Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/212/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201514 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201514.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: Prima - manufaktúra s.r.o., Hradská 27/a, Bratislava, zastúpený: WERNER & ANGER, s.r.o., advokátska kancelária, Stromová 54/A, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 101472721/2017 zo dňa 03.07.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania a žalobou napadnuté rozhodnutia 1.Daňový úrad Bratislava, ako miestne príslušný správca dane vykonal u daňového subjektu Prima- manufaktúra s.r.o., Hradská 27/A, Bratislava, IČO: 35 944 081, t.j. u žalobcu, daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 104360418/2016 zo dňa 25.11.2016. Z protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly vyplýva, že žalobca v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011 priznal daň vo výške X,- eur, čo predstavuje o XX.XXX,XX eura menej, ako zistil správca dane daňovou kontrolou. 2. Správca dane počas daňovej kontroly zistil že, spoločnosť J. W. B.. bola dodávateľom fotovoltaickej elektrárne pre žalobcu podľa zmluvy o dielo č. 01/05/2010 zo dňa 06.08.2010 vo výške X.XXX.XXX,- eur bez DPH, realizácia zmluvy mala byť v rokoch 2010-2011. 3. Podľa zistení správcu dane žalobca v roku 2010 obstaral dlhodobý hmotný majetok fotovoltaickú elektráreň na základe zahraničných dodávateľských faktúr: XXZFXXXX J... XXX.XXX,- eur XXZFXXXX AP... X.XXX.XXX,XX eur XXZFXXXX J... XXX.XXX,- eur XXZFXXXX J. W. B.. XXX.XXX,- eur XXZFXXXX J. W. B.. XXX.XXX,- eur XXZFXXXX J. W. B.. XXX.XXX,XX eur XXZFXXXX J. W. B.. XXX.XXX,- eur Rok 2010 spolu X XXX.XXX,XX eur 4. Podľa knihy došlých faktúr za rok 2011 spoločnosť J. W. B.. realizovala v roku 2011 dielo fotovoltaickú elektráreň v sume XXX.XXX,XX eura v zmysle obojstranne podpísanej prílohy k dodávateľskej faktúre internet č. XXZFXXXX od dodávateľa J. W. B.. 5. Celková preukázaná suma za realizáciu fotovoltaickej elektrárne firmou J. W. B.. bola X.XXX.XXX,- eur, ktorá bola aj uhradená a neskôr znížená o garanciálne vady v sume XX.XXX,- eur, pričom toto zníženie ceny nemá vplyv na nepreukázané nadobudnutie dlhodobého hmotného majetku v sume X.XXX,XXX,- eur. 6. Žalobca predložil správcovi dane faktúru č. K s predmetom fakturácie služby podľa kontraktu z XX.XX.XXXX, zálohová platba 30% s dátumom vystavenia 19.08.2010 a s dátumom platby 19.08.2010. 7. Podľa správcu dane za sumu X.XXX.XXX,- eur nebol fakturovaný ani dodaný žiadny dlhodobý hmotný majetok, uvedenú faktúru žalobca zaúčtoval dvakrát - v roku 2010 ako zálohovú faktúru na účet X,XX a v roku 2011 ako dodávateľskú faktúru na účet X,XX. 8. Podľa správcu dane žalobca neviedol účtovníctvo správne, nakoľko žalobca účtoval o zálohovej faktúre ako o daňovom doklade. Žalobca nepredložil správcovi dane potrebné dôkazy, ktoré by zakladali možnosť zmeny upraveného základu dane a na základe ktorých by bolo nevyhnutné predvolať svedkov. 9. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 100492010/2017 zo dňa 20.03.2017 žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eura na dani z príjmov právnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z.z. za zdaňovacie obdobie roka 2011. 10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101472721/2017 zo dňa 03.07.2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil, nakoľko žalobca nepredložil správcovi dane potrebné dôkazy, ktoré by zakladali skutočnosť na zmenu upraveného základu dane uvedeného v protokole č. 104360418/2016 zo dňa 25.11.2016. Správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval podľa § 3 ods. 2 a 3 daňového poriadku v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, pričom dbal na to, aby bolo daňovému subjektu počas celého výkonu daňovej kontroly umožnené uplatňovať si práva v zmysle § 45 zákona. Predkladané dôkazy hodnotil správca dane podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. II. Žaloba 11. Žalobca včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 14.09.2017 sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101472721/2017 zo dňa 03.07.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100492010/2017 zo dňa 20.03.2017, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eura na dani z príjmov právnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 595/2003 Z.z.) za zdaňovacie obdobie roka 2011. 12. V žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu žalovaným ako aj správcom dane bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný ako aj správca dane za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a súčasne v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o daňovom konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 13. Žalobca nesprávne právne posúdenie veci žalovaným odôvodnil nezohľadnením účtovného prípadu ako rozhodujúcej skutočnosti pre účely účtovníctva. Poukázal na ust. § 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z., § 2 ods. 4 písm. a) zákona č. 431/2002 Z.z. (ďalej len zákon o účtovníctve), § 25 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve a § 25 ods. 6 písm. a) zákona o účtovníctve, § 8 ods. 3, § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve, z ktorých vyplýva, že pre účely účtovníctva je rozhodujúci účtovný prípad, ktorým je v tomto prípade obstaranie majetku (v zmysle § 2 ods. 2 zákona o účtovníctve), a nie zálohová faktúra, vyúčtovacie faktúry a podobne. 14. Nesprávne právne posúdenie veci vyplýva i z nesprávneho stanovenia požiadavky náležitosti daňového dokladu vo vzťahu k zálohovej faktúre vystavenej maďarským subjektom a to v súvislosti so zisteniami daňovej kontroly zameranej na daň z príjmov právnickej osoby. 15. Poukázal, že správca dane nesprávne konštatoval, že „predmetná zálohová faktúra (č. K. nemá náležitosti daňového dokladu podľa § 71 - 76 zákona o dani z pridanej hodnoty“. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že dodávateľ spoločnosť J. W. B.. je daňovníkom a platiteľom DPH registrovaným za platiteľa DPH v Maďarsku. Pre tento obchodný prípad nebol považovaný za platiteľa DPH v zmysle zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu pre spoločnosť J. W. B.. nevyplývajú zo zákona o DPH žiadne povinnosti, vrátane povinnosti vyhotovovať doklady podľa § 71-76 zákona o DPH. Tieto nesprávne závery správcu dane sa týkajú plnenia povinností z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré nebolo predmetom daňovej kontroly tvoriacej podklad pre prvostupňové rozhodnutie, potvrdené rozhodnutím žalovaného a teda boli pre rozhodovací proces nepoužiteľné. 16. Uvedené skutočnosti rovnako platia aj pre vyúčtovaciu faktúru, v prípade ktorej je dodávateľom - spoločnosť J. W. B.., ktorý je daňovníkom a platiteľom DPH, registrovaným za platiteľa DPH v Maďarsku a pre tento obchodný prípad nebol považovaný za platiteľa DPH v zmysle zákona o DPH. 17. Žalobca namietal i zistenie skutkového stavu žalovaným, ako aj správcom dane, ktoré bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Uvedené zdôvodnil nesprávnym konštatovaním ohľadom nesúladu účtovaného zápisu a knihy došlých faktúr. Namietal tvrdenie správcu dane, že „k zálohovej faktúre (č. K je priložený účtovný zápis zo dňa 28.02.2011 a ďalej z tohto nepsrávneho konštatovania vyvodzuje nesúlad medzi takýmto účtovným zápisom a knihou došlých faktúr“. 18. V zmysle zákona o účtovníctve podľa § 11 sa účtovný zápis zaznamenáva v účtovných knihách. V zmysle predložených účtovných kníh (správcovi dane boli predložené denníky účtovných dokladov za rok 2010 a 2011), tento účtovný doklad pod č. XXZFXXXX v roku 2011 zaúčtovaný nebol. Tak, ako konštatuje správca dane v účtovnej knihe v roku 2011 bolo pod číslom dokladu XXZFXXXX. zaúčtovaný doklad - faktúra od spoločnosti A. s.r.o. Priložený „likvidačný list“ nie je účtovným zápisom a takýto účtovný zápis v roku 2011 v účtovných knihách vykonaný nebol. 19. Poukázal na ust. § 2 opatrenia Ministerstva financií SR zo dňa 16.12.2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania rámcovej účtovnej osnovy pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, podľa ktorého dňom účtovného prípadu, okrem iného deň poskytnutia preddavku, spôsob evidencie a zoraďovania zálohových faktúr je výlučne na daňovom subjekte a postupy účtovania a ani zákon o účtovníctve neupravuje. 20. Jediným účtovným prípadom zaevidovaným v účtovných knihách žalobcu súvisiacim s predmetnou zálohou faktúrou č. K bola úhrada zálohy bankovým prevodom. Záloha bola uhradená vo výške X.XXX.XXX,- eur dňa 19.08.2010. V súlade s § 33 ods. 6 postupov účtovania bol uhradený preddavok na obstaranie dlhodobého majetku zaúčtovaný ako MD XXX XXX (poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok) a DAL XXX XXX (bankové účty). 21. Žalobca v ďalšej časti žaloby namietal, že správca dane a ani žalovaný nevykonali žalobcom navrhnuté dôkazy. 22. Žalobca ďalej tvrdil, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný ako aj správca dane za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Z predloženej zmluvy o dielo a priloženej kalkulácie ceny diela na výstavbu fotovoltaickej elektrárne Q. Q. zo dňa 06.08.2010 so spoločnosťou J. W. B.. vyplýva dojednaná celková cena diela vo výške X.XXX.XXX,- eur. V súvislosti s podmienkami fakturácie uvedenými v zmluve o dielo čl. III. bod 4, tieto nie sú použiteľné vo vzťahu k zálohovým platbám podľa čl. III. bod 1 a 2 Zmluvy o dielo, ktoré sú vzťahu k bodu 4 čl. III. osobitnou právnou úpravou zmluvného vzťahu, majúcou prednosť. 23. Zálohová faktúra K. zo dňa 19.08.2010 bola vystavená podľa čl. III. bod 1 a 2 zmluvy o dielo, pričom celková záloha vo výške 10% + 20% = 30% z ceny diela bola X.XXX.XXX,- eur. 24. Spôsob platenia podľa zmluvy o dielo je upravený v čl. III., podľa bodu 1. zhotoviteľ má nárok na zálohu 20% z ceny predmetu zmluvy a podľa bodu 2. zhotoviteľ má nárok na vyfakturovania voči objednávateľovi 10% (zo sumy X XXX XXX €). Podľa žalobcu je preto nesprávne tvrdenie správcu dane, že zhotoviteľ má nárok na zálohu vo výške 30%. 25. Podľa žalobcu správca dane nesprávne konštatuje, že žalobca v roku 2010 obstaral dlhodobý hmotný majetok - fotovoltaickú elektráreň na základe zahraničných dodávateľských faktúr č. XXZFXXXX- XXZFXXXX v celkovej sume X.XXX.XXX,XX eura. Následne konštatuje, že podľa knihy došlých faktúr za rok 2011 maďarská spoločnosť J. W. B.. realizovala v roku 2011 dielo fotovoltaickú elektráreň v sume XXX.XXX,XX eura. Celková preukázaná suma tak, ako tvrdí žalovaný za výstavbu fotovoltaickej elektrárne bola vo výške X.XXX.XXX,- eur dodatočne znížená o garanciálne vady v sume XX.XXX,- eur. Tieto tvrdenia správcu dane sú v rozpore so skutkovým stavom, najmä konštatovanie žalovaného týkajúce sa vyúčtovacej faktúry č. Q zo dňa 20.04.2011. 26. Žalobca je názoru, že v rámci kalendárneho roka 2011, ktorý bol súčasne aj účtovným obdobím žalobcu, vykázal žalobca hodnotu majetku vrátane obstarávacej ceny fotovoltaickej elektrárne správne, účtovníctvo žalobcu bolo správne, úplné. Žalobca vyúčtovaciu faktúru zaevidoval ako faktúru interné číslo XXZFXXXX. Z pohľadu obsahu ide nepochybne o vyúčtovaciu faktúru, ktorá bola vystavená dodávateľom J. W. Kft. obsahuje cenu diela vo výške X.XXX.XXX,- eur so zohľadnením zálohových platieb a platieb za časti diela. 27. S., že účtovný zápis X.XXX.XXX,- eur účtovaný ako MD XXX XXXa R. XXX XXX je opravou - doúčtovaním správnej obstarávacej ceny fotovoltaickej elektrárne v zmysle zmluvy o dielo. 28. Správca dane taktiež nezohľadnil žalobcom predložené vyhlásenie zhotoviteľa zo dňa 21.12.2016, ktoré potvrdilo realizáciu diela v zmysle zmluvy o dielo a rozpočtu v celom rozsahu. I z administratívneho spisu vyplýva, že cena diela je vo výške X.XXX.XXX,- eur, ktorá bola riadne dohodnutá a všetky plnenia zodpovedajúce uvedenej cene, boli vykonané a vyúčtované. Cena diela bola riadne zaplatená vrátane zálohy vo výške X.XXX.XXX,- eur. 29. Žalovaný nezohľadnil ani vyhlásenie zhotoviteľa zo dňa 19.08.2010, ktorým dodávateľ potvrdil a konkretizoval plnenia podľa zmluvy o dielo, ktoré boli zaúčtované na zálohovú platbu vo výške 30% ceny diela, Protokol o odovzdaní zo dňa 20.04.2011, znalecký posudok č. 40/2011 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty fotovoltaickej elektrárne, ako aj vyhlásenie zhotoviteľa zo dňa 21.12.2016, ktoré potvrdilo realizáciu diela v zmysle zmluvy o dielo a rozpočtu v celom rozsahu. 30. Podľa žalobcu dodanie celej fotovoltaickej elektrárne bolo nesporne preukázané vrátane jej zodpovedajúcej časti diela, vo vzťahu ku ktorej bola uhradená čiastka X.XXX.XXX,- eur. Žalovaný sa k dôkazom predložených žalobcom nevyjadril, rozhodnutie je preto nepreskúmateľné, nesprávne, nelogické, predčasné a teda nezákonné. 31. Podľa žalobcu je potrebné brať do úvahy pri posudzovaní skutočností rozhodných pre správne určenie daňovej povinnosti hospodársky účel a vecný charakter daňového výdavku. Z pohľadu hľadania skutočného obsahu právnych úkonov je potrebné prihliadať na finančnú náročnosť vykonaných investícií. Správca dane a ani žalovaný nepostupoval správne, keď neuznal úhradu fotovoltaickej elektrárne v celosti, pretože reálne dodanie celej fotovoltaickej elektrárne bolo preukázané. Obdobný záver prijal i Ústavný súd SR v rozhodnutí II. ÚS 363/2015-12 zo dňa 11.06.2015. 32. Poukázal, že v súlade so smernicou Rady č. 211/16/EÚ zo dňa 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblastí daní, ako aj daňovým poriadkom, bol správca dane povinný informovať o mieste a čase vykonania administratívnej spolupráce dožiadaného zahraničného orgánu, pričom na toto právo nadväzuje právo žalobcu zúčastniť sa na úkone, resp. klásť otázky. Správca dane nielenže o tejto skutočnosti žalobcu neinformoval, neoznámil mu ani obsah zistenia vykonaného na základe medzinárodnej výmeny informácií. Dokonca administratívny spis neobsahuje ani žiadosť a ani odpoveď vo veci medzinárodnej výmeny informácií a je teda neúplný. 33. Ďalším pochybením žalobcu ako aj správcu dane je, keď vydá rozhodnutie bez doplnenia dokazovania. Žalobca požiadal o vypočutie svedkov - jednotlivých subdodávateľov, dodávateľov časti stavby, vo vzťahu ku ktorým správca dane spochybňoval vykonanie diela a taktiež navrhol vykonanie dokazovania medzinárodnou výmenou informácií a to položením otázok správcovi dane spoločnosti J. W. B.. ohľadom preverenia vystavených faktúr. Správca dane a ani žalovaný však jeho návrhu nevyhoveli. Žalobca preto navrhol, aby súd v súlade s § 123 SSP vykonal dôkaz znaleckým dokazovaním za účelom vyslovenia sa znalca k záverom týkajúcim sa účtovných postupov žalobcu počas účtovného obdobia roka 2011 vrátane spôsobu a výšky zaúčtovania obstarávacej ceny fotovoltaickej elektrárne žalobcom. 34. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie správcu dane v spojení s rozhodnutím žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane. III. Vyjadrenie žalovaného 35. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.10.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že sa pridržiava dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, kde v odôvodnení uviedol skutkové a právne závery, na základe ktorých rozhodol. S dôvodmi podanej žaloby sa nestotožňuje a zotrváva na svojom stanovisku, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 101472721/2017 zo dňa 03.07.2017 bolo vydané v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase a skutkový a aj právny stav bol dostatočne zistený. IV. Replika žalobcu 36. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 15.11.2017 zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe žiadal žalobe vyhovieť. Dodal, že žalovaný nesprávne uvádza predmet činnosti žalobcu, zapísaný v obchodnom registri v čase výkonu daňovej kontroly (po 10.06.2016), nakoľko opomína predmet činnosti spočívajúci vo výrobe a dodávke elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov výrobným zariadením s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW. Uvedený predmet činnosti bol zapísaný do obchodného registra dňa 27.05.2016. Jediným zisteným nedostatkom bolo porušenie zákona o účtovníctve, ktorého zisťovanie nemohlo byť predmetom kontroly dane z príjmov a už vôbec nie dôvodom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. V. Právne posúdenie 37. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 38. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 40. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 41. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovo malo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti, v rámci verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 42. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 43. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 101472721/2017 zo dňa 03.07.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100492010/2017 zo dňa 20.03.2017, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eura na dani z príjmov právnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2011. 44. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno - právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. 45. Podľa § 2 písm. a) 3 zák. č. 563/2009 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 46. Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (§ 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z.,). 47. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane (§ 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z.,). 48. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z.). 49. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada (§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 z.z.). 50. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane (§ 3 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z.z.,). 51. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., pri správe daní sa používa štátny jazyk a písomnosti správcu dane sa vyhotovujú a podania daňového subjektu musia byť v štátnom jazyku. 52. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 53. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 54. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z., ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 55. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 56. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia. 57. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) zák. č. 563/2009 Z.z., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. 58. Podľa § 2 písm. i) zák. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. 59. Podľa § 2 písm. j) zák. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. 60. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zák. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia, 61. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zák. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. 62. Podľa § 19 ods. 3 písm. a) zák. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daňovými výdavkami sú aj odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku ( § 22 až 29). 63. Podľa § 21 ods. 1 veta prvá zák. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. 64. Podľa § 2 ods. 4 písm. a) zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, na účely tohto zákona sa rozumie majetkom sú tie aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až 28; vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch. 65. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia (ďalej len "účtovné obdobie"). Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. 66. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. 67. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov. 68. Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu účtovnú závierku, prípadne konsolidovanú účtovnú závierku, vyhotovila výročnú správu podľa § 20, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje podľa § 21 a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy. 69. Podľa § 25 ods. 1 písm. a) zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, z jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, ak tento zákon neustanovuje inak, sa oceňuje obstarávacou cenou 1. hmotný majetok s výnimkou hmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou, 2. zásoby s výnimkou zásob vytvorených vlastnou činnosťou, 3. podiely na základnom imaní obchodných spoločností, cenné papiere a deriváty, 4. pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom do základného imania, 5. nehmotný majetok s výnimkou nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou, 6. záväzky pri ich prevzatí. 70. Podľa § 25 ods. 6 písm. a) zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, na účely tohto zákona sa rozumie obstarávacou cenou cena, za ktorú sa majetok obstaral, a náklady súvisiace s jeho obstaraním. 71. Podľa § 74 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, osoba povinná platiť daň pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu ( § 69 ods. 6) alebo pri prijatí služby alebo tovaru dodaného s inštaláciou alebo montážou zo zahraničia ( § 69 ods. 2 až 4) musí mať faktúru od dodávateľa. Vo faktúre môže osoba povinná platiť daň doplniť prepočet ceny bez dane na eurá, sadzbu dane, prípadne oslobodenie od dane, a výšku dane v eurách. 72. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či správca dane skutkový stav zistil dostatočne a či z takto zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery a vec s ohľadom na takto zistený skutkový stav aj správne právne posúdil. Úlohou súdu bolo tiež posúdiť, či napadnuté rozhodnutia obsahovali zákonom vyžadované náležitosti a boli dostatočne odôvodnené. 73. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. 137 ods. 4 SSP. 74. Z obsahu administratívneho spisu v preskúmavanej veci mal súd nesporne preukázané, že správca dane na základe zistení z vykonanej daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011, z ktorej bol vypracovaný protokol č. 104360418/2016 zo dňa 25.11.2016, prvostupňovým rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eura na dani z príjmov právnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z.z. za zdaňovacie obdobie roka 2011 a to z dôvodu, že daňovou kontrolou správca dane zistil, že žalobca v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011 priznal daň vo výške X,- eur, čo predstavuje o XX.XXX,XX eura menej, ako zistil správca dane. 75. Z administratívneho spisu súd zistil, že výzvou na predloženie dokladov zo dňa 25.augusta 2016 vyzval správca dane žalobcu na predloženie dokladov súvisiacich s vykonávanou daňovou kontrolou dane z príjmov právnickej osoby za rok 2011, ktorú prevzala žalobcom splnomocnená zástupkyňa dňa 25. augusta 2016. Na predloženie ďalších dokladov vyzval žalobcu správca dane listom zo dňa 19.09.2016, ktorý bol doručený zástupkyni žalobcu dňa 20.09.2016. 76. Z predložených dokladov založených v administratívnom spise súd zistil, že žalobca ako objednávateľ so spoločnosťou J. W. B.. ako dodávateľom uzatvoril zmluvu o dielo č. 01/05/2010 zo dňa 06.08.2010. Predmetom zmluvy o dielo bola výstavba fotovoltaickej elektrárne s názvom stavby „N. Q. Q.“ 1MW v katastri B. - P.. Cena za dielo bola stanovená v čl. II ods. 1 tejto zmluvy na sumu X XXX XXX euro. V článku III bod 1 zmluvy je uvedené, že zhotoviteľ má nárok na zálohu 20 % z ceny predmetu zmluvy, (zo sumy X XXX XXX euro + DPH). Podľa bodu 2 článku III tejto zmluvy zhotoviteľ má nárok na vyfakturovania voči objednávateľovi 10 % ( zo sumy X XXX XXX euro + DPH) do pätnástich dní od podpisu. Bod 4 článku III tejto zmluvy obsahuje spôsob platenia časti diela (čiastkové splnenie úloh, čiastkové faktúrovanie), a to, že fakturácia bude vykonávaná faktúrami po dodaní a osadení jednotlivých častí. Právo fakturovať vznikne po podpísaní zápisnice o čiastkovom splnení úloh zástupcom objednávateľa, ktorý bude obsahovať súpis vykonaných prác a dodávok, ich ocenenie podľa cenovej ponuky. 77. Podľa preberacieho protokolu vystaveného spoločnosťou J. W. B.. dňa 19.8.2010 žalobca potvrdil, že dodávateľ práce vykonal v hodnote 30 % z dohodnutej ceny dodávateľ je oprávnený vystaviť daňový doklad pre objednávateľa zo zmluvne dohodnutej ceny - 30 %. 78. Spoločnosť J. W. B.. faktúrou č. K s dátumom vystavenia 19.08.2010 vyfakturovala žalobcovi služby podľa kontraktu z 01.05.2010, zálohová platba 30%, dátum doručenia 19.08.2010 a dátum platby 19.08.2010. 79. Žalobca predložil aj zoznam prijatých zálohových faktúr, rok 2010, podľa ktorého žalobca prijal zálohovú faktúru od spoločnosti J. W. B.. vystavenú dňa 7.12.2010, číslo XXXXXXXXX, typ Z (v poznámkach je uvedené, že Z = zálohová faktúra) znejúcu na sumu X XXX XXX euro s dátumom splatnosti dňa 21.12.2010, ktorá bola uhradená dňa 19.8.2010 (číslo listu administratívneho spisu 12). 80. V administratívnom spise je založená aj listina: Zaúčtovanie výpisov, rok 2010 (č. listu 13 administratívneho spisu) výpis č. B dátum výpisu dňa 19.8.2010. Z tejto listiny vyplýva, že platba bola uskutočnená dňa 19.8.2010 titulom úhrady prijatej zálohy číslo XXXXXXXXX, čiastka MD - 1 XXX XXX,XX XXXXXX, R. XXXXXX. Z Hlavnej knihy analyticky, rok 2010, vyplývajú nasledovné skutočnosti: - číslo účtu XXX XXX Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok , obdobie august 2010, obrat za obdobie MD X XXX XXX euro, koncový stav MD X . XXX XXX - číslo účtu XX XXXX B. Q., v mesiaci september 2010 bol uskutočnený obrat MD X XXX XXX. 81. Podľa zoznamu prijatých faktúr od spoločnosti J. W. B.., rok 2010, žalobca prijal 7 faktúr v hodnote spolu X XXX.XXX,XX eura : - fa. č. XXZFXXXX, vystavená dňa 3. 11. 2010 znejúca na sumu XXX.XXX,- eur, splatná dňa 3. 11.2010, uhradená 19.11.2010, - fa. č. XXZFXXXX, vystavená dňa 22.11.2010, znejúca na sumu X.XXX.XXX,XX eur, splatná dňa 22.11.2010, uhradená dňa 28.12.2010, - fa. č. XXZFXXXX, vystavená dňa 26.11.2010, znejúca na sumu XXX.XXX,- eur, splatná dňa 26.11.2010, uhradená dňa 1. 12. 2010, - fa č. XXZFXXXX, vystavená dňa 3.12.2010, znejúca na sumu XXX.XXX,- eur, splatná dňa 3.12.2010, uhradená dňa 6.12.2010, - fa. č. XXZFXXXX, vystavená dňa 9. 12. 2010, znejúca na sumu XXX.XXX,- eur, splatná dňa 9.12.2010, uhradená dňa 13.12.2010, - fa č. XXZFXXXX, vystavená dňa 16.12.2010, znejúca na sumu XXX.XXX,XX eur, splatná dňa 6.12.2010, neuhradená, - fa. č. XXZFXXXX, vystavená dňa 21.12.2010, znejúca na sumu XXX.XXX,- eur, vystavená dňa 21.12.2010, uhradená dňa 23.12.2010. 82. Podľa preberacieho a odovzdávajúceho protokolu vystaveného spoločnosťou J. W. B.. zo dňa z 20. apríla 2011, žalobca ako objednávateľ prebral dokončené dielo a potvrdil, že dodávateľ vykonal práce podľa zmluvy. 83. Podľa zoznamu prijatých faktúr za rok 20X1 žalobca od spoločnosti J. W. B.. prijal dňa 20.4.2011 faktúru č. XXZFXXXX v hodnote XXX XXX, XX eura, ktorá bola uhradená dňa 31.12.2011 a bola zaúčtovaná v roku 2011 na účet MD XXXXXX.. Z Hlavnej knihy analyticky, rok 2011 vyplýva, žalobca v roku 2011: - zaúčtoval na účet XXX DAL (počiatočný stav) poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok - zaúčtoval na účet XXX MD obstaranie dlhodobého hmotného majetku sumu X. XXX XXX,XX EUR. - zaradil na účte XXX XXX N. samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí (február) majetok v sume X XXX XXX,XX EUR, za dodávku fotovoltaickej elektrárne. 84. Maďarská republika žiadosťou o výmenu informácií č. 5961622014Hrc zo dňa 14.2.2017 na základe Smernice Rady 2011/16/EÚ z X5.februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS požiadala Slovenskú republiku o výmenu informácií týkajúcich sa spoločnosti J. W. B.. a žalobcu za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2011 (číslo listu 4 administratívneho spisu). V žiadosti oddiel B3-5 maďarský správca dane uviedol, že u spoločnosti J. W. B.. prebieha daňová kontrola a táto spoločnosť vystavila dňa 19.8.2010 faktúru č. K v sume X XXX XXX eur, ktorej suma bola uhradená žalobcom v ten istý deň formou bankového prevodu. Spoločnosť J. W. B.. nezaúčtovala vyššie uvedenú sumu do príjmov, ale zaúčtovala ju ako preddavok - zálohu, ktorá bola presunutá z účtovníctva maďarského DS na koniec toho istého roku. Avšak na základe informácie maďarského DS, plnenie a služba sa uskutočnili, čo môže byť zaúčtované do nákladov. Maďarský DS tiež prijal faktúru dňa 19.8.2010 od nemeckej spoločnosti V. K. Y. v sume X. XXX XXX eur, ktorú maďarský DS zaúčtoval vo svojom účtovníctve tiež ako zálohu /preddavok. Po bankovom prevode od žalobcu smerom na účet J. W. B.., maďarský DS presunul celú sumu na bankový účet nemeckého DS. 85. Dňa 04.11.2016 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnila zástupkyňa žalobcu, predmetom ktorého bolo oboznámenie žalobcu s predbežnými výsledkami daňovej kontroly a zisteniami správcu dane (zápisnica č. 104226073/2016). Súčasne bol žalobca informovaný aj o tom, že medzinárodnou výmenou informácií bola potvrdená skutočnosť, že tak ako žalobca zaúčtoval obstaranie dlhodobého majetku v sume X XXX XXX euro, tak spoločnosť J. W. B.. zaevidovala v príjmoch za dodanie diela fotovoltanickej elektrárne sumu X XXX. XXX eur. Daňový subjekt požiadal správcu dane o vyjadrenie sa k priebehu kontroly v lehote do 10.11.2016. 86. Listom zo dňa 15.11.2016 zástupca žalobcu namietal nesprávne zhodnotenie dôkazov, nezohľadnenie žalobcom predložených dôkazov a navrhol doplnenie dokazovania položením otázok správcovi dane spoločnosti J. W. B.. ohľadom preverenia vystavených faktúr. 87. Žalobca vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 03.01.2017 namietal nesprávne zistenia správcu dane a predložil správcovi dane aj znalecký posudok č. 40/2011 vypracovaný znalcom I.. L. W., P. 1A, U. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty fotovoltaickej elektrárne a predložil aj H. denník obsahujúci: - interný doklad zo dňa 31.12.2011 č. XXINXXXXX, týkajúci sa preúčtovania XXXXXX, čiastka X. XXX XXX eur, MD XXX XXX, R. XXX XXX, - interný doklad rezort dňa 19.8.2010 k č. B - úhrada prijatej zálohovej faktúry č. XXXXXXXXX, MD XXX XXX, R. XXXXXX, čiastka X XXX XXX eur 88. Dňa 14.03.2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnil aj zástupca žalobcu, kde bolo prerokované vyjadrenie žalobcu zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 3.1.2017. Zástupca žalobcu zápisnicu z ústneho pojednávania odmietol podpísať z dôvodu jeho námietok proti obsahu zápisnice. 89. Správca dane na základe vykonaného dokazovania prijal záver, že za sumu X XXX XXX,XX eur nebol fakturovaný a ani dodaný žiadny dlhodobý hmotný majetok. Uvedenú faktúru daňový subjekt zaúčtoval dvakrát - v roku 2010 ako zálohovú faktúru na účet XXX a v roku 2011 ako dodávateľskú faktúru na účet XXX. Z uvedeného vyplýva, že v žalobca v roku 2010 obstaral dlhodobý hmotný majetok - fotovoltaickú elektráreň (FVE) na základe zahraničných dodávateľských faktúr č. XXZFXXXX - XXZFXXXX v celkovej sume X XXX XXX,XX eura. 90. Podľa správcu dane žalobca nepreukázal opodstatnenosť výšky odpisov hmotného majetku zahrnuté do základu dane podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v zmysle ktorého sú daňovými výdavkami aj odpisy hmotného a nehmotného majetku (§ 22 až § 29). Na základe týchto skutočností správca dane v zmysle § 17 zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upravil základ dane o sumu XXX XXX,XX eura. 91. Odôvodnenie právnej argumentácie na účely obhájenia uplatneného sporného daňového nákladu žalobca v podanej žalobe vychádza z tvrdenia, že správca dane vec nesprávne právne posúdil, keď tento nezohľadnil účtovný prípad ako rozhodujúcu skutočnosť pre účely účtovníctva a nesprávne tvrdil, že žalobca v roku 2010 obstaral dlhodobý hmotný majetok - fotovoltaickú elektráreň na základe zahraničných dodávateľských faktúr č. XXZFXXXX-XXZFXXXX v celkovej sume X.XXX.XXX,XX eura + XXX.XXX,XX eura, a teda celková preukázaná suma za výstavbu fotovoltaickej elektrárne bola vo výške X.XXX.XXX,- eur, dodatočne znížená o garanciálne vady v sume XX.XXX,- eur. Nesprávne právne posúdenie žalovaného vychádza aj z nesprávne zisteného skutkového stavu žalovaným, nakoľko zo zmluvy o dielo vyplýva dojednaná celková cena diela vo výške X XXX XXX eura a táto suma bola aj riadne zaplatená vrátane zálohy vo výške X XXX XXX eur. Rovnako nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že pri zaúčtovaní zálohovej faktúry nepostupoval v súlade so zákonom o účtovníctve. Taktiež namietal i nesprávne stanovenie požiadavky náležitosti daňového dokladu vo vzťahu k zálohovej faktúre vystavenej spoločnosťou J. W. B.., ktorému nevyplývajú zo zákona o DPH žiadne povinnosti, pretože je maďarským daňovníkom a platiteľom DPH. 92. S uvedenou argumentáciou žalobcu nemožno súhlasiť. 93. V zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 563/2009 Z. z. daňovou kontrolou správca dane zisťuje, alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (zákon o DPH) a daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 94. Správca dane predmetnou daňovou kontrolou preveroval u žalobcu splnenie zákonných podmienok pre správne určenie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011, vychádzal z účtovníctva vedeného žalobcom a zároveň v zmysle ustanovenia § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. dbal, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom nebol viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 95. Z takto zisteného a zaznamenaného skutkového stavu v administratívnom spise žalovaného mal súd jednoznačne preukázané, že žalovaný skutkový stav zistil dostatočne, riadne a správne. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane za účelom zistenia skutkového stavu vykonal rozsiahle dokazovanie. Žalobca predložil doklady, z ktorých i podľa názoru súdu vyplýva, že žalobca v roku 2010 a 2011 obstaral dlhodobý hmotný majetok - fotovoltaická elektráreň na základe zahraničných dodávateľských faktúr v sume X XXX XXX,XX eur. 96. Opodstatnenosť výšky odpisov dlhodobého hmotného majetku, zahrnuté do základu dane podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov zo sumy X XXX XXX,XX eur, tak ako zistil správca dane žalobca nepreukázal. 97. Podľa Zmluvy o dielo č. 01/05/2010 zo dňa 06.08.2010 uzatvorenej s J. W. B.. bola dohodnutá celková suma X . XXX XXX,XX eur bez DPH za realizáciu fotovoltaickej elektrárne (FVE) v rokoch 2010 a 2011. 98. Tak, ako je uvedené vyššie, v zmysle článku III bod 1 zmluvy zhotoviteľ má nárok na zálohu 20 % z ceny predmetu zmluvy, (zo sumy X XXX XXX eur + DPH). Podľa bodu 2 článku III tejto zmluvy zhotoviteľ má nárok na vyfakturovania voči objednávateľovi 10 % ( zo sumy X XXX XXX euro + DPH) do pätnástich dní od podpisu a podľa bod 4 článku III - spôsob platenia časti diela (čiastkové splnenie úloh, čiastkové faktúrovanie), fakturácia bude vykonávaná faktúrami po dodaní a osadení jednotlivých častí. 99. P. J. W. B.. faktúrou č. K s dátumom vystavenia 19.08.2010 vyfakturovala žalobcovi služby podľa kontraktu z 01.05.2010, kde sám dodávateľ uviedol, že sa jedná o zálohovú platbu 30%. I žalobca v predloženom zozname prijatých zálohových faktúr za rok 2010 uviedol, že prijal zálohovú faktúru znejúcu na sumu X XXX. XXX euro od spoločnosti J. W. B.. a vo vysvetlivkách k tomuto zozname je uvedené, že Z = zálohová faktúra s dátumom splatnosti dňa 21.12.2010. I vo všetkých dôkazoch predložených žalobcom opísaných vyššie, žalobca uvádza, že sa jedná o zálohovú faktúru. 100. Preto podľa názoru súdu neobstojí žalobcovo tvrdenie, že skutkový stav, ktorý vzal správca dane za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. 101. Zákon o dani z príjmov je koncipovaný tak, že v zmysle čl. 59 ods. 2 Ústavy SR striktne určuje predmet dane, jej základ a spôsob jeho zistenia, ako aj príjmy oslobodené od dane z príjmov. Hlavnou zásadou pri zisťovaní základu dane odpočítaním daňových výdavkov (nákladov) od zdaniteľných príjmov je požiadavka zákona, aby daňové výdavky boli daňovníkom preukázateľne vynakladané na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (§ 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.), a to v ich vzájomnej vecnej a časovej súvislosti v príslušnom zdaňovacom období, ktorým je kalendárny rok (§ 2 písm. j) a l) v spojení s § 21 ods. 1 citovaného zákona). 102. Žalobca zaúčtoval v roku 2011 na účet X,XX DAL (počiatočný stav) poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok a na účet XXX XXX - obstaranie dlhodobého hmotného majetku, na ktorom sa účtuje obstarávaný dlhodobý hmotný majetok a jeho technické zhodnotenie do času jeho uvedenia do užívania vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním, zaúčtoval sumu X. XXX XXX,XX eur nepreukázanú nadobudnutím dlhodobého majetku a následne zaradil sumu X XXX XXX,XX eur na účte XXX XXX samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí ako súčasť sumy X XXX XXX,XX eur. 103. Faktúra číslo Q (interné číslo XXZFXXXX) obsahuje sumy realizačných faktúr v celkovej sume X XXX XXX,XX eura a sumu XXXX XXX,XX eur zo zálohovej faktúry K ktorej realizácia nebola preukázaná. Žalobca nepreukázal nadobudnutie majetku v sume X XXX XXX,XX eur. Cena za kompletné vyhotovenie elektrárne bola v zmysle zmluvy o dielo v hodnote X XXX XXX,XX eur. V účtovníctve žalobcu bola preukázaná realizácia diela v hodnote X XXX XXX,XX eur, ktorá bola aj uhradená a platby prijaté spoločnosťou J. W. B.., a preto tak, ako konštatoval správca dane, žalobca účtovníctvo neviedol správne. X04. Takto zistený skutkový stav vychádza i zo zistení správcu dane, ktoré získal medzinárodnou výmenou informácií, ktorá sa týkala maďarského daňového subjektu J. W. B.. a žalobcu, započatej na základe žiadosti maďarskej daňovej správy, ktorá v žiadosti uviedla, že u spoločnosti J. W. B.. prebieha daňová kontrola a táto vystavila dňa X9.8.2010 faktúru č. K v sume X XXX XXX eur, ktorej suma bola uhradená žalobcom v ten istý deň formou bankového prevodu. Spoločnosť J. W. B.. nezaúčtovala vyššie uvedenú sumu do príjmov, ale zaúčtovala ju ako preddavok - zálohu, ktorá bola presunutá z účtovníctva maďarského DS na koniec toho istého roku. Maďarský DS tiež prijal faktúru dňa 19.8.2010 od nemeckej spoločnosti V. K. Y. v sume X XXX XXX euro, ktorú maďarský DS zaúčtoval vo svojom účtovníctve tiež ako zálohu /preddavok. Po bankovom prevode od žalobcu smerom na účet J. W. B.., maďarský DS presunul celú sumu na bankový účet nemeckého DS. 105. O tejto skutočnosti bol žalobca informovaný na ústnom pojednávaní dňa 4.11.2016, a preto súd neprisvedčil ani ďalšej námietke žalobcu, že správca dane žalobcu neinformoval o mieste a čase vykonania administratívnej spolupráce dožiadaného zahraničného orgánu, neoznámil mu ani obsah zistenia vykonaného na základe medzinárodnej výmeny informácií, a že administratívny spis neobsahuje ani žiadosť a ani odpoveď vo veci medzinárodnej výmeny informácií. K uvedenému je ešte potrebné uviesť, že daňovú kontrolu, v ktorej bola uskutočnená medzinárodná výmena informácií bola vedená maďarským správcom dane u maďarského daňového subjektu a v tejto veci správca dane bol len spolupracujúcim subjektom. Žiadosť založená v administratívnom spise bola preložená do slovenského jazyka, nepreložené boli len prílohy, ktoré správca dane v daňovom konaní za účelom zistenia skutkového stavu nepoužil. Keďže správca dane zistenie maďarského správcu dane uvedené v žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií použil i v rámci daňovej kontroly žalobcu, postupoval správne, keď žalobcu s touto skutočnosťou oboznámil. 106. Námietke žalobcu, že žalovaný vec nesprávne posúdil, keď vo vzťahu k zálohovej faktúre vystavenej spoločnosťou J. W. B.., ktorý je subjektom maďarského daňového práva a nevyplývajú mu zo zákona o DPH žiadne povinnosti, a preto nesprávne stanovil požiadavky náležitosti daňového dokladu - faktúry, súd uvádza, že faktúra je daňový doklad, ktorý je vyhotovený v listinnej alebo elektronickej podobe a ktorej všetky náležitosti určuje v ustanoveniach § 71 až § 76 zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Zálohová faktúra č. K zo dňa 19.08.2010, ktorú žalobca uhradil dňa 19.08.2010 neobsahuje údaje v zmysle § 74 ods. l písm. d) a f) zákona o dani z pridanej hodnoty, a to konkrétne dátum dodania tovaru alebo služby, množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Účtovná jednotka eviduje zálohovú faktúru a účtuje len o jej úhrade. Je pravdou, že zákon o dani z pridanej hodnoty sa nevzťahuje na maďarský daňový subjekt, avšak bolo na žalobcovi, aby so svojim dodávateľom zabezpečil, aby údaje uvedené na faktúre boli v súlade so slovenským právnym poriadkom, aby v prípade podozrenia, že obchodná transakcia neprebehla tak, ako sa deklaruje na faktúrach vystavených jeho dodávateľom, vedel vierohodným a zákonným spôsobom preukázať svoje tvrdenia. Údaje na faktúrach bol oprávnený vopred skontrolovať a odsúhlasiť. 107. Žalobca namietal aj, že žalovaný nezohľadnil účtovný prípad ako rozhodujúcu skutočnosť pre účely účtovníctva. K uvedenému súd uvádza, že účtovný prípad je účtovná operácia, ktorá vzniká pri plnení hospodárskej spolupráce, a ktorá je predmetom evidencie v účtovníctve. Vecná podstata účtovného prípadu je účtovný zápis. Účtovný zápis môže byť vykonaný v účtovných knihách na základe doloženia účtovného dokladu. Účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách môže vykonať iba na základe účtovných dokladov, čo však v preskúmavanej veci žalobcom preukázané nebolo. 108. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa nezohľadnenia predloženého znaleckého posudku vypracovaného I. W. dňa 29.03.2011, súd uvádza, že žalovaný sa týmto dôkazom zaoberal a vyhodnotil ho tak, že v uvedenom znaleckom posudku sa znalec nezaoberal tým, za akú skutočnú cenu bola stavba zrealizovaná, teda stavba obstaraná, ale stanovil všeobecnú hodnotu stavby, bez ohľadu na cenu uvedenú na prijatých faktúrach a ich zúčtovanie v účtovníctve daňového subjektu, s čím sa súd stotožnil. 109. Žalobca namietal aj, že žalovaný nezohľadnil vyjadrenie, resp. vyhlásenie zhotoviteľa a dodávateľa diela. Súd neuznal ani túto námietku za spôsobilú preukázať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, nakoľko správca dane i žalovaný vychádzali z účtovníctva vedeného žalobcom. Vyhlásenie nie je účtovný doklad a zástupcovia spoločnosti J. W. B.. len potvrdzujú vybudovanie elektrárne v celkovej sume X XXX XXX,XX eur a vyúčtovanie celkovej hodnoty diela na základe konečnej faktúry č. Q s uvedeným dátumom plnenia dňa 20.04.2011. Konatelia spoločnosti J. W. B.. mali v prípade dodania tovaru, prípadne služieb v sume X XXX XXX,XX eur zaslať žalobcovi účtovné doklady, ktoré však ani spolu s vyhlásením nezaslali. Správca dane preto správne vyhodnotil, že predložené vyhlásenie nie je daňový doklad a je ho možné považovať iba za tvrdenie nepodložené dôkazmi. 110. K nevypočutiu navrhovaných svedkov súd uvádza, že žalovaný nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov, nakoľko skutkový stav považoval za dostatočne a riadne zistený a súd sa s týmto jeho záverom stotožnil. 111. Podmienka vecnosti daňového výdavku je splnená vtedy, ak je výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. To znamená, že musí byť reálny súvis medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom. Skutočným dôvodom neuznania predmetného výdavku za daňový výdavok bola tá skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že vynaložením výdavku v sume X XXX XXX eur získal nejaký konkrétny zdaniteľný príjem (súvislosť medzi výdavkom a príjmom). Takýto príjem v čase daňovej kontroly neexistoval. Nestačí, aby žalobca preukázal určité zámery za účelom dosiahnutia zdaniteľného príjmu, ale je nutné, aby takýto príjem skutočne dosiahol a jeho výšku správcovi dane hodnoverne preukázal. Jednoznačne to vyplýva z ustanovení § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. Celková cena vybudovanej elektrárne predstavovala v zmysle zmluvy o dielo X XXX. XXX,XX EUR. Táto cena nie je však cena za realizáciu. 112. K návrhu žalobcu, aby správny súd vykonal ďalšie dokazovanie, je potrebné uviesť, že správny súd nie je súdom skutkovým, i keď ustanovenia Správneho súdneho poriadku nevylučujú súdu v správnom súdnictve vykonávať dokazovanie. Základnou úlohou správnych súdov je preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánov verejnej správy a ich postupov a hodnotiť, či orgány verejnej správy riadne zistili skutkový stav veci a zákonne rozhodli. Predovšetkým je na orgánoch verejnej správy, aby podklady, na základe ktorých vydávajú správne rozhodnutie vychádzali z riadne zisteného skutkového stavu veci, a je predovšetkým na orgánoch verejnej správy vykonávať v správnom konaní dokazovanie. Úlohou správneho súdnictva v prejednávanej veci, bolo posúdiť, či žalovaný a správca dane rozhodli na základe riadne zisteného skutkového stavu veci a či v ich postupe pri vydávaní rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nebol porušený zákon. 113. Súd neprisvedčil ani námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Správca dane ako i žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podrobne vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu a tiež je z neho zrejmé, akými úvahami bol správca dane vedený pri vyhodnocovaní jednotlivých dôkazov osobitne a vo vzájomnej súvislosti. 114. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žalobcove námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 115. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal napriek úspechu v konaní, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli. 116. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.