Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/278/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201926 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201926.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcov: 1. N.. Y. L., bytom Š. Č.. XX, U. Y., 2. Q. L., bytom L. Č.. XXX, L., obaja zastúpení spoločnosťou advocatius s.r.o., IČO: 36868752, so sídlom v Bratislave, Palackého 12, P.O.BOX 69, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 27, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 53/2017- Iba zo dňa 13.09.2017, jednohlasne tatko r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. Xo 53/2017 zo dňa 13.09.2017 ako aj rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. X 127/2017 zo dňa 14.08.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovia majú voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne konanie 1. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor začal na základe žiadosti žalobcov doručenej dňa 08.08.2017 konanie vo veci opravy chyby v katastrálnom operate podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z. z. týkajúcej sa zápisu titulu nadobudnutia k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX k. ú. U. T. byt č. XXX na X. poschodí garáže č. XXX, skladového priestoru č. XX bytového domu s.c. XXXX na p. č. XXX/XX, XX,XX Z. č .XX, XX, XX vchod Z. Č.. XX. Žalobca žiadal zrušiť zápis titulu nadobudnutia: Dohoda o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebyt. priestorov a garáží V -15031/2006 zo dňa 20.10.2006 a zapásať titul Zmluva o výstavbe domu a zriadení vecného bremena zo dňa 24.02.2001, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 13.03.2001 pod V-244/2001. 2. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor rozhodnutím č. X -127/2017 zo dňa 14.08.2017 nevyhovel návrhu na opravu. Predmetné rozhodnutie napadli žalobcovia odvolaním. Žalovaný rozhodnutím spis. zn. Xo 53/2017-lba zo dňa 13.09.2017 ich odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že zákonodarca upravil konanie o oprave chyby v katastrálnom operate v ust. § 59 a nasled. katastrálneho zákona presne a zrozumiteľne a v tomto konaní môže opraviť len chyby v údajoch, ktoré vznikli pri zápise dohôd, verejných a iných listín do katastrálneho operátu. Platnosť, či prípadnú nezákonnosť zápisov okresný úrad, katastrálny odbor v konaní o oprave chyby nie je oprávnený skúmať. Odborná právna teória a judikatúra súdov potvrdzuje, že konanie o oprave chyby slúži na opravovanie formálnych chýb, teda chýb, ktoré spočívajú v zlom premietnutí obsahu listín do katastra. Z celkovej povahy inštitútu opravy chyby vyplýva, že tento druh konania nemožno použiť na riešenie sporov týkajúcich sa vecných práv k nehnuteľnostiam ani na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam či preskúmavanie zákonnosti zápisov, na to slúžia iné právne prostriedky. Táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. 4. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že katastrálny odbor vykonal dokazovanie listami vlastníctva č. XXXX, XXXX k.ú. U. T., Zmluvou o prevode práv a povinností zo dňa 26.10.2004, Zmluvou o výstavbe a zriadení vecného bremena V-244/2001 zo dňa 13.03.2001, Dohodou o zmene dispozičného usporiadania a prevode rozostavaných bytov, nebyt. priestorov a garáží V-15031/2006 zo dňa 20.10.2006. Zistil, že dňa 23.02.2001 bola uzatvorená Zmluva o výstavbe a zriadení vecného bremena a to medzi stavebníkmi Zámocká spoločnosť, a.s. W. T. H. Y. T.. O predmetnej zmluve bolo rozhodnuté vo vkladovom konaní pod č. V-244/2001 dňa 13.03.2001. V čase povolenia vkladu, predmetom ktorého bola zmluva o výstavbe, vtedy platná legislatíva na úseku katastra neupravovala zápis údajov na základe uvedeného rozhodnutia o povolení vkladu, preto zápis bol vykonaný do časti „D“ LV č. XXXX k.ú. U. T. v znení; ..Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii stavby na (p. č. XXX/XX,-XX, p.č. XXX/XX-XX, p.č. XXX/XX) p.č. XXX/XX sa stavebnici Zámocká spoločnosť a.s., W. T. H. Y. T. stanú vlastníkmi jednotlivých bytov a nebytových priestorov a spoluvlastníkmi spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu podľa V-244/2001 zo dňa 13.03.2001. Následne bola na LV č. XXXX k.ú. U. T. zapísaná rozostavaná stavba na p.č. XXX/XX v prospech Zámocká spoločnosť, a.s. Na základe Zmluvy o prevode práv a povinností zo dňa 26.10.2004 uzavretej medzi Zámocká spoločnosť, a.s. a manželmi L. práva a povinnosti zo zmluvy o výstavbe a zriadení vecného bremena č. V-244/2001 zo dňa 13.03.2001 Zámocká spoločnosť, a.s. previedla na manželov L.. V čl. Ill zmluvy je uvedené, že nadobúdatelia dňom nadobudnutia práv a povinnosti sa stávajú stavebníkmi bytu č. XX, garážového boxu č. XXX a skladu č. XX a po kolaudácií ich bezpodielovými spoluvlastníkmi. 5. Počas výstavby bytov a nebytových priestorov v uvedenom bytovom dome došlo k takým radikálnym zmenám v dispozičnom usporiadaní bytov a nebytových priestorov, že tento stav musel byť právne riešený Dohodou o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebyt. priestorov a garáží, ktorej vklad bol povolený pod č. V- 15031 /2006 zo dňa 20.10.2006. Na základe rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. SU- 2004,05,06,07/29209,75464-H/167-Bu zo dňa 19.12.2007 došlo ku kolaudácii uvedenej stavby a rozhodnutím o určení súpis, a orient, čísla Č.j.: Sprč-76548/29892/2007-Be zo dňa 19.12,2007 jej bolo pridelené súpisné č. XXXX. Podľa týchto listín zmenou č. 367/08 bol vykonaný zápis skolaudovaných bytov a nebytových priestorov na LV č. XXXX k.ú. U. T.. Zmluva o výstavbe domu nebola titulom nadobudnutia v čase jej podpisu ešte ako neexistujúcej stavby či bytov, nebytových priestorov a garáží. Podľa tejto zmluvy sa stavebníci mali stať vlastníkmi až dňom právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia tejto stavby. Preto zmluva o výstavbe domu nemôže byť samostatne dňom jej podpisu považovaná za titul nadobudnutia predmetných nehnuteľností. 6. Až deň právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava Staré Mesto č. SU-2004,05,06,07/29209,75464-H/167- Bu zo dňa 19.12.2007 je považovaný za deň nadobudnutia vlastníctva bytu, garážového boxu či nebytového priestoru v zmysle zmluvy o výstavbe domu. Rovnako nemôže byť za titul nadobudnutia predmetných nehnuteľností považovaná ani následne uzavretá zmluva o prevode práv a povinností so Zámockou spoločnosťou a.s. ako obstarávateľom a stavebníkom zo dňa 26.10.2004, ktorou sa manželia L. stali stavebníkmi a len vstúpili do práv a povinností zo zmluvy o výstavbe v časti výstavby bytu. V čl. III. tejto zmluvy sa výslovne uvádzalo, že nadobúdatelia sa stávajú stavebníkmi uvedených nehnuteľností a ich bezpodielovými spoluvlastníkmi sa stanú až po kolaudácii stavby. Zmluvou o výstavbe, ktorá bola predmetom návrhu na vklad pod č. V-244/2001 boli nadobudnuté len práva k budúcim bytom a nebytovým priestorom, ktoré boli zaevidované na základe zmluvy o výstavbe v časti „D“ LV, kde zároveň bolo uvedené, že vlastníctvo (titul nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu/nebytovému priestoru) bude až po vydaní právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Argumentácia odvolateľov s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 43CoKR/48/2012 neobstojí, nakoľko v predmetnom konaní išlo o vylúčenie veci zo súpisu majetku oddelenej podstaty a cit. rozsudok bol zrušený uznesením NS SR 5 Obdo 40/2013 zo dňa 24.2.2014. II. žaloba a námietky 7. Žalobcovia v žalobe uviedli, že je pravdou, že Dohoda bola zapísaná ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, na liste vlastníctva číslo XXXX, k.ú. U. T.. Avšak skutočnosť, že v danom prípade nešlo o nadobudnutie majetku do vlastníctva, osvedčuje samotný text Dohody. Aj z tam uvedených ustanovení totiž jednoznačne vyplýva, že účastníci boli zaviazaní uhrádzať odplatu za nehnuteľnosti, ktorých sú k dnešnému dňu vlastníkmi, v zmysle konkrétnych predtým uzatvorených zmlúv: V zmysle článku IV. bod 2 Dohody „ kúpna cena jednotlivých podielov na pozemku a kúpna cena jednotlivých pozemkov v zmysle predchádzajúceho odseku tohto článku je súčasťou ceny jednotlivých bytov, nebytových priestorov, skladov, garáží, ktorú účastníci zmluvy uhradili, uhradia v zmysle platobných podmienok dohodnutých v konkrétnych zmluvách.. V zmysle článku VII. bod 4 Dohody .. táto dohoda nerieši nedoplatky, preplatky prípadné iné vzájomné finančné nároky účastníkov v 1 až 57 rade, ktoré si účastníci tejto dohody dohodli v konkrétnych zmluvách o dielo, zmluvách o postúpení práv a povinností, zmluvách o prevode práv a povinností, zmluvách o budúcich kúpnych zmluvách“. V zmysle § 46 ods. 6 katastrálneho zákona sa ako vlastník rozostavaného bytu resp. nebytového priestoru zapíše osoba uvedená v zmluve. Na základe uvedeného je absolútne odôvodnené, že správa katastra zapísala uvedené zmluvy o prevode práv a povinností, čím je jednoznačne preukázané, že žalobca bol vlastníkom nehnuteľností v súčasnosti evidovaných na liste vlastníctva číslo XXXX, k.ú. U. T., v tom čase ešte v štádiu ich rozostavanosti. Táto skutočnosť pritom jednoznačne vyplýva aj z príslušného listu vlastníctva číslo XXXX resp. XXXX, k.ú. U. T. kde je žalobca priamo uvedený, a tento právny názor nespochybňuje ani fakt, že ako vlastník rozostavanej stavby ako celku bola stále zapísaná Zámocká spoločnosť a.s. Článok V zmluvy o výstavbe domu a následne článok III ods. 1 zmluvy o prevode práv a povinností nie je možné vykladať ako suspenzívnu podmienku nadobudnutia žalobcovho vlastníckeho práva (t.j. tak, že vlastnícke právo žalobcu malo vzniknúť až momentom kolaudácie). Dané ustanovenie článku V. odsek 1 zmluvy o výstavbe sa totiž vzťahuje na každého jedného stavebníka bytov a nebytových priestorov, ako sú v zmluve o výstavbe uvedení (Zámocká spoločnosť, W. T., Y. T., atď.), rovnakým spôsobom a odvodzovať z neho privilegované postavenie Zámockej spoločnosti (či dokonca jej výlučné vlastníctvo až do kolaudácie) nie je možné. Pokiaľ by sa vykladal článok V bod 1 zmluvy o výstavbe ako odkladacia podmienka nadobudnutia vlastníctva jednotlivých stavebníkov (a to vrátane Zámockej spoločnosti, ktorá bola takisto stavebníkom niektorých bytových a nebytových priestorov), nevyhnutne by to znamenalo, že daný hmotný substrát by nemal žiadneho vlastníka až do momentu kolaudácie (t.j. ani Zámockú spoločnosť, ktorá bola takisto stavebníkom určitých priestorov), čo je nemožný stav. 8. Rovnako článok III odsek 1 zmluvy o prevode práv a povinností nie je možné vykladať ako suspenzívnu podmienku nadobudnutia vlastníckeho práva, nakoľko toto ustanovenie len kopíruje a vychádza z analyzovaného ustanovenia článku V odsek 1 zmluvy o výstavbe. Zo skutočnosti, že sa ku dňu uzatvorenia zmluvy o prevode práv a povinností prevádzali na žalobcov všetky práva a povinnosti Zámockej spoločnosti zo zmluvy o výstavbe v časti špecifikovaných priestorov, jednoznačne a bez pochybností vyplýva obsah daného právneho vzťahu a vôľa zmluvných strán. V zmysle odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý v skutkovo a právne identických okolnostiach veci v Uznesení č.k. 41CoKR/9/2012 z 27. marca 2013 (str. 20 odsek 5 rozhodnutia KS BB), vyslovil k otázke nadobudnutia vlastníctva nasledovný právny názor: „...Zmluva o výstavbe bola právnym titulom, na základe ktorého žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k bytu a nebytovým priestorom žalobcami. Zmluvné strany, úpadca na jednej strane a manželia T. na druhej strane, uzavreli dňa 24.02.2001 zmluvu o výstavbe podľa § 21 a nasl. zák. č. 182/1993 Z. z. Na účinnosť zmluvy o výstavbe v zmysle § 21 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom k 31.06.2004, sa vyžadoval zápis zmluvy do katastra nehnuteľností. Zápisom zmluvy do katastra boli zmluvné strany evidované ako stavebnici k uvedenej stavbe, pričom úpadca vystupoval v predmetnej zmluve ako stavebník, súčasne však bol aj obstarávateľom stavby. ... čím došlo zákonom predpokladaným spôsobom k vzniku právneho dôvodu nadobudnúť vlastníckeho práva k bytu a nebytovým priestorom podľa § 22 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. vlastníctve bytov a nebytových priestorov, (pozn.: str. 21 ods. l posledná veta Uznesenia Banská Bystrica). 9. Zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v žiadnom svojich ustanovení výslovne a priamo neupravuje osobitne vlastnícke právo k rozostavaná bytovému domu, s poukazom na § 3 tohto zákona je potrebné posudzovať nadobudni vlastníckeho práva k rozostavanej časti bytovému domu podľa občianskoprávnych predpis t.j. tak, ako je vyššie uvedené. Zápis subjektu, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie príslušnom liste vlastníctva, na ktorom bola evidovaná rozostavaná stavba, neznamenal, skutočne išlo o vlastníka predmetnej rozostavanej stavby, a to naviac ešte výlučného. Pokiaľ teda je potrebné zistiť, kto je skutočne (spolu)vlastníkom časti rozostavanej stavby, potrebné osobitne skúmať režim súkromnoprávnych predpisov upravujúcich tieto skutočnosti. Argument žalovaného, že predmetom konania na Krajskom súde v Banskej Bystrici č.k. 43CoKR/48/2012 je vylúčenie veci zo súpisu a preto v konečnom dôsledku nemožno toto rozhodnutie prihliadať neobstojí, nakoľko v tomto konaní sa špeciálne posudzovalo vlastnícke právo osoby k danému majetku. 10. Zároveň citovali aj z ďalšieho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici (č.k. 43 CoKR/11/2009, zo dňa 17.12.2009, ktorý v skutkovo obdobnom prípade k otázke nadobúdania vlastníckeho práva počas výstavby bytového domu uviedol: ... Žalobcovia teda nadobudli vlastníctvo k predmetnému bytu na základe zmluvy o prevode práva zo dňa 27.11.2003 a nadobudli vlastníctvo k tomuto rozostavanému bytu v takom štádiu rozostavanosti, v akom sa tento byt v čase uzavretia zmluvy práve nachádzal. ....Zo zistených skutočností je nesporné, že bola uzatvorená zmluva o výstavbe domu a zriadení vecného bremena, ktorá je právnym titulom pre nadobudnutie vlastníctva bytu. Medzi úpadcom a žalobcami bola uzatvorená aj zmluva o dielo, z ktorej vyplýva prejav vôle nadobudnúť byt a nebytový priestor v uvedenom obytnom dome a byť vlastníkom bytu od začiatku výstavby. Práva zo zmluvy o výstavbe domu a zriadení vecného bremena boli prevedené na žalobcov, žalobcovia dohodli zaplatenú kúpnu cenu za sporný byt a vykonávali všetky právne úkony s úmyslom nadobudnúť tento byt do vlastníctva, pričom boli dobromyseľní. Pokiaľ by aj pri výklade uvedených právnych úkonov a ustanovení citovaných právnych predpisov vznikli viaceré možnosti výkladu, odvolací súd poukazuje na právny názor Ústavného súdu v prospech ústavne konformného výkladu, podľa ktorého, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem je potrebné, aby bol uprednostnený ten výklad, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Právo vlastniť majetok je právom, ktoré chráni Ústava SR a aj dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ III. argumenty žalovaného 11. Žalovaný vo svojom vyjadrení konštatoval, že podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona okresný úrad aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Podľa § 59 ods. 5 katastrálneho zákona na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu. Zákonodarca upravil konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte v ust. § 59 a nasled. katastrálneho zákona presne a zrozumiteľne a v tomto konaní môže opraviť len chyby v údajoch, ktoré vznikli pri zápise dohôd, verejných a iných listín do katastrálneho operátu. Platnosť, či prípadnú nezákonnosť zápisov okresný úrad, katastrálny odbor v konaní o oprave chyby nie je oprávnený skúmať. Odborná právna teória a judikatúra súdov potvrdzuje, že konanie o oprave chyby slúži na opravovanie formálnych chýb, teda chýb, ktoré spočívajú v zlom premietnutí obsahu listín do katastra. Z celkovej povahy inštitútu opravy chyby vyplýva, že tento druh konania nemožno použiť na riešenie sporov týkajúcich sa vecných práv k nehnuteľnostiam ani na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam či preskúmavanie zákonnosti zápisov, na to slúžia iné právne prostriedky. Táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. 12. Katastrálny odbor vykonal dokazovanie listami vlastníctva č.XXXX,XXXX k.ú. U. T., Zmluvou o prevode práv a povinností zo dňa 26.10.2004, Zmluvou o výstavbe a zriadení vecného bremena V-244/2001 zo dňa 13.03.2001, Dohodou o zmene dispozičného usporiadania a prevode rozostavaných bytov, nebyt. priestorov a garáží V- 15031/2006 zo dňa 20.10.2006. Zistil, že dňa 23.02.2001 bola uzatvorená Zmluva o výstavbe a zriadení vecného bremena a to medzi stavebníkmi Zámocká spoločnosť, a.s. W. T. H. Y. T.. O predmetnej zmluve bolo rozhodnuté vo vkladovom konaní pod č. V-244/2001 dňa 13.03.2001. V čase povolenia vkladu, predmetom ktorého bola zmluva o výstavbe, vtedy platná legislatíva na úseku katastra neupravovala zápis údajov na základe uvedeného rozhodnutia o povolení vkladu, preto zápis bol vykonaný do časti „D“ LV č. XXXX k.ú. U. T. v znení: „Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii stavby na (p.č. XXX/XX,-XX, p.č. XXX/XX-Xl, p.č. XXX/XX) p.č. XXX/XX sa stavebnici Zámocká spoločnosť a. s ,W. T., Y. T. sa stanú vlastníkmi jednotlivých bytov a nebytových priestorov a spoluvlastníkmi spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu podľa V-244/2001 zo dňa 13.03.2001“. Následne bola na LV č. XXXX, k.ú. U. T. zapísaná rozostavaná stavba na p.č. XXX/XX v prospech Zámocká spoločnosť, a.s. Na základe Zmluvy o prevode práv a povinností zo dňa 26.10.2004, uzavretej medzi Zámocká spoločnosť, a.s. a manželmi L. práva a povinnosti zo zmluvy o výstavbe a zriadení vecného bremena č. V-244/2001 zo dňa 13.03.2001 Zámocká spoločnosť, a.s. previedla na manželov L.. V čl. III zmluvy je uvedené, že nadobúdatelia dňom nadobudnutia práv a povinností sa stávajú stavebníkmi bytu č. XX, garážového boxu č. XXX a skladu č. XX a po kolaudácii ich bezpodielovými spoluvlastníkmi. 13. Počas výstavby bytov a nebytových priestorov v uvedenom bytovom dome došlo k takým radikálnym zmenám v dispozičnom usporiadaní bytov a nebytových priestorov, že tento stav musel byť právne riešený Dohodou o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebyt. priestorov a garáží, ktorej vklad bol povolený pod č. V-15031/2006 zo dňa 20.10.2006. Na základe rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. SU- i 2004,05,06,07/29209,75464-H/167-Bu zo dňa 19.12.2007 došlo ku kolaudácii uvedenej stavby a rozhodnutím o určení súpis, a orient, čísla Č.j.: Sprč-76548/29892/2007-Be zo dňa 19.12.2007 jej bolo pridelené súpisné č. XXXX. Podľa týchto listín zmenou č. 367/08 bol vykonaný zápis skolaudovaných bytov a nebytových priestorov na LV č. XXXX, k.ú. U. T.. Zmluva o výstavbe domu nebola titulom nadobudnutia v čase jej podpisu ešte ako neexistujúcej stavby či bytov, nebytových priestorov a garáží. Podľa tejto zmluvy sa stavebníci | mali stať vlastníkmi až dňom právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia tejto stavby. Preto zmluva o výstavbe domu nemôže byť samostatne dňom jej podpisu považovaná za titul nadobudnutia predmetných nehnuteľností. 14. Až deň právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia Mestskej Časti Bratislava Staré Mesto č. SU-2004,05,06,07/29209,75464-H/167-Bu zo dňa 19.12.2007 je považovaný za deň nadobudnutia vlastníctva bytu, garážového boxu či nebytového priestoru v zmysle zmluvy o výstavbe domu. Rovnako nemôže byť za titul nadobudnutia predmetných nehnuteľností považovaná ani následne uzavretá zmluva o prevode práv a povinností so Zámockou spoločnosťou a.s. ako obstarávateľom a stavebníkmi zo dňa 26.10.2004, ktorou sa manželia L. stali stavebníkmi a len vstúpili do práv a povinností zo zmluvy o výstavbe v časti výstavby bytu. V čl. III., tejto zmluvy sa výslovne uvádza, že nadobúdatelia sa stávajú stavebníkmi uvedených nehnuteľností a ich bezpodielovými spoluvlastníkmi sa stanú až po kolaudácii stavby. Zmluvou o výstavbe, ktorá bola predmetom návrhu na vklad pod č. V-244/2001 boli nadobudnuté len práva k budúcim bytom a nebytovým priestorom, ktoré boli zaevidované na základe zmluvy o výstavbe v časti „D“ LV, kde zároveň bolo uvedené, že vlastníctvo (titul nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu/nebytovému priestoru) bude až po vydaní právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Argumentácia žalobcov s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 43CoKR/48/2012 neobstojí, nakoľko v predmetnom konaní išlo o vylúčenie veci zo súpisu majetku oddelenej podstaty a cit. rozsudok bol zrušený uznesením NS SR 5 spis. zn. Obdo 40/2013 zo dňa 24.2.2014. IV. pojednávanie 15. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 22.01.2020 V. Relevantné právne predpisy 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 28 ods. 2 a ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (t.j. ku dňu 3.7.2017) práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2). Právne účinky vkladu zo zmluvy o prevode bytu a nebytového priestoru do vlastníctva nájomcu podľa osobitného predpisu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení ku dňu doručenia návrhu na vklad (ods. 5). 18. Podľa § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (t.j. ku dňu 3.7.2017) okresný úrad aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. 19. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (t.j. ku dňu 3.7.2017) vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní pri oprave chýb v katastrálnom operáte poskytovať pravdivé a presné informácie a predkladať doklady na ich preukázanie; ak je to na opravu chýb v katastrálnom operáte nevyhnutné, sú povinní zúčastniť sa na tomto katastrálnom konaní. 20. Podľa § 59 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (t.j. ku dňu 3.7.2017) ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Okresný úrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb. 21. Podľa § 59 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (t.j. ku dňu 3.7.2017) na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu. 22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie povinností. 23. Podľa § 3 ods. 5 SP rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 24. Podľa § 32 ods. 1 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 25. Podľa § 46 SP rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať prepísané náležitosti. 26. Podľa § 132 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom (ods. 1). Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia (ods. 2). 27. Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 28. Podľa § 125 ods. 1 OZ osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom. 29. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (t.j. ku dňu 3.7.2017) vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru (písm. a/), na základe zmluvy o výstavbe domu, vstavbe alebo nadstavbe (písm. b/). 30. Podľa § 21 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (t.j. ku dňu 03.07.2017) vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu (ďalej len „zmluva“) uzavretej medzi stavebníkmi alebo medzi doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a stavebníkmi. Stavebníkom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba (ods. 1). Zmluvou sa vymedzia vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe medzi stavebníkmi alebo pri vstavbe alebo nadstavbe domu medzi stavebníkmi a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome (ods. 2). Na účinnosť zmluvy a jej zmien je potrebný zápis do katastra nehnuteľností (ods. 3). 31. Podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (t.j. ku dňu 3.7.2017) vymedzenie spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a spoločných nebytových priestorov, na príslušenstve a na pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je daná podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome. 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. VI. posúdenie veci správnym súdom 32. Aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť štátnych orgánov s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov. Individuálne právne akty sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom. V uvedenom smere čl. 2 ods. 2 ústavy upravuje princíp právneho štátu, t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. 33. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. I ÚS /98).Citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ústavy preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. 34. Vo všeobecnosti nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spolu s definíciou právneho titulu, na základe ktorého k nemu dochádza, upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 123 a nasl. pri nadobúdaní vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom Občiansky zákonník odkazuje na zákon č. 182/1993 Z.z. (§ 125 ods. 1 OZ). Vlastníctvo veci možno nadobudnúť na základe právneho úkonu (kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou), dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom - ide o právne tituly nadobudnutia vlastníckeho práva. Pri nehnuteľnostiach je v Občianskom zákonníku osobitne upravený aj okamih nadobudnutia vlastníckeho práva, a to vkladom do katastra nehnuteľností podľa zákona č. 162/1995 Z.z. (§ 133 ods. 2 OZ). Citovaná právna úprava bola účinná aj v čase podpisu zmluvy o výstavbe domu a zriadení vecného bremena zo dňa 13.03.2001, zmluvy o prevode práv a povinnosti zo dňa 26.10.2004 a zostala v identickom znení (nezmenená) aj v čase rozhodovania žalovaného o oprave chyby v katastrálnom operáte. Z uvedeného dôvodu nemožno akceptovať názor žalovaného, že vlastnícke právo k bytu a nebytovým priestorom mohli žalobcovia nadobudnúť najskôr právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia, pretože je rozporný s § 133 ods. 2 OZ aj § 28 ods. 2 a ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. Ani zmluvná voľnosť nemôže v tomto prípade zmeniť titul nadobudnutia vlastníckeho práva z právneho úkonu expressis verbis definovaného v zákone č. 182/1993 Z.z. na kolaudačné rozhodnutie upravené v zákone č. 50/1976 Zb. Ustanovenia § 4 a § 21 zákona č. 182/1993 Z.z. ako aj § 132 a 133 OZ majú kogentný charakter a nemožno sa od nich odchýliť. O rozpore so zákonom možno hovoriť v prípade rozporu s kogentnou právnou normou, ktorá obmedzuje princíp autonómie vôle strán, a pre toto obmedzenie musí existovať racionálny dôvod, najmä ochrana verejného poriadku, ochrana tretích osôb, a podobne. Z tohto hľadiska je nevyhnutné zobrať do úvahy účel zákonného príkazu alebo zákazu a úmysel zákonodarcu vyjadrený v § 133 ods. 2 OZ a § 4 a § 21 zákona č. 182/1993 Z.z. Preto aj keď sa účastníci zmluvy o výstavbe domu a zriadení vecného bremena zo dňa 24.02.2001 dohodli, že stavebníci sa stanú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov až právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia, toto dojednanie je v rozpore so zákonom (§ 4 a § 21 zákona č. 182/1993 Z.z. ako aj § 132 a 133 OZ), podľa § 39 OZ je neplatné a správne orgány oboch stupňov naň nemali prihliadať (napr. rozsudok Krajského súdu Bratislava spis. zn. 2S/234/2017 v skutkovo a právne obdobnej veci). 35. Ustanovenie § 4 zákona č. 182/1993 Z. z. vymenúva spôsoby nadobudnutia bytu alebo nebytového priestoru v dome. Ide o právne skutočnosti, na základe ktorých možno nadobudnúť vlastnícke právo k bytu alebo k nebytovému priestoru. Právna teória rozlišuje nadobudnutie vlastníctva podľa rôznych hľadísk. Za najrozšírenejšie hľadisko je nadobúdanie vlastníckeho práva originárne alebo derivatívne (odvodene). Originárne nadobudnutie vlastníckeho práva znamená také nadobudnutie, ktoré vlastník neodvodzuje od žiadneho predchádzajúceho vlastníka. To znamená, že predmetnú vec, ktorá je predmetom nadobudnutia vlastníckeho práva, predtým nikto nevlastnil. Najčastejšie pri originárnom nadobudnutí vlastníckeho práva je vlastník veci prvým jej vlastníkom, prípadne neodvodzuje vlastnícke právo a nadobúda ho nezávisle od skoršieho vlastníka. Za originárne nadobudnutie vlastníckeho práva v zmysle § 4 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='182/1993%20Z.z.%25234'&ucin- k-dni='30.12.9999'> možno zaradiť nadobudnutie vlastníckeho práva na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu, resp. rozhodnutím štátneho orgánu. Derivatívne nadobudnutie vlastníckeho práva je tzv. odvodeným nadobudnutím, to znamená, že nový vlastník odvodzuje vlastnícke právo od predchádzajúceho. Derivatívne nadobudnutie vlastníckeho práva bude na základe zmluvných prevodov alebo dedením. Ust. § 21 ods. 1 cit. zákona nadväzuje na predmetný § 4 <aspi:// module='ASPI'&link='182/1993%20Z.z.%25234'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona a bližšie vymedzuje zmluvu o výstavbe, vstavbe a nadstavbe, ako aj vymedzuje jej podstatné obsahové náležitosti. Podstata zmluvy spočíva v určitom združení fyzických alebo právnických osôb za účelom realizácie výstavby, vstavby alebo nadstavby domu, v ktorom majú byť byty a nebytové priestory vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov, a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu budú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, eventuálne bude vstavba a nadstavba, ktorou majú vzniknúť nové byty, realizovaná v takomto dome alebo jej realizáciou ma takýto dom vzniknúť, a s tým bude spojené nadobudnutie vlastníckeho práva k budúcej veci (bytu alebo nebytového priestoru) v dome. Takto uvedené tituly nadobudnutia vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom boli takto upravené v čase podania návrhu žalobcov na opravu chyby v katastrálnom operáte aj v čase rozhodovania žalovaného dňa 13.09.2017 a aj v čase uzatvorenia zmluvy dňa 24.02.2001. 36. Správne orgány oboch stupňov zapísali ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva kolaudačné rozhodnutie, ktoré je rozhodnutím stavebného úradu, ktoré oprávňuje stavebníka na užívanie stavby bez ohľadu na to, či ide o obytný dom s bytmi alebo o inú stavbu [§ 76, § 77 zákona č. 50/1976 Zb. územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov]. Kolaudačné rozhodnutie nie je podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva alebo podmienkou prevodu vlastníckeho práva k rozostavanému bytu a de facto to vylučujú aj ustanovenia § 132 a § 133 OZ. Účelom kolaudačného rozhodnutia je, aby sa jednotlivým stavebníkom povolilo užívanie stavby na bytové účely s presným určením jednotlivých bytov a nebytových priestorov. Aj keď v zmluve o výstavbe domu a zriadení vecného bremena zo dňa 24.02.2001 bolo dohodnuté, že stavebníci sa stanú vlastníkmi bytov, nebytových priestorov a garážových státí, aj spoluvlastníkmi spoločných častí, zariadení a príslušenstva domu až dňom, keď nadobudne právoplatnosť rozhodnutie stavebného úradu o povolení užívania bytového domu alebo jeho časti, to neznamená, že až do rozhodnutia príslušného stavebného úradu, stavebníci nie sú vlastníkmi rozostavaného bytového domu v príslušnej fáze rozostavanosti. 37. Zmluva o výstavbe teda predstavuje scudzovaciu zmluvu sui generis, pri ktorej vlastnícke právo vzniká na základe kumulatívnej skutočnosti, a to zmluvy (o výstavbe) a vzniku novej veci (bytu, nebytového priestoru). Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/11/2005 zo dňa 26.09.2006, ktorý sa zaoberal nadobúdaním vlastníckeho práva k bytom tak, že „... v rozhodnej dobe výstavby domu určenie vlastníkov jednotlivých bytov upravoval špeciálny zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, prostredníctvom ktorého mohli fyzické a právnické osoby nadobúdať byty do vlastníctva tak, ako sa to stalo aj v prejednávanej veci na základe Zmluvy o výstavbe bytu z 12.09.2002.“ Zákon č. 182/1993 Z.z. predstavuje vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis a má aplikačnú prednosť pred Občianskym zákonníkom v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali. Preto vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 21 zákona č. 182/1993 Z.z. môže vzniknúť na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu uzavretej medzi stavebníkom alebo medzi stavebníkmi alebo medzi doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a stavebníkmi. Zmluva o výstavbe domu a zriadení vecného bremena zo dňa 13.03.2001 bola uzatvorená podľa § 15, § 18 ods. 1, § 21 a § 22 zákona č. 182/1993 Z.z. a je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu a nebytovým priestorom a ako taká má byť zapísaná v katastrálnom operáte ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva podľa § 8 ods. 1 písm. b/ bod 2 zákona č. 162/1995 Z.z. 38. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov nesprávne právne posúdili vec, keď nesprávne interpretovali § 4, § 21 zákona č. 182/1993 Z.z. Oprava chyby v katastrálnom operáte v zmysle návrhu žalobcov nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože žalobcovia zostanú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci a ich vlastnícke právo nie je opravou ani len spochybnené. Inými slovami, správne orgány mali zákonný priestor na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z.z. Na základe uvedených dôvodov v tomto konaní Krajský súd dospel záveru, že napadnuté preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať, vyhodnotiť všetky dôkazy, a vydať nové rozhodnutie vo veci. 39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobcovia mali v konaní plný úspech. 40. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).