Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/267/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201828 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201828.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31303862, so sídlom v Tulčíku 310, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra 1, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Rúbane Ľubietová, so sídlom Ľubietová, 976 55, 2. Združenie domových samospráv, so sídlom Nám. SNP 13, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 7192/2017-9.2 (30/2017-rozkl.) zo dňa 23.08.2017 a prvostupňového rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR sp. zn. 4445/2017-6.3 zo dňa 12.06.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného ministra životného prostredia Slovenskej republiky sp. zn. 7192/2017-9.2 (30/2017-rozkl.) zo dňa 23.08.2017, ako aj prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody sp. zn. 4445/2017-6.3 zo dňa 12.06.2017 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. Žalovaný rozhodnutím sp. zn. 7192/2017-9.2 (30/2017-rozkl.) zo dňa 23.08.2017 podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku zamietol rozklad Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, 082 13 Tulčík 310 (žalobca) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody sp. zn. 4445/2017-6.3 zo dňa 12.06.2017, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a § 46 Správneho poriadku povolil Slovenskému poľovníckemu zväzu, Poľovníckemu združeniu Rúbane Ľubietová IČO: 31 941 460 výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, t.j. povolilo mu usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri F., držať ho a prepravovať. 2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že v rámci správnych konaní o povoľovaní výnimiek z podmienok ochrany medveďov hnedých ministerstvo podané žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, pritom hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďov hnedých, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona o ochrane prírody. Pri svojej rozhodovacej činnosti ministerstvo vychádza okrem týchto stanovísk ŠOP SR aj z dôkazov a vyjadrení predložených účastníkmi konania a z ďalších skutočností, ktoré sú mu známe z úradnej činnosti a každý prípad hodnotí osobitne vzhľadom na konkrétny obsah administratívneho spisu v uvedenej veci. So skutkovými závermi vyplývajúcimi z týchto podkladov následne správny orgán oboznamuje účastníkov konania ako s podkladmi rozhodnutia. Ministerstvo podľa názoru osobitnej komisie v danom prípade dostatočne zistilo skutkový stav veci na základe podkladov predložených ŠOP SR a Správou CHKO A., ktoré obsahovali údaje o škodách spôsobených medveďom v priebehu roku 2016 na včelárskych zariadeniach umiestnených na území predmetného poľovného revíru a na ovciach chovaných na danom území a o prenikaní medveďov do blízkosti ľudských sídiel - uvedené boli obce H., Z. a A.. 3. Uvedené skutočnosti za daných okolností nasvedčovali záveru, že v danom území pretrváva riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí, predovšetkým z dôvodu pohybov medveďov v zastavaných častiach vyššie uvedených ľudských sídiel. ŠOP SR a Správa CHKO A. v rámci predložených odborných stanovísk jednoznačne odporučili povoliť požadovanú výnimku a konštatovali, že na jej povolenie sú splnené požadované podmienky v zmysle zákona o ochrane prírody. Ministerstvo malo teda v predmetnej veci preukázané, že na povolenie požadovanej výnimky boli splnené podmienky v zmysle § 40 ods. 3 písm, b) a c) zákona o ochrane prírody a povolenie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody na strane 3 a 4 napadnutého rozhodnutia podrobne a náležitým spôsobom zdôvodnilo. Osobitná komisia sa s týmito závermi ministerstva stotožnila. Ako vyplýva z predložených podkladov rozhodnutia, problematické jedince medveďa hnedého nie sú v tomto prípade lákané do blízkosti ľudských sídel vnadiskamí a krmoviskami zriaďovanými pre zver, ale do blízkosti ľudských sídel prenikajú najmä z dôvodu vysokého počtu medveďov v predmetnom poľovnom revíri, zrejme preto, že v blízkosti ľudských sídiel nachádzajú väčší počet antropických zdrojov potravy než vo svojom prirodzenom, lesnom prostredí (v danom prípade išlo o umiestňované včelstvá a chov oviec na danom území). Zlikvidovanie všetkých týchto antropických vplyvov v danom prípade nie je reálne. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, v prípade prenikania medveďov do blízkosti ľudských sídiel na území poľovného revíru Rúbane H. sa nepreukázala žiadna súvislosť, ktorá by toto ohrozovanie ľudí spájala s akýmikoľvek vnadiskami a krmoviskami nachádzajúcimi sa na území poľovného revíru, prípadne so zabezpečením odpadkov, na ktoré LZ VLK upozorňovalo vo svojom vyjadrení k podkladom napadnutého rozhodnutia a v predloženom rozklade. 4. Čo sa týka návrhu LZ VLK týkajúceho sa odplašovania medveďov, ktoré sa začínajú pohybovať v blízkosti ľudských sídiel, uvedený návrh sa javí ako nerealizovateľný. S prihliadnutím na nepredvídateľnosť prenikania medveďov do blízkosti ľudských sídiel, kvôli ktorému je nemožné odhadnúť, ktorý majetok by mali členovia miestnych poľovníckych združení ochraňovať pred medveďmi, nie je zrejmé, kto by mal takto navrhnuté odplašovanie vlastne realizovať a akými prostriedkami tak, aby bolo proti medveďom dlhodobo účinné. V prípade, že by toto odplašovanie malí vykonávať samotní obyvatelia ľudských sídiel, ku ktorým prenikli jedince medveďa hnedého, osobitná komisia zastáva názor, že táto povinnosť uvalená na ľudí odborne nevyškolených v danej problematike by len podstatne zvýšila riziko ohrozenia obyvateľstva v danej lokalite. Aj na základe uvedeného považuje osobitná komisia povolenie výnimky z podmienok ochrany medveďa hnedého v zmysle § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody v súvislosti s § 35 zákona o ochrane prírody za postup, ktorý bol plne v súlade so zákonom o ochrane prírody. V nadväznosti na vyššie uvedené osobitná komisia považovala za neopodstatnenú citáciu LZ VLK zo stanoviska Správy Tatranského národného parku č. TANAP 1062/2015 z 21.07.2015 vydaného v skutkovo obdobnej veci, podľa ktorého: „Všetky vnadiská, na ktorých sa koncentrujú medvede, bez ohľadu na vegetačné obdobie predstavujú významný medzičlánok smerujúci k postupnej synantropizácii hlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Táto skutočnosť následne niekoľkonásobne zvyšuje riziko nebezpečného stretu s človekom.“ Ako už bolo uvedené vyššie, podané žiadosti užívateľov poľovných revírov ministerstvo každoročne posudzuje z podkladov pripravených ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na poľnohospodárskych kultúrach, hospodárskych zvieratách a včelstvách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov, pričom v každom jednom prípade sa posudzujú konkrétne podmienky súvisiace s výskytom medveďov v danej lokalite a oprávnenosť povolenia požadovanej výnimky v zmysle § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody. Vzhľadom na skutočnosť, že pri zhromažďovaní podkladov rozhodnutia sa ministerstvo zaoberá údajmi zistenými o konkrétnej lokalite a podmienkach výskytu medveďov v tejto lokalite, v danej súvislosti nie je relevantný citát zo stanoviska ŠOP SR týkajúci sa inej lokality, nakoľko podmienky na oboch lokalitách, výskyt škôd spôsobených medveďmi a ohrozenie obyvateľov medveďmi nie sú na oboch lokalitách totožné. Tento citát v danom prípade preto nie je možné vztiahnuť ani na podmienky v poľovnom revíri Rúbane H., ktorého sa týka predložená žiadosť žiadateľa. 5. Žalovaný ďalej citoval aj názor vyslovený v rozsudku NS SR spis. zn. 5Sžo/25/2016 zo dňa 29.06.2017. Osobitná komisia ako neopodstatnené vyhodnotila aj námietky LZ VLK týkajúce sa nedoplnenia zoznamu preventívnych opatrení a zoznamu krmovísk do podkladov napadnutého rozhodnutia. ŠOP SR oprávnenosť povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého v danej lokalite vyhodnocovala vzhľadom na znalosť aktuálnej situácie na území predmetného poľovného revíru a znalosť etológie medveďa hnedého za daných podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadosť žiadateľa vyhodnotila ako oprávnenú, pričom jej závery ministerstvo následne riadne odôvodnilo v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí. Zhromaždenie výpočtu všetkých uskutočnených preventívnych opatrení uskutočnených v danej lokalite s cieľom prevencie škôd spôsobovaných medveďmi do uceleného zoznamu a vyhodnotenie ich účinnosti je dlhodobou koncepčnou činnosťou, ktorá presahuje rámec jednotlivého správneho konania. Rovnako tak požiadavku LZ VLK o zaradenie zoznamu krmovísk a vnadísk do podkladov rozhodnutia osobitná komisia vyhodnotila ako nedôvodnú vzhľadom na skutočnosť, že dôvodom na povolenie požadovanej výnimky boli škody spôsobené medveďmi v danej lokalite na včelstvách a ovciach a tiež prenikanie medveďov do blízkosti ľudských sídiel - obcí H. a nie výskyt medveďov na vnadiskách v predmetnom poľovnom revíri. To, že by k prenikaniu medveďov do blízkosti ľudských sídiel dochádzalo z iného dôvodu než z dôvodu vysokého počtu medveďov v predmetnom poľovnom revíri, alebo že by uvedené prenikanie medveďov do blízkosti ľudských sídiel malo súvislosť s prítomnosťou krmovísk/vnadísk na území predmetného poľovného revíru, nebolo v rámci správneho konania ohľadom žiadosti žiadateľa preukázané žiadnym podkladom, ktorý by nasvedčoval uvedenej skutočnosti. Námietku LZ VLK, že k povoleniu výnimky došlo na základe údajov o škodách z minulého roku, vyhodnotila osobitná komisia ako nedôvodnú. Údaje o škodách spôsobených medveďmi za posledné roky predchádzajúce podaniu žiadosti žiadateľa sú štandardným údajom uvádzaným v stanoviskách SOP SR, ktoré sú podkladmi rozhodnutia pre správny orgán rozhodujúci v predmetnej veci, čoho si je LZ VLK ako dlhodobý účastník konaní o povolení výnimiek z podmienok ochrany chránených živočíchov dobre vedomý. Žiadosti o povolenie výnimky na usmrtenie jedincov medveďa hnedého sú na ministerstvo predkladané na začiatku príslušného kalendárneho roku, teda nie je možné súhrnne zhodnotiť rozsah škôd, ktoré budú na území jednotlivých dotknutých lokalít spôsobené medveďmi v priebehu toho istého kalendárneho roku (v tomto prípade roku 2017). 6. Osobitná komisia sa nestotožnila s názorom LZ VLK, že usmrcovanie jedincov medveďa hnedého v spojitosti s ničením ich prirodzeného biotopu môže viesť k ohrozeniu životaschopnosti zdravej populácie medveďa, nakoľko správnemu orgánu nie sú známe základné dáta o populácii medveďa na Slovensku. Uvedenými údajmi o populácii medveďa hnedého na Slovensku sa podrobne zaoberal materiál „Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“ z novembra 2016, ktorý vypracovala ŠOP SR aj za účasti zástupcov LZ VLK ako spoluautorov. Ako je uvedené na str. 13 tohto materiálu, podľa výsledku najnovších genetických výskumov, ktorý je možné považovať za najpresnejší odhad veľkosti medvedej populácie na Slovensku, sa na území Slovenska vyskytuje počet 1020 - 1490 jedincov medveďov hnedých, pričom sa predpokladá, že počet medveďov bude ďalej stúpať. Z celkového odhadovaného počtu 8100 medveďov, ktoré materiál „Status and management of the brown bear in Europe“ (Andreas Zedrosser, World Wide Fund for Nature - Austria) uvádza ako počet medveďov obývajúcich Karpaty na území Slovenska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny, tak Slovensko obýva približne šestina celej karpatskej medvedej populácie, a to pri najmenšom územnom rozsahu Slovenska zo všetkých uvedených štátov (Karpatský oblúk na Slovensko zasahuje len 17,2% svojej celkovej výmery). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že počet medvedej populácie na Slovensku je v súčasnosti životaschopný a že povolenie odôvodnenej výnimky z podmienok ochrany uvedeného chráneného druhu živočícha nespôsobuje pokles medvedej populácie. II. žaloba a námietky 7. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ani prvostupňového správneho orgánu, nie sú v súlade s ust. § 40 ods. 2, ods. 3 ZOPK, a zároveň ani v súlade s ust. § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 Správneho poriadku. Žalobca už v rozklade namietal, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého, povedie k naplneniu cieľa, pre ktorý sa výnimka udeľuje. Žalobca v priebehu konania uvádzal, že nezistenie početnosti a lokalizácie existujúcich vnadísk v predmetnom poľovnom revíri, je zásadným nedostatkom zisťovania skutočného stavu vecí, keďže existencia vnadísk zásadne ovplyvňuje synantropizáciu medveďa hnedého a jeho závislosť na antropických zdrojoch potravy. Keďže žalobca poukázal na konkrétne stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody, vyhodnocujúce efekt vnadenia na migráciu medveďov ako veľmi významný, žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj touto námietkou, pričom sa s ňou vyrovnal tak, že uvedené stanovisko ŠOP SR sa týkalo inej lokality, pričom výskyt škôd spôsobený medveďmi a ohrozenie obyvateľov medveďmi, nie sú na oboch lokalitách totožné. Vo svojom rozklade poukázal na stanovisko Správy TANAPu sp. zn. TANAP 1062/2015 zo dňa 21. 7. 2015, v ktorom táto odborná organizácia ochrany prírody uviedla: „Správa TANAPu disponuje množstvom preukázateľných faktov o tom, že takéto vnadiská zriadené, napríklad vo vegetačnom období majú presne opačný efekt ako uvádza žiadateľ. Nielen priamo na nich, ale aj v ich bezprostrednom okolí, približne do 3 až 5 kilometrov spôsobujú veľmi nevhodnú a zároveň nebezpečnú koncentráciu medveďov do blízkosti ľudských obydlí, a ostatných zariadení turistického ruchu. Všetky vnadiská, na ktorých sa koncentrujú medvede, bez ohľadu na vegetačné obdobie, predstavujú významný medzičlánok smerujúci k postupnej synantropizácii, hlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Táto skutočnosť následne niekoľkonásobne zvyšuje riziku nebezpečného stretu s človekom.“ 8. Rozhodnutie žalovaného, jeho skutkové závery, je však navyše v rozpore s obsahom spisu správneho orgánu. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí, tak ako to bolo vyššie uvedené, na obhajobu udelenia výnimky uvádza argumenty o tom, že určením vnadiska sa zabezpečí adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, z podkladov rozhodnutia vyplýva, že žiaden konkrétny problémový jedinec, ktorého by na základe udelenej výnimky bolo možné adresne usmrtiť, nebol identifikovaný. Ako bolo už vyššie uvedené, žalovaný na jednej strane pomerne obsiahlo v napadnutom rozhodnutí vysvetľuje, že povinnosťou správnych orgánov nie je vykonávať dokazovanie a zhromažďovať podklady rozhodnutia podľa „pokynov“ účastníkov konania - žalobcu, a teda neobstaranie si údajov o počte a lokalizácii vnadísk a krmovísk v predmetnom poľovnom revíri, nepovažuje za nedostatok prvostupňového rozhodnutia, na druhej strane tvrdí, že súvislosť medzi počtom a lokalizáciou vnadísk a krmovísk a prenikaním medveďov za potravou k včelstvám a ovciam, nebola preukázaná. Takýto postoj žalovaného je v celkom zjavnom rozpore s jeho povinnosťou vyplývajúcou mu s ust. § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, z ktorých vyplýva správnemu orgánu povinnosť zistiť úplne a spoľahlivo skutočný stav veci. Postup kedy žalovaný na jednej strane odmieta vykonať dokazovanie smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutočného stavu veci a v dôsledku takéhoto postupu neakceptuje argumenty žalobcu ako nedokázané, nemožno považovať za zákonný. Rovnaká námietka sa vzťahuje aj na neposúdenie uplatňovania a účinnosti preventívnych opatrení. 9. Doslova absurdne vyznieva argumentácia žalovaného o tom, že medveďov do blízkosti ľudských sídel neprilákalo krmovisko, či vnadisko, a ani nerealizácia preventívnych opatrení, keď v podkladoch rozhodnutia sa nachádzajú zápisy o tom, že v roku 2016 Správa CHKO uskutočnila dve pracovné stretnutia, na ktorých boli zástupcovia poľovníckych subjektov, zástupcovia poľnohospodárskych subjektov a zástupcovia miest a obcí upozornení na preventívne opatrenia .aby sa tieto konflikty minimalizovali“. Medzi preventívnymi opatreniami, teda činnosťami, ktoré by nemali byť vykonávané je uvedené, okrem iného, ,prikrmovanie medveďov neprirodzenou potravou, vylúčenie prikrmovania zveri mimo potrebné obdobie núdze, umiestňovanie lokalít prikrmovania do väčšej vzdialenosti. Je nevysvetleným a nevysvetliteľným paradoxom, na základe akých skutočností dospel žalovaný k stanovisku, že prikrmovanie zveri a medveďov nie je činnosťou majúcou vplyv na prenikanie medveďov do blízkosti ľudských sídel ak ŠOP SR ako odborná organizácia ochrany prírody explicitne vo formulári vypracovanom pre účely tohto konkrétneho konania, práve uvedené skutočnosti považuje za významné pre prenikanie medveďov a uvádza ich v rámci preventívnych opatrení na zabránenie takémuto prenikaniu. 10. Keďže udelenie výnimky z ochrany medveďa hnedého je viazané na zistenie skutočností preukazujúcich neexistenciu inej alternatívy a zároveň spôsobilosť udelenej výnimky naplniť ňou sledovaný cieľ je zrejmé, že v predmetnej veci nebola ani jedna z týchto podmienok sine qua non naplnená. Tak ako v rozklade, žalobca opätovne poukazuje aj na skutočnosť, že nebezpečné strety s obyvateľstvom, ako predpoklad udelenia výnimky podľa ust. § 40 ods. 3 písm. c) ZOPK, neboli nijakým spôsobom zdokumentované. V žiadosti žiadateľa sa o nich tento zmieňuje len vo všeobecnosti a žiaden dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia vykonaný nebol. Z rozhodnutia žalovaného, ani prvostupňového správneho orgánu nemožno zistiť, ako posúdili tieto správne orgány skutočnosť, že poľovný revír sa nachádza na území európskeho významu SKUEV0319 Poľana, v ktorom je predmetom ochrany medve ´d hnedý, ak nebude za zohľadnenie tejto skutočnosti brané konštatovanie žalovaného, že miesta určené na usmrtenie medveďa hnedého sú lokalizované za hranicu tohto územia európskeho významu. Je nesporné a vyplýva to aj pokladov rozhodnutia, že poľovný revír sa nachádza na území SKUEVO319 Poľana a žalovanému je nesporne známe, že domovským okrskom medveďa nie je niekoľko štvorcových metrov vnadiska. Je teda nesporné, že usmrtený bude chránený živočích, na ochranu ktorého bolo predmetné územie zaradené do sústavy NATURA 2000. Keďže žalovaný pri rozhodovaní je povinný brať do úvahy aj skutočnosti známe mu z jeho činnosti, je podstatnou chybou napadnutého rozhodnutia, že pri posudzovaní žiadosti žiadateľa nebral do úvahy celkový počet udelených výnimiek v posledných rokoch vo všetkých poľovných revíroch zasahujúcich do týchto chránených území. 11. Pokiaľ žalovaný poukazuje na „stranu 13“ materiálu „Program starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku“, v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že tento materiál ako dokument tvoriaci súčasť dokumentácie ochrany prírody a krajiny je podkladom na zabezpečenie trvalo udržateľného priaznivého stavu druhov európskeho významu a druhov národného významu. Táto dokumentácia je podkladom na činnosť a rozhodovanie orgánov ochrany prírody (§ 84 ods. 23 ZOPK). Z predmetného dokumentu vyplývajú manažmentové opatrenia, medzi ktorými sú, okrem iného: preventívnymi opatreniami zamedziť vzniku návykov na neprirodzené zdroje potravy a vzniku pozmeneného až synantropného správania medveďa hnedého, zabezpečiť elimináciu vnadísk a krmovísk pre raticovú zver, ktoré sú v rozpore s platnou legislatívou na úseku poľovníctva a predstavujú neprirodzený zdroj ľahko dostupnej a atraktívnej potravy pre medveďa hnedého. So zreteľom na uvedené úlohy v manažmente medveďa hnedého, ktoré jednoznačne kvalifikujú prikrmovanie zvery ako negatívny faktor zvyšujúci riziko pozmeneného správania medveďa hnedého, je celkom zjavné, že záver žalovaného o nevýznamnosti žalobcom navrhovaných dôkazov, či vplyvu vnadísk na prenikanie medveďov do blízkosti ľudských sídel, je v rozpore s dokumentom starostlivosti o tohto chráneného živočícha európskeho významu. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Ministerstvo malo z údajov poskytnutých Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, ako aj z informácií predložených žiadateľom preukázané, že populácia medveďa hnedého v územiach európskeho významu, v blízkosti ktorých bolo usmrtenie navrhnuté (lokality usmrtenie sa nachádzajú mimo tohto územia európskeho významu), nie je ohrozená a všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v predmetnom území prosperuje a jeho populácia narastá. Rozširovanie areálu medveďa hnedého a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu a škodách na majetku spôsobených medveďom hnedým, nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom revíri F. je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. ŠOP SR preverila fakty uvádzané v žiadosti žiadateľa a skonštatovala, že navrhuje povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého za účelom eliminácie vzniku škôd na majetku, ako aj predchádzania náhodných nebezpečných stretnutí medveďa hnedého s ľuďmi. Pokiaľ dochádza k synantropizácii veľkých šeliem, ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak, ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Ministerstvo sa v súvislosti s posúdením existencie možných alternatív k povoleniu výnimky zaoberalo možnosťou odchytu medveďov, ich umiestnenia do zoologických záhrad a vypustenia do iných lokalít. Zoologické záhrady v Slovenskej republike ani v Českej republike však nemajú záujem o umiestnenie týchto živočíchov do ich zariadení a nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa problém preniesol na iné miesto. 13. Ministerstvo odôvodnilo vydanie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu podľa ustanovenia § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody z dôvodu predchádzania závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a v záujme ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. V zmysle týchto ustanovení zákona o ochrane prírody sa nevyžaduje vznik škody na majetku alebo škodlivého následku na verejnom zdraví alebo na verejnej bezpečnosti ľudí, ale preferuje sa ochrana týchto záujmov pred vznikom škody alebo takéhoto škodlivého následku, pretože keď následok na majetku, zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má teda predovšetkým preventívny charakter a jej realizáciou sa má predchádzať vzniku škôd na majetku a nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Povolený odstrel jedného jedinca medveďa hnedého realizovaný v termíne do 15.12.2017 postriežkou na lokalitách B., obe v katastrálnom území H. alebo do 30.11.2017 posliedkou v okolí týchto lokalít, resp. na lokalitách s výskytom aktuálnych škôd alebo konfliktných situácií mimo ÚEV A. nebude mať za následok pokles medvedej populácie. ŠOP SR v podkladoch zaslaných ministerstvu v rámci konania o povolení výnimky (stanovisko ŠOP SR č, ŠOPSR/721-003/2017 zo dňa 10.05.2017) navrhuje povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri F. H.. ŠOP SR a Správa CHKO A. posúdili vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa v lokalitách blízkych územiach európskeho významu, kde usmrtenie navrhuje. ŠOP SR ďalej konštatovala, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v lokalitách, kde bolo navrhnuté usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého. 14. Prvostupňové rozhodnutie bolo teda vydané v záujme predchádzania škôd na majetku a v záujme verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následku na zdraví, živote osôb alebo na ich majetku. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán má povinnosť chrániť práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb, za ktoré možno považovať aj ochranu majetku, zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Potreba rozhodnúť o povolení výnimky na odstrel jedného jedinca chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého vyvstala práve v súvislosti s naliehavosťou riešenia otázky ochrany a bezpečnosti obyvateľov, ich zdravia a majetku v príslušnej oblasti na území Slovenska. Ministerstvo ako prvostupňový správny orgán v rámci konania vo veci vydania napadnutého rozhodnutia sa opieralo o skutočnosti a dôkazy zistené v priebehu konania od žiadateľa, účastníkov konania a ŠOP SR, ktorá v zmysle § 65a zákona o ochrane prírody ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa zákona o ochrane prírody a osobitných predpisov vrátane spracúvania odborných stanovísk pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. Ministerstvo pri rozhodovaní vychádzalo najmä zo žiadosti žiadateľa zo dňa 06.04.2017 a zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOPSR/721-003/2017 zo dňa 10.05.2017 vrátane formulára (stanoviska) príslušného regionálneho útvaru ŠOP SR - Správy CHKO A. zo dňa 02.05.2017 s opisom škôd spôsobených medveďom a opísanie nebezpečných stretov s medveďom za posledné dva roky, ktorými sú: a) škody na včelstve do 25.04.2016 vo výške XXX €, b) škody na včelstve do 29.06.2016 vo výške X.XXX €, c) škody na hospodárskych zvierat do 28.07.2016 (4 ovce) vo výške XXX €; vo všetkých prípadoch podľa prílohy žiadosti žiadateľa - list Okresného úradu Banská Bystrica - potvrdenie o výške škôd zo dňa 16.03.2017. V stanovisku ŠOP SR č. ŠOPSR/721-003/2017 zo dňa 10.05.2017 sa uvádza: „ Na základe preverenia žiadosti, súčasného stavu a stanoviska Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana z 03. mája 2017 navrhujeme povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Mesta Banská Bystrica. Správa CHKO A. posúdila vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu (AKUEVO319 A.), v blízkosti ktorých usmrtenie navrhujeme. Po zhodnotení žiadosti a súčasného stavu môžeme konštatovať, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách, kde navrhujeme usmrtenie. “ 15. Ministerstvo výnimku spočívajúcu v odstrele jedného jedinca medveďa hnedého povolilo na základe skutočnosti, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody. Žalovaný ďalej opakovane uvádza, že výnimka bola udelená aj v súlade s § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody, t. j. pri neexistencii inej alternatívy, pričom výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie medveďa hnedého v jeho prirodzenom areáli. Žalovaný sa k tejto otázke už vyjadril na strane 3 až 6 tohto vyjadrenia. Splnenie zákonných podmienok na udelenie výnimky jednoznačne vyplýva tak z administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia oboch napadnutých rozhodnutí. Preto neobstoja ani námietky žalobcu o rozpore týchto rozhodnutí so správnym poriadkom. Správa CHKO A. určila, že usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého realizované postriežkou na lokalitách B. a A., obe v k. ú. H. a posliedkou v okolí týchto lokalít , resp. v lokalitách s výskytom aktuálnych škôd alebo konfliktných situácií mimo ÚEV A., má byť realizovaný mimo územia európskeho významu a jeho bezprostrednej blízkosti má byť vykonaný cielene v problémových lokalitách v presne stanovenom navrhovanom období. Týmto postupom sa v danom prípade zabezpečilo, že pri realizácii povolenej výnimky žiadateľom nedôjde v danej lokalite k ďalším škodám spôsobených medveďom hnedým a súčasne sa zabezpečí adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti pred ľuďmi. Žalovaný ďalej uvádza, že na lokalitách prikrmovania, ktoré je mimochodom zakázané mimo obdobia núdze, sa vyskytuje množstvo aj neprirodzenej potravy (čokolády, cukrárenský odpad, tropické ovocie, repa, silážna kukurica a pod.), ktorá vo väčšine prípadov láka aj medvede za účelom získania ľahko dostupnej potravy. Na takéto lokality sa schádzajú medvede zo širokého okolia a čiastočne takýto spôsob obhospodarovania poľovných revírov môže spôsobovať zmenu právania u týchto jedincov. 16. ŠOP SR je zásadne proti prikrmovaniu takýmto spôsobom a mimo doby núdze. Takéto vnadenie a prikrmovanie mala SOP SR (Správa TANAPu) na mysli v stanovisku č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015, na ktoré sa žalobca odvoláva. Vnadenie, ktoré mnohokrát odporúča SOP SR na zabezpečenie usmrtenia medveďa hnedého, je odlišné od vnadenia uvedeného vyššie. Okrem toho, ŠOP SR odporúča iba vnadenie na lokalitách, kde pravdepodobne nedôjde k vzniku konfliktných situácií. Tieto lokality sú veľmi precízne vyberané a časovo obmedzené, aby k takýmto konfliktným situáciám nedošlo. Zároveň žalovaný uvádza, že náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené medveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt. Preto k určitému časovému momentu, resp. obdobiu môžu byť pozorované v danom poľovnom revíri aj iné jedince (nie len tie, ktoré sú registrované príslušným správcom poľovného revíra a ŠOP SR), prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich revírov (migrácia v rámci susediacich poľovných revírov). 17. V rámci správnych konaní o povoľovaní výnimiek z podmienok ochrany medveďov hnedých ministerstvo podané žiadosti každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania stavu populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch vrátane populačného a areálového trendu tohto druhu, ako aj na základe vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom, aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy národných parkov a správy chránených krajinných oblastí, ktoré sú organizačnou zložkou ŠOP SR, pritom hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody. Pritom vždy prihliadajú aj na stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch, a to vzhľadom na počet povolených a realizovaných výnimiek na usmrtenie medveďa hnedého, ako aj na medveďmi spôsobené škody a počet nebezpečných stretov medveďov s ľuďmi zaznamenaných v dotknutých lokalitách. Je potrebné zdôrazniť, že samotný výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého, pokiaľ nie sú splnené podmienky citovaných ustanovení § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody. Ministerstvo na základe zadovážených podkladov povolí požadovanú výnimku iba v tom prípade, ak má jednoznačne preukázané, že povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri z dôvodov podľa § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody je oprávnené a teda, že nie je dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že pri neexistencií inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy povolená výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie tohto druhu v jeho prirodzenom areáli a ochráni sa život, zdravie a bezpečnosť ľudí, resp. predíde sa vzniku závažných škôd. 18. Je nevyhnutné uviesť, že od správneho orgánu nemožno žiadať, aby rozhodoval na základe neexistujúcich dôkazov, resp. takých, ktoré nie je možné vykonať, alebo ktoré sú v čase rozhodovania nedostupné. Ministerstvo dostatočne zistilo skutkový stav veci na základe podkladov predložených ŠOP SR a dôkazov a vyjadrení predložených žiadateľom. Žalovaný je povinný zisťovať skutkový stav veci osobitne v každom jednotlivom prípade. Uvedená skutočnosť za daných okolností nasvedčovala záveru, že v danom území pretrváva riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí a vzniku škôd na hospodárskych zvieratách. ŠOP SR a Správa CHKO Poľana v rámci predložených odborných stanovísk jednoznačne odporučili povoliť požadovanú výnimku a konštatovali, že na jej povolenie sú splnené požadované podmienky v zmysle zákona o ochrane prírody. Ministerstvo malo teda v predmetnej veci preukázané, že na povolenie požadovanej výnimky boli splnené podmienky v zmysle § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody a povolenie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody na strane 3 a 4 prvostupňového správneho rozhodnutia podrobne a náležitým spôsobom zdôvodnilo. Správa CHKO Poľana pritom vo svojom stanovisku odporučila, aby bol zásah do populácie medveďa hnedého vykonaný cielene v problémových lokalitách v presne stanovenom navrhovanom období, pričom ako podmienku odstrelu medveďa určila, že usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého je možné zrealizovať postriežkou alebo posliedkou v navrhnutých lokalitách lovu, a to v blízkosti prenikania jedincov medveďa hnedého do ľudských sídel. Týmto postupom sa v danom prípade zabezpečila adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti pred ľuďmi. 19. ŠOP SR oprávnenosť povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého v danej lokalite vyhodnocovala vzhľadom na znalosť aktuálnej situácie na území predmetného poľovného revíru a znalosť etológie medveďa hnedého za daných podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadosť žiadateľa vyhodnotila ako oprávnenú, pričom jej závery ministerstvo následne riadne odôvodnilo v napadnutom prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí. Zhromaždenie výpočtu všetkých uskutočnených preventívnych opatrení uskutočnených v danej lokalite s cieľom prevencie škôd spôsobovaných medveďmi do uceleného zoznamu a vyhodnotenie ich účinnosti je dlhodobou koncepčnou činnosťou, ktorá presahuje rámec jednotlivého správneho konania. Nezaradenie takéhoto typu zoznamu do podkladov, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného, nie je pochybením správneho orgánu, ale vyhodnotením dostupných dôkazných prostriedkov. Ministerstvo má na základe dostupných údajov za to, že populácia medveďa hnedého je na území Slovenska bez ohrozenia a jej stav je priaznivý. Uvedenými údajmi o populácii medveďa hnedého na Slovensku sa podrobne zaoberal materiál „Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“ z novembra 2016, ktorý vypracovala ŠOP SR aj za účasti zástupcov LZ VLK ako spoluautorov. Ako je uvedené na str. 13 tohto materiálu, podľa výsledku najnovších genetických výskumov, ktorý je možné považovať za najpresnejší odhad veľkosti medvedej populácie na Slovensku, sa na území Slovenska vyskytuje počet 1020 - 1490jedincov medveďov hnedých, pričom sa predpokladá, že počet medveďov bude ďalej stúpať. Z celkového odhadovaného počtu 8100 medveďov, ktoré materiál „Status and management of the brown bear in Europe“ (Andreas Zedrosser, World Wide Fund for Nature - Austria) uvádza ako počet medveďov obývajúcich Karpaty na území Slovenska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny, tak Slovensko obýva približne šestina celej karpatskej medvedej populácie, a to pri najmenšom územnom rozsahu Slovenska zo všetkých uvedených štátov (Karpatský oblúk na Slovensko zasahuje len 17,2% svojej celkovej výmery). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že počet medvedej populácie na Slovensku je v súčasnosti životaschopný, a že povolenie odôvodnenej výnimky z podmienok ochrany uvedeného chráneného druhu živočícha nespôsobuje pokles medvedej populácie. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 20. Ďalší účastník Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Rúbane Ľubietová v písomnom vyjadrení uviedol, že na základe právoplatného rozhodnutia Ministerstva životného prostredia dňa odlovilo jeden kus medveďa hnedého. Pri odlove boli dodržané všetky zákonom stanovené náležitosti. Z pozorovaní jeho členov a dlhodobej znalosti problematiky manažmentu medveďa hnedého dodali, že sa jednalo o jedinca, ktorý sa dlhodobo zdržoval v blízkosti ľudských obydlí pravidelne spôsoboval škody na poľnohospodárskych plodinách a teda sa jednalo o takmer isto synantropného jedinca. Z argumentov uvádzaných žalobcom je im zrejmé, že tento subjekt nedisponuje ani základnými informáciami o problematike a výskyte medveďa hnedého v oblasti CHKO Poľana. Početný stav medveďa hnedého vzhľadom na jeho prirodzený prírastok a teritoriálne správanie sú v oblasti Poľany a okolí dlhodobo neúnosné a koncentrácia týchto veľkých šeliem na tomto území už dávno prekročila prirodzenú mieru. Skutočným záujmom žalobcu je len marenie výkonu štátnej správy nakoľko nikdy v minulosti ich žalobca nijako nekontaktoval nikdy sa v ich regióne o problematiku reguláciu medveďa hnedého nezaujímal a ani nikdy neponúkol spoluprácu či pomoc. V. Konanie pred správnym súdom 21. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 26.02.2020 rozsudkom. VI. Relevantné právne predpisy 22. Podľa § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli (písm. b/), držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu (písm. e/). 23. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 24. Podľa § 40 ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku (písm. b/), v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie (písm. c/). 25. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 SP správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (ods. 1). Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (ods. 4). 26. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2). VII. Posúdenie veci správnym súdom 27. Predmetom preskúmavania je v predmetnej právnej veci rozhodnutie ministra životného prostredia SR sp. zn. 7192/2017-9.2 (30/2017-rozkl.) zo dňa 23.08.2017, ktorý podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku zamietol rozklad Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, 082 13 Tulčík 310 (žalobca) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody sp. zn. 4445/2017-6.3 zo dňa 12.06.2017, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a § 46 Správneho poriadku povolil Slovenskému poľovníckemu zväzu, Poľovníckemu združeniu F. H. IČO: 31 941 460 výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, t.j. povolilo mu usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri F. držať ho a prepravovať. 28. Pre povolenie výnimky usmrtiť chráneného živočícha musia byť podľa § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. kumulatívne splnené nasledovné podmienky: a. musí ísť o odôvodnený prípad povolenia výnimky, b. neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva, c. výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, orgán ochrany prírody nemôže povoliť výnimku na usmrtenie chráneného živočícha. 29. Žalovaný odôvodňoval prvú podmienku na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. synantropnými jedincami medveďa hnedého hľadajúcimi potravu v blízkosti ľudských sídiel a s tým spojeným ohrozením zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Z predložených listinných dôkazov mal žalovaný za to, že problematické jedince nie sú lákané do blízkosti ľudských sídiel vnadiskami a krmoviskami zriadenými pre zver, ale do blízkosti ľudských sídiel prenikajú za účelom získania potravy z poľnohospodárskych kultúr (kukurica) pestovaných na území označeného poľovného revíru. Údaje získané žalovaným preukazovali škody spôsobené medveďom v priebehu roku 2016 na včelárskych zariadeniach umiestnených na území predmetného poľovného revíru a na ovciach chovaných v danom území a o prenikaní medveďov do ľudských sídiel (H.), kedy existuje hrozba stretov medveďov s obyvateľmi Prvá zákonná podmienka vyplývajúca z § 40 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. a zameraná na prevenciu vzniku škody na úrode bola osvedčená. 30. Inú ekonomicky a technicky realizovateľnú alternatívu riešenia (§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.) žalovaný videl v možnom umiestnení jedincov medveďa hnedého v zoologických záhradách na území SR a ČR, ktoré ponúkanú možnosť podľa jeho slov odmietli pre naplnený stav týchto jedincov. V administratívnom spise sa však nenachádza žiadna zmienka o tom, žeby žalovaný žiadal konkrétne zoologické záhrady na Slovensku a v Českej republike o vyjadrenie záujmu alebo nezáujmu o umiestnenie jedincov medveďa hnedého a ani odpovede zoologických záhrad. Ak žalovaný tvrdí, že zoznam zoologických záhrad vedie priebežne a priebežne sa (telefonicky) informuje, či by v niektorej z nich mohli byť v prípade potreby umiestnené jedince medveďa hnedého, nepreukazuje to žiadnym dôkazom založeným v administratívnom spise (napríklad spracovaním podkladov ku konkrétnemu dňu alebo úradným záznamom zachytávajúcim proces zisťovania záujmu konkrétnych zoologických záhrad o umiestnenie medveďa hnedého a ich odpovede s minimálnym uvedením označenia zoologickej záhrady, jej zodpovedného zamestnanca, ktorý sa k ponuke žalovaného vyjadril, a dátum dopytu). Z rozhodnutí žalovaného nevyplýva, žeby sa zaoberal inou možnosťou riešenia problematických jedincov; podľa jeho slov je jediným riešením v tejto situácii usmrtenie medveďa hnedého. Vzhľadom na uvedené okolnosti správny súd nemôže konštatovať, žeby žalovaný dostatočne preveril existenciu inej ekonomicky a technicky zrealizovateľnej alternatívy riešenia stavu jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri ako je ich usmrtenie. Usmrtenie chráneného živočícha môže byť vždy až poslednou možnosťou prichádzajúcou do úvahy, ak všetky predchádzajúce a miernejšie alternatívy sú nereálne alebo nezrealizovateľné; za tým účelom však musí orgán verejnej správy dostatočne zistiť skutkový stav veci, čo sa v tejto veci nestalo. 31. Tretiu podmienku na udelenie výnimky žalovaný odôvodňoval zvyšujúcim sa stavom populácie medveďa hnedého. V prvostupňovom aj druhostupňovom rozhodnutí však nie sú uvedené žiadne konkrétne údaje o stave medveďov hnedých v poľovnom revíri S., len odkaz na Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku z novembra 2016 vypracovaný ŠOP SR. Na území Slovenska sa podľa tohto dokumentu vyskytuje 1020-1490 medveďov hnedých a predpokladá sa vzostupná tendencia ich počtu. Chýba však zmienka o tom, či je možné zistiť stav populácie v dotknutom poľovnom revíri Rúbane Ľubietová a ak áno, koľko jedincov sa v tomto poľovnom revíri nachádza, s akou tendenciou ich výskytu (zostupná, vzostupná), koľko synantropných jedincov sa tu vyskytuje (odhadom) a následky ich konania. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať ani splnenie tretej kumulatívnej podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri F.. 32. Hoci z praktického hľadiska môže ísť o náročnú činnosť, synantropný jedinec medveďa hnedého sa vyznačuje jeho nebezpečnosťou pre človeka (napadnutie človeka, ohrozovanie človeka, vyhľadávanie potravy v blízkosti ľudských sídiel), resp. k poľnohospodárskej úrode. Preto je prísne špecifikovaný jedinec medveďa hnedého, ktorý sa má usmrtiť na základe povolenej výnimky. Usmrtením náhodného jedinca medveďa hnedého na základe povolenej výnimky, ktorý nemusí vykazovať znaky nebezpečenstva pre človeka, sa tak problém so synantropným jedincom nerieši. Za tým účelom je potrebné v maximálnej možnej miere určiť defektného jedinca medveďa hnedého, ktorý má byť usmrtený, a jeho charakteristiku pretaviť do rozhodnutia podľa § 40 zákona č. 543/2002 Z.z. Správny súd považuje za potrebné tiež uviesť, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže, ale aj nemusí akceptovať. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ďalší formálny nedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa uvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor ministra ako kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 SP prakticky absentuje. Na prvý pohľad sa tento dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného môže javiť ako formalistický, no súvisí s funkčnou príslušnosťou orgánu rozhodujúceho o rozklade a jeho vyhodnotením skutkového a právneho stavu veci, ktorý v predmetnej veci chýba. Nemožno to zhojiť jedinou (poslednou) vetou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej minister konštatoval, že bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Význam slova „konštatovať“ nevedie k výslovnému súhlasu s predchádzajúcim stanoviskom poradnej osobitnej rozkladovej komisie - Krátky slovník slovenského jazyka definuje pojem „konštatovať“ ako hovoriť, povedať a nie ako jednoznačný súhlas. Uvedenie názoru poradného orgánu ministra je v rozhodnutí relevantný len v prípade, ak by sa minister odklonil od právneho názoru jeho poradného orgánu a poskytol by argumenty, pre ktoré tak urobil. V predmetnej veci však o tento prípad nejde, preto nebol daný dôvod na uvedenie záverov osobitnej komisie. Uvedený nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor prezentuje minister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy - nedostatočne zistili skutkový stav veci, čo bránilo riadnemu posúdeniu veci; ide o dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. 33. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej správy zameria na riadne zistenie skutkového stavu v intenciách tohto rozsudku, svoje rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle ustanovenia § 47 SP a uvedie názor funkčne príslušného orgánu verejnej správy na rozhodnutie o rozklade (ministra) a nie jeho poradného orgánu, pokiaľ sa s ním stotožní. V napadnutom rozhodnutí sa uvedie názor poradného orgánu ministra len v tom prípade, ak sa minister od neho odkloní a tento odklon aj náležite odôvodní. 34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalším účastníkom správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od nich nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP). 35.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).