systémom ASPI. O to viac však treba s odbornou starostlivosťou pristupovať k zadávaniu a definovaniu podmienok verejného obstarávania informačného systému aj z hľadiska budúcich možných licenčných zmlúv. Podľa názoru správneho súdu v predmetnom verejnom obstarávaní k takejto odbornej starostlivosti nedošlo. 40. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalobca v tomto štádiu konania nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok na použitie priameho rokovacieho konania vyplývajúcich z § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. a smernice č. 2014/24/EÚ, a to neexistenciu žiadnej primeranej náhrady alebo alternatívy a že chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. V dôsledku toho nebol oprávnený realizovať priame rokovacie konanie podľa § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. Rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov sú súladné so zákonom č. 343/2015 Z.z., smernicou č. 2014/24/EÚ aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ, vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, sú odôvodnené v súlade so zákonom č. 343/2015 Z.z. a nevykazujú znaky arbitrárnosti. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. 42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).