Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/250/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201711 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201711.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: Z. M., N. XXX, Q., právne zastúpená: JUDr. Samuel Baránik, advokát, Podjavorinskej 7, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1. F. M., Q. č. XX, Q., 2. Q. F., Q. XXXX/XX, C., 3. Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava (ako správca za B. R., A. M., Z. M., F. U., K. republiku a Jozefa O.), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co 32/2017-IBa zo dňa 07.08.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Referát katastra nehnuteľností č. Co 32/2017-IBa zo dňa 07.08.2017 ako aj rozhodnutie Okresného úradu Senec, katastrálny odbor č. C-71/2016/ak zo dňa 27.04.2017 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia napadnuté žalobou 1. Orgán verejnej správy prvého stupňa, Okresný úrad Senec, katastrálny odbor ako správny orgán príslušný na konanie na základe § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako zákon „zákon č. 180/1995 Z.z.“) a § 46 Správneho poriadku , vo veci konania o zmene údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov na základe žiadosti žalobkyne v k.ú. Q. rozhodol, že v súlade s § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. zmenu údajov schváleného registra v zmysle návrhu žalobkyne podľa ktorého na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. Q. žiada zrušenie zápisov uvedených v časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby pod poradovým číslom B1 až B9 a žiada o zápis vlastníka Z. E. a zápis vlastníčky B. E. - E., rod. N. na základe výmeru o vlastníctve pôdy XXXX/XX- 1. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. Co 32/2017-IBa zo dňa 07.08.2017 tak, že odvolanie žalobkyne v súlade s § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a prvostupňové rozhodnutie napadnuté odvolaním potvrdil. II. Žaloba 3. Žalobkyňa sa žalobu doručenou súdu dňa 10.10.2017 domáhala preskúmania zákonnosti vyššie uvedených rozhodnutí správnych orgánov, ktoré žiadala zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 4. Uviedla, že dňa 23.11.2016 na prvostupňovom správnom orgáne podala návrh na zmenu údajov schváleného registra obnovenej evidencie (ďalej aj ako „ROEP“) pre katastrálne územie Rovinka a to vo vzťahu k údajom evidovaným na LV č. XXX. 5. Žalobkyňa nesúhlasila s rozhodnutiami napadnutými v žalobe, nestotožnila sa s odôvodnením, že súčasťou administratívneho spisu je prehlásenie Z. E. (jej právneho predchodcu) zo dňa 27.10.1964, ktorým sa vzdáva v prospech Československého štátu nehnuteľností, ktoré mu boli pridelené prídelovou listinou. Nestotožnila sa s tvrdeniami uvedenými v rozhodnutí žalovaného, že „prídelcom bol daný do vlastníctva pridelený majetok.... prídelci však prestali byť vlastníkmi prideleného majetku v dôsledku vzdania sa prídelu... týmto odvolací orgán má za preukázané vzdanie sa pridelených nehnuteľností...“. 6. Podľa žalobkyne rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otázka či došlo alebo nedošlo k strate vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobkyne k nehnuteľnostiam uvedených v prídelovej listine, bola riešená v občianskoprávnom konaní vedenom pred Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 5C/128/2009 s tým, že súd k sporným nehnuteľnostiam určil vlastníctvo v prospech žalobkyne a jej spoludedičoch. Súd dospel k tomu, že k zrušeniu výmeru o vlastníctve pôdy mohlo dôjsť jedine orgánom, ktorý má na uvedené právomoc. Podľa zjednocujúceho stanoviska zástupcov Najvyššieho súdu SR, Krajského súdu v Bratislave, nemali Okresného národné výbory právomoc zrušiť rozhodnutie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, ale táto právomoc prešla na Krajské národné výbory. Okresný národný výbor Bratislava - vidiek rozhodnutím zo dňa 15.03.1966 nemohol zrušiť Výmer o vlastníctve pôdy. Rozhodnutie Okresného národného výboru Bratislava - vidiek zo dňa 15.03.1966 označené ako usporiadanie prídelu bolo teda vydané orgánom bez právomoci na zrušenie prídelu, ide o rozhodnutie nulitné, ničotné. Toto stanovisko bolo potvrdené a rešpektované aj judikatúrou (napr. rozhodnutie ZSP 44/2005 publikované v časopise zo súdnej praxe). 7. Pokiaľ ide o tvrdené vzdanie sa prídelu zo strany Z. E., žalobkyňa poukázala na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 5/2013 podľa ktorého „... skutočnosť, že pozemky, ktoré boli predmetom prídelu prevzalo v roku 1951 do užívania JRD, taktiež nemožno stotožňovať so vzdaním sa vlastníctva zo strany prídelcov, resp. s opustením veci. Odovzdanie pozemkov do užívania JRD sa uskutočnilo za podmienok kolektivizácie uskutočnenej zákonom č. 69/1949 Sb. o jednotných roľníckych družstvách. Táto úprava ani vykonávací predpis k tomuto zákonu (nariadenie č. 75/1949 Sb.) však neupravovali vlastnícke vzťahy k pôde, ktoré má niekto užívať.“ 8. Vzdanie sa vlastníckeho práva je právny úkon, ktorý sa musí nevyhnutne posudzovať podľa právneho stavu, ktorý bol v čase jeho vykonania. Na platnosť právneho úkonu musia byť splnené zákonom predpísané náležitosti. Vzdanie sa vlastníckeho práva bolo v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené v ustanovení Stredného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb., v § 30.1.3.2 ods. 1 a 2. Tento právny predpis bol účinný do 31.03.1964. Prehlásenie právneho predchodcu žalobkyne bolo zo dňa 27.10.1964. Toto prehlásenie sa netýka jednoznačne vzdania sa vlastníckeho práva ale týka sa vzdania sa užívania pridelených nehnuteľností, nakoľko s odkazom na rozhodnutie vyššie citované bolo do JRD vznesené i užívanie a nie vlastníctvo. Žalobkyňa poukázal na to, že vôľa vzdať sa vlastníctva sa neprezumuje (v pochybnostiach sa nemá zato, že niekto sa chcel svojho vlastníctva vzdať). 9. Zároveň žalobkyňa namietala, že podľa § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.1964 (teda v čase podpisu vzdania sa prídelu) majetkové spoločenstvá medzi manželmi vzniknuté podľa skorších predpisov zanikajú 01.01.1964. Týmto dňom vznikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ku všetkému, čo podľa tohto zákona do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrí. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1964 bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Nakoľko výmer o vlastníctve pôdy bol daný v roku 1948 išlo o majetkové spoločenstvo manželov podľa uhorského práva, tzv. koakvizíciu, ktorá sa od 01.04.1964 v súlade s § 500 ods. 1 Občianskeho zákonníka transformovala na BSM. Z. E. však nemal na vzdanie sa prídelu súhlas manželky B. E., preto ide o právny úkon absolútne neplatný. 10. Žalobkyňa poukázala na § 40 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1964, podľa ktorého ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Pre písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať, je potrebná úradná zápisnica. Z. E. bol osobou, ktorá nevedela písať a čítať a podpisovala sa „+++“ (rozumej „tri krížiky“). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26Cdo 3432/2009 sa za osoby, ktoré nemôžu čítať a písať považujú aj osoby, ktoré čítanie alebo písanie neovládajú. Nakoľko Z. E. neovládal čítanie a písanie, právny úkon zo dňa 27.10.1964 mal byť spísaný vo forme úradnej zápisnice a keďže nebol ide o ďalší dôvod neplatnosti z dôvodu nedostatku formy právneho úkonu. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že jednostranný právny úkon vzdania sa vlastníckeho práva bol možný iba podľa právne úpravy účinnej do 31.03.1964. Právna úprava účinná od 01.04.1964 však možnosť jednostranného vzdania sa vlastníckeho práva úplne vypustila, preto od účinnosti zákona č. 40/1964 Sb. už takýto právny úkon nebol možný, pretože vlastnícke právo sa nadobúda a stráca iba za zákonom predvídaných právnych skutočností. 11. Žalobkyňa uviedla, že Výmer o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-X je riadne evidovaný v miestne príslušnom štátnom archíve, pričom pre Okres Senec ide o štátny archív so sídlom v Modre. Nie je preto pravdivé tvrdenie uvedené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, že by výmer nebol dostupný. Údaje podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. sú vymedzené v tomto ustanovení výslovne aj s údajmi, ktoré majú k dispozícii štátne archívy. Z listiny uschovanej štátnym archívom teda vyplýva údaj, že údaje v registri vychádzajú z neplatných údajov pozemkovo knižnej vložky č. 46. Údaje registra sú teda v rozpore s údajmi, ktoré vyplývajú z § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. s údajom, ktorým disponuje miestny príslušný štátny archív. Pokiaľ by zhotoviteľ ROEB postupoval dôsledne, tak z listiny dostupnej v štátnom archíve by zistil, že údaje v pozemkovo - knižnej vložke č. XX nie sú platné a došlo k vlastníckej zmene vydaním prídelovej listiny. Bolo preto namieste rozhodnúť o vyhovení námietke a nesprávny údaj registra obnoviť. 12. Žalobkyňa ďalej namietala, že v administratívnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Pochybenie spočívalo v tom, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na dôkazoch, ktoré zabezpečil v štádiu odvolacieho konania bez toho, aby tieto tvorili základ pre prvostupňové rozhodnutia bez toho, aby s týmito novými dôkazmi oboznámil žalobkyňu a dal jej príležitosť sa k nim vyjadriť a na základe týchto nových dôkazov rozhodol v jej neprospech. Žalovaný tak uprel žalobkyni veľmi podstatné procesné právo, ktoré je právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa k nim. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 28.02.2018, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 14. Uviedol, že súčasťou spisového materiálu bol archívny spis na meno Mikuláš E. poskytnutý Štátnym archívom v Modre, ktorý okrem iných písomností obsahuje prehlásenie Z. E. zo dňa 27.10.1964, ktorým sa vzdáva v prospech Československého štátu nehnuteľností, ktoré mu boli pridelené okrem rodinného domu. Prehlásenie je podpísané Z. E. a je tiež opatrené pečiatkou MNV Q. a podpísané osobou konajúcou za MNV. Ďalej je opatrené pečiatkou Jednotného roľníckeho družstva s uvedením, že pôda je toho času v spoločnom hospodárení JRD. Na uvedené nadväzuje úradný záznam spísaný dňa 22.02.1966 na MNV v Q. vo veci majetkovo - právneho usporiadania prídelu prídelcov Z. E. a manželky B. E., kde je uvedené, že prídelci sa vzdali pridelenej pôdy v prospech Československého štátu a preto žiadajú, aby prídelová cena pôdy KČS XX.XXX bola odpísaná. Ďalej je v spise založené rozhodnutie Odboru vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárske a lesné ONV Bratislava - vidiek zo dňa 15.03.1966 č. 1469/1966-Vanč-Z. vo veci usporiadania prídelu, v ktorom je opäť uvedené, že prídelcovia sa pridelenej pôdy zriekli a preto má byť cena pôdy KČS XX.XXX odpísaná. Prídelci za prídel platili KČS XXXX,XX z čoho na osobné vlastníctvo a penále KČS XXXX,XX a zbytok platby KČS XXXX bol zúčtovaný na inventár. Následkom toho je nedoplatok na inventári KČS XXXX, ktorý sa kryje s prevedením do NF JRD Q. vzneseného inventára a týmto je celý prídel vyplatený usporiadaný. 15. Je nepochybné, že prídelcom bol daný do vlastníctva pridelený majetok. Prídelci však prestali byť vlastníkmi prideleného majetku v dôsledku vzdania sa prídelu. Vzdanie sa veci znamená opustenie veci jej vlastníkom; ide o právny úkon obsahujúci prejavu vôle vlastníka veci, ktorým sa vzdáva vlastníctva bez toho, aby vlastníctvo prevádzal na inú osobu. Ide o právny úkon, ktorý je možné urobiť výslovne alebo aj konkludentne; z prejavu vôle vlastníka však musí byť jasný úmysel, že sa vzdáva vlastníctva k určitej veci. Okrem toho musí vlastník svoj úmysel uskutočniť aj tým, že sa úplne vzdá držby opustenej veci. Opustenie veci tak predstavuje jeden zo spôsobov zániku vlastníctva veci, vychádza zo zásady, že žiadny vlastník nemôže byť nútený, aby si zachoval vlastníctvo k veci, pokiaľ nechce byť jej vlastníkom. Právnym následkom opustenia veci je zánik vlastníckeho práva. Týmto mal žalovaný za preukázané vzdanie sa pridelených nehnuteľností v prospech Československého štátu. 16. Žalovaný argumentoval, že pokiaľ žalobkyňa spomína rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C 128/2010, tento dôkaz žalobkyňa v konaní pred správnym orgánom nepredložila. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutým žalobou. 17. K otázke platnosti resp. neplatnosti vzdania sa vlastníckeho práva Z. E., ktorým argumentuje žalobkyňa, žalovaný uviedol, že konanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. slúži v podstate len na zmenu údajov registra obnovenej evidencie pozemkov v prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť. Nie je však v právomoci orgánu verejnej správy, aby v konaní o obnove evidencie pozemkov rozhodoval v prípade sporu o vlastníctvo o určení vlastníckeho práva k pozemkom. Dotknutí účastníci však majú právo domáhať sa svojich vlastníckych práv, napr. určovacou žalobou v civilnom konaní. V uvedenom prípade ide o spor, či vlastníctvo prešlo na štát, alebo ostalo zachované prídelcovi. Táto otázka však nemôže byť riešená v konaní o zmene údajov schváleného ROEB. 18. K námietke, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, žalovaný uviedol, že všetky listiny boli súčasťou prvostupňového spisu. Už katastrálny odbor sa so žiadosťou zo dňa 08.12.2016 obrátil na štátne archívy o vydanie potvrdenia k Výmeru o vlastníctve na meno Z. E. a manželka B., pričom zo Štátneho archívu v Modre bol katastrálnemu odboru dňa 05.01.2017 doručený archívny spis na meno Z. a manželky B.. Katastrálny odbor postupoval striktne v zmysle § 3 Správneho poriadku a § 32 Správneho poriadku, aby zistil úplne presne skutočný stav veci. To, že tieto listiny necitoval vo svojom rozhodnutí ale odôvodnenie rozhodnutia založil na svojom právnom názore k ustanoveniu § 6 zákona č. 180/1995 Z.z. v spojení s § 7 ods. 6 citovaného zákona, s ktorým v istom zmysle súhlasí aj žalovaný a ktorý spočíva v tom, že o zmene údajov schváleného ROEB správny orgán rozhodne vtedy, ak síce listy neexistovali, správny orgán ich mal k dispozícii ale ich nezapracoval do registra. Žalovaný bol preto toho názoru, že napadnuté rozhodnutia vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, sú riadne odôvodnené, pričom postup správnych orgánov vo veci bol správny a v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi. IV. Administratívny spis 19. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správne orgány v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. V. Relevantné právne predpisy 20. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy okrem postupov pri zostavovaní zjednodušeného registra. 21. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. 22. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z. schválený register je verejná listina, na základe ktorej okresný úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností.14) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/20180701> Na základe oznámenia okresný úrad najviac 90 dní pred schválením registra nevykonáva zápisy vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľností k pozemkom, ktoré sú predmetom konania. Uvedené sa nevzťahuje na zápis záložného práva a vecného bremena k týmto pozemkom. Okresný úrad po uplynutí tejto lehoty zapíše zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny do katastra nehnuteľností až po identifikácii podľa zapísaného registra. Identifikáciu vykoná okresný úrad z úradnej povinnosti. Identifikácia sa stáva súčasťou zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny a spolu s oznámením o vykonaní zápisu sa zašle účastníkom konania o zápise práv k nehnuteľnostiam <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/20180701> a tým osobám, ktorých právo k pozemkom bolo zápisom dotknuté. 23. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/180/20180701>, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. 24. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 180/1995 Z.z. konanie o zmene údajov registra podľa odseku 6 nemožno začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. Tým nie je dotknuté právo na začatie konania podľa osobitného predpisu. VI. Posúdenie veci správnym súdom 25. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 26. Súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní, resp. iný procesný zákon. 27. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. 28. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Uvedené platí rovnako pre správny orgán. 29. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09). 30. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 31. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že cieľom zákona č. 180/1995 Z.z. je v osobitnom administratívnom konaní zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, úradne ich autorizovať a vytvoriť tak právne podmienky pre nakladanie s pozemkami. Konanie o ROEP nie je samoúčelným, ale má zabezpečiť spravodlivé uspokojenie práv všetkých dotknutých osôb a napraviť tak nedostatky doterajšej pozemkovej evidencie. 32. Z ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. vyplýva, že správny orgán konajúci o ROEP viazaný povinnosťou riadne a úplne zistiť skutkový stav (46 Správneho poriadku) zabezpečuje podklady potrebné na zostavenie registra z údajov poskytnutých účastníkmi konania alebo inými oprávnenými osobami, zabezpečuje ich z listín predložených účastníkmi konania, z katastrálneho operátu, zo štátnych archívov alebo z iných získaných dôkazov. Zároveň je správny orgán riadený povinnosťou po právnej stránke zistený skutkový stav správne posúdiť, správne aplikovať ustanovenia právnych predpisov a zákonne ich interpretovať. 33. Pri plnení uvedenej úlohy nemôže správny orgán opomínať, že právne predpisy nemožno vykladať izolovane, ale v kontexte všetkých spomenutých právnych predpisov. Vzťahujúc na tento prípad sa správny orgán zamýšľa nad tým, ako mohol správny orgán schváliť ROEP s takým nedostatkom, že ako vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti zapísal osoby, o ktorých vlastníctve (právnych predchodcov) vychádzajúc z predpokladu, že zabezpečoval riadne s odbornou starostlivosťou podklady pre svoje rozhodnutie, mal mať pochybnosti, že im bol majetok skonfiškovaný a následne bol pridelený Mikulášovi E. a jeho manželke B. rod. N. rozhodnutím vtedajšieho Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. 34. Z dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa správnemu orgánu a z dôkazov, ktoré si následne správny orgán zabezpečil zo štátneho archívu (napr. Výmer o vlastníctve pôdy vychádzajúci z prídelového plánu schváleného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 1379/48-1 zo dňa 20.04.1948 alebo prídelová listina ONV Šamorín zo dňa 18.11.1957) vyplýva, že právnym predchodcom žalobkyne bol majetok pridelený podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov slovenského národa. Z obsahu týchto listín ďalej vyplýva, že pri pridelení išlo o skonfiškovaný majetok podľa vyššie uvedených právnych predpisov, ktorý vlastnili (ako sa uvádza v týchto listinách) „Nemci“. 35. Z uvedených listín teda možno predpokladať, že majetok bol skonfiškovaný na základe právneho predpisu, ktorý svojou úpravou riešil konfiškáciu a prerozdelenie majetku po Druhej svetovej vojne. Podľa týchto listín boli právnym predchodcom aktuálne zapísaných vlastníkov predmetné nehnuteľnosti skonfiškované a tie sa stali vlastníctvom štátu. 36. Správny súd podotýka, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by pôvodní vlastníci nadobudli vlastníctvo k skonfiškovanému majetku späť. Takýto postup sa za súčasnej právnej úpravy ani nepredpokladá. Majetok skonfiškovaný z dôvodov a spôsobom upravených vo vyššie uvedenom nariadením (pokiaľ by sa nepreukázal opak - napr. že by nedošlo k zavŕšeniu konfiškačného procesu, na ktoré bolo potrebné v súlade s § 1 ods. 7 spomínaného nariadenia vydať individuálne rozhodnutie o tom, či sa konkrétna osoba považuje za osobu nemeckej národnosti) je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky vylúčený. Nad všetky pochybnosti však správny orgán rozhodujúci o schválení ROEP ale aj o návrhu žalobkyne nemohol konštatovať, že ku konfiškácii majetku právnych predchodcov aktuálne v katastri zapísaných osôb nedošlo a štát sa nemohol stať vlastníkom dotknutých nehnuteľností. 37. Žalovaný sám pripustil nesprávnosť zápisu v katastri nehnuteľnosti, keď na str. 4 (č. l. 31) svojho vyjadrenia uvádza, že „V uvedenom prípade ide o spor, či vlastníctvo prešlo na štát alebo ostalo zachované prídelcovi.“ Žalovaný teda akceptuje z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplývajúcu skutočnosť, že zápis osôb aktuálne zapísaných ako vlastníkov v katastri nehnuteľností nie je správny, resp. sú vážne pochybnosti o riadnom zdokumentovaní vlastníctva predmetných pozemkov. 38. Pokiaľ správny orgán príjme do administratívneho spisu listinu, táto, pokiaľ je spôsobilá prispieť k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu a pokiaľ je získaná zákonne, tvorí podklad pre jeho rozhodnutie. Nesmie ju však vnímať nekriticky a priamo ju akceptovať za právne relevantnú, ale musí ju podrobiť testu pravosti, obsahovej správnosti a zákonnosti - ergo platnosti. Iba tak možno dokazovanie v admisistratívnom konaní predchádzajúce vydaniu rozhodnutia vnímať ako zákonné prispievajúce k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu. 39. Nemožno vo všeobecnosti pripustiť, ak správny orgán poukáže na existenciu listiny (v našom prípade vzdanie sa vlastníckeho práva zo dňa 27.10.1964) bez toho, aby zanalyzoval jej právnu relevanciu správnosť a zdôvodnil jej význam pre rozhodnutie v konaní. Listinný dôkaz je potrebné hodnotiť aj z hľadiska jeho platnosti či použiteľnosti. V súdenej veci podľa názoru správneho súdu správny orgán akceptoval tento listinný dôkaz bez ďalšieho, pričom ho akceptoval bez posúdenia z hľadiska jeho platnosti a právnej relevancie pre posúdenie veci. Hoci žalovaný poukázal aj na ďalšie listiny (úradný záznam spísaný dňa 22.02.1966 na MNV v Q. vo veci majetkovo - právneho usporiadania prídelu, rozhodnutie Odboru vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárske a lesné ONV Bratislava - vidiek zo dňa 15.03.1966 č. 1469/1966-Vanč-Z. vo veci usporiadania prídelu), z ktorých možno vyvodiť záver, že manželia E. si boli vedomí vzdania sa vlastníckeho práva, nezodpovedal dve základné otázky: Za prvé neodpovedal, či možno listiny za daných okolností (podpísané negramotným človekom, na predtlačenom formulári s použitými výrazovými prostriedkami, bez prítomnosti manželky, atď.) považovať v intenciách právnej úpravy účinnej v čase rozhodnom pre posúdenie týchto listín. Po druhé žalovaný neodpovedal, prečo pripísal vlastníctvo osobám, ktorých právnym predchodcom boli predmetné pozemky skonfiškované a z tohto dôvodu vlastnícke právo prešlo na štát. Z uvedeného hľadiska možno rozhodnutie žalovaného považovať za nedostatočne odôvodnené na prijatie záveru, že sa vylučuje možnosť vlastníctva v prospech právnych predchodcov žalobkyne. 40. Niet pochýb o tom, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vedeli o existencii prídelu predmetného majetku v prospech právnych predchodcov žalobkyne. Vedeli, že pridelený majetok bol predtým skonfiškovaný. Túto skutočnosť však akoby správne orgány nevnímali v kontexte nemožnosti návratu vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov osôb aktuálne zapísaných v katastri nehnuteľností. Prídelové rozhodnutia ako dôkaz totiž celkom isto spochybnili zákonnosť (správnosť) rozhodnutia o schválení ROEP. Celkom logicky preto rozhodnutie o schválení ROEP nemohlo byť bez vád, pretože prídel na základe nariadenia č. 104/1946 Sb. vylučuje správnosť zápisu v prospech konfiškovaných osôb resp. ich právnych nástupcov. 41. Správny súd dodáva, že správny orgán nemôže sa nezaoberať listinou vzdania sa vlastníckeho práva a neposúdiť jej zákonnosť, pretože by to znamenalo rozpor s jeho povinnosťou podrobiť testu zákonnosti všetky v konaní produkované dôkazy, teda by správny orgán ad absurdum prijal ako dôkaz všetko, čo v konaní zadovážil bez výnimky, aj to, čo je nezákonným dôkazom. Na dokazovanie, zistenie a objasnenie skutočného stavu veci možno použiť len také prostriedky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Vyššie opísaný postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu preto nemožno z hľadiska § 34 ods. 1 Správneho poriadku považovať za zákonný. 42. Ak správny orgán v konaní vyhodnotil, že vzdanie sa vlastníckeho práva bolo platné, rovnako ho právne posudzoval, ako keby konštatoval jeho neplatnosť. Vo vzťahu k zachovaniu vlastníctva a určenia správnej osobe bolo jeho povinnosťou posúdiť tento právny úkon z hľadiska dodržania predpísaného obsahu a formy podľa vtedy platných predpisov. 43. Konštatovaním, že sa právny predchodcovia žalobkyne vzdali vlastníckeho práva správny orgán posudzoval žalobkyňou uplatnené právo, preto neobstojí jeho argument, že sa správny orgán vlastníctvom nezaoberal, pretože táto právomoc patrí výlučne súdu. Navyše žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán videli rozpor v tejto spornej otázke medzi zápisom pozemkovej knihe a listinami predloženými žalobkyňou. Správne orgány si mali byť vedomé poznajúc právne predpisy vzťahujúce sa na predmetnú vec, že je vlastníctvo minimálne spochybnené a že vlastníctvo neprisvedčuje osobám aktuálne zapísaným v katastri nehnuteľností a ktoré sú právnymi nástupcami „Nemcov“, ktorým bol predmetný majetok skonfiškovaný. 44. Správny orgán vediac o možnosti, že predmetné pozemky môžu byť vo vlastníctve Slovenskej republiky ale aj vo vlastníctve žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov, doplniť dokazovanie, rozšíriť okruh účastníkov konania v súlade s § 14 ods. 1 Správneho poriadku, prípadne konanie prerušiť podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku a odkázať účastníkov na vyriešenie ich sporu civilným súdom. 45. Vychádzajúc z uvedených skutočností a právnych predpisov, správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a rovnakou vadou trpí aj prvostupňové rozhodnutie, preto ich správny súd obe zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. 46. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ správny orgán dospeje k záveru, že mu zistený skutkový stav nedovoľuje prijať jednoznačný právny záver, alebo tento nevie dostatočne odôvodniť, nebráni mu nič dokazovanie doplniť a až potom rozhodnúť. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). Orgány verejnej správy sa budú v ďalšom konaní dôsledne zaoberať zistením skutkového stavu a odôvodnením rozhodnutia v intenciách tohto rozsudku a vysporiadajú sa so všetkými pre vec podstatnými námietkami žalobkyne. 47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnej žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania. o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Ďalším účastníkom trovy nevznikli a nebola ani splnená podmienka podľa § 169 SSP. 48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).