Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/263/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201804 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201804.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: TAJBA, a.s., Železničná 2, 044 14 Čaňa, zastúpený: advokátska kancelária agner & partners s.r.o., Špitálska 10, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 963 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101800917/2017 zo dňa 21.08.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Skutkový a právny stav, rozhodnutia žalovaného 1.Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty TAJBA a.s., t.j. u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa zákona č. 222/2004 Z.z. zákona o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH) za zdaňovacie obdobie november 2013, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2013 č. 103280505/2016 zo dňa 06.06.2016. Žalobca dňa 28.06.2016 doručil správcovi dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane vo vyrubovacom konaní, začatom dňa 09.06.2016 prevzal ďalšie dôkazy predložené žalobcom a vykonal ďalšie úkony v súvislosti s preverovaním predložených dôkazov. 2. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty rozhodnutím č. 100731197/2017 zo dňa 3. mája 2017 žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013. V odôvodnení uviedol, že žalobca podal za zdaňovacie obdobie november 2013 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty dňa 20.11.2013, v ktorom uviedol nadmerný odpočet v sume XXX.XXX,XX eura; a dňa 22.11.2014 dodatočné daňové priznanie k dani z priadnej hodnoty, v ktorom uviedol nadmerný odpočet v sume XXX.XXX,XX eura. Na základe zistení počas daňovej kontroly, z nových skutočností zistených vo vyrubovacom konaní správca dane zistil, že tovar deklarovaný žalobcom bol vyrobený na Slovensku. Slovenský prvovýrobca predal tovar maďarskému odberateľovi, o čom vyhotovil faktúru na intrakomunitárne dodanie do Maďarskej republiky, predložil potvrdený prepravný doklad CMR k vývozu tovaru prepravcom a maďarským odberateľom. Podľa odpovede finančnej správy Maďarskej republiky tovar nikdy neopustil územie Slovenska, prepravu maďarskými vozidlami objednávala a hradila v hotovosti slovenská spoločnosť J.. s.r.o., ktorá neuskutočnila žiadne zdaniteľné plnenia v tuzemsku. Dodávateľ uvedený na faktúrach, daňový subjekt F. s.r.o. žiadnym spôsobom nepreukázal ekonomické vlastníctvo tovaru, nepredložil správcovi dane faktúry, ani iné dokumenty preukazujúce obstaranie tovaru, jeho úhradu, nevie preukázať pôvod tovaru a nepozná, nevie identifikovať svojich dodávateľov. Daňový subjekt F. s.r.o. nepreukázal reálnosť dodania tovaru žalobcovi. 3. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo 101800917/2017 zo dňa 21.augusta 2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane zo dňa 3. mája 2017 potvrdil. Rozhodol tak s odôvodnením, že správca dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „zák. č. 563/2009 Z.z.“ alebo „daňový poriadok“) dodržal zásadu zákonnosti, chránil záujmy štátu a obcí a pritom dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní, keď počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preveroval fakturované dodanie tovaru, tak u žalobcu, ako aj u deklarovaného dodávateľa fakturovaného tovaru, výsluchom svedka, formou dožiadaní, o čom upovedomil žalobcu. Správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, zaoberal sa každou vecou, ktorá bola predmetom daňového konania. Správca dane všetky dôkazy získal zákonným spôsobom v zmysle ust. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. a ako preukazuje predložený administratívny spis, skutkový stav bol dostatočne a náležite zistený, dokazovanie bolo vedené vyčerpávajúcim spôsobom, daň bola určená správne a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 63 ods. 3 citovaného zákona. Správca dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 1. 2, 3 a 6 a § 24 ods. 1. 2 a 4, § 68 zákona č. 563/2009 Z. z. a napadnuté rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 100731197/2017 zo dňa 03.05.2017 bolo vydané v súlade so zisteným skutkovým stavom vyhodnoteným v zmysle ustanovení zákona o DPH. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali, že skutkový stav preverovaných dodaní bol iný, ako ho v daňovej kontrole zistil a vo vyrubovacom konaní doplnil a vyhodnotil správca dane. II. Žaloba 4. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.10.2017 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101800917/2017 zo dňa 21.08.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 100731197/2017 zo dňa 03.05.2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013. 5. V žalobe uviedol, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného má základ najmä v nesprávnom právnom posúdení veci, ako aj v tom, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi. Poukázal, že nadmerný odpočet v nevyplatenej výške XX,XXX,XX eura, ktorý správca dane odmietol žalobcovi vyplatiť, sa týka dodávok tovaru sója, ktoré platiteľ v zdaňovacom období november 2013 odobral od iného platiteľa - obchodnej spoločnosti F. R. s.r.o., pričom vykonané dokazovanie k týmto obchodom vo vyrubovacom konaní jednoznačne potvrdilo, že tovar sója bol žalobcovi dodaný (strana 37 ods. 3 prvostupňového rozhodnutia). Za dodaný tovar žalobca dodávateľovi tovaru sója riadne zaplatil kúpnu cenu vrátane DPH. Zistenia správcu dane odporujú zisteniu, že tovar sója existoval a bol skutočne žalobcovi dodaný. Rovnako aj tvrdenia správcu dane, že spoločnosť TAJBA a.s., ako platiteľ porušila § 49 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH, sa nezakladajú na pravde a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. 6. Dodaním tovaru sója žalobcovi podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH nepochybne vzniklo právo odpočítať daň z tohto tovaru a to v deň dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH). Tovar sója dodaný od platiteľa F. R. s.r.o. bol dodaný riadne a spôsobom, že žalobca mohol v deň jeho dodania nakladať s týmto tovarom ako vlastník v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH. Týmto vzniklo žalobcovi právo postupovať podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a za dodaný a zaplatený tovar sója uplatniť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Postup správcu dane ako aj žalovaného je preto protizákonný a nesprávny. Ak správca dane v rámci daňovej kontroly prípadne aj zistil, že u iných tretích subjektov nebol dodržaný zákon o dani z pridanej hodnoty, nič mu nebráni, aby zákonným postupom vykonával úkony voči týmto tretím subjektom a vyvodzoval voči ním prípadnú zodpovednosť. Správca dane musí túto záležitosť riešiť priamo s týmto dodávateľom a nemôže uvedené prenášať na žalobcu. 7. Žalobca v prípade daňového subjektu HH R. s.r.o. poukázal na skutočnosť, že sa nejednalo o strateného obchodníka či bezkontaktnú osobu, nakoľko prokurista dodávateľa F.. s.r.o. p. T., sa ako svedok dostavil k správcovi dane ešte v roku 2014 a bol správcom dane k predmetnému dodaniu tovaru sója aj vypočutý. Žalovaný, ako aj správca dane na obhajobu pre nezákonné priznanie a nevyplatenie nadmerného odpočtu použili iba také argumenty, ktoré sú mimo žalobcu a netýkajú sa žalobcu ako platiteľa. Z daného obchodu žalobca nemal žiadny prospech na dani z pridanej hodnoty, keďže tento platiteľ uvedenú daň zaplatil pri dodaní tovaru jeho dodávateľovi. 8. Poukázal, že správca dane porušil tzv. princíp daňovej neutrality pri dani z pridanej hodnoty a v kontexte vykonaného dokazovania, kedy žalobca preukázal, že dodaný tovar sója je jedným z jeho obchodných a spracovateľských artiklov a tento tovar aj v kontrolovanom období november 2013 hromadne nakupoval pre zabezpečenie výrobkov označených ako „toastované sójové bôby“, je zarážajúce tvrdenie správcu dane, aby dodávky tovaru boli riadené prostredníctvom žalobcu tak, ako to uviedol správca dane v prvostupňovom rozhodnutí. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NSSR sp.zn. 3Sžf/1/2010, v ktorom sa konštatuje, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. 9. Žalobca má za to, že správca dane dôkazné bremeno neuniesol a nezákonne preniesol túto daňovú povinnosť na žalobcu. Zodpovednosť daňového subjektu totiž nemôže byť založená na systéme zodpovednosti bez zavinenia, keďže takýto systém zodpovednosti prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (rozsudok súdneho dvora v spojených veciach Mahageben Kft.) (C-80/11) a Péter Dávid (C-142/11), bod 48). Z judikatúry Európskeho súdneho dvora (C-354/03, C-355/03, C-484/03, C-439/04) vyplýva, že odopretie uplatnenia nároku na odpočítanie dane môže byť založené len na objektívnom preukázaní vedomosti, resp. potenciálnej vedomosti u daňového subjektu, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom. Predmetné obchodné transakcie boli štandardnými obchodmi, pri ktorých si žalobca splnil všetky svoje daňové povinnosti. 10. V rámci dokazovania bolo objasnené, že žalobca, ako hromadný odberateľ tovaru sója tento tovar pri dodaní: a) odváži čo do hmotnosti a vyhodnocuje jeho kvalitatívne parametre a následne b) tento tovar uskladní a zistené údaje o kvalite a množstve (váhe) tovaru oznamuje svojím dodávateľom tak, aby títo dodávatelia podľa uvedených údajov mohli vystaviť faktúru zodpovedajúcu skutočnému (odvážanému) množstvu dodaného tovaru a jeho kvalite (vo vzťahu k príslušnej norme STN). 11. Len v uvedenom význame sa preto dá interpretovať spojenie „riadenie dodávok tovaru“ zo strany žalobcu, ktoré je nevyhnutnou súčasťou procesu preberania tovaru sója od jednotlivých dodávateľov. 12. Y. p. T., ako prokurista dodávateľa F. R. s.r.o. jednoznačne potvrdil spôsob, ako prebieha technická stránka dodávania a preberania tovaru sója pri jeho nákupe v nákupnom sklade. Žalobca ako veľkoodberateľ komodity sója pri preberaní tovaru do nákupných skladov nevyhnutne musí uskutočniť váženie, sušenie, čistenie a svojím dodávateľom následne oznamuje presné údaje potrebné na fakturáciu za dodaný tovar. Tieto postupy boli správcovi dane objasnené v rámci daňovej kontroly a správca dane k tomuto vykonal miestnu ohliadku na prevádzke A. J.. Z uvedeného dôvodu žalobca považuje preto tvrdenia správcu dane za nesprávne a to, že : 1. „daňový subjekt F. R. s.r.o. nepreukázal reálnosť dodania tovaru platiteľovi W., a.s. , 2. kontrolovaný platiteľ TAJBA a.s., neprijal opatrenia, aby sa vyhol svojej účasti na daňovom podvode, čo vyplýva zo samotného preukázaného postavenia spoločnosti F. s.r.o.“. 13. Zastáva názor, že správca dane nepreukázal, že predmetný dodaný tovar sója dodal žalobcovi niekto iný, než dodávateľ F. R. s.r.o. Žalobca súčasne poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora v spojených veciach K. Ltd. (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd. (C-355/03) a Bond House Systems Ltd. (C-484/03), v ktorom sa konštatuje, že právo platiteľa dane na odpočítanie dane zaplatenej na vstupe, nemôže byť odopreté z dôvodu, že v dodávateľskom reťazci, ktorého súčasťou je plnenie platiteľa dane, je iné plnenie, ktoré predchádza, alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel, alebo mohol vedieť, poznačené pod bodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty. Ďalej poukázal, že túto zásadu Európsky súdny dvor spresnil v rozsudku Kittel (C-439/04) tak, že vo vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu uviedol, že „osobe povinnej k dani, ktorá vedela, alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty, môže byť odopreté uplatnenie nároku na odpočet dane“. Žalobca v čase realizácie predmetných obchodných transakcií, kedy mu bol dodávaný tovar sója od dodávateľa F. R. s.r.o. a ani v súčasnosti nemá vedomosť o tom, že by týmito transakciami došlo k daňovým únikom, resp. daňovým podvodom a ani počas daňovej kontroly nebolo preukázané, že by žalobca vedel, alebo mohol vedieť, že by sa realizáciou predmetných obchodných transakcií mohol podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom. 14. Žalobca ďalej konštatoval, že prijal štandardné opatrenia pri identifikácii svojich obchodných partnerov a z verejne dostupných zdrojov preveril o obchodnom partnerovi jeho existenciu a ostatné prípustné údaje podľa Obchodného registra a podľa registrov subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty. V týchto registroch bola spoločnosť F. R. s.r.o. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (dňa 29.10.2013) evidovaná a riadne zapísaná, t.j. mala status obchodnej spoločnosti zapísanej v obchodnom registri Slovenskej republiky a tiež status registrovaného platiteľa dane z pridanej hodnoty. Vo vzťahu k preverovaniu obchodného partnera žalobca poukázal na rozsudok súdneho dvora v spojených veciach Mahageben Kft. (C-80/11) a Péter Dávid (C-142/11). Žalobca je preto názoru, že daňové orgány nemôžu prenášať vlastnú úlohu kontroly na zdaniteľnú osobu pod hrozbou zamietnutia nároku na odpočítanie dane. 15. S poukazom na uvedené žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 100731197/2017 zo dňa 03.05.2017 a vec vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.03.2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že dôvodom neuznania odpočítania dane bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal a overovaním správcu dane sa nepotvrdilo, že tovar - sója bol žalobcovi dodaný práve spoločnosťou F. R. s.r.o. tak, ako to deklarujú preverované dodávateľské faktúry, čím nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane ustanovených v § 49 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH. K námietkam žalobcu týkajúcich sa preukázania splnenia podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane uplatnené žalobcom na základe preverovaných dodávateľských faktúr od deklarovaného dodávateľa F. R. s.r.o. žalovaný uviedol, že zákon o DPH v ust. § 49, § 19 ustanovuje striktné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby vzniklo právo na odpočítanie dane. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle uvedených ustanovení zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých zákonom o DPH stanovených podmienok (§ 49, § 51, 19), pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku na odpočítanie dane. 17. Základným predpokladom pre vznik práva na odpočítanie dane u príjemcu tovaru, v danom prípade žalobcu, je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi F. s.r.o. a to z titulu reálneho dodania tovaru. XX. Podmienky, za ktorých žalobcovi vzniká právo na odpočítanie dane, sú hmotno-právnej povahy, splnenie ktorých musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Pokiaľ si žalobca uplatní právo na odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr vyhotovených dodávateľom, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod tak, ako to deklarujú preverované dodávateľské faktúry, bol aj reálne uskutočnený dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, dodacími vážnymi lístkami, ale je potrebné preukázať aj ich vecné naplnenie, pretože samotná faktúra, dodací list, vážne listy bez reálneho preukázania a zdaniteľného obchodu nie sú dôkazom o tom, že žalobca ako platiteľ dane skutočne prijal tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť dodávateľovi uvedenému na faktúre a má právo nakladať s hmotným majetkom. 19. Z preskúmavaného rozhodnutia ako aj z administratívneho spisu správcu dane jednoznačne vyplýva, že žalobca nepreukázal a overovaním správcu dane sa nepotvrdil, že tovar - sója bol žalobcovi dodaný práve deklarovaným dodávateľom F. R. s.r.o. tak, ako to deklarujú preverované dodávateľské faktúry, čím nebolo preukázané splnenie základnej podmienky potrebnej na odpočítanie dane ustanovenej v § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u žalobcom deklarovaného dodávateľa, spoločnosti F. R. s.r.o., a preto nebol žalobcovi žalobou napadnutým rozhodnutím uznané právo na odpočítanie dane v celkovej sume XX.XXX,XX eura. 20. Preverovaním u dodávateľa F. R. s.r.o., ktoré je podrobne opísané v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane, nebolo preukázané, že deklarovaný dodávateľ F. R. s.r.o. nadobudol právo nakladať s predmetným tovarom (so sójou) ako vlastník, t.j. že deklarovaný tovar sója nakúpil a teda nemohol ani predmetný tovar - sóju ďalej žalobcovi predať. To znamená, že dodávateľovi F. R. s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru - sóje v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH a tým žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH. Poukázal, že žalobca ani v žalobe nepredložil také dôkazy, ktoré by skutkový stav v preverovanej veci preukázali inak, ako ho správca dane v daňovej kontrole zistil a vo vyrubovacom konaní vyhodnotil a odôvodnil. S poukazom na uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Právne posúdenie veci 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 24. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 25. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovo malo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti, v rámci verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 26. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 27. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.: 101800917/2017 zo dňa 21.08.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 100731197/2017 zo dňa 03.05.2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013. 28. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno - právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. 29. Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (§ 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z.). 30. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane (§ 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z.). 31. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z.). 32. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada (§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 z.z.). 33. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane (§ 3 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z.z.,). 34. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 35. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 36. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z., ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 37. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 38. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia. 39. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) zák. č. 563/2009 Z.z., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. 40. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 41. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 42. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 43. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 44. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 45. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či správca dane skutkový stav zistil dostatočne a riadne a či z takto zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery a vec s ohľadom na takto zistený skutkový stav aj správne právne posúdil. 46. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP. 47. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd preukázané, že na základe zistení správcu dane z vykonanej daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2013, z ktorej bol vypracovaný protokol č. 103280505/2016 zo dňa 06.06.2016 a zo zistení vo vyrubovacom konaní, správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 a to z dôvodu, že podľa správcu dane žalobcom deklarovaná obchodná transakcia vytvorila neoprávnenú daňovú výhodu, pretože k obchodu nedošlo tak, ako vyplýva z fakturačného toku dokladov k tovaru. Daňový subjekt F. R. s.r.o. žiadnym spôsobom nepreukázal ekonomické vlastníctvo tovaru, nebol preukázaný nákup tovaru daňovým subjektom F. R. s.r.o.; a ak nie je preukázaný nákup tovaru, nemôže byť vierohodne preukázaný ani jeho predaj. Na faktúrach bolo deklarované iba plnenie podľa obsahu a nie podľa reálneho dodania. 48. Žalobca v žalobe namietal, že dodaním tovaru sója žalobcovi podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH nepochybne vzniklo právo odpočítať daň z tohto tovaru a to v deň dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH). Tovar sója dodaný od platiteľa F. R. s.r.o. bol dodaný riadne a spôsobom, že žalobca mohol v deň jeho dodania nakladať s týmto tovarom ako vlastník v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH. Týmto vzniklo žalobcovi právo postupovať podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a za dodaný a zaplatený tovar sója uplatniť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Je názoru, že predloženými dokladmi preukázal riadne dodanie tovaru dodávateľom, a to spoločnosťou F. R. s.r.o. Je preto názoru, že si splnil svoju dôkaznú povinnosť a správca dane nesprávne vyhodnotil rozloženie dôkazného bremena v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku, a teda správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho vec aj nesprávne právne posúdil. 49. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca nadobudnutie tovaru „semeno sóje - sójové bôby“ od dodávateľa F. R. s.r.o. deklaroval na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy č. 001/F./sója/2013, predmetom ktorej bola dodávka tovaru semeno sóje v objeme 500 ton do miesta dodania tovaru D. J. (sklad žalobcu) na termín dodávky v mesiaci október a november 2013, ktorá bola podpísaná dňa 29.10.2013 v Čani. Za predávajúceho F. R. s.r.o. kúpnu zmluvu podpísal p. D. T., za kupujúceho Z.. J. T., predseda predstavenstva a Z.. S. U., člen predstavenstva. V zmysle čl. III. bod 2 tejto zmluvy bola dohodnutá fakturácia po predchádzajúcom vzájomnom odsúhlasení hmotnosti jednotlivých dodávok tovaru na základe evidencie príjmu, vážnych lístkov a laboratórnych rozborov kupujúceho. 50. K dodávateľským faktúram vyhotovených platiteľom F. R. s.r.o. žalobca predložil doklad o zaúčtovaní, príjemka materiálu, návrh kúpnej zmluvy, na ktorých chýbali podpisy kompetentných osôb a vážne lístky. 51. Z porovnania údajov na dodávateľských faktúrach a vážnych lístkoch správca dane zistil, že fakturované množstvo sa nezhoduje s množstvom uvedeným na vážnych lístkoch a rozdiel bol zistený v množstve spolu 40,478 ton. 52. Z odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti doručenej správcovi dane dňa 12.01.2015, správca dane zistil, že vozidlá uvedené v predložených vážnych lístkoch nevyužívali vymedzené úseky ciest prostredníctvom tzv. „ticketingu“ a taktiež záznamy z Elektronického mýtneho systému s prejazdmi vozidiel, tzv. prejazdy - brány nepotvrdili pohyb vozidiel v dátume a v čase, ako je uvedené na vážnych lístkoch. 53. Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Košice I. správca dane zistil, že spoločnosť F. R. s.r.o. dňa 04.02.2014 zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou N. A. Z. s.r.o., XXX X., Z.: XXXXXXXXX XX a podľa zistení miestne príslušného správcu dane ( odpoveď zo dňa 30.07.2014) spoločnosť N. A. Z. s.r.o. sa na adrese sídla spoločnosti nenachádza, so správcom dane nekomunikuje, nepodáva žiadne daňové priznania. 54. Za účelom riadneho zistenia skutkového stavu správca dane dňa 04.12.2014 vypočul svedka p. D. T., bývalého prokuristu F. R. s.r.o. v novembri 2013, ktorý uviedol, že obchod žiadnym spôsobom neriadil, iba preberal údaje od žalobcu, ktoré mali byť uvedené na faktúre, účtovníctvo viedol svojpomocne. V novembri 2013 dodával sójové bôby a sójové semeno žalobcovi, nevie, kto vystavoval faktúry, ale faktúry sú ním podpísané a pečiatka je tiež jeho. Je stavebník a v tejto komodite sa veľmi nevyzná, nespomína si, kde sa dozvedel informácie k tomuto obchodu. Vie, že sójové bôby pochádzali z Maďarska alebo od Čiernej nad Tisou, svojich dodávateľov tovaru, ktorý bol predmetom dodávky pre žalobcu nepozná, bolo to z viacerých miest, nevie si spomenúť ani na jedného dodávateľa. Vie len, že boli aj nejakí z Maďarska a kvalita nebola dosť dobrá. Pri nakládke tovaru zo strany F. R. s.r.o. tam nebol nikto, s tovarom manipulovali iba v TAJBA a.s., nevie kto, on nemal ani možnosť, išlo to priamo do síl. On nemá žiadne skladovacie priestory a tovar išiel priamo od jeho dodávateľa k žalobcovi. Bol približne pri prvých dvoch vykládkach, potom už komunikoval iba cez p. T.. Vykládka bola asi v Čani, približne 2 prípady a niekde pri Michaľanoch. Technik mu zavolal a povedal mu, aké je množstvo a kvalita sušiny, koľko sa môže faktúrovať, jeho meno si nepamätá a ani telefónne číslo, až potom vystavoval faktúry pre žalobcu, on nahlásil údaje účtovníčke, no nepamätá si ktorej a ona mu urobila faktúru. S účtovníčkou sa stretol v obchodnom komplexe K.. Ľudia, ktorí dovážali tovar, si hradili dopravu, on dopravu neobjednával a ani neplatil. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že nemá žiadny software, nie je ekonóm, no spisovanie dokladov si robil sám. Papiere dal do fasciklov a potom ich dal niekomu spracovať, stále to bol niekto iný. DPH priznanie mu stále niekto spracoval a nevie, či bol mesačný alebo štvrťročný platiteľ. Nepamätá si ani, kto odniesol a spracoval daňové priznanie k DPH, hoci ho odniesol aj on, nepamätá si ani, na ktorý daňový úrad. V závere svojej výpovede svedok uviedol, že spoločnosť F. R. s.r.o. nemala žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, nemala žiadne majetky. 55. Žalobca na základe jeho svedeckej výpovede vedel, že obstaráva tovar od inej osoby, riadil celkovo obchodnú činnosť a k tvrdeniu svedka D. T. sa nevyjadril. 56. Podľa zistení správcu dane preverované debetné bankové operácie k bankovým výpisom k bankovému účtu 2920900262/1100 za obdobie od 30.9.2013 do 03.02.2014 nepotvrdili na podnikateľskom bankovom účte daňového subjektu F. R. s.r.o. bezhotovostnú úhradu potencionálnym dodávateľom preverovanej komodity, t.j. neboli zaznamenané bezhotovostné operácie (z dodávateľsko - nákupných faktúr), pretože debetné obraty na bankovom účte sa realizovali hlavne výberom hotovosti p. D. T.. 57. Vo vyrubovacom konaní začatom dňa 09.06.2016 na základe ďalších žalobcom predložených dôkazov správca dane na ústnom pojednávaní konanom dňa 30.09.2016 vypočul podpredsedu predstavenstva žalobcu Z.. S. U., ktorý uviedol, že u žalobcu bol zaradený na pozícii obchodného riaditeľa a člen predstavenstva, zabezpečoval prípravu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol nákup tovaru sójové bôby od spoločnosti F. R. s.r.o. Tohto partnera v rámci interných postupov preveroval, jednalo sa o nového partnera, ktorý bol preverený, či spĺňa všetky náležitosti na uzavretie kúpnej zmluvy. Pána D. T. videl možno dvakrát, nepamätá si, či zmluvu podpisoval v jeho prítomnosti. Nevie, kde bol tovar naložený a kto bol pestovateľ a taktiež nevedel, od koho bude spoločnosť F. s.r.o. sójové bôby nakupovať. 58. Správca dane preveroval aj prepravu tovaru sója vozidlom P.: S. XXX maďarskou prepravnou spoločnosťou Y. U. X. A. W., HU, kde bolo miesto nakládky a vykládky, identifikácia osôb zúčastnených na obchode, kto objednával a hradil prepravu v kontrolovanom zdaňovacom období. Za tým účelom zaslal maďarskej finančnej správe žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. 59. Z odpovede doručenej dňa 11.01.2017 správca dane zistil, že zástupcovia spoločnosti Y. U. potvrdili prepravu vozidlom P. S. XXX, ktoré je v ich vlastníctve, prepravu objednával daňový subjekt J., s.r.o. Z.: XXXXXXXX, X. a predložili vyhotovenú faktúru za prepravu, ktorej úhrada bola vykonaná v hotovosti a povinnosť platiť daň bol odberateľ služby t.j. daňový subjekt J. s.r.o. Taktiež potvrdili, že v čase od 11.11.2013 do 15.11.2013, 26.11.2013 a 27.11.2013 bol dopravný prostriedok použitý v zahraničí na Slovensku a do Maďarska sa vrátil bez naloženia, prázdny. CMR doklady neboli vystavené, nakoľko sa jednalo o vnútroštátnu slovenskú prepravu. Vozidlo bolo použité na Slovensku. K odpovedi boli priložené aj sprievodné prepravné doklady, na ktorých je uvedené, že preprava sa uskutočnila z miesta U., Y., D., W. pri S., spoločnosť CH Z. W. Y. s.r.o., R. č. XX, Z.: XXXXXXXX, G.. s.r.o., W. XX, IČO: XXXXXXXX, A. X., T., IČO: XXXXXXXX, do miesta TAJBA. a.s. Michaľany. 60. Ďalším preverovaním správca dane zistil, že daňový subjekt J. s.r.o. v zdaňovacom období november 2013 podal negatívne daňové priznanie, daň neodviedol a nevykázal žiadne zdaniteľné plnenia v tuzemsku. Spoločnosť J. s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou A. F. s.r.o., ktorá bola prevedená na maďarského občana, neplní si povinnosti voči správcovi dane, je nekontaktná. 61. Následne dňa 23.03.2017 správca dane vykonal miestne zisťovanie u daňových subjektov A. X., s.r.o. a G. s.r.o. a zistil, že tovar bol vypestovaný na Slovensku, že tieto daňové subjekty sú prvovýrobcami. Tieto daňové subjekty predložili vyhotovené faktúry na predaj sójových bôbov odberateľovi do Maďarska a k tomu i prepravné CMR potvrdené pečiatkou maďarského prepravcu Y. U. a vývoz do Maďarska, čo však nekorešponduje s odpoveďou maďarskej finančnej správy, v ktorej bolo uvedené, že preprava bola iba na Slovensku a do Maďarska dopravné prostriedky prišli prázdne, bez nákladu. 62. Správca dane z internej databázy finančnej správy zistil, že v zdaňovacom období november 2013 bolo vykonané miestne zisťovanie príslušným správcom dane u daňového subjektu O. Z. W. Y. s.r.o., ktorá bola uvedená na prepravnom doklade. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 15.05.2014 správca dane zistil, že v zdaňovacom období november 2013 na adrese sídla spoločnosti R. XX sa nachádzala chátrajúca budova, neobývaný rodinný dom, na ktorom nebolo označenie spoločnosti, ďalej bolo zistené, že obec Petrovce nedala súhlas so zriadením sídla a nemá vedomosť o tom, že spoločnosť CH Z. W. Y. s.r.o. vykonávala nejakú činnosť. Konateľ nevedel predložiť záznamy DPH za zdaňovacie obdobie november 2013. Správca dane vykonal nazretie do spisu tohto daňového subjektu. Konateľom tejto spoločnosti od 01.12.2013 sa stal maďarský občan, spoločnosť so správcom dane nekomunikuje, neplní si daňové povinnosti. 63. V zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 563/2009 Z. z. daňovou kontrolou správca dane zisťuje, alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (zákon o DPH) a daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 64. Správca dane predmetnou daňovou kontrolou na dani z pridanej hodnoty preveroval splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane a vznik daňovej povinnosti v zmysle ustanovení zákona o DPH, ale zároveň v zmysle ustanovenia § 24 zákona č. 363/2009 Z. z. dbal, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom nebol viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 65. Účelom daňovej kontroly je teda zistenie, či daňové subjekty v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi plnia svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. 66. Správca dane v rámci daňovej kontroly nevykonal len formálnu kontrolu predložených dokladov, ale sa zameral predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia vo všetkých vzájomných súvislostiach. Z dôvodu preverenia dodržania podmienok ustanovených zákonom o DPH správca dane preveroval uskutočnenie fakturovaných dodaní, zisťoval existenciu, pôvod. 67. Z úkonov správcu dane vykonaných počas daňovej kontroly i vyrubovacieho konania súd zistil, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu a vyvrátenia pochybností, ktoré vznikli počas daňovej kontroly o tom, či deklarované dodanie tovaru prebehlo tak, ako je deklarované na predložených dokladoch. Hlbším preverovaním súvisiacich skutočností s preverovanou deklarovanou obchodnou transakciou došlo práve k utvrdeniu sa v pochybnostiach správcu dane, ktoré však žalobca nevedel žiadnym spôsobom vyvrátiť, a to ani výpoveďou svedka D. T., ktorý bol v čase deklarovaného dodania tovaru prokuristom deklarovaného dodávateľa F. s.r.o., na výpoveď ktorého sa žalobca odvoláva aj v podanej žalobe. 68. Podľa názoru súdu skutkový stav, tak, ako ho zistil správca dane, žalobca žiadnym spôsobom a ani dôkazom predloženým správcovi dane a ani v odvolacom konaní nespochybnil a pochybnosti správcu dane nevyvrátil. 69. Podľa zistení správcu dane bol tovar sója vyrobený na Slovensku. Slovenskí prvovýrobcovia predali tovar maďarskému odberateľovi, o čom vyhotovili faktúru za intrakomunitárne dodanie do Maďarskej republiky: predložili potvrdený prepravný doklad CMR k vývozu tovaru prepravcom a maďarským odberateľom. Avšak podľa odpovede Maďarskej finančnej správy, tovar ale nikdy neopustil územie Slovenska; prepravu tovaru maďarskými vozidlami objednávala a hradila v hotovosti slovenská spoločnosť J., s.r.o.. ktorá neuskutočnila žiadne zdaniteľné plnenia v tuzemsku (za kontrolované zdaňovacie obdobie november 2013 podala negatívne daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty). 70. Z uvedeného vyplýva, tak ako aj správne konštatoval správca dane, že predmetná obchodná transakcia vytvorila neoprávnenú daňovú výhodu, pretože k obchodu nedošlo tak, ako to vyplýva z fakturačného toku dokladov k tovaru. Deklarovaný dodávateľ F. R. s.r.o. žiadnym spôsobom nepreukázal ekonomické vlastníctvo tovaru, nepredložil faktúry ani iné dokumenty preukazujúce nákup tovaru, jeho úhradu, nepreukázal pôvod tovaru, nepozná a nevie identifikovať svojich dodávateľov. Deklarovaný dodávateľ F. R. s.r.o. nepreukázal reálne dodanie tovaru odberateľovi TAJBA, a.s. U deklarovaného dodávateľa F. s.r.o. nebol preukázaný reálny nákup tovaru a ak nie je preukázaný nákup tovaru, nemôže byť vierohodne preukázaný ani jeho predaj. Z uvedeného vyplýva, že na faktúre bolo deklarované iba plnenie podľa obsahu a nie podľa reálneho dodania. Daňová povinnosť uvedená na predmetných faktúrach je iba z titulu formálneho uvedenia a nie z titulu vzniku povinnosti pri reálnom dodaní platiteľom, ktorý vyhotovil doklad. 71. Pokiaľ si žalobca uplatňoval právo na odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr vyhotovených dodávateľom, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol aj reálne uskutočnený dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach tak, ako to preverované dodávateľské faktúry deklarujú. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, dodacími vážnymi lístkami, ale je potrebné preukázať aj ich vecné naplnenie, pretože samotná faktúra, dodací list, vážne listy bez reálneho preukázania zdaniteľného obchodu nie sú dôkazom o tom, že žalobca ako platiteľ dane skutočne prijal tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť dodávateľovi a má právo nakladať s hmotným majetkom. 72. Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnom predložení dokladov (faktúr, dodacích listov, vážnych lístkov) s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať, že tovar bol skutočne dodaný dodávateľom na nich uvedeným. Predloženie faktúr je len splnenie formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane. Faktúra, hoci obsahuje všetky formálno-právne náležitosti, je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľná len vtedy, ak v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných dokladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených platiteľom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť na platiteľovi, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a platiteľom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej. 73. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa je potrebné uviesť, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti zistené správcom dane. Právo na odpočítanie dane je podmienené nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi príslušným tovarom alebo službami a zdaniteľnými plneniami, ktoré platiteľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 74. Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania počas daňovej kontroly vzišli tak závažné pochybnosti o reálnosti dokladmi žalobcu preukazovaného obchodného plnenia, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať jeho skutočné realizovanie aj ďalšími dôkazmi podporujúcimi jeho uplatnený nárok voči správcovi dane. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že tieto pochybnosti nadobudol správca dane až z dokazovania vykonaného s časovým odstupom od uskutočnenia deklarovaného obchodu. Práve naopak, v prípade takto zistených pochybností, žalobca mal vyvinúť aktivitu, aby preukázal všetkými možnými priamymi i nepriamymi dôkazmi, že obchod bol skutočne uskutočnený tak, ako bol ním deklarovaný na ním predložených dokladoch. Je neobvyklé, ak obchodná spoločnosť vykonáva podnikanie za účelom dosiahnutia zisku, aby nebola pri výkone svojej podnikateľskej činnosti obozretná a neuchovala si pre prípad kontroly dôkazy, resp. dokumentáciu, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť pochybnosti správcu dane a žalobca by tým mohol preukázal i obozretnosť pri výkone podnikania a tiež, že podnikanie vykonáva v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. 75. Podľa názoru súdu žalobca vierohodným spôsobom nevedel preukázať, že mu bol dodaný tovar od dodávateľa F. R. s.r.o. v preukázanom množstve a kvalite a jeho ďalšie využitie. 76. Správca dane síce v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že „tovar sója bol dodaný žalobcovi“, avšak uvedené bolo žalobcom v podanej žalobe vyňaté z kontextu textu odôvodnenia rozhodnutia. Správca dane v odôvodnení následne vysvetlil, že toto dodanie bolo len formálne deklarované za účelom získania daňovej výhody, čo z odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne vyplýva. 77. Podľa názoru súdu správca dane prijal nespochybniteľný záver, že žalobca nesplnil podmienky pre vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH a právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od deklarovaného dodávateľa F. R. s.r.o. v celkovej sume XX.XXX,XX eura nepriznal. Zapojením sa žalobcu do reťazca spoločností obchodujúcich s tovarom sójou, ktorého reálna existencia v reálnom množstve a kvalite tovaru sójové bôby preukázaná nebola, napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v zákone o DPH, došlo k zneužitiu princípu fungovania mechanizmu dane z pridanej hodnoty s cieľom získania daňovej výhody. 78. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR argumentácia svedčiaca právu na odpočet dane nemôže vychádzať len z priamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach s využitím teleologického a systematického výkladu prihliadnuť i na základné princípy, na ktorých je výber DPH postavený. 79. Súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, kde súdny dvor pripomenul, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky Halifax zo 07.12.2010, R, C-285/09, bod 36, ako aj z 27. 10. 2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50) a osoby podliehajúce súdnej právomocí sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie a ani judikatúry súdneho dvora (pozri najmä rozsudok z 03.03. 2005, Fini H, C-32/03, Zb. s. 1-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29.03.2012, Véleclair, C-414/10, bod 32). 80. Podľa judikatúry súdneho dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať, na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (pozri rozsudok Kittel a Recolta Recycling, bod 51). 81. Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. septembra 2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj z 21. decembra 2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). 82. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). 83. Súdny dvor EÚ konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru alebo služby platiteľom dane a hospodárska činnosť. 84. K námietke žalobcu, že správca dane dôkazné bremeno neuniesol a nezákonne preniesol túto daňovú povinnosť na žalobcu, súd uvádza, že v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku je dôkazné bremeno predovšetkým na daňovom subjekte, ktorý si uplatňuje odpočet dane v zmysle § 49 až 51 zákona o DPH. Tento názor podporuje viacero rozsudkov Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, rozsudok NS SR č. 3 Sžf/24/2012 a uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 401/09-17). Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 24 ods. 1 daňového poriadku), nakoľko si tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Aj keď je platiteľ v pozícii odberateľa, rovnako musí preukázať, že zdaniteľné plnenie sa reálne uskutočnilo tak, ako je deklarované na dokladoch. V prípade, že správca dane na základe konkrétnych informácií nadobudne závažné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov a vyjadrení daňového subjektu, nemôže ich uznať ako relevantné, kým kontrolovaný daňový subjekt zistené pochybnosti neodstráni. 85. Obdobne Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 3Sžf 56/2016 konštatoval, že zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania. 86. Preto, ak správca dane nadobudol závažné pochybnosti o reálnosti preukazovaných obchodných dodávok tovarov žalobcovi, daňové orgány dospeli k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení vyplývajúcich z predložených daňových dokladov. Bolo preto potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo postihované zásadou neutrality DPH. 87. Taktiež súd musí prisvedčiť žalovanému, že žalobca nepreukázal, ako a akým spôsobom si overoval dôveryhodnosť svojho dodávateľa pri obchodnej spolupráci, čím prijal na seba riziko zapojenia sa do pochybných predmetných transakcií. 88. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako tomu bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom. Žalobca podľa názoru súdu nepreukázal napr. ani to, či si vzhľadom, na väčšie množstvo tovaru preveroval priestory, v ktorých je tovar skladovaný, resp. možnosti jeho skladovania u deklarovaného dodávateľa. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. Z obsahu žalobcom predložených listinných dokladov nemožno vyvodiť záver o reálnom dodaní tovaru žalobcovi zo strany deklarovaného dodávateľa. Taktiež bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi ním a deklarovaným dodávateľom bude spochybnené. Uvedený právny názor vyplýva i z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/9/2012, sp.zn. 10Sžfk/13/2019. 89. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcu zo zákona o správe daní, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný potvrdil, zodpovedá zásadám logického myslenia a medziam správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. 90. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žalobcove námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 91. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. 92. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.