Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/188/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201829 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201829.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík č. 310, IČO: 31 303 862, v zastúpení: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: 1. Poľovnícky spolok Očová, SNP 426/245, 962 23 Očová 2. Združenie domových samospráv, Námestie SNP 13, 810 00 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 7692/2017-9.2 (36/2017 - rozkl.) zo dňa 23.08.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. Ďalším účastníkom súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Poľovnícky spolok Očová, SNP 426/242, 962 23 Očová, IČO: 42 305 799 (ďalej aj ako „žiadateľ“) žiadosťou zo dňa 28.04.2017, doručenou na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody (ďalej aj ako „ministerstvo“), dňa 02.05.2017 požiadalo o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v ustanovení § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ochrane prírody“) spočívajúcej v usmrtení troch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov (z dôvodu prenikania medveďov do blízkosti ľudských sídiel v danom revíri), ako aj z dôvodu každoročných škôd spôsobovaných medveďmi na poľnohospodárskych kultúrach. 2. Ministerstvo zverejnilo podľa ustanovenia § 82 ods. 7 zákona o ochrane prírody na svojej internetovej stránke informáciu o začatí správneho konania. 3. Lesoochranárske zoskupenie VLK, 082 13 Tulčík 310 (ďalej len ako „LZ VLK“) oznámilo ministerstvu v zákonnej lehote listom zo dňa 03.05.2017 a doručeným dňa 05.05.2017, svoju účasť v správnom konaní. 4. Združenie domových samospráv, Námestie SNP 13, P.O.Box 218, 850 00 Bratislava (ďalej len ako „ZDS“) oznámilo ministerstvu v zákonnej lehote elektronickou poštou dňa 05.05.2017, svoju účasť v správnom konaní. 5. Ministerstvo listom č. 5358/2017-6.3 zo dňa 03.05.2017 požiadalo Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) o stanovisko k žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky zo zákazov z podmienok ochrany chráneného druhu živočícha ustanovených v ustanovení § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody a to usmrtenie troch jedincov medveďa hnedého. 6. ŠOP SR listom č. ŠOPSR/829-003/2017 zo dňa 01.06.2017 zaslala ministerstvu k žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky z podmienok ochrany medveďa hnedého formulár vypracovaný Správou Chránenej krajinnej oblasti Poľana organizačnou zložkou ŠOP SR (ďalej len „Správa CHKO Poľana“) a súčasne vo svojom stanovisku uviedla, že navrhuje povoliť výnimku na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého a že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v lokalitách, v ktorých odporúča povolenie požadovanej výnimky. 7. Správa CHKO Poľana vo svojom stanovisku navrhla vydanie výnimky podľa ustanovenia § 40 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na ustanovenie § 35 zákona o ochrane prírody na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého a k predloženej žiadosti žiadateľa uviedla, že : - poľovný revír Očová je zaradený do prvého, všeobecného stupňa ochrany, v danej oblasti sa nenachádzajú územia európskeho významu, - na danom území sa z ľudských sídel nachádza obec Očová, územie je bez väčších rekreačných oblastí, - z celkovej výmery revíru tvorí približne tri pätiny poľnohospodársky pôdny fond, v rámci územia existuje klesajúci trend včelárenia, v predmetnom poľovnom revíri sú v posledných rokoch medveďmi pravidelne spôsobované škody, ktoré rieši Okresný úrad vo Zvolene, - v roku 2015 bol podiel škôd spôsobených medveďom hnedým na niektorých kukuričných poliach (stanovený podľa pobytových znakov - trus, stopy) evidentný, v roku 2015 bola medveďmi spôsobená škoda vo výške 5 960 eur a v roku 2016 vo výške 3 942 eur a vzhľadom na veľkú rozlohu jednotlivých kukuričných lánov zatiaľ nebola realizovaná ochrana plôch elektrickým oplôtkom; Správa CHKO Poľana v roku 2016 uskutočnila dve pracovné stretnutia členov Pracovnej skupiny pre veľké šelmy, ktorá funguje pri Koordinačnej rade Biosférickej rezervácie Poľana, pričom na uvedených stretnutiach boli zástupcovia poľovníckych subjektov a zástupcovia miest a obcí oboznámení' s aktuálnou problematikou ohľadne výskytov medveďov v blízkosti osídlenia a častých škôd spôsobovaných medveďmi a konštatovala, že vyššie uvedené škody na poľnohospodárskych kultúrach boli komisionálne posúdené Okresným úradom Zvolen za účasti zamestnancov Správy CHKO Poľana. Boli stanovené podmienky odstrelu: a) usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého je možné zrealizovať posliedkou v termíne do 30.11.2017 alebo postriežkou v termíne do 15.12.2017; b) vzhľadom na sústreďovanie medveďov v čase dozrievania poľnohospodárskych plodín do blízkosti obce Očová navrhuje Správa CHKO Poľana realizovať lov posliedkou na lokalitách Hlboká dolina, Chytrá dolina a Breziny (všetky v katastrálnom území S.) a postriežkou na lokalitách Háj, Skalice, Bugárovo (všetky v k .ú. S.), ktoré sú lokalizované v odľahlejšej časti poľovného revíru ďalej od obce, spôsob lovu bude individuálny, so zameraním sa na miesta s najväčším výskytom škôd spôsobených medveďom v danom roku; c) ulovený bude jeden jedinec medveďa v hmotnostnej kategórii do 150 kg, pričom váha môže byť prekročená v prípadoch, ak šírka prednej laby neprekročí 13 cm a zároveň dĺžka zadnej laby neprekročí 22 cm a jeden jedinec medveďa hnedého v hmotnostnej kategórii do 100 kg, pričom váha môže byť prekročená v prípadoch, ak šírka prednej laby neprekročí 12 cm a zároveň dĺžka zadnej laby neprekročí 21 cm; d) termín realizácie lovu sa nahlási vopred a realizovaný odchyt, resp. usmrtenie sa nahlási bezodkladne kontaktnej osobe Správy CHKO Poľana (Y. P.) a usmrtený jedinec bude ponechaný na mieste usmrtenia za účelom vykonania potrebných meraní a odberov vzoriek a na zabezpečenie odváženia usmrteného jedinca; e) povinnosť odobratia zuba z usmrteného jedinca za účelom zistenia veku jedinca; f) povinnosť umožniť odber biologických vzoriek (svalovina, krv a pod.). 8. Ministerstvo listom č. 5358/2017-6.3 zo dňa 06.06.2017 zaslalo účastníkom konania „Oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia“ v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). 9. LZ VLK listom zo dňa 15.06.2017, doručeným dňa 20.06.2017, zaslalo ministerstvu vyjadrenie k podkladom rozhodnutia zaslaným listom č. 5358/2017-6.3 zo dňa 06.06.2017, v ktorom uviedlo, že nesúhlasí s povolením požadovanej výnimky, nakoľko pri odstrele, tak, ako je navrhovaný v podkladoch rozhodnutia, nie je zaručené, že nebude usmrtený medveď, ktorý nespôsobuje škody a neohrozuje svojim správaním ľudí, a preto problém medveďov ohrozujúcich svojim správaním obyvateľov je potrebné riešiť usmrtením konkrétnych medveďov vykazujúcich známky synantropizácie a straty plachosti pred ľuďmi. Ďalej uviedlo, že za jedinú možnosť povolenia výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu považuje iba usmrcovanie medveďov spôsobujúcich opakované škody, alebo usmrcovanie medveďov synantropných, ohrozujúcich svojim správaním zdravie ľudí v lokalitách, v ktorých uplatňované preventívne opatrenia nie sú účinné, pričom usmrcovanie by malo byť realizované v dotknutom území najviac do vzdialenosti 500 m od zastavaného územia, resp. na miestach, kde medveď spôsobuje škody, pretože len tak je možné zabezpečiť adresnosť lovu jedinca, ktorý škody spôsobuje, alebo ohrozuje zdravie a bezpečnosť ľudí. LZ VLK nesúhlasilo s umožnením lovu na vnadisku, nakoľko pri vnadení sa môžu do blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí schádzať medvede zo širšieho okolia a zvyšovať tak riziko vzniku konfliktných situácií. Zdôraznilo, že žiadalo orgán verejnej správy, aby medzi podklady rozhodnutia doplnil zoznam preventívnych opatrení zameraných na zníženie rizika vzniku konfliktných situácií, vrátane vyhodnotenia ich účinnosti, realizovaných v poľovnom revíri a v priľahlých obciach, nakoľko v žiadosti žiadateľ neuviedol žiadne preventívne opatrenia, ktoré by boli v poľovnom revíri zrealizované za účelom zníženia populačnej hustoty medveďov a zníženia rizika vzniku konfliktných situácií s tým, že realizované usmrcovanie náhodne vybraných medveďov nemá podľa jeho názoru vplyv na znižovanie vzniku konfliktných situácií a škôd spôsobovaných medveďmi, na rozdiel od usmrcovania medveďov, ktoré škody reálne spôsobujú. LZ VLK uviedlo, že navrhlo medzi podklady rozhodnutia zaradiť taktiež lokalizáciu všetkých krmovísk/ vnadísk s potravou atraktívnou pre medvede nachádzajúce sa v poľovnom revíri a prehľad o počte a lokalizácii krmovísk/vnadísk v spojitosti s prehľadom o realizovaných preventívnych opatreniach, a to za účelom vyhodnotenia účelnosti povolenia výnimky na usmrtenie medveďa v súvislosti s reálnym dopadom usmrtenia medveďa na zníženie rizika vzniku konfliktných situácií. Poukázalo na to, že zlikvidovanie, krmovísk/vnadísk s potravou atraktívnou pre medvede je jedným z preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku konfliktných situácií, zníženie populačnej hustoty medveďov a zamedzenie postupnej synantropizácie medveďov v lokalite poľovného revír a že krmoviská a vnadiská by nemali byť umiestňované vo vzdialenosť minimálne do 5 km od ľudských sídiel. Podľa jeho názoru žiadateľ nedoložil svoje tvrdenia o prenikaní medveďov do intravilánov žiadnymi spresňujúcimi údajmi, ani neuviedol, či stretnutiam medveďmi boli pokojné, alebo či medvede vykazovali známky neprimeranej agresie. Zdôraznilo, že realizované usmrcovanie náhodne vybraných medveďov nemá podľa jeho názoru vplyv na znižovanie vzniku konfliktných situácií. Poukázalo na to, že Správa CHKO Poľana vo svojom stanovisku neuviedla, či, akým spôsobom a v akej miere boli navrhované preventívne opatrenia realizované, a preto ich žiadalo doplniť s tým, že poukazovanie na náročnosť zabezpečenia funkčnosti elektrických oplôtkov považuje LZ VLK za irelevantné. LZ VLK uviedlo, že odporúčanie usmrcovať náhodne vybrané medvede, navyše na vnadiskách, bez uplatňovania preventívnych opatrení nemožno považovať za ochranu celoročne chráneného druhu a upozorňovalo na negatívne dôsledky vnadenia pre populáciu medveďa. Ďalej uviedlo, že ŠOP SR neodôvodnila odporučenie lovu v septembri až decembri a že usmrtenie náhodného medveďa na vnadisku nemožno považovať za preventívne opatrenie slúžiace na zamedzenie vzniku závažných škôd alebo k ochrane zdravia a bezpečnosti ľudí a ich majetku, pretože pri vnadení sú na vnadiská lákané medvede zo širokého okolia. Poukázalo na to, že ŠOP SR sa opakovane nezaoberalo vplyvov vnadísk/krmovísk na správanie medveďa v miestach ich pôsobnosti, ani neuvádza ich lokalizáciu, počet, či súvislosť s problémovými stretnutiami, a preto z hľadiska zníženia rizika vzniku potenciálne nebezpečných stretnutí s medveďmi je potrebné zamerať sa v obciach na realizáciu dlhodobo pôsobiacich preventívnych opatrení, vrátane dôsledného zabezpečenia kontajnerov s odpadkami, odplašovania medveďov pohybujúcich sa v intraviláne obce, likvidácie prípadných čiernych skládok a zákazu vytvárania akýchkoľvek krmovísk, resp. vnadísk s potravou atraktívnou pre medvede v poľovnom revíri a zvlášť v blízkosti ľudských sídiel. Na základe uvedeného LZ VLK má za to, že usmrcovanie jedincov medveďa hnedého v spojitosti s ničením ich prirodzeného biotopu môže viesť k ohrozeniu životaschopnosti zdravej populácie medveďa. 10. ZDS sa k podkladom rozhodnutia zaslaným ministerstvom listom č. 5358/2017-6.3 zo dňa 06.06.2017 nevyjadrilo. 11. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody (ďalej len ako „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 5358/2017-6.3 zo dňa 27.06.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), povolilo žiadateľovi výnimku zo zákazov ustanovených ustanovením § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona o ochrane prírody a to, usmrtiť - odstreliť dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová, držať ich a prepravovať a nepovolilo výnimku zo zákazu ustanoveného v ustanovení § 35 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody a to nepovolilo žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová. Zároveň boli stanovené podmienky rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody: - Odstrel možno zrealizovať od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 15.12.2017 postriežkou na lokalitách Háj, Skalice, Bugárovo (k. ú. S.) alebo do 30.11.2017 posliedkou na lokalitách Hlboká dolina, Chytrá dolina, Breziny (k. ú. S.) a individuálnym lovom v celom poľovnom revíri so zameraním na miesta s najväčším vznikom škôd. - Usmrtený bude jeden jedinec, ktorého hmotnosť nepresiahne 150 kg alebo šírka jeho prednej laby je do 13 cm a zároveň dĺžka zadnej laby do 22 cm a druhý jedinec, ktorého hmotnosť nepresiahne 100 kg alebo šírka jeho prednej laby je do 12 cm a zároveň dĺžka zadnej laby do 21 cm. - Odstrelu nebude predchádzať vnadenie mäsitou návnadou. - Plánovaný čas lovu bude vopred oznámený ministerstvom poverenej osobe - Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky - Správe CHKO Poľana (ďalej len „kontaktná osoba“). - Odstrel medveďa bude neodkladne oznámený kontaktnej osobe s cieľom kontroly dodržiavania podmienok výnimky a vykonania prehliadky usmrteného jedinca. - Do príchodu kontaktnej osoby bude ulovený medveď ponechaný na mieste odlovu (meranie vykonáva výhradne kontaktná osoba) Zástupca žiadateľa vopred zabezpečí možnosť odváženia uloveného jedinca s presnosťou na 0,5 kg. Hmotnosť usmrteného jedinca sa posudzuje spolu s vývrhom. - Žiadateľ umožní zamestnancovi kontaktnej osobe odber vzorky (zo srsti, svaloviny, vnútorných orgánov, krvi a pod.) a zubu z usmrteného medveďa na účely analýz. - Formulár „Hlásenie o usmrtení medveďa hnedého“ s údajmi o usmrtenom medveďovi zašle žiadateľmi ministerstvo do dvoch týždňov od realizácie usmrtenia. - Osobitné predpisy, ako aj ostatné ustanovenia zákona, ostávajú povolením tejto výnimky nedotknuté. 12. Čas lovu bol určený do 30.11.2017 postriežkou a žiadateľovi uložilo nahlásiť konkrétny čas lovu prostredníctvom poverenej osoby a žiadateľa upozornilo, že povolením výnimky ostávajú nedotknuté osobitné predpisy (napr. zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, nariadenie Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v znení neskorších predpisov, napr. komerčná činnosť s akýmkoľvek exemplárom (napr. trofej, mäso) na území EÚ je možná len s platnou výnimkou zo zákazu komerčných činností, vývoz akéhokoľvek exemplára (napr. trofej, mäso) z EÚ je možný len s platným povolením na vývoz (permit CITES), nariadenie (ES) 1774/2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu - dostupné na W. ako aj ostatné ustanovenia zákona. 13. Prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedol, že podľa ustanovenia § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. Z dostupných údajov ŠOP SR, žiadateľa, ako aj z informácií predložených žiadateľom je zrejmé, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je ohrozená, naopak všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v tomto revíri prosperuje a jeho populácia narastá a povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. Ďalej zdôraznil, že sú jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, ako aj zábery z fotopascí nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom revíri Očová je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. S tým, že ŠOP SR priebežne v predchádzajúcich obdobiach evidovala a preverovala škody spôsobované medveďom a strety medveďov s obyvateľstvom a problémy riešili priamo s miestnymi obyvateľmi. 14. Poukázal na to, že pokiaľ však dochádza k synantropizácii chránených šeliem, ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha a zmierňujúce opatrenia preto za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. 15. Ďalej prvostupňový orgán uviedol, že sa zaoberal v súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky, aj možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít a to oslovením ZOO v Slovenskej republike, či by v prípade odchytu medveďa hnedého mohli takéhoto medveďa umiestniť v svojich zariadeniach a uviedol, že všetky ZOO zaslali odpoveď, že majú plné stavy a nie je možné umiestnenie ďalších jedincov medveďa hnedého. Poukázal na to, že je tiež nerealizovateľné premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach a tým by sa len problém preniesol na iné miesto. 16. Prvostupňový orgán zdôraznil, že pri rozhodovaní o výnimkách z podmienok ochrany chráneného druhu je právne irelevantný vznik škodného účinku, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené stráca na význame. 17. Zároveň uviedol, že zákon o ochrane prírody pripúšťa aj určité výnimky a v ustanovení § 40 ods. 3 písm. c) nevyžaduje vznik následku, ale preferuje ochranu pred vznikom škodlivého následku a to, aby sa predišlo stretom medveďov s ľuďmi, je potrebné udržiavať populáciu medveďa v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde však je omnoho väčšia ponuka potravy, pre medveďa z umelých zdrojov (včelíny, odpadky, hospodársky chov dobytka) a v prípade, ak by k tomu dochádzalo, výraznou mierou by sa zvyšovala hrozba toho, že si medveď bude zabezpečovať potravu práve z takýchto zdrojov, čím by sa zároveň omnoho zvýšila aj hrozba napadnutia ľudí a tým ŠOP SR posúdila vplyv povolenia výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu v blízkosti ktorých, má dôjsť k usmrteniu medveďa hnedého. Po zhodnotení žiadosti ŠOP SR konštatovala, že zhodnotením kumulovaného vplyvu nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách. 18. Ďalej uviedol, že miestne príslušná odborná organizácia ochrany prírody a krajiny - ŠOP SR, Správa CHKO Poľana v roku 2016 uskutočnila dve pracovné stretnutia Pracovnej skupiny pre veľké šelmy, ktorá funguje pri Koordinačnej rade Biosférickej rezervácie Poľana a na ktorých sa zúčastnili zástupcovia poľovníckych subjektov, zástupcovia poľnohospodárskych, subjektov a zástupcovia miest a obcí oboznámení s aktuálnou problematikou ohľadne výskytov medveďov v blízkosti osídlenia a častých škôd. Boli upozornení na preventívne opatrenia, aby sa tieto konflikty minimalizovali (riešenie čiernych skládok - vyhadzovanie živočíšnych zvyškov, prikrmovanie medveďov neprirodzenou potravou, vylúčenie prikrmovania zveri mimo obdobie núdze, umiestňovanie lokalít prikrmovania min 1 km od najbližšieho osídlenia a pod.). 19. Prvostupňový orgán poukázal na to, že poľovný revír Očová má výmeru 3 212 ha, z toho je LPF 1 368 ha a PPF 1 844 ha a nachádza sa v I. stupni ochrany, nezasahuje do sústavy chránených území NATURA 2000 a že konflikty s medveďmi sú potenciálne možné vzhľadom na prítomnosť ľudských sídiel a výrazné poľnohospodárske využívanie krajiny a pastvou hospodárskych zvierat. Taktiež uviedol, že boli zdokumentované škody na poľnohospodárskych kultúrach ktoré sú sústavné vo výške zodpovedajúcej osevnej plochy rastlinami atraktívnymi pre medvede (kukurica). Na poľovnícke združenie je preto vytváraný tlak zo strany poľnohospodárskych subjektov na reguláciu medvedej populácie, ktoré sú na jeseň v blízkosti ľudských obydlí, čo je spôsobované migráciou jedincov medveďa hnedého z okolia za ľahko dostupnou potravou a kde hrozia negatívne strety človeka s medveďom a z tohto dôvodu povolenie výnimky na usmrtenie medveďa v tejto lokalite je teda možné považovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov. Poukázal na to, že uvedené skutočnosti komisionálne overovala ŠOP SR a posudzovala zdôvodnenie žiadosti žiadateľa z dôvodu vzniku škôd na poľnohospodárskych kultúrach. 20. LZ VLK proti rozhodnutiu ministerstva č. 5358/2017 -6.3 zo dňa 27.06.2017 podalo dňa 12.07.2017 rozklad, ktorý mu bol doručený dňa 17.07.2017 a navrhovalo aby minister životného prostredia Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie zrušil. V rozklade namietalo, že rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom o ochrane prírody a povolené usmrtenie medveďa nemožno považovať za ochranné opatrenia zabraňujúce vzniku škodlivého účinku a za riešenie preventívneho charakteru v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov a že orgán verejnej správy sa nevysporiadal s jeho vyjadrením a s jeho návrhmi a námietkami uvedenými v stanovisku zo dňa 15.06.2017. Ďalej namietalo, že je neprijateľné, aby orgán verejnej správy pri rozhodovaní o žiadosti žiadateľa neskúmal a nehodnotil zrealizované preventívne opatrenia a ich účinnosť, keď dôvodom na povolenie výnimky sú škody z minulého roku a nekonkretizovaný pohyb medveďov v blízkosti obcí. Ďalej LZ VLK poukázalo na to, že potrava, ktorú nachádzajú medvede na poľovníkmi zriadených krmoviskách, je umelý zdroj potravy s tým, že prítomnosť krmovísk alebo vnadísk s potravou atraktívnou pre medvede umelo zvyšuje úživnosť prostredia a spôsobuje návyk na umelé, antropogénne zdroje potravy. Zároveň namietalo, že prvostupňový orgán v rámci konania neskúmal priestorové rozmiestnenie a pohyb medveďov v poľovnom revíri, ich koncentrovanie sa v okolí krmovísk a v akom rozsahu sa nachádzajú umelé zdroje potravy v blízkosti ľudských sídiel, či tieto umelé zdroje potravy nie sú hlavnou príčinou pohybu medveďov v blízkosti ľudských sídiel, koľko medveďov z ich celkového počtu v revíri sa pohybuje v blízkosti ľudských sídiel, a preto ani nemohol vyhodnotiť, či je pohyb medveďov v blízkosti ľudských sídiel spôsobený nárastom ich populácie, alebo dôvodom, že medvede nachádzajú v blízkosti ľudí ľahko dostupné umelé zdroje potravy. Podľa názoru LZ VLK na povolenie výnimky neboli splnené zákonom stanovené podmienky, ktoré určujú, za akých podmienok je možné výnimku na usmrtenie chráneného živočícha povoliť a že podmienky stanovené v rozhodnutí nezaručujú, že bude usmrtený medveď, ktorý ohrozuje svojím správaním ľudí alebo spôsobuje škody. 21. Ministerstvo upovedomilo účastníkov konania o podanom rozklade listom č. 5358/2017-6.3 zo dňa 20.07.2017. 22. Žiadateľ ani ZDS sa k podanému rozkladu LZ VLK nevyjadrili. 23. Minister životného prostredia (ďalej len ako „druhostupňový orgán“) rozhodnutím Číslo: 7692/2017-9.2 (36/2017 - rozkl.) zo dňa 23.08.2017 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), na návrh Osobitnej ministra životného prostredia Slovenskej republiky pre konanie vo veciach rozkladov zamietol rozklad podaný LZ VLK proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 5358/2017-6.3 zo dňa 27.06.2017, ktorým bola povolená Poľovníckemu spolku Očová, výnimka zo zákazov ustanovených v ustanovení § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona o ochrane prírody a to usmrtiť - odstreliť dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová, držať ich a prepravovať a zároveň nebola povolená výnimka zo zákazu ustanoveného v ustanovení § 35 ods. 1 písm. b) zákona. o ochrane prírody a to, usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 5358/2017-6.3 zo dňa 27.06.2017. 24. Druhostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 28.08.2017. 25. Druhostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v rámci správnych konaní o povoľovaní výnimiek z podmienok ochrany medveďov hnedých, ministerstvo podané žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa, hnedého na celom území Slovenska ako aj v jeho jednotlivých geonaorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, pritom hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v ustanovení § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody. Uviedol, že výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďov hnedých, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona o ochrane prírody. Pri svojej rozhodovacej činnosti ministerstvo vychádza okrem týchto stanovísk ŠOP SR aj z dôkazov a z vyjadrení predložených účastníkmi konania a z ďalších skutočností, ktoré sú mu známe z úradnej činnosti a každý prípad hodnotí osobitne vzhľadom na konkrétny obsah administratívneho spisu v uvedenej veci. So skutkovými závermi vyplývajúcimi z týchto podkladov následne správny orgán oboznamuje účastníkov konania ako s podkladmi rozhodnutia. 26. Ďalej uviedol, že v danom prípade prvostupňový orgán dostatočne zistil skutkový stav veci na základe podkladov predložených ŠOP SR a Správou CHKO Poľana, ktoré obsahovali údaje o častých škodách spôsobených medveďom v priebehu rokov 2015 a 2016 na poľnohospodárskych kultúrach na území tohto poľovného revíru, ktorý je z troch pätín tvorený poľnohospodárskou pôdou a kde sa nachádzajú rozsiahle lány kukurice a že mal zistené, že v predmetnom poľovnom revíri boli v roku 2015 medveďmi spôsobené škody vo výške 5 960 eur a v roku 2016 vo výške 3 942 eur, pričom výskyt medveďov na poľnohospodárskej pôde následne viedol aj k ich čoraz častejšiemu prenikaniu do blízkosti ľudských obydlí. 27. Druhostupňový orgán mal za to, že v konaní bolo preukázané, že na povolenie požadovanej výnimky - usmrtenie medveďa hnedého boli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody. 28. V súvislosti s návrhmi LZ VLK ohľadom krmovísk a vnadísk na území poľovného revíru Očová druhostupňový orgán uviedol, že ako vyplýva z predložených podkladov rozhodnutia problematické jedince medveďa hnedého nie sú v tomto prípade lákané do blízkosti ľudských sídiel vnadiskami a krmoviskami zriaďovanými pre zver, ale do blízkosti ľudských sídel prenikajú najmä z dôvodu vysokého počtu poľnohospodárskych kultúr (kukurica) vysádzaných na území predmetného poľovného revíru, ktorý je z troch pätín tvorený poľnohospodárskym pôdnym fondom. Zlikvidovanie všetkých týchto antropických vplyvov v danom prípade nie je reálne, a to najmä z dôvodu vďaka veľkým rozmerom plôch osadených poľnohospodárskymi kultúrami nie je možné mať všetky tieto plochy oplotené elektrickými ohradníkmi. 29. Zároveň druhostupňový orgán uviedol, že v prípade prenikania medveďov do blízkosti ľudských sídiel na území poľovného revíru Očová sa nepreukázala žiadna súvislosť, ktorá by toto ohrozovanie ľudí spájala s existujúcimi vnadiskami a krmoviskami nachádzajúcimi sa na území poľovného revíru a v tejto súvislosti sa stotožnil so stanoviskom Správy CHKO Poľana v skutkovo podobnom konaní č. 7172/2017-9.2 (33/2017 - rozkl.), že návrh LZ VLK, aby sa krmoviská a vnadiská zriaďovali vo vzdialenosti väčšej ako 5 km od obývaných sídel, je nereálny, nakoľko v takom prípade by v rámci SR takmer žiadny poľovný revír nemohol realizovať prikrmovanie, čo by bolo v čase núdze v rozpore s právnymi predpismi platnými pre sféru poľovníctva. 30. Ďalej uviedol, že považuje za neopodstatnenú citáciu LZ VLK zo stanoviska Správy Tatranského národného parku č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015 vydaného v skutkovo obdobnej veci, podľa ktorého: „Všetky vnadiská, na ktorých sa koncentrujú medvede, bez ohľadu na vegetačné obdobie predstavujú významný medzičlánok smerujúci k postupnej synantropizácii hlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Táto skutočnosť následne niekoľkonásobne zvyšuje riziko nebezpečného stretu s človekom“ a zdôraznil, že podané žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje ministerstvo z podkladov pripravených ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na poľnohospodárskych kultúrach, hospodárskych zvieratách a včelstvách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov, pričom v každom jednom prípade sa posudzujú konkrétne podmienky súvisiace s výskytom medveďov v danej lokalite a oprávnenosť povolenia požadovanej výnimky v zmysle § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody. Vzhľadom na skutočnosť, že pri zhromažďovaní podkladov rozhodnutia sa ministerstvo zaoberá údajmi zistenými o konkrétnej lokalite a podmienkach výskytu medveďov v tejto lokalite, v danej súvislosti nie je relevantný citát zo stanoviska ŠOP SR týkajúci sa inej lokality, nakoľko podmienky na oboch lokalitách, výskyt škôd spôsobených medveďmi a ohrozenie obyvateľov medveďmi nie sú na oboch lokalitách totožné. Mal za to, že uvedené stanovisko Správy Tatranského národného parku č. TANAP 1062/2015 z 21.07.2015 nemožno aplikovať na podmienky v poľovnom revíri Očová. 31. Na základe uvedeného, považoval druhostupňový orgán povolenie výnimky z podmienok ochrany medveďa hnedého v zmysle ustanovenia 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody v súvislosti s ustanovením § 35 zákona o ochrane prírody, za postup, ktorý bol plne v súlade so zákonom o ochrane prírody. II. Žaloba 32. Včas podanou žalobou zo dňa 28.10.2017, doručenou na Krajský súd v Bratislave e-mailom dňa 31.10.2017 a podanou na poštovú prepravu dňa 02.11.2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ministra životného prostredia Číslo: 7692/2017-9.2 (36/2017 - rozkl.) zo dňa 23.08.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) a prvostupňového rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody č. 5358/2017-6.3 zo dňa 27.06.2017, s návrhom na ich zrušenie a vrátenie veci na nové konanie. 33. Žalobca namietal v žalobe, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). 34. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané orgánmi verejnej správy v rozpore s ustanovením § 40 ods. 2, ods. 3 zákona o ochrane prírody a zároveň s ustanoveniami § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 Správneho poriadku. 35. Ďalej žalobca namietal, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého, povedie k naplneniu cieľa, pre ktorý sa výnimka udeľuje a v priebehu konania uvádzal, že nezistenie početnosti a lokalizácie existujúcich vnadísk v predmetnom poľovnom revíri je zásadným nedostatkom zisťovania skutočného stavu veci, keďže existencia vnadísk zásadne ovplyvňuje synantropizáciu medveďa hnedého a jeho závislosť na antropických zdrojoch potravy a poukázal na to, že prvostupňovým rozhodnutím nebol identifikovaný konkrétny jedinec, ktorého usmrtením by sa naplnil cieľ udelenia predmetnej výnimky, ale že môže byť usmrtený jedinec náhodne prilákaný na vnadisko, pričom k vylúčeniu synantropného medveďa z populácie nedôjde. Zároveň poukázal na stanovisko Správy TANAPu sp. zn. 1062/2015 zo dňa 21.07.2015. 36. Taktiež namietal, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého postriežkou, teda na vnadisku, a v jeho podmienkach obmedzuje vnadenie len na zákaz mäsitej návnady, nepovedie naopak k zvýšeniu nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť ľudí. Uviedol, že v priebehu konania žalobca uvádzal, že umožnením lovu na vnadisku sa vytvorí nebezpečenstvo, že do blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí sa budú schádzať medvede za návnadou aj zo širšieho okolia, čím sa na jednej strane znemožní usmrtenie medveďov, ktoré by mali byť potenciálnym zdrojom nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť obyvateľstva a na druhej strane koncentrácia medveďov putujúcich za návnadou v skutočnosti zvýši pravdepodobnosť stretov medveďov s obyvateľstvom. 37. Žalobca poukázal na konkrétne stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody, vyhodnocujúce efekt vnadenia na migráciu medveďov ako veľmi významný, s tým, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nereagoval na záver ŠOP SR, odbornej organizácie ochrany prírody vo vzťahu k vplyvu vnadísk na synantropizáciu medveďov. 38. Zároveň namietal, že prvostupňový orgán medzi podklady rozhodnutia nezahrnul zoznam preventívnych opatrení a zoznam krmovísk. 39. Žalobca dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by prenikanie medveďov malo súvislosť s prítomnosťou krmovísk, či vnadísk a takýto postup žalovaného vyústil do záveru o tom, že vnadenie ako spôsob realizácie výnimky je spôsobilým prostriedkom na dosiahnutie sledovaného cieľa, zvýšenia bezpečnosti obyvateľstva a nie naopak faktorom, zvyšujúcim riziko stretu obyvateľstva s medveďom a koncentrácie medveďov do blízkosti ľudských sídel, ktorý je v rozpore s obsahom spisu, ale aj v rozpore so skutočnosťami známymi žalovanému z jeho činnosti. 40. Uviedol, že závery žalovaného sú v rozpore s obsahom formulára ŠOP SR, keďže v tomto je výslovne uvedené, že elektrický oplôtok je ako prevencia proti vzniku škôd účinný, a preto možno konštatovať, že v predmetnej veci existuje účinný preventívny prostriedok, ktorý má podľa ustanovenia § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody prednosť pred usmrtením medveďa hnedého. 41. Žalobca poukázal na to, že žalovaný na jednej strane pomerne obsiahlo v napadnutom rozhodnutí vysvetľuje, že povinnosťou orgánov verejnej správy nie je vykonávať dokazovanie a zhromažďovať podklady rozhodnutia podľa „pokynov“ účastníkov konania - žalobcu, a teda neobstaranie si údajov o počte a lokalizácii vnadísk a krmovísk v predmetnom poľovnom revíri, nepovažuje za nedostatok prvostupňového rozhodnutia, na druhej strane tvrdí, že súvislosť medzi počtom a lokalizáciou vnadísk a krmovísk a prenikaním medveďov za potravou k včelstvám a ovciam, nebola preukázaná. Takýto postoj žalovaného je v celkom zjavnom rozpore s jeho povinnosťou vyplývajúcou mu s ustanovení § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, z ktorých vyplýva správnemu orgánu povinnosť zistiť úplne a spoľahlivo skutočný stav veci. 42. Ďalej žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, a to že medvede do blízkosti ľudských sídel neprilákalo krmovisko, či vnadisko, a ani nerealizácia preventívnych opatrení, keď vo formulári ŠOP SR je výslovne uvedené, že v roku 2016 Správa CHKO uskutočnila dve pracovné stretnutia, na ktorých boli zástupcovia poľovníckych subjektov, zástupcovia poľnohospodárskych subjektov a zástupcovia miest a obcí upozornení na preventívne opatrenia „aby sa tieto konflikty minimalizovali“. Zdôraznil, že medzi preventívnymi opatreniami, teda činnosťami, ktoré by nemali byť vykonávané je uvedené, okrem iného, „prikrmovanie medveďov neprirodzenou potravou, vylúčenie prikrmovania zveri mimo potrebné obdobie núdze, umiestňovanie lokalít prikrmovania do väčšej vzdialenosti“. 43. Žalobca sa taktiež vyjadril k dokumentu „Program starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku“, a zdôraznil, že z neho zároveň vyplýva, že účinným opatrením na predchádzanie vzniku opakovaných škôd je odstránenie problémového jedinca z populácie. V predmetnej veci však, ako na to žalobca poukázal už v rozklade, nie je možné zistiť žiaden vzťah medzi usmrtením náhodne vybraných jedincov z populácie v septembri až decembri 2017 a vznikom škôd, ku ktorým dochádza predovšetkým v letných mesiacoch. 44. Žalobca zastával názor, že keďže udelenie výnimky z ochrany medveďa hnedého je viazané na zistenie skutočností preukazujúcich neexistenciu inej alternatívy a zároveň spôsobilosť udelenej výnimky naplniť ňou sledovaný cieľ je zrejmé, že v predmetnej veci nebola ani jedna z týchto podmienok sine qua non naplnená. III. Vyjadrenie žalovaného 45. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.01.2018, doručenom súdu dňa 26.01.2018 nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov ustanovených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci, pre zistenie skutkového stavu nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pre rozpor skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, s administratívnymi spismi, resp. skutkový stav nemá oporu v administratívnych spisoch. 46. Vyjadril sa k procesnému postaveniu účastníkov konania a uviedol, že okrem žalobcu, neho a žiadateľa, bolo účastníkom administratívneho konania aj ZDS a v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 32, § 35 a § 40, § 97 SSP, s tým, že podľa právnej teórie patrí procesná spôsobilosť spolu s procesnou subjektivitou medzi procesné podmienky na strane účastníka konania a na ktoré musí správny súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Uviedol, že štatutárnym orgánom ZDS je v zmysle stanov predsedníctvo a v zmysle čl. 7 ods. 6 stanov koná v mene združenia jeho predseda s tým, že v zmysle čl. 7 ods. 3 stanov je funkčné obdobie členov predsedníctva dva roky. Ďalej Žalovaný uviedol, že si v rámci vyššie označeného správneho konania, vyžiadal listom č. 7612/2017-9.2, ktorý tvorí prílohu č. 1 tohto vyjadrenia, od ZDS podklady, ktoré by preukazovali riadne zvolenie predsedu ZDS, ako štatutárneho orgánu občianskeho združenia a aj keď mal pochybnosti o oprávnenosti predsedu H. konať za ZDS, naďalej konal so ZDS ako s účastníkom konania v súlade so zásadou „v prípade pochybností v prospech účastníka konania“. 47. Poukázal na to, že vydanie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu bolo podľa ustanovenia § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody z dôvodu predchádzania závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a v záujme ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. V zmysle týchto ustanovení zákona o ochrane prírody sa nevyžaduje vznik škody na majetku alebo škodlivého následku na verejnom zdraví alebo na verejnej bezpečnosti ľudí, ale preferuje sa ochrana týchto záujmov pred vznikom škody alebo takéhoto škodlivého následku, pretože keď následok na majetku, zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Uviedol, že povolenie výnimky z uvedeného pôvodu má teda predovšetkým preventívny charakter a jej realizáciou sa má predchádzať vzniku škôd na majetku a nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. 48. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, a to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ani prvostupňové rozhodnutie nie sú v súlade s ustanovením § 40 ods. 2, ods. 3 zákona o ochrane prírody a zároveň ani v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 SSP, nakoľko predmetná výnimka bola udelená v súlade s ustanovením § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody, t.j. pri neexistencii inej alternatívy, ktorá neohrozila zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie medveďa hnedého v jeho prirodzenom areáli s tým, že splnenie zákonných podmienok na jej udelenie jednoznačne vyplýva jednak z administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia oboch napadnutých rozhodnutí. Zdôraznil, že prvostupňový orgán povolil výnimku spočívajúcu v odstrele dvoch jedincov medveďa hnedého, na základe skutočnosti, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa ustanovenia § 40 zákona o ochrane prírody. 49. Uviedol, že prvostupňový orgán v rámci konania vo veci vydania napadnutého rozhodnutia sa opieral o skutočnosti a dôkazy zistené v priebehu konania od žiadateľa, účastníkov konania a ŠOP SR, ktorá v zmysle § 65a zákona o ochrane prírody ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa zákona o ochrane prírody a osobitných predpisov vrátane spracúvania odborných stanovísk pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody a pri rozhodovaní vychádzal najmä zo žiadosti žiadateľa zo dňa 28.04.2017 a zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOPSR/829-003/2017 zo dňa 01.06.2017 vrátane formulára (stanoviska) príslušného regionálneho útvaru SOP SR - Správy CHKO Poľana zo dňa 22.05.2017 s opisom množstva škôd spôsobených medveďmi za posledné 2 roky, ktorými sú: v roku 2015 - škody na poľnohospodárskych kultúrach (kukurica) vo výške 5 960 eur a v roku 2016 - škody na poľnohospodárskych kultúrach (kukurica) vo výške 3 942 eur. 50. Poukázal na stanovisko ŠOP SR č. ŠOPSR/829-003/2017 zo dňa 01.06.2017, v ktorom je uvedené, že: „Na základe preverenia žiadosti, súčasného stavu a stanoviska Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana z 22.05.2017 navrhujeme povoliť výnimku na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová. Správa CHKO Poľana posúdila vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu, v blízkosti ktorých usmrtenie navrhujeme. Po zhodnotení žiadosti a súčasného stavu môžeme konštatovať, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách, kde navrhujeme usmrtenie.“ 51. Žalovaný ďalej uviedol, že na lokalitách prikrmovania, ktoré je mimochodom zakázané mimo obdobia núdze, sa vyskytuje množstvo aj neprirodzenej potravy (čokolády, cukrárenský odpad, tropické ovocie, repa, silážna kukurica a pod.), ktorá vo väčšine prípadov láka aj medvede za účelom získania ľahko dostupnej potravy. Na takéto lokality sa schádzajú medvede zo širokého okolia a čiastočne takýto spôsob obhospodarovania poľovných revírov môže spôsobovať zmenu správania u týchto jedincov. ŠOP SR je zásadne proti prikrmovaniu takýmto spôsobom a mimo doby núdze. Takéto vnadenie a prikrmovanie mala ŠOP SR (Správa TANAPu) na mysli v stanovisku č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015, na ktoré sa žalobca odvoláva. Poukázal na to, že vnadenie, ktoré mnohokrát odporúča ŠOP SR na zabezpečenie usmrtenia medveďa hnedého, je odlišné od vnadenia uvedeného vyššie. Okrem toho, ŠOP SR odporúča iba vnadenie na lokalitách, kde pravdepodobne nedôjde k vzniku konfliktných situácií. Tieto lokality sú veľmi precízne vyberané a časovo obmedzené, aby k takýmto konfliktným situáciám nedošlo. Zároveň uviedol, že náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené medveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený. Preto k určitému časovému momentu, resp. obdobiu môžu byť pozorované v danom poľovnom revíri aj iné jedince (nie len tie, ktoré sú registrované príslušným správcom poľovného revíra a ŠOP SR), prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich revírov (migrácia v rámci susediacich poľovných revírov). Taktiež uviedol, že tak ako to vyplýva z formulára k stanovisku ŠOP SR Správy CHKO Poľana, odstrel medveďa sa sústreďuje v priestoroch s najväčšími škodami na poľnohospodárskych plodinách a týmto spôsobom je teda zabezpečená adresnosť odstrelu problematických jedincov medveďa hnedého, nakoľko sa pri poľnohospodárskych plodinách pohybujú predovšetkým synantropné jedince medveďa. 52. Vyjadril sa preventívnym opatreniam na zamedzenie vzniku škôd a k posúdeniu ich účinnosti a ich uplatňovaniu a uviedol, že svoje tvrdenie opieral o formulár ŠOP SR, s tým, že Správa CHKO uskutočnila dve pracovné stretnutia, na ktorých bola odporúčaná realizácia preventívnych opatrení, ktoré nemajú byť vykonávané, medzi ktoré patrí aj prikrmovanie medveďov neprirodzenou potravou, vylúčenie prikrmovania zveri mimo potrebné obdobie núdze, umiestňovanie lokalít prikrmovania do väčšej vzdialenosti a že samotný výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého, pokiaľ nie sú splnené podmienky citovaných ustanovení § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody, žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán dostatočne zistil skutkový stav veci na základe podkladov predložených ŠOP SR a dôkazov a vyjadrení predložených žiadateľom a zdôraznil, že ŠOP SR a Správa CHKO Poľana v rámci predložených odborných stanovísk jednoznačne odporučili povoliť požadovanú výnimku a konštatovali, že na jej povolenie sú splnené požadované podmienky v zmysle zákona o ochrane prírody s tým, že ŠOP SR oprávnenosť povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého v danej lokalite vyhodnocovala vzhľadom na znalosť aktuálnej situácie na území predmetného poľovného revíru a znalosť etológie medveďa hnedého za daných podmienok. Žalovaný trval na tom, že žiadosť žalobcu bola prvostupňovým orgánom vyhodnotená správne ako oprávnená, čo riadne odôvodnil v prvostupňovom rozhodnutí. Poukázal na to, že zhromaždenie výpočtu všetkých uskutočnených preventívnych opatrení uskutočnených v danej lokalite s cieľom prevencie škôd spôsobovaných medveďmi do uceleného zoznamu a vyhodnotenie ich účinnosti je dlhodobou koncepčnou činnosťou, ktorá presahuje rámec jednotlivého správneho konania a nezaradenie takéhoto typu zoznamu do podkladov, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného, nie je pochybením orgánu verejnej správy, ale vyhodnotením dostupných dôkazných prostriedkov. 53. Žalovaný zdôraznil, že v danom území pretrvávalo riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí a vzniku závažných škôd na poľnohospodárskych plodinách a hospodárskych zvieratách. Uviedol, že prvostupňový orgán mal teda v predmetnej veci preukázané, že na povolenie požadovanej výnimky boli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody a povolenie výnimky na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého z dôvodu uvedeného v ustanovení § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody náležite zdôvodnil. Správa CHKO Poľana pritom vo svojom stanovisku odporučila, aby bol zásah do populácie medveďa hnedého vykonaný cielene v problémových lokalitách v presne stanovenom navrhovanom období, pričom ako podmienku odstrelu medveďa určila, že usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého je možné zrealizovať postriežkou alebo posliedkou v navrhnutých lokalitách lovu, a to v blízkosti porastov kukurice, v prípade prenikania jedincov medveďa hnedého do týchto agrocenóz, pričom sa neuskutoční vnadenie medveďa na mäsitú potravu. Týmto postupom sa v danom prípade zabezpečila adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti pred ľuďmi. 54. Žalovaný uviedol, že na základe dostupných údajov má za to, že populácia medveďa hnedého je na území Slovenska bez ohrozenia a jej stav je priaznivý. Uvedenými údajmi o populácii medveďa hnedého na Slovensku sa podrobne zaoberal materiál „Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“ z novembra 2016, ktorý vypracovala ŠOP SR aj za účasti zástupcov LZ VLK ako spoluautorov. Ako je uvedené na str. 13 tohto materiálu, podľa výsledku najnovších genetických výskumov, ktorý je možné považovať za najpresnejší odhad veľkosti medvedej populácie na Slovensku, sa na území Slovenska vyskytuje počet 1 020 - 1 490 jedincov medveďov hnedých, pričom sa predpokladá, že počet medveďov bude ďalej stúpať. Z celkového odhadovaného počtu 8 100 medveďov, ktoré materiál „Status and management of the brown bear in Europe“ (Andreas Zedrosser, World Wide Fund for Nature - Austria) uvádza ako počet medveďov obývajúcich Karpaty na území Slovenska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny, tak Slovensko obýva približne šestina celej karpatskej medvedej populácie, a to pri najmenšom územnom rozsahu Slovenska zo všetkých uvedených štátov (Karpatský oblúk na Slovensko zasahuje len 17,2% svojej celkovej výmery). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že počet medvedej populácie na Slovensku je v súčasnosti životaschopný, a že povolenie odôvodnenej výnimky z podmienok ochrany uvedeného chráneného druhu živočícha nespôsobuje pokles medvedej populácie. 55. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že obidve rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom orgány verejnej správy v konaní správne aplikovali príslušné ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody upravujúce podmienky pre povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie o rozklade obsahujú všetky náležitosti ustanovené v ustanovení § 47 Správneho poriadku. 56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zastával žalovaný názor, že druhostupňové rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup orgánov verejnej správy v správnom konaní sú v súlade so zákonom o ochrane prírody, Správnym poriadkom, a preto žiadal aby súd podľa ustanovenia § 190 SSP správnu žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. IV. Doplňujúce vyjadrenie žalovaného 57. Žalovaný v doplňujúcom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 31.05.2018, doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 31.05.2018, uviedol, že dospel k záveru, že ZDS nie je účastníkom konania a že v jeho mene konala neoprávnená osoba - H., ktorý podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky podnet vo vzťahu k postupu ministerstva, ktoré vyzvalo ZDS na doplnenie podkladov preukazujúcich oprávnenosť jeho konania v mene ZDS. Žalovaný uviedol, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ukončila konanie vedené pod sp. zn.VI./1 Gd 84/18/1000-7 bez toho, aby boli voči ministerstvu prijaté akékoľvek opatrenia zo strany prokurátora konajúceho vo veci. Zdôraznil, že nespochybňuje oprávnenie ZDS zúčastňovať sa správnych konaní v postavení zainteresovanej verejnosti a mal za to, že ZDS nie je účastníkom konania, nakoľko od počiatku za ZDS konala osoba, ktorá na to nebola oprávnená. V. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 58. ZDS vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 31.05.2018, doručenom e-mailom Krajskému súdu v Bratislave dňa 24.06.2018, uviedol, že k svojmu procesnému postaveniu ako účastníkovi konania a vo vzťahu k súdnemu konaniu nesúhlasil s názorom žalovaného vo vzťahu k nemu ako účastníkovi konania a v tej súvislosti poukázal na ustanovenia zákonov a na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. VI. Právne posúdenie veci 59. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 60. Vo veci bol vyhlásený rozsudok dňa 05.03.2020 postupom podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP v nadväznosti na ustanovenie § 107 ods. 2 SSP. 61. Predmetom súdneho prieskumu je druhostupňové rozhodnutie žalovaného Číslo: 7692/2017-9.2 (36/2017 - rozkl.) zo dňa 23.08.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 5358/2017-6.3 zo dňa 27.06.2017 vydané vo veci povolenia výnimky zo zákazov ustanovených v ustanovení § 35 ods. 1 písm. a) a e) zákona o ochrane prírody, ktorou sa povolilo žiadateľovi - Poľovníckemu spolku Očová výnimku zo zákazu ustanoveného v ustanovení § 35 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody usmrtiť - odstreliť dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová, držať ich a prepravovať a súčasne mu nepovolil výnimku zo zákazov ustanovených v ustanovení § 35 ods. 1 písm. a) a e) zákona o ochrane prírody na usmrtenie/odstrelenie jedného jedinca medveďa hnedého s tým, že platnosť rozhodnutia bola obmedzená do 15.12.2017 postriežkou na lokalitách Háj, Skalice, Bugárovo (katastrálne územie S.) alebo do 30.11.2017 posliedkou na lokalitách Hlboká dolina, Chytrá dolina, Breziny (katastrálne územie S.) za podmienok uvedených vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia v bodoch 1 až 8. 62. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/267/2017-160 zo dňa 12.07.2018 podľa ustanovenia § 99 písm. g) SSP zastavil konanie, v ktorom sa žalobca domáhal správnou preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky Číslo: 7692/2017-9.2 (36/2017-rozkl.) zo dňa 23.08.2017, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody, č. 5358/2017-6.3 zo dňa 27.06.2017. Súd v odôvodnení rozhodnutia, že v čase po doručení žaloby došlo k právnej skutočnosti, s ktorou sa v danej právnej veci spájajú právne účinky majúce za následok stratu možnosti meritórneho preskúmania rozhodnutia správnym súdom. Uviedol, že touto právnou skutočnosťou bolo uplynutie lehoty, na ktorú bola povolená výnimka zo zákazu podľa ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a) a e) zákona o ochrane prírody, a to dňa 30.11.2017 a vtedy napadnuté rozhodnutie stratilo ex lege účinky, v dôsledku čoho zanikli pre účastníkov subjektívne práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí orgánov verejnej správy, a tým došlo aj k zániku preskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí. Vzhľadom na to, že v čase po začatí konania odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, nakoľko išlo o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, krajský súd rozhodol o zastavení konania v tejto veci. 63. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal uznesenie krajského súdu na základe podanej sťažnosti žalobcom a rozhodol uznesením č.k. 4 Sžk/37/2018 zo dňa 01.08.2019, tak, že napadnuté uznesenie č. k. 1S/267/2017-160 zo dňa 12.07.2018 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia poukazoval na právne závery Ústavného súdu Slovenskej republiky a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a dospel k záveru o nesprávnom procesnom postupe krajského súdu o zastavení konania podľa ustanovenia § 99 písm. g) SSP. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že stratou platnosti rozhodnutia (povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v ustanovení § 35 ods. 1 písm. a) a e) zákona č. 543/2002 Z. z.), došlo k zániku jeho účinkov a tým odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, s tým, že k uvedenému dospel bez toho, aby sa v rozhodnutí náležite vysporiadal so skutočnosťou, či subjektívne práva žiadateľa vyplývajúce z rozhodnutia orgánu verejnej správy (t.j. výnimky zo zákazov ustanovených v ustanovení § 35 ods. 1 písm. a) a e) zákona č. 543/2002 Z. z.), boli realizované, a či rozhodnutím orgánu verejnej správy mohol byť porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, pretože ak už dané subjektívne práva boli uplatnené, nemožno ani v dôsledku uplynutia času bez ďalšieho zastaviť správne súdne konanie a odmietnuť súdnu ochranu, pretože jej primárny obsah založený na možnosti zrušenia nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia sa tým dostáva do sekundárnej podoby, ktorej podstatou je vytvorenie základu pre náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Uviedol, že úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. 64. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 65. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 66. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 67. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 68. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 69. Povinnosťou žalovaného v konaní o povolení výnimky zo zákazov ustanovených zákonom o ochrane prírody je postupovať podľa Správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konanie podlieha. Účastník správneho konania má v zmysle ustanovenia § 33 Správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré zabezpečil orgán verejnej správy v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom aj k celkovému spôsobu prípravy podkladov, ako aj k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov je povinnosťou orgánu verejnej správy umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia orgán verejnej správy. Za týmto účelom by mal orgán verejnej správy oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Orgán verejnej správy môže v konaní pokračovať, a teda vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenia účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane v stanovenej lehote nečinný. 70. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 71. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy. 72. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability je verejným záujmom. Podnikatelia a právnické osoby, ktorí zamýšľajú vykonávať činnosť, ktorou môžu ohroziť alebo narušiť územný systém ekologickej stability, sú povinní zároveň navrhnúť opatrenia, ktoré prispejú k jeho vytváraniu a udržiavaniu. 73. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z., podnikatelia a právnické osoby, ktorí svojou činnosťou zasahujú do ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov, sú povinní na vlastné náklady vykonávať opatrenia smerujúce k predchádzaniu a obmedzovaniu ich poškodzovania a ničenia. 74. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z., podnikatelia a právnické osoby sú povinní opatrenia podľa odsekov 3 a 4 zahrnúť už do návrhov projektov, programov, plánov a ostatnej dokumentácie vypracúvanej podľa osobitných predpisov. 75. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., chráneného živočícha je zakázané: a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli, b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie, d) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov, e) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. 76. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 77. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., výnimku podľa odseku 2 možno povoliť: a) záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. 78. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého druhostupňového rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v ustanovení § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona o ochrane prírody Poľovníckemu spolku Očová, t.j. o povolení usmrtiť - odstreliť dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová, držať ich a prepravovať a súčasne o nepovolení výnimky zo zákazu ustanoveného v § 35 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová, ktorého platnosť bola obmedzená do 15.12.2017 postriežkou na lokalitách Háj, Skalice, Bugárovo (katastrálne územie S.) alebo do 30.11.2017 posliedkou na lokalitách Hlboká dolina, Chytrá dolina, Breziny (katastrálne územie S.) za podmienok uvedených vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia v bodoch 1 až 8. Napadnuté rozhodnutia považoval žalobca za nezákonné z dôvodu, že konajúce orgány verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom alebo nemá v ňom oporu a podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané v rozpore s ustanovením § 40 ods. 2, ods. 3 zákona o ochrane prírody a zároveň s ustanoveniami § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 Správneho poriadku. 79. Žalovaný nesúhlasil so žalobnými námietkami žalobcu a okrem iného poukázal aj na to, že na základe dostupných údajov má za to, že populácia medveďa hnedého je na území Slovenska bez ohrozenia a jej stav je priaznivý. Uvedenými údajmi o populácii medveďa hnedého na Slovensku sa podrobne zaoberal materiál „Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“ z novembra 2016, ktorý vypracovala SOP SR aj za účasti zástupcov LZ VLK ako spoluautorov. Poukázal na to, že z tohto materiálu vyplýva, že podľa výsledku najnovších genetických výskumov, ktorý je možné považovať za najpresnejší odhad veľkosti medvedej populácie na Slovensku, sa na území Slovenska vyskytuje počet 1 020 - 1 490 jedincov medveďov hnedých, pričom sa predpokladá, že počet medveďov bude ďalej stúpať. Z celkového odhadovaného počtu 8 100 medveďov, ktoré materiál „Status and management of the brown bear in Europe“ (Andreas Zedrosser, World Wide Fund for Nature - Austria) uvádza ako počet medveďov obývajúcich Karpaty na území Slovenska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny, tak Slovensko obýva približne šestina celej karpatskej medvedej populácie, a to pri najmenšom územnom rozsahu Slovenska zo všetkých uvedených štátov (Karpatský oblúk na Slovensko zasahuje len 17,2% svojej celkovej výmery). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že počet medvedej populácie na Slovensku je v súčasnosti životaschopný a že povolenie odôvodnenej výnimky z podmienok ochrany uvedeného chráneného druhu živočícha nespôsobuje pokles medvedej populácie. 80. Súd mal zistené z administratívneho spisu, že žiadateľ - Poľovnícky spolok Očová, žiadosťou zo dňa 28.04.2017, doručenou na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody dňa 02.05.2017, požiadal o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v ustanovení § 35 ods. 1 písm. a) a e) zákona o ochrane prírody chráneného druhu živočícha a to o usmrtenie troch jedincov medveďa hnedého s tým, že LZ VLK a ZDS oznámili v zákonnej lehote svoju účasť v správnom konaní. Ďalej mal súd zistené, že k žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky z podmienok ochrany medveďa hnedého sa na základe žiadosti ministerstva č. 5358/2017-6.3 zo dňa 03.05.2017, vyjadrila ŠOP SR, ktorá listom č. ŠOPSR/829-003/2017 zo dňa 01.06.2017 zaslala ministerstvu k žiadosti žiadateľa formulár vypracovaný Správou Správou CHKO Poľana ako organizačnou zložkou ŠOP SR a ktorá súčasne vo svojom stanovisku uviedla, že navrhuje povoliť výnimku v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 písm. b) v súvislosti s ustanovením § 35 zákona o ochrane prírody na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého a že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v lokalitách, v ktorých odporúča povolenie požadovanej výnimky a zároveň stanovila podmienky odstrelu usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého, ktorý je možné zrealizovať posliedkou v termíne do 30.11.2017 alebo postriežkou v termíne do 15.12.2017. LZ VLK listom zo dňa 15.06.2017, doručeným dňa 20.06.2017, zaslalo ministerstvu vyjadrenie k podkladom rozhodnutia zaslaným listom č. 5358/2017-6.3 zo dňa 06.06.2017, v ktorom uviedlo, že nesúhlasí s povolením požadovanej výnimky s tým, že pri odstrele, tak, ako je navrhovaný v podkladoch rozhodnutia, nie je zaručené, že nebude usmrtený medveď, ktorý nespôsobuje škody a neohrozuje svojim správaním ľudí, a preto uvedené je potrebné riešiť usmrtením konkrétnych medveďov vykazujúcich známky synantropizácie a straty plachosti pred ľuďmi, pričom za jedinú možnosť povolenia výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu považuje iba usmrcovanie medveďov spôsobujúcich opakované škody, alebo usmrcovanie medveďov synantropných, ohrozujúcich svojim správaním zdravie ľudí v lokalitách, v ktorých uplatňované preventívne opatrenia nie sú účinné a žiadalo, aby bol doplnený zoznam preventívnych opatrení zameraných na zníženie rizika vzniku konfliktných situácií, vrátane vyhodnotenia ich účinnosti, realizovaných v poľovnom revíri a v priľahlých obciach. Zároveň namietalo, že súčasťou podkladov rozhodnutia nebolo zhodnotenie preventívnych opatrení realizovaných za účelom eliminácie prípadných problémov, škôd a zníženia vzniku nebezpečných situácií, či už na úrovni obcí alebo v poľovnom revíri Očová a domnievalo sa, že usmrcovanie jedincov medveďa hnedého v spojitosti s ničením ich prirodzeného biotopu môže viesť k ohrozeniu životaschopnosti zdravej populácie medveďa. 81. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ani prvostupňové rozhodnutie nie sú v súlade s ustanovením § 40 ods. 2, ods. 3 zákona o ochrane prírody a zároveň ani v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 SSP, súd zastáva názor, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa ustanovenia § 40 zákona o ochrane prírody, čo vyplýva jednak z administratívneho spisu s tým, že prvostupňový orgán sa v rámci konania vo veci vydania napadnutého rozhodnutia opieral o skutočnosti a dôkazy zistené v priebehu konania od žiadateľa, účastníkov konania, ako aj o stanovisko ŠOP SR č. ŠOPSR/829-003/2017 zo dňa 01.06.2017 vrátane formulára (stanoviska) príslušného regionálneho útvaru ŠOP SR - Správy CHKO Poľana zo dňa 22.05.2017 s opisom množstva škôd spôsobených medveďmi za posledné 2 roky, ktorými sú: v roku 2015 - škody na poľnohospodárskych kultúrach (kukurica) vo výške 5 960 eur a v roku 2016 - škody na poľnohospodárskych kultúrach (kukurica) vo výške 3 942 eur, v ktorom je uvedené, že navrhuje povoliť výnimku na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová s tým, že Správa CHKO Poľana vo svojom stanovisku odporučila, aby bol zásah do populácie medveďa hnedého vykonaný cielene v problémových lokalitách v presne stanovenom navrhovanom období, pričom ako podmienku odstrelu medveďa určila, že usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého je možné zrealizovať postriežkou alebo posliedkou v navrhnutých lokalitách lovu, a to v blízkosti porastov kukurice, v prípade prenikania jedincov medveďa hnedého do týchto agrocenóz, pričom sa neuskutoční vnadenie medveďa na mäsitú potravu. Ďalej taktiež Správa CHKO Poľana posúdila vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu, v blízkosti ktorých usmrtenie bolo navrhnuté a že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách, kde bolo navrhnuté jeho usmrtenie odstrelom. Z uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade bola zabezpečená adresnosť odstrelu medveďa hnedého. 82. Správny súd sa zaoberal námietkou žalobcu a to, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého povedie k naplneniu cieľa, pre ktorý sa výnimka udeľuje a že nezaoberaním sa preventívnymi opatreniami a nevyžiadaním si informácie o krmoviskách/vnadiskách s potravou atraktívnou pre medvede, orgán verejnej správy nerozhodoval na základe spoľahlivo zisteného stavu veci a tak ani nemohol vyhodnotiť účelnosť povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého v spojitosti s reálnym vplyvom na jeho usmrtenie na zníženie rizika vzniku konfliktných situácií a dospel k záveru, že z formulára k stanovisku ŠOP SR Správy CHKO Poľana vyplýva, že odstrel jedinca medveďa hnedého sa sústredil v lokalite s najväčšími škodami na poľnohospodárskych plodinách, čím bola zabezpečená adresnosť odstrelu problematických jedincov medveďa hnedého. 83. Súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu, že v konaní neboli dostatočne vyhodnotené preventívne opatrenia na zamedzenie vzniku škôd a že nebola posúdená účinnosť týchto preventívnych opatrení a ich uplatňovanie a zistil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal jednak z formulára ŠOP SR ako aj z dvoch pracovných stretnutí uskutočnených Správou CHKO, na ktorých bola odporúčaná realizácia preventívnych opatrení, ktoré nemajú byť vykonávané a to vylúčenie prikrmovania zveri mimo potrebné obdobie núdze, umiestňovanie lokalít prikrmovania do väčšej vzdialenosti. Súd sa priklonil k názoru žalovaného, že zhromaždenie výpočtu všetkých uskutočnených preventívnych opatrení uskutočnených v danej lokalite s cieľom prevencie škôd spôsobovaných medveďmi do uceleného zoznamu a vyhodnotenie ich účinnosti je dlhodobou koncepčnou činnosťou, ktorá presahuje rámec jednotlivého správneho konania a nezaradenie takéhoto typu zoznamu do podkladov, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného, nie je pochybením orgánu verejnej správy, ale vyhodnotením dostupných dôkazných prostriedkov. Na základe uvedeného považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 84. Taktiež súd skúmal námietku žalobcu, že samotný výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na ich odstrel, pokiaľ nie sú splnené podmienky citované v ustanovení § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody. Súd má za to, že v danom prípade boli splnené požadované podmienky v zmysle zákona o ochrane prírody s tým, že ŠOP SR vyhodnotila oprávnenosť povolenia výnimky na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého v danej lokalite, a to vzhľadom na znalosť aktuálnej situácie na území predmetného poľovného revíru a znalosť etiológie medveďa hnedého za daných podmienok. 85. Správny súd uvádza, že pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci celoročná druhová ochrana jedinca medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená zákonom o ochrane prírody, ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v ustanovení § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody. 86. Naďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva. Povolenie výnimky z dôvodu podľa ustanovenia § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody je možné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. 87. V konaní mal súd preukázané, že ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/829-003/2017 zo dňa 01.06.2017 navrhla vydanie výnimky na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová, keď preverila informácie o náhodných nebezpečných stretoch jedincov medveďa hnedého s ľuďmi a o prenikaní do blízkosti obcí, ako aj o škodách na majetku s tým, že vplyv povolenia výnimky bol posúdený aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu jedinca medveďa hnedého v lokalitách blízkych územiam európskeho významu a uzavrela, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v lokalitách, kde navrhuje usmrtenie. 88. Na základe uvedeného súd má za to, že povolenie odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého bolo odôvodnené záujmom ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov a to vzhľadom na nebezpečenstvo stretu s človekom a škody spôsobené medveďom v predchádzajúcich obdobiach. Orgány verejnej správy vychádzali z údajov ŠOP SR, ako aj informácií predložených žiadateľom a mali za zrejmé, že populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová nie je ohrozená. Naopak, všetko nasvedčuje tomu, že jedinec medveď hnedý v tomto revíri prosperuje a je zvýšený jeho stav. 89. Z administratívneho spisu taktiež vyplýva, že vzhľadom na synantropizáciu medveďa hnedého v danej lokalite zmierňujúce opatrenia situáciu neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Vzhľadom na to, že povolením výnimky nedošlo k ohrozeniu populácie medveďa hnedého na území Slovenska a premiestnenie odchytených jedincov do ZOO, prípadne do iných lokalít nie je možné a neexistuje tak iná alternatíva než jeho usmrtenie odstrelom, ktorý je potrebný pre verejnú bezpečnosť ľudí. 90. Na základe uvedeného, správny súd považoval všetky hmotnoprávne podmienky povolenia výnimky za splnené a preskúmavané rozhodnutia za zákonné, ktoré vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci a v konaní boli správne aplikované príslušné ustanovenia zákona o ochrane prírody upravujúce podmienky pre povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov a taktiež obsahujú všetky náležitosti ustanovené v ustanovení § 47 Správneho poriadku. 91. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je zákonné, a preto žalobu s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol. 92. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 93. O náhrade trov konania ďalším účastníkom konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 169 SSP a náhradu trov konania im nepriznal. 94. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.