Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/266/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201827 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201827.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31303862, so sídlom v Tulčíku 310, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra 1, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Mestské lesy Banská Bystrica, s.r.o., so sídlom Dolný Harmanec 51, 976 03 Dolný Harmanec, 2. Združenie domových samospráv, so sídlom Nám. SNP 13, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 6517/2017-9.2 (27/2017 - rozkl.) zo dňa 22.10.2017 a prvostupňového rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR sp. zn. 3408/2017-6.3 zo dňa 18.05.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného ministra životného prostredia Slovenskej republiky sp. zn. 6517/2017-9.2 (27/2017 - rozkl.) zo dňa 22.10.2017, ako aj prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody sp. zn. 3408/2017-6.3 zo dňa 18.05.2017 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. Ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. Žalovaný rozhodnutím sp. zn. 6517/2017-9.2 (27/2017 - rozkl.) zo dňa 22.10.2017 podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku zamietol rozklad Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, 082 13 Tulčík 310 (žalobca) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody sp. zn. 3408/2017-6.3 zo dňa 18.05.2017, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a § 46 Správneho poriadku povolil spoločnosti Mestské lesy Banská Bystrica s.r.o., Dolný Harmanec 51, 976 03 Dolný Harmanec, IČO: 31 642 365 výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, t.j. povolilo jej usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v Poľovnom revíri Mesta Banská Bystrica, držať ho a prepravovať a súčasne nepovolilo výnimku zo zákazu ustanoveného v § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, čiže nepovolilo jej usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v Poľovnom revíri Mesta Banská Bystrica. 2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že v rámci správnych konaní o povoľovaní výnimiek z podmienok ochrany medveďov hnedých ministerstvo podané žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, pritom hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďov hnedých, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona o ochrane prírody. Pri svojej rozhodovacej činnosti ministerstvo vychádza okrem týchto stanovísk ŠOP SR aj z dôkazov a vyjadrení predložených účastníkmi konania a z ďalších skutočností, ktoré sú mu známe z úradnej činnosti a každý prípad hodnotí osobitne vzhľadom na konkrétny obsah administratívneho spisu v uvedenej veci. So skutkovými závermi vyplývajúcimi z týchto podkladov následne správny orgán oboznamuje účastníkov konania ako s podkladmi rozhodnutia. Ministerstvo podľa názoru osobitnej komisie v danom prípade dostatočne zistilo skutkový stav veci na základe podkladov predložených ŠOP SR a Správou CHKO Poľana, ktoré obsahovali údaje o napadnutí p. Slavomíra Nemčoka medveďom v lokalite Nemecké v roku 2016 a o čoraz častejšom prenikaní medveďov do blízkosti ľudských sídiel - uvedené boli intravilány mestských častí Mesta Banská Bystrica (Uľanka, Nový Svet, Laskomer) a obcí Riečka, Kordíky a Harmanec. 3. Uvedené skutočnosti za daných okolností nasvedčovali záveru, že v danom území pretrváva riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí, predovšetkým z dôvodu častých pohybov medveďov v zastavaných častiach vyššie uvedených ľudských sídiel. ŠOP SR a Správa CHKO Poľana v rámci predložených odborných stanovísk jednoznačne odporučili povoliť požadovanú výnimku a konštatovali, že na jej povolenie sú splnené požadované podmienky v zmysle zákona o ochrane prírody. Ministerstvo malo teda v predmetnej veci preukázané, že na povolenie požadovanej výnimky boli splnené podmienky v zmysle § 40 ods, 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody a povolenie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody na strane 3 a 4 napadnutého rozhodnutia podrobne a náležitým spôsobom zdôvodnilo. Osobitná komisia sa s týmito závermi ministerstva stotožnila. V súvislosti s návrhom LZ VLK na likvidáciu všetkých krmovísk a vnadísk na území Poľovného revíru Mesta Banská Bystrica osobitná komisia zastáva v uvedenej veci nasledujúci právny názor: „Ako vyplýva z predložených podkladov rozhodnutia, problematické jedince medveďa hnedého nie sú v tomto prípade lákané do blízkosti ľudských sídel vnadiskami a krmoviskami zriaďovanými pre zver, ale do blízkosti ľudských sídel prenikajú najmä z dôvodu vysokého počtu medveďov v predmetnom poľovnom revíri, zrejme preto, že v blízkosti ľudských sídiel nachádzajú väčší počet antropických zdrojov potravy než vo svojom prirodzenom, lesnom prostredí (ovocné stromy, záhradné plodiny a pod. Zlikvidovanie všetkých týchto antropických vplyvov v danom prípade nie je reálne. Uplatňovanie preventívnych opatrení proti spôsobovaniu škôd je tiež problematické z dôvodu, že tieto škody spravidla nie sú obyvateľmi daných lokalít nahlasované príslušným orgánom.“ Ako vyplýva z vyššie uvedeného, v prípade prenikania medveďov do blízkosti ľudských sídiel na území Poľovného revíru Mesta Banská Bystrica sa nepreukázala žiadna súvislosť, ktorá by toto ohrozovanie ľudí spájala s akýmikoľvek vnadiskami a krmoviskami nachádzajúcimi sa na území poľovného revíru, prípadne so zabezpečením odpadkov, na ktoré LZ VLK upozorňovalo vo svojom vyjadrení k podkladom napadnutého rozhodnutia a v predloženom rozklade. 4. Čo sa týka návrhu LZ VLK týkajúceho sa odplašovania medveďov, ktoré sa začínajú pohybovať v blízkosti ľudských sídiel, uvedený návrh sa javí ako nerealizovateľný. S prihliadnutím na nepredvídateľnosť prenikania medveďov do blízkosti ľudských sídiel, kvôli ktorému je nemožné odhadnúť, ktorý majetok by mali členovia miestnych poľovníckych združení ochraňovať pred medveďmi, nie je zrejmé, kto by mal takto navrhnuté odplašovanie vlastne realizovať a akými prostriedkami tak, aby bolo proti medveďom dlhodobo účinné. V prípade, že by toto odplašovanie mali vykonávať samotní obyvatelia ľudských sídiel, ku ktorým prenikli jedince medveďa hnedého, osobitná komisia zastávala názor, že táto povinnosť uvalená na ľudí odborne nevyškolených v danej problematike by len podstatne zvýšila riziko ohrozenia obyvateľstva v danej lokalite. Aj na základe uvedeného považovala osobitná komisia povolenie výnimky z podmienok ochrany medveďa hnedého v zmysle § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody v súvislosti s § 35 zákona o ochrane prírody za postup, ktorý bol plne v súlade so zákonom o ochrane prírody. V nadväznosti na vyššie uvedené osobitná komisia považovala za neopodstatnenú citáciu LZ VLK zo stanoviska Správy Tatranského národného parku č. TANAP 1062/2015 z 21. 7. 2015 vydaného v skutkovo obdobnej veci, podľa ktorého: „Všetky vnadiská, na ktorých sa koncentrujú medvede, bez ohľadu na vegetačné obdobie predstavujú významný medzičlánok smerujúci k postupnej synantropizácii hlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Táto skutočnosť následne niekoľkonásobne zvyšuje riziko nebezpečného stretu s človekom.“ Ako už bolo uvedené vyššie, podané žiadosti užívateľov poľovných revírov ministerstvo každoročne posudzuje z podkladov pripravených ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na poľnohospodárskych kultúrach, hospodárskych zvieratách a včelstvách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov, pričom v každom jednom prípade sa posudzujú konkrétne podmienky súvisiace s výskytom medveďov v danej lokalite a oprávnenosť povolenia požadovanej výnimky v zmysle § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody. Vzhľadom na skutočnosť, že pri zhromažďovaní podkladov rozhodnutia sa ministerstvo zaoberá údajmi zistenými o konkrétnej lokalite a podmienkach výskytu medveďov v tejto lokalite, v danej súvislosti nie je relevantný citát zo stanoviska ŠOP SR týkajúci sa inej lokality, nakoľko podmienky na oboch lokalitách, výskyt škôd spôsobených medveďmi a ohrozenie obyvateľov medveďmi nie sú na oboch lokalitách totožné. Tento citát v danom prípade preto nie je možné vztiahnuť ani na podmienky v Poľovnom revíri Mesta Banská Bystrica, ktorého sa týka predložená žiadosť žiadateľa. 5. Z uvedeného dôvodu osobitná komisia ako neopodstatnené vyhodnotila aj námietky LZ VLK týkajúce sa nedoplnenia zoznamu preventívnych opatrení a zoznamu krmovísk do podkladov napadnutého rozhodnutia. ŠOP SR oprávnenosť povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého v danej lokalite vyhodnocovala vzhľadom na znalosť aktuálnej situácie na území predmetného poľovného revíru a znalosť etológie medveďa hnedého za daných podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadosť žiadateľa vyhodnotila ako oprávnenú, pričom jej závery ministerstvo následne riadne odôvodnilo v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí. Zhromaždenie výpočtu všetkých uskutočnených preventívnych opatrení uskutočnených v danej lokalite s cieľom prevencie škôd spôsobovaných medveďmi do uceleného zoznamu a vyhodnotenie ich účinnosti je dlhodobou koncepčnou činnosťou, ktorá presahuje rámec jednotlivého správneho konania. Predovšetkým vyhodnotenie vplyvu krmovísk/ vnadísk na správanie medveďov v konkrétnych lokalitách a zhodnotenie, či tento vplyv má dosah na prenikanie jedincov medveďov do zastavaných území, by bolo dlhodobou činnosťou presahujúcou jednak primeranú dobu trvania jednotlivého správneho konania, jednak by bolo postupom, ktorý by išiel ďaleko nad rámec predloženej žiadosti žiadateľa. Podľa názoru osobitnej komisie má správny orgán v zmysle správneho poriadku dostatočne zistiť skutkový stav veci na základe podkladov predložených účastníkmi konania, stanovísk odborných orgánov a informácií známych správnemu orgánu z úradnej činnosti. Správny poriadok však nevyžaduje, aby správny orgán v priebehu správneho konania sám vytváral rozsiahle podklady rozhodnutia na pokyn účastníkov konania, a to najmä vtedy, ak má za to, že skutkový stav veci sa dá dostatočne zistiť aj z existujúcich podkladov rozhodnutia. Nezaradenie takéhoto typu zoznamu do podkladov, na základe ktorých bolo vydané predmetné napadnuté rozhodnutie, preto osobitná komisia nepovažuje za pochybenie, ktoré by si vyžiadalo zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia. 6. Žalovaný poukázal aj na právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/25/2016 zo dňa 29.06.2017. Záverom dodal, že požiadavku LZ VLK o zaradenie zoznamu krmovísk a vnadísk do podkladov rozhodnutia osobitná komisia vyhodnotila ako nedôvodnú vzhľadom na skutočnosť, že dôvodom na povolenie požadovanej výnimky bolo napadnutie p. Slavomíra Nemčoka medveďom v lokalite Nemecké a čoraz častejšie prenikanie medveďov do blízkosti ľudských sídiel - intravilány mestských častí Mesta Banská Bystrica (Uľanka, Nový Svet, Laskomer) a obcí Riečka, Kordíky aHarmanec a nie výskyt medveďov na vnadiskách v predmetnom poľovnom revíri. To, že by k prenikaniu medveďov do blízkosti ľudských sídiel dochádzalo z iného dôvodu než z dôvodu vysokého počtu medveďov v predmetnom poľovnom revíri, alebo že by uvedené prenikanie medveďov do blízkosti ľudských sídiel malo súvislosť s prítomnosťou krmovísk/vnadísk na území predmetného poľovného revíru, nebolo v rámci správneho konania ohľadom žiadosti žiadateľa preukázané žiadnym podkladom, ktorý by nasvedčoval uvedenej skutočnosti. II. žaloba a námietky 7. Žalobca v žalobe namietal, že podľa jeho názoru neboli splnené zákonné podmienky na udelenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého. Pripustil dôvodnosť udelenia výnimky v prípade medveďov synantropných, ohrozujúcich svojim správaním zdravie ľudí v lokalitách, v ktorých uplatňované preventívne opatrenia nie sú účinné. Žalobca poukázal na skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik problémov s týmto chráneným živočíchom a poukázal na to, že usmrtenie náhodného medveďa na vnadisku uvedené problémy neodstráni. Žalobca vyjadril zásadný nesúhlas s umožnením lovu na vnadisku, keďže vnadením sa môžu do blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí schádzať medvede so širšieho okolia a zvyšovať tak riziko vzniku konfliktných situácií. Žalobca poukázal na to, že účinnými a základnými prostriedkami na elimináciu vzniku škôd a nebezpečných stretov je predovšetkým zlikvidovanie krmovísk a vnadísk s potravou. Zdôraznil, že prikrmovanie a vnadenie zvierat podporuje závislosť medveďov na antropických zdrojoch a spôsobuje koncentráciu medveďov v blízkosti vnadísk. Žalobca zdôraznil, že usmrtenie náhodných jedincov na vnadisku nemožno považovať za preventívne opatrenie, pričom vnadenie je aktivitou priamo ohrozujúcou zdravie a bezpečnosť ľudí. Prvostupňový správny orgán povolil rozhodnutím sp. zn. 3408/2017 - 6. 3 zo dňa 18. 5. 2017 výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) ZOPK, teda usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri, pričom stanovil podmienky týkajúce sa časovej platnosti udelenej výnimky, parametrov jedincov, ktorých možno usmrtiť a povinností žiadateľa oznámiť čas lovu a aj odstrel medveďa ŠOP SR. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v ktorom poukázal na to, že sa prvostupňový správny orgán nevysporiadal s jeho argumentami proti udeleniu výnimky uvedenými v jeho vyjadrení zo dňa 28. 4. 2017. Poukázal na to, že výnimka udelená prvostupňovým rozhodnutím nezabezpečí naplnenie cieľa, a navyše, vnadenie priláka ďalších medveďov do blízkosti sídel, čiže povedie naopak k zvýšeniu pravdepodobnosti nebezpečných stretov. 8. Napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov nie sú v súlade s ust. § 40 ods. 2, ods. 3 ZOPK a zároveň ani v súlade s ust. § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 Správneho poriadku. Žalobca už v rozklade namietal, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého postriežkou, teda na vnadisku, a v jeho podmienkach obmedzuje vnadenie len na zákaz mäsitej návnady, nepovedie naopak k zvýšeniu nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť ľudí. Žalobca v priebehu konania uvádzal, že umožnením lovu na vnadisku sa vytvorí nebezpečenstvo, že do blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí sa budú schádzať medvede za návnadou aj zo širšieho okolia, čím sa na jednej strane znemožní usmrtenie medveďov, ktoré by mali byť potenciálnym zdrojom nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť obyvateľstva a na druhej strane koncentrácia medveďov putujúcich za návnadou v skutočnosti zvýši pravdepodobnosť stretov medveďov s obyvateľstvom. Keďže žalobca poukázal na konkrétne stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody, vyhodnocujúce efekt vnadenia na migráciu medveďov ako veľmi významný, žalovaný sa v svojom rozhodnutí zaoberal aj touto námietkou. Jeho odpoveď v napadnutom rozhodnutí však nijako nereaguje na záver ŠOP SR. odbornej organizácie ochrany prírody vo vzťahu k vplyvu vnadísk na synantropizáciu medveďov, ale reagoval konštatovaním o zhromažďovaní podkladov a o tom, že „tento citát v danom prípade preto nie je možné vztiahnuť ani na podmienky v Poľovnom Revíri Mesta Banská Bystrica, ktorého sa týka predložená žiadosť žiadateľa". Žalovaný naviac na námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že prvostupňový orgán medzi podklady rozhodnutia nezahrnul zoznam preventívnych opatrení a zoznam krmovísk, skonštatoval, že Správny poriadok nevyžaduje, aby správny orgán v priebehu správneho konania sám vytváral rozsiahle podklady rozhodnutia. Dospel k záveru, že nebolo preukázané, žeby prenikanie medveďov malo súvislosť s prítomnosťou krmísk, či vnadísk, pričom ako už bolo vyššie uvedené, návrh žalobcu na vykonanie tohto dokazovania sám odmietol. Takýto postup žalovaného však nielenže nie je v súlade s jeho povinnosťou zistiť úplne a spoľahlivo skutočný stav veci, ale vyústil aj do záveru žalovaného o tom, že vnadenie ako spôsob realizácie výnimky, je spôsobilým prostriedkom na dosiahnutie sledovaného cieľa, zvýšenia bezpečnosti obyvateľstva a nie naopak faktorom, zvyšujúcim riziko stretu obyvateľstva s medveďom a koncentrácie medveďov do blízkosti ľudských sídel, ktorý je v rozpore s obsahom spisu, ale aj v rozpore so skutočnosťami známymi žalovanému z jeho činnosti. Žalobca vo svojom rozklade poukázal na stanovisko Správy TANAPu sp. zn. TANAP 1062/2015 zo dňa 21. 7. 2015 v ktorom táto odborná organizácia ochrany prírody uviedla: „Správa TANAPu disponuje množstvom preukázateľných faktov o tom, že takéto vnadiská zriadené napríklad vo vegetačnom období majú presne opačný efekt ako uvádza žiadateľ. Nielen priamo na nich, ale aj v ich bezprostrednom okolí, približne do 3 až 5 kilometrov spôsobujú veľmi nevhodnú a zároveň nebezpečnú koncentráciu medveďov do blízkosti ľudských obydlí a ostatných zariadení turistického ruchu. Všetky vnadiská, na ktorých sa koncentrujú medvede bez ohľadu na vegetačné obdobie predstavujú významný medzičlánok smerujúci k postupnej synantropizácii hlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Táto skutočnosť následne niekoľkonásobne zvyšuje riziku nebezpečného stretu s človekom. “ 9. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Rozhodnutie žalovaného, jeho skutkové závery, je však navyše v rozpore s obsahom spisu správneho orgánu. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí, tak ako to bolo vyššie uvedené, na obhajobu udelenia výnimky uvádza argumenty o tom, že určením vnadiska sa zabezpečí adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, z podkladov rozhodnutia vyplýva, že žiaden konkrétny problémový jedinec, ktorého by na základe udelenej výnimky bolo možné adresne usmrtiť, nebol identifikovaný. Ako bolo už vyššie uvedené, žalovaný na jednej strane pomerne obsiahlo v napadnutom rozhodnutí vysvetľuje, že povinnosťou správnych orgánov nie je vykonávať dokazovanie a zhromažďovať podklady rozhodnutia podľa „pokynov“ účastníkov konania - žalobcu, a teda neobstaranie si údajov o počte a lokalizácii vnadísk a krmovísk v predmetnom poľovnom revíri, nepovažuje za nedostatok prvostupňového rozhodnutia, na druhej strane tvrdí, že súvislosť medzi počtom a lokalizáciou vnadísk a krmovísk a prenikaním medveďov za potravou k včelstvám a ovciam, nebola preukázaná. Takýto postoj žalovaného je v celkom zjavnom rozpore s jeho povinnosťou vyplývajúcou mu s ust. § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, z ktorých vyplýva správnemu orgánu povinnosť zistiť úplne a spoľahlivo skutočný stav veci. Postup kedy žalovaný na jednej strane odmieta vykonať dokazovanie smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutočného stavu veci a v dôsledku takéhoto postupu neakceptuje argumenty žalobcu ako nedokázané, nemožno považovať za zákonný. Rovnaká námietka sa vzťahuje aj na neposúdenie uplatňovania a účinnosti preventívnych opatrení. 10. Doslova absurdne vyznieva argumentácia žalovaného o tom, že medveďov do blízkosti ľudských sídel neprilákalo krmovisko, či vnadisko, a ani nerealizácia preventívnych opatrení, keď v podkladoch rozhodnutia sa nachádzajú zápisy o tom, že v roku 2016 Správa CHKO Poľana uskutočnila dve pracovné stretnutia, na ktorých boli zástupcovia poľovníckych subjektov, zástupcovia poľnohospodárskych subjektov a zástupcovia miest a obcí upozornení na preventívne opatrenia „aby sa tieto konflikty minimalizovali“. Medzi preventívnymi opatreniami, teda činnosťami, ktoré by nemali byť vykonávané je uvedené, okrem iného, prikrmovanie medveďov neprirodzenou potravou, vylúčenie prikrmovania zveri mimo potrebné obdobie núdze, umiestňovanie lokalít prikrmovania do väčšej vzdialenosti“. Je nevysvetleným a nevysvetliteľným paradoxom, na základe akých skutočností dospel žalovaný k stanovisku, že prikrmovanie zveri a medveďov nie je činnosťou majúcou vplyv na prenikanie medveďov do blízkosti ľudských sídel ak ŠOP SR ako odborná organizácia ochrany prírody explicitne vo formulári vypracovanom pre účely tohto konkrétneho konania, práve uvedené skutočnosti považuje za významné pre prenikanie medveďov a uvádza ich v rámci preventívnych opatrení na zabránenie takémuto prenikaniu. Keďže udelenie výnimky z ochrany medveďa hnedého je viazané na zistenie skutočností preukazujúcich neexistenciu inej alternatívy a zároveň spôsobilosť udelenej výnimky naplniť ňou sledovaný cieľ je zrejmé, že v predmetnej veci nebola ani jedna z týchto podmienok sine qua non naplnená. Tak ako v rozklade, žalobca opätovne poukazuje aj na skutočnosť, že nebezpečné strety s obyvateľstvom, ako predpoklad udelenia výnimky podľa ust. § 40 ods. 3 písm. c) ZOPK, neboli nijakým spôsobom zdokumentované. V žiadosti žiadateľa sa o nich tento zmieňuje len vo všeobecnosti a žiaden dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia vykonaný nebol. Z rozhodnutia žalovaného, ani prvostupňového správneho orgánu nemožno zistiť, ako posúdili tieto správne orgány skutočnosť, že poľovný revír sa nachádza na území európskeho významu SKUEV0238 Veľká Fatra, NPR Svrčinník (SKUEV0241), PR Harmanecký Hlboký jarok (SKUEV0244), v ktorom je predmetom ochrany medveď hnedý, ak nebude za zohľadnenie tejto skutočnosti brané konštatovanie žalovaného, že miesta určené na usmrtenie medveďa hnedého sú lokalizované za hranice týchto území európskeho významu. 11. Je nesporné, a vyplýva to z podkladov rozhodnutia, že poľovný revír sa nachádza na území, kde je predmetom ochrany medveď hnedý a žalovanému je nesporne známe, že domovským okrskom medveďa nie je niekoľko štvorcových metrov vnadiska. Je teda nesporné, že usmrtený bude chránený živočích, na ochranu ktorého bolo predmetné územie zaradené do sústavy NATURA 2000. Keďže žalovaný pri rozhodovaní je povinný brať do úvahy aj skutočnosti známe mu z jeho činnosti, je podstatnou chybou napadnutého rozhodnutia, že pri posudzovaní žiadosti žiadateľa nebral do úvahy celkový počet udelených výnimiek v posledných rokoch vo všetkých poľovných revíroch zasahujúcich do týchto chránených území. Pokiaľ žalovaný poukazuje na „stranu 13“ materiálu „Program starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku“, v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že tento materiál ako dokument tvoriaci súčasť dokumentácie ochrany prírody a krajiny je podkladom na zabezpečenie trvalo udržateľného priaznivého stavu druhov európskeho významu a druhov národného významu. Táto dokumentácia je podkladom na činnosť a rozhodovanie orgánov ochrany prírody (§ 84 ods. 23 ZOPK). Z predmetného dokumentu vyplývajú manažmentové opatrenia, medzi ktorými sú, okrem iného: preventívnymi opatreniami zamedziť vzniku návykov na neprirodzené zdroje potravy a vzniku pozmeneného až synantropného správania medveďa hnedého, zabezpečiť elimináciu vnadísk a krmovísk pre raticovú zver, ktoré sú v rozpore s platnou legislatívou na úseku poľovníctva a predstavujú neprirodzený zdroj ľahko dostupnej a atraktívnej potravy pre medveďa hnedého. So zreteľom na uvedené úlohy v manažmente medveďa hnedého, ktoré jednoznačne kvalifikujú prikrmovanie zvery ako negatívny faktor zvyšujúci riziko pozmeneného správania medveďa hnedého, je celkom zjavné, že záver žalovaného o nevýznamnosti žalobcom navrhovaných dôkazov, či vplyvu vnadísk na prenikanie medveďov do blízkosti ľudských sídel, je v rozpore s dokumentom starostlivosti o tohto chráneného živočícha európskeho významu. Z vyššie uvedeného dokumentu zároveň vyplýva, že účinným opatrením na predchádzanie vzniku opakovaných škôd je odstránenie problémového jedinca z populácie. V predmetnej veci však, ako na to žalobca poukázal už v rozklade, nie je možné zistiť žiaden vzťah medzi usmrtením náhodne vybraného jedinca z populácie v septembri až decembri 2017 a útokom konkrétneho jedinca na Slavomíra Nemčoka v roku 2015. Rovnako v súlade so závermi pracovného stretnutia zo dňa 18. 10. 2016, nie je možné zistiť vzťah medzi škodami vznikajúcimi viete a odstrelom nešpecifikovaných jedincov v jeseni, kedy je usmrtenie medveďa hnedého atraktívne z hľadiska „poplatkového“ lovu. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Ministerstvo malo z údajov poskytnutých Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“), ako aj z informácií predložených žiadateľom preukázané, že populácia medveďa hnedého v územiach európskeho významu v blízkosti ktorých bolo usmrtenie navrhnuté (lokality usmrtenie sa nachádzajú mimo tohto územia európskeho významu), nie je ohrozená a všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v predmetnom území prosperuje a jeho populácia narastá. Rozširovanie areálu medveďa hnedého a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu a škodách na majetku spôsobených medveďom hnedým, nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom revíri mesta Banská Bystrica je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. ŠOP SR preverila fakty uvádzané v žiadosti žiadateľa a skonštatovala, že navrhuje povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého za účelom eliminácie vzniku škôd na majetku, ako aj predchádzania náhodných nebezpečných stretnutí medveďa hnedého s ľuďmi. Pokiaľ dochádza k synantropizácii veľkých šeliem, ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak, ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Ministerstvo sa v súvislosti s posúdením existencie možných alternatív k povoleniu výnimky zaoberalo možnosťou odchytu medveďov, ich umiestnenia do zoologických záhrad a vypustenia do iných lokalít. 13. Zoologické záhrady v Slovenskej republike ani v Českej republike však nemajú záujem o umiestnenie týchto živočíchov do ich zariadení a nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa problém preniesol na iné miesto. Ministerstvo odôvodnilo vydanie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu podľa ustanovenia § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody z dôvodu predchádzania závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a v záujme ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. V zmysle týchto ustanovení zákona o ochrane prírody sa nevyžaduje vznik škody na majetku alebo škodlivého následku na verejnom zdraví alebo na verejnej bezpečnosti ľudí, ale preferuje sa ochrana týchto záujmov pred vznikom škody alebo takéhoto škodlivého následku, pretože keď následok na majetku, zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má teda predovšetkým preventívny charakter a jej realizáciou sa má predchádzať vzniku škôd na majetku a nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Na základe uvedených skutočností preukazujúcich splnenie podmienok v zmysle § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody ministerstvo prvostupňovým rozhodnutím povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona o ochrane prírody v časti A. usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri mesta Banská Bystrica, držať ho a prepravovať a súčasne v časti B. nepovolilo usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Mesta Banská Bystrica. Súčasne v súlade s § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody stanovilo prísne podmienky vykonávania povolenej činnosti zohľadňujúce záujmy ochrany dotknutého druhu chráneného živočícha. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu ministerstva rozklad, o ktorom rozhodol minister životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací orgán“ alebo „druhostupňový správny orgán“) na základe návrhu Osobitnej komisie ministra životného prostredia Slovenskej republiky pre konanie vo veciach rozkladov tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 14. Žalovaný sa stotožnil s vyhodnotením podkladov prvostupňovým správnym orgánom a jeho odôvodnením povolenia výnimky v napadnutom rozhodnutí podľa ustanovení § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody. Odvolací orgán mal preukázané, že povolený odstrel jedného jedinca medveďa hnedého realizovaný postriežkou na lokalitách Lungárová a Hanzelovská v čase od 01.06.2017 do 15.12.2017 a posliedkou v okolí obcí Harmanec, Kordíky a mestských častí Banskej Bystrice v čase od 01.06.2017 do 30.11.2017, pričom usmrteniu nebude predchádzať vnadenie mäsitou návnadou nebude mať za následok pokles medvedej populácie. ŠOP SR v podkladoch zaslaných ministerstvu v rámci konania o povolení výnimky (stanovisko ŠOP SR č. ŠOPSR/273-005/2017 zo dňa 11.04.2017) navrhuje povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri mesta Banská Bystrica. ŠOP SR a Správa CHKO Poľana posúdili vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa v lokalitách blízkych územiach európskeho významu, kde usmrtenie navrhuje. ŠOP SR ďalej konštatuje, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v týchto lokalitách. Prvostupňové rozhodnutie bolo teda vydané v záujme predchádzania škôd na majetku a v záujme verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následku na zdraví, živote osôb alebo na ich majetku. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správny orgán má povinnosť chrániť práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb, za ktoré možno považovať aj ochranu majetku, zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Potreba rozhodnúť o povolení výnimky na odstrel jedného jedinca chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého vyvstala práve v súvislosti s naliehavosťou riešenia otázky ochrany a bezpečnosti obyvateľov, ich zdravia a majetku v príslušnej oblasti na území Slovenska. 15. Ministerstvo ako prvostupňový správny orgán v rámci konania vo veci vydania napadnutého rozhodnutia sa opieralo o skutočnosti a dôkazy zistené v priebehu konania od žiadateľa, účastníkov konania a ŠOP SR, ktorá v zmysle § 65a zákona o ochrane prírody ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa zákona o ochrane prírody a osobitných predpisov vrátane spracúvania odborných stanovísk pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. Ministerstvo pri rozhodovaní vychádzalo najmä zo žiadosti žiadateľa zo dňa 27.01.2017 a zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOPSR/273-005/2017 zo dňa 11.04.2017 vrátane formulára (stanoviska) príslušného regionálneho útvaru ŠOP SR - Správy CHKO Poľana zo dňa 23.03.2017 s opisom škôd spôsobených medveďom a opísanie nebezpečných stretov s medveďom za posledné 2 roky, ktorými sú: v roku 2015 - škody na dvoch kusoch jahniat strhnutých medveďom hnedým v obci Riečka (príloha stanoviska Správy CHKO Poľana zo dňa 23.03.2017), v roku 2015 - opisy viacerých nebezpečných stretov medveďa s obyvateľmi viacerých obcí (príloha stanoviska Správy CHKO Poľana zo dňa 23.03.2017). V stanovisku ŠOP SR č. ŠOPSR/273-005/2017 zo dňa 11.04.2017 sa uvádza: „ Na základe preverenia žiadosti, súčasného stavu a stanoviska Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana z 03. apríla 2017 navrhujeme povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Mesta Banská Bystrica. Správa CHKO Poľana posúdila vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu, v blízkosti ktorých usmrtenie navrhujeme. Po zhodnotení žiadosti a súčasného stavu môžeme konštatovať, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách, kde navrhujeme usmrtenie.“ Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že ministerstvo výnimku spočívajúcu v odstrele jedn ého jedinca medveďa hnedého povolilo na základe skutočnosti, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody. 16. Žalovaný ďalej uvádzal, že výnimka bola udelená aj v súlade s § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody, t. j. pri neexistencii inej alternatívy, pričom výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie medveďa hnedého v jeho prirodzenom areáli. Žalovaný sa k tejto otázke už vyjadril na strane 3 až 6 tohto vyjadrenia. Splnenie zákonných podmienok na udelenie výnimky jednoznačne vyplýva tak z administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia oboch napadnutých rozhodnutí. Preto neobstoja ani námietky žalobcu o rozpore týchto rozhodnutí so správnym poriadkom. Žalobca namieta, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého povedie k naplneniu cieľa, pre ktorý sa výnimka udeľuje. Nezaoberaním sa preventívnymi opatreniami a nevyžiadaním si informácie o krmoviskách/vnadiskách s potravou atraktívnou pre medvede nerozhodoval správny orgán na základe spoľahlivo zisteného stavu veci a nemohol vyhodnotiť účelnosť povolenia výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v spojitosti s reálnym vplyvom usmrtenia medveďa na zníženie rizika vzniku konfliktných situácií. Žalobca svoje tvrdenia opiera o stanovisko Správy TANAPu č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.7.2015, ktoré bolo vypracované v súvislosti so žiadosťou iného žiadateľa, o ktorej žalovaný konal a teda muselo byť žalovanému známe z jeho činnosti. Vo vzťahu k namietanému žalovaný uvádza, že Správa CHKO Poľana určila, že usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého realizované postriežkou na lokalitách Lungárová a Hanzelovská v čase od 01.06.2017 do 15.12.2017 a posliedkou v okolí obcí Harmanec, Kordíky a mestských častí Banskej Bystrice v čase od 01.06.2017 do 30.11.2017 má byť vykonaný cielene v problémových lokalitách v presne stanovenom navrhovanom období. Týmto postupom sa v danom prípade zabezpečilo, že pri realizácii povolenej výnimky žiadateľom nedôjde v danej lokalite k ďalším škodám spôsobených medveďom hnedým a súčasne sa zabezpečí adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti pred ľuďmi. Žalovaný ďalej uvádzal, že na lokalitách prikrmovania, ktoré je mimochodom zakázané mimo obdobia núdze, sa vyskytuje množstvo aj neprirodzenej potravy (čokolády, cukrárenský odpad, tropické ovocie, repa, silážna kukurica a pod.), ktorá vo väčšine prípadov láka aj medvede za účelom získania ľahko dostupnej potravy. Na takéto lokality sa schádzajú medvede zo širokého okolia a čiastočne takýto spôsob obhospodarovania poľovných revírov môže spôsobovať zmenu správania u týchto jedincov. ŠOP SR je zásadne proti prikrmovaniu takýmto spôsobom a mimo doby núdze. Takéto vnadenie a prikrmovanie mala ŠOP SR (Správa TANAPu) na mysli v stanovisku č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015, na ktoré sa žalobca odvoláva. 17. Vnadenie, ktoré mnohokrát odporúča ŠOP SR na zabezpečenie usmrtenia medveďa hnedého, je odlišné od vnadenia uvedeného vyššie. Okrem toho, ŠOP SR odporúča iba vnadenie na lokalitách, kde pravdepodobne nedôjde k vzniku konfliktných situácií. Tieto lokality sú veľmi precízne vyberané a časovo obmedzené, aby k takýmto konfliktným situáciám nedošlo. Zároveň žalovaný uvádza, že náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené medveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt. Preto k určitému časovému momentu, resp. obdobiu môžu byť pozorované v danom poľovnom revíri aj iné jedince (nie len tie, ktoré sú registrované príslušným správcom poľovného revíra a ŠOP SR), prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich revírov (migrácia v rámci susediacich poľovných revírov). Žalobca namietal skutočnosť, že neboli dostatočne vyhodnotené preventívne opatrenia na zamedzenie vzniku škôd a nebola posúdená účinnosť týchto preventívnych opatrení a ich uplatňovanie. V rámci správnych konaní o povoľovaní výnimiek z podmienok ochrany medveďov hnedých ministerstvo podané žiadosti každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania stavu populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch vrátane populačného a areálového trendu tohto druhu, ako aj na základe vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom, aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy národných parkov a správy chránených krajinných oblastí, ktoré sú organizačnou zložkou ŠOP SR, pritom hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody. Pritom vždy prihliadajú aj na stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch, a to vzhľadom na počet povolených a realizovaných výnimiek na usmrtenie medveďa hnedého, ako aj na medveďmi spôsobené škody a počet nebezpečných stretov medveďov s ľuďmi zaznamenaných v dotknutých lokalitách. Je potrebné zdôrazniť, že samotný výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého, pokiaľ nie sú splnené podmienky citovaných ustanovení § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody. 18. Ministerstvo na základe zadovážených podkladov povolí požadovanú výnimku iba v tom prípade, ak má jednoznačne preukázané, že povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri z dôvodov podľa § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody je oprávnené a teda, že nie je dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že pri neexistencii inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy povolená výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie tohto druhu v jeho prirodzenom areáli a ochráni sa život, zdravie a bezpečnosť ľudí, resp. predíde sa vzniku závažných škôd. Je nevyhnutné uviesť, že od správneho orgánu nemožno žiadať, aby rozhodoval na základe neexistujúcich dôkazov, resp. takých, ktoré nie je možné vykonať, alebo ktoré sú v čase rozhodovania nedostupné. Ministerstvo dostatočne zistilo skutkový stav veci na základe podkladov predložených ŠOP SR a dôkazov a vyjadrení predložených žiadateľom. Žalovaný je povinný zisťovať skutkový stav veci osobitne v každom jednotlivom prípade. Uvedená skutočnosť za daných okolností nasvedčovala záveru, že v danom území pretrváva riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí a vzniku škôd na hospodárskych zvieratách. ŠOP SR a Správa CHKO Poľana v rámci predložených odborných stanovísk jednoznačne odporučili povoliť požadovanú výnimku a konštatovali, že na jej povolenie sú splnené požadované podmienky v zmysle zákona o ochrane prírody. Ministerstvo malo teda v predmetnej veci preukázané, že na povolenie požadovanej výnimky boli splnené podmienky v zmysle § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody a povolenie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody na strane 3 a 4 prvostupňového správneho rozhodnutia podrobne a náležitým spôsobom zdôvodnilo. 19. Správa CHKO Poľana pritom vo svojom stanovisku odporučila, aby bol zásah do populácie medveďa hnedého vykonaný cielene v problémových lokalitách v presne stanovenom navrhovanom období, pričom ako podmienku odstrelu medveďa určila, že usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého je možné zrealizovať postriežkou alebo posliedkou v navrhnutých lokalitách lovu, a to v blízkosti prenikania jedincov medveďa hnedého do ľudských sídel, pričom sa neuskutoční vnadenie medveďa na mäsitú potravu. Týmto postupom sa v danom prípade zabezpečila adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti pred ľuďmi. ŠOP SR oprávnenosť povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého v danej lokalite vyhodnocovala vzhľadom na znalosť aktuálnej situácie na území predmetného poľovného revíru a znalosť etológie medveďa hnedého za daných podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadosť žiadateľa vyhodnotila ako oprávnenú, pričom jej závery ministerstvo následne riadne odôvodnilo v napadnutom prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí. Zhromaždenie výpočtu všetkých uskutočnených preventívnych opatrení uskutočnených v danej lokalite s cieľom prevencie škôd spôsobovaných medveďmi do uceleného zoznamu a vyhodnotenie ich účinnosti je dlhodobou koncepčnou činnosťou, ktorá presahuje rámec jednotlivého správneho konania. Nezaradenie takéhoto typu zoznamu do podkladov, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného, nie je pochybením správneho orgánu, ale vyhodnotením dostupných dôkazných prostriedkov. Ministerstvo má na základe dostupných údajov za to, že populácia medveďa hnedého je na území Slovenska bez ohrozenia a jej stav je priaznivý. Uvedenými údajmi o populácii medveďa hnedého na Slovensku sa podrobne zaoberal materiál „Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“ z novembra 2016, ktorý vypracovala ŠOP SR aj za účasti zástupcov LZ VLK ako spoluautorov. Ako je uvedené na str. 13 tohto materiálu, podľa výsledku najnovších genetických výskumov, ktorý je možné považovať za najpresnejší odhad veľkosti medvedej populácie na Slovensku, sa na území Slovenska vyskytuje počet 1020 - 1490 jedincov medveďov hnedých, pričom sa predpokladá, že počet medveďov bude ďalej stúpať. Z celkového odhadovaného počtu 8100 medveďov, ktoré materiál „Status and management of the brown bear in Europe“ (Andreas Zedrosser, World Wide Fund for Nature - Austria) uvádza ako počet medveďov obývajúcich Karpaty na území Slovenska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny, tak Slovensko obýva približne šestina celej karpatskej medvedej populácie, a to pri najmenšom územnom rozsahu Slovenska zo všetkých uvedených štátov (Karpatský oblúk na Slovensko zasahuje len 17,2% svoj ej celkovej výmery). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že počet medvedej populácie na Slovensku je v súčasnosti životaschopný, a že povolenie odôvodnenej výnimky z podmienok ochrany uvedeného chráneného druhu živočícha nespôsobuje pokles medvedej populácie. IV. Konanie pred správnym súdom 20. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 29.07.2020, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci. V. Relevantné právne predpisy 21. Podľa § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli (písm. b/), držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu (písm. e/). 22. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 23.Podľa § 40 ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku (písm. b/), v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie (písm. c/). 24. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 SP správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (ods. 1). Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (ods. 4). 25. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2). VII. Posúdenie veci správnym súdom 26. Predmetom preskúmavania je v predmetnej právnej veci rozhodnutie ministra životného prostredia SR sp. zn. 6517/2017-9.2 (27/2017 - rozkl.) zo dňa 22.10.2017, ktorým bol podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku zamietnutý rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody sp. zn. 3408/2017-6.3 zo dňa 18.05.2017. Rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa bol podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a § 46 Správneho poriadku povolil spoločnosti Mestské lesy Banská Bystrica s.r.o., Dolný Harmanec 51, 976 03 Dolný Harmanec, IČO: 31 642 365 výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, t.j. povolilo jej usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v Poľovnom revíri Mesta Banská Bystrica, držať ho a prepravovať a súčasne nepovolilo výnimku zo zákazu ustanoveného v § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, čiže nepovolilo jej usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v Poľovnom revíri Mesta Banská Bystrica. 27. Pre povolenie výnimky usmrtiť chráneného živočícha musia byť podľa § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. kumulatívne splnené nasledovné podmienky: a. musí ísť o odôvodnený prípad povolenia výnimky, b. neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva, c. výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, orgán ochrany prírody nemôže povoliť výnimku na usmrtenie chráneného živočícha. 28. Žalovaný odôvodňoval prvú podmienku na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. synantropnými jedincami medveďa hnedého hľadajúcimi potravu v blízkosti ľudských sídiel a s tým spojeným ohrozením zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Ministerstvo pri rozhodovaní vychádzalo najmä zo žiadosti žiadateľa zo dňa 27.01.2017 a zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOPSR/273-005/2017 zo dňa 11.04.2017 vrátane formulára (stanoviska) príslušného regionálneho útvaru ŠOP SR - Správy CHKO Poľana zo dňa 23.03.2017 s opisom škôd spôsobených medveďom a opísanie nebezpečných stretov s medveďom za posledné 2 roky, ktorými sú: v roku 2015 - škody na dvoch kusoch jahniat strhnutých medveďom hnedým v obci Riečka (príloha stanoviska Správy CHKO Poľana zo dňa 23.03.2017), v roku 2015 - opisy viacerých nebezpečných stretov medveďa s obyvateľmi viacerých obcí (príloha stanoviska Správy CHKO Poľana zo dňa 23.03.2017). Žalovaný vychádzal z údajov o napadnutí p. Slavomíra Nemčoka medveďom v lokalite Nemecké v roku 2016 a o čoraz častejšom prenikaní medveďov do blízkosti ľudských sídiel - uvedené boli intravilány mestských častí Mesta Banská Bystrica (Uľanka, Nový Svet, Laskomer) a obcí Riečka, Kordíky a Harmanec. Prvá zákonná podmienka vyplývajúca z § 40 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. a zameraná na prevenciu vzniku škody na úrode bola osvedčená. 29. Inú ekonomicky a technicky realizovateľnú alternatívu riešenia (§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.) žalovaný videl v možnom umiestnení jedincov medveďa hnedého v zoologických záhradách na území SR a ČR, ktoré ponúkanú možnosť podľa jeho slov odmietli pre naplnený stav týchto jedincov. V administratívnom spise sa však nenachádza žiadna zmienka o tom, žeby žalovaný žiadal konkrétne zoologické záhrady na Slovensku a v Českej republike o vyjadrenie záujmu alebo nezáujmu o umiestnenie jedincov medveďa hnedého a ani odpovede zoologických záhrad. Ak žalovaný tvrdí, že zoznam zoologických záhrad vedie priebežne a priebežne sa (telefonicky) informuje, či by v niektorej z nich mohli byť v prípade potreby umiestnené jedince medveďa hnedého, nepreukazuje to žiadnym dôkazom založeným v administratívnom spise (napríklad spracovaním podkladov ku konkrétnemu dňu alebo úradným záznamom zachytávajúcim proces zisťovania záujmu konkrétnych zoologických záhrad o umiestnenie medveďa hnedého a ich odpovede s minimálnym uvedením označenia zoologickej záhrady, jej zodpovedného zamestnanca, ktorý sa k ponuke žalovaného vyjadril, a dátum dopytu). Z rozhodnutí žalovaného nevyplýva, žeby sa zaoberal inou možnosťou riešenia problematických jedincov; podľa jeho slov je jediným riešením v tejto situácii usmrtenie medveďa hnedého. Vzhľadom na uvedené okolnosti správny súd nemôže konštatovať, žeby žalovaný dostatočne preveril existenciu inej ekonomicky a technicky zrealizovateľnej alternatívy riešenia stavu jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri ako je ich usmrtenie. Usmrtenie chránených živočíchov môže byť vždy až poslednou možnosťou prichádzajúcou do úvahy, ak všetky predchádzajúce a miernejšie alternatívy sú nereálne alebo nezrealizovateľné; za tým účelom však musí orgán verejnej správy dostatočne zistiť skutkový stav veci, čo sa v tejto veci nestalo. 30. Tretiu podmienku na udelenie výnimky žalovaný odôvodňoval zvyšujúcim sa stavom populácie medveďa hnedého. V prvostupňovom aj druhostupňovom rozhodnutí však nie sú uvedené žiadne konkrétne údaje o stave medveďov hnedých v poľovnom revíri Mesta Banská Bystrica, len odkaz na Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku z novembra 2016 vypracovaný ŠOP SR. Na území Slovenska sa podľa tohto dokumentu vyskytuje 1020-1490 medveďov hnedých a predpokladá sa vzostupná tendencia ich počtu. Chýba však zmienka o tom, či je možné zistiť stav populácie v dotknutom Poľovnom revíri Mesta Banská Bystrica a ak áno, koľko jedincov sa v tomto poľovnom revíri nachádza, s akou tendenciou ich výskytu (zostupná, vzostupná), koľko synantropných jedincov sa tu vyskytuje (odhadom) a následky ich konania. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať ani splnenie tretej kumulatívnej podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého v Poľovnom revíri Mesta Banská Bystrica. Žalovaný tiež uviedol, že z výsledkov dokazovania vykonaného žalovaným ako príslušným správnym orgánom, najmä z dostupných údajov Štátnej ochrany prírody SR ako aj z informácií poskytnutých ďalším účastníkom vyplýva, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je ohrozená a všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha prosperuje a jeho populácia narastá. Správny súd sa s touto argumentáciou nestotožnil a nepovažoval ju za ekvivalentnú doterajšiemu rozsahu zistení žalovaného o stavoch populácie medveďa hnedého v Slovenskej republike. Uvedenú podmienku nepovažoval súd za splnenú najmä z dôvodu, že žalovaný mal pri rozhodovaní o povolení výnimky k dispozícii len kvalifikované odhady o počtoch medveďov v poľovných revíroch, nakoľko sčítanie populácie tohto druhu na Slovensku doposiaľ neprebehlo. Populáciu medveďa hnedého ako veľkej šelmy v rámci územia Slovenskej republiky je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblastí, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva. 31. Hoci z praktického hľadiska môže ísť o náročnú činnosť, synantropný jedinec medveďa hnedého sa vyznačuje jeho nebezpečnosťou pre človeka (napadnutie človeka, ohrozovanie človeka, vyhľadávanie potravy v blízkosti ľudských sídiel), resp. k poľnohospodárskej úrode. Preto je prísne špecifikovaný jedinec medveďa hnedého, ktorý sa má usmrtiť na základe povolenej výnimky. Usmrtením náhodného jedinca medveďa hnedého na základe povolenej výnimky, ktorý nemusí vykazovať znaky nebezpečenstva pre človeka, sa tak problém so synantropným jedincom nerieši. Za tým účelom je potrebné v maximálnej možnej miere určiť defektného jedinca medveďa hnedého, ktorý má byť usmrtený, a jeho charakteristiku pretaviť do rozhodnutia podľa § 40 zákona č. 543/2002 Z.z. Správny súd považuje za potrebné tiež uviesť, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže, ale aj nemusí akceptovať. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ďalší formálny nedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa uvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor ministra ako kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 SP prakticky absentuje. Na prvý pohľad sa tento dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného môže javiť ako formalistický, no súvisí s funkčnou príslušnosťou orgánu rozhodujúceho o rozklade a jeho vyhodnotením skutkového a právneho stavu veci, ktorý v predmetnej veci chýba. Nemožno to zhojiť jedinou (poslednou) vetou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej minister konštatoval, že bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Význam slova „konštatovať“ nevedie k výslovnému súhlasu s predchádzajúcim stanoviskom poradnej osobitnej rozkladovej komisie - Krátky slovník slovenského jazyka definuje pojem „konštatovať“ ako hovoriť, povedať a nie ako jednoznačný súhlas. Uvedenie názoru poradného orgánu ministra je v rozhodnutí relevantný len v prípade, ak by sa minister odklonil od právneho názoru jeho poradného orgánu a poskytol by argumenty, pre ktoré tak urobil. V predmetnej veci však o tento prípad nejde, preto nebol daný dôvod na uvedenie záverov osobitnej komisie. Uvedený nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor prezentuje minister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy - nedostatočne zistili skutkový stav veci, čo bránilo riadnemu posúdeniu veci; ide o dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. 32. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej správy zameria na riadne zistenie skutkového stavu v intenciách tohto rozsudku, svoje rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle ustanovenia § 47 SP a uvedie názor funkčne príslušného orgánu verejnej správy na rozhodnutie o rozklade (ministra) a nie jeho poradného orgánu, pokiaľ sa s ním stotožní. V napadnutom rozhodnutí sa uvedie názor poradného orgánu ministra len v tom prípade, ak sa minister od neho odkloní a tento odklon aj náležite odôvodní. 33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalším účastníkom správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od nich nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP). 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).