Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/128/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201355 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201355.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 310, IČO: 31 303 862, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, 042 83 Košice proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti účastníkov konania: 1. Poľovnícke združenie Kriváň Turany, ul. Hviezdoslavova 811/8, 038 53 Turany, zastúpený: JUDr. Iveta Ďurčaťová, advokátka, Kollárova 35, 036 01 Martin 2. Združenie domových samospráv, Námestie SNP 13, 810 00 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: 5817/2017-9.2 (18/2017 - rozkl.) zo dňa 07.06.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. Ďalším účastníkom súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Listom zo dňa 30.01.2017 požiadalo Poľovnícke združenie Kriváň Turany, ul. Hviezdoslavova 811/8, 038 53 Turany (ďalej aj ako „žiadateľ“) Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody o udelenie výnimky zo zakázaných činností podľa ustanovenia § 35 zákona č. 543/2012 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2012 Z. z.“) spočívajúcej v umožnení usmrtiť formou odstrelenia jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany. Žiadateľ v žiadosti poukázal na to, že rozhodnutím zo dňa 21.10.2016 mu už bola udelená výnimka na ochranný lov medveďa hnedého, o ktorú požiadal listom zo dňa 07.09.2016, ktorá nebola realizovaná a v tejto súvislosti poukázal na okolnosti, ktoré mu znemožnili jej realizáciu. 2. K žiadosti žiadateľa sa vyjadrilo Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 310, IČO: 31 303 862 (ďalej len „Lesoochranárske zoskupenie VLK“), podaním zo dňa 14.03.2017, ktoré nesúhlasilo s udelením výnimky, tak, ako bola navrhovaná v podkladoch rozhodnutia. Poukázalo na to, že žiadateľ požiadal o ochranný lov, a preto by malo rozhodnutie v prípade povolenia výnimky obsahovať konkrétne podmienky zabezpečujúce usmrtenie konkrétneho jedinca, ohrozujúceho svojim správaním ľudí, alebo spôsobujúceho opakované škody. Ďalej poukázalo na to, že z podkladov rozhodnutia vyplýva, že nekonkrétna výnimka umožní odlov akéhokoľvek jedinca vrátane takého, ktorý sa v intraviláne obce nepohybuje. V podaní uviedlo, že za odôvodnené možno považovať udelenie výnimky v prípade medveďov spôsobujúcich opakované škody, za predpokladu predošlej účinnej ochrany komisionálneho vyhodnotenia škôd Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) a identifikácie takýchto medveďov napr. na základe parametrov stôp. Pripustilo aj dôvodnosť udelenia výnimky v prípade medveďov synantropných, ohrozujúcich svojim správaním zdravie ľudí v lokalitách, v ktorých uplatňované preventívne opatrenia nie sú účinné. Poukázalo však na to, že v takomto prípade by mala byť lokalita na usmrtenie stanovená do vzdialenosti 500 m od zastaveného územia resp. tam, kde jedinec spôsobuje škody, keďže len týmto spôsobom je možné zabezpečiť adresnosť lovu jedinca. Vyjadrilo zásadný nesúhlas s umožnením lovu na vnadisku, keďže vnadením sa môžu do blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí schádzať medvede so širšieho okolia a zvyšovať tak riziko vzniku konfliktných situácií. 3. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody (ďalej len ako „prvostupňový orgán“) povolil rozhodnutím č. 3469/2017-6.3 zo dňa 06.04.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) výnimku zo zákazov stanovených v ustanovení § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2012 Z. z., teda usmrtiť t. j. odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany, držať ho a prepravovať, pričom stanovil podmienky týkajúce sa časovej platnosti udelenej výnimky (odstrel bolo možné zrealizovať od 01.06.2017 do 30.11.2017), parametrov jedinca, ktorého možno usmrtiť a povinností žiadateľa oznámiť čas lovu a aj odstrel medveďa ŠOP SR. 4. Lesoochranárske zoskupenie VLK, podalo proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, v ktorom poukázalo na to, že prvostupňový orgán sa nevysporiadal s jeho argumentami proti udeleniu výnimky uvedenými v jeho vyjadrení zo dňa 14.03.2017. Poukázalo na to, že výnimka udelená prvostupňovým rozhodnutím nezabezpečí naplnenie cieľa a uviedlo, že prvostupňový orgán sa nevysporiadal s tým, aký vplyv majú vnadiská na správanie medveďov. K predmetnej otázke sa vyjadrila Správa TANAPu v stanovisku TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015, o ktoré sa opieralo Lesoochranárske zoskupenie VLK. Zdôraznilo, že žiadateľ žiadal o ochranný lov, pričom prvostupňové rozhodnutie umožňuje usmrtiť náhodne vybraného medveďa, ktorý svojím správaním neohrozuje obyvateľov v obci, ani návštevníkov rekreačných zariadení. V závere uviedlo, že udelená výnimka nezabezpečí predchádzanie vzniku škôd, ani nezvýši bezpečnosť obyvateľstva. 5. V predmetnej veci podalo Združenie domových samospráv, Námestie SNP 13, Bratislava (ďalej len „ZDS“) písomné vyjadrenie zo dňa 15.05.2017, ktoré namietalo, že podľa ustanovenia § 3 ods. 3 - 5 zákona č. 543/2012 Z. z., bol žiadateľ o výnimku povinný zapracovať preventívne opatrenia do projektov podľa osobitných zákonov a že absencia takýchto opatrení v odôvodnení napadnutého rozhodnutia predstavuje procesnú vadu. 6. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len ako „druhostupňový orgán“) rozhodnutím č.: 5817/2017-9.2 (18/2017 - rozkl.) zo dňa 07.06.2017 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), zamietlo rozklad zo dňa 27.04.2017 podaný Lesoochranárskym zoskupením VLK, proti prvostupňovému rozhodnutiu a rozhodlo tak, že potvrdilo prvostupňové rozhodnutie č. 3469/2017-6.3 zo dňa 06.04.2017. 7. Osobitná komisia ministra životného prostredia Slovenskej republiky pre konanie vo veciach rozkladov (ďalej len „osobitná komisia“) sa nestotožnila s názorom LZ VLK, že usmrcovanie jedincov medveďa hnedého v spojitosti s ničením ich prirodzeného biotopu môže viesť k ohrozeniu životaschopnosti zdravej populácie medveďa, nakoľko správnemu orgánu nie sú známe základné dáta o populácii medveďa na Slovensku. Uvedenými údajmi o populácii medveďa hnedého na Slovensku sa podrobne zaoberal materiál „Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“ z novembra 2016, ktorý vypracovala SOP SR aj za účasti zástupcov LZ VLK ako spoluautorov. Na na str. 13 tohto materiálu je uvedené, že podľa výsledku najnovších genetických výskumov, ktorý je možné považovať za najpresnejší odhad veľkosti medvedej populácie na Slovensku, sa na území Slovenska vyskytuje počet 1 020 - 1 490 jedincov medveďov hnedých, pričom sa predpokladá, že počet medveďov bude ďalej stúpať. Z celkového odhadovaného počtu 8100 medveďov, ktoré materiál „Status and management of the brown bear in Europe“ (Andreas Zedrosser, World Wide Fund for Nature - Austria) uvádza ako počet medveďov obývajúcich Karpaty na území Slovenska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny, tak Slovensko obýva približne šestina celej karpatskej medvedej populácie, a to pri najmenšom územnom rozsahu Slovenska zo všetkých uvedených štátov (Karpatský oblúk na Slovensko zasahuje len 17,2% svojej celkovej výmery). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že počet medvedej populácie na Slovensku je v súčasnosti životaschopný a že povolenie odôvodnenej výnimky z podmienok ochrany uvedeného chráneného druhu živočícha nespôsobuje pokles medvedej populácie. 8. K námietkam uvedeným vo vyjadrení ZDS zo dňa 15.05.2017 osobitná komisia uviedla, že Osobitná komisia sa nestotožnila s právnym názorom ZDS, že podľa § 3 ods. 3-5 zákona o ochrane prírody bol žiadateľ o výnimku povinný zapracovať preventívne opatrenia do projektov podľa osobitných zákonov a že absencia takýchto opatrení v odôvodnení napadnutého rozhodnutia predstavuje procesnú vadu. Ako vyplýva z uvedeného paragrafového znenia zákona o ochrane prírody - ustanovenia § 3 ods. 3-5 zákona o ochrane prírody sa vzťahujú na prípady, keď sa ľudskou činnosťou závažne zasiahne do územného systému ekologickej stability alebo do ekosystému a to predovšetkým pri manipulácii s pôdnym fondom, s poľnohospodárskymi pozemkami, pri výkone banskej činnosti, pri zásahoch do krajiny a pod. Povolením výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého nedôjde k takémuto zásahu do územného systému ekologickej stability a ako bolo odôvodnené vyššie, nebude tým vážne ovplyvnený ani ekosystém vyskytujúci sa na území poľovného revíru Turany. Podľa názoru osobitnej komisie sa uvedené ustanovenia zákona o ochrane prírody netýkajú prípadov povoľovania výnimiek v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona o ochrane prírody. 9. Tvrdenie ZDS, že zdôvodnenie žiadosti je čisto účelové a v skutočnosti nejde o ochranu zdravia a majetku, ale o usporiadanie poľovačky na chránený druh, považuje osobitná komisia za subjektívne tvrdenie, ktoré nebolo zo strany ZDS podložené ďalšími dôkazmi dosvedčujúcimi uvedenú skutočnosť. Taktiež tvrdenie ZDS, že žiadateľ zrealizoval viaceré činnosti, ktoré riziko konfliktných situácií s medveďmi zvyšujú a to v rozpore s predchádzajúcimi povoleniami, pričom na túto skutočnosť upozorňovala ŠOP SR a uvedené skutočnosti prvostupňový správny orgán ignoroval, považuje osobitná komisia za nepodložené, nakoľko toto tvrdenie nevyplýva zo stanoviska ŠOP SR a Správy NP Malá Fatra, ktoré je súčasťou predloženého spisového materiálu k uvedenej veci. 10. Požiadavku ZDS, aby bolo ZDS oboznámené s podkladmi odvolacieho konania pre účely vyjadrenia sa podľa ustanovení § 33 ods. 2 a § 56 Správneho poriadku v samotnom konaní o odvolaní, nemohol odvolací orgán splniť a to z dôvodu, že v rámci druhostupňového konania nedopĺňal spisový materiál k uvedenej veci o nové dokumenty, ktoré by neboli súčasťou prvostupňového konania. Požiadavku ZDS, aby v rozhodnutí o rozklade boli citované všetky jeho námietky podľa ustanovenia § 47 ods. 3 posledná veta správneho poriadku a aby odvolací orgán uviedol, ako sa s nimi vysporiadal a ako ich v rozhodnutí zohľadnil, vyhodnotila osobitná komisia ako bezpredmetnú, nakoľko druhostupňovému správnemu orgánu táto povinnosť vyplýva automaticky z § 47 ods. 3 správneho poriadku. 11. Druhostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňový orgán povolil výnimku spočívajúcu v odstrele jedného jedinca medveďa hnedého povolilo na základe skutočnosti, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody. Uviedol, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie jasne a zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej právnej úpravy stanovilo podmienky výkonu povolenej výnimky. Ako vyplýva z uvedených skutočností, napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a postupom ministerstva v danom konaní nedošlo k porušeniu práv žiadneho účastníka konania. 12. Na základe vyššie uvedeného a príslušnej spisovej dokumentácie ako aj s prihliadnutím na stanovisko osobitnej komisie po preskúmaní rozkladmi napadnutého rozhodnutia, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku predmetného druhostupňového rozhodnutia. 13. Poľovnícke združenie Kriváň Turany, ul. Hviezdoslavova 811/8, 038 53 Turany zaslalo listom zo dňa 12.10.2017 Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody, hlásenie o usmrtení medveďa hnedého, z ktorého vyplýva, že medveď hnedý bol usmrtený odstrelením dňa 02.10.2017 o 21.30. II. Žaloba 14. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave dňa 09.08.2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky č: 5817/2017-9.2 (18/2017 - rozkl.) zo dňa 07.06.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol rozklad podaný žalobcom voči prvostupňovému rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Odboru štátnej správy ochrany prírody č. 3469/2017-6.3 zo dňa 06.04.2017, s návrhom na ich zrušenie. 15. Žalobca namietal v žalobe, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutie je nezákonné nakoľko: - vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP, - zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci z dôvodu uvedeného (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) - skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). 16. Uviedol, že je zainteresovanou verejnosťou podľa ustanovenia § 42 ods. 1 SSP. 17. Odvolával sa na ustanovenie § 82 ods. 3 zákona č. 543/2012 Z. z.. 18. Navrhoval, aby súd napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi, aby priznal náhradu trov konania. 19. Žalobca sa vyjadril k žalobným dôvodom uvedeným v ustanoveniach § 191 ods. 1 písm. e) SSP a § 191 ods. 1 písm. f) SSP a uviedol, že: - napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie nie sú v súlade s ustanovením § 40 ods. 2, ods. 3 zákona č. 543/2012 Z. z. a zároveň ani v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, - v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého, povedie k naplneniu cieľa, pre ktorý sa výnimka udeľuje, - už v priebehu konania uvádzal, že nezistenie početnosti a lokalizácie existujúcich vnadísk v predmetnom poľovnom revíri je zásadným nedostatkom zisťovania skutočného stavu vecí, keďže existencia vnadísk zásadne ovplyvňuje synantropizáciu medveďa hnedého a jeho závislosť na antropických zdrojoch potravy. - žiadateľ žiadal o usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v rámci ochranného lovu, pričom prvostupňovým rozhodnutím nebol identifikovaný konkrétny jedinec, ktorého usmrtením by sa naplnil cieľ udelenia výnimky, ale môže byť usmrtený jedinec náhodne prilákaný na vnadisko, pričom k vylúčeniu synantropného medveďa z populácie nedôjde, - poukázal na konkrétne stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody, vyhodnocujúce efekt vnadenia na migráciu medveďov ako veľmi významný, s tým, že žalovaný sa v rozhodnutí zaoberal aj touto námietkou, pričom sa s ňou vyrovnal tak, že uvedené stanovisko ŠOP SR sa týkalo inej lokality, pričom výskyt škôd spôsobený medveďmi a ohrozenie obyvateľov medveďmi, nie sú na oboch lokalitách totožné, - poukázal na stanovisko Správy TANAPu sp. zn. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015, v ktorom táto odborná organizácia ochrany prírody uviedla: „Správa TANAPu disponuje množstvom preukázateľných faktov o tom, že takéto vnadiská zriadené napríklad vo vegetačnom období majú presne opačný efekt, ako uvádza žiadateľ. Nielen priamo na nich, ale aj v ich bezprostrednom okolí, približne do 3 až 5 kilometrov spôsobujú veľmi nevhodnú a zároveň nebezpečnú koncentráciu medveďov do blízkosti ľudských obydlí a ostatných zariadení turistického ruchu. Všetky vnadiská, na ktorých sa koncentrujú medvede bez ohľadu na vegetačné obdobie, predstavujú významný medzičlánok smerujúci k postupnej synantropizácii hlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Táto skutočnosť následne niekoľkonásobne zvyšuje riziko nebezpečného stretu s človekom“. 20. Ďalej žalobca uviedol, že medzi podkladmi rozhodnutia, ktoré mal žalovaný, ale aj prvostupňový orgán k dispozícii, bolo podanie žalobcu, z ktorého vyplynulo, že ŠOP SR ako odborná organizácia ochrany prírody (§ 65a zákona č. 543/2012 Z.z.), ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody, vrátane odborných stanovísk pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody, považuje všetky hľadiská, na ktorých sa koncentrujú medvede za významný medzičlánok, smerujúci postupnej synantropizácii hlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Ak žalovaný odobril postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý nepovažoval za potrebné pre zistenie skutočného stavu obstarať si podklady, z ktorých by vyplynulo, aká je početnosť a lokalizácia vnadísk a krmovísk v predmetnom poľovnom revíri konštatovaním, že citované stanovisko ŠOP SR sa vzťahovalo k inej lokalite, celkom zjavne sa nezákonne (keďže Správny poriadok ukladá správnym orgánom v ustanovení § 32 ods. 1 zistiť presne a úplne skutočný stav veci a obstarať si na to potrebné podklady) vyhol svojej povinnosti rozhodnúť na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. 21. Zastával názor, že v predmetnej veci nebola naplnená ani podmienka neexistencie inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy na ochranu pred synantropnými medveďmi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že od 01.07.2016 je súčasťou povinností držiteľov komunálneho odpadu podľa zákona č. 79/2015 Z.z., v znení platnom od 01.07.2016 povinnosť na určených územiach zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého. Uviedol, že podľa vyhlášky č. 371/2015Z. z. jej prílohy 19, je územím, v ktorých je držiteľ odpadu povinný zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého aj celé územie obce Šútovo, okrem zastaveného územia obce a zastavané územie obce v časti Chata pod Chlebom a Šútovská dolina, pričom predmetná právna úprava jednoznačne identifikuje nakladanie s odpadom tak, aby bol zabezpečený pred prístupom medveďa hnedého ako účinný prostriedok ochrany pred prenikaním medveďa hnedého do blízkosti sídel a rekreačných objektov. 22. Konštatoval, že pokiaľ právna úprava výslovne identifikuje územie obce Šútovo ako také, kde zabezpečenie odpadu ako ľahko dostupnej potravy pre medvede je prostriedkom na ochranu proti synantropizácii, potom nemožno poprieť, že existencia vnadísk ako zdroja ľahko dostupnej potravy pre medvede, tento potenciál nesporne má. Nemožno na jednej strane považovať za natoľko nesporný vplyv ľahko dostupnej potravy na prenikanie medveďov k sídlam, že je právnym predpisom uložená povinnosť (ktorej nedodržanie je aj sankcionované) takúto dostupnú potravu medveďom vo forme nezabezpečeného odpadu neponúkať a na druhej strane v rámci konania o udelenie výnimky ignorovať práve takúto nezabezpečenú potravu ako jeden z dôvodov synantropizácie medveďa a rovnako ignorovať preventívny potenciál odstránenia tohto dôvodu prenikania medveďov do osídlených oblastí. 23. Žalobca sa vyjadril k žalobným dôvodom uvedeným v ustanovení § 191 ods. 1 písm. f) SSP a uviedol, že: - napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodov, že je v rozpore so zákonom, - podstata nesprávneho právneho posúdenia žalovaného a prvostupňového orgánu spočíva v tom, že ani jeden z orgánov neposudzoval žiadosť o udelenie výnimky z hľadísk vo vyššie citovaných ustanoveniach právnych predpisov uvedených, teda predovšetkým nesprávne vyložil použité právne predpisy a nesprávne ich v predmetnej veci aplikoval, - už v priebehu administratívneho konania poukazoval na neúčinnosť výnimky povolenej na ochranu obyvateľstva pred synantropným medveďom, prenikajúcim k sídlam a rekreačným zariadeniam, keďže táto výnimka umožňuje usmrtiť akéhokoľvek medveďa, ktorý bude prilákaný na vnadisko, a to paradoxne v rozpore s dôvodmi, pre ktoré bola výnimka udelená, situované minimálne 2 km od trvalo obývanej časti obce. Z podkladov rozhodnutia (Stanovisko ŠOP SR - Správy NP Malá Fatra) vyplýva, že jedince prenikajú do blízkosti obce, či priamo zastavanej časti obce Šútovo. Za tohto stavu nie je žiadny dôvod dospieť k záveru, že usmrtením náhodne prilákaného jedinca na vnadisko, vzdialené aspoň 2 km od obývanej časti obce, je možné predísť prenikaniu jedincov medveďa hnedého do zastavenej časti obce Šútovo. 24. Žalobca zdôraznil, že usmrtením medveďa hnedého na vnadisku, ďaleko od ľudských sídel, nedôjde ani k zastaveniu prenikania medveďov za potravou, ani k presmerovaniu migračných koridorov medveďov. 25. Ďalej žalobca uviedol, že zo zákona č. 543/2012 Z.z. a Smernice o biotopoch vyplýva, že výnimku možno udeliť pri predchádzaní závažným škodám na úrode (ZOPK, resp. na zabránenie vážneho poškodenia najmä úrody). Aj keď citované ustanovenia komunitámeho a slovenského práva používajú na vyjadrenie tohto účelu odlišné pojmy, nie je možné interpretovať dôvod na udelenie výnimky podľa ustanovenia § 40 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2012 Z.z. inak, ako je tento dôvod vyjadrený v ustanovení článku 16 ods. 1 písm. b) Smernice o biotopoch, teda, že výnimka môže byť udelená, ak je preukázané, že jej udelenie a realizácia môže zabrániť vážnemu poškodeniu úrody. 26. Žalobca namietal, že orgány verejnej správy udeliť výnimku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 40 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2012 Z. z., bez toho, aby posúdili, či udelenie výnimky má schopnosť skutočne zabrániť, či predísť závažným škodám na úrode. Podľa názoru žalobcu, samotná skutočnosť, že ku škodám na úrode dochádza, hoci sú aj tieto škody spôsobené medveďom hnedým, nie je postačujúce pre rozhodnutie o tom, že je potrebné a zároveň možné udeliť výnimku podľa ustanovenia § 40 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2012 Z. z.. Ak totiž udelenie a realizácia výnimky nemá spôsobilosť prispieť k naplneniu zákonom, či smernicou sledovaného cieľa, potom takúto výnimku nemožno považovať za udelenú v súlade s právom, keďže v skutočnosti nebola udelená na legitímny a v práve zakotvený cieľ. Tento argument rovnako platí pre udelenie výnimky z dôvodu ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľstva, keďže za vyššie uvedených okolností nie je možné identifikovať žiadne skutočnosti, ktoré by umožňovali predpoklad, že udelená a realizovaná výnimka povedie k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľstva. 27. Uviedol, že neskúmanie existencie a účinnosti preventívnych opatrení, v celom ich komplexe je rovnako nesprávnym postupom orgánov verejnej správy, ktoré vychádza z ich nesprávneho právneho názoru o tom, že preventívne opatrenia sú nerealizovateľné a že nie je potrebné, ani možné v rámci jedného konania očakávať a vyžadovať koncepčné riešenie problému prenikania medveďov za poľnohospodárskymi plodinami je, vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli najavo v administratívnom konaní, prakticky nesporné, že sledovaný cieľ, teda prevenciu vzniku škôd naplnia len účinné preventívne opatrenia, ktoré zabránia tomuto stavu, teda prenikaniu medveďov za dostupnou potravou. 28. Keďže zákon č. 543/2012 Z. z. v častiach relevantných pre rozhodovanú vec, je zároveň transpozíciou komunitárneho práva do Slovenského právneho poriadku. Žalobca naďalej zotrváva na stanovisku, že v každom správnom konaní, v ktorom je udeľovaná výnimka z ochrany druhu európskeho významu, musia byť zohľadnené potreby a obsah ochrany takéhoto živočícha komplexne, na úrovni populácie a len z takéhoto zhodnotenia, ktoré berie do úvahy všetky aspekty, ktoré môžu mať vplyv na zachovanie priaznivého stavu ochrany medveďa hnedého ako druhu európskeho významu, možno vyvodiť opodstatnený záver o možnosti, či nemožnosti udeliť výnimku z hľadiska potrieb ochrany tohto druhu európskeho významu a o dôvodnosti takejto výnimky. 29. Európskou iniciatívou pre veľké šelmy bola v júli 2008 pre Európsku komisiu vypracovaná Inštrukcia pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie, ktorá sa zaoberá aj otázkou povoľovania výnimiek z ochrany veľkých šeliem, vrátane medveďa hnedého. Uvedená Inštrukcia považuje udeľovanie výnimiek na usmrcovanie jedincov týchto druhov za akceptovateľné, len za predpokladu splnenia komplexu podmienok. Keďže označená Inštrukcia detailizuje okolnosti udeľovania výnimiek z ochrany druhov európskeho významu, nie je zrejmé, aké konkrétne právne úvahy viedli žalovaného, aj prvostupňový správny orgán k záveru, ktorý je základom ich neposúdenia a nevyhodnotenia účinnosti udelených výnimiek vo vzťahu k ich účelu. 30. Európskou iniciatívou pre veľké šelmy bola v júli 2008 pre Európsku komisiu vypracovaná Inštrukcia pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie, ktorá sa zaoberá aj otázkou povoľovania výnimiek z ochrany veľkých šeliem, vrátane medveďa hnedého. Uvedená Inštrukcia považuje udeľovanie výnimiek na usmrcovanie jedincov týchto druhov za akceptovateľné, len za predpokladu splnenia komplexu podmienok. Keďže označená Inštrukcia detailizuje okolnosti udeľovania výnimiek z ochrany druhov európskeho významu, nie je zrejmé, aké konkrétne právne úvahy viedli žalovaného, aj prvostupňový správny orgán k záveru, ktorý je základom ich neposúdenia a nevyhodnotenia účinnosti udelených výnimiek vo vzťahu k ich účelu. 31. Žalobca poukázal na kritériá uvedené v Inštrukcii na povoľovanie výnimiek z ochrany druhov európskeho významu s tým, že zdôraznil, že všetky úmrtia zapríčinené ľuďmi musia byť vzaté do úvahy pri stanovení kvóty, v rámci ktorej sa udeľujú výnimky a opatrenia na predchádzanie, alebo zmiernenie následkov, ohrozenia veľkými šelmami musia byť vyhodnotené a praktizované všade, kde je to možné a uprednostňované pred možnosťou poľovania a udeľovania výnimiek na usmrtenie jedincov veľkých šeliem. Uviedol, že žalovaný nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo kritériá, ktoré žalobca žiadal uplatniť v administratívnom konaní (a ktoré vyplývajú aj z Inštrukcie), by nemali byť aplikované a aplikovateľné v konkrétnom konaní. 32. Ďalej uviedol, že ďalším jeho nedostatkom je nevyhodnotenie stavu medvedej populácie so zreteľom na samotným žalovaným konštatované početné dopravné kolízie s medveďmi v danej oblasti. Nie je zrejmé, akým spôsobom, pri neexistencii akýchkoľvek konkrétnych údajov o početnosti a skladbe medvedej populácie na predmetnom území a pri absencii konkrétnych počtov medveďov usmrtených pri dopraných kolíziách, dospel žalovaný k záveru, že usmrtením medveďa hnedého nedôjde k ohrozeniu priaznivého stavu medvedej populácie na predmetnom území. 33. Žalobca navrhol, aby krajský súd rozhodol tak, že zruší napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 34. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 05.02.2018 nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov ustanovených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci, pre zistenie skutkového stavu nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pre rozpor skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, s administratívnymi spismi, resp. skutkový stav nemá oporu v administratívnych spisoch. 35. Vyjadril sa k procesnému postaveniu účastníkov konania a uviedol, okrem žalobcu, neho a žiadateľa, bolo účastníkom administratívneho konania aj Združenie domových samospráv, ktoré v žalobnom návrhu však nebolo označené, tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 182 ods. 1 písm. b), § 32 ods. 3 a § 41 ods. 1 SSP a aj keď mal pochybnosti o oprávnenosti W.a konať za ZDS, naďalej konal so ZDS ako s účastníkom konania v súlade so zásadou „v prípade pochybností v prospech účastníka konania“. 36. Poukázal na to, že vydanie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu bolo podľa ustanovenia § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. Z. z. z dôvodu predchádzania závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a v záujme ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. V zmysle týchto ustanovení zákona o ochrane prírody sa nevyžaduje vznik škody na majetku alebo škodlivého následku na verejnom zdraví alebo na verejnej bezpečnosti ľudí, ale preferuje sa ochrana týchto záujmov pred vznikom škody alebo takéhoto škodlivého následku, pretože, keď následok na majetku, zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má teda predovšetkým preventívny charakter a jej realizáciou sa má predchádzať vzniku škôd na majetku a nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu. najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. 37. Ďalej žalovaný uviedol, že zo stanoviska ŠOP SR, Správa Národného parku Malá Fatra zo dňa 23.02.2017 jednoznačne vyplýva záver, že vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého bol skúmaný aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu SKUEV 0252 Malá Fatra a CHVÚ Malá Fatra), v blízkosti ktorých sa usmrtenie navrhuje (lokality usmrtenia sú mimo území európskeho významu). Správa Národného parku Malá Fatra vo formulári odôvodňuje schválenie žiadosti žiadateľa nasledovne: „Správa NP Malá Fatra prihliadnuc na celkovú situáciu súvisiacu s manažmentom medvedej populácie a § 40 ods. 3 písm. a), c) zákona č. 543/2002 Z. z. doporučuje lov v Poľovníckom revíri Turany realizovať najmä z titulu každoročného pohybu jedincov v blízkosti obcí, či priamo v zastavanej časti obce Šútovo. Vzhľadom na tento pohyb dochádza nielen ku škodám, ale i k ohrozovaniu občanov a v zastavanej časti obce Šútovo. Lov doporučujeme lokalizovať hlavne do k. ú O. odkiaľ existuje najviac zdokladovaných škôd. Súhlasíme s ulovením jedinca s hmotnosťou do 150 kg a to v čase do 30.11. formou posliedky alebo postriežky. V prípade realizácie prikrmovania bude toto vykonané výlučne rastlinnou potravou extenzívnou formou (do 15kg krmiva denne). Vnadisko bude založené minimálne 2 km od trvalo obývanej časti obce.“ 38. Žalovaný uviedol, že výnimka bola udelená aj v súlade s ustanovením § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., t.j. pri neexistencii inej alternatívy, pričom výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie medveďa hnedého v jeho prirodzenom areáli. Uviedol, že splnenie zákonných podmienok na udelenie výnimky jednoznačne vyplýva tak z administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia oboch napadnutých rozhodnutí. Preto neobstoja ani námietky žalobcu o rozpore týchto rozhodnutí so správnym poriadkom. 39. Poukázal na to, že z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade škôd spôsobených medveďmi na území Poľovného revíru Turany sa nepreukázala žiadna súvislosť, ktorá by tieto škody a ohrozovanie ľudí spájala s akýmikoľvek vnadiskami a krmoviskami nachádzajúcimi sa na území poľovného revíru, prípadne so zabezpečením odpadkov, na ktoré LZ VLK upozorňovalo vo svojom vyjadrení k podkladom napadnutého rozhodnutia a v predloženom rozklade. Zároveň poukázal žalovaný na to, že týmto postupom sa v danom prípade zabezpečilo, že pri realizácii povolenej výnimky žiadateľom nedôjde v danej lokalite k ďalším škodám spôsobeným medveďom hnedým a súčasne sa zabezpečí adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti pred ľuďmi. 40. Zároveň zdôraznil, že v prvostupňovom rozhodnutí bol povolený odstrel jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany bez vnadenia medveďa na potravu. 41. Zároveň žalovaný uviedol, že náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené medveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nielen jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený. Preto k určitému časovému momentu, resp. obdobiu môžu byť pozorované v danom poľovnom revíri aj iné jedince (nielen tie, ktoré sú registrované príslušným správcom poľovného revíra a ŠOP SR), prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich revírov (migrácia v rámci susediacich poľovných revírov). 42. Vyjadril sa k námietke žalobcu, že prvostupňovým rozhodnutím nebol identifikovaný konkrétny jedinec, ktorého usmrtením by sa naplnil cieľ udelenia výnimky, žalovaný uviedol, z formulára k stanovisku ŠOP SR Správy Národného parku Malá Fatra zo dňa 23.02.2017 vyplýva, že odstrel medveďa sa sústreďuje v priestoroch s najväčšími škodami na poľnohospodárskych plodinách. Týmto spôsobom je zabezpečená adresnosť odstrelu problematických jedincov medveďa hnedého, nakoľko sa pri poľnohospodárskych plodinách pohybujú predovšetkým synantropné jedince medveďa. 43. Žalovaný k uvedenému ďalej uviedol, že žiadateľ v dotknutom území za roky 2006-2016 usmrtil spolu 2 jedincov medveďa hnedého, avšak od roku 2012 nebol v predmetnom revíri usmrtený do dnešného dňa ani jeden jedinec medveďa hnedého. O častom výskyte medveďa v predmetnom poľovnom revíri, predovšetkým v jeho predhorí, svedčia okrem výsledkov stacionárnych monitoringov i početné kolízie s dopravnými prostriedkami, pričom takmer 42 % takýchto kolízií je lokalizovaných v poľovnom revíri Turany (posledný prípad v roku 2016), k týmto kolíziám dochádza z dôvodu situovania migračných koridorov medzi pohoriami Malá a Veľká Fatra a z dôvodu kumulácie viacerých druhov potravných zdrojov v predhorí (viď stanovisko Správa Národného parku Malá Fatra). 44. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že ŠOP SR realizuje pravidelný monitoring priamo v teréne podľa organizačných jednotiek. ŠOP SR je odborná organizácia, venujúca sa uvedenej problematike. Z uvedeného titulu a na základe realizácie vlastných monitoringov, komunikáciou s miestnou samosprávou, farmármi, poľovníckou verejnosťou, chovateľmi hospodárskych zvierat a včiel, turistami a inými dotknutými subjektmi dokáže z odborného hľadiska posúdiť potrebu, resp. nutnosť realizácie výnimky na usmrtenie medveďa v rôznych lokalitách. 45. Podľa názoru žalovaného z podkladov získaných v konaní o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého vyplýva, že nebude dotknutá ochrana prírodných biotopov ani ochrana biotopov medveďa hnedého. ŠOP SR posúdila vplyv povolenia výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu (SKUEV 0252 Malá Fatra), v blízkosti ktorých bolo usmrtenie navrhnuté. ŠOP SR dospela k záveru, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách, kde bolo usmrtenie navrhnuté. Lokality usmrtenia sa nachádzajú mimo UEV. 46. Ďalej sa vyjadril k námietkam žalobcu, ktorý poukazoval na potrebu realizácie preventívnych opatrení, najmä v súvislosti s Inštrukciou pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie (Guidelines for Population Level Management Plans for Large Carnivores), ktorú pre Európsku komisiu vypracovala Európska iniciatíva pre veľké šelmy a že žalovaný nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo kritériá, ktoré žalobca žiadal uplatniť v administratívnom konaní (a ktoré z Inštrukcie vyplývajú, teda nie sú neopodstatnenou konštrukciou žalobcu nemajúcou zakotvenie v na vec sa vzťahujúcich predpisoch slovenského aj komunitárneho práva), by nemali byť aplikované a aplikovateľné v konkrétnom konaní. 47. Taktiež sa vyjadril k poukazu žalobcu na to, že kritériami uvedenými v Inštrukcii na povoľovanie výnimiek z ochrany druhov európskeho významu, sú: - Poľovanie, alebo povoľovanie usmrtiť jedincov je súčasťou komplexného plánu pre manažment celej populácie a jej biotopu. Takýto plán musí byť vypracovaný (napísaný) vhodnou organizáciou zabezpečujúcou manažment po primeraných konzultáciách so skupinami, ktoré zastupujú záujmy populácie a zároveň skupinami, ktoré berú do úvahy záujem na ochrane voľne žijúcich zvierat. Tieto skupiny majú byť tak súčasťou systému správnych orgánov, ako aj majú zahŕňať mimovládne organizácie. Takýto plán má byť akceptovaný väčšinou zainteresovaných skupín a väčšinou miestneho obyvateľstva. Takýto plán manažovania populácie musí byť v plnom rozsahu kompatibilný s vnútroštátnym aj medzinárodným právom a záväzkami. - V predmetnom pláne populácia veľkej šelmy musí byť dokumentovaná ako životaschopná a/ alebo schopná odolať' predpokladanému rozsahu poľovania, alebo udeľovania povolení na usmrtenie jej jedincov, bez ohrozenia jej priaznivého stavu. - Sociálna štruktúra druhu, ako aj to, ako bude na ňu vplývať odoberanie jednotlivcov musí byť braná do úvahy. - Stanovenie limitu pre minimálnu veľkosť populácie musí byť súčasťou plánu. Musí byť zabezpečený adekvátny monitorovací systém, ktorý zabezpečí, že populácia je udržiavaná nad jej minimálnou početnosťou. - Dôležité biologické údaje musia byť sústreďované zo všetkých ulovených jedincov pre účely monitorovania a manažmentu. Tieto výsledky udeľovania výnimiek a poľovania musia byť spracované ročne a porovnávané s cieľmi zakotvenými v pláne manažovania. - Metódy, ktoré sú na usmrtenie jedincov použité, nesmú byť v rozpore s medzinárodnými, alebo vnútroštátnymi pravidlami a spôsob zabíjania musí byť voči jedincom ohľaduplný. - Všetky úmrtia zapríčinené ľuďmi musia byť vzaté do úvahy pri stanovení kvóty, v rámci ktorej sa udeľujú výnimky. - Opatrenia na predchádzanie, alebo zmiernenie následkov, ohrozenia veľkými šelmami musia byť vyhodnotené a praktizované všade, kde je to možné a uprednostňované pred možnosťou poľovania a udeľovania výnimiek na usmrtenie jedincov veľkých šeliem. 48. Žalovaný k vyššie uvedenému uviedol, že pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie pripravenú Európskou iniciatívou pre veľké šelmy v júli 2008 a konštatoval, že povoľovanie výnimiek musí byť založené na komplexnom pláne pre manažment celej populácie druhu európskeho významu a jeho biotopu a musí vychádzať zo zdokumentovaného stavu populácie, uviedol, že LZ VLK sa v rámci predmetnej námietky odvolával na dokument, ktorý má odporúčací charakter a nie je právne záväzný s tým, že jeho cieľom je predniesť diskusiu o odbornom základe potrebnom pre prípravu plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie. Vyjadril sa, že opatrenia, ktorých sa LZ VLK dožaduje na základe vyššie uvedeného dokumentu a ktoré majú spočívať v komplexnom pláne pre manažment celej populácie dotknutého druhu európskeho významu a jeho biotopu, musia vychádzať zo zdokumentovaného stavu populácie a presahujú rámec jednotlivého správneho konania o povolení výnimky z podmienok ochrany chránených druhov. 49. V tejto súvislosti sa žalovaný odvolával na ustanovenie § 1 Správneho poriadku, ktorý vymedzuje rozsah pôsobnosti správneho poriadku a ktorý sa vzťahuje aj na konanie podľa zákona o ochrane prírody, správny poriadok sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak, a preto rozhodnutím vydávaným v takomto konaní nie je možné suplovať úlohy orgánov verejnej správy spočívajúce v spracúvaní a schvaľovaní dokumentov koncepčného charakteru, ale možno ním určovať iba práva a povinnosti vzťahujúce sa v konaní na konkrétne fyzické a právnické osoby, a to takým spôsobom, aby tieto práva a povinnosti boli na základe vydaného rozhodnutia realizovateľné. 50. Ďalej zdôraznil, že žalobcom uvádzaný dokument - Inštrukcia pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie vypracovaný pre Európsku komisiu Európskou iniciatívou pre veľké šelmy, ktorý v prílohe č. 2 obsahuje podmienky, za splnenia ktorých Európska iniciatíva pre veľké šelmy akceptuje regulačný lov veľkých šeliem, tieto podmienky žiadnym spôsobom nedáva do súvisu s ustanoveniami smernice o biotopoch, ani s povoľovaním výnimiek z podmienok ochrany druhov európskeho významu, preto nie je zrejmé, na základe čoho dospel žalobca k záveru, že ide o „výklad“ podmienok ochrany medveďa hnedého ustanovených v smernici o biotopoch. Smernica o biotopoch nevyžaduje od členských štátov, aby mali schválené plány pre manažment veľkých šeliem. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice o biotopoch sa vyžaduje od členských štátov prijatie manažmentových plánov len pre osobitné územia ochrany, ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000, a aj to len „v prípade potreby“. Nespochybňujúc opodstatnenosť opatrení navrhovaných v prílohe č. 2 vyššie uvedeného dokumentu je nutné uviesť, že tieto môžu v súlade s účelom uvedeného dokumentu slúžiť ako odborný podklad pre vypracovanie programov starostlivosti o veľké šelmy a určenie podmienok ich regulačného lovu, pokiaľ takýto lov pri vybraných druhoch pripadá v úvahu, avšak nemožno ich vykladať ako podmienky pre povoľovanie výnimiek v zmysle čl. 16 smernice o biotopoch, ako sa to snaží interpretovať žalobca. V Inštrukcii pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie, ktorou žalobca podopiera svoje tvrdenia, sa na str. 70 uvádza: „Tieto inštrukcie boli pripravené Európskou iniciatívou pre veľké šelmy za účelom pomoci správcom a správnym orgánom pri manažovaní veľkých šeliem. Sú založené na kombinácii výskumu (ekologických a sociálnych vied) a na skúsenostiach výskumníkov, vedcov, ochranárov a správcov divo žijúcich zvierat v Európe. Ako také, skôr zakladajú odporúčania pre osvedčené postupy, než akúkoľvek snahu o návrh právnych predpisov.“ Uviedol, že pri preklade ustanovenia vyššie uvedenej inštrukcie používa žalobca vo zvýraznenej časti textu „Opatrenia na predchádzanie, alebo zmiernenie následkov, ohrozenia veľkými šelmami musia byť vyhodnotené a praktizované všade, kde je to možné a uprednostňované pred možnosťou poľovania a udeľovania výnimiek na usmrtenie jedincov veľkých šeliem“ imperatív, pričom vhodnejším prekladom tohto textu by bolo: „Opatrenia na predchádzanie, alebo zmiernenie následkov, ohrozenia veľkými šelmami by mali byť vyhodnotené a praktizované všade, kde je to možné a uprednostňované pred možnosťou poľovania a udeľovania výnimiek na usmrtenie jedincov veľkých šeliem. 51. Žalovaný ďalej uviedol, že ŠOP SR realizuje pravidelný monitoring medveďa hnedého priamo v teréne jednotlivými organizačnými zložkami ŠOP SR. Tieto dáta sú pravidelne dopĺňané do centrálnej databázy, z ktorej čerpá v prípade potreby vypracovania odborných stanovísk k žiadostiam o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého. ŠOP SR ako odborná organizácia venujúca sa problematike ochrany prírody vrátane ochrany medveďa hnedého na základe realizácie vlastných monitoringov, komunikáciou s miestnou samosprávou, obhospodarovateľmi pozemkov, chovateľmi hospodárskych zvierat a včiel, poľovníkmi, turistami a inými dotknutými subjektmi dokáže z odborného hľadiska posúdiť potrebu, resp. nutnosť realizácie výnimky na usmrtenie medveďa v rôznych lokalitách. 52. Vyjadril sa, že v rámci správnych konaní o povoľovaní výnimiek z podmienok ochrany medveďov hnedých ministerstvo podané žiadosti každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania stavu populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch vrátane populačného a areálového trendu tohto druhu, ako aj na základe vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom, aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy národných parkov a správy chránených krajinných oblastí, ktoré sú organizačnou zložkou ŠOP SR, pritom hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v ustanovení § 40 ods. 2 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z. Pritom vždy prihliadajú aj na stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch, a to vzhľadom na počet povolených a realizovaných výnimiek na usmrtenie medveďa hnedého, ako aj na medveďmi spôsobené škody a počet nebezpečných stretov medveďov s ľuďmi zaznamenaných v dotknutých lokalitách. 53. Žalovaný zároveň zdôraznil, že samotný výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého, pokiaľ nie sú splnené podmienky citovaných v ustanovení § 40 ods. 2 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z. Ministerstvo na základe zadovážených podkladov povolí požadovanú výnimku iba v tom prípade, ak má jednoznačne preukázané, že povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri z dôvodov podľa ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z. je oprávnené a teda, že nie je dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že pri neexistencii inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy povolená výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie tohto druhu v jeho prirodzenom areáli a ochráni sa život, zdravie a bezpečnosť ľudí, resp. predíde sa vzniku závažných škôd. Správa Národného parku Malá Fatra v podkladoch zaslaných ministerstvu v rámci predmetného konania konštatovala, že k sezónnej koncentrácií medveďov do agrocenóz dochádza každoročne, pričom osádzané veľké plochy kukurice a obilnín sú pre medvede mimoriadnym zdrojom potravy. 54. Uviedol, že od orgánu verejnej správy nemožno žiadať, aby rozhodoval na základe neexistujúcich dôkazov, resp. takých, ktoré nie je možné vykonať, alebo, ktoré sú v čase rozhodovania nedostupné. Ministerstvo dostatočne zistilo skutkový stav veci na základe podkladov predložených ŠOP SR a dôkazov a vyjadrení predložených žiadateľom. Žalovaný je povinný zisťovať skutkový stav veci osobitne v každom jednotlivom prípade. Uvedená skutočnosť za daných okolností nasvedčovala záveru, že v danom území pretrváva riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí a vzniku závažných škôd na poľnohospodárskych plodinách a hospodárskych zvieratách. ŠOP SR a Správa Národného parku Malá Fatra v rámci predložených odborných stanovísk jednoznačne odporučili povoliť požadovanú výnimku a konštatovali, že na jej povolenie sú splnené požadované podmienky v zmysle zákona o ochrane prírody. 55. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán mal v predmetnej veci preukázané, že na povolenie požadovanej výnimky boli splnené podmienky v zmysle v ustanovení § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. a povolenie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého z dôvodu uvedeného v ustanovení § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z., s čím sa riadne vysporiadal v prvostupňovom rozhodnutí na strane 3 a 4. 56. Žalovaný mal za to, že ŠOP SR oprávnenosť povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého v danej lokalite vyhodnocovala vzhľadom na znalosť aktuálnej situácie na území predmetného poľovného revíru a znalosť etológie medveďa hnedého za daných podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadosť žiadateľa vyhodnotila ako oprávnenú, pričom jej závery ministerstvo následne riadne odôvodnilo v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí. Zhromaždenie výpočtu všetkých uskutočnených preventívnych opatrení uskutočnených v danej lokalite s cieľom prevencie škôd spôsobovaných medveďmi do uceleného zoznamu a vyhodnotenie ich účinnosti je dlhodobou koncepčnou činnosťou, ktorá presahuje rámec jednotlivého správneho konania. Nezaradenie takéhoto typu zoznamu do podkladov, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného, nie je pochybením správneho orgánu, ale vyhodnotením dostupných dôkazných prostriedkov. 57. Zároveň poukázal na to, že na základe dostupných údajov má za to, že populácia medveďa hnedého je na území Slovenska bez ohrozenia a jej stav je priaznivý. Uvedenými údajmi o populácii medveďa hnedého na Slovensku sa podrobne zaoberal materiál „Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“ z novembra 2016, ktorý vypracovala ŠOP SR aj za účasti zástupcov LZ VLK ako spoluautorov. Ako je uvedené na str. 13 tohto materiálu, podľa výsledku najnovších genetických výskumov, ktorý je možné považovať za najpresnejší odhad veľkosti medvedej populácie na Slovensku, sa na území Slovenska vyskytuje počet 1020 - 1490 jedincov medveďov hnedých, pričom sa predpokladá, že počet medveďov bude ďalej stúpať. Z celkového odhadovaného počtu 8100 medveďov, ktoré materiál „Status and management of the brown bear in Europe“ (Andreas Zedrosser, World Wide Fund for Nature - Austria) uvádza ako počet medveďov obývajúcich Karpaty na území Slovenska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny, tak Slovensko obýva približne šestina celej karpatskej medvedej populácie, a to pri najmenšom územnom rozsahu Slovenska zo všetkých uvedených štátov (Karpatský oblúk na Slovensko zasahuje len 17,2% svojej celkovej výmery). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že počet medvedej populácie na Slovensku je v súčasnosti životaschopný a že povolenie odôvodnenej výnimky z podmienok ochrany uvedeného chráneného druhu živočícha nespôsobuje pokles medvedej populácie. 58. Žalovaný zastával názor, že obe rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci a v konaní boli správne aplikované príslušné ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z. upravujúce podmienky pre povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov a taktiež , že obsahujú všetky náležitosti ustanovené v ustanovení § 47 Správneho poriadku. 59. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhoval, aby Krajský súd v Bratislave podľa ustanovenia § 190 SSP správnu žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 60. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania Poľovnícke združenie kriváň Turany (ďalej aj ako „PZ Kriváň Turany“ alebo aj ako „ďalší účastník konania 1.“) písomným vyjadrením zo dňa 01.03.2018, doručeným krajskému súdu dňa 06.03.2018, v ktorom uviedol, že s podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasí, nakoľko má za to, že nie je dôvodná. Námietky resp. argumentácia žalobcu v žiadnom prípade neodôvodňuje zrušenie napadnutého druhostupňového rozhodnutia, nakoľko dané rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a výnimka zo zákazov ustanovených v ustanovení § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. bola povolená v súlade s ustanovením § 40 ods. 2 a 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. tak, že prvostupňový orgán mu povolil odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany, držať ho a prepravovať a v súlade s ustanovením § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. stanovilo prísne podmienky vykonávania povolenej činnosti, pričom bol prísne braný zreteľ najmä na ochranu dotknutého druhu chráneného živočícha. Usmrtenie medveďa hnedého bolo možné realizovať len formou posliedky alebo postriežky bez použitia vnadenia alebo prikrmovania. V prípade, ak by došlo k prikrmovaniu tak výlučne rastlinnou potravou s tým, že vnadisko bude založené 2 km od trvalo obývanej časti obce. 61. K námietke žalobcu, že „prvostupňové rozhodnutie umožňuje usmrtiť náhodného vybraného medveďa, ktorý svojím správaním neohrozuje obyvateľov v obci ani návštevníkov rekreačných zariadení“, ďalší účastník konania 1. uviedol, že táto námietka nie je namieste, nakoľko podľa presvedčenia PZ Kriváň Turany je nemožné poukázať na konkrétneho jedinca medveďa hnedého výlučne, ktorého sa bude výnimka týkať. Uviedol, že v danej lokalite vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov medveďa hnedého a nielen jedného a toho istého jedinca, na územia mimo jeho prirodzený výskyt, čo je spôsobené práve vyšším počtom týchto jedincov, pritom táto skutočnosť je v tejto lokalite všeobecne známa. Zdôraznil, že výnimka v zmysle ustanovenia. § 40 ods. 2 a 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. , ktorá mu bola udelená, má povahu preventívneho opatrenia, a ak by k jej udeleniu došlo až po vzniku škodlivého účinku na zdraví resp. až na živote ľudí či k závažným škodám na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch atď., uvedené ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z. by stratilo svoj význam a opodstatnenie. 62. Ďalší účastník konania 1. ďalej zdôraznil, že z jeho žiadosti je zrejmé, že územie, v ktorom sa žiadalo o udelenie výnimky - usmrtiť, odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany je migračným koridorom, prirodzenou trasou medveďov hnedých, kadiaľ roky prechádzajú medzi Malou a Veľkou Fatrou. 63. Zároveň poukázal na to, že v danej lokalite už došlo ku škodám na zdraví človeka, na hospodárskych zvieratách, na včelstvách, ovocných stromov, či k poškodeniu majetku - napr. oplotenia. Medvede hnedé do danej oblasti prenikajú najmä z dôvodu získania potravy z poľnohospodárskej úrody - polia kukurice a obilnín, ale aj z ovocných stromov nachádzajúcich sa v zastavaných častiach obcí. Vzhľadom na uvedené PZ Kriváň Turany považuje aj ďalšiu námietku: „že pokiaľ právna úprava výslovne identifikuje územie obce Šútovo ako také, kde zabezpečenie odpadu ako ľahko dostupnej potravy pre medvede, je prostriedkom na ochranu proti synantropizácii, potom nemožno poprieť, že existencia vnadísk ako zdroja ľahko dostupnej potravy pre medvede, tento potenciál nesporne má" za nepravdivú a nedôvodnú. Predmetná námietka nemá žiadnu súvislosť s udelenou výnimkou. V administratívnom konaní nebola preukázaná žiadna súvislosť, ktorá by škody a ohrozovanie ľudí v danej lokalite spájala s akýmkoľvek vnadiskami a krmoviskami nachádzajúcimi sa na území poľovného revíru Turany, prípadne so zabezpečením odpadkov, na ktoré žalobca odkazoval tak v priebehu administratívneho konania ako aj v podanej žalobe. 64. Zdôraznil, že napriek vyššie uvedenému v danej lokalite od roku 2012 nedošlo k usmrteniu ani jediného jedinca medveďa hnedého, hoci v roku 2013 boli útoky na ľudí. 65. Cieľom udelenia výnimky - t.j. odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého bolo práve predchádzanie vzniku škodám tak na zdraví ľudí ako aj na majetku. V priebehu administratívneho konania si žalovaný vyžiadal aj stanoviská SOP SR a Správy Národného parku Malej Fatry, ktorí tiež posúdili vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa v blízkych lokalitách a navrhli povoliť výnimku nakoľko mali za to, že nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v lokalite. 66. Podľa jeho názoru žalovaný náležitým spôsobom preskúmal žiadosť PZ Kriváň Turany, stanoviská SOP SR a Správy Národného parku Malej Fatry a vplyv povolenia výnimky na odstrel jedného jedinca medveďa hnedého bol skúmaný aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu a vychádzal z odborného stanoviska ŠOP SR je v zmysle ZOKP odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá spracováva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. 67. Ďalší účastník konania 1. poukázal na to, že od roku 2013 medvede hnedé v danej lokalite spôsobili množstvo škôd, okrem vyššie uvedených troch útokov na ľudí v roku 2013 (medzi nimi aj maloleté dieťa), v roku 2013 jeden prípad škody na včelstvách, v roku 2014 - štyri prípady škôd na ovocných stromčekoch, v roku 2015 tri prípady škôd na ovocných stromoch, v roku 2016 - dve škody spôsobené na hospodárskych zvieratách. Správa Národného parku Malej Fatry vo svojom stanovisku zo dňa 23.02.2017 doporučila lov v poľovnom revíri Turany realizovať najmä z titulu každoročného pohybu jedincov medveďa hnedého v blízkosti obcí a v priamo aj v zastavenej časti obce Šútovo. 68. Podľa jeho názoru, žalovaný výnimku spočívajúcu v odstrele jedného jedinca medveďa hnedého povolil v dôsledku skutočností, že v rámci administratívneho konania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z.. 69. Ďalší účastník konania 1. zastával názor, že žalovaný neporušil svoje povinnosti, ktoré mu v danej oblasti ukladá zákon, nakoľko výnimku zo zakázaných činností v zmysle ustanovenia § 35 zákona č. 543/2002 Z. z. žalovaný udelil v súlade s ustanovením § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. a to, že „neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli“. 70. Zároveň sa vyjadril k poukazovaniu žalobcu na stanovisko Správy TANAPu sp. zn. 1062/2015 zo dňa 21.07.2015 a uviedol, že predmetné stanovisko nie je namieste aplikovať na daný prípad, nakoľko v prvostupňovom rozhodnutí, ktorým bola povolená výnimka, boli stanovené prísne podmienky usmrtenia jedného jedinca medveďa hnedého a to bez jeho vnadenia na potravu. 71. Na základe vyššie uvedených skutočností, má ďalší účastník konania 1. za to, že žaloba nie je dôvodná a navrhuje, aby súd v zmysle ustanovenia § 190 SSP žalobu zamietol a v súlade s ustanovením § 169 Správneho súdneho poriadku mu priznal náhradu trov konania. V. Právne posúdenie veci 72. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech. 73. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP dňa 06.02.2020, nakoľko žalobca v žalobe, žalovaný a ani ďalší účastníci konania 1. a 2 nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107 ods.2 SSP). 74. Predmetom súdneho prieskumu je druhostupňové rozhodnutie žalovaného č. 5817/2017-9.2 (18/2017-rozkl.) zo dňa 07.06.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vydané vo veci povolenia výnimky zo zákazov ustanovených v ustanovení § 35 ods. 1 písm. a) a e) zákona č. 543/2002 Z. z., usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany, držať ho a prepravovať s tým, že platnosť rozhodnutia bola obmedzená do 30.11.2017. 75. Krajský súd v Bratislave uznesením podľa ustanovenia § 99 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. SSP zastavil konanie, v ktorom sa žalobca domáhal správnou preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 5817/2017-9.2 (18/2017-rozkl.) zo dňa 07.06.2017, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody, č. 3469/2017-6.3 zo dňa 06.04.2017, ktorým bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených v ustanovení § 35 ods. 1 písm. b) a písm. e) zákona č. 543/2002 Z. z., pričom výnimkou sa povolilo žiadateľovi (ďalšiemu účastníkovi) usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany, držať ho a prepravovať. Krajský súd dôvodil tým, že podmienkou výkonu predmetného rozhodnutia bolo ustanovenie, v zmysle ktorého „odstrel možno zrealizovať od 01.06.2017 do 30.11.2017 postriežkou na lokalitách Matejovo, Torkovo, Cerníkv k. ú. O. a posliedkou v okolí obce Šútovo a uvedených lokalít.“ Uviedol, že žalobca doručil Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.08.2017 správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania napadnutých rozhodnutí, ktoré v čase doručenia správnej žaloby predstavovali rozhodnutia preskúmateľné v rámci správneho súdnictva v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) SSP, ustanovenia § 6 a ustanovenia § 177 a nasl. SSP, pritom v čase po jej doručení na súd však došlo k právnej skutočnosti a to k uplynutiu lehoty, na ktorú bola povolená výnimka zo zákazu podľa ustanovenia § 35 ods. 1 písm. b) a písm. e) zákona č. 543/2002 Z. z., dňom 30.11.2017, kedy napadnuté rozhodnutie ex lege stratilo účinky, v dôsledku čoho pre účastníkov administratívneho konania a účastníkov konania pred správnym súdom zanikli subjektívne práva a povinnosti vyplývajúce zo žalovaných rozhodnutí a tým došlo aj k zániku preskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí správnym súdom. Vzhľadom na to, že v čase po začatí konania odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, nakoľko išlo o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania krajský súd rozhodol o zastavení konania v tejto veci. 76. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 77. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a rozhodol uznesením č. k. 4 Sžk/21/2018 zo dňa 13.05.2019, tak, že napadnuté uznesenie č. k. 1S/188/2017-90 zo dňa 29.03.2018 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia poukazoval na právne závery Ústavného súdu Slovenskej republiky a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a dospel k záveru o nesprávnom procesnom postupe krajského súdu o zastavení konania podľa ustanovenia § 99 písm. g) SSP. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že stratou platnosti rozhodnutia (povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v ustanovení § 35 ods. 1 písm. a) a e) zákona č. 543/2002 Z. z.), došlo k zániku jeho účinkov a tým odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, s tým, že k uvedenému dospel bez toho, aby sa v rozhodnutí náležite vysporiadal so skutočnosťou, či subjektívne práva žiadateľa vyplývajúce z rozhodnutia orgánu verejnej správy (t.j. výnimky zo zákazov ustanovených v ustanovení § 35 ods. 1 písm. a) a e) zákona č. 543/2002 Z. z.), boli realizované, a či rozhodnutím orgánu verejnej správy mohol byť porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, pretože ak už dané subjektívne práva boli uplatnené, nemožno ani v dôsledku uplynutia času bez ďalšieho zastaviť správne súdne konanie a odmietnuť súdnu ochranu, pretože jej primárny obsah založený na možnosti zrušenia nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia sa tým dostáva do sekundárnej podoby, ktorej podstatou je vytvorenie základu pre náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Uviedol, že úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. 78. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 79. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 80. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 81. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 82. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 83. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy. 84. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability je verejným záujmom. Podnikatelia a právnické osoby, ktorí zamýšľajú vykonávať činnosť, ktorou môžu ohroziť alebo narušiť územný systém ekologickej stability, sú povinní zároveň navrhnúť opatrenia, ktoré prispejú k jeho vytváraniu a udržiavaniu. 85. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z., podnikatelia a právnické osoby, ktorí svojou činnosťou zasahujú do ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov, sú povinní na vlastné náklady vykonávať opatrenia smerujúce k predchádzaniu a obmedzovaniu ich poškodzovania a ničenia. 86. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z., podnikatelia a právnické osoby sú povinní opatrenia podľa odsekov 3 a 4 zahrnúť už do návrhov projektov, programov, plánov a ostatnej dokumentácie vypracúvanej podľa osobitných predpisov. 87. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 88. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., výnimku podľa odseku 2 možno povoliť: a) záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. 89. Súd mal zistené z administratívneho spisu, že Poľovnícke združenie Kriváň Turany, ako žiadateľ požiadalo listom zo dňa 30.01.2017 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody o udelenie výnimky zo zakázaných činnosti podľa ustanovenia § 35 zákona č. 543/2012 Z. z. spočívajúcej v umožnení usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany. K žiadosti žiadateľa sa vyjadrilo Lesoochranárske zoskupenie VLK, podaním zo dňa 14.03.2017 a ktoré nesúhlasilo s udelením výnimky, tak ako bola navrhovaná v podkladoch rozhodnutia a poukázalo na to, že žiadateľ (ďalší účastník konania 1.) požiadal o ochranný lov, a preto by malo rozhodnutie v prípade povolenia výnimky obsahovať presné podmienky zabezpečujúce usmrtenie konkrétneho jedinca, ohrozujúceho svojím správaním ľudí, alebo spôsobujúceho opakované škody a ktoré ďalej poukázalo na to, že z podkladov predmetného prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že nekonkrétna výnimka umožní odlov akéhokoľvek jedinca, vrátane takého, ktorý sa v intraviláne obce nepohybuje. V podaní zároveň uviedlo, že možno považovať za odôvodnené udelenie výnimky v prípade medveďov spôsobujúcich opakované škody, za predpokladu predošlej účinnej ochrany komisionálneho vyhodnotenia škôd ŠOP SR a identifikácie takýchto medveďov napr. na základe parametrov stôp. Taktiež vyjadrilo zásadný nesúhlas s umožnením lovu na vnadisku, keďže vnadením sa môžu do blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí schádzať medvede zo širšieho okolia a zvyšovať tak riziko vzniku konfliktných situácií. Následne Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody povolilo prvostupňovým rozhodnutím výnimku zo zákazov stanovených v ustanovení § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2012 Z. z., a to usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany, držať ho a prepravovať, pričom stanovil podmienky týkajúce sa časovej platnosti udelenej výnimky (odstrel bolo možné zrealizovať od 01.06.2017 do 30.11.2017) a parametrov jedinca, ktorého možno usmrtiť a povinností žiadateľa oznámiť čas lovu ako aj odstrel medveďa ŠOP SR. Lesoochranárske zoskupenie VLK, podalo proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, v ktorom poukázalo na to, že prvostupňový orgán sa nevysporiadal s jeho argumentami proti udeleniu výnimky uvedenými v jeho vyjadrení zo dňa 14.03.2017 a poukázalo na to, že výnimka udelená prvostupňovým rozhodnutím nezabezpečí naplnenie cieľa a uviedlo, že prvostupňový orgán sa nevysporiadal s tým, aký vplyv majú vnadiská na správanie medveďov. V predmetnej veci podalo Združenie domových samospráv, Námestie SNP 13, Bratislava (ďalej len „ZDS“) písomné vyjadrenie zo dňa 15.05.2017, ktoré namietalo, že podľa ustanovenia § 3 ods. 3 - 5 zákona č. 543/2012 Z. z. bol žiadateľ o výnimku povinný zapracovať preventívne opatrenia do projektov podľa osobitných zákonov a že absencia takýchto opatrení v odôvodnení napadnutého rozhodnutia predstavuje procesnú vadu. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako odvolací orgán, druhostupňovým rozhodnutím zamietlo rozklad zo dňa 27.04.2017 podaný Lesoochranárskym zoskupením VLK a rozhodlo tak, že potvrdilo prvostupňové rozhodnutie. Ďalej mal súd zistené, že Poľovnícke združenie Kriváň Turany zaslalo listom zo dňa 12.10.2017 Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody, hlásenie o usmrtení medveďa hnedého, z ktorého vyplýva, že medveď hnedý bol usmrtený odstrelením dňa 02.10.2017 o 21.30. 90. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených v ustanovení § 35 ods. 1 písm. b) a písm. e) zákona č. 543/2002 Z. z., pričom výnimkou sa povolilo žiadateľovi (ďalšiemu účastníkovi) usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany, držať ho a prepravovať. 91. Žalobca v namietal v správnej žalobe, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci z dôvodu uvedeného (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). 92. Súd sa zaoberal námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie nie sú v súlade s ustanovením § 40 ods. 2, ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. a zároveň ani v súlade s ustanovením § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku a dospel k záveru, že prvostupňový orgán vychádzal zo skutočností a dôkazov zistených v priebehu konania a najmä odborného stanoviska ŠOP SR č. ŠOPSR/316-003/2017 zo dňa 28.02.2017 (ďalej aj ako „stanovisko ŠOP SR“) vrátane formulára (stanoviska) príslušného regionálneho útvaru ŠOP SR - Správy Národného parku Malá Fatra zo dňa 23.02.2017, z ktorého vyplýva, že vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého bol skúmaný aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu, v blízkosti ktorých sa usmrtenie navrhovalo (lokality usmrtenia sú mimo území európskeho významu). Po zhodnotení žiadosti žiadateľa ŠOP SR konštatovala, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách, kde ŠOP SR udelenie výnimky odporúčala. Správa Národného parku Malá Fatra vo formulári odôvodňovala schválenie žiadosti žiadateľa nasledovne: „Správa Národného parku Malá Fatra prihliadnuc na celkovú situáciu súvisiacu s manažmentom medvedej populácie a § 40 ods. 3 písm. a), c) zákona č. 543/2002 Z. z. doporučuje lov v PR Turany realizovať najmä z titulu každoročného pohybu jedincov v blízkosti obcí, či priamo v zastavanej časti obce Šútovo. Vzhľadom na tento pohyb dochádza nielen ku škodám, ale i k ohrozovaniu občanov a v zastavanej časti obce Šútovo. Lov doporučujeme lokalizovať hlavne do k. ú Šútovo, odkiaľ existuje najviac zdokladovaných škôd. Súhlasíme s ulovením jedinca s hmotnosťou do 150 kg a to v čase do 30.11. formou posliedky alebo postriežky. V prípade realizácie prikrmovania bude toto vykonané výlučne rastlinnou potravou extenzívnou formou (do 15kg krmiva denne). Vnadisko bude založené minimálne 2 km od trvalo obývanej časti obce.“ Zo stanoviska ŠOP SR mal súd zistené, že žiadosť žiadateľa (ďalšieho účastníka konania 1.) bola preverená s tým, že ŠOP SR navrhovala povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany, nakoľko Správa Národného parku Malá Fatra posúdila vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v území európskeho významu (SKUEV 0252 Malá Fatra), v blízkosti ktorých usmrtenie bolo navrhnuté a konštatovala, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedenej lokalite, kde bolo navrhnuté usmrtenie medveďa hnedého. 93. Súd mal z administratívneho spisu zistené, že žalovaný sa zaoberal aj opisom množstva škôd spôsobených medveďmi za posledné 4 roky s tým, že v roku 2013 bol jeden prípad škody na včelstvách a tri prípady škôd na zdraví človeka (v katastrálnom území T. G. a T. O.), v roku 2014 boli štyri prípady škôd na ovocných stromoch (v katastrálnom území T. O. a Obce L.), v roku 2015 - tri prípady škôd na ovocných stromoch (v katastrálnom území Obce O., Obce G. a Obce L.) a v roku 2016 - dve škody spôsobené na hospodárskych zvieratách (v katastrálnom území Obce O. a Obce G.). Potreba rozhodnúť o povolení výnimky na odstrel jedného jedinca chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého teda vyvstala práve v súvislosti s naliehavosťou riešenia otázky ochrany a bezpečnosti obyvateľov, ich zdravia a majetku v príslušnej oblasti na území Slovenska. 94. K námietke žalobcu, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého povedie k naplneniu cieľa, pre ktorý sa výnimka udeľuje a nezistenie početnosti a lokalizácie existujúcich vnadísk v predmetnom poľovnom revíri je zásadným nedostatkom zisťovania skutočného stavu veci, keďže existencia vnadísk zásadne ovplyvňuje synantropizáciu medveďa hnedého a jeho závislosť na antropických zdrojoch potravy, správny súd uvádza, že Správa Národného parku Malá Fatra určila, že usmrtenie medveďa hnedého je možné realizovať formou posliedky alebo postriežky zásadne bez použitia vnadenia alebo prikrmovania. 95. Súd poznamenáva, že ŠOP SR sa vyjadrila vo svojom stanovisku č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015, že je zásadne proti prikrmovaniu takýmto spôsobom a mimo doby núdze. 96. V konaní, mal súd preukázané, že Správa Národného parku Malá Fatra vo svojom stanovisku odporučila, aby bol zásah do populácie medveďa hnedého vykonaný cielene v problémových lokalitách, pričom ako podmienku odstrelu medveďa určila, že usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého je možné zrealizovať postriežkou alebo posliedkou v navrhnutých lokalitách lovu, a to prednostne v katastrálnom území Obce O. prípadne v katastrálnom území Obce G., v ktorých bol zaznamenaný najčastejší výskyt medveďa hnedého a ním spôsobených škôd. 97. Z podkladov k rozhodnutiu založených v administratívnom spise mal správny súd ďalej zistené, že problematické jedince medveďa hnedého nie sú v tomto prípade lákané do blízkosti ľudských sídiel vnadiskami a krmoviskami zriaďovanými pre zver, ale do blízkosti ľudských sídel prenikajú za účelom získania potravy z poľnohospodárskych kultúr (kukurica) pestovaných v predhorí pohoria Malá Fatra na území predmetného poľovného revíru, získavania potravy z ovocných stromov v zastavaných častiach okolitých obcí, prípadne z hospodárskych zvierat chovaných v uvedených obciach a tiež z dôvodu situovania medvedích migračných koridorov medzi pohoriami Malá a Veľká Fatra do tejto oblasti, ktoré sú dôvodom početných dopravných kolízií s medveďmi v danej oblasti. Zlikvidovanie všetkých týchto antropických vplyvov v danom prípade nie je reálne, pričom sa ukázala aj neúčinnosť preventívneho opatrenia v podobe oplocovania hospodárskych zvierat elektrickými oplôtkami a ovocných stromov oplotením. 98. Súd v konaní teda nemal preukázané, že škody spôsobené medveďmi na území poľovného revíru Turany súvisia s vnadiskami a krmoviskami nachádzajúcimi sa na území poľovného revíru, prípadne so zabezpečením odpadkov, na ktoré Lesoochranárske zoskupenie VLK upozorňovalo vo svojom vyjadrení k podkladom napadnutého rozhodnutia a v rozklade. Súd konštatuje, že v prvostupňovom rozhodnutí bol povolený odstrel jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany bez vnadenia medveďa na potravu. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný túto námietku za bezpredmetnú. 99. K námietke žalobcu, že prvostupňovým rozhodnutím nebol identifikovaný konkrétny jedinec, ktorého usmrtením by sa naplnil cieľ udelenia výnimky, súd uvádza, že z formulára k stanovisku ŠOP SR Správy Národného parku Malá Fatra zo dňa 23.02.2017 vyplýva, že odstrel medveďa sa sústreďuje v priestoroch s najväčšími škodami na poľnohospodárskych plodinách. Týmto spôsobom je zabezpečená adresnosť odstrelu problematických jedincov medveďa hnedého, nakoľko sa pri poľnohospodárskych plodinách pohybujú predovšetkým synantropné jedince medveďa. 100. Súd mal v konaní zistené, že ŠOP SR ako odborná organizácia realizuje pravidelný monitoring priamo v teréne podľa organizačných jednotiek. Súd má za to, že na základe realizácie pravidelných monitoringov realizovaných ŠOP SR medveďa hnedého priamo v teréne jednotlivými organizačnými zložkami ŠOP SR sú tieto dáta pravidelne dopĺňané do centrálnej databázy, z ktorej sú čerpané v prípade potreby vypracovania odborných stanovísk k žiadostiam o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ako aj komunikáciou s miestnou samosprávou, farmármi, poľovníckou verejnosťou, chovateľmi hospodárskych zvierat a včiel, turistami a inými dotknutými subjektmi dokáže z odborného hľadiska, je schopná posúdiť potrebu, resp. nutnosť realizácie výnimky na usmrtenie medveďa v rôznych lokalitách. 101. Správny súd zastáva názor, že z podkladov získaných v konaní o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého je jednoznačné, že ŠOP SR posúdila vplyv povolenia výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu (SKUEV 0252 Malá Fatra), v blízkosti ktorých bolo usmrtenie navrhnuté a dospela k záveru, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách, kde bolo usmrtenie navrhnuté a že lokality usmrtenia sa nachádzajú mimo UEV, a preto nebude dotknutá ochrana prírodných biotopov ani ochrana biotopov medveďa hnedého. 102. V nadväznosti na vyššie uvedené mal súd za to, že ŠOP SR vyhodnocovala oprávnenosť povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého v danej lokalite vzhľadom na znalosť aktuálnej situácie na území predmetného poľovného revíru a znalosť etológie medveďa hnedého za daných podmienok. 103. K námietke žalobcu, že žalovaný poukazoval na potrebu realizácie preventívnych opatrení, najmä v súvislosti s Inštrukciou pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem (ďalej len ako „Inštrukcia“) na úrovni populácie (Guidelines for Population Level Management Plans for Large Carnivores), ktorú pre Európsku komisiu vypracovala Európska iniciatíva pre veľké šelmy, súd uvádza, že žalobca sa v rámci predmetnej námietky odvoláva na dokument, ktorý má len odporúčací charakter a nie je právne záväzný s tým, že jeho cieľom je predniesť diskusiu o odbornom základe potrebnom pre prípravu plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie. 104. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že opatrenia, ktorých sa domáha žalobca na základe Inštrukcie, majú spočívať v komplexnom pláne pre manažment celej populácie dotknutého druhu európskeho významu a jeho biotopu, musia vychádzať zo zdokumentovaného stavu populácie a presahujú tak rámec jednotlivého správneho konania o povolení výnimky z podmienok ochrany chránených druhov, pritom sa vždy prihliada aj na stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch, a to vzhľadom na počet povolených a realizovaných výnimiek na usmrtenie medveďa hnedého, ako aj na medveďmi spôsobené škody a počet nebezpečných stretov medveďov s ľuďmi zaznamenaných v dotknutých lokalitách. Súd preto považoval túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 105. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedli konkrétne skutočnosti, ktoré viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v ustanovení § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. v súlade s podmienkami ustanovenými v ustanovení § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. a povolili výnimku spočívajúcu v odstrele jedného jedinca medveďa hnedého na základe skutočností, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa ustanovenia § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z., pričom splnenie zákonných podmienok na udelenie výnimky jednoznačne vyplýva tak z administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia oboch napadnutých rozhodnutí. Preto neobstoja námietky žalobcu o rozpore týchto rozhodnutí so Správnym poriadkom. 106. Súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci na základe dôkazov a vyjadrení predložených žiadateľom a podkladov predložených ŠOP SR a Správy Národného parku Malá Fatra, z ktorých vyplýva, že na povolenie požadovanej výnimky sú splnené požadované podmienky v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. 107. Súd mal ďalej zistené materiálu „Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“, že sa podrobne zaoberal údajmi o populácii medveďa hnedého na Slovensku z novembra 2016, ktorý vypracovala ŠOP SR aj za účasti zástupcov LZ VLK ako spoluautorov. Na základe dostupných údajov súd má za to, že populácia medveďa hnedého je na území Slovenska bez ohrozenia a jej stav je priaznivý s tým, že na území Slovenska vyskytuje počet 1 020 - 1 490 jedincov medveďov hnedých, pričom sa predpokladá, že počet medveďov bude ďalej stúpať. Z celkového odhadovaného počtu 8 100 medveďov, ktoré materiál „Status and management of the brown bear in Europe“ (Andreas Zedrosser, World Wide Fund for Nature - Austria) uvádza ako počet medveďov obývajúcich Karpaty na území Slovenska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny, tak Slovensko obýva približne šestina celej karpatskej medvedej populácie, a to pri najmenšom územnom rozsahu Slovenska zo všetkých uvedených štátov (Karpatský oblúk na Slovensko zasahuje len 17,2% svojej celkovej výmery). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že počet medvedej populácie na Slovensku je v súčasnosti životaschopný a že povolenie odôvodnenej výnimky z podmienok ochrany uvedeného chráneného druhu živočícha nespôsobuje pokles medvedej populácie. 108. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci a v konaní správne aplikovali príslušné ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z. upravujúce podmienky pre povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov a taktiež obsahujú všetky náležitosti ustanovené v ustanovení § 47 Správneho poriadku. 109. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je zákonné, a preto žalobu s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol. 110. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 111. O náhrade trov konania ďalším účastníkom konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 169 SSP a náhradu trov konania im nepriznal. 112. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.