Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/158/2017 z 26. 2. 2020

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/158/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201630
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201630.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie
Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Z.
D., H.. XX.X.XXXX, C. Z. XX, XXX XX C., zastúpený advokátkou Mgr. Mariannou Leontiev, konateľka
advokátskej kancelárie Marianna Leontiev advokáti, s.r.o., so sídlom Fraňa Kráľa 29, Bratislava, IČO:
36 863 777 a zároveň advokátom JUDr. Petrom Kubinom, so sídlom Štefánikova 15, 811 05 Bratislava,
číslo licencie SAK:4870, proti žalovanému: Úrad vlády Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody
1, 813 70 Bratislava, zastúpený advokátkou JUDr. Michaelou Törökovou, so sídlom Ul. 29. augusta 5,
Bratislava, IČO: 30 848 679, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí č. 2461/37140/2017/KGTSÚ zo dňa
03. augusta 2017, č. 2461/37138/2017/KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017, č. 2461/37147/2017/KGTSÚ zo
dňa 3. augusta 2017, č. 2461/37148/2017/KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017, č. 2461/37150/2017/KGTSÚ
zo dňa 3. augusta 2017, č. 2461/37151/2017/KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017, č. 2461/37152/2017/
KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017, č. 2461/37153/2017/KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017, č.
2461/37154/2017/KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017, č. 2461/37156/2017/KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017,
č. 2461/37294/2017/KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017, č. 2461/37295/2017/KGTSÚ zo dňa 3. augusta
2017, č. 2461/37296/2017/KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017, č. 2461/37297/2017/KGTSÚ zo dňa 3.
augusta 2017, č. 2461 /37298/2017/KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017, č. 2461/37299/2017/KGTSÚ zo
dňa 3. augusta 2017, č. 2461/37300/2017/KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017, č. 2461/37301/2017/KGTSÚ
zo dňa 3. augusta 2017, č. 2461/37302/2017/KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017, č. 2461/37303/2017/
KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho Úradu vlády SR č. 2461/37138/2017/
KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017 ako aj rozhodnutie Úradu vlády SR č. 2248/24512/2017/KVSÚ zo dňa
7. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho Úradu vlády SR č. 2461/37140/2017/
KGTSÚ zo dňa 3.augusta 2017 ako aj rozhodnutie Úradu vlády SR č. 2248/24530/2017/KVSÚ zo dňa
7. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

III. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho Úradu vlády SR č. 2461/37147/2017/
KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017 ako aj rozhodnutie Úradu vlády SR č. 2248/24533/2017/KVSÚ zo dňa
7. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

IV. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho Úradu vlády SR č. 2461/37148/2017/
KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017 ako aj rozhodnutie Úradu vlády SR č. 2248/24535/2017/KVSÚ zo dňa
7. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

V. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho Úradu vlády SR č. 2461/37150/2017/
KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017 ako aj rozhodnutie Úradu vlády SR č. 2248/24536/2017/KVSÚ zo dňa
7. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.



VI. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho Úradu vlády SR č. 2461/37151/2017/
KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017 ako aj rozhodnutie Úradu vlády SR č. 2248/24543/2017/KVSÚ zo dňa
7. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
VII. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho Úradu vlády SR č. 2461/37152/2017/
KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017 ako aj rozhodnutie Úradu vlády SR č.2248/24569/2017/KVSÚ zo dňa
7. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

VIII. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho Úradu vlády SR č. 2461/37153/2017/
KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017 ako aj rozhodnutie Úradu vlády SR č. 2248/24575/2017/KVSÚ zo dňa
7. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
IX. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho Úradu vlády SR č. 2461/37154/2017/
KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017 ako aj rozhodnutie Úradu vlády SR č. 2248/24577/2017/KVSÚ zo dňa
7. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

X. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho Úradu vlády SR č. 2461/37156/2017/
KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017 ako aj rozhodnutie Úradu vlády SR č. 2248/24578/2017/KVSÚ zo dňa
7. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

XI. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho Úradu vlády SR č. 2461/37294/2017/
KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017 ako aj rozhodnutie Úradu vlády SR č.2248/24584/2017/KVSÚ zo dňa
7. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

XII. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho Úradu vlády SR č. 2461/37295/2017/
KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017 ako aj rozhodnutie Úradu vlády SR č. 2248/24587/2017/KVSÚ zo dňa
7. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

XIII. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho Úradu vlády SR č. 2461/37296/2017/
KGTSÚ zo dňa 3 augusta 2017 ako aj rozhodnutie Úradu vlády SR č. 2248/24588/2017/KVSÚ zo dňa
7. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

XIV. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho Úradu vlády SR č. 2461/37297/2017/
KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017 ako aj rozhodnutie Úradu vlády SR č. 2248/24591/2017/KVSÚ zo dňa
7. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

XV. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho Úradu vlády SR č. 2461/37298/2017/
KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017 ako aj rozhodnutie Úradu vlády SR č. 2248/24593/2017/KVSÚ zo dňa
7. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

XVI. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho Úradu vlády SR č. 2461/37299/2017/
KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017 ako aj rozhodnutie Úradu vlády SR č. 2248/24594/2017/KVSÚ zo dňa
7. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

XVII. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho Úradu vlády SR č. 2461/37300/2017/
KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017 ako aj rozhodnutie Úradu vlády SR č. 2248/24596/2017/KVSÚ zo dňa
7. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

XVIII. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho Úradu vlády SR č. 2461/37301/2017/
KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017 ako aj rozhodnutie Úradu vlády SR č. 2248/24597/2017/KVSÚ zo dňa
7. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

XIX. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho Úradu vlády SR č. 2461/37302/2017/
KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017 ako aj rozhodnutie Úradu vlády SR č. 2248/24598/2017/KVSÚ zo dňa
7. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

XX. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho Úradu vlády SR č. 2461/37303/2017/
KGTSÚ zo dňa 3. augusta 2017 ako aj rozhodnutie Úradu vlády SR č. 2248/24599/2017/KVSÚ zo dňa
7. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.



Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Úrad vlády Slovenskej republiky podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZoSPI“) v spojení s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“), svojimi rozhodnutiami
I. č. 2248/24512/2017/KVSÚ zo dňa 7. júna 2017, podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI nevyhovel
žiadosti žiadateľa Z. D., Ž. X, XXX XX E., P..L..sk zo dňa 26.05.2017, ktorou požiadal o informáciu
„výstup "Detailný návrh prevádzkového modelu analytickej jednotky" realizovaný podľa zmluvy
OVO1-2015/000121-064.“.

II. č. 2248/24530/2017/KVSÚ zo dňa 7. júna 2017, podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI nevyhovel žiadosti
žiadateľa Z. D., Ž. X, XXX XX E., E..L..sk zo dňa 26.05.2017, ktorou požiadal o informáciu „výstup
"Analytický report december" realizovaný podľa zmluvy OVO1-2015/000121-064.“.

III. č. 2248/24533/2017/KVSÚ zo dňa 7. júna 2017, podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI nevyhovel žiadosti
žiadateľa Z. D., Ž. X, XXX XX E., I..L..sk zo dňa 26.05.2017, ktorou požiadal o informáciu „výstup "Prístup
k iteratívnemu procesu textovej analýzy" realizovaný podľa zmluvy OVO1- 2015/000121-064.“.

IV. č. 2248/24535/2017/KVSÚ zo dňa 7. júna 2017, podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI nevyhovel žiadosti
žiadateľa Z. D., Ž. X, XXX XX E., S..L..sk zo dňa 26.05.2017, ktorou požiadal o informáciu „výstup
"Doménová analýza" realizovaný podľa zmluvy OVO1-2015/000121-064.“.

V. č. 2248/24536/2017/KVSÚ zo dňa 7. júna 2017, podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI nevyhovel žiadosti
žiadateľa Z. D., Ž. X, XXX XX E., P..L..sk zo dňa 26.05.2017, ktorou požiadal o informáciu „výstup
"Analytický report november" realizovaný podľa zmluvy OVO1-2015/000121-064.“.

VI. č. 2248/24543/2017/KVSÚ zo dňa 7. júna 2017, podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI nevyhovel žiadosti
žiadateľa Z. D., Ž. X, XXX XX E., M..L..sk zo dňa 26.05.2017, ktorou požiadal o informáciu „výstup "Návrh
matematickej reprezentácie spracovania textu" realizovaný podľa zmluvy OV01-2015/000121-064.“.

VII. č. 2248/24569/2017/KVSÚ zo dňa 7. júna 2017, podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI nevyhovel žiadosti
žiadateľa Z. D., Ž. X, XXX XX E., M..L..sk zo dňa 26.05.2017, ktorou požiadal o informáciu „výstup
"Metodika úvodného spracovania textu" realizovaný podľa zmluvy OVO1- 2015/000121-064.“.

VIII. č. 2248/24575/2017/KVSÚ zo dňa 7. júna 2017, podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI nevyhovel žiadosti
žiadateľa Z. D., Ž. X, XXX XX E., O..L..sk zo dňa 26.05.2017, ktorou požiadal o informáciu „výstup
"Analytický report október" realizovaný podľa zmluvy OVO1-2015/000121-064.“.

IX. č. 2248/24577/2017/KVSÚ zo dňa 7. júna 2017, podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI nevyhovel žiadosti
žiadateľa Z. D., Ž. X, XXX XX E., I..L..sk zo dňa 26.05.2017, ktorou požiadal o informáciu „výstup
"Komplexná analýza riadenia publicity ÚV SR” realizovaný podľa zmluvy OVO1- 2015/000121-064.“.

X. č. 2248/24593/2017/KVSÚ zo dňa 7. júna 2017, podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI nevyhovel žiadosti
žiadateľa Z. D., Ž. X, XXX XX E., C..L..sk zo dňa 26.05.2017, ktorou požiadal o informáciu „výstup "Úvod
do rozpoznávania prirodzeného jazyka" realizovaný podľa zmluvy OVO1- 2015/000121-064.“.

XI. č. 2248/24594/2017/KVSÚ zo dňa 7. júna 2017, podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI nevyhovel žiadosti
žiadateľa Z. D., Ž. X, XXX XX E., D..L..sk zo dňa 26.05.2017, ktorou požiadal o informáciu „výstup
"Analýza a posúdenie analytických nástrojov spracovania obsahu na internete" realizovaný podľa zmluvy
OVO1-2015/000121-064.“.



XII. č. 2248/24596/2017/KVSÚ zo dňa 7. júna 2017, podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI nevyhovel žiadosti
žiadateľa Z. D., Ž. X, XXX XX E., F..L..sk T. M. XX.XX.XXXX, ktorou požiadal o informáciu „výstup
"Projektový plán" realizovaný v rámci plnenia 1 podľa zmluvy OV01-2015/000121- 064.“.

XIII. č. 2248/24597/2017/KVSÚ zo dňa 7. júna 2017, podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI nevyhovel žiadosti
žiadateľa Z. D., Ž. X, XXX XX E., W..L..sk zo dňa 26.05.2017, ktorou požiadal o informáciu „výstup
"Analýza dátových zdrojov" realizovaný podľa zmluvy OVO1-2015/000121-064.“.

XIV. č. 2248/24598/2017/KVSÚ zo dňa 7. júna 2017, podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI nevyhovel žiadosti
žiadateľa Z. D., Ž. X, XXX XX E., G..L..sk zo dňa 26. 05.2017, ktorou požiadal o informáciu „výstup
"Prípady použitia" realizovaný podľa zmluvy OVO1-2015/000121-064.“.

XV. č. 2248/24599/2017/KVSÚ zo dňa 7. júna 2017, podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI nevyhovel
žiadosti žiadateľa Z. HQ., Ž. X, XXX XX E., A..L..sk zo dňa 26.05.2017, ktorou požiadal o informáciu
„výstup "Úvodná analýza problematiky spracovania prirodzeného jazyka" realizovaný podľa zmluvy
OVO1 -2015/000121-064.“.

XVI. č. 2248/24578/2017/KVSÚ zo dňa 7. júna 2017, podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI nevyhovel žiadosti
žiadateľa Z. D., Ž. X, XXX XX E., S..L..sk zo dňa 26.05.2017, ktorou požiadal o informáciu „výstup
"Analytický report - zahraničné médiá" realizovaný podľa zmluvy OVO1- 2015/000121-064.“.

XVII. č. 2248/24584/2017/KVSÚ zo dňa 7. júna 2017, podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI nevyhovel
žiadosti žiadateľa Z. D., Ž. X, XXX XX E., V..L..sk zo dňa 26.05.2017, ktorou požiadal o informáciu
„výstup "Projektový plán" realizovaný v rámci plnenia 2 podľa zmluvy OVO1-2015/000121- 064.“.

XVIII. č. 2248/24587/2017/KVSÚ zo dňa 7. júna 2017, podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI nevyhovel
žiadosti žiadateľa Z. D., Ž. X, XXX XX E., L..L..sk zo dňa 26. 05. 2017, ktorou požiadal o
informáciu „výstup "Metodika spracovania prirodzeného jazyka" realizovaný podľa zmluvy OVO1-
2015/000121-064.“.

XIX. č. 2248/24588/2017/KVSÚ zo dňa 7. júna 2017, podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI nevyhovel žiadosti
žiadateľa Z. D., Ž. X, XXX XX E., O..L..sk zo dňa 26.05.2017, ktorou požiadal o informáciu „výstup
"Prístup k extrakcii informácií" realizovaný podľa zmluvy OV01-2015/000121- 064.“.

XX. č. 2248/24591/2017/KVSÚ7 zo dňa 7. júna 2017, podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI nevyhovel
žiadosti žiadateľa Z. D., Ž. X, XXX XX E.P., D..L..sk zo dňa 26.05.2017, ktorou požiadal o informáciu
„výstup "Návrh analytického reportu" realizovaný podľa zmluvy OVO1-2015/000121-064.“.

2. Proti predmetným rozhodnutiam podal žalobca rozklady, o ktorých rozhodol vedúci Úradu vlády
Slovenskej republiky, ktorý ako správny orgán príslušný podľa § 19 ods. 2 ZoSPI v spojení s § 61 ods.
2 SP, rozklady žalobcu podľa § 59 ods. 2 SP zamietol a rozhodnutia Úradu vlády Slovenskej republiky
potvrdil, svojimi rozhodnutiami
I. č. 2461/37138/2017/KGTSÚ zo dňa 03. augusta 2017,
II. č. 2461/37140/2017/KGTSÚ zo dňa 03.augusta 2017,
III. č. 2461/37147/2017/KGTSÚ zo dňa 03. augusta 2017,
IV. č. 2461/37148/2017/KGTSÚ zo dňa 03. augusta 2017,
V. č. 2461/37150/2017/KGTSÚ zo dňa 03. augusta 2017,
VI. č. 2461/37151/2017/KGTSÚ zo dňa 03. augusta 2017,
VII. č. 2461/37152/2017/KGTSÚ zo dňa 03. augusta 2017,
VIII. č. 2461/37153/2017/KGTSÚ zo dňa 03. augusta 2017,
IX. č. 2461/37154/2017/KGTSÚ zo dňa 03. augusta 2017,
X. č. 2461/37156/2017/KGTSÚ zo dňa 03. augusta 2017,
XI. č. 2461 /37294/2017/KGTSÚ zo dňa 03. augusta 2017,
XII. č. 2461/37295/2017/KGTSÚ zo dňa 03. augusta 2017,
XIII. č. 2461/37296/2017/KGTSÚ zo dňa 03. augusta 2017,
XIV. č. 2461 /37297/2017/KGTSÚ zo dňa 03. augusta 2017,
XV. č. 2461 /37298/2017/KGTSÚ zo dňa 03. augusta 2017,
XVI. č. 2461/37299/2017/KGTSÚ zo dňa 03. augusta 2017,



XVII. č. 2461/37300/2017/KGTSÚ zo dňa 03. augusta 2017,
XVIII. č. 2461/37301/2017/KGTSÚ zo dňa 03. augusta 2017,
XIX. č. 2461/37302/2017/KGTSÚ zo dňa 03. augusta 2017,
XX. č. 2461/37303/2017/KGTSÚ zo dňa 03. augusta 2017.

II. Žaloba.

3. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.10.2017, sa žalobca domáha
preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré žiada pre nedostatočné odôvodnenie, pre
nepreskúmateľnosť a pre nezákonnosť zrušiť. Zároveň žalobca žiada, aby súd uložil žalovanému
sprístupniť žalobcovi výstupy spracované spoločnosťou Deloitte Advisory s.r.o. na základe Realizačnej
zmluvy č. OVO1-2015/000121-064 zo dňa 04.06.2015, ktoré sú uvedené zarážkami v odseku 4. tohto
rozhodnutia.

4. Žalobca dňa 26.05.2017 e-mailovými žiadosťami požiadal žalovaného o poskytnutie výstupov:
- detailný návrh prevádzkového modelu analytickej jednotky,
- analytický report december,
- prístup k interaktívnemu procesu textovej analýzy,
- doménová analýza,
- analytický report november,
- návrh matematickej reprezentácie spracovania textu,
- metodika úvodného spracovania textu,
- analytický report október,
- komplexná analýza riadenia publicity ÚV,
- analytický report - zahraničné médiá,
- projektový plán (plnenie č. 1),
- metodika spracovania prirodzeného jazyka,
- prístup k extrakcii informácií,
- návrh analytického reportu,
- úvod do rozpoznávania prirodzeného jazyka,
- analýza a posúdenie analytických nástrojov spracovania obsahu na internete,
- projektový plán (plnenie č.2),
- analýza dátových zdrojov,
- prípady použitia,
- úvodná analýza problematiky spracovania prirodzeného jazyka.
Uvedené vyžiadané výstupy boli údajne výsledkom služieb, ktoré pre žalovaného poskytovala na
základe Realizačnej zmluvy č. OV01-2015/000121-064 zo dňa 04.06.2015 (ďalej len „Realizačná
zmluva“) spoločnosť Deloitte Advisory s.r.o., Digital Park II, Einsteinova 23, Bratislava, IČO: 35
946 097 (ďalej len „Audítor“). Realizačná zmluva bola uzavretá podľa čl. III Rámcovej zmluvy o
poskytovaní audítorských služieb č. OVO2-2013/000501-21 pre časť 01 z 13.01.2014 medzi Audítorom
a Ministerstvom vnútra SR (ďalej len „Rámcová zmluva“).
Zoznam výstupov služieb vyplynul z preberacích protokolov, ktoré žalobcovi poskytol žalovaný na
základe žiadosti o sprístupnenie informácií. Za uvedené výstupy mal žalovaný zaplatiť Audítorovi
odmenu cca 1,3 milióna EUR, pričom na výstupoch mal Audítor odpracovať vyše 13 000 človekohodín.

5. Na základe podaných žiadostí žalovaný vydal prvostupňové rozhodnutia špecifikované v odseku
1. tohto rozhodnutia, ktorými nevyhovel žiadostiam žalobcu o poskytnutie informácie. V zmysle
odôvodnenia rozhodnutí, dôvodom na nesprístupnenie informácií je ochrana autorského diela a
nesúhlas Audítora so sprístupnením požadovaných informácií. O rozklade žalobcu rozhodol vedúci
žalovaného, ktorý napadnuté prvostupňové rozhodnutia potvrdil a zamietol rozklady žalobcu.

6. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, pretože nedávajú odpovede na to, ako
žalovaný dospel k záveru, že výstupy sú autorským dielom. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach len
cituje príslušné zákonné ustanovenia ZoSPI, autorského zákona č.185/2015 Z.z. a predchádzajúceho
zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom a doplnil len
všeobecné konštatovanie, že „vytvorenie výstupov si vyžadovalo tvorivú činnosť a pridanú hodnotu,
nešlo teda o sumár faktov alebo iných informácií“, resp. že „ide o špecifickú odbornú a tvorivú činnosť,
ktorá prihliada na individuálne črty každého jedného experta ako jedinca“. Podľa názoru žalobcu, takéto



všeobecné odôvodnenie je len výkladom pojmu autorské dielo podľa citovaných právnych predpisov, čo
však nepostačuje, nakoľko z napadnutých rozhodnutí, ktorými nebolo vyhovené žiadostiam žalobcu o
poskytnutie informácie, musí byť zrejmé:
- aké právo duševného vlastníctva môže byť porušené sprístupnením výstupov a akým spôsobom,
- ktorá informácia, resp. časť výstupu je predmetom duševného vlastníctva,
- z akých dôkazov žalovaný vychádzal pri skutkovom závere o tom, že konkrétna informácia je
predmetom práva duševného vlastníctva.

7. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sži 1/2009 zo dňa 03.11.2009, v ktorom
sú zdôraznené požiadavky na vymedzenie dôvodov nesprístupnenia informácie „Podľa Najvyššieho
súdu hore cit. ustanovenie nie je možné vykladať v tom duchu, že na splnenie uvedenej zákonnej
podmienky postačuje, aby správny orgán v svojom odôvodnení iba odkázal na príslušnú právnu úpravu,
tzn. iba formálne oznámil, že na túto informáciu sa tajomstvo vzťahuje. Ustanovenie § 8 zák. č.
211/2000 Z. z. v tomto prípade požaduje nielen uvedenie ustanovenia príslušného právneho predpisu,
ktoré charakterizuje druh a podmienky zachovania tajomstva brániaceho v poskytnutí požadovanej
informácie (formálna podmienka), ale aj to, či tieto podmienky (materiálna podmienka) v čase požiadania
o zverejnenie informácie stále trvajú a z akých dôvodov, a či sa toto tajomstvo vzťahuje na celú informáciu
alebo iba na jej časť a prečo. Až uvedenie takéhoto odôvodnenia činí rozhodnutie správneho orgánu
v súdnom konaní v zmysle § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmateľným. Preto, ak sa žalovaný, alebo jeho
prvostupňový orgán v konaní domnieval, že žalobca od neho požaduje zverejnenie informácie, na ktorú
sa v celosti alebo v jej určitej časti vzťahuje osobitný zákonný režim utajenia, potom mal túto prekážku
ozrejmiť žalobcovi v svojom odôvodnení s uvedením, ktorá časť informácie je utajovanou skutočnosťou,
akému režimu podlieha a z akých dôvodov je utajená.“.

8. Žalobca namieta, že žalovaný nemôže vychádzať výlučne z informácie Audítora, podľa ktorého
predmetné výstupy sú chránené právami duševného vlastníctva Audítora ako autora. Podľa názoru
žalobcu, záver o autorskoprávnej ochrane výstupov musí byť výsledkom dokazovania v konaní o tom, že
sú splnené materiálne podmienky autorskoprávnej ochrany (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Žalobca
svoj názor oprel aj o rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S 424/06 zo dňa 12.09.2007, v ktorom
sa posudzoval prípad nesprístupnenia informácie, ktorá údajne tvorila obchodné tajomstvo, v ktorom
Krajský súd v Bratislave vyslovil „Súd je v zhode so žalobcom toho názoru, že nepostačuje len označenie
predmetných informácií za obchodné tajomstvo zo strany podnikateľa a ani jeho vôľa tieto skutočnosti
utajovať. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia predpokladov pre nesprístupnenie požadovaných
informácií pre kolíziu s obchodným tajomstvom pritom zaťažuje žalovaného. Ten je oprávnený rozhodnúť
o nesprístupnení požadovaných informácií len vtedy, keď na základe vykonaných dôkazov, získaných v
spolupráci s dotknutým podnikateľom či s inými subjektmi pôsobiacimi na trhu v danej oblasti, preukáže,
že žalobcom požadované informácie sú chránené obchodným tajomstvom [...]“.

9. Na základe citovaných rozhodnutí potom žalobca vyslovil názor, že z odôvodnenia napadnutých
rozhodnutí nie je zrejmé, o ktoré vykonané dôkazy žalovaný oprel svoj záver o autorskoprávnej ochrane
výstupov. Nie je zrejmé, či vychádzal len z odpovede Audítora alebo aj z iných dôkazov. Preto napadnuté
rozhodnutia sú nepreskúmateľné a aj nepresvedčivé.

10. Žalobca ďalej namieta, že z popisu služieb uvedeného v Realizačnej zmluve ako aj v Zmluve o
poskytovaní audítorských služieb nemožno dospieť k záveru, že výstupy sú jedinečným výsledkom
tvorivej duševnej činnosti. Z prílohy č. 1 Realizačnej zmluvy, podľa názoru žalobcu vyplýva, že Audítor
mal vykonávať služby auditu, analýzy a odporúčania, revízie a pod.. Takéto služby sú síce odbornej
povahy, čo však neznamená, že automaticky ide o autorské dielo. Autorským dielom by potom bol
akýkoľvek výsledok odbornej činnosti. Podľa názoru žalobcu, kritériom nie je to, či si vyhotovenie diela
vyžadovalo nejakú duševnú činnosť, ale kritériom má byť to, či ide o jedinečný výsledok tvorivej duševnej
činnosti, alebo či by k rovnakému výsledku mohol dospieť aj iný, podobne kvalifikovaný subjekt. Údajnú
jedinečnosť výstupov popiera fakt, že podľa Zmluvy o poskytovaní audítorských služieb (ktorou sa riadili
vzťahy z Realizačnej zmluvy), mal Audítor možnosť subdodávok. Z uvedeného je zjavné, že žalovaný
nepožadoval, aby výstupy vytvorili len konkrétni jednotlivci, u ktorých existuje odôvodnený predpoklad,
že takými jedinečnými tvorivými schopnosťami disponujú (zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve
účinný v čase uzavretia Realizačnej zmluvy a vytvorenia výstupov, v § 39 ods. 1 stanovil, že dielo podľa
zmluvy o vytvorení diela musí vytvoriť autor osobne; čo je v priamom rozpore s dojednaním medzi
žalovaným a Audítorom).



11. Žalobca svoj názor, že výstupy nie sú autorským dielom, oprel o skutočnosť, že výstupy mali byť
vypracované v období jún až december 2015, avšak žalovaný si vyžiadal súhlas Audítora na ich použitie
až 23. mája 2017, z čoho vyplýva, že žalovaný nepotreboval súhlas Audítora na použitie údajného
autorského diela viac ako 16 mesiacov. Na základe uvedeného potom nie je možné vylúčiť, že dátumy
uvedené v odpovedi Audítora nezodpovedajú skutočnému stavu, a Audítor udelil súhlas až neskôr (po
vyžiadaní licenčných podmienok zo strany žalobcu, t.j. po 14. auguste 2017). Takže pokiaľ žalovaný
nepotreboval súhlas Audítora na použitie výstupov do konca mája 2017, zjavne výstupy nikdy nespĺňali
definičné znaky autorského diela.

12. Žalobca namieta postup žalovaného v rozpore s § 12 ZoSPI, v zmysle ktorého všetky obmedzenia
práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane
sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Toto ustanovenie
je vyjadrením zásady primeranosti, resp. minimalizácie zásahov verejnej moci do základného práva
na informácie (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR), obdobne sa k obmedzeniam prístupu k informáciám vyjadril
Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. PI. ÚS 2/10 zo dňa 30. marca 2010 „Další dostatečnou ochranu
či „pojistku” obsahuje ustanovení § 12 zákona o svobodném přístupu k informacím. ... Ustanovení §
12 zákona o svobodném přístupu k informacím pak uvádí, že všechna omezení práva na informace
provede povinný subjekt tak, že poskytne požadované informace včetně doprovodných informací po
vyloučení těch informací, u nichž to stanoví zákon (právo odepřít informaci trvá pouze po dobu, po
kterou trvá důvod odepření; v odůvodněných případech povinný subjekt ověří, zda důvod odepření
trvá). Obsahem §12 zákona o svobodném přístupu k informacím je tak pravidlo selekce; to odpovídá
požadavku, aby oprávněné omezení přístupu k informacím bylo vždy uplatněno jen v nejmenším nutném
rozsahu. Toliko toto ustanovení tedy naplňuje a garantuje požadavek minimalizace zásahu do základního
práva či svobody... .“ V tejto súvislosti žalobca uviedol, že názor Ústavného súdu ČR sa aplikuje aj
v podmienkach SR, nakoľko česká a slovenská úprava dotknutých ustanovení sú v zásade totožné -
vychádzajú z rovnakých princípov aplikácie práva na informácie.
Podľa názoru žalobcu, žalovaný mal z výstupov vylúčiť (utajiť) tie časti, ktoré boli predmetom
autorskoprávnej ochrany (ak vôbec boli autorským dielom) a zvyšné časti výstupov mal sprístupniť.
Výsledky audítorských a analytických služieb vždy musia obsahovať aj také informácie, ktoré pochádzajú
z metodickej, organizačnej, technickej alebo obdobnej činnosti (napr. číselné údaje, pomenovanie
zozbieraných údajov, zdrojov, použité metódy a pod.). Takéto informácie (resp. časti výstupov) sú
výsledkom rutinnej, mechanickej práce, nie sú autorským dielom a preto musia byť sprístupnené.

13. Žalobca namieta, že žalovaný nezohľadnil verejný záujem na sprístupnení výstupov v tom, keď
neposudzoval, či neprevažuje verejný záujem na sprístupnení informácie nad záujmom na ochrane
autorského práva (princíp prevažujúceho verejného záujmu). Uvedený princíp vyplýva napr. z Dohovoru
Rady Európy o prístupe k verejným informáciám (Convention of Council of Europe on access to Official
Documents), ktorý bol prijatý Výborom ministrov Rady Európy dňa 27. novembra 2008, v zmysle ktorého
z čl. 3 ods. 1 písm. g) vyplýva, že inštitúcie odmietnu prístup k dokumentu, ak by jeho sprístupnenie
narušilo ochranu komerčných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby vrátane duševného vlastníctva. A
podľa čl. 3 ods. 2, však prístup k informáciám nemôže byť odmietnutý, pokiaľ je daný prevažujúci verejný
záujem. Podobne podľa čl. 4 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001 o prístupe k
dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade,
keď by sa jeho zverejnením porušila ochrana obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby,
vrátane duševného vlastníctva, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení. Uvedený princíp
prevažujúceho verejného záujmu je explicitne stanovený v § 10 ods. 2 ZoSPI a súdna prax ho vyvodzuje
z čl. 26 ods. 4 Ústavy SR (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 283/12). To znamená, že
povinná osoba musí v každom prípade (bez ohľadu na povahu dôvodu na utajenie informácie) zvážiť
verejný záujem na sprístupnení informácie a záujem na jej utajení.
V tejto súvislosti žalobca uviedol, že výstupy žalovaný získal za verejné prostriedky, pričom už len ich
výška (cca 1,3 milióna EUR) je dôvodom na vyvodenie pochybnosti o tom, či výstupy boli primerané k
hodnote služieb. V danom prípade záujem verejnosti na kontrole nakladania s verejnými prostriedkami
prevažuje nad záujmom na ochrane autorského práva k výstupom, zvlášť, ak tieto výstupy majú umožniť
„identifikovať a rozpoznávať signály korupčného správania alebo aplikovania nekalých obchodných
praktík, ktoré budú zohľadňované pri následných kontrolách a riadení rizikových projektov.“

III. Vyjadrenie žalovaného.



14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 28.12.2017, doručeným súdu dňa 29.12.2017 s tým,
že nakoľko žalobcom uvádzané žalobné dôvody nie sú dané, navrhol súdu žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

15. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné,
pretože nedávajú odpovede na to, ako žalovaný dospel k záveru, že výstupy sú autorským dielom. Z
odôvodnenia napadnutých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že:
a) dôvodom na nesprístupnenie informácií je ochrana autorského diela a požadované informácie
nespadajú do skupiny diel, na ktoré sa nevzťahuje ochrana podľa autorského zákona,
b) požadované informácie spĺňajú všetky podmienky kladené na autorské dielo - tvorivosť, vyjadrenie v
podobe vnímateľnej zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia
alebo mieru jeho dokončenia, jedinečnosť diela, kritérium pôvodnosti aj originality. Nejde len o technicko
- odbornú činnosť, ale o činnosť tvorivú a jedinečnú, pričom „akýkoľvek iný subjekt” by vytvoril dielo iné,
úplne odlišné ako to, ktoré bolo vytvorené pre potreby žalovaného.
c) žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z platných zákonných ustanovení a z povahy požadovanej
informácie, pričom dospel k záveru, že žiadateľom požadované informácie spĺňajú znaky autorského
diela, ktoré je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora a ako také je jedinečné a nemôže pochádzať
od iného autora. Výstupy je možné použiť len na účely Realizačnej zmluvy č. OV01-2015/000121-064
uzatvorenej podľa čl. III Zmluvy o poskytovaní audítorských služieb č. OV02-2013/000501-21.

16. Z napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že dôvodom nesprístupnenia informácií je ochrana
autorského diela, keď ZoSPI žalovanému, ako povinnej osobe, neukladá povinnosť sprístupniť
žiadateľom požadované informácie, keďže sprístupnením predmetných informácií možno porušiť
ochranu duševného vlastníctva. Nakoľko žalovaný nedisponoval súhlasom oprávnenej osoby na
sprístupnenie požadovaných informácií, musel postupovať v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a
ZoSPI tak, že žalobcovi požadované informácie nesprístupnil.

17. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutia v odôvodnení len citujú príslušné
ustanovenia ZoSPI, autorského zákona č. 185/2015 Z.z. a predchádzajúceho zákona č. 618/2003 Z.z. o
autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, s doplnením všeobecného konštatovania,
že „vytvorenie výstupov si vyžadovalo tvorivú činnosť a pridanú hodnotu, nešlo teda o sumár faktov alebo
iných informácií", resp. že „ide o špecifickú odbornú a tvorivú činnosť, ktorá prihliada na individuálne črty
každého jedného experta ako jedinca.“
Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov, a ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu uvádzaných v rozklade. Z
napadnutých rozhodnutí je zrejmé, z akých dôvodov žalovaný požadované informácie nesprístupnil,
z akých dôvodov postupoval podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI a čím mal za preukázané splnenie
materiálnych podmienok autorskoprávnej ochrany.

18. Námietku žalobcu, že žalovaný nemôže vychádzať výlučne z informácie od Audítora, že predmetné
výstupy sú chránené právami duševného vlastníctva audítora ako autora, považuje žalovaný za
irelevantnú, nakoľko z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že žalovaný nevychádzal
výlučne z informácie od Audítora, ale vychádzal z platnej právnej úpravy a tiež aj z povahy požadovaných
informácií.

19. S námietkou žalobcu, že z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, o ktoré vykonané
dôkazy žalovaný oprel svoj záver o autorskoprávnej ochrane výstupov, žalovaný nesúhlasí. Žalovaný
uviedol, že z napadnutých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, z čoho pri posudzovaní žiadostí žalobcu
vychádzal, t.j. že vychádzal z obsahu žiadostí žalobcu, z povahy požadovaných informácií, z platných
právnych predpisov a z nesúhlasu oprávnenej osoby so sprístupnením požadovaných informácií. Fakt,
že žalovaný nevychádzal len z odpovede Audítora, je z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí zjavné,
preto predmetnú námietku považuje za účelovú.

20. K námietke žalobcu, že výstupy nie sú autorským dielom, žalovaný uviedol, že Realizačná
zmluva bola využitá v rámci projektu „Zabezpečenie prevádzkového modelu analytickej jednotky
za účelom vyhodnocovania obsahu prostredia internetu vrátane prostredia sociálnych sietí v oblasti



EU fondov na Slovensku". Projekt sa realizoval v období 06-12/2015, výsledkom ktorého bolo 19
výstupov, ktoré predstavujú jedinečné výsledky tvorivej duševnej činnosti. Jedná sa napr. o analytické
materiály, návrhy ďalšieho zamerania a pod. majúce povahu autentického diela, nakoľko v danom
čase nič obdobné neexistovalo. Žalovaný uviedol, že niektoré výstupy obsahujú napr. doménové
slovníky, ktoré sú unikátnym a dovtedy nespracovaným materiálom. Výstup z projektu obsahuje aj
komplexný prístup k automatizovanému spracovaniu prirodzeného jazyka v slovenčine, čo taktiež
dovtedy neexistovalo (existovalo len spracovanie napr. anglického a českého jazyka, čo pre analýzu
internetového prostredia „slovenského“ webu nebolo použiteľné). Žalovaný nevidí problém, ide o
výsledok tvorivej činnosti „kolektívu autorov“, spoluautorov (zamestnancov Audítora), čo nezakladá
rozpor s autorským právom. Dielo bolo vytvorené splnením pracovných povinností zamestnancov
Audítora - spoločnosti Deloitte Advisory s.r.o.. Audítor dielo nevytvoril prostredníctvom subdodávateľov
(Audítor nepredložil žalovanému zoznam podľa čl. IV. bod 4.6. Zmluvy o poskytovaní audítorských
služieb). Žalobcovi bol sprístupnený zoznam výstupov, pričom už z názvov výstupov, podľa názoru
žalovaného vyplýva, že ide o činnosti predpokladajúce autorské vstupy na pozadí vedeckej tvorivej
činnosti. K takémuto jedinečnému výsledku tvorivej duševnej činnosti by iný podobne kvalifikovaný
subjekt dospieť nemohol.
Na základe výstupov, v zmysle trvalej udržateľnosti projektu, sa žalovaný rozhodol výstupy z projektu
zrealizovať formou jednej z navrhovaných verzií zavedenia analytickej jednotky v rámci výstupov z
projektu, a to v minimalistickej kombinácii interných možností a využitia externých služieb dodávateľmi.
Vo februári 2017 bola spracovaná predpokladaná hodnota zákazky na Služby podpory analytických
činností a Implementáciu aplikácie spracovania neštruktúrovaných dát. Následne, bolo požiadané dňa
23.05.2017 o udelenie licencií na použitie výstupov, teda použitie diela víťazom verejného obstarávania
za účelom implementácie aplikácie spracovania neštruktúrovaných dát, ktoré boli žalovanému dňa
25.05.2017 udelené. V čase uzatvorenia zmluvy s víťazom verejného obstarávania dňa 14.06.2017,
bol žalovaný vlastníkom licencie a mohol umožniť víťazovi verejného obstarávania nahliadnuť do
požadovanej dokumentácie, teda výstupov projektu.

21. K námietke, že žalovaný v konaní nepostupoval v súlade s § 12 ZoSPI, keď mal z výstupov vylúčiť
(utajiť) tie časti, ktoré boli predmetom autorskoprávnej ochrany a zvyšné časti výstupov mal sprístupniť,
žalovaný uviedol, že uvedená úvaha žalobcu by mohla byť správna iba za predpokladu, ak by postup
podľa § 12 ZoSPI bol možný. Žalobca požadoval informácie spočívajúce v poskytnutí konkrétnych
výstupov ako celok predstavujúce autorské dielo, avšak vzhľadom na povahu požadovanej informácie,
nebolo možné túto sprístupniť ani len čiastočne.
Žalovaný postupoval v súlade s § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI, keď z ust. § 11 ods. 1 ZoSPI vyplývajú pre
povinnú osobu dve alternatívy - buď informáciu nesprístupniť alebo jej sprístupnenie obmedziť. Žalovaný
by bol povinný postupovať podľa § 12 ZoSPI iba v prípade, ak by do úvahy prichádzala alternatíva
obmedzeného sprístupnenia informácie. Nakoľko predmetom požadovaných informácií bolo autorské
dielo ako celok, sprístupnenie požadovaných informácií nebolo možné ani v „obmedzenom režime“. Z
uvedeného dôvodu nebol daný dôvod na postup podľa § 12 ZoSPI upravujúci podmienky obmedzenia.
Predmetom autorského práva je aj každá časť diela spĺňajúca podmienky podľa § 3 ods. 1 Autorského
zákona. Postup žalovaného bol zákonný, keď rozhodol v súlade s § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI a nie
podľa § 12 ZoSPI, pričom na nesprístupnenie informácie postačovala už len samotná možnosť porušenia
ochrany duševného vlastníctva.

22. K námietke, že žalovaný vôbec neposudzoval verejný záujem na sprístupnení výstupov, pričom
žalobca poukazuje na ust. § 10 ods. 2 ZoSPI, ktorý sa týka obchodného tajomstva a nie duševného
vlastníctva, žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobcovi boli na základe jeho žiadosti o sprístupnenie
informácií poskytnuté preberacie protokoly, ktorými boli jednotlivé výstupy odovzdané audítorom na
základe Realizačnej zmluvy. Sprístupnením zoznamu výstupov vykonaných na základe Realizačnej
zmluvy je zachované právo verejnosti na informáciu, t.j., na aké plnenie boli vynaložené verejné
prostriedky. Požiadavka sprístupnenia aj samotných výstupov predstavujúcich zmluvné plnenie, podľa
názoru žalovaného, prekračuje právo na informácie, nakoľko zákonodarca v tomto prípade uprednostnil
ochranu duševného vlastníctva.
Žalovaný dal do pozornosti súdu skutočnosť, že výstupy ktorých sprístupnenie požadoval žalobca,
predstavujú podklady k vytvoreniu počítačového programu, a v tejto súvislosti poukázal aj na Smernicu
Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových
programov, keď z článku 1 ods. 1 až 3 Smernice vyplýva:



1. V súlade s ustanoveniami tejto smernice členské štáty chránia počítačové programy podľa autorského
práva ako literárne diela v zmysle Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel. Na
účely tejto smernice zahŕňa pojem „počítačové programy“ aj ich prípravný koncepčný materiál.
2. Ochrana podľa tejto smernice sa vzťahuje na vyjadrenia počítačového programu v akejkoľvek forme.
Myšlienky a princípy, na ktorých je založený ktorýkoľvek prvok počítačového programu, vrátane tých,
ktoré sú podkladom jeho rozhrania, nie sú podľa tejto smernice chránené autorským právom.
3. Počítačový program je chránený, ak je pôvodný v tom zmysle, že je autorovým vlastným duševným
výtvorom. Žiadne iné kritériá na určenie ochrany sa nepoužijú.
Z článku 2 ods. 3 Smernice vyplýva:
Ak je počítačový program vytvorený zamestnancom pri plnení jeho povinnosti alebo podľa pokynov
vydaných jeho zamestnávateľom, je zamestnávateľ výlučne oprávnený vykonávať všetky majetkové
práva k takto vytvorenému programu, ak nie je v zmluve dohodnuté inak.
Vzhľadom na uvedené žalovaný má za to, že v zmysle uvedených ustanovení Smernice je nepochybné,
že právnu ochranu požívajú aj jednotlivé časti počítačového programu. Zmyslom práva na informácie nie
je umožniť neobmedzenému počtu tretích osôb prístup k podkladom, ktoré sú vytvorené ako pôvodné a
jedinečné, a prostredníctvom ktorých by tretie subjekty mohli vytvoriť počítačový program a tento vydávať
za svoj vlastný duševný výtvor. Preto sa žalovaný nestotožňuje ani so žalobným dôvodom spočívajúcim
v nezohľadnení verejného záujmu na sprístupnení výstupov.

IV. Replika žalobcu.

23. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v replike z 18.01.2018, doručenej súdu dňa 19.01.2018
s tým, že na podanej žalobe trvá.

24. S tvrdením žalovaného, že z napadnutých rozhodnutí je zrejmé, z akých dôvodov požadované
informácie nesprístupnil, z akých dôvodov postupoval podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI, čím
mal za preukázané splnenie podmienok autorskoprávnej ochrany a že odôvodnenie napadnutých
rozhodnutí považuje za dostatočné, sa žalobca nestotožnil. Podľa názoru žalobcu, totožné všeobecné
odôvodnenie pri všetkých dvadsiatich výstupoch naznačuje, že žalovaný neposudzoval individuálne
okolnosti každého výstupu zvlášť, ale pristúpil len k jednoduchému výkladu všeobecného pojmu
„autorské dielo“. Takéto odôvodnenie je možné použiť na akékoľvek rozhodnutie, ktorým sa odmieta
prístup k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI z dôvodu autorskoprávnej ochrany. Žalovaný vo
vyjadrení k žalobe uviedol, že niektoré výstupy obsahujú napr. doménové slovníky, že sa jedná napr. o
analytické materiály, návrhy ďalšieho zamerania a pod., z čoho možno vyvodiť, že jednotlivé výstupy sú
osobité, obsahujú informácie rôzneho druhu a tak mal žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí
uviesť individuálne osobitosti každého výstupu, ktoré podlieha autorskoprávnej ochrane. Pokiaľ žalovaný
takto nepostupoval, je zrejmé, že nesledoval verejný záujem na prístup k informáciám o nakladaní s
verejnými prostriedkami.

25. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že už z názvu výstupov malo vyplývať, že ide o činnosti
predpokladajúce autorské vstupy na pozadí vedeckej tvorivej činnosti. K tomuto žalobca poznamenal,
že prevažná časť výstupov je označená ako:
- analýzy (napr. komplexná analýza riadenia publicity ÚV SR, analýza dátových zdrojov, úvodná analýza
problematiky spracovania prirodzeného jazyka, analýza a posúdenie analytických nástrojov spracovania
obsahu na internete,
- reporty (napr. návrh analytického reportu, analytický report december, analytický report november,
analytický report október, analytický report - zahraničné médiá),
- metodiky (napr. metodika úvodného spracovania textu, metodika spracovania prirodzeného jazyka).
Z uvedeného označenia možno dedukovať, že spracovanie výstupov si vyžadovalo odbornú činnosť,
zozbieranie verejne dostupných dát, ich analýzu a spracovanie do textu, čo však nemožno označiť
za vedeckú činnosť, nakoľko potom by muselo byť vedeckou činnosťou napr. aj štatistické zisťovanie
a spracovanie prehľadu, koľko žiadostí o poskytnutie informácií podľa ZoSPI vybavil žalovaný v
sledovanom období, koľkým žiadostiam vyhovel, a tie, ktorým nevyhovel, roztriedi podľa dôvodov
odmietnutia prístupu k informáciám. Aj takýto výstup je možné označiť ako analýza, pritom k rovnakému
výsledku by dospel ktorýkoľvek podobne kvalifikovaný subjekt. Žalovaný sa nemôže spoliehať na to,
že z názvov výstupov sa žiadateľ dovtípi, že výstupy sú autorským dielom. Popis výstupov v údajnej
autorskoprávnej súvislosti mal byť súčasťou odôvodnenia napadnutých rozhodnutí.



26. Žalobca poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že výstupy z projektu zrealizuje jednou
z navrhovaných verzií zavedenia analytickej jednotky za účelom implementácie aplikácie spracovania
neštruktúrovaných dát, z čoho podľa názoru žalobcu vyplýva, že z výstupov existujú ďalšie verzie,
ktoré žalovaný nevyužije, hoci za ne platil cenu za človekohodiny. Takže pokiaľ ďalšie verzie nevyužije
žalovaný, nevyužije ich ani Audítor a nastoluje sa otázka, či žalovaný zvážil verejný záujem na
sprístupnení požadovaných informácií a či ho pomeroval so záujmom Audítora na autorskoprávnej
ochrane, nakoľko za takýchto okolností nevidí žalobca rozumný dôvod, prečo by mal prevažovať záujem
Audítora na autorskoprávnej ochrane nepoužiteľných verzií nad verejným záujmom na sprístupnení
informácií o nakladaní s verejnými prostriedkami.

27. K vyjadreniu žalovaného, že postup podľa § 12 ZoSPI nebol možný preto, že žalobca požadoval
informácie spočívajúce v poskytnutí konkrétnych výstupov ako celok predstavujúcich autorské dielo a
sprístupnenie požadovaných informácií nebolo možné ani v obmedzenom režime, žalobca uviedol, že
za takéhoto tvrdenia žalovaného, by celý výstup bez výnimky musel byť autorským dielom. Teda každý
výstup by musel obsahovať výhradne jedinečné informácie a každá čiastková informácia vo výstupe
by musela byť výsledkom tvorivej duševnej činnosti. V konečnom dôsledku výstupy neobsahujú popis
zadania, ani zoznam zdrojov z ktorých audítor vychádzal, ani metodický popis prípravy výstupu, ktoré
sú obvyklou súčasťou výsledkov audítorských služieb, pričom takéto časti nepodliehajú autorskoprávnej
ochrane, pretože nie sú výsledkom vlastnej tvorivej činnosti.

28. K vyjadreniu žalovaného, že sprístupnil zoznam výstupov a tým je zachované právo verejnosti na
informáciu, na aké plnenie boli vynaložené verejné prostriedky, žalobca poukázal na nehospodárne
nakladanie s verejnými prostriedkami, keď žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že na
základe výstupov uzatvoril dňa 14.06.2017 zmluvu za účelom implementácie aplikácie spracovania
neštruktúrovaných dát. Žalobca z Centrálneho registra zmlúv identifikoval, že dňa 14.06.2017 žalovaný
uzatvoril so spoločnosťou BIREGAL s.r.o. Zmluvu o dielo a licenčnú zmluvu č. 848/2017, ktorej
predmetom okrem iného je vytvorenie a implementovanie aplikácie do technologického prostredia
žalovaného. Táto aplikácia má umožniť spracovanie neštruktúrovaného textu do technologického
prostredia Úradu vlády SR; z čoho možno vyvodiť, že výstupy vyhotovené Audítorom, ktoré žalovaný
nesprístupnil, majú byť použité na prípravu tejto aplikácie spoločnosťou BIREGAL s.r.o. (Zmluva o
dielo a licenčná zmluva č. 848/2017 je dostupná na Y..L..O..sk), pričom cena za dielo predstavuje
celkom 23.160,-EUR, takže údajný prípravný materiál je 56-násobne drahší ako samotný počítačový
program. Tým, že žalovaný odmietol sprístupniť výstupy, zakrýval nehospodárne nakladanie s verejnými
prostriedkami.

29. Žalobca sa rovnako nestotožnil s vyjadrením žalovaného, podľa ktorého, zmyslom práva na
informácie nie je umožniť neobmedzenému počtu tretích osôb prístup k podkladom, ktoré sú vytvorené
ako pôvodné a jedinečné, prostredníctvom ktorých by tretie subjekty mohli vytvoriť počítačový program a
tento vydávať za svoj vlastný duševný výtvor. Podľa názoru žalobcu, či vôbec môžu byť výstupy použité
na vytvorenie počítačového programu využiteľného pre niekoho iného než žalovaného, závisí práve od
preskúmania obsahu výstupov.

V. Duplika žalovaného.

30. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril v duplike zo 17.02.2020, doručenej súdu elektronicky dňa
18.02.2020 s tým, že žalobca v odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam namietal najmä to,
že Úrad vlády v svojich rozhodnutiach iba mechanicky poukázal na ustanovenia ZoSPI bez toho, aby
uviedol, akým spôsobom by malo dôjsť k porušeniu ochrany duševného vlastníctva a na základe čoho
usudzuje, že ide o autorské dielo, pričom všetkých dvadsať odvolaní bolo totožných. Vzhľadom na
totožné odvolania, žalovaný v odôvodnení druhostupňových rozhodnutí uviedol totožné argumenty.

31. Žalovaný v odôvodnení prvostupňových rozhodnutí uviedol, že požadované informácie spĺňajú znaky
autorského diela, ktoré je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora a ako také je jedinečné a nemôže
pochádzať od iného autora.

32. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nesprístupnením výstupov sa zasiahlo do verejného
záujmu na informácie o nakladaní s verejnými prostriedkami, nakoľko verejnosti je známe, na aké účely
boli vynaložené verejné prostriedky. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nepožadoval informácie o tom, na



čo boli vynaložené verejné prostriedky, ale sa domáhal sprístupnenia výstupov realizovaných podľa
Realizačnej zmluvy, ktoré podliehajú ochrane autorského diela v zmysle zákona č. 185/2015 Z.z.. Podľa
názoru žalovaného, žalobca nemá záujem o informáciu na aké účely boli vynaložené verejné prostriedky,
keďže touto informáciou disponuje, ale žalobca sa domáha väčších práv, ako mu ZoSPI priznáva.

VI. Administratívne konanie.

33. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že elektronicky z e-mailových adries
špecifikovaných v odseku 1. tohto rozhodnutia, jednotlivo, dňa 26.05.2017 požiadal Z. D., ako žiadateľ,
Úrad vlády Slovenskej republiky, ako povinnú osobu, o informácie, ktoré sú špecifikované jednotlivo v
odseku 1. tohto rozhodnutia, v rozhodnutiach pod I. až XX..

34. Žalovaný elektronicky dňa 29.05.2017 informoval žalobcu o prijatí podaní 1 - 20.

35. Dňa 07.06.2017 žalovaný vydal rozhodnutia špecifikované v odseku 1. tohto rozhodnutia pod
I. až XX., ktorými nevyhovel žiadostiam o poskytnutie informácií podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI
s odôvodnením (odôvodnenie všetkých rozhodnutí je identické), že požadovaná informácia bola
vytvorená pre potreby povinnej osoby na základe Realizačnej zmluvy uzatvorenej podľa čl. III Zmluvy
o poskytovaní audítorských služieb. Dôvodom na nesprístupnenie informácie, v zmysle všetkých
rozhodnutí špecifikovaných v odseku 1. tohto rozhodnutia, je ochrana autorského diela podľa zákona
č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon. Žalovaný citoval ust. § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 185/2015 Z.z.,
na základe ktorých konštatoval, že požadovaná informácia spĺňa znaky autorského diela, ktoré je
výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora a ako také je jedinečné a nemôže pochádzať od nikoho
iného, ako práve od autora. Žalovaný osobitne v odôvodnení konštatoval, že v súlade s § 11 ods. 1
písm. c) ZoSPI vyzval oprávnenú osobu o vydanie súhlasu so sprístupnením požadovanej informácie, s
čím oprávnená osoba nesúhlasila. A keďže povinná osoba nedisponuje súhlasom oprávnenej osoby na
sprístupnenie požadovanej informácie, povinná osoba požadovanú informáciu nesprístupnila. Zároveň
žalovaný konštatoval, že ZoSPI povinnej osobe neukladá povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu,
keďže sprístupnením predmetnej informácie možno porušiť ochranu duševného vlastníctva.

36. Súčasťou administratívneho spisu v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom je žiadosť
žalovaného zo dňa 15.05.2017 adresovaná Audítorovi podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI, o súhlasné
resp. nesúhlasné stanovisko so sprístupnením výstupov vytvorených na základe Realizačnej zmluvy
tretej osobe.
Audítor listom zo dňa 22.05.2017 žalovanému zaslal odpoveď s tým, že neudeľuje svoj súhlas na
sprístupnenie výstupov a to vzhľadom na povahu a obsah výstupov ako aj skutočnosť, že výstupy sú
chránené právami duševného vlastníctva spoločnosti Deloitte Advisory s.r.o., t.j. Audítora.

37. Proti vydaným rozhodnutiam podal žalobca odvolanie, jednotlivo, podaniami z 21.06.2017, doručené
žalovanému dňa 22.06.2017, ktoré boli predmetom zasadnutia rozkladovej komisie žalovaného dňa
26.07.2017, ktorá prijala záver, že vedúcemu Úradu vlády SR odporučila zamietnuť rozklady žiadateľa a
potvrdiť rozhodnutia povinnej osoby, ktorými nevyhovela žiadostiam zo dňa 26.05.2017 o sprístupnení
informácií.

38. Následne vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky, ako správny orgán príslušný podľa § 19 ods.
2 ZoSPI v spojení s § 61 ods. 2 SP, svojimi rozhodnutiami uvedenými v odseku 2. tohto rozhodnutia,
rozklady žalobcu podľa § 59 ods. 2 SP zamietol a rozhodnutia Úradu vlády Slovenskej republiky uvedené
v odseku 1.tohto rozhodnutia, potvrdil.

VII. Právne posúdenie žaloby.

39. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia špecifikované v odsekoch 1. a 2. tohto rozhodnutia a dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná.



40. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

43. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V
rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí
smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

44. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na
prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

45. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, povinná
osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu
duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto
osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas.

46. Podľa § 12 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, všetky obmedzenia
práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane
sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie
odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

47. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, žiadosť možno podať
písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

48. Podľa § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba
žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.
Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3).

49. Podľa § 190 ods. 1zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú
aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich
vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú
podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak.

50. Podľa § 1 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom
(autorský zákon), tento zákon upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a použitím literárneho
a iného umeleckého diela a vedeckého diela, umeleckého výkonu, s výrobou a použitím zvukového
záznamu, zvukovo-obrazového záznamu, s vysielaním a použitím rozhlasového vysielania a televízneho
vysielania (ďalej len "vysielanie") a v súvislosti so zhotovením a použitím databázy tak, aby boli chránené
práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-
obrazového záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (ďalej len "vysielateľ") a
zhotoviteľa databázy. Zákon ďalej upravuje výkon kolektívnej správy práv podľa tohto zákona.



51. Podľa § 4 zákona č. 618/2003 Z.z. autorský zákon, ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú
a) na vydavateľa predtým nezverejneného diela, ktorý je občanom Slovenskej republiky alebo má na
jej území trvalý pobyt alebo sídlo,
b) na výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu,
vysielateľa alebo vydavateľa predtým nezverejneného diela, ktorý je chránený podľa medzinárodných
zmlúv alebo dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ak ich niet, ak je zaručená vzájomnosť,
c) na zhotoviteľa databázy, ktorý je občanom Slovenskej republiky alebo má na jej území trvalý pobyt
alebo sídlo.

52. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. autorský zákon, autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.

53. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. autorský zákon, autorom súborného diela ako celku je
fyzická osoba, ktorá vybrala alebo usporiadala jeho obsah; práva autorov diel takto vybraných alebo
usporiadaných v súbornom diele nie sú dotknuté.

54. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. autorský zákon, predmetom autorského práva je literárne a
iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä
a) slovesné dielo a počítačový program,
b) ústne podané, predvedené alebo inak vykonané slovesné dielo, najmä prejav a prednáška,
c) divadelné dielo, predovšetkým dramatické dielo, hudobnodramatické dielo, pantomimické
dielo a choreografické dielo, ako aj iné dielo vytvorené na zverejnenie,
d) hudobné dielo s textom alebo bez textu,
e) audiovizuálne dielo, predovšetkým filmové dielo,
f) maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia,
g) fotografické dielo,
h) architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo
záhradnej a interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu,
i) dielo úžitkového umenia,
j) kartografické dielo v analógovej alebo v inej forme.

55. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. autorský zákon, predmetom autorského práva je aj súborné
dielo vyjadrené v akejkoľvek forme vrátane elektronickej formy zahŕňajúcej analógové aj digitálne
vyjadrenie, najmä zborník, noviny, časopis, encyklopédia, antológia, pásmo, výstava alebo iná databáza,
ak je súborom nezávislých diel alebo iných prvkov, ktorý je spôsobom výberu alebo usporiadaním obsahu
výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora.

56. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 618/2003 Z.z. autorský zákon, ochrana podľa tohto zákona sa nevzťahuje
na
a) myšlienku, spôsob, systém, metódu, koncept, princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená,
opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela,
b) text právneho predpisu, úradné rozhodnutie, verejnú listinu, verejne prístupný register, úradný spis,
slovenskú technickú normu vrátane ich prípravnej dokumentácie a prekladu a prejavy prednesené pri
prerokúvaní vecí verejných; na súborné vydanie týchto prejavov a na ich zaradenie do zborníka je
potrebný súhlas toho, kto ich predniesol,
c) dennú správu; za dennú správu sa nepovažuje dielo obsahujúce informácie najmä o aktuálnych
udalostiach alebo témach hospodárskeho, politického alebo iného spoločenského charakteru, ktoré je
výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora.

57. Podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý, koho práva a slobody
priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným
orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

58. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.



59. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

60. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VIII. Závery správneho súdu.

61. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí vedúceho Úradu
vlády Slovenskej republiky ako aj prvostupňového správneho orgánu špecifikované v odsekoch 1. a 2.
tohto rozhodnutia, ktorými nebolo vyhovené žiadostiam žalobcu o poskytnutie informácií v zmysle ZoSPI,
ktorý v § 1 upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám a v § 11 vymedzuje
obmedzenie práva na slobodný prístup k informáciám, ktoré je medzi stranami sporné v ods. 1 písm. c).

62. Správny súd konštatuje, že odôvodnenie tohto rozsudku sa vzťahuje ku všetkým výrokom uvedených
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia pod I. až XX..

63. V prvom rade treba uviesť, že v zmysle § 3 ods.1 ZoSPI, každý má právo na prístup k informáciám,
ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho
alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Právo na informácie je základné
ústavné právo, ktoré ustanovuje Ústava SR a tiež Listina základných práv a slobôd (Ústavný zákon č.
23/1991 Zb.). Podľa článku 26 Ústavy SR je zaručená sloboda prejavu a právo na informácie.
Povinnými osobami sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické a fyzické
osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu ich rozhodovacej činnosti (§2 ods.
1 ZoSPI). Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba
tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácii po vylúčení tých informácii,
pri ktorých to ustanovuje zákon. ZoSPI v § 11 upravuje obmedzenia prístupu k informáciám, resp.
skutočnosti, ktoré odôvodňujú obmedzenia prístupu k informáciám. Tieto obmedzenia je nutné chápať
v kontexte s ust. § 12 ZoSPI, v ktorom zákonodarca zaviedol tzv. princíp selekcie, podľa ktorého všetky
obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie
vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie
odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Cez uvedené
ustanovenie sa skúma materiálny charakter obmedzenia prístupu k informáciám. Jeho obsahom je
požiadavka, aby oprávnené obmedzenie práva na informácie bolo uplatnené vždy v čo najmenšom
rozsahu, čím sa naplňuje a zároveň garantuje požiadavka minimalizácie zásahu do základných práv
a slobôd. Na tomto mieste správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky z 29. júla 2009 sp.zn. lAs/98/2008 podľa ktorého „ ... Žadatel o informaci má nepochybné právo
žádat o informace v libovolném rozsahu - t.j. napríklad vyžádat si i kópii celého správního spisu. Je však
povinností povinného subjektu prověřit, zda požadovaný materiál neobsahuje informace, na které se
vztahují zákonná omezení. To má pak nutné za následek prověření jednotlivých součástí poskytovaného
spisu z hlediska jejich kompatibility se zákonnými limity práva na informace.“

64. Žalovaný nevyhovel žiadostiam o sprístupnenie k požadovaným informáciám podľa § 11 ods.1
písm. c) ZoSPI, v zmysle ktorého, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu
nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom,
pričom pod čiarou zákonodarca odkazuje mimo iných aj na zákon č. 185/2015 Z.z. Autorský
zákon, ktorý pre posúdenie a vyhodnotenie žiadostí žalovaný aplikoval. Predmetný autorský zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.01.2016 a keďže právne vzťahy a záväzky, na ktoré žalovaný vztiahol
ochranu duševného vlastníctva, boli založené pred účinnosťou autorského zákona, bolo potrebné
vychádzať z prechodných ustanovení tohto zákona (Audítor na základe Realizačnej zmluvy č.
OVO1-2015/000121-064 zo dňa 04.06.2015, výstupy spracoval, pred účinnosťou autorského zákona č.
185/2015 Z.z.). V zmysle prechodných ustanovení § 190 ods. 1 autorského zákona, bolo potrebné pri
posúdení vzniku vzťahov, nárokov z nich vyplývajúcich ako aj práva zo zodpovednosti z nich, posudzovať



podľa predchádzajúceho predpisu, ktorým je zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve, účinný do
31.12.2015.

65. Z uvedeného potom vyplýva, že ochranu duševného vlastníctva, o ktorú žalovaný oprel svoje
rozhodnutia, pre ktorú nesprístupnil požadované informácie, je potrebné posudzovať v zmysle zákona č.
618/2003 Z.z. o autorskom práve, a preto žalovaný v svojich rozhodnutiach mal presne a nezameniteľne
definovať a odôvodniť aké a koho subjektívne práva a právom chránené záujmy v súvislosti s vytvorením
a použitím údajného autorského diela sú predmetom právnej ochrany v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z.
o autorskom práve.
Prvostupňový správny orgán v svojich rozhodnutiach pochybil, keď ako osobitný predpis síce správne
uviedol zákon č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon, avšak nevychádzal z jeho prechodných ustanovení §
190 ods. 1, ktorý upravil posudzovanie vzniku vzťahov, nárokov z nich, ako aj práva zo zodpovednosti
z nich podľa predchádzajúceho predpisu, ktorým je zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve, účinný
do 31.12.2015. Túto vadu síce odstránil druhostupňový správny orgán, ktorý v svojich rozhodnutiach
vychádzal zo zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve, z ktorého síce čiastkovo citoval ust. § 7 ods.
1, ktoré definuje predmet autorského práva, avšak len formálne konštatoval, že zákon č. 618/2003 Z.z.
nevymedzuje druhy diel taxatívne, pričom medzi diela zaraďuje aj slovesné dielo. Žalovaný týmto vôbec
neodôvodnil, v čom spočíva tvorivá duševná činnosť, ktorej výsledkom je slovesné dielo vo forme, resp.
formátu, tohto ktorého výstupu.
Žalovaný presvedčivo neodôvodnil, čo konkrétne je predmetom autorského práva jednotlivých výstupov
(vôbec neuviedol konkrétny úkon, resp. činnosť z ktorého by bolo možné posúdiť, či ten ktorý úkon
resp. činnosť spadá pod autorskú ochranu alebo či ide o úkon resp. činnosť odbornej povahy ktorá nie
je autorským dielom), ale len formálne uviedol, že požadované informácie nespadajú do skupiny diel,
na ktoré sa nevzťahuje ochrana podľa Autorského zákona. Podľa názoru súdu, takéto odôvodnenie,
ktoré neobsahuje ani len správnu úvahu v spojení s logickým vysvetlením, ktoré možno minimálne
konfrontovať s inou obdobnou situáciou, nemôže mať pozitívnu oporu v súdnom prieskume.
Rovnako bezargumentačné odôvodnenia druhostupňového správneho orgánu, že výstupy sú výsledkom
špecifickej odbornej a tvorivej činnosti, ktorá prihliada na individuálne črty každého jedného experta ako
jedinca, ktorý na základe vlastného vkladu vytvoril požadované výstupy, nie je možné, podľa názoru
správneho súdu akceptovať bez uvedenia logických súvislostí vztiahnutých na jednotlivé výstupy a
bez vysvetlenia, prečo jednotlivé výstupy považuje žalovaný za výsledok tvorivej duševnej činnosti. Z
takýchto neadresných odôvodnení nie je možné tvrdenia žalovaného vôbec preskúmať, nakoľko nie je z
nich ani zrejmé, o akú špecifickú odbornú činnosť išlo, v čom spočívala tvorivá činnosť, v čom ovplyvnili
individuálne črty každého jedného experta ako jedinca na vytvorenie toho ktorého výstupu.
Vzhľadom na uvedené, námietku žalobcu v odseku 6. tohto rozhodnutia, t.j. nepreskúmateľnosť
napadnutých rozhodnutí, pretože nedávajú odpovede na to, ako žalovaný dospel k záveru, že výstupy
sú autorským dielom, správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Uvedený právny názor súdu nezmenila
ani skutočnosť, že žalovaný až vo vyjadrení k žalobe uviedol, že niektoré výstupy obsahujú doménové
slovníky, že ide o analytické materiály, návrhy ďalšieho zameria, atď.. Takéto vyjadrenie len exponuje
skutočnosť, jednotlivé výstupy obsahujú informácie a spracovanie rôzneho druhu, čo nepochybne
malo byť osobitnou súčasťou každého jedného rozhodnutia i s príslušným vyhodnotením v logických
súvislostiach.

66. Na tomto mieste správny súd uvádza, že právo duševného vlastníctva je širší pojem ako autorské
právo, pričom z pohľadu ZoSPI právo duševného vlastníctva aplikačná prax rozlišuje na práva
duševného vlastníctva (ich právna ochrana je viazaná administratívnymi rozhodnutiami zapísanými v
príslušnom verejnom registri napr. priemyselné vzory, ochranné známky, ...) a autorské diela, pri ktorých
povinná osoba musí skúmať, či príslušné dielo je autorským dielom podľa autorského zákona.
Zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve v § 6 definuje autora, pričom žalovaný autora v kontexte tohto
ustanovenia vôbec nevyhodnotil, ale automaticky za autora označil spoločnosť Deloitte Advisory s.r.o.,
hoci zákon za autora diela označuje iba fyzickú osobu, pričom právnická osoba môže byť iba odvodeným
subjektom autorského práva (právnická osoba nie je schopná vlastnej tvorivej duševnej činnosti) s tým,
že môže vykonávať niektoré výhradné majetkové autorské práva od pôvodného autora (fyzickej osoby).
Inak povedané, iba autor diela, ktorého definuje § 6 zákona č. 618/2003 Z.z., disponuje osobnostnými
a majetkovými právami napr. rozhodovať o zverejnení svojho diela, udeľovať súhlas na použitie diela
a pod., čo má nezameniteľný význam pre rozhodnutie povinnej osoby vo veci žiadosti o sprístupnenie
požadovanej informácie, resp. o rozsahu sprístupnenia požadovanej informácie. V tejto súvislosti súd
dodáva, že z Realizačnej zmluvy ani z Rámcovej zmluvy a ani z inej zmluvy nevyplýva, že by Audítor



(spoločnosť Deloitte Advisory s.r.o.) bol odvodeným subjektom autorského práva na základe písomného
súhlasu autora licenčnou zmluvou.
Otázku autora diela žalovaný nehodnotil ani z pohľadu § 5 ods. 22 zákona č. 618/2003 Z.z., t.j. za
akým účelom dielo zamestnanec vytvoril, samozrejme vzhľadom na vyššie uvedené v tomto odseku
rozhodnutia.
Následne posúdenie otázky, či sprístupnením požadovanej informácie môžu byť porušené práva
duševného vlastníctva, je nevyhnutne sprevádzané posúdením otázky ochrany autorského diela, ktoré
je definované v § 7 zákona č. 618/2003 Z.z.. Autorské dielo je výsledok tvorivej činnosti, je jedinečné
a nemôže pochádzať od nikoho iného ako od daného autora. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti
skutočnosť, že ak od odlišných osôb môže pochádzať zhodný, resp. obdobný výsledok duševnej
činnosti, nejde o autorské dielo. A práve v súvislosti s požadovanými informáciami, ktoré majú tvoriť
výstupy spracované Audítorom, žalovaný v svojich rozhodnutiach relevantvým spôsobom neodôvodnil
o aké výstupy ide, aký majú výstupy charakter, prečo jednotlivé výstupy považuje za výsledok tvorivej
duševnej činnosti a na základe akého právneho titulu považuje Audítora za autora diela podľa § 6
zákona č. 618/2003 Z.z.. Je na povinnej osobe, aby v prípade, že žiadostiam o sprístupnenie informácií
nevyhovie, aby náležite odôvodnila, že výstupy sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti kvalitatívne na
úrovni Autorského zákona (v preskúmavaných veciach je to zákon č. 618/2003 Z.z.).

67. Námietku žalobcu, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení a nepreskúmateľnosti napadnutých
rozhodnutí v časti, kde žalovaný len konštatuje, že autorské dielo vymedzuje autorský zákon nielen
pozitívne, ale aj negatívne a teda autorské dielo nesmie byť podľa ustanovení autorského zákona
vylúčené z ochrany, ak to nie je vyslovene vylúčené a požadované informácie nespadajú do skupiny
diel, na ktoré sa nevzťahuje ochrana podľa autorského zákona, správny súd vyhodnotil ako dôvodnú.
Podľa názoru správneho súdu, nie je možné sa stotožniť len s formálnym odôvodnením žalovaného,
bez relevantných skutkových okolností vzťahujúcich sa na ten ktorý výstup, že požadované informácie
nespadajú do skupiny diel, na ktoré sa nevzťahuje ochrana podľa autorského zákona. Takéto
odôvodnenie je nepreskúmateľné. Na tomto mieste správny súd sa stotožnil s oporou žalobcu o
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sži 1/2009 zo dňa 03.11.2009, citovaný v odseku 7. tohto
rozsudku, v ktorom sú zdôraznené požiadavky na vymedzenie dôvodov nesprístupnenia informácie, v
ktorom NS SR uviedol právny názor, že ak sa povinná osoba domnieva, že žiadateľ požaduje informáciu,
na ktorú sa v celosti alebo v jej určitej časti vzťahuje osobitný zákonný režim utajenia, potom mal túto
prekážku ozrejmiť v svojom odôvodnení s uvedením, ktorá časť informácie je utajovanou skutočnosťou,
akému režimu podlieha a z akých dôvodov je utajená. V premietnutí na preskúmavanú vec, potom mal
žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí ozrejmiť, ktorá časť výstupu je duševným vlastníctvom, akej
ochrane podlieha a to všetko v synergii s princípom prevažujúceho verejného záujmu na sprístupnení
informácie nad záujmom na ochrane autorského práva tak, ako správne namieta žalobca v odseku 13.
tohto rozhodnutia. ZoSPI vymedzuje určité situácie, kedy je vo verejnom záujme potrebné sprístupniť
aj informácie, ktoré sú inak podľa zákona chránené (výnimka z ochrany osobných údajov § 9 ods. 3,
výnimka z ochrany obchodného tajomstva § 10 ods. 2, výnimka z ochrany informácií o rozhodovacej
činnosti súdu alebo orgánu činného v trestnom konaní § 11 ods. 1 písm. d), výnimka z ochrany informácií
o zmierovacom, arbitrážnom alebo rozhodcovskom konaní § 11 ods. 1 písm. e), výnimka z ochrany
informácií o kontrole, dohľade alebo dozore orgánom verejnej moci § 11 ods. 1 písm. h), výnimka z
ochrany informácií poskytnutých povinnej osobe inou osobou bez právnej povinnosti § 11 ods. 2). Princíp
prevažujúceho verejného záujmu vyplýva aj z článku 26 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého možno právo na
informácie obmedziť iba ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Tento princíp vyplýva aj
z medzinárodných dokumentov na ktoré žalobca poukázal v odseku 13. tohto rozhodnutia.
Aj keď rozhodnutia žalovaného trpia vadami nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného
odôvodnenia, z účelu vyhotovenia a následného použitia predmetných výstupov možno konštatovať,
že výstupy je možné použiť len na účely Realizačnej zmluvy v spojení so Zmluvou o poskytovaní
audítorských služieb, v rámci projektu „Zabezpečenie prevádzkového modelu analytickej jednotky za
účelom vyhodnocovania obsahu prostredia internetu vrátane prostredia sociálnych sietí v oblasti EU
fondov na Slovensku", ktorý je financovaný z verejných prostriedkov, a preto požadované informácie
sa týkajú informácií o nakladaní s verejnými prostriedkami. Medzi účastníkmi konania nie je sporné,
že žalovaný je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 ZoSPI, t.j. osobou, ktorej zákon zveril právomoc
rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy
v rozsahu ich rozhodovacej činnosti, preto požadované informácie pre posúdenie, ako bolo naložené
s verejnými prostriedkami, je v súlade s právom na informácie spolu so slobodou prejavu, ktoré patrí



medzi politické práva vyplývajúce z Ústavy SR, a bolo povinnosťou žalovaného náležite vyhodnotiť
aj toto kritérium. V modernom demokratickom právnom štáte je právo na informácie jednou zo záruk
zákonnosti, lebo len vďaka informáciám je možné účinne vykonávať kontrolu a len informovaný človek
sa môže efektívne podieľať na verejnom živote.

68. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, že žalovaný nemôže vychádzať výlučne
z informácie Audítora, podľa ktorého predmetné výstupy sú chránené právami duševného vlastníctva
Audítora ako autora, súd vyhodnotil ako dôvodnú.
Podľa názoru správneho súdu, záver o autorskoprávnej ochrane výstupov musí byť výsledkom
dokazovania a to splnením materiálnych podmienok autorskoprávnej ochrany v súlade s § 32 ods. 1
Správneho poriadku a následného vyhodnotenia vykonaného dokazovania v správnej úvahe o tom, na
základe akých skutočností a právneho titulu je Audítor autorom diela, v čom spočíva sila vyjadrenia
Audítora, ktorý v rámci administratívneho konania na požiadanie žalovaného o súhlas so sprístupnením
informácií, nedal súhlas so sprístupnením žiadateľom požadovaných informácií z dôvodu, že tieto sú
chránené právom duševného vlastníctva. Žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí vôbec neuviedol,
aké konkrétne právo duševného vlastníctva je chránené pri jednotlivých výstupoch a to nielen vo vzťahu
k zákonu č. 618/2003 Z.z., ale aj vo vzťahu k Rámcovej zmluve a Realizačnej zmluve, v ktorých,
v súvislosti s vyhotovením výstupov, nie je žiadna zmienka o ochrane práv duševného vlastníctva,
hoci z logického významu predmetných výstupov je zrejmé, že výstupy boli vyhotovené za účelom
ďalšieho spracovania. Za takýchto skutkových okolností mal žalovaný dôsledne v svojich rozhodnutiach
odôvodniť, prečo nesúhlas Audítora so sprístupnením požadovaných informácií vyhodnotil za natoľko
zásadný, že žiadostiam žalobcu nevyhovel a že požadované informácie sú chránené právom duševného
vlastníctva Audítora.
Na tomto mieste správny súd dáva do pozornosti žalobcu v súvislosti s námietkou uvedenou v odseku
11. tohto rozhodnutia, že priamo zákonodarca v § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI dáva možnosť povinnej osobe
vyzvať oprávnenú osobu, v procese posúdenia žiadosti o sprístupnenie informácií, či na sprístupnenie
informácií udeľuje súhlas. Samozrejme za predpokladu, že ide o autorské dielo, ktoré požíva ochranu
duševného vlastníctva.

69. V závere správny súd dodáva, že nevyhnutnosť každého obmedzenia resp. nesprístupnenia práva
na informácie, musí byť riadne a presvedčivo preukázaná. Overenie tejto nevyhnutnosti v demokratickej
spoločnosti znamená zaoberať sa otázkou, či takýto zásah je odôvodnený naliehavou spoločenskou
potrebou, či zásah bol primeraný sledovanému legitímnemu cieľu a či dôvody, z ktorých orgány verejnej
správy vychádzali pri obmedzení resp. nesprístupnení práva na informácie sú relevantné, dostatočné
a presvedčivo zistené (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Klein proti Slovenskej
republike, 2006 a rozhodnutie Nilsen a Johnsen proti Nórsku, 1999). Z uvedeného je zrejmé, že vždy je
nutné jednoznačne zistiť nevyhnutnosť a konkrétne dôvody vedúce k obmedzeniu práva na informácie
a posúdiť, či by obmedzením tohto práva nedošlo k neprimeranému ohrozeniu záujmov chránených
inými predpismi, alebo zásahu do práv iných osôb. Právna norma nemá obmedzovať základné práva a
slobody viac, než je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa.

70. V rámci odôvodnenia súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí
dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (nález Ústavného
súdu SR pod II.ÚS 193/2012-14 z 19.03.2013 „ ... odôvodnenie rozhodnutia nemusí reagovať na
každú vznesenú námietku, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti ako i právny rámec na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané ...“).

71. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná a rozhodnutia vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky v spojení s prvostupňovými
rozhodnutiami, ako nesprávne právne posúdené, nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené podľa
§ 191 ods.1 písm. c) a d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný
právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods.6 SSP) a bude povinný vo veci konať
a na základe indícií súdu vo veci opätovne rozhodnúť.

72. Podľa § 193 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného
podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom
uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia



dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať
informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.

73. Žalobca v žalobnom návrhu okrem iného žiadal, aby súd uložil žalovanému sprístupniť žalobcovi
výstupy uvedené v odseku 4. tohto rozhodnutia. Správny súd s poukazom na dôvody, pre ktoré zrušil
napadnuté rozhodnutia (nesprávne právne posúdené, nepreskúmateľné), nevyhovel návrhu o uložení
žalovanému sprístupniť požadované informácie.

IX. Trovy konania.

74. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že
úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady
trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

75. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2
písm. c/ SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).