Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/87/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201769 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201769.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej veci žalobcu: U.. F. X., A. XX.XX.XXXX, W. Q.Á. XXXX/X, P., zastúpený advokátom JUDr. Jurajom Bilickým, so sídlom Farská 8, Nitra, IČO: 42 210 305, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, odbor bezpečnosti cestnej premávky, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o žalobe vo veci správneho trestania (preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA- KDI21-19/2017-P zo dňa 13.09.2017 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. ORP-P-591/MA-ODI2-2016 zo dňa 25.05.2017 r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-19/2017-P zo dňa 13.09.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný ako druhostupňový orgán verejnej správy zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy - Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Malackách (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“) č. ORP-P-591/MA-ODI2-2016 zo dňa 25.05.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Týmto rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“), vzhľadom na skutočnosť, že ako účastník cestnej premávky sa mal dňa 23.12.2016 dopustiť porušenia povinností uvedených v ust. § 3 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o cestnej premávke“) a súčasne so zákazom činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 mesiacov mu bola uložená pokuta vo výške 270 eur. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy vyplynulo, že žalobca dňa 23.12.2016 v čase o 14.35 hod. viedol motorové vozidlo zn. Audi A5, TEČ: MA-450DL, pričom spôsobil dopravnú nehodu tým, že sa nesprával disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť cestnej premávky, pritom neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke a nerešpektoval vodorovné dopravné značenie č. V13. V dôsledku uvedeného vošiel na čerpacej stanici pohonných hmôt TAM v Malackách, v smere do mesta, do priestoru vymedzeného touto dopravnou značkou a zastavil po pravej strane vedľa motorového vozidla zn. Volvo FH, TEČ: NZ-276ER a návesu zn. Krone, TEČ: NZ-250ZN, ktorej vodič Š. I. dával prednosť v jazde iným vozidlám, jazdiacim po hlavnej ceste. Následne sa obe vozidlá pohli smerom na hlavnú cestu, na čo žalobca opätovne zastavil a vodič Š. I., ktorý vzhľadom na vzájomnú polohu oboch vozidiel nemohol vozidlo žalobcu vidieť, vyšiel so svojim vozidlom na hlavnú cestu, pričom pravou časťou návesu narazil do ľavej strany stojaceho vozidla žalobcu a po celej dĺžke ľavej časti ho poškodil. Dopravná nehoda bola na mieste zdokumentovaná záznamom z dopravnej nehody, zápisnicou, fotodokumentáciou, kamerovým záznamom, náčrtkom a plánikom miesta dopravnej nehody, podaním vysvetlenia žalobcu ako aj vodiča Š. I. a dychovou skúškou oboch účastníkov. Skutkový stav bol ďalej objasňovaný vyžiadaním vysvetlenia od P.L.. F. X. ktorá sa počas dopravnej nehody nachádzala v žalobcovom aute. Na ústnom pojednávaní predložil žalobca odborné vyjadrenie od znalca G.. P. H. č. 8/2017. Žalovaný následne ustanovil znalca v odbore cestnej dopravy, Ing. Vojtecha Hóbora, ktorý podal znalecký posudok č. 2017029 objasňujúci otázky zadané žalovaným, konkrétne analyzoval priebeh dopravnej nehody, posúdil správanie žalobcu ako vodiča, posúdil spôsob jazdy vodiča Š. I. a posúdil možnosť účastníkov dopravnej nehody zabrániť zrážke. Vyššie uvedený skutkový stav mal prvostupňový orgán verejnej správy riadne preukázaný vykonaním a následným zhodnotením zákonne obstaraných dôkazných materiálov, ktoré sú obsahom priestupkového spisu. 3. V odvolaní, ktoré proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal, poukázal na jeho nezákonnosť, nepreskúmateľnosť a nesprávnosť a vytkol mu, že vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, ktorý je rovnako nesprávne právne posúdený a jeho výrok trpí vadou zmätočnosti. 4. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 13.09.2017 č. KRPZ-BA- KDI21-19/2017-P tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. S námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní sa nestotožnil, považoval ich za účelové, nedôvodné a vznesené s úmyslom vyhnúť sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. Vo vzťahu k tvrdeniam o nedostatočnom zistení skutkového stavu, poukázal na zásadu materiálnej pravdy, v zmysle ktorej prvostupňový orgán verejnej správy úplne a presne zistil skutočný stav, sám si zaobstaral potrebné doklady na rozhodnutie, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj zo spisového materiálu. Na tomto základe sa stotožnil s postupom ako aj s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorý žalobcovi uložil sankciu a to pokutu vo výške 270,- eur, spolu so zákazom činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 8 mesiacov. II. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia ako aj zrušenia rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Rozhodnutie označil za nezákonné, vzhľadom na jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť, bez náležitého odôvodnenia, keďže nie je preklenuté úvahami, ktorými bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a pri aplikovaní právnych predpisov na konkrétny skutkový stav. Zdôraznil aj nedostatočné vysporiadanie sa s jeho námietkami a vyjadreniami, ktoré mal žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia zohľadniť. Za najzávažnejšie pochybenie však považoval nezrozumiteľnosť a nelogickosť výroku napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej konštatuje, že žalobcovi bol na mieste zadržaný vodičský preukaz a ďalšia jazda mu bola zakázaná, pričom mal týmto porušiť povinnosť kladenú ust. § 3 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o cestnej premávke. Okrem uvedeného argumentoval aj nedostatočným zistením skutkového stavu, keďže žalovaný napríklad neprihliadol na ním predložené odborné vyjadrenie č. 8/2017 a tiež nesprávnym právnym posúdením veci v otázke zavinenia a naplnenia obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu. V neposlednom rade poukázal na porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo spočívať v prieťahoch v konaní a v predpojatosti konajúcich osôb, ktoré sa zúčastnili na rozhodovaní o priestupku. 6. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.08.2018, žalovaný odmietol tvrdenia žalobcu a napadnuté rozhodnutie označil za zákonné a zrozumiteľné. Nesúhlasil s námietkou nedostatočného vysporiadania sa prvostupňového orgánu so zisteným skutkovým stavom a expressis verbis uviedol všetky skutočnosti a vykonané dôkazy, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia. Poukázal na časť znenia rozhodnutia, v ktorej odôvodnil, že odborné vyjadrenie č. 8/2017 znalca Ing. P.na H. neakceptoval a nepripustil ako dôkaz pre jeho tendenčnosť, jednostrannosť a vyjadrovanie sa znalca k právnemu posúdeniu veci. Taktiež sa nestotožnil s námietkou nedostatočného osadenia dopravnej značky č. V13, keďže dopravné značenie sa na mieste dopravnej nehody nachádzalo a bolo riadne viditeľné. Takéto dopravné značenie je účastník cestnej premávky povinný rešpektovať a riadiť sa ním. Vo vzťahu k výpovedi Mgr. F. X., v pozícii zúčastnenej osoby, zachytenej v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 21.01.2017 poznamenal, že navrhnúť dôkaz jej vypočutím ako očitého svedka nad rámec vykonávaného dokazovania, bolo na samotnom žalobcovi, čo však nevykonal. V závere vyjadrenia odkázal na samostatné rozhodnutia o prerušení konania a o predĺžení lehoty na rozhodnutie, ktoré boli vydané v záujme predchádzania prieťahom v priestupkovom konaní. Rovnako boli vybavené aj viaceré námietky zaujatosti. Ohľadom administratívneho spisu odkázal súd na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6S/85/2017, ku ktorému bol vyžiadaný administratívnu spis pripojený, z čoho je zrejmé, že ním nedisponuje. Na základe uvedeného navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 7. Žalobca v replike zo dňa 08.10.2018 v prvom rade poukázal na nesplnenie si povinnosti zo strany žalovaného, spočívajúcej v predložení administratívneho spisu. Pre absenciu administratívneho spisu správny súd nemôže konať a preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako ani jemu predchádzajúce konanie. Už len z uvedeného dôvodu mal za to, že je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pričom opätovne poukázal na jeho nezákonnosť a nezrozumiteľnosť, keďže odôvodnenie postupu žalovaného pri objasňovaní priestupku považoval za nedostatočné. 8. Žalovaný možnosť na vyjadrenie k replike žalobcu napriek výzve súdu zo dňa 02.11.2018 nevyužil. 9. Dňa 23.07.2020 bol krajskému súdu doručený administratívny spis vyžiadaný od žalovaného, keďže konanie vedené pod sp. zn. 6S/85/2017, ktorého súčasťou bol aj tento administratívny spis, bolo právoplatne skončené. IV. 10. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) ako vecne a miestne príslušný na konanie (§ 10 a 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) nariadil na prejednanie veci na dňa 07.10.2020 pojednávanie, ktoré bolo za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej odročené na deň 28.10.2020. Doplnenie dokazovania nepovažoval súd za potrebné a na základe oboznámenia sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po prednesoch oboch účastníkov konania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a podľa ust. § 194 ods. 2 SSP v spojení s ust. § 190 SSP ju zamietol. 11. Po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, obsahujúcim okrem iných písomností aj: zápisnicu o ohliadke miesta dopravnej nehody z 23.12.2016, fotodokumentáciu dopravnej nehody, kamerový záznam dopravnej nehody na CD, záznam Okresného dopravného inšpektorátu v Malackách o dopravnej nehode zo dňa 24.12.2016, náčrtok miesta dopravnej nehody, záznam o podaní vysvetlenia žalobcu z 23.12.2016, záznam o podaní vysvetlenia Š. I. N. dňa 23.12.2016, záznam o podaní vysvetlenia Mgr. F. X. zo dňa 21.01.2017, potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu žalobcu Ev. číslo: AA 948595 zo dňa 23.12.2016, výpis z evidenčnej karty žalobcu, žiadosť žalobcu o vrátenie vodičského preukazu z 13.01.2017, 20.01.2017, 03.02.2017, zápisnicu z ústneho prejednania priestupku zo dňa 22.03.2017a 25.05.2017, odborné vyjadrenie č. 8/2017 zo dňa 06.02.2017 vypracované znalcom Ing. Mariánom Rybanským na žiadosť žalobcu, znalecký posudok č. 2017029 vypracovaný Ing. Vojtechom Hóborom na základe rozhodnutia o ustanovení znalca, zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 25.05.2017, rozhodnutie o priestupku č. ORP-P-591/MA-ODI2-2016 zo dňa 25.05.2017, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) a bola mu uložená pokuta vo výške 270 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 mesiacov, odvolanie žalobcu voči vyššie uvedenému rozhodnutiu, rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát č. KRPZ-BA-KDI21-19/2017-P zo dňa 13.09.2017, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie o priestupku, súd uzavrel, že z neho vyplýva obsah a závery administratívneho konania, v ktorom orgány verejnej správy oboch stupňov u žalobcu konštatovali porušenie právnej povinnosti, uvedenej v napadnutom rozhodnutí. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 14. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 15. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 16. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 18. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 19. Podľa § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a/ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b/ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to zhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. 20. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ a k/ zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda; Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a/ až j/, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 21. Podľa § 22 ods. 2 písm. e/ zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. k/ možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov. 22. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 23. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c/ sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d/ uloží ochranné opatrenie, e/ uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. 24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. 25. Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. 26. Podľa § 64 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. 27. Podľa § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke, ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. 28. Podľa § 51 zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 29. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 30. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov. 31. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 32. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „Správny poriadok“), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 33. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy posudzuje, či orgán verejnej správy aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia. 34. Účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa vykladajú v prospech obvineného. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ako vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., definičným znakom priestupku je zavinenie, pričom pri priestupku prejednávanom v tomto konaní (priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky) na naplnenie subjektívnej stránky postačuje v zmysle § 3 zákona č. 372/1990 Zb. zavinenie z nedbanlivosti. 35. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania priestupku a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného z priestupku a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za priestupok. Pre preukázanie spáchania priestupku nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede príslušníka polície alebo obvineného z priestupku, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu priestupcu. Za súčasnej konštrukcie objasňovania priestupkov nemožno očakávať objasnenie akéhokoľvek priestupku najmä v doprave, bez výpovede, či výpovedí zakročujúcich príslušníkov polície, ktorí sú zo zákona č. 171/1993 Z. z. nielen zakročujúcimi orgánmi voči priestupcom, ale podľa § 35 zákona č. 372/1990 Zb. aj svedkami páchania priestupkov. 36. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR. Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôlu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane povinnosti rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako správny orgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. V. 37. Úlohou krajského súdu v prejednávanej veci bolo tak preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-19/2017-P zo dňa 13.09.2017 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. ORP-P-591/MA-ODI2-2016 zo dňa 25.05.2017 a to v intenciách námietok vznesených žalobcom, v ktorých uviedol viaceré dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Jeho najpodstatnejším argumentom je nepreskúmateľnosť a zmätočnosť výrokovej časti rozhodnutia, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci. 38. Správny súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj konanie ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní zo dňa 18.07.2017 a či preskúmavaným rozhodnutím správne posúdil zákonnosť a správnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu. Námietka nepreskúmateľnosti a zmätočnosti výroku rozhodnutia 39. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správnych orgánov je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. 40. Povinnosťou správneho orgánu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. 41. Prvú a najrezolútnejšiu námietku vzniesol žalobca k nelogicky formulovanej výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, podľa znenia ktorej mu bol zadržaný vodičský preukaz a ďalšia jazda mu bola zakázaná, čím porušil povinnosť zakotvenú v ust. § 3 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o cestnej premávke a uznal sa vinným zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch. Žalobca si toto znenie výroku vyložil tak, že mal spôsobiť dopravnú nehodu tým, že sa podrobil odobratiu vodičského preukazu a zákazu jazdy, a teda výrok ako taký považoval za nepreskúmateľný a zmätočný. 42. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí touto odvolacou námietkou žalobcu vysporiadal konštatovaním, že prvostupňový orgán verejnej správy v skutkovej vete len dodatočne skonštatoval, že za opísaný skutok mu bol odobratý vodičský preukaz, pričom ostatok výroku rozhodnutia všetky zákonom predpísané náležitosti spĺňa. Toto konštatovanie považuje správny súd za plne postačujúce a výrok za dostatočne zrozumiteľný a dopĺňa, že orgány verejnej správy konajúce a rozhodujúce o správnych deliktoch a teda aj o priestupkoch, ktorých právna úprava je kodifikovaná do samostatného právneho predpisu, zákona o priestupkoch, do veľkej miery vychádzajú z trestnoprávnych zásad a inštitútov (tzv. veľkého alebo súdneho trestania), vplyv ktorých možno badať aj na forme a štylizácii rozhodnutí vydávaných orgánmi verejnej správy v rámci správneho trestania. 43. Rovnako ako v prípade trestných rozsudkov, pre náležité odlíšenie skutku, ktorý je priestupkom a ktorý sa kladie páchateľovi za vinu, je vo výrokovej časti nutné tzv. skutkovou vetou vymedziť presný opis spôsobu, miesta, času a iných identifikačných a kvalifikačných znakov konania, prípadne opomenutia, ktorého sa mal páchateľ dopustiť. Po skutkovej vete spravidla nasleduje samotné rozhodnutie o vine prípadne nevine, spolu s právnou kvalifikáciou opísaného skutku. Opis skutku treba vnímať ako jeden celok, aj keď nie je tvorený jednou vetou. 44. Tak je tomu aj v predmetnom prípade. Správny súd uznáva, že prvostupňový orgán síce mohol vo výrokovej časti zvoliť prehľadnejšie odlíšenie opisu skutku a následného konštatovania, že sa mal žalobca dopustiť porušenia vymedzenej zákonnej povinnosti, no táto vada ako taká pri vznesenej námietke nepreskúmateľnosti a zmätočnosti výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia neobstojí. Námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu 45. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, podľa ktorej sú orgány verejnej správy (prvostupňové aj druhostupňové) povinné vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite a objektívne objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci a to bez ohľadu na to, v koho prospech svedčia. Tvrdenia žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci nemožno považovať za relevantné, ale za účelové, keďže z administratívnych spisov predložených konajúcemu správnemu súdu jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy, pred vydaním napadnutých rozhodnutí dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom zistili skutkový stav veci s uvedením dôkazov, ktoré boli vykonané a akým spôsobom boli vyhodnotené. 46. V napadnutom rozhodnutí žalovaný explicitne uviedol podklady pre vydanie napadnutého rozhodnutia o priestupku a pri rozhodovaní o priestupku, ako správa o výsledku objasňovania priestupku, potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, záznamy o podaní vysvetlenia, splnomocnenie, záznam dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, fotodokumentácia a videozáznam z dopravnej nehody, náčrtok a plán miesta dopravnej nehody, evidenčná karta vodiča, zápisy o dychovej skúške, údaje REGOB, predĺženie lehoty, predvolania, doručovania zásielok, rozhodnutia vo veci vznesenia námietky zaujatosti účastníkov konania, odborné vyjadrenie, znalecký posudok a úradné záznamy. Z týchto dôkazov je aj podľa názoru súdu, jednoznačne preukázaná existencia dopravnej nehody v dôsledku porušenia ust. § 3 ods. 2 písm. a/, b/ zákona o cestnej premávke, tak ako je podrobne popísaná v napadnutom rozhodnutí. 47. Námietky žalobcu nesmerujú ani tak proti nedostatočnému zadováženiu dôkazov z vlastnej iniciatívy prvostupňového orgánu verejnej správy, ale skôr v nevykonaniu ním navrhnutých dôkazov. K jeho argumentu, že žalovaný sa nevysporiadal s odborným vyjadrením č. 8/2017 ktoré mu predložil, správny súd poukazuje na časť napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný odôvodnil nevykonanie tohto dôkazu pre jeho tendenčnosť, jednostrannosť a neprípustné vyjadrovanie sa znalca k právnym otázkam. Je totiž výlučne na orgáne verejnej správy, či dôkaz vykoná alebo ho posúdi ako neúčelný pre spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci. Z odôvodnenia rozhodnutia, aj keď stručne, ale jednoznačne vyplýva, že dôkaz predložený žalobcom v podobe odborného vyjadrenia, orgán verejnej správy nevyhodnotil ako účelný. Uvedený postup je pritom v súlade s konštantnou judikatúrou, ktorá nastoľuje požiadavku vo vzťahu ku orgánu verejnej správy vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba relevantnými argumentmi účastníka konania. V záujme preskúmateľnosti rozhodnutia je potom postačujúce, ak orgán verejnej správy iba minimálnym spôsobom a stručne objasní, prečo je argument, v danom prípade dôkaz, irelevantný. 48. Rovnaké závery možno skonštatovať aj vo vzťahu k zúčastnenej osobe, Mgr. F.B. X., ktorej výpoveď svedka žalobca počas konania o priestupku nenavrhol, ako aj k nezákonnosti listinných dôkazov obstaraných orgánom verejnej správy, či námietkam legitimity a legálnosti dopravného značenia, ktoré žalobca nerešpektoval, zato skonštatoval jeho právnu neexistenciu, nakoľko na pláne čerpacej stanice absentuje. 49. Správny súd uvádza, že žalobca svoje správanie nepodriadil pokynom vyplývajúcim zo zákona o cestnej premávke (§ 3 ods. 2 písm. b/), čo potvrdzuje videozáznam z dopravnej nehody, ktorý je obsahom administratívneho spisu, jasne preukazujúci voľným okom viditeľné vodorovné dopravné značenie a jeho cielené nerešpektovanie žalobcom. Aj s touto otázkou sa žalovaný riadne vysporiadal a mal ju podporenú dostatkom skutkových zistení. 50. V každom prípade išlo o účelové tvrdenia žalobcu, ktoré boli v zjavnom rozpore s ostatnými smerodajnými dôkazmi ktoré žalobca nerozporoval (napr. kamerový záznam, ktorý jednoznačne preukázal priebeh dopravnej nehody), prípadne nemali pre zistenie skutočného stavu akúkoľvek výpovednú hodnotu. Správny súd sa preto stotožnil s názorom vysloveným v napadnutom rozhodnutí, skutkový stav považuje pre záver, že k spáchaniu priestupku zo strany žalobcu došlo tak, ako ho opísal prvostupňový a potvrdil odvolací orgán verejnej správy, za dostatočne zistený. Námietka nesprávneho právneho posúdenia 51. Žalobca argumentuje tým, že z jeho strany nedošlo k zavineniu a ku kumulatívnemu naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci zo strany orgánu verejnej správy. Túto námietku vzniesol v spojení s námietkou nedostatočného zistenia skutkového stavu, keďže prezentoval názor, že naplnenie oboch znakov nebolo riadne preukázané. Tvrdenie žalobcu je však bez ďalšieho veľmi všeobecné a nijakým spôsobom nevyvracia správnosť aplikácie prvostupňovým orgánom verejnej správy zvoleného ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch na zistený skutkový stav. 52. V okolnostiach predmetnej veci súd dáva do pozornosti už citované ust. § 3 zákona o priestupkoch, podľa ktorého na zodpovednosť za priestupok postačuje zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon vyslovene neustanovuje, že je potrebné úmyselné zavinenie. Zákon o priestupkoch pritom takéto úmyselné zavinenie v prípade priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/ nepredpokladá. Nedbanlivostné zavinenie vylučuje vôľu a jeho definícia sa opiera o vedomosť, nevedomosť i možnosť vedomosti. Pre založenie zodpovednosti žalobcu v danom prípade teda stačilo jeho zavinenie z nedbanlivosti a priestupku sa mohol dopustiť aj bez nutnosti bezprostrednej vedomosti, že svojím konaním spáchal priestupok. 53. Z ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch vyplýva, že priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škoda na majetku. Zároveň v ust. § 64 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke je vymedzená dopravná nehoda ako škodová udalosť, pri ktorej sa účastníci nedohodli na jej zavinení. Toto ustanovenie priamo odkazuje na ods. 3 citovaného ustanovenia, podľa ktorého je vyššie zmienenou škodovou udalosťou udalosť v cestnej premávke, pri ktorej vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla. Je teda zrejmé, že v prípade vzniku škodovej udalosti, táto vznik škody priamo predpokladá. Pre posúdenie škodovej udalosti ako dopravnej nehody je potrebné (a zároveň postačujúce), aby pristúpila ďalšia skutočnosť a to neuznanie si viny niektorým z účastníkov škodovej udalosti. V danom prípade je preto výška spôsobenej škody irelevantná a prihliada sa iba na absenciu dohody účastníkov o zavinení. 54. Povinnosťou žalobcu bolo a priori dodržiavať pravidlá cestnej premávky upravené zákonom o cestnej premávke a jeho úvahy o tom, že neporušil ust. § 3 ods. 2 písm. b/ tohto zákona, keď neuposlúchol pokyn podľa dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, nie sú dôvodné. Povinnosťou žalobcu ako vodiča bolo rešpektovať zakreslené dopravné značenie a nie si vyhodnocovať situáciu, či sa dopustí, alebo nedopustí dopravného priestupku, ak dopravné značenie nebude rešpektovať. Dodatočné posudzovanie legality a legitimity zakreslenia dopravnej značky č. V13 v danom prípade nie je relevantné. 55. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca porušil záväzný právny predpis, spôsobil dopravnú nehodu, čoho následkom vznikla škoda na majetku. Tým bolo preukázané že k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch z jeho strany došlo. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci je teda nedôvodná. 56. Krajský súd k uvedeným námietkam konštatuje, že v zistení skutkového stavu zo strany správneho orgánu nedošlo k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti a uvedený žalobný dôvod tak nie je naplnený. Rozhodnutiu správneho orgánu nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas jeho konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 127 až § 129 SSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Právnym posúdením je činnosť súdu alebo správneho orgánu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na správne zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu alebo správneho orgánu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, k čomu dochádza vtedy, ak súd alebo správny orgán nepoužil správny právny predpis alebo ak tento aplikoval, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Táto teória je podporená aj rozsudkom NS SR sp.zn. 1 Sžak/10/2017 zo dňa 27.06.2017, podľa ktorého: „Kasačný súd v súvislosti so sťažovateľom uplatneným kasačným dôvodom uvedeným pod § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (t.j. nesprávne právne posúdenie veci /merita/) udáva, že s týmto zákonodarca spája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmená a/ až f/) aplikuje právnu normu v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu kasačnej sťažnosti, t.j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod (viď aj bod č. 13) zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. “ 57. Predpoklad právnej situácie nesprávneho právneho posúdenia veci, vytvára správne a zákonne zistený skutkový stav, z čoho možno logicky vyvodiť, že rozhodnutie správneho orgánu nemôže trpieť vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne aj vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak teda žalobca tvrdí, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, potom jeho námietka nesprávneho právneho posúdenia je a priori nedôvodná. Námietka podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej 58. Z tvrdení žalobcu o prieťahoch v konaní a zaujatosti úradných osôb, na základe ktorých malo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, nemožno dôjsť k záveru, že odôvodňujú také porušenie, ktorého následkom by malo byť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pod dôvodom upraveným v ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, mal zákonodarca na mysli pochybenie spočívajúce predovšetkým v podstatnom porušení procesného postupu konajúceho orgánu verejnej správy. Takáto vada bude spravidla spočívať v porušení práv žalobcu ako účastníka konania, napríklad nesprávnou alebo nedostatočnou realizáciou poučovacej povinnosti, vykonanie nezákonného dôkazu a iné pochybenia súvisiace s vykonávaním dokazovania, neumožnenie účastníkovi konania vyjadriť sa, prípadne nerozhodnutie o námietke zaujatosti. 59. Z vyjadrenia žalovaného ako aj zo samotného administratívneho spisu pritom vyplýva, že vzniknuté prieťahy v konaní ako aj všetky vznesené námietky zaujatosti zo strany žalobcu boli náležite prešetrené a bolo o nich riadne rozhodnuté. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s negatívnym vybavením jeho sťažností ešte nezakladá dôvod, pre ktorý by mal byť postup a následné rozhodnutie nezákonné. 60. Krajský súd po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností, a pretože žiadna z námietok vznesených žalobcom voči napadnutému, či prvostupňovému rozhodnutiu nebola dôvodná, žalobu podľa § 194 ods. 2 SSP v spojení s § 190 SSP zamietol. 61. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 62. O trovách konania žalobcu súd rozhodol postupom a contrario s § 167 SSP a s poukazom na výsledok konania mu trovy konania nepriznal. Poučenie: Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo správnej žalobe vo veciach správneho trestania. Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 145 ods. 2, § 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).