Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/179/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201531 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201531.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: LOJECT 3 s.r.o., IČO: 45 476 616, so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Milan Škultéty, advokát, so sídlom Hlaváčikova 43, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazová 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1191347/2017 zo dňa 11.07.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté Opatrenie (Výzva na prijatie opatrenia proti nečinnosti - oznámenie) žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1191347/2017 zo dňa 11.07.2017 a Opatrenie (Oznámenie Daňového úradu Bratislava č. 100556334/2017 zo dňa 30.03.2017) z r u š u j e a vec vr a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 100045269/2017, 9104408/Hlô zo dňa 9.1.2017 určil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel X,- € na DPH za zdaňovacie obdobie 6/2011 a rozhodol o vrátení sumy XXX.XXX,XX € ako súčtu nadmerného odpočtu uplatneného v daňovom priznaní vo výške XXX.XXX,XX € a zaplatenej dane vo výške X.XXX,XX € v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 2. Listom zo dňa 1.3.2017 žalobca žiadal Daňový úrad Bratislava o vydanie rozhodnutia o priznaní úrokov z omeškania zo sumy vráteného odpočtu za 6/2011. Žiadosť bola odôvodnená tým, že na základe rozhodnutia v predchádzajúcom bode mu bol v lehote uvedenej v tomto rozhodnutí rozdiel dane podľa rozhodnutia; suma mu bola pripísaná na účet dňa 26.1.2017. S odkazom na bod 29 a ostatné závery Súdneho dvora, uvedené v rozsudku C-120/15 bol názoru, že správca dane je povinný podľa § 79 ods. 3 a ods. 7 Daňového poriadku v lehote 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku z omeškania, čo Daňový úrad nespravil. Žalobca takto požadoval vrátiť úrok vo výške XX.XXX,XX €. 3. Listom zo dňa 30.3.2017 č. 100556334/2017 oznámil žalobcovi s odkazom na § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z., že žalobcovi nie je možné priznať úrok za požadované obdobie. 4. Voči Oznámeniu v predchádzajúcom bode podal žalobca odvolanie, ktorým namietal nezákonnosť Oznámenia, ktorému vytýkal absenciu obligatórnych zákonných náležitostí rozhodnutia, rozpor s právom EU (Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH), rozpor s ustálenou judikatúrou SDEÚ, ako aj rozpor s rozhodnutiami NS SR sp. zn. 8Sžf/114/2014 z 25.10.2016, sp. zn. 8Sžf/115/2014 z 11.12.2014. Žalobca ako odvolateľ žiadal, aby odvolací orgán napadnutý akt zmenil tak, že rozhodne o povinnosti zaplatiť žalobcovi úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za 6/2011. 5. Daňový úrad Bratislava listom zo dňa 22.5.2017 oznámilo žalobcovi, že odvolanie voči Oznámeniu nie je prípustné. 6. Listom zo dňa 5.6.2017 žiadal žalovaného o prijatie opatrení proti nečinnosti Daňového úradu Bratislava vo veci ním podaného odvolania. II Napadnuté rozhodnutie 7. Žalovaný listom č. 1191347/2007 zo dňa 11.7.2017, oznámil žalobcovi, že Daňový úrad Bratislava postupoval v súlade so zákonom. List bol odôvodnený tým, že Daňový úrad Bratislava postupoval v súlade s § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, na základe ktorého nepriznal žalobcovi úrok z preplatku na DPH za obdobie 6/2011. Žalovaný poukázal na to, že daňový úrad postupoval v zmysle platnej legislatívy, ktorá do 31.12.2016 nemala právu úpravu priznania náhrady za zadržaný nadmerný odpočet k DPH za dobu vykonávania kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, ktorá začala v lehote na jeho vrátenie. 8. Postup správcu dane preto podľa žalovaného nie je možné považovať za nezákonný a neštandardný. Vydané rozhodnutie nie je v rozpore s § 72 a § 73 Daňového poriadku. Poukázal na to, že náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly v zmysle § 79a zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH platí od 1.1.2017. Žalovaný sa zároveň stotožnil s názorom správcu dane, že voči Oznámeniu správcu dane nie je možné podať odvolanie. 9. K požiadavke žalobcu, aby vo veci vydania rozhodnutia rozhodol druhostupňový orgán, žalovaný žalobcovi oznámil, že ako druhostupňový orgán nemôže konať namiesto správcu dane z dôvodu, že to povaha veci vylučuje. III. Žaloba 10. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.9.2017 žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného č. 1191347/2007 zo dňa 11.7.2017 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100556334/2017 zo dňa 30.03.2017 zrušil a aby vec vrátil Daňového úradu Bratislava na ďalšie konanie a rozhodnutie. 11. Žalobca podal žalobu podľa § 177 a nasl. v spojení s § 6 ods. 2 písm. a) SSP, pričom tvrdil, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné, nezrozumiteľné, nedostatočne odôvodnené a založené na nesprávnom právnom posúdení. Žalobca nežiadal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. 12. Prípustnosť správnej žaloby s ohľadom na požadovaný predmet prieskumu žalobca odôvodňoval s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu Trnava v rozhodnutí sp. zn. 1S/11/2015. Podľa žalobcu obe ním označené rozhodnutia sú rozhodnutiami, ktoré zasahujú do práv a právom chránených záujmov žalobcu v tej istej veci, a teda do práva na úroky zo zadržiavaného nadmerného odpočtu. 13. Žalobca bol toho názoru, že má právo na zaplatenie úroku za obdobie odo dňa uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, t.j. od 26.9.2011 do dňa faktického vrátenia nadmerného odpočtu, t.j. do 26.1.2017, spolu za 1948 dní, vo výške podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku. Žalovaný a správca dane s uvedeným názorom nesúhlasili, keď podľa ich názoru to vnútroštátne právo neumožňuje. S týmto zasa nesúhlasil žalobca, pričom poukázal na: - rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/1/2017, podľa ktorého Platiteľ dane má právo na kompenzáciu za obdobie zadržiavania nadmerného odpočtu. obdobie v zásade začne plynúť skončením všeobecnej lehoty. - čl. 183 smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH: Ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia ktorý bol predmetom výkladu súdneho dvora EÚ vo viacerých prípadoch, napr. C-107/10, Enel Maritsa Iztok 3 ((53) (...) lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH môže byť v zásade predĺžená na účely vykonania daňovej kontroly bez toho, aby bolo nutné považovať túto lehotu za neprimeranú, ak toto predĺženie neprekračuje medze toho, čo je nevyhnutné na riadne vykonanie tejto daňovej kontroly (pozri analogicky rozsudok Sosnowska, už citovaný, hod 27). Keďže však zdaniteľná osoba dočasne nemôže disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH, je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť kompenzované zaplatením úrokov, čím je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality) - rozhodnutie SD EÚ vo veci Kovozber s.r.o. c/a Daňový úrad Košice, C-120/15 (28 Z uvedeného vyplýva, že zdaniteľné osoby, ako je žalobkyňa vo vnútroštátnom konaní, ktorej bol vrátený nadmerný odpočet DPH po skončení daňovej kontroly, ktorej dĺžka presiahla primeranú lehotu, majú podľa práva Únie nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. 29 Ako však vyplýva z judikatúry citovanej v bode 22 tohto uznesenia, pri výpočte úrokov sa musí zobrať do úvahy ako počiatočný okamih deň, keď by mal byť nadmerný odpočet DPH v súlade so smernicou o DPH obvykle vrátený.) 14. Z uvedených rozhodnutí SDEÚ je, okrem iného podľa žalobcu potrebné vyvodiť jednoznačné závery, že podľa úniového práva (smernice interpretovanej rozhodnutiami SDEÚ), aj keď štát má právo vykonávať daňovú kontrolu v primeranom trvaní, daňovým subjektom patria úroky zo súm predstavujúcich zadržané nadmerné odpočty DPH od uplynutia všeobecných lehôt na vrátenie odpočtov (resp. primeranej lehoty trvania daňovej kontroly), a to až do dňa vrátenia zadržiavaných súm nadmerných odpočtov. Tento záver sa opiera predovšetkým o zásadu neutrality DPH, v zmysle ktorej kontrola dane vykonaná orgánmi štátu, spojená so zadržaním oprávneného nadmerného odpočtu, nesmie byť kontrolovanému daňovému subjektu na ujmu bez primeranej kompenzácie. Primeraná kompenzácia preto musí pokryť obdobie zadržiavania nadmerného odpočtu a zohľadniť celú sumu zadržiavaného nadmerného odpočtu. 15. Takýto výklad akceptovali a potvrdili viaceré rozhodnutia domácich súdov. Len pre úplnosť uvádzame ako príklady rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. lSžf/96/2015 a sp. zn. 8Sžf/l 14/2014, či z nedávnych napríklad rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 5S/21/2016. 16. Žalobca poukázal na to, že všetky vnútroštátne orgány sú povinné vykladať vnútroštátne ustanovenia v súlade s úniovým právom tak, aby ich následná aplikácia prispela k vykonaniu úniového práva. Žalobca sa dožadoval, aby daňové orgány pri rozhodovaní vykladali ustanovenia zákona o DPH eurokonformne, a to tak, že budú považovať nadmerný odpočet za daňový preplatok podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku, a to odo dňa uplynutia všeobecnej lehoty na jeho vrátenie, keďže od tohto dňa nadmerný odpočet nezákonne zadržiavali. 17. Žalobca ďalej uviedol, že identický výklad už uplatňujú súdy v ČR, ktoré majú obdobnú právnu úpravu, vrátane prechodných ustanovení. České súdy sa uvedenou otázkou vysporiadali v súlade s rozhodnutím Nejvyššího správního soudu č.j. 7Aps 3/2013-34 zo dňa 25.8.2014. 18. Ako ďalšie dôvody nezákonnosti napadnutých aktov žalobca v závere označil nedostatok formálnych náležitostí rozhodnutia podľa daňového poriadku. IV. Vyjadrenie žalovaného 19. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že v právnom poriadku SR sa má aplikovať princíp prednosti práva Európskej únie, ale zároveň daňové orgány ako štátne orgány, sú povinné postupovať zmysle zásady zákonnosti, ktorá vyplýva z § 3 daňového poriadku. Správca dane bol v zmysle tejto zásady povinný pri správe daní postupovať na základe zákona a zákonom určeným spôsobom. Zásada zákonnosti vychádza z článku 2 ods. 2 Ústavy SR, ktorý stanovuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalovaný tvrdil, že daňové orgány podľa jeho názoru pri nepriznaní úroku z omeškania z nadmerného odpočtu daňovému subjektu postupovali v zmysle uvedeného, podľa platnej a účinnej legislatívy v danom čase. 20. Samotná smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006, ktorá bola transponovaná do vnútroštátneho právneho predpisu - zákona o DPH, nestanovuje konkrétne podmienky vrátenia nadmerného odpočtu a neupravuje ani to, či a ani za akých podmienok platiteľovi dane prislúcha nárok na úrok z omeškania zo strany daňového úradu v prípade, ak je daňový úrad v omeškaní s vrátením nadmerného odpočtu. Členské štáty si môžu konkrétne podmienky upraviť vo svojom vnútroštátnom práve, pričom však musia dodržiavať základné zásady fungovania systému DPH, najmä zásadu neutrality a zásadu proporcionality, ktoré interpretoval vo svojej judikatúre SDEÚ. 21. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na judikatúru SDEÚ (C-107/10 Enel Maritsa Iztok 3 AD, C-565/11 Mariana Irimie, C-431/12 Rafínaria Steaua Romana, C-120/15 Kovozber s.r.o. ), z ktorej vyplýva, že keďže zdaniteľná osoba dočasne nemôže disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH, je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré malo byť kompenzované zaplatením úrokov, čím je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality. 22. Žalovaný sa s názorom žalobcu nestotožňuje, nakoľko SDEÚ vo svojej početnej judikatúre poukazuje na tzv. „PRIMERANÚ LEHOTU“, až po uplynutí ktorej, keď dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu, vzniká právo daňového subjektu na vyplatenie úrokov z omeškania. V súlade s judikatúrou SDEÚ, keď dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému DPH vyžaduje, aby takto generované finančné straty na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú z nemožnosti disponovať s predmetnými peňažnými sumami, boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania. 23. Práve z dôvodu, že priznanie úroku zo zadržania nadmerného odpočtu počas výkonu daňovej kontroly nebolo vo vnútroštátnej legislatíve Slovenskej republiky do 31.12.2016 upravené, bol novelou zákona o DPH č. 297/2016 Z. z., účinnou od 01.01.2017, zákon o DPH doplnený o nové ustanovenie - § 79a Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, ktoré absentujúci právny stav vo veci priznania úroku z nadmerného odpočtu z dôvodu oneskoreného vrátenia, resp. zadržania počas daňovej kontroly, v súlade s európskou legislatívou upravilo. 24. Z rozsudkov SDEÚ vo veci C-120/15 Kovozber s.r.o., C-107/10 Enel Maritsa Iztok 3 AD, C-431/12 Rafinaria Steaua Romana, C-254/16 Glencore Agriculture Hungary Kft., na ktoré poukazuje aj sám žalobca, jednoznačne vyplýva, že spoločnosť má nárok na priznanie tzv. kompenzačného úroku na kompenzáciu hospodárskeho znevýhodnenia spojeného s vrátením nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, avšak až po uplynutí primeranej lehoty (nie všeobecnej lehoty, v ktorej by bol nadmerný odpočet obvykle vrátený, ako tvrdí žalobca). 25. SDEÚ zdôrazňuje, že predpokladom riadneho fungovania spoločného systému DPH je správne vyberanie dane. Každý členský štát musí prijať všetky legislatívne a správne opatrenia, aby zabezpečil, že splatná DPH bude na jeho území vyberaná v plnej výške a v tejto súvislosti sú členské štáty povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty, ako aj vypočítať a vybrať dlžnú daň. Z toho vyplýva, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH môže byť v zásade predĺžená na účely vykonania daňovej kontroly bez toho, aby bolo nutné považovať túto lehotu za neprimeranú, ak toto predĺženie neprekračuje medze toho, čo ie nevyhnutné na riadne vykonanie tejto daňovej kontroly (pozri rozsudky C-107/10 bod. 52 a 53. C-120/15 bod 23 a iné). 26. SDEÚ vo svojej judikatúre uvádza, že len v prípade, keď dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému DPH vyžaduje, aby takto generované straty na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú z nemožnosti disponovať s predmetnými peňažnými sumami, boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania (pozri rozsudok Rafmaria Steaua Romana C-431/12, bod 23; uznesenie Delphi Hungary Autóalkatrész Gyártó C-654/13, bod 32; uznesenie C-120/15 Kovozber, bod 24; rozsudok C-254/16 Glencore Agriculture Hungary Kfh, bod 22 ). 27. Z uvedených záverov SDEÚ teda jednoznačne vyplýva, že až po uplynutí primeranej lehoty, by mala mať spoločnosť nárok na priznanie tzv. kompenzačného úroku. 28. S ohľadom na uvedenú judikatúru SDEÚ sa žalovaný nestotožňuje s názorom žalobcu, že na to, aby mohla byť zaručená zásada daňovej neutrality, daňový úrad musí žalobcovi priznať úroky už od momentu, od kedy mal povinnosť nadmerný odpočet DPH vrátiť vo všeobecnej lehote, t.j. bez ohľadu na uskutočnenie daňovej kontroly. 29. Z ustanovenie § 79a v spojení s § 85ke zákona č. 297/2016 Z. z. jednoznačne vyplýva, že nárok na úrok z nadmerného odpočtu sa neuplatní na daňové kontroly ukončené do 31.12.2016, žalobca teda nespadá pod právnu úpravu o priznaní úroku. 30. Žalovaný uviedol, že novela zákona o DPH účinná od 1. januára 2017 v § 79a právne upravuje náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly a priznáva platiteľovi nárok na úrok z nadmerného odpočtu (najmenej vo výške 1,5% ročne zo sumy vráteného nadmerného odpočtu za každý deň) až od uplynutia 6 mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie odpočtu podľa § 79 ods. 1,2 alebo 5. 31. Žalovaný sa plne stotožňuje s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. Zn. 2S/43/2016 zo dňa 7.12.2016, podľa ktorého zásadu neutrality by mala rešpektovať i výška kompenzácie za zadržanie nadmerného odpočtu DPH po dobu trvania daňovej kontroly. Tak ako v zmysle citovanej judikatúry súdneho dvora nesmie byť daňový subjekt výkonom daňovej kontroly ekonomicky znevýhodnený, nemôže mu výkon daňovej kontroly spojený so zadržaním nadmerného odpočtu DPH (pri zachovaní neutrality dane) priniesť ekonomickú výhodu. Výška náhrady za toto zadržanie by podľa názoru súdu mohla zodpovedať priemernej úrokovej sadzbe, ktorú by platiteľ dosiahol pri krátkodobom vklade finančných prostriedkov vo výške zadržaného nadmerného odpočtu v peňažnom ústave. Priznanie úrokov vo výške 10% ročne zo zadržiavanej sumy od uplynutia zákonných lehôt na vrátenie nadmerného odpočtu až do jeho vrátenia daňovému subjektu, ktorého sa domáha žalobca, sa javí súdu ako neprimeraná výhoda pre kontrolovaný daňový subjekt v porovnaní s inými daňovými subjektmi, u ktorých kontrola vykonaná nebola. Zúročenie zadržaných finančných prostriedkov sadzbou 10% v priebehu rokov 2011 a 2012 by totiž znamenalo ich také ekonomické zhodnotenie, ktoré by v danom čase nebolo možné na bankovom trhu dosiahnuť. Ročná úroková sadzba 10% totiž prevyšuje priemerné úrokové miery nielen z vkladov fyzických a právnických osôb, ale aj z úverov v relevantnom čase na slovenskom bankovom trhu. 32. Z tohto pohľadu sa právna úprava výšky úroku zo zadržaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, účinná od 1. januára 2017 (úroková sadzba 1,5% ročne), javí ako zodpovedajúca realite na bankovom trhu a najmä odzrkadľujúca zásadu neutrality dane. S ohľadom na prechodné ustanovenie zákona č. 297/2016 Z. z. o DPH nie je možné túto právnu úpravu použiť v prípadoch, kedy daňová kontrola bola skončená predo dňom 1.1.2017. 33. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že v Slovenskej republike neexistovala do 1. januára 2017 právna úprava na priznanie úrokov za dobu vykonávania daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, a preto podľa žalobcu Daňový úrad Bratislava pri nepriznaní nároku postupoval v súlade so zákonom. 34. Keďže platná legislatíva Slovenskej republiky nemá právnu úpravu priznania a výpočtu úroku za dobu vykonávania kontroly, správca dane v daňovom konaní postupoval v súlade s platnými ustanoveniami daňového poriadku a zákona o DPH a nepriznal žalobcovi úrok z omeškania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 v súlade s platnou legislatívou. 35. Žalovaný zároveň uvádza, že v prípade priznania úroku z omeškania by bol správca dane povinný vydať rozhodnutie. Rozhodnutie v daňovom konaní musí mať predpísané náležitosti. Jednou z nich podľa ust. § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku je výrok rozhodnutia s uvedením právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. Vzhľadom k tomu, že takýto právny predpis v platnej legislatíve absentoval, správca dane by takýto úrok nemohol vypočítať aj z dôvodu neexistencie lehoty od kedy má byť úrok počítaný a aká úroková sadzba má byť pri výpočte použitá. 36. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že oznámenie č. 1191347/2017 zo dňa 11.07.2017 v spojení s oznámením Daňového úradu Bratislava č. 100556334/2017 zo dňa 30.03.2017, bolo vydané v súlade splatnou a účinnou legislatívou v danom čase. Žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol a žalobcovi nepriznal trovy konania. V. Skutkové a právne závery správneho súdu 37. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( § 10, § 11 ods.1 SSP ) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 38. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 41. Podľa § 2 písm. a/ daňového poriadku, správou daní je postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 42. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 43. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 44. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 45. Podľa článku 183 smernice č. 2006/112/ES, ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia. 46. Podľa § 79a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. /Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly/, ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len "úrok z nadmerného odpočtu") podľa odseku 2. 47. Podľa § 85ke zákona č. 222/2004 Z.z. /Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2017/, platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a, aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 začala pred 1. januárom 2017 a k 1. januáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane. 48. Podľa § 177 ods. 1 SSP /Konanie o správnej žalobe/, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 49. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 50. Súdy v rámci správneho súdnictva v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty terminologicky označené, teda okrem rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné pokyny či záväzné stanoviská. (nález Ústavného súdu SR zo 17. mája 2016, sp. zn. III. ÚS 91/2016) 51. V zmysle odporúčania Rady Európy Rec (89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, „termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“ (pozri k tomu napr. Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. II. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2012. s. 953). 52. Taktiež v náleze sp. zn. PL. ÚS 21/08 ústavný súd zdôraznil, že nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva, a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti. 53. Predmetom prieskumu správneho súdu sú oznámenia daňových orgánov prvého a druhého stupňa žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty o tom, že mu nemôžu priznať úrok z omeškania z vráteného nadmerného odpočtu DPH a zaplatenej dane; daňové orgány v priebehu správneho konania zároveň argumentovali tým, že o jeho žiadosti na vydanie rozhodnutia o priznaní úroku nie je možné rozhodnúť /vydať rozhodnutie/ z dôvodu, že žalobcovi dotknutý nárok nevznikol. V nadväznosti na uvedené správny súd prednostne riešil otázku, či žalobcom označené akty daňových orgánov sú spôsobilým predmetom prieskumu správneho súdu. S prihliadnutím na vyššie citované rozhodnutia Ústavného súdu SR a na ustanovenie § 177 ods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 1 písm. c) SSP správny súd konštatuje, že žalobcom označené oznámenia sú spôsobilým predmetom konania o všeobecnej správnej žalobe, pretože sa priamo dotýkajú ústavného práva žalobcu vlastniť majetok, konkrétne práva na zaplatenie/priznanie úroku zo zadržiavaného nadmerného odpočtu. 54. R 56/2019 Zjednotenie rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu ohľadne náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly Ustanovenie § 79a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od 1. januára 2017 (Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly) je v pomere špeciality k ustanoveniu § 79 ods. 3. zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2012 (Daňové preplatky a úrok). Vnútroštátna úprava právneho poriadku Slovenskej republiky spočívajúca v ustanovení § 85ke vety druhej zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od 1. januára 2017 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2017), v znení: „Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane.“, nie je súlade s právom Európskej únie, a to najmä s uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-120/15 Kovozber, ktoré má aplikačnú prednosť s účinkom ex tunc. Na zabezpečenie súladu s právom Európskej únie sú orgány verejnej správy a súdy povinné zdržať sa aplikácie tohto ustanovenia. (Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2019, Snj 36/2019) 55. Podľa § 5 ods. 1 SSP /Základné princípy konania/, konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12. 56. Podľa Čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 57. Podľa Čl. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 58. Žalobca namietal nezákonnosť aktov daňových orgánov oboch stupňov, pričom bol toho názoru, že daňové orgány relevantné právne prepisy nevykladali v súlade s právom Európskej únie. 59. Súd musí so žalobcom súhlasiť. Napriek tomu, že zákon o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od 1. januára 2017 zaviedol nárok na náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, čo bol aj prípad žalobcu, zároveň v prechodnom ustanovení § 85ke v druhej vete ustanovil, že tento inštitút sa neuplatní, ak bola daňová kontrola skončená do 31. decembra 2016, ako to bolo aj v prípade žalobcu. Daňové úrady uvedené zákonné ustanovenie vo svojej činnosti pravidelne aplikovali, argumentujúc povinnosťou postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi - takto vo svojom vyjadrení argumentoval aj žalovaný, preto sa postup daňových orgánov stal predmetom žalôb nespokojných daňových subjektov. Následne Najvyšší súd SR prijal stanovisko (R 56/2019), v ktorom druhú vetu ustanovenia § 85ke zákona o DPH označil za odporujúce právu Európskej únie, najmä uzneseniu Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-120/15 Kovozber s tým, že uvedené právo EÚ má aplikačnú prednosť pred dotknutým zákonným ustanovením. Najvyšší súd SR zároveň na zabezpečenie súladu s právom Európskej únie sú orgány verejnej správy a súdy povinné zdržať sa aplikácie tohto ustanovenia. Na základe uvedeného, keďže daňové orgány oboch stupňov nepostupovali v súlade so zákonom, keď nevykladali relevantné právne predpisy v súlade s právom EU, správny súd musel rozhodnutia, napadnuté žalobou zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP (z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. 60. Úlohou orgánov verejnej správy bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly podľa § 79a zákona č. 222/2004 Z.z. v spojení s § 85ke zákona č. 222/2004 Z.z. s tým, že vo svojich rozhodnutiach sa zdržia aplikácie druhej vety ustanovenia § 85ke zákona č. 222/2004 Z.z. 61. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. 62. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p., § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).