Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/119/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201410 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201410.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, IČO: 30 796 482, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Číslo: 52430/2017, Číslo konania: ZP 911/00009/2017, Číslo spisu: 13509/2017/911 zo dňa 14.07.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, sekcia dohľadu nad zdravotným poistením (ďalej len „úrad“) ako príslušný správny orgán podľa §5 a §6 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) a § 18 ods. 1 písm. a) bod 2, § 50 ods. l a § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoZP“) vydal rozhodnutie Číslo konania: ZP 911/00009/2017, Číslo spisu: 13509/2017/911, Číslo rozhodnutia: 28332/2017 zo dňa 03.04.2017, ktorým podľa § 50 ods. 1 písm. m) v spojení s § 64 ods. 1 písm. b) ZoZP uložil žalobcovi pokutu vo výške 500,-EUR, za porušenie povinnosti ustanovenej v § 25 ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) v spojení s § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení za to, že žalobca dňa 07.11.2016 nesprávne uhradil preplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2015 (ďalej len „RZP 2015“) na neexistujúci účet poistenca D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX T., aj napriek tomu, že v čase úhrady žalobca už preukázateľne disponoval informáciou o novom účte poistenca a o tom, že účet, na ktorý poukázal preplatok z RZP 2015 je zrušený, v dôsledku čoho poistencovi uhradil preplatok z RZP 2015 s 11 dňovým omeškaním. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnutím Číslo konania: ZP 911/00009/2017, Číslo spisu: 13509/2017/911, Číslo rozhodnutia: 52430/2017 zo dňa 14.07.2017, podľa § 23 ods. 1 písm. e) ZoZP, rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie úradu potvrdil podľa §59 ods. 2 SP. II. Žaloba 3. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.08.2017 sa žalobca domáha ochrany svojich subjektívnych práv a právom chránených záujmov a má zato, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom uložený druh sankcie a jej výška vybočili z rozsahu správnej úvahy. 4. Žalobca poukázal na právne posúdenie veci, čo vo všeobecnosti znamená, že orgán verejnej správy subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu a medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého orgán verejnej správy vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Žalobca v tejto súvislosti namieta, že žalovaný vychádzal výlučne len z vlastnej právnej úvahy a svojvoľného výkladu zákona o zdravotnom poistení, bez aplikácie ďalších hmotnoprávnych noriem. Pre právne posúdenie veci v zmysle zákona o zdravotnom poistení sú relevantné ustanovenia, ktoré upravujú povinnosti žalobcu ako zdravotnej poisťovne súvisiace s výkonom ročného zúčtovania poistného a vrátením preplatku z RZP 2015. V tejto súvislosti žalobca citoval § 3 ods. 1 prvá veta, ods. 4, ods. 5, § 46 SP a § 19 ods. 8, § 11 ods. 2, § 19 ods. 12, ods. 13, ods. 16 zákona o zdravotnom poistení, § 18 ods. 1 písm. a ) bod 4, § 43 ods. 11 ZoZP. 5. Žalobca namieta, že žalovaný nesprávne právne posúdil podanie poistenca ako podnet na výkon dohľadu na diaľku, keď v rozhodnutí konštatuje, že „posúdenie podaní doručených úradu z hľadiska obsahu a spôsobu ich vybavenia je vo výlučnej kompetencii úradu“. Uvedené konštatovanie však žalovaný neoprel o príslušné ustanovenie právneho predpisu, čo má za následok arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie § 43 ods. 11 ZoZP, podľa ktorého sa na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou nevzťahuje SP. Preto podľa názoru žalobcu, mal žalovaný posúdiť podnet poistenca ako návrh na vydanie platobného výmeru podľa § 18 ods. 1 písm. a) bodu 4 ZoZP a po preskúmaní skutkového stavu mal správne konanie zastaviť pre jeho nedôvodnosť na základe skutočnosti, že preplatok už v čase podania poistenca bol poukázaný na jeho účet. Žalobca nesúhlasí s odôvodnením žalovaného, že „keby sa úrad stotožnil s právnou argumentáciou účastníka konania, že zákon č. 580/2004 Z. z. nepredpokladá uloženie sankcie zdravotnej poisťovni v prípade nesprávnej úhrady preplatku z ročného zúčtovania poistného poistencovi, mohla by nastať absurdná situácia, že zdravotné poisťovne poistencovi preplatok z ročného zúčtovania poistného nevrátia postupom zadefinovaným v §19 ods. 16 zákona č. 580/2004 Z.z. a úrad nebude mať možnosť sankcionovať toto porušenie zákonnej povinnosti zdravotnej poisťovne podľa ustanovenia § 50 ods. 1 písm. m) v spojení s § 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z..“ Žalobca považuje výklad ustanovenia § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení, bez aplikácie ustanovenia § 18 ods. 1 písm. a) bodu 4 ZoZP, za nezákonný, čo má za následok nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca je názoru, že zákon o zdravotnom poistení jednoznačne upravuje postup pri vyplatení preplatku poistencom, aj možnosti a práva poistenca v prípade omeškania s vrátením preplatku, pričom zákonodarca predpokladá pre prípad, kedy by nebol preplatok vrátený riadne a včas, práve odkazom na uplatnenie tohto nároku u žalovaného prostredníctvom návrhu na vydanie platobného výmeru. Inak povedané, ustanovenie § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení nepredpokladá uloženie sankcie zdravotnej poisťovni pri neuhradení preplatku, ale mechanizmom ochrany práv poistenca v tejto súvislosti je možnosť uplatniť nárok na preplatok u žalovaného. Preto v prípade, ak právny predpis upravuje možnosť aplikácie ustanovenia s miernejším dopadom na účastníkov konania, je na mieste aplikovať toto ustanovenie a nepoužiť riešenie v podobe uloženia sankcie. 6. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný tvrdí, že „zabezpečiť si dobre fungujúci interný mechanizmus je základom pre riadne fungovanie každej zdravotnej poisťovne, nakoľko nedostatočným zabezpečením riadneho fungovania môže potenciálne prichádzať k jednotlivým zákonným porušeniam, ku ktorým by inak nedochádzalo a v neposlednom rade, tým bude zaťažený samotný poistenec“. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že zákony, v ktorých režime vykonáva žalobca svoju činnosť, neupravujú náležitosti nastavenia „interného mechanizmu“. Nastavenie „interného mechanizmu“ ponechávajú právne predpisy na žalobcu za predpokladu dodržania povinností stanovených príslušnými právnymi predpismi. Preto názory žalovaného, ktoré sa neopierajú o znenia konkrétnych zákonných ustanovení, predstavujú extenzívny výklad právnych noriem a tak prekročenie kompetencií žalovaného správneho orgánu. 7. Žalobca sa domnieva, že nedošlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení, nakoľko žalobca poukázal preplatok v správnej výške a na posledný v registri evidovaný účet poistenca. Skutočnosť, že poistencom oznámená zmena čísla účtu ešte v tom čase nebola zaevidovaná, nepredstavuje porušenie žiadnej povinnosti žalobcu, nakoľko mu táto nevyplýva z príslušných ustanovení právneho predpisu. Preto argumentácia žalovaného, že „miera zodpovednosti je v plnom rozsahu na účastníkovi konania, ktorý je povinný zabezpečiť organizáciu práce, prijať interné opatrenia a účinný kontrolný mechanizmus v rámci celého procesu súvisiaceho s vykonávaním ročného zúčtovania poistného tak, aby v tomto procese nedochádzalo k porušeniu zákona“, neobstojí nakoľko ide svojvoľný výklad právnych noriem, bez ich relevantného zdôvodnenia a dokonca pri absencii príslušného právneho ustanovenia. Žalovaný konštatuje porušenie povinností aj napriek tomu, že žalobca poukázal preplatok poistencovi na posledný známy účet, pričom neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť v zákonom stanovenej lehote zaevidovať zmenu účtu poistenca. Napriek uvedenému žalobca vzhľadom na obdobie kedy poistenec žiadal o zmenu čísla účtu v evidencii žalobcu (september 2016), vykonal túto zmenu v najkratšom možnom termíne a uhradil preplatok z RZP 2015 ešte pred podaním poistenca žalovanému. Nešlo o úmyselné zadržiavanie preplatku, ale bezodkladne po ukončení procesu prijatia a zaevidovania požiadavky resp. oznámenia poistenca o zmene čísla účtu, bol preplatok poukázaný na správny účet poistenca, a to ešte pred zahájením dohľadu na diaľku. 8. Žalobca namieta výšku uloženej pokuty, ktorá je podľa názoru žalobcu neprimerane vysoká v porovnaní s následkami, výškou preplatku (119,67 EUR) a dĺžkou údajného oneskorenia s úhradou preplatku. Aj v prípade posúdenia porušenia povinnosti zo strany žalobcu, ide o zanedbateľné omeškanie s úhradou (11 dní), ktoré nemohlo mať, podľa názoru žalobcu, negatívny vplyv na poistenca. Žalobca poukázal na ust. § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení, v zmysle ktorého je zdravotná poisťovňa povinná poukázať preplatok svojmu poistencovi do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska podľa ust. § 19 ods. 12 zákona o zdravotnom poistení alebo doručenia nového oznámenia podľa § 19 ods. 13 zákona o zdravotnom poistení, pričom lehota na podanie nesúhlasného stanoviska k predmetnému oznámeniu je 15 dní. Z uvedeného vyplýva, že na poukázanie preplatku z RZP 2015 mal žalobca lehotu 60 dní. Žalobca doručil poistencovi list označený ako „Oprava - Oznámenie o výsledku ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2015“ dňa 29.09.2016 a tak lehota na úhradu preplatku uplynula dňa 28.11.2016. Žalovaný poukázal preplatok z RZP 2015 poistencovi dňa 06.12.2016 a pripísaný bol na účet poistenca dňa 09.12.2016. Žalobca má zato, že závažnosť a povaha údajných nedostatkov, ktoré však v celom rozsahu popiera, sú nedostatky zanedbateľné, nemajúce negatívny dopad na systém verejného zdravotného poistenia ani na samotného poistenca. Žalovaný negatívne dopady dostatočne nepreukázal a svoje odôvodnenie neobjasnil, v čom vidí negatívny dopad údajného porušenia povinností na poistenca. Žalovaný tak porušil zásadu „ ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite odôvodnené.“(rozhodnutie NS SR sp. zn. 8 Sžo 163/2010). III. Vyjadrenie žalovaného. 9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 19.03.2018 s tým, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom a navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu ako právne neopodstatnenú, podľa § 190 SSP v celom rozsahu zamietol. 10. Žalovaný v úvode svojho vyjadrenia citoval zákonné ustanovenia § 25 ods. 1 písm. d), § 19 ods. 8, § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení, § 59 ods. 1, ods. 2 SP a § 3 ods. 1 prvá veta ZoZP, z ktorých vychádzal. 11. Z podania, ktoré poistenec adresoval žalovanému dňa 08.12.2016 je zrejmé, že poistenec sa domáhal úhrady preplatku RZP 2015 na ním oznámený bankový účet, nakoľko žalobca vykonal úhradu na nesprávny bankový účet poistenca a ani následne na základe niekoľkých telefonických urgencií nedošlo zo strany žalobcu k náprave. Skutočnosti uvedené v podaní poistenca nasvedčovali o nedostatkoch v činnosti žalobcu pri vykonaní ročného zúčtovania poistného podľa § 25 ods. 1 písm. d) zákona zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2016 v spojení s § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení, preto žalovaný kvalifikoval predmetné podanie ako podnet na vykonanie dohľadu na diaľku podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZoZP. Oznámenie o vykonaní dohľadu zo dňa 13.12.2016 žalovaný zaslal aj poistencovi. Ak by poistenec koncipoval svoje podanie zo dňa 08.12.2016 ako návrh na vydanie platobného výmeru v zmysle § 18 ods. 1 písm. a) bod 4 ZoZP, s postupom žalovaného by nesúhlasil. Žalovaný je názoru, že z obsahu podnetu poistenca nevyplývalo, že by sa poistenec domáhal úhrady pohľadávky z neuhradeného preplatku z RZP 2015, ale reklamuje postup žalobcu pri vrátení preplatku z RZP 2015. Žalovaný na základe uvedeného podnetu vykonal u žalobcu dohľad na diaľku pod č. PO 2063/2016 a zistil v činnosti žalobcu nedostatky. 12. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podnetu žalovaný uviedol, že je v jeho výlučnej kompetencii posúdenie podaní doručených žalovanému z hľadiska ich obsahu a spôsobu ich vybavenia. Žalovaný bol zriadený ZoZP ako právnická osoba, ktorej v oblasti verejnej správy bol zverený výkon dohľadu nad verejným zdravotným poistením a dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Žalovaný tak ako každý iný orgán verejnej správy, je povinný posudzovať každé podanie podľa jeho obsahu. Preto vyhodnotením podania poistenca ako podnetu na výkon dohľadu, neprekročil svoje zákonné právomoci nakoľko § 18 ZoZP upravuje pôsobnosť žalovaného. V § 18 ods. 1 písm. a) ZoZP sú uvedené formy, ktorými žalovaný vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením a v § 18 ods. 1 písm. a) bod 1 ZoZP je upravená kompetencia žalovaného vykonávať dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že dohliada na dodržiavanie ustanovení ZoZP a zákona o zdravotnom poistení. Vzhľadom na uvedené, žalovaný považuje predmetnú námietku za právne irelevantnú. 13. Námietku žalobcu, že na preskúmavanú vec treba aplikovať ust. § 18 ods. 1 písm. a) bod. 4 ZoZP, považuje žalovaný za účelovú, nakoľko jej aplikáciou by došlo k zastaveniu konania pri vydávaní platobného výmeru a žalovaný by tak nebol žiadnym spôsobom sankcionovaný za porušenie § 25 ods. 1 písm. d) zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2016 v spojení s § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení. Názor žalobcu, že ust. § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení nepredpokladá uloženie sankcie pri neuhradení preplatku, považuje žalovaný za neakceptovateľný z pohľadu účelu zákona. Ak by sa žalovaný stotožnil s názorom žalobcu, mohla by nastať situácia, že zdravotné poisťovne poistencovi preplatok z ročného zúčtovania poistného nevrátia postupom upraveným v § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení a žalovaný tak nebude mať možnosť sankcionovať toto porušenie zákonnej povinnosti podľa § 50 ods. 1 písm. m) v spojení s § 64 ods. 1 písm. b) ZoZP. 14. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v ktorom žalovaný tvrdí, že „zabezpečiť si dobre fungujúci interný mechanizmus je základom pre riadne fungovanie každej zdravotnej poisťovne, nakoľko nedostatočným zabezpečením riadneho fungovania môže potenciálne prichádzať k jednotlivým zákonným porušeniam, ku ktorým by inak nedochádzalo a v neposlednom rade, tým bude zaťažený samotný poistenec“, žalovaný uviedol, že predmetné vyjadrenie nesúvisí s uloženou pokutou za porušenie povinnosti definovanej v § 25 ods. 1 písm. d) zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2016 v spojení s § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení, pričom predmetné vyjadrenie bolo použité v druhostupňovom rozhodnutí, len ako vysvetlenie výchovnej, preventívnej funkcie inštitútu uloženia pokuty s tým, aby sa objektívne premietlo do nastavenia vnútorných procesov žalobcu tak, aby sa predchádzalo podobným porušeniam právnych predpisov. 15. K námietke žalobcu, ktorý sa domnieva, že nedošlo k porušeniu povinnosti uvedenej v § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení, keďže poukázal preplatok v správnej výške a na posledný v registri evidovaný účet poistenca a že poistencom oznámená zmena čísla účtu, ktorá v tom čase ešte nebola zaevidovaná, nepredstavuje porušenie žiadnej povinnosti žalobcu, nakoľko mu táto nevyplýva z príslušných ustanovení právneho predpisu, žalovaný uviedol, že s uvedeným názorom nesúhlasí. Žalovaný zdôraznil, že žalobcovi nebola uložená pokuta za nezaevidovanie správneho čísla účtu, ale za nesprávne uhradenie preplatku z RZP 2015 na neexistujúci bankový účet poistenca, aj napriek tomu, že v čase úhrady účastník konania už odo dňa 09.09.2016 preukázateľne disponoval informáciou o novom bankovom účte poistenca a že účet, na ktorý poukázal preplatok z RZP 2015 je zrušený. V dôsledku nesprávneho postupu, žalobca poistencovi uhradil preplatok z RZP 2015 s 11 dňovým omeškaním. 16. Žalovaný poukázal na skutkový stav veci: - žalobca vykonal RZP 2015 a vydal Oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného č. 1610032244 zo dňa 26.08.2016, ktoré bolo poistencovi doručené dňa 08.09.2016, - poistenec e-mailovým podaním zo dňa 09.09.2016 oznámil žalobcovi číslo účtu na poukázanie preplatku z RZP 2015, - žalobca vykonal opravu Oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného č. 1610082509 zo dňa 16.09.2016, v ktorom upravil výšku preplatku znížením o daň, ktoré bolo poistencovi doručené dňa 29.09.2016, - žalobca dňa 07.11.2016, napriek oznámeniu poistenca o jeho čísle účtu, poukázal preplatok z RZP 2015 v sume 119,67 EUR na neexistujúci (zrušený) účet poistenca, - žalobca dňa 06.12.2016, dal príkaz na úhradu preplatku z RZP 2015 v sume 119,67 EUR na správny účet poistenca, ktorý bol na účet poistenca pripísaný dňa 09.12.2016, - preplatok z RZP 2015 bol uhradený poistencovi dňa 09.12.2016, t.j. s 11 dňovým omeškaním po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na úhradu preplatku, nakoľko opravené Oznámenie o ročnom zúčtovaní poistného č. 1610082509 zo dňa 16.09.2016 bolo poistencovi doručené dňa 29.09.2016 a 45 dňová lehota na úhradu preplatku (počítaná po márnom uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska) žalobcovi uplynula dňa 28.11.2016. Sám žalobca tvrdí, že na poukázanie preplatku z RZP 2015 mal 60 dní, pričom táto lehota sa počíta od 29.09.2016 a informáciou o zmene čísla bankového účtu poistenca žalobca disponoval už od 09.09.2016, napriek tomu uhradil preplatok z RZP 2015 s 11 dňovým omeškaním. 17. Žalovaný odmieta arbitrárnosť svojho rozhodovania ako aj svojvoľný výklad právnych noriem, bez ich relevantného zdôvodnenia a absenciu právnych ustanovení v časti svojich tvrdení. Žalobca má jasne určenú zákonnú povinnosť vykonať ročné zúčtovanie poistného podľa § 25 ods. 1 písm. d) zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2016 v spojení s povinnosťou vrátiť preplatok poistencovi najneskôr v lehote do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska alebo doručenia nového oznámenia na bankový účet poistenca, a ak číslom bankového účtu nedisponuje, tak poštovou poukážkou podľa § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení, čím priamo zo zákona jasne vyplýva postup ako má žalobca postupovať pri vrátení preplatku z RPZ. Žalovaný pripúšťa, že neexistuje zákonná povinnosť, ktorá by ukladala povinnosť v zákonom stanovenej lehote zaevidovať zmenu bankového účtu poistenca, avšak žalovaný poukazuje na zákonom stanovenú povinnosť žalobcu postupovať v súlade s § 25 ods. 1 písm. d) v spojení s § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení. V tejto súvislosti žalovaný už len opakovane dodal, že o zmene bankového účtu bol žalobca informovaný dňa 09.09.2016 a k odoslaniu preplatku z RZP 2015 žalobcom došlo až dňa 07.12.2018, po niekoľkých telefonických urgenciách zo strany poistenca. 18. Námietku žalobcu, ohľadom zbavenia sa zodpovednosti odvolaním sa na enormné množstvo podaní poistencov súvisiacich so zmenou zdravotnej poisťovne a početnosť žiadostí o zmene, ktoré treba v mesiaci september 2016 evidovať, žalovaný nepripúšťa. Podľa názoru žalovaného, zákon poskytuje dostatočne dlhú lehotu na riadne vykonanie úhrady preplatku z RZP 2015, a ust. § 3 ods. 1, prvá veta ZoZP ustanovuje, že organizačná štruktúra a systém riadenia zdravotnej poisťovne musí zabezpečovať riadne a bezpečné vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Otázka, či išlo o úmyselné alebo neúmyselné zadržiavanie preplatku je v danej veci právne irelevantná, nakoľko rozhodné je to, že k porušeniu zákonných ustanovení zo strany žalobcu jednoznačne došlo. 19. K námietke neprimeranosti uloženej pokuty, vzhľadom na výšku preplatku z RZP 2015 v sume 119,67 EUR, žalovaný uviedol, že výška pokuty bola určená na dolnej hranici zákonnej sadzby, pri ktorej žalovaný prihliadol na mieru závažnosti zistených nedostatkov, spôsob akým došlo k protiprávnemu konaniu a k jeho následkom. Žalovaný prihliadal na negatívny dopad na poistenca, ktorý bol v dôsledku opakovaných reklamácií, ako vyplýva zo spisovej dokumentácie, zbytočne časovo a administratívne zaťažený, čo v konečnom dôsledku spôsobilo oneskorenú úhradu preplatku RZP 2015. Žalovaný uviedol, že výška pokuty plní okrem represívnej, aj preventívno - výchovnú funkciu, ktorá má spočívať vo zvýšení záujmu žalobcu o nastavenie svojej organizačnej štruktúry a riadenia tak, aby nedochádzalo k porušovaniu zákona o zdravotnom poistení. 20. K námietke žalobcu, že ide o zanedbateľné omeškanie s úhradou (11 dní), ktoré nemohlo mať, podľa názoru žalobcu, negatívny vplyv na poistenca, žalovaný vyslovil názor, že práve toto tvrdenie žalobcu nie je ničím podložené, a práve z administratívneho spisu- z úkonov poisteného vyplýva opakovaný telefonický dopyt poistenca o úhrade, podnet poistenca žalovanému, ktorým sa aktívne dožadoval úhrady na ním označený bankový účet, ktorý oznámil v dostatočnom časovom predstihu. IV. Replika. 21. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 16.04.2018 sa v plnom rozsahu pridržiava svojich tvrdení uvedených v žalobe a navrhol súdu, pre prípad, že by sa súd nestotožnil so žalobným návrhom, aby rozhodol podľa § 198 ods. 1 písm. a) a b) SSP, nakoľko je zrejmé, že samotným prejednaním veci bol účel správneho trestania naplnený resp. uložená sankcia je neprimeraná povahe skutku. Na podporu svojho návrhu citoval z rozsudku Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/193/2012 „Ukladanie pokút za správne delikty podlieha uváženiu správneho orgánu (diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v rámci zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu v stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť riadne zdôvodnené. Výšku pokuty je v rámci administratívneho trestania nutné diferencovať a individualizovať, majúc na zreteli základné funkcie ukladania sankcií - individuálnu a generálnu prevenciu. V danom prípade žalovaný použil svoju diskrečnú právomoc v rámci zákonného rámca, ním uložená pokuta nevybočuje z medzí ustanovených zákonom a je v dolnej hranici trestnej sadzby. Napriek tomu ju súd vzhľadom na zistené okolnosti považuje za neprimerane vysokú. Žalovaný podľa názoru súdu nezvážil starostlivo všetky hľadiská pre určenie výšky pokuty v zmysle § 28 ods. 7 zákona o potravinách, a to charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia. Súd má za to, že skutkové okolnosti identifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného neodôvodňujú sankciu v uloženej výške.“ V. Administratívne konanie. 22. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 25.08.2016 vykonal žalobca v zmysle § 19 zákona o zdravotnom poistení, poistencovi ročné zúčtovanie poistného za rok 2015 (ďalej len „RZP 2015“), ktorého výsledkom bol preplatok po zdanení vo výške 145,03 EUR a vydal v zmysle § 19 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení Oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného č. 1610032244, ktoré bolo dňa 08.09.2016 prevzaté poistencom. Dňa 09.09.2016 bolo žalobcovi doručené podanie poistenca označené ako Spresnenie k oznámeniu o výsledku ročného zúčtovania poistného č. 1610032244 zo dňa 09.09.2016 vo veci opravy čísla jeho bankového účtu. Nakoľko došlo k technickej chybe pri zrazení dane z preplatku, žalobca vykonal dňa 14.09.2016 prepočet RZP 2015, ktorého výsledkom bol preplatok po zdanení vo výške 119,67 EUR, preto zaslal dňa 27.09.2016 poistencovi list označený ako Oprava - Oznámenie o výsledku ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2015 spolu s Oznámením o výsledku ročného zúčtovania poistného č. 1610082509, na ktorom bolo uvedené pôvodné číslo bankového účtu. Predmetný list bol poistencovi doručený dňa 29.09.2016. Poistenec nepodal voči výsledku RZP 2015 v zmysle § 19 ods. 12 zákona o zdravotnom poistení nesúhlasné stanovisko, a tak žalobca poukázal poistencovi dňa 07.11.2016 preplatok vo výške 119,67 EUR na pôvodné číslo bankového účtu (J.), keďže tento evidoval vo svojom registri. Preplatok sa vrátil žalobcovi ako nedoručený. Dňa 29.11.2016 poistenec telefonicky kontaktoval žalobcu vo veci jeho preplatku z RZP 2015, na základe ktorého žalobca preveril správnosť čísla bankového účtu v registri a vykonal vo svojom registri aktualizáciu nového čísla bankového účtu poistenca J.. Následne žalobca zaslal dňa 02.12.2016 poistencovi oznámenie, že jeho žiadosť o zmenu spôsobu vrátenia preplatku bola spracovaná a dňa 06.12.2016 zadal príkaz na úhradu preplatku vo výške 119,67 EUR na číslo bankového účtu J. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX. 23. Dňa 08.12.2016 sa poistenec obrátil na žalovaného, ktorý dňa 16.12.2016 doručil žalobcovi výzvu na zaujatie stanoviska a zaslanie dokladov k podaniu poistenca, ktoré žalovaný posúdil ako podnet na vykonanie dohľadu na diaľku podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZoZP, ktorý bol u žalobcu vedený pod zn. 50609/2016/911, PO 2063/2016 a ukončený Protokolom č. 20632016 zo dňa 09.01.2017 (ďalej len „protokol“). V závere protokolu žalovaný konštatuje, že dohľadom na diaľku bolo v predmetnej veci zistené zo strany žalobcu ako zdravotnej poisťovne, porušenie § 25 ods. 1 písm. d) v spojení s § 19 ods. 16 veta posledná zákona o zdravotnom poistení v znení platnom v čase vypracovania RZP 2016 tým, že žalobca uhradil preplatok z RZP 2015 na neexistujúci účet napriek tomu, že v čase úhrady preukázateľne disponoval informáciou o novom účte poistenca, ako aj o skutočnosti, že účet na ktorý poukázal preplatok je zrušený, t.j. nevykonal úhradu preplatku z RZP 2015 na účet poistenca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. 24. Žalobca sa so záverom protokolu nestotožnil, preto podal voči nemu námietky zo dňa 17.01.2017. Žalovaný po prerokovaní námietok dňa 06.02.2017, námietkam nevyhovel a dňa 17.03.2017 žalobcovi doručil upovedomenie o začatí správneho konania pod č. 18935/2017. Žalobca sa k upovedomeniu vyjadril listom zo dňa 22.03.2017 s tým, že žalovaný nesprávne posúdil podanie poistenca ako podnet na výkon dohľadu, keď tento mal byt' vyhodnotený ako návrh na vydanie platobného výmeru podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod 4 ZoZP v spojení s § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení. 25. Správne konanie bolo ukončené vydaním prvostupňového rozhodnutia č. 28332/2017 zo dňa 03.04.2017, ktorým bola žalobcovi ako zdravotnej poisťovni uložená pokuta vo výške 500,- EUR za porušenie povinnosti ustanovenej v § 25 ods. 1 písm. d) v spojení s § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení. 26. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 20.04.2017, o ktorom rozhodol predseda úradu ako druhostupňový orgán pod č. 52430/2017 zo dňa 14.07.2017 tak, že rozklad žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie č. 28332/2017 zo dňa 03.04.2017. 27. Súd zdôrazňuje koncentráciu skutkového stavu veci vyplývajúcu z administratívneho spisu: - žalobca vykonal RZP 2015 a vydal Oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného č. 1610032244 zo dňa 26.08.2016, ktoré bolo poistencovi doručené dňa 08.09.2016, - poistenec e-mailovým podaním zo dňa 09.09.2016 oznámil žalobcovi číslo účtu na poukázanie preplatku z RZP 2015, - žalobca vykonal opravu Oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného č. 1610082509 zo dňa 16.09.2016, v ktorom upravil výšku preplatku, ktoré bolo poistencovi doručené dňa 29.09.2016, - žalobca dňa 07.11.2016, napriek oznámeniu poistenca o jeho aktuálnom čísle účtu, poukázal preplatok z RZP 2015 v sume 119,67 EUR na neexistujúci (zrušený) účet poistenca, - žalobca mal v zmysle § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení vrátiť preplatok do 28.11.2016, - žalobca dňa 06.12.2016, dal príkaz na úhradu preplatku z RZP 2015 v sume 119,67 EUR na správny účet poistenca, ktorý bol na účet poistenca pripísaný dňa 09.12.2016, t.j. s 11 dňovým omeškaním, - poistenec dňa 08.12.2016 podal reklamáciu vo veci preplatku z ročného zúčtovania poistného, v ktorom uvádza, že dňa 06.12.2016 dostal od žalobcu list bez dátumu s tým, že zmena čísla bankového účtu bola spracovaná a preplatok bude poukázaný na účet. Poistenec ďalej uviedol, že zmenu čísla účtu oznámil dňa 11.09.2016, napriek tomu preplatok bol zaslaný na dávno zrušený účet. Asi tri týždne cez hotline reklamuje meškanie vrátenia preplatku. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 28. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 18.06.2020, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. VII. Právne posúdenie žaloby. 29. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 30. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 33. Podľa § 19 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.), ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného preplatok, zdravotná poisťovňa zašle v lehote podľa odseku 2 písomné oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného platiteľom poistného, ktorými sú zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2. Oznámenie obsahuje najmä údaje o výške preplatku, vymeriavacom základe, výške zaplatených preddavkov na poistné alebo výške preddavkov na poistné vykázaných zamestnávateľom, výške preddavku na poistné, ktorý je poistenec povinný odvádzať na základe výsledku ročného zúčtovania poistného, a ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre vykonanie ročného zúčtovania poistného a poučenie o možnosti podať nesúhlasné stanovisko podľa odseku 12. 34. Podľa § 19 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.), proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému v oznámení podľa odseku 8 alebo podľa odseku 17 môže platiteľ poistného alebo poistenec do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať nesúhlasné stanovisko. Proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému vo výkaze nedoplatkov podľa odseku 9 môže platiteľ poistného alebo poistenec do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať námietky podľa § 17a. 35. Podľa § 19 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.), ak zdravotná poisťovňa po posúdení nesúhlasného stanoviska podľa odseku 12 zistí, že výsledkom mal byť preplatok v inej výške, než aká bola uvedená v pôvodnom oznámení, zašle do 15 dní odo dňa doručenia nesúhlasného stanoviska platiteľovi poistného alebo poistencovi nové oznámenie podľa odseku 8, ktoré nahrádza pôvodné oznámenie. Proti takému novému oznámeniu nemožno podať nesúhlasné stanovisko. Pôvodné oznámenie môže zrušiť zdravotná poisťovňa aj z vlastného podnetu, o čom písomne upovedomí platiteľa poistného. 36. Podľa § 19 ods. 16 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.), príslušná zdravotná poisťovňa je povinná po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátiť preplatok platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebo poistencovi najneskôr v lehote do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska podľa odseku 12 alebo doručenia nového oznámenia podľa odseku 13. Ak zdravotná poisťovňa neodvedie preplatok riadne a včas, môže si platiteľ poistného, jeho právny nástupca alebo poistenec, ktorému vznikol preplatok, uplatniť nárok na tento preplatok na úrade; za zamestnanca môže tento nárok uplatniť zamestnávateľ, ak ho o to zamestnanec požiada. Ak platiteľ poistného, ktorým je zamestnávateľ, zanikol bez právneho nástupcu, preplatok za zamestnávateľa sa nevracia. Zdravotná poisťovňa uhradí preplatok na účet platiteľa poistného, právneho nástupcu platiteľa poistného alebo poistenca, a ak účet nemá, tak poštovou poukážkou. 37. Podľa § 25 ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.), zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného podľa § 19. 38. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených platiteľom poistného, ak ide o pohľadávky vyplývajúce z neuhradeného preplatku na poistnom podľa osobitného predpisu. 39. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou [ § 1 písm. d)] vykonáva dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný predpis ukladá povinnosti. 40. Podľa § 43 ods. 11 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 41. Podľa § 50 ods. 1 písm. m) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, ak úrad zistí nedostatky v činnosti zdravotnej poisťovne, ktoré vyplývajú z nedodržiavania ustanovení tohto zákona, osobitného predpisu alebo podmienok určených v povolení ( § 37 ods. 3), môže podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov zdravotnej poisťovni uložiť pokutu ( § 64 ods. 1). 42. Podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, úrad môže uložiť zdravotnej poisťovni za porušenie povinností ustanovených osobitným predpisom pokutu až do výšky 3 319 eur; ak ide o nesplnenie oznamovacej povinnosti alebo inej povinnosti podľa osobitného predpisu, do výšky 331 eur. VIII. Závery správneho súdu. 43. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí žalovaného Číslo konania: ZP 911/00009/2017, Číslo spisu: 13509/2017/911, Číslo rozhodnutia: 52430/2017 zo dňa 14.07.2017 a prvostupňového správneho orgánu Číslo konania: ZP 911/00009/2017, Číslo spisu: 13509/2017/911, Číslo rozhodnutia: 28332/2017 zo dňa 03.04.2017, v zmysle ktorých žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 25 ods. 1 písm. d) v spojení s § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení, keď dňa 07.11.2016 nesprávne uhradil preplatok RZP 2015 na neexistujúci účet poistenca D. P., aj napriek tomu, že v čase úhrady žalobca už preukázateľne disponoval informáciou o novom účte poistenca, v dôsledku čoho poistencovi uhradil preplatok z RZP 2015 s 11 dňovým omeškaním. Za uvedené porušenie povinností žalovaný podľa § 50 ods. 1 písm. m) v spojení s § 64 ods. 1 písm. b) ZoZP uložil žalobcovi pokutu vo výške 500,- EUR. 44. Hneď v úvode správny súd poukazuje na povinnosti žalobcu, ktoré sú jednoznačne definované v § 25 ods. 1 písm. d) v spojení s § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení, ktoré žalobca nerozporuje. 45. Námietku žalobcu, že žalovaný nesprávne posúdil a vyhodnotil podanie poistenca D. P. zo dňa 08.12.2016, ktoré podľa názoru žalobcu, mal žalovaný posúdiť ako návrh na vydanie platobného výmeru podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod 4 ZoZP a po preskúmaní skutkového stavu mal správne konanie zastaviť pre jeho nedôvodnosť, nakoľko v čase podania už bol preplatok poukázaný na účet poistenca, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že správny orgán každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu a tento postup nie je potrebné exemplifikatívne s uvedením príslušného zákonného ustanovenia uviesť do rozhodnutia, zvlášť, keď jeho postup bol v súlade s pravidlami logického myslenia a správny orgán dospel k úvahe o obsahu podania zákonným procesným postupom. V konečnom dôsledku kompetencia žalovaného na právne posúdenie podnetov je daná priamo ZoZP v § 43 ods. 1 v spojení s ods. 2, pričom podľa názoru súdu, absencia citácie týchto zákonných ustanovení, keďže žalovaný sa týmito ustanoveniami riadil a podľa nich aj postupoval, nie je takou vadou, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Iná situácia by bola v prípade, ak by sa žalovaný týmito zákonnými ustanoveniami neriadil vôbec. Z obsahu podania poistenca D. P. zo dňa 08.12.2016 je nepochybné, tak ako správne vyhodnotil žalovaný, že poistenec reklamoval postup žalobcu pri vrátení preplatku z RZP za rok 2015 na ním oznámený bankový účet, keďže žalobca vykonal úhradu na nesprávny bankový účet (obsah podania zo dňa 08.12.2016 v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako návrh na vydanie platobného výmeru v zmysle § 18 ods. 1 písm. a) bod 4 ZoZP a to ani extenzívnym výkladom). Takýmto pochybením žalobcu došlo k porušeniu povinností uložených žalobcovi v §25 ods. 1 písm. d) v spojení s § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení, preto na základe podnetu poistenca žalovaný v súlade s § 43 ods. 1 písm. a) ZoZP vykonal dohľad na diaľku nad žalobcom, ktorému osobitný zákon - zákon o zdravotnom poistení ukladá povinnosti. 46. Námietku žalobcu, ktorý považuje výklad ust. § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení, bez aplikácie ust. § 18 ods. 1 písm. a) bod 4. ZoZP, za nezákonný, čo má za následok nesprávne právne posúdenie veci, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru žalobcu, ust. § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení nepredpokladá uloženie sankcie zdravotnej poisťovni pri neuhradení preplatku, ale ochrana práv poistenca v tejto súvislosti je možnosť uplatnenia nároku na preplatok u žalovaného a to návrhom na vydanie platobného výmeru. Na tomto mieste správny súd poukazuje na citáciu ust. § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení, ktorý ukladá žalobcovi povinnosť po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátiť preplatok platiteľovi poistného, v zákonom stanovených lehotách a zároveň dáva možnosť platiteľovi poistného, uplatniť si nárok na preplatok. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že poistenec nevyužil možnosť uplatniť si nárok na preplatok, pravdepodobne z dôvodu, že tento preplatok bol žalobcom už poukázaný dňa 07.11.2016, avšak na neexistujúci účet poistenca a preto túto vadu riešil formou reklamácie podaním z 08.12.2016. Takýto postup poistenca bol logický, nakoľko nebol racionálny dôvod domáhať sa vydania platobného výmeru vo vzťahu k preplatku, ktorý už bol poukázaný na neexistujúci účet. Preto za daného skutkového stavu, nebol legitímny dôvod postupovať podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod 4. ZoZP, keďže žalobca Oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného vydal dňa 26.08.2016 v spojení s opravným Oznámením o výsledku ročného zúčtovania poistného zo dňa 16.09.2016, ktoré boli poistencovi riadne doručené. 47. Rovnako námietka žalobcu, že ust. § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení nepredpokladá uloženie sankcie zdravotnej poisťovni pri neuhradení preplatku, podľa názoru správneho súdu, nemá oporu v ZoZP, ktorý ustanovuje podmienky na ukladanie sankcií, mimo iných aj za porušenie povinností ustanovených osobitným zákonom, ktorým explicitne je zákon o zdravotnom poistení. A zákon o zdravotnom poistení v § 19 ods. 16 ukladá žalobcovi, ako zdravotnej poisťovni, povinnosť vrátiť preplatok poistencovi, za podmienok deklarovaných v tomto ustanovení, ktorých plnenie má, titulom výkonu dohľadu, oprávnenie vykonávať žalovaný v zmysle § 43 ods. 1 písm. a) ZoZP ako dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, ktorým osobitný zákon t.j. zákon o zdravotnom poistení, ukladá povinnosti. Uvedený právny názor súd vyvodil zo samotného účelu ZoZP, ktorým mimo iného je i dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ku ktorej patrí dohľad nad zdravotnými poisťovňami, verejným zdravotným poistením a dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a s tým spojené ukladanie sankcií, medzi ktoré patrí možnosť uloženia pokuty (§ 50 ods. 1 písm. m) ZoZP práve vo vzťahu k § 64 ods. 1 písm. b) ZoZP, t.j. porušenie povinností ustanovených osobitným predpisom, ktorým je bez ďalšieho zákon o zdravotnom poistení). Inak povedané, ak zdravotná poisťovňa nevráti poistencovi preplatok z ročného zúčtovania poistného v súlade s § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení, nastupuje za porušenie tejto zákonnej povinnosti sankcia, ktorej forma je daná správnemu orgánu na výber, podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov, ktorú v preskúmavanej veci žalovaný zvolil v zmysle § 50 ods. 1 písm. m) v spojení s § 64 ods. 1 písm. b) ZoZP. V zmysle uvedených zákonných ustanovení žalovaný aj postupoval a svoj postup v rozhodnutí náležite v logických súvislostiach odôvodnil. 48. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, že výška uloženej pokuty je neprimerane vysoká v porovnaní s následkami, výškou preplatku (119,67 EUR) a dĺžkou údajného oneskorenia s úhradou preplatku, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd sa plne stotožnil s vyjadrením žalovaného uvedeného v odsekoch 19. a 20. tohto rozhodnutia, pričom neprehliadol ani odôvodnenie samotných rozhodnutí prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu, v ktorých bolo poukázané na skutočnosť, že žalobcovi bola uložená pokuta podľa § 64 ods. 1 písm. b) ZoZP na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, vo výške 500,-EUR z možnej sumy 3.319,-EUR, pričom pri stanovení výšky pokuty žalovaný prihliadal na mieru závažnosti zistených nedostatkov a intenzitu následkov, najmä spôsob, akým došlo k protiprávnemu konaniu a k jeho následkom. Žalovaný prihliadol na skutočnosť, že žalobca v svojich vyjadreniach v rámci administratívneho konania svoje pochybenie popieral, hoci nepochybne došlo k porušeniu jeho povinnosti, v zákonom stanovenej lehote poukázať preplatok z ročného zúčtovania na správny účet poistenca, s ktorým dňa 07.11.2016, kedy vrátil preplatok, už disponoval. Žalovaný prihliadol aj na skutočnosť, že takéto konanie žalobcu malo dopad na konanie poistenca, ktorý sa najprv hotline opakovanými reklamáciami a nakoniec reklamáciou podanou elektronicky dňa 08.12.2016, domáhal neuhradeného preplatku z RZP 2015, čím bol poistenec zbytočne časovo i administratívne zaťažený. Žalovaný v svojich rozhodnutiach zdôraznil skutočnosť, že pokuta bola uložená na spodnej hranici zákonnej sadzby, že má aj represívno-výchovnú funkciu, že je primeranou a jej výška nie je pre žalobcu likvidačná a mala by byť zárukou toho, že žalobca do budúcnosti príjme také opatrenia, ktorými eliminuje nedostatky v procese spracovania informácií od platiteľov poistného a poistencov vo svojom informačnom systéme tak, aby nedochádzalo k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení. Správny súd dodáva, že na vyvodenie sankčnej zodpovednosti žalobcu nie je rozhodujúca skutočnosť, že v čase podania reklamácie poistencom dňa 08.12.2016, žalobca dňa 06.12.2016 dal príkaz na úhradu preplatku z RZP 2015 na správny účet poistenca, ktorý bol na účet poistenca pripísaný dňa 09.12.2016. Ale rozhodujúcou skutočnosťou je, že žalobca porušil povinnosť stanovenú zákonom (§19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení), keď preplatok z RZP 2015 uhradil s 11 dňovým omeškaním. Čo sa týka výšky uloženej pokuty, výška pokuty je výsledkom správneho uváženia zo strany správneho orgánu a súd iba skúma, či toto uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre taký úsudok boli zistené úplne a riadnymi procesnými postupmi. V tejto súvislosti správny súd uzatvára, že správne orgány oboch stupňov postupovali v intenciách právnej úpravy týkajúcej sa správnej úvahy a v svojich rozhodnutiach náležite odôvodnili, z akých dôvodov sankciu uložili a akými úvahami sa riadili pri ukladaní jej výšky. Aj podľa názoru súdu, uložená pokuta vo výške 500,-EUR je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná tak z hľadiska represívneho ako aj preventívneho. 49. Námietku žalobcu, že výška pokuty 500,-EUR je neprimerane vysoká i vo vzťahu k výške preplatku 119,67 EUR, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že aby sankcia spĺňala aj represívnu zložku, musí byť citeľná v majetkovej sfére účastníka konania, nakoľko má pôsobiť ako trest (represia) za porušenie povinnosti. Ak by pokuta nebola citeľná, nemožno rozumne očakávať naplnenie ďalšej funkcie pokuty, ktorou je prevencia. Prevencia má pôsobiť do vnútra subjektu, ktorý zákonnú povinnosť porušil a zároveň by mala uložená pokuta pôsobiť vo vzťahu k tomuto subjektu do budúcna s tým, či znovu poruší právny predpis alebo zabezpečí vykonanie takých vnútorných opatrení, ktoré nedovolia porušovanie zákonných povinností. Tieto atribúty žalovaný pri stanovení výšky uloženej pokuty aj vo vzťahu k výške preplatku, dodržal. Súd by mohol rozhodnutie žalovaného, pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty zrušiť len v prípade, ak sa voľná úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri rozhodnutí, priečila zásadám logického myslenia alebo bola rozpore so zákonom. V danom prípade však bola výška uloženej pokuty správnymi orgánmi dostatočne odôvodnená a spĺňa zákonné kritéria pre jej uloženie, pričom správne orgány vyhodnotili správne všetky okolnosti dôležité pre uloženie sankcie. 50. Námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, ktorá spočíva v tom, že zákony, v ktorých režime vykonáva žalobca svoju činnosť, neupravujú náležitosti nastavenia „interného mechanizmu“, napriek tomu žalovaný uloženú pokutu premietol vo vzťahu k právnym predpisom na žalobcu, za predpokladu dodržania povinností stanovených príslušnými právnymi predpismi, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Nastavenie „interného mechanizmu“ v kontexte rozhodnutia o uložení pokuty, žalovaný nepochybne premietol vo vzťahu k žalobcovi na potrebu zabezpečenia dobre fungujúceho interného mechanizmu, čo je vlastne know hau manažmentu žalobcu, za účelom dodržania povinností stanovených príslušnými právnymi predpismi. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí nie je žiadna zmienka o tom, že by žalovaný nastavenie „interného mechanizmu“ žalobcom, oprel o nedodržanie príslušných zákonných ustanovení, resp., že by právny predpis ukladal žalobcovi nastavenie interného mechanizmu. Presne v kontexte vyjadrenia žalobcu, že „Nastavenie „interného mechanizmu“ ponechávajú právne predpisy na žalobcu za predpokladu dodržania povinností stanovených príslušnými právnymi predpismi.“, je vedené odôvodnenie napadnutých rozhodnutí. Preto iný výklad napadnutých rozhodnutí je v rozpore s ich obsahom. 51. V rámci odôvodnenia správny súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom v žalobe, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. 52. Správny súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu nezistil také vady konania pred správnym orgánom, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalovaný logickým a konzistentným spôsobom sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia ako aj postup žalovaného boli v súlade so zákonom a žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. IX. Trovy konania. 53. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), súd žalovanému právo náhradu trov konania nepriznal. 54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 443 ods. 1 a ods. 2 písm. a) SSP) Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).