Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/253/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201763 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201763.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Havana Cafe, a.s., Michalská 26, 811 03 Bratislava, IČO: 35 913 436, zastúpený: slc partners s.r.o., advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU- BA-OOP5-2017/069245/MMI zo dňa 16.08.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava č. OU-BA- OOP5-2017/069245/MMI zo dňa 16.08.2017 a prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č.k.: 1725/21397/2017/DŽV/Liz zo dňa 11.05.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Stručný priebeh administratívneho konania 1.Mestská časť Bratislava - Staré mesto začala voči žalobcovi správne konanie o správnom delikte oznámením o začatí konania zo dňa 19.09.2016 podľa § 18 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), na základe zistení obsiahnutých v meracom protokole č. 16oe00104 MP zo dňa 05.09.2016, vypracovanom spoločnosťou Valeron Enviro Consulting, s.r.o., Bosákova 7, 851 04 Bratislava (ďalej len merací protokol), predmetom ktorého bolo meranie a vyhodnotenie hluku z iných zdrojov vo vonkajšom prostredí, meranie hluku z prevádzky Havana Bar na ulici Michalská 26 Bratislava vo vonkajšom dotknutom prostredí. 2. Podľa Mestskej časti Bratislava - Staré mesto, v zmysle výsledkov merania uvedeného v meracom protokole zo dňa 05.09.2016, hladina akustického tlaku hluku produkovaného prevádzkarňou CASA DEL HAVANA prekračovala v čase merania od 22:00 hod. dňa 26.08.2016 do 06:00 hod. dňa 27.08.2016 najvyššie prípustné hodnoty pre vonkajšie prostredie na Michalskej ulici pre referenčný interval noc o 37,1 dB. 3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.11.2016 namietal nedostatky a zistenia uvádzané v meracom protokole, nakoľko tieto neumožňujú objektívne zistiť a objasniť skutkový stav v prejednávanej veci a nemožno z neho objektívne posúdiť, či z činnosti prevádzky žalobcu došlo k prekročeniu prípustných hraníc hluku stanovených Všeobecne záväzným predpisom, a teda, či došlo k spáchaniu správneho deliktu, pre ktorý sa vedie správne konanie. Namietal najmä, že : - v zmysle meracieho protokolu bolo meranie uskutočnené vo vzdialenosti 10 m od prevádzky vo výške 4,5 m nad úrovňou terénu a len 1,5 m pred fasádou domu nachádzajúcou sa oproti prevádzky žalobcu. Tieto informácie sú nepresné, nakoľko ide o úzku ulicu so šírkou cca 7 m a v meracom protokole je uvedené, že ulica medzi budovou, z ktorej sa meranie uskutočnilo a budovou, v ktorej sa prevádzka nachádza, je široká 11,5 m, tieto údaje sú preto nesprávne. - vzhľadom na vzdialenosť merača od prevádzky (10 m) a jeho vzdialenosť od fasády budovy, z ktorej boli merania uskutočnené (1,5 m), je tiež výsledok meraní neobjektívny. Priamo pod meračom sa totiž nachádza prevádzka PRIMI, ktorá vo svojich priestoroch uskutočňuje hudobnú produkciu a ktorá má exteriérové sedenie zriadené priamo pod umiestnením meracieho zariadenia a zákazníci nachádzajúci sa v exteriérovom sedení PRIMI obvykle spôsobujú nezanedbateľný hluk. Exteriérové sedenie nie je izolované od vnútornej časti prevádzky a z vnútornej časti prevádzky preniká do ulice hudobná produkcia. Namietal i doklad o situácii okolitých zdrojov hluku, ktorý tvorí prílohu 2 meracieho protokolu, z ktorého znalec vychádzal pri posudzovaní zdroja hluku zisteného vykonaným meraním, podľa ktorého diskotéka v hornej časti prevádzky PRIMI bola údajne zrušená, čo však nebolo nijakým spôsobom preukázané, a preto ho považoval za irelevantný. Z tohto dokumentu nevyplýva, že by v prevádzke PRIMI nebola uskutočňovaná hudobná produkcia, resp. že by nebolo prevádzkované exteriérové sedenie nachádzajúce sa priamo pod umiestnením merača. - za nepravdivé považoval i konštatovanie znalca na strane 5 meracieho protokolu, že „Okrem prevádzky Havana Bar neboli počas merania v najbližšom okolí v prevádzke ďalšie významné zdroje hluku", čo nebolo podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, pretože hneď vedľa sa nachádza aj prevádzka rýchleho občerstvenia (kebab). Merací protokol neberie do úvahy ani frekventovanosť ulice Michalská v časti medzi prevádzkou účastníka konania a prevádzkou PRIMI, cez ktorú prechádza najmä v piatok v noci množstvo ľudí produkujúcich hluk a vyskytuje sa tu i vysoká rezonancia zvuku, ktorá taktiež nebola znalcom zohľadnená. - prevádzka Havana Bar je od 02:45 hod. zatvorená, nenachádzajú sa v nej žiadni zákazníci a neuskutočňuje ani žiadnu hudobnú produkciu a napriek tomu v čase od 02:45 do 05:30 hod. ráno 26.08.2016 boli hodnoty hluku namerané vo výške cca. od 60 dB až nad 80 dB (graf na strane 9 meracieho protokolu). Nameraný hluk teda musel byť spôsobený inými zdrojmi hluku (odlišnými od prevádzky účastníka konania). - namerané hodnoty hluku v rozhodnom období boli spôsobené viacerými faktormi, ktoré od seba nemožno objektívne oddeliť a určiť individuálne mieru pričinenia každého. I sám znalec na str. 10 meracieho protokolu uvádza, že v čase merania nebolo možné zdroj hluku vypnúť a zistiť úroveň pozadia (hluk pochádzajúci z iných zdrojov, ktorý bol však nameraný v čase od 02:45 hod. do cca 05:30 hod. dňa 27.08.2016, kedy bola prevádzka Havana Bar uzavretá). - o uskutočnení meraní vnútri prevádzky nemá žalobca žiadnu vedomosť. Meranie vo vnútri bolo údajne uskutočnené v čase od 26.08.2016 22:19 hod do 26.08.2016 23:31 hod., z čoho nemožno objektívne namerať hodnoty hluku. 4. Následne Mestská časť Bratislava - Staré mesto rozhodnutím č.k. 1725/21397/2017/DŽV/Lyz zo dňa 11.05.2017 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) uložila žalobcovi, ktorý prevádzkuje prevádzkareň „CASA DEL HAVANA“ na Michalskej 26 v Bratislave, pokutu vo výške 1.100,- eur za porušenie § 10 ods. 3 Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Staré mesto, č. 2/2013 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území Mestskej časti Bratislava - Staré mesto (ďalej len VZN č. 2/2013), ktorého sa dopustil tým, že nezabezpečil, aby v rámci ochrany verejného poriadku nedochádzalo v nočnom čase k rušeniu nočného kľudu prenikaním hluku z prevádzkarne „CASA DEL HAVANA na Michalskej 26 v Bratislave dňa 26.08.2016 a 27.08.2016, kedy posudzovaná hodnota hladiny hluku z prevádzkarne prekračovala najvyššie prípustné hodnoty pre vonkajšie prostredie pre referenčný interval noc. V odôvodnení orgán verejnej správy uviedol, že pre umiestnenie zvukomera a pre hodnotené miesta platia ustanovenia vyhlášky č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku, vibrácií v životnom prostredí (ďalej len vyhláška č. 549/2007 Z.z.), kde v § 6 je určené, kde sa merania majú vykonávať. Prevádzka PRIMI, rovnako aj ostatné zdroje hluku majú na výsledok len zanedbateľný vplyv. Paralelné meranie prakticky priamo pri reproduktore ozvučenia CASA DEL HAVANA preukazuje, že meraný bol prakticky výlučne hluk prevádzky CASA DEL HAVANA. K žalobcom namietanému času otvorenia prevádzky od 02:45 hod. do 05:30 hod. prvostupňový orgán uviedol, že k tomuto nie je možné sa vyjadriť, odborne spôsobilá osoba nemá možnosť objektívne posúdiť, či je prevádzka otvorená alebo zatvorená. Ak by sa aj vyhodnocoval oveľa kratší merací interval napríklad iba od 22:19 do 22:31 hod. a ďalej by sa predpokladalo, že na Michalskej ulici už bolo úplné ticho, hodnota Laeq za referenčný interval noc, by bola stále vysoko prekročená. Ďalej uviedol, že vykonanie merania v priestoroch prevádzky je možné aj bez súhlasu prevádzkovateľa, a že vykonané meranie riadne a úplne preukazuje, že došlo k prekročeniu prípustných limitov hluku vo vonkajšom prostredí pre referenčný interval noc a teda došlo k narušeniu verejného poriadku zo strany žalobcu. 5. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal takmer rovnaké skutočnosti ako vo vyjadrení zo dňa 23.11.2016. 6. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP5-2017/069245/MMI zo dňa 16.08.2017 prvostupňové rozhodnutie potvrdil, nakoľko po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o hlavnom meste SR Bratislave, správnym poriadkom a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, a preto odvolanie považuje za nedôvodné. Je názoru, že prvostupňový orgán v konaní spoľahlivo a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec následne vecne správne posúdil. Nezistil žiadne procesné pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia, a preto sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia. II. Žaloba 7. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.10.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP5-2017/069245/MMI zo dňa 16.08.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. 1725/21397/2017/DŽV/Lyz zo dňa 11.05.2017 o uložení pokuty vo výške 1.100,- eur za porušenie ust. § 10 ods. 3 VZN č. 2/2013, tým že nezabezpečil, aby v rámci ochrany verejného poriadku nedochádzalo v nočnom čase k rušeniu nočného kľudu prenikaním hluku z prevádzkarne „CASA DEL HAVANA“ na Michalskej ulici č. 26 v Bratislave dňa 26.08.2016 a 27.08.2016, kedy posudzovaná hodnota hladiny hluku z prevádzkarne prekračovala najvyššie prípustné hodnoty pre vonkajšie prostredie pre referenčný interval noc. 8. V žalobe uviedol, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia vychádzalo výlučne z výsledkov uvedených v meracom protokole č. 16oe00104 MP vyhotovenom spoločnosťou Valeron Enviro Consulting dňa 05.09.2016 (ďalej len merací protokol), ktorý tvoril jediný podklad prvostupňového rozhodnutia, a ktorý žalobca považoval za rozporný a nesprávny. Z tohto dôvodu podal žalobca aj odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, nakoľko prvostupňový orgán verejnej správy nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalovaný napriek uvedeným skutočnostiam potvrdil svojím rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie. 9. Žalobca i rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne, nakoľko vychádzalo z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania nebolo objektívne preukázané, že namerané hodnoty hluku uvedené v meracom protokole, pochádzali z prevádzky žalobcu a trvá na tom, že skutočnosti uvedené v meracom protokole, ktorý tvoril jediný podklad prvostupňového rozhodnutia a aj rozhodnutia žalovaného, sú rozporné, nesprávne a neposkytujú objektívny podklad pre vyslovenie záveru, že k prekročeniu povolenej hladiny hluku v predmetnom prípade došlo v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu. 11. Podľa žalobcu sa nesprávnosť údajov uvedených v meracom protokole týkala vzdialenosti meracieho miesta od prevádzky žalobcu, t.j. 10 metrov od zdroja hluku. Trvá na názore, že táto skutočnosť nie je objektívne možná. Podľa žalovaného sa vzdialenosť 10 m merala od zdroja hluku, ktorá sa však nemusí zodpovedať šírke samotnej ulice. V zmysle meracieho protokolu sa však za zdroj hluku jednoznačne označuje Havana Bar, t.j. samotná prevádzka, ktorá tvorí hranicu ulice. Pokiaľ by sa za zdroj hluku považoval akýsi reproduktor nachádzajúci sa v prevádzke, táto skutočnosť by mala byť v meracom protokole uvedená spolu s popisom umiestnenia takéhoto reproduktoru ako zdroja hluku. 12. Žalobca ďalej poukázal aj na skutočnosť, že zrušenie diskotéky v prevádzke PRIMI bolo preukázané výlučne z potvrdenia súkromno-právneho subjektu a nie zo zistení orgánu verejnej správy. Túto skutočnosť žalovaný považoval za fakt, od ktorého odvodzoval svoje závery, teda, že hluk z tejto prevádzky mal len nezanedbateľný vplyv na celkové merania. Toto tvrdenie podľa žalobcu nie je založené na objektívne zistených skutočnostiach. Merania preukazujú len to, že prevádzka bola jedným zo zdrojov hluku, avšak nie jediným, pričom na intenzitu zvuku mali nepochybne vplyv aj iné zdroje hluku. V zmysle meracieho protokolu paralelné meranie teda nepreukazuje, že by nameraná hladina hluku pochádzala výlučne z prevádzky, ale len skutočnosť, že hudobná produkcia uskutočňovaná v prevádzke mala len vplyv na akustický tlak hluku v dotknutom vonkajšom prostredí. 13. Je názoru, že žalovaný dospel k nesprávnemu záveru, že nameraný hluk „pred oknami posudzovaného prostredia“ pochádza prakticky výlučne z prevádzky žalobcu. K uvedenému žalobca uviedol, že k meraniu hluku vzhľadom na umiestnenie meracieho zariadenia nedošlo „pred oknami“ prevádzky žalobcu, a preto je toto tvrdenie taktiež neobjektívne. 14. Žalovaný nevzal do úvahy ani tvrdenie žalobcu, že prevádzka nebola v predmetný deň otvorená po 02:45 hod., a teda namerané hodnoty hluku v zmysle meracieho protokolu vo výške cca od 60 dB až nad 80 dB v čase približne do 05:30 hod. ráno 26.08.2016 nepochybne preukazujú, že tento hluk nebol spôsobený prevádzkou, ale inými zdrojmi hluku. Žalovaný ani túto námietku nepovažoval za dôvodnú, s tým, že mu je z iných konaní známe, že prevádzkarne v Starom meste opakovane prekračujú otváraciu dobu určenú Mestskou časťou Bratislava - Staré mesto. 15. Zdôraznil, že rozhodnutie, ktoré ukladá fyzickým alebo právnickým osobám povinnosti a sankcie, nemôže byť založené na domnienke, ktorá naviac nie je žiadnym spôsobom preukázaná. S poukazom na uvedené, žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.04.2018 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že pre umiestnenie zvukomera a pre hodnotené miesta platia ustanovenia vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z., kde § 6 určuje, kde sa merania majú vykonávať. Tieto požiadavky boli splnené. V zmysle príslušných právnych predpisov je rozhodujúce umiestnenie zvukomera v nadväznosti na hlukom dotknuté miesto a nie v nadväznosti na zdroj hluku. Žalobca nesprávne interpretuje skutočnosť, že súčasťou meracieho protokolu bolo aj vyhlásenie prevádzkovateľa prevádzkarne PRIMI nachádzajúcej sa na Michalskej ulici v Bratislave v blízkosti prevádzkarne „CASA DEL HAVANA“ na Michalskej 26 v Bratislave. Rozhodnutia žalovaného tomuto vyjadreniu neprikladajú žalobcom identifikovanú váhu dôkazu a ani v nadväznosti naň nevyvodzujú žiadne závery. 17. V meracom protokole sa uvádza, že pre overenie pôvodu meraného signálu bolo uskutočnené simultánne referenčné meranie v interiéri prevádzkarne, na základe ktorého možno jednoznačne konštatovať, že hluk nameraný pred oknami posudzovaného prostredia, pochádza prakticky výlučne z prevádzkarne. Pokiaľ ide o hluk pozadia, v meracom protokole je uvedené, že zdroj hluku nebolo možné vypnúť a zistiť úroveň pozadia. Prekročenie v zmysle vyhlášky však bolo možné preukázať aj bez korekcie na pozadie. 18. Prevádzka PRIMI, rovnako aj ostatné zdroje hluku, mali na výsledok merania len zanedbateľný vplyv, paralelne merania prakticky priamo pri reproduktore ozvučenia CASA DEL HAVANA preukázalo, že meraný bol prakticky výlučne hluk prevádzky CASA DEL HAVANA. Zhoda meraných signálov je preukázaná v grafe, preložením priebehov. 19. Meranie v priestoroch prevádzky je informatívne a slúži na preukázanie spojitosti meraného hluku s produkovaným hlukom. Skutočne relevantným údajom je meranie v dotknutom vonkajšom prostredí a to je aj predmetom Meracieho protokolu. Meranie prebiehajúce paralelne v priestoroch prevádzkarne CASA DEL HAVANA je uvedené iba v časti Názory a interpretácie, kde slúži ako doplňujúci údaj na podporu tvrdenia o pôvode zvuku. 20. K námietke žalobcu, že prevádzka nebola v predmetný deň otvorená po 02:45 hod., a teda hodnoty hluku namerané v zmysle meracieho protokolu v čase približne do 05:30 hod. ráno 26.08.2016 nepochybne preukazujú, že tento hluk nebol spôsobený prevádzkou ale inými zdrojmi hluku, žalovaný uviedol, že v prípade, ak by sa aj vyhodnocoval oveľa kratší merací interval, napríklad iba od 22:19 hod. do 23:31 hod. a ďalej by sa predpokladalo, že na Michalskej ulici už bolo úplné ticho, hodnota Laeq za referenčný interval noc, by bola stále vysoko prekročená. 21. Podľa žalovaného vykonané meranie riadne a úplne preukazuje, že došlo k prekročeniu prípustných limitov hluku vo vonkajšom prostredí pre referenčný interval noc a teda došlo k narušeniu verejného poriadku zo strany žalobcu. Takéto konanie napĺňa znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. b) zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave v spojení s § 10 ods. 3 Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. 2/2013. IV. Replika žalobcu 22. Žalobca v replike zo dňa 17.05.2018 reagujúc na vyjadrenie žalovaného zo dňa 17.04.2018 zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe a dodal, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného vo vyjadrení, že boli splnené podmienky pre umiestnenie zvukomera a pre hodnotené miesta vyplývajúce z príslušných právnych predpisov, z dôvodu, že objektívne nebolo možné, aby bol merací prístroj umiestnený 10 m od prevádzky žalobcu vo výške 4,5 m nad úrovňou terénu a len 1,5 m pred fasádou domu nachádzajúceho sa oproti prevádzke žalobcu, nakoľko vzdialenosť medzi predmetnými domami netvorí spolu 11,5 m. Vyhláška č. 549/2007 Z.z. síce ustanovuje len kritériá pre umiestnenie merača vo vzťahu k budove dotknutej hlukom, avšak predmetné umiestnenie merača v zmysle meracieho protokolu je nemožné a evokuje nesprávnosť údajov uvedených v meracom protokole. Taktiež konštatovanie v meracom protokole, že paralelné meranie bolo uskutočnené „prakticky priamo pri reproduktore ozvučenia“ nevyplýva zo žiadnych podkladov v správnom spise a je v rozpore s konštatovaním, že meranie bolo uskutočnené výlučne na „jednom meracom mieste“, strana 5 meracieho protokolu. Taktiež nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že prevádzka PRIMI a ostatné zdroje hluku mali len zanedbateľný vplyv na výsledok merania. Už len z umiestnenia prevádzkarne v blízkosti iných zdrojov hluku vzniká dôvodná pochybnosť o tom, že zdrojom nameraného hluku bola práve prevádzkareň žalobcu. Skutočnosť, že prevádzkareň nebola otvorená po 02:45 hod. nepochybne ukazuje, že hluk nameraný v zmysle meracieho protokolu nemá pôvod v prevádzkarni a teda akékoľvek iné merania v predmetnom čase, sú objektívne spochybnené s ohľadom na zdroje hluku, z ktorého pochádzajú. 23. Žalovaný uložil žalobcovi sankciu za údajné porušenie povinnosti, ktoré v správnom konaní nebolo jednoznačne a objektívne preukázané, a preto je žalobca názoru, že nevychádza toto rozhodnutie zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V. Právne posúdenie veci 24. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právam chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 27. Podľa § 10 ods. 3 VZN Bratislava- Staré mesto, podnikateľ je povinný zabezpečiť, aby v rámci ochrany verejného poriadku nedochádzalo v nočnom čase k rušeniu nočného kľudu najmä tým, že expozícia obyvateľstva a ich prostredia zdrojmi hluku, infrazvuku alebo vibrácií, ktoré sa používajú, alebo prevádzkujú v interiérovej alebo exteriérovej časti prevádzkarne, prekročí prípustné hodnoty pre noc ustanovené osobitným právnym predpisom. 28. (Osobitným predpisom je vyhláška č. 549/2007 Z.z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v znení neskorších predpisov.) 29. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 549/2007 Z.z., na meranie hluku, infrazvuku a vibrácií je potrebné použiť postupy, ktoré umožnia stanoviť posudzované hodnoty určujúcich veličín uvedené v prílohe. 30. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 549/2007 Z.z., hluk a infrazvuk sa hodnotia v miestach, na ktoré sa vzťahujú prípustné hodnoty podľa § 3 takto: a) hluk vo vonkajšom prostredí mimo budov sa hodnotí vo výške 1,5 +- 0,2 m nad terénom, b) hluk vo vonkajšom prostredí pred obvodovou stenou budov sa hodnotí vo vzdialenosti 1,5 m +- 0,5 m od steny a vo výške 1,5m+- 0,2m nad podlahou príslušného podlažia, c) letecký hluk vo vonkajšom prostredí sa hodnotí vo výške 4m+- 0,2m nad horizontálnou plochou, v mieste, kde je vplyv odrazu zvuku od okolitých objektov zanedbateľný, napríklad nad strechou najvyššej budovy, d) hluk a infrazvuk vo vnútornom prostredí budov sa hodnotí vo výške 1,5 +- 0,2 m nad podlahou a najmenej 0,5 m od stien miestnosti. Pri meraní v bytoch, lôžkových oddeleniach nemocníc, škôlkach a v iných miestnostiach určených na spanie sa meria i v blízkosti miesta hlavy pri spaní a v miestach maxím zvukového poľa, ak sa takéto miesta nachádzajú v priestore zdržovania sa ľudí. 31. Podľa § 12 ods. 1 VZN Bratislava - Staré mesto, mestská časť môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá poruší toto nariadenie, uložiť pokutu podľa osobitného predpisu (Osobitným predpisom je zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave). 32. Podľa § 28 ods. 2 písm. b) zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, mestská časť môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 6 638 eur, ak právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie poruší všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti. 33. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. - o správnom konaní (správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 34. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 35. Podľa § 167 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 36. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. OU-BA- OOP5-2017/069245/MMI zo dňa 16.08.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. k. : 1725/21397/2017/DŽV/Lyz zo dňa 11.05.2017 o uložení pokuty vo výške 1.100,- eur žalobcovi za porušenie ust. § 10 ods. 3 VZN Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. 2/2013. 37. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovo malo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v rámci verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonávať dokazovanie: a) ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j), c) rozhoduje podľa § 192 (§ 120 CSP). 38. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 39. V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň, je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj následky ním vzniknuté môžu mať vplyv na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. 40. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žalobe je potrebné priznať úspech. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP. 41. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Judikatúra Ústavného súdu kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionality a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (PL. ÚS 1/04). 42. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 43. Základnou premisou materiálneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých, to znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje správny poriadok. 44. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1100,- eur za to, že žalobca ako prevádzkovateľ prevádzkarne CASA DEL HAVANA mal podľa žalovaného porušiť ust. § 10 ods. 3 VZN č. 2/2013 tým, že dňa 26.08. 2016 a 27.08.2016 v rámci ochrany verejného poriadku nezabezpečil, aby nedochádzalo v nočnom čase k rušeniu nočného kľudu prenikaním hluku z prevádzkarne CASA DEL HAVANA na Michalskej ulici 26 v Bratislave, kedy posudzovaná hodnota hladiny hluku z prevádzkarne prekračovala najvyššie prípustné hodnoty pre vonkajšie prostredie pre referenčný interval noc. 45. K uvedenému záveru žalovaný dospel na základe merania, ktoré je uvedené v meracom protokole č. 16oe00104 MP vypracovaného spoločnosťou VALERON Enviro Consulting, s.r.o., Bosákova 7, Bratislava dňa 05.09.2016. 46. Vzhľadom na námietky žalobcu vznesené v žalobe bolo úlohou súdu posúdiť, či žalovaný dostatočne zistil skutkový stav a či na základe zisteného skutkového stavu žalovaný vec správne právne posúdil, keď konštatoval, že žalobcovým konaním uvedeným vo výroku prvostupňového rozhodnutia došlo k porušeniu ust. § 10 ods. 3 VZN. 47. Žalobca namietal, že v správnom konaní nebolo jednoznačne preukázané a nevyplýva to ani z prvostupňového rozhodnutia a ani z rozhodnutia žalovaného, že namerané hodnoty hluku uvedené v meracom protokole pochádzali výlučne z prevádzky žalobcu, ale paralelné meranie preukazuje len skutočnosť, že hudobná produkcia uskutočňovaná v prevádzke žalobcu mala len vplyv na akustický tlak hluku v dotknutom vonkajšom prostredí, nakoľko nebolo preukázané, že prevádzka žalobcu bola v meranom čase jediným zdrojom hluku. 48. Toto konštatovanie žalobca odôvodnil najmä tým, že : - spochybnil vzdialenosť meracieho miesta, t.j. 10 m od prevádzky žalobcu. Podľa žalovaného sa vzdialenosť 10 m merala od zdroja hluku, ktorá nemusí zodpovedať šírke ulice, no podľa žalobcu ide o ulicu so šírkou cca 7m a ak má byť zdrojom hluku reproduktor nachádzajúci sa v prevádzke, malo to byť v meracom protokole uvedené spolu s popisom umiestnenia tohto reproduktoru ako zdroja hluku, - zrušenie diskotéky v prevádzke PRIMI nebolo dostatočne preukázané orgánom verejnej správy, ide o neoverené tvrdenie vyplývajúce z potvrdenia súkromno-právneho subjektu a nie zo zistení orgánu verejnej správy, - k meraniu hluku vzhľadom na umiestnenie meracieho zariadenia nedošlo „pred oknami“ prevádzky žalobcu tak, ako uvádzal žalovaný, - žalovaný nevzal do úvahy tvrdenie žalobcu, že prevádzka nebola v predmetný deň otvorená po 02:45 hod., a teda namerané hodnoty hluku v zmysle meracieho protokolu vo výške cca od 60 dB až nad 80 dB v čase približne do 05:30 hod. ráno 26.08.2016 preukazujú, že tento hluk nebol spôsobený prevádzkou, ale inými zdrojmi hluku. 49. Z meracieho protokolu súd zistil, že meranie sa uskutočnilo v čase od 16:25 hod. 26.08.2016 do 10:38 hod. 27.08.2016. V meracom protokole časť 3. - MERANIE boli meracie miesta stanovené ako M1-10.0 m od zdroja hluku (prevádzka Havana Bar, Michalská 26, Bratislava) vo výške 4,5 m nad úrovňou terénu a M1- pozadie (strana 2). Z uvedeného vyplýva, že zdrojom hluku bola prevádzka Havana Bar, t.j. samotná prevádzka, ktorá tvorí hranicu ulice. 50. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia bolo však uvedené, že hluk prenikal z prevádzkarne „CASA DEL HAVANA“ na Michalskej 26 v Bratislave, pričom podľa meracieho protokolu hluk prenikal z prevádzky Havana Bar. Už len v tomto označení prevádzky je rozpor a tento rozpor nie je objasnený ani v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a ani v rozhodnutí žalovaného. 51. Z orientačného vyznačenia meracích miest v meracom protokole na strane 4 vyplýva, že vzdialenosť medzi oproti sebe stojacimi domami na Michalskej ulici 26 je 10 m, čo zodpovedá šírke ulice. 52. Na strane 5 meracieho protokolu ods. 3 je uvedené, že mikrofón vybavený krytom proti vetru bol umiestnený vo vzdialenosti 10,0 m od zdroja hluku (Havana Bar, Michalská 26, Bratislava) vo výške 4,5 metra nad úrovňou terénu, 1,5 m pred fasádou dotknutého obytného prostredia, 1,5 m nad úrovňou podlažia. 53. Podľa časti 5 - Záver, strana 12 meracieho protokolu: posudzovaná hodnota zo zdroja hluku (Havana Bar, Michalská 26, Bratislava) prekračuje najvyššie prípustné hodnoty pre vonkajšie prostredie pre referenčný interval noc. 54. Podľa názoru súdu sa žalovaný a ani prvostupňový orgán nevysporiadal s námietkami žalobcu vo vzťahu k namietanej vzdialenosti meracieho zariadenia od zdroja hluku a táto skutočnosť zostala neobjasnená. Ani zo samotného meracieho protokolu nie je zrejmé a jednoznačne overené, aká bola skutočná vzdialenosť od zdroja hluku, pretože Havana bar, ako zdroj hluku v zmysle meracieho protokolu tvorí hranicu ulice a konkrétny zdroj hluku v prevádzke Havana Bar nebol v meracom protokole označený. Na vysvetlenie tejto námietky podľa názoru súdu nepostačuje uvedenie, že pre umiestnenie zvukomera a pre hodnotené miesta platia ustanovenia vyhlášky č. 549/2007 Z.z., kde v § 6 je určené, kde sa merania majú vykonávať. Súd poukazuje, že ani po zohľadnení ust. § 6 vyhlášky č. 549/2007 Z.z., nie je možné dospieť k záveru, kde mal byť zvukomer umiestnený. 55. Žalovaný uviedol, že meracie zariadenie bolo umiestnené pri reproduktore ozvučenia vo vnútri prevádzky Havana Bar a že toto je zdroj hluku. Podľa meracieho protokolu strana 2 bol ale hluk meraný z prevádzky Havana Bar na ulici Michalská 26 vo vonkajšom dotknutom prostredí (ods. 3) a účelom merania bolo zistenie hladiny akustického tlaku hluku z prevádzky Havana Bar na ulici Michalská 26 v dotknutom vonkajšom prostredí a nie vo vnútornom prostredí budov. 56. Súd poukazuje na ust. § 6 ods. 3 vyhlášky číslo 549/2007 Z.z., podľa ktorého hluk a infrazvuk sa hodnotia v miestach, na ktoré sa vzťahujú prípustné hodnoty podľa § 3 takto: a) hluk vo vonkajšom prostredí pred mimo budov sa hodnotí vo výške 1,5 + - 0,2 m nad terénom, b) hluk vo vonkajšom prostredí pred obvodovou stenou budov sa hodnotí vo vzdialenosti 1,5 m + - 0,5 m od steny a vo výške 1,5 m +- 0,2 m nad podlahou príslušného podlažia a d) hluk a infrazvuk vo vnútornom prostredí budov sa hodnotí vo výške 1,5 +- 0,2 m nad podlahou a najmenej 0,5 m od stien miestnosti. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalobcu týkajúca sa nepresného označenia meracieho zariadenia a jeho vzdialenosti od zdroja hluku je opodstatnená. Žalovaný tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nevyvrátil. Aj podľa názoru súdu po zohľadnení situačného nákresu v meracom protokole, šírka Michalskej ulice v mieste vykonaného merania mala byť 11,5m (10m + 1,5m). 57. Podľa odseku 4 na strane 5 meracieho protokolu, zdrojom hluku bola prevádzka Havana Bar, Michalská 26, Bratislava a okrem prevádzky Havana Bar neboli počas merania v najbližšom okolí v prevádzke ďalšie významné zdroje hluku s poukazom na prílohu 2 meracieho protokolu, ktorou je doklad spoločnosti GASTRONIX, s.r.o., Eisteinova 23, Bratislava, IČO: 35 849592, podľa ktorého diskotéka hornej časti prevádzky Primi Michalská 21 bola na základe upozornenia dňa 26.08.2016 zrušená, diskotéka prebiehala iba v spodnej časti za obmedzeného režimu a toto potvrdenie bolo vydané pre hotel VIP Apartmants dňa 27.08.2016. 58. Podľa názoru súdu žalovaný nepostupoval správne, keď vo vzťahu k iným zdrojom hluku sa uspokojil len s tvrdením vyhotoviteľa meracieho protokolu, ktorý svoje tvrdenie založil len na vyjadrení obchodnej spoločnosti GASTRONIX, s.r.o. a z tohto potvrdenia nie je ani zrejmé, či táto spoločnosť bola aj prevádzkovateľom prevádzky PRIMI. Hoci spoločnosť VALERON Enviro Consulting, s.r.o. vypracovala merací protokol, túto skutočnosť si nijakým spôsobom neoverila. Pri meraní hodnoty hluku musel byť niekto z tejto spoločnosti aspoň čiastočne prítomný, minimálne pri spustení a ukončení merania hodnoty hluku z prevádzky Havana Bar. Ani sám žalovaný po vznesenej námietke žalobcu v správnom konaní si neoveril žiadnym spôsobom zrušenie diskotéky v prevádzke PRIMI v deň vykonaného merania. Z uvedeného dôvodu súd uznal dôvodnou i námietku žalobcu, že zrušenie diskotéky v prevádzke PRIMI nebolo dostatočne preukázané orgánom verejnej správy, čo malo vplyv na riadne zistenie skutkového stavu žalovaným, nakoľko prevádzka PRIMI, mohla mať vplyv na namerané hodnoty hluku na Michalskej ulici 26 a nakoniec aj ďalšia prevádzka nachádzajúca sa v susedstve prevádzky Havana Bar a to prevádzka KEBAB, ako ju označil žalobca. 59. Podľa názoru súdu dôvodnou je i námietka žalobcu, že žalovaný nevzal do úvahy tvrdenie žalobcu, že prevádzka Havana Bar nebola v predmetný deň otvorená po 02:45 hod., ktorou spochybnil správnosť merania hladiny hluku vo vzťahu k žalobcovi. K uvedenej námietke žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že k tomuto sa nemôže vyjadriť, pretože odborne spôsobilá osoba nemá možnosť objektívne posúdiť, či je prevádzka otvorená alebo zatvorená a ak by sa aj vyhodnocoval oveľa kratší merací interval napríklad iba od 22:19 do 22:31 hod. a ďalej by sa predpokladalo, že na Michalskej ulici už bolo úplné ticho, hodnota Laeq za referenčný interval noc, by bola stále vysoko prekročená. Takéto zdôvodnenie je podľa názoru súdu nepostačujúce a neodstránilo pochybnosti pri zistení skutkového stavu veci. V meracom protokole chýba akýkoľvek údaj o tom, či prevádzka Havana Bar bola prevádzkovaná počas vykonania merania, resp. v akej dobe a či vôbec došlo k jej zatvoreniu. I z meracieho protokolu - ZÁZNAM Z MERANIA, strana 9, kde je znázornený graf nameraných hodnôt vyplýva, že začiatok merania bol o 22:00 hod. 26.08.2016 a meranie bolo ukončené o 6:00 hod. 27.08.2016 a namerané hodnoty hluku dňa 27.08.2016 o 2:48 klesli pod úroveň 80 dB a o 3:20 hod. boli namerané hodnoty ešte nižšie. Z uvedeného vyplýva, že pokles nameraných hodnôt hluku musela ovplyvniť nejaká skutočnosť, ktorá však z meracieho protokolu nie je známa a nie je známa ani z vykonaného dokazovania orgánu verejnej správy, a preto súd musel prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že namerané hodnoty hluku v zmysle meracieho protokolu mohli byť ovplyvnené aj inými zdrojmi hluku. 60. Právnym posúdením je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je potom omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak orgán verejnej správy použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Keďže žalovaný postupoval na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, bol preto daný dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, keďže zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne a správne právne posúdenie veci. 61. Z pripojeného administratívneho spisu podľa názoru súdu nevyplýva, že by sa žalovaný dôsledne zaoberal námietkami žalobcu uvedenými jednak vo vyjadrení k začatiu správneho konania a ani námietkami uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a nevysporiadal sa s nimi ani vo vyjadrení k žalobe. Žalobca svoje námietky uvedené v žalobe týkajúce sa nezákonnosti rozhodnutia žalovaného formuloval takmer totožne, ako ich uviedol vo vyjadrení k začatiu správneho konania, v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. 62. Orgány verejnej správy sa majú snažiť, aby rozhodnutia neboli vynucované len z hľadiska autoritatívneho postavenia, ale najmä z hľadiska presvedčivosti odôvodnenia, aby sami adresáti poznali dôvody, ktoré správny orgán k takému rozhodnutiu viedli a na základe nich boli presvedčení o oprávnenosti a zákonnosti konania zo strany správneho orgánu. Rozhodnutie správneho orgánu má byť potom následne aj preskúmateľné súdom. Orgány verejnej správy majú zabezpečiť, aby z ich konania nevznikali pochybnosti o možnej svojvôli a zneužívaní mocenského postavenia. Z hľadiska proporcionality a výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi bolo potrebné, aby bol postup orgánov verejnej správy objektívny a nevykazoval znaky svojvôle zo strany orgánu verejnej správy. 63. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci na jej riadne posúdenie, a preto napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného súd zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 64. V ďalšom konaní žalovaný rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán v zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Žalovaný teda vec opätovne prejedná a riadne a dôsledne zistí skutkový stav veci, aby bolo možné bezpochyby konštatovať, že žalobca, ktorý prevádzkuje prevádzkareň „CASA DEL HAVANA“ na Michalskej 26 v Bratislave dňa 26.08.2016 a 27.08.2016 porušil ust. § 10 ods. 3 VZN č. 2/2013 tým, že nezabezpečil, aby v rámci ochrany verejného poriadku nedochádzalo v nočnom čase k rušeniu nočného kľudu prenikaním hluku z prevádzkarne „CASA DEL HAVANA“ na Michalskej 26 v Bratislave dňa 26.08.2016 a 27.08.2016, kedy posudzovaná hodnota hladiny hluku z prevádzkarne prekračovala najvyššie prípustné hodnoty pre vonkajšie prostredie pre referenčný interval noc. Naviac žalovaný sa musí vysporiadať aj s nezrovnalosťou uvedenou vo výroku prvostupňového rozhodnutia, v ktorom označil prevádzku žalobcu, ktorá bola zdrojom hluku ako „CASA DEL HAVANA“ a v meracom protokole je ako zdroj hluku označený Havana Bar. 65. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu vynaložených trov konania. 66. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením v súlade s § 175 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 67. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.