Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/279/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201929 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201929.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Občianske združenie prales, Odtrnovie 563, 013 22 Rosina IČO: 42 071 879, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, 2. EuroForest, s.r.o., so sídlom Topoľová 26/3237, 960 01 Zvolen IČO: 36 627 453, 3. Správa národného frontu Nízke Tatry, so sídlom Lazovná č. 10, 974 01 Banská Bystrica, 4. Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina IČO: 36 442 151, 5. SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava IČO: 35 910 739, 6. Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Revolučná 595, 031 05 Liptovský Mikuláš IČO: 36 672 441, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 742/2015-720 zo dňa 06.02.2015, ako aj prvostupňového rozhodnutia č. j. OU-ZA-OOP4-2014/012985/SCH zo dňa 30.10.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 742/2015-720 zo dňa 06.02.2015 ako aj prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu v Žiline č. j. OU-ZA-OOP4-2014/012985/SCH zo dňa 30.10.2014 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne rozhodnutia 1. Žalovaný rozhodnutím č. 742/2015-720 zo dňa 06.02.2015 podľa § 58 ods. 1 písm. k) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a § 58 ods. 1 Správneho poriadku zamietol dovolanie občianskeho združenia Prales, so sídlom Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, č. j. OU-ZA-OOP4-2014/012985/SCH z 30.10.2014. Prvostupňovým rozhodnutím bol schválený návrh programu starostlivosti o lesy podľa ustanovenia § 41 ods. 13 zákona o lesoch a vyhlásená kategória ochranných lesov pre lesný celok Javorinka podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o lesoch. Schválený program starostlivosti o lesy je prílohou prvostupňového rozhodnutia. 2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že predmetný LC (lesný celok) Javorinka sa nachádza podstatnou časťou na územiach sústavy NATURA 2000 - SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry a SKCHVÚ018 Nízke Tatry. Požadované lokality sa nachádzajú v 3. stupni ochrany podľa § 14 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“), kde nie je zakázaný aktívny manažment. Zákon o ochrane prírody a krajiny síce definuje biotopy európskeho významu, ale nezaraďuje ich v rámci územnej ochrany do stupňov ochrany, ktoré sa v rámci komplexného zisťovania stavu lesa využívajú ako identifikátory pri tvorbe modelov hospodárenia. Návrh plánu hospodárskych opatrení pre konkrétne JPRL bol vypracovaný individuálne, podľa podmienok konkrétneho Stanovišťa, po zohľadnení príslušného stupňa ochrany, teda aj na základe zohľadnenia biotopov európskeho a národného významu. Dôležitou súčasťou vyhotovenia PSL je ekologický prieskum a rámcové plánovanie, ktorého cieľom je identifikovať potenciál stanovišťa (t. j. aj identifikácia prírodných biotopov) a následne nastavenie rámca pre určenie plánu hospodárskych opatrení tak, aby bola zachovaná ekologická stabilita lesných biotopov, V pláne hospodárskych opatrení, ktorý je súčasťou PSL je pre každú JPRL uvedený stupeň ochrany prírody, stupeň ohrozenia, zaradenie JPRL do chráneného územia, územia európskeho významu a chráneného vtáčieho územia. 3. Podľa § 32 ods. 2 vyhlášky č. 453/2006 Z. z. jednotkou rámcového plánovania je prevádzkový súbor, ktorým je homogénny súbor lesných porastov vytvorený na základe hospodársko-úpravníckej typizácie v rámci lesných oblastí a podoblastí; homogénny súbor lesných porastov je daný kategóriou lesa, hospodárskym tvarom lesa, rámcovými stanovištnými podmienkami, porastovými pomermi a ohrozením lesa. Podľa § 32 ods. 7 vyhlášky, modely hospodárenia sú podkladom pre vyhotovenie PSL a sú súčasťou zásad na vyhotovenie PSL pre príslušný lesný celok a pokynov na vyhotovenie PSL. V súlade s Pracovnými postupmi Hospodárskej úpravy lesov č. A/2008/16111611, schválenými ministerstvom pod č. 455/2009-710 z 09.01.2009, rámcové plánovanie je súčasťou správy o hospodárení a je pre zásady vyhotovenia PSL smerodajné. Modely hospodárenia sú spolu s rámcovým plánovaním hlavným realizačným výstupom komplexného zisťovania stavu lesov, tvoria sa pre prevádzkový súbor (homogénny súbor lesných porastov) podľa funkcií lesov a ďalších identifikátorov. Podľa 38 ods. 2 zákona o lesoch právnická osoba zriadená ministerstvom - Národné lesnícke centrum zabezpečuje komplexné zisťovanie stavu lesov pre potreby rámcového plánovania a hodnotenia stavu a vývoja lesov. V porastoch, ktoré vo svojom odvolaní uvádza odvolateľ, nie sú vo všetkých JPRL zaradených do ochranných lesov naplánované obnovné zásahy. Odvolateľom uvádzané holoruby sú naplánované len v piatich porastoch: 329, 335, 345, 346 a 385A, a to z dôvodu rekonštrukcie lesa, čo vyplýva zo zhoršeného zdravotného stavu a zníženej stability lesných porastov. Vyššie uvedené porasty boli vyhlásené za subkategóriu ochranných lesov podľa § 2 ods. 1 písm. b) vyhlášky (vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie) za účelom ochrany nižšie položených lesných porastov a pozemkov. Z uvedeného vyplýva, že obnova uvedených lesných porastov z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu, je nevyhnutná pre zabezpečenie plnenia ich ochrannej funkcie a v predmetných porastoch nie je možné uplatniť bezzásahový režim ako osobitný režim hospodárenia, pretože by bol v rozpore s § 16 ods. 2 zákona o lesoch. Všetky porasty, v ktorých je naplánovaná rekonštrukcia lesa sú uvedené vo všeobecnej časti PSL pre LC Javorinka v prehľadovej tabuľke TI2 - Zoznam JPRL s plánovaným holorubným hospodárskym spôsobom. 4. Podľa § 19 ods. 1 zákona o lesoch rekonštrukcia lesa je osobitný obnovný postup, ktorý sa uplatňuje v lesných porastoch zdravotne poškodených, s výrazným poklesom skutočného prírastku, preriedených a zaburinených a v lesných porastoch, v ktorých zanikli podmienky na prirodzenú obnovu, v nepôvodných alebo fenotypovo nevhodných lesných porastoch v génových základniach a premenách. Z európskej ani národnej legislatívy nevyplýva povinnosť zabezpečiť ochranu území európskeho významu, alebo národného významu bezzásahovým režimom. Podľa článku 2 odseku 3 smernice musia opatrenia prijaté v súlade s touto smernicou brať do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky. Odvolateľ ďalej poukazoval na to, že vyhotovovateľ PSL neprerokoval z OZ Prales návrh PSL pred jeho predložením na schvaľovacie konanie. K tomuto tvrdeniu odvolateľa ministerstvo uviedlo nasledovné: Vyhotovovateľ § 35 ods. 5 vyhlášky prerokuje návrh plánu hospodárskych opatrení len s obhospodarovateľom lesa; na prerokovanie si obhospodarovateľ môže zabezpečiť súčinnosť odborného lesného hospodára. Podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch návrh programu starostlivosti o lesy schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým kontrolujú splnenie pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa odseku 8 rozhodnutím, ktorého prílohou je program starostlivosti o lesy. Ak predložený návrh obsahuje nedostatky, ktoré zabraňujú jeho schváleniu, vráti ho vyhotovovateľovi programu starostlivosti a určí požiadavky alebo podmienky, po splnení ktorých možno program starostlivosti predložiť na jeho schválenie. O schválení programu starostlivosti rozhodne najneskôr do jedného roka od začatia konania o vyhotovení programu starostlivosti, ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť. Účastníkom konania a zúčastneným osobám sa doručuje len oznámenie o schválení programu starostlivosti. Odvolanie proti rozhodnutiu o schválení programu starostlivosti nemá odkladný účinok; účastník konania sa môže odvolať len v tej časti, ktorá sa ho týka. 5. Správny orgán nemal povinnosť prerokovať návrh PSL pred jeho predložením na schvaľovacie konanie s odvolateľom. OÚ OOP Žilina vyzval všetkých účastníkov konania a zúčastnené osoby, ktoré predložili svoje pripomienky k návrhu PSL pre LC Javorinka listom Č. OU-ZA-OOP4- 2014/012985/ SCH z 15.08.2014, aby sa oboznámili s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a so zapracovaním svojich požiadaviek do návrhu PSL. Na predmetnú výzvu reagovali Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie - úsek štátnej vodnej správy (listom č. OU-LM-OSZP- ŠVS-2014/006031-2/Vr z 21.07.2014), Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie - oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja (listom č. OU-PO- OSZP1-2014/026008-4/KM z 18.08.2014), Distribúcia SPP, a.s. Žilina (listom č, TD/1313/ZA/AŠ/2014 z 18.09.2014) aOZ Prales (listom č. 210,211, 212/2014 zo 07.09.2014). Všetky pripomienky zaslané OÚ OOP Žilina boli s vyhotovovateľom PSL prejednané 06.10.2014. OÚ OOP Žilina v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a ako sa vysporiadal s námietkami a požiadavkami k návrhu PSL pre LC Javorinka. Odvoláteľ prezentoval svoje záujmy vo piatich LC (Javorinka, Čiemy Váh, Malužiná, Liptovský Ján aKráľová Lehota) schvaľovaných v roku 2014. Skutočnosť, že v štyroch prípadoch boli pre odvolateľa návrhy PSL vyhovujúce a v jednom nie, nevyplýva z rozdielneho prístupu správneho orgánu k skutkovo podobným prípadom, ale zo skutočnosti, že bezzásahový režim v záujmových JPRL vyplýval z ich zaradenia do vyšších stupňov územnej ochrany prírody (LC Liptovský Ján a LC Kráľová Lehota) alebo zo zhody posúdenia stavu lesných porastov vyhotovovateľom PSL s požiadavkami odvolateľa. 6. Na konanie o vyhotovení protokolu sa nevzťahuje správny poriadok. Protokol bol a aj v súčasnosti je zverejnený na webovom sídle vtedajšieho Krajského lesného úradu v Žiline, predchodcu OÚ OOP Žilina. Podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch na konanie podľa odsekov 8, 9 a 14 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 54 ods. 17 zákona o ochrane prírody a krajiny, koncepciu ochrany prírody a krajiny, programy starostlivosti o národné parky, programy starostlivosti o chránené územia patriace do európskej sústavy chránených území a programy záchrany o chránené územia, programy starostlivosti o územia medzinárodného významu a Generel nadregionálneho územného rozvoja ekologickej stability Slovenskej republiky obstaráva Ministerstvo životného prostredia a schvaľuje vláda, dokumenty podľa odsekov 12, 13 a 15 vedie ministerstvom poverená organizácia ochrany prírody. Ostatnú dokumentáciu obstaráva a schvaľuje príslušný orgán ochrany prírody po prerokovaní s dotknutými orgánmi štátnej správy, to neplatí pre programy starostlivosti o lesy, ktoré sa vyhotovujú postupom podľa osobitného postupu, pričom sa odvoláva na § 41 zákona o lesoch. Podľa § 42 ods. 1 vyhotovovateľ programu starostlivosti je právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa alebo verejný obstarávateľ uzavrel zmluvu o vyhotovení programu starostlivosti a ktorá je držiteľom živnostenského oprávnenia na výkon tejto činnosti. PSL sa vyhotovuje postupom podľa § 41 zákona o lesoch. Firma Euroforest s.r.o. mohla vyhotovovať PSL pre LC Javorinka a mala oprávnenie na vyhotovenie PSL, pretože ide o právnickú osobu, s ktorou verejný obstarávateľ - NLC uzavrel zmluvu o vyhotovení programu starostlivosti, a ktorá je držiteľom živnostenského oprávnenia na vyhotovenie PSL. Uvedeným postupom bolo naplnené znenie § 54 ods. 17 zákona o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo na základe vyhodnotenia všetkých podkladov, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie a dôvodov uvádzaných v odvolaní dospelo k záveru, že návrh PSL pre LC Javorinka bol vyhotovený v súlade so zákonom o lesoch a inými súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorých sa konanie o vyhotovení PSL týka a odvolanie odvolateľa posúdilo ako neopodstatnené. II. Žaloba a námietky 7. Žalobca bol presvedčený, že napadnutým rozhodnutím dochádza k ukráteniu jeho ústavného práva na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy SR Les je nepochybne zložkou životného prostredia. Lesohospodárske zásahy do lesných porastov sú tak rozhodne zásahmi, ktoré zároveň zasahujú do jednej zo zložiek životného prostredia - lesa. Ak sa tak deje (alebo bude diať) v rozpore so zákonom (čo žalobca tvrdí v tejto žalobe), ide (pôjde) nepochybne o zásah do práva na priaznivé životné prostredie. Na základe žalobou napadnutého rozhodnutia bude možné vykonávať lesohospodárske zásahy do lesov významných z prírodného hľadiska - pralesov, ktoré spôsobia ich poškodenie, resp. zničenie. Ako vyplýva z opisu skutkového stavu, žalobca je občianskym združením (v ktorom sú združené fyzické osoby), ktorého základným cieľom je ochrana životného prostredia, najmä v súvislosti s ochranou pralesov. Nezákonné zásahy do pralesov tak nepochybne predstavujú zároveň aj zasiahnutie do práva na priaznivé životné prostredie žalobcu. Svojou aktívnou účasťou v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o hospodárskych zásahoch do pralesov (teda aj konanie, ktoré bolo ukončené žalobou napadnutým rozhodnutím) napĺňa žalobca zároveň svoju povinnosť uvedenú v čl. 44 ods. 2 ústavy, kde je uvedené, že „Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.“ V tejto súvislosti poukázal aj na názory Najvyššieho súdu SR, ktorý v súvislosti s uplatňovaním ústavného práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR zo strany občianskych združení vo svojom rozhodnutí spis. zn. 5Sžp/41/2009. 8. Žalobca sa odvolával na ustanovenia § 54 ods. 1 písm. b) až d) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody, podľa ktorých: „Dokumentácia ochrany prírody a krajiny najmä b) vymedzuje chránené územia a ich ochranné pásma vrátane zón a stupňov ich ochrany, biotopy chránené týmto zákonom, chránené druhy a územia medzinárodného významu, stanovuje zásady ich vývoja vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví, c) posudzuje dôsledky zásahov do ekosystémov, ich zložiek a prvkov alebo do biotopov a navrhuje ich optimálne využitie a spôsob ochrany, d) obsahuje návrh asanačných, rekonštrukčných, regulačných alebo iných zásahov do územia a ďalších preventívnych alebo nápravných opatrení v územnej ochrane, druhovej ochrane a ochrane drevín “. Ako vyplýva z ustanovenia § 54 ods. 4 písm. d) zákona o ochrane prírody „Dokumenty starostlivosti sa vyhotovujú najmä na účel uvedený v odseku l písm. b) až d) a tvoria ich d) programy starostlivosti o lesy.“ Citované ustanovenia sú premietnutím ČI. 2 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, podľa ktorého platí, že „navrhnú sa opatrenia prijaté podľa tejto smernice, aby sa zachovali v prirodzenom stave ochrany alebo do takéhoto stavu obnovili, prirodzené biotopy a druhy divokej fauny a flóry európskeho významu.“. Podľa čl. 6 ods. 1 a 2 uvedenej smernice zároveň platí, že „(1) Pre osobitne chránené územia vytvoria členské štáty potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné plány riadenia, osobitne navrhnuté pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané štatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám, typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe l a druhov uvedených v prílohe ll, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách. “ a „(2) Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice. “. Predmetný lesný celok Javorinka, na ktoré sa vzťahuje prvostupňové rozhodnutie, leží celý v územiach sústavy NATURA 2000 (SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry a SKCHVÚ018 Nízke Tatry, ktoré boli vymedzené na základe uvedenej smernice o biotopoch. Lesný celok sa zároveň nachádza v Národnom parku Nízke Tatry, vyhláseného v zmysle ustanovenia § 19 zákona o ochrane prírody. 9. Bolo tak možné podľa žalobcu uviesť, že: • vyhotoviteľ programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Javorinka nepoznal vymedzenie biotopov európskeho významu z čoho logicky vyplýva, že navrhované opatrenia uvedené v schválenom programe starostlivostí o lesy (plán hospodárskych opatrení) nemôžu zohľadňovať cieľ zachovania, resp. zlepšenia stavu konkrétnych typov biotopov, • vyhotoviteľ programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Javorinka, nepoznal rozšírenie druhov európskeho významu z čoho logicky vyplýva, že navrhované opatrenia uvedené v schválenom programe starostlivosti o lesy (plán hospodárskych opatrení) nemôžu zohľadňovať cieľ zachovania, resp. zlepšenia stavu konkrétnych druhov a ich biotopov. Navyše, podľa názoru žalobcov, mnohé plánované hospodárske opatrenia v prípade ich realizácie tak, ako sú naplánované zhoršia stav biotopov a druhov európskeho významu ktoré sú predmetom ochrany predmetných území patriacich do sústavy NATURA 2000 (SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry a SKCHVÚ018 Nízke Tatry). Tvrdenie žalovaného uvedené v rozhodnutí o odvolaní na strane 4, kde je uvedené, že „Návrh plánu hospodárskych opatrení pre konkrétne JPRL bol vypracovaný individuálne, podľa konkrétnych podmienok stanovišťa, po zohľadnení stupňa ochrany, teda aj na základe zohľadnenia biotopov európskeho a národného významu. Dôležitou súčasťou vyhotovenia PSoL je ekologický prieskum a rámcové plánovanie, ktorého cieľom je identifikovať potenciál stanovišťa (t.j. aj identifikácia prírodných biotopov)“ - považoval žalobca za zavádzajúce a nepresné, nakoľko rámcové plánovanie, pracuje s inými triediacimi jednotkami a to s lesnými typmi, skupinami lesných typov či prevádzkovým súborom. Nepozná však pojem „biotop“, tak ako ho definuje zákon o ochrane prírody, resp. smernica o biotopoch. Tvrdenie žalovaného tak v daných súvislostiach nebolo možné akceptovať. Je pritom potrebné poukázať aj na ustanovenia 35 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa, ktorý definuje rámcové plánovanie, podľa ktorého „(1) Rámcové plánovanie je určenie modelu hospodárenia pre jednotku rámcového plánovania. (2) Jednotka rámcového plánovania je prevádzkový súbor, ktorým je homogénny súbor lesných porastov vytvorený na základe hospodársko-úpravníckej typizácie v rámci lesných oblastí a podoblastí; homogénny súbor lesných porastov je daný kategóriou lesa, hospodárskym tvarom lesa, rámcovými stanovištnými podmienkami, porastovými pomermi a ohrozením lesa. V citovaných ustanoveniach, na ktoré sa odvoláva žalovaný, nie je pojem „biotop“ použitý, a už vôbec nie definovaný. K pojmu „ekologický prieskum“ je možné uviesť, že príslušná legislatíva na úseku lesného hospodárstva (zákon o lesoch a uvedená vyhláška č. 453/2006 Z.z.) takýto pojem nepoužíva a nie je nikde definovaný. Nie je teda jasné, na základe akého právneho predpisu sa na tento pojem žalovaný odvoláva. Žalobca v tomto ohľade poukázal aj na skutočnosť, že pre samotné mapovanie biotopov na lesných pozemkoch bola Štátnou ochranou prírody SR (odborná organizácia štátu zriadená pre potreby ochrany prírody a krajiny v zmysle ustanovenia § 65a zákona o ochrane prírody) spracovaná metodika „Mapovanie lesných biotopov - metodický pokyn“. Vyhotoviteľ Programu starostlivosti o lesy na Lesnom celku Javorinka však podľa tejto metodiky nepostupoval a nemapoval podľa nej lesné biotopy, ani ich vymedzenie. Výsledok mapovania podľa tejto metodiky nemal pri vypracovaní Programu starostlivosti o lesy k dispozícií ani od iných subjektov. 10. Program starostlivosti o lesy je dokumentom starostlivosti o lesy v zmysle zákona o ochrane prírody, avšak postup jeho vypracovania a schvaľovania je uvedený v zákone č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Žalovaný správny orgán, ako aj prvostupňový orgán pri schvaľovaní predmetného programu starostlivosti o lesy však ignorovali predmetné ustanovenia zákona o ochrane prírody a postupovali len v zmysle ustanovení zákona o lesoch. Podľa názoru žalobcu takýto postup nie je v súlade so zákonom o ochrane prírody a jedným z dôsledkov tohto nesprávneho postupu bol aj nedostatočne zistený skutkový stav. Ako však vyplýva z povinnosti uvedenej v ustanovení § 32 ods. 1 Správneho poriadku „správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.“. Z uvedených dôvodov bol žalobca presvedčený, že jedným z podkladov zistenia skutkového stavu pre prvostupňové rozhodnutie malo byť aj zmapovanie a identifikácia biotopov a biotopov druhov nachádzajúcich sa v predmetnom lesnom celku. Keďže však žalovaný, ani prvostupňový orgán nevykonali žiadne kroky na to, aby si v tomto ohľade skutkový stav zistili, resp. zabezpečili podklady na jeho zistenie, vychádza tak prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie o odvolaní, z nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo je v rozpore s ustanovením § 32 Správneho poriadku. Dňa 7. mája 2011 bol podpísaný Protokol o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov k medzinárodnému Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát, ktorý bol v Zbierke zákonov publikovaný pod číslom 304/2013 Z.z.. Protokol nadobudol platnosť dňa 21. októbra 2013. Jeho čl. 10 s názvom „Identifikácia a ochrana prírodných lesov, najmä pralesov" znie: „1. Každá zo zmluvných strán prijme na svojom území opatrenia zamerané na identifikáciu a ochranu prírodných lesov, najmä pralesov Karpát, prostredníctvom vyhlasovania chránených území dostatočnej veľkosti a v dostatočnom počte a prostredníctvom realizácie iných špecifických opatrení ochrany. Každá zo zmluvných strán prijme opatrenia na začlenenie dostatočných území so všetkými typmi identifikovaných prírodných lesov v rámci svojho karpatského regiónu do chránených území. Každá zo zmluvných strán by predovšetkým mala prijať osobitné opatrenia zamerané na ochranu genetických zdrojov prírodných lesov, najmä pralesov. Každá zo zmluvných strán prijme osobitné opatrenia zamerané na kompenzovanie nákladov alebo ekonomických strát, ktoré vyplývajú z opatrení prijatých v súlade s odsekmi I, 2 a 3 tohto článku. “. 11. Z uvedeného článku nepochybne vyplýva záväzok zmluvnej strany (Slovenskej republiky) zohľadniť v relevantných konaniach uvedený záväzok vyplývajúci z medzinárodného dohovoru, ktorý sa týka identifikácie a ochrany pralesov. Podľa názoru žalobcu je nepochybné, že konanie, ktorého výsledkom je schválenie programu starostlivosti o lesy v lesnom celku, na území ktorého sa nachádzajú pralesy, je konaním, v ktorom by mali byť pralesy premetom identifikácie a následne aj predmetom špecifických opatrení, zameraných na ich ochranu. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, sú pritom nepochybne orgánmi, ktoré v tomto prípade musia napĺňať záujmy a povinnosti štátu, medziiným aj tie, ktoré mu vyplývajú z uvedeného medzinárodného dohovoru, V tomto ohľade bol skutkový stav zo strany žalovaného, ako aj (najmä) prvostupňového orgánu zistený úplne nedostatočne. Vymedzenie a identifikácia pralesov na daných územiach, ako podklad rozhodnutia úplne absentuje a žalovaný, ani prvostupňový orgán, sa touto otázkou vôbec nezaoberali, napriek zneniu citovaného čl. 10 uvedeného medzinárodného dohovoru, ako aj povinnosti uvedenej v už citovanom ustanovení § 32 ods. 1 správneho poriadku. Na existenciu pralesov v predmetnom lesnom celku, s ich presnou identifikáciou, bol prvostupňový orgán a následne aj žalovaný upozornený v stanoviskách a podaniach žalobcu ako účastníka konania. Na existenciu pralesov v danom lesnom celku upozornila prvostupňový orgán vo svojom stanovisku aj Štátna ochrana prírody SR, Správa Národného parku Nízke Tatry a to listom č, NAPANT/99/2013 zo dňa 08. februára 2013. V ňom je vyslovená požiadavka „...požaduje ponechať (pralesy) bez zásahu z dôvodu zachovania hodnotných prírodných lokalít“ a následne je uvedené konkrétna lokalizácia pralesov. Konkrétne išlo o nasledovné lokality pralesov: prales Veľká Vápenica, prales Kolesová, prales Nemecká, pralesový zvyšok Hromisko, pralesový zvyšok Zadná hoľa a pralesový zvyšok Oravcová, s konkrétnymi údajmi, kde sa uvedené pralesy nachádzajú (uvedené aj na www.pralesy.skj- Lokalizáciu a vymedzenie pralesov vo vzťahu k jednotlivým jednotkám priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRL“) pre jednotlivé lesné celky na Slovensku je aj na Lesníckom geografickom informačnom systéme (http://gis.nlcsk.org/lgis/) spravovanom Národným lesníckym centrom vo Zvolene, čo je štátna príspevková organizácia zriadená žalovaným. 12. Napriek tomu, že žalobca sa pri formulovaní svojich stanovísk a podaní na tento článok uvedeného medzinárodného dohovoru výslovne odvolával, prvostupňový orgán ani žalovaný ho pri svojom rozhodovaní vôbec nevzali do úvahy a nepostupovali podľa neho. Ako už je uvedené v predchádzajúcom bode, z uvedeného článku nepochybne vyplýva záväzok zmluvnej strany (Slovenskej republiky) zohľadniť v relevantných konaniach záväzok vyplývajúci z medzinárodného dohovoru, ktorý sa týka ochrany pralesov. Podľa názoru žalobcu bolo nepochybné, že konanie, ktorého výsledkom bolo schválenie programu starostlivosti o lesy v lesnom celku, na území ktorého sa nachádzajú pralesy, je konaním, v ktorom by mali byť pralesy premetom identifikácie a následne aj predmetom Špecifických opatrení, zameraných na ich ochranu. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, sú pritom nepochybne orgánmi (žalobca pripomína, že ide o orgány na úseku štátnej správy lesného hospodárstva), ktoré v tomto prípade musia napĺňať záujmy a povinnosti štátu, medziiným aj tie, ktoré mu vyplývajú z uvedeného medzinárodného dohovoru. Napriek tomu, že prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, boli na existenciu a ich presnú identifikáciu v predmetných lokalitách žalobcom výslovne upozornení, nevzali ich existenciu pri svojom rozhodovaní nijakým spôsobom do úvahy a v schválenom programe starostlivosti o lesy schválili také zásahy do pralesov, ktoré sú v rozpore s uvedeným článkom medzinárodného dohovoru, pretože spôsobia ich deštrukciu až zánik. Pre zachovanie pralesa je pritom nevyhnutné vylúčiť všetky ľudské zásahy, ktoré by mohli ovplyvniť jeho prirodzený vývoj, K takýmto zásahom nesporne patria aj akékoľvek zásahy do lesných porastov. Ťažba dreva v lokalite pralesa nespochybniteľné viedla a vedie priamo k likvidácií pralesov. 13. V schválenom programe starostlivosti o lesy v lesnom celku Javorinka, sú však na obdobie rokov 2014 2023 naplánované nasledovné hospodárske opatrenia: Pre prales Kolesová: JPRL č. 99 - na západe 1/2 účelový hospodársky spôsob skupinový, využiť prirodzené zmladenie, kalamitu spracovať (ťažba 750 m3) - JPRL č. 101 - na severe 1/3 účelový hospodársky spôsob skupinový, využiť prirodzené zmladenie (ťažba 800 m3) - JPRL č. 102 - vo vyspelejších skupinách na východnej 1/2 účelový hospodársky spôsob skupinový, využiť prirodzené zmladenie (ťažba 1 200 m3) - Pre prales Veľká Vápenica: - JPRL č- 266b - bez zásahu, - JPRL č. 267 - bez zásahu - JPRL č. 268b - na sever pri ceste účelový hospodársky spôsob skupinový, využiť prirodzené zmladenie (ťažba 1 000 m3) - JPRL č. 269a - kalamitu spracovať, účelový hospodársky spôsob jednotlivý, využiť prirodzené zmladenie (ťažba 400 m3) Pre prales Nemecká: - JPRL č. 385a - rekonštrukcia lesa maloplošný holorub v páse širokom na 2 výšky, porastu, založiť 2 východiská obnovy (ťažba 900 m3) - JPRL č. 385b - prebierka, poškodené jedince vyrúbať. Zásah zdravotného charakteru (ťažba 60 m3) - JPRL č. 386 - vo vyspelejších skupinách účelový hospodársky spôsob skupinový, využiť prirodzené zmladenie (ťažba 2000 m3) Pre pralesový zvyšok Hromisko: - JPRL č. 357 - účelový hospodársky spôsob skupinový, využiť prirodzené zmladenie (ťažba 500 m3) Pre pralesový zvyšok Zadná hoľa: JPRL č. 342 - vo vyspelejších skupinách pri doline účelový hospodársky spôsob jednotlivý, využiť prirodzené zmladenie (ťažba 1 400 m3) - JPRL č. 343 - vo vyspelejších skupinách pri doline účelový hospodársky spôsob jednotlivý, využiť prirodzené zmladenie (ťažba 800 m3) - JPRL č. 345 - na celej ploche kalamitu spracovať, vo vyspelejších skupinách rekonštrukcia lesa maloplošný holorub na striedavých pásoch šírky na 2 výšky por., po zabezpečení obnovy pokračovať od založených východísk., 2 zásahy v desaťročí (ťažba 2 150 m3), JPRL č. 346 - pri doline rekonštrukcia lesa maloplošný holorub na striedavých pásoch šírky na 2 výšky por., po zabezpečení obnovy pokračovať od založených východísk., 2 zásahy v desaťročí (ťažba 400 m3). 14. Uvedené zásahy do pralesov nepochybne spôsobia ich deštrukciu až zánik, čo je v rozpore s uvedeným čl. 10 protokolu o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, ako štátne orgány, ktorých pôsobnosť sa vzťahuje na problematiku obhospodarovania lesov sú nepochybne tými štátnymi orgánmi, ktoré majú zodpovednosť za dodržiavanie uvedeného článku, pričom pod realizáciou iných špecifických opatrení ochrany, v zmysle uvedeného článku dohovoru, je potrebné rozumieť práve schvaľovanie programu starostlivosti o lesy na lesných celkoch, kde sa pralesy nachádzajú. V daných súvislostiach je podstatná aj skutočnosť, že ani žalovaný, ani prvostupňový orgán existenciu pralesov na daných lokalitách nijakým spôsobom nespochybnili a v danej veci ide o nespornú otázku. Prvostupňový orgán ani žalovaný sa však k aplikácii čl. 10 uvedeného medzinárodného dohovoru vôbec nevyjadrili. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v týchto súvislostiach ako argument nemožnosti vyhovieť požiadavkám žalobcu uvádza, že jeho požiadavky predstavujú tzv. osobitný režim hospodárenia v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, ktorý sa schvaľuje podľa ustanovenia § 16 zákona o lesoch. S týmto argumentom sa nemožno stotožniť. Žalobca nepožadoval určenie a stanovenie osobitného režimu hospodárenia podľa § 14 ods. 1, resp. § 16 zákona o lesoch. Žalobca žiadal uplatniť režim hospodárenia „bez zásahu“ čo nepochybne patrí do škály bežného obhospodarovania, čoho dôkazom sú napr. aj hospodárske opatrenia plánované v Programe starostlivosti o lesy vypracovaného pre Lesný celok Javorinka na obdobie rokov 2014 - 2023 v iných častiach lesného celku (napr. JPRL. č. 266b, 267, 300a a mnohých ďalších). 15. Navyše definícia osobitného režimu hospodárenia v zmysle ustanovenie § 14 ods. 1 zákona o lesoch predpokladá, že pôjde o významnú zmenu hospodárenia na daných lesných pozemkoch (viď dikcia „na ktorých zabezpečenie sa významne zmení spôsob hospodárenia oproti bežnému hospodáreniu“). V prípade obhospodarovania pralesov je významnou zmenou práve plánovanie a vykonávanie lesohospodárskych zásahov ~ pretože, ako už je uvedené, na existenciu pralesa je potrebné, aby sa do neho hospodársky (ani inak) počas celej jeho existencie alebo veľmi dlhodobo nezasahovalo. Akonáhle k zásahom dôjde, les už nie je možné definovať ako prales. Vzhľadom k tomu, že na predmetných lokalitách sa pralesy nachádzajú, je nepochybné, že do schválenia programu starostlivosti o lesy sa na nich uplatňovalo hospodárske využitie bez zásahu. V danom prípade, z logiky veci, ako aj z podstaty existencie pralesov je tak nepochybné, že takýto spôsob bol bežným hospodárením v doterajšom období a jeho zmenou je práve naplánovanie a vykonanie hospodárskych zásahov. Z logiky veci tak naplánovanie hospodárskych zásahov v pralesoch, kde sa doteraz hospodárilo bez zásahu, nemôže pojmovo napĺňať definíciu osobitného režimu hospodárenia v zmysle § 14 ods. 1 zákona o lesoch. Aj v prípade, ak by teoreticky platil argument žalovaného, a na splnenie požiadaviek žalobcu by bolo potrebné schváliť osobitný režim hospodárenia pre identifikované pralesy v zmysle zákona o lesoch, vychádza právny názor žalovaného z nesprávneho právneho posúdenia veci. Lesný celok Javorinka sa nachádza v Národnom parku Nízke Tatry. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o ochrane prírody platí pre územie národného parku, že ide o „Rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti... “. Ako zároveň vyplýva z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o ochrane prírody, je tento zákon osobitným predpisom k iným zákonom týkajúcim sa využívania zložiek životného prostredia (medzi iným aj zákona o lesoch) a má prednosť pri kolíznej aplikácii takýchto predpisov. Je nepochybné, že ochrana prírody v národných parkoch v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o ochrane prírody zahŕňa aj ochranu pralesov. Ich ochrana je pritom v zmysle zákona nadradená pred ich iným využitím. Zároveň, z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o ochrane prírody vyplýva aplikačná prednosť tohto zákona, pred použitím napr. zákona o lesoch. 16. Navyše k tomu ide aj o požiadavku medzinárodného dohovoru. Nie je teda možné tvrdiť, že v pralesoch je možné „bežne hospodáriť“ v zmysle zákona o lesoch, pretože bežné hospodárenie v podobe lesohospodárskych zásahov v pralese je v zmysle uvedených ustanovení zákona o ochrane prírody vylúčené - ide totiž o iné činnosti, ktorým je ochrana prírody nadradená. Bežným hospodárením v pralesoch v národných parkoch je tak v tomto zmysle len také hospodárenie, ktoré zachová ich podstatu - teda hospodárenie bez zásahu. Iba tak je možné naplniť uvedený imperatív zákona o ochrane prírody v spojitosti s predmetným čl. 10 v Protokole o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov. Ak boli v doterajšej existencii národného parku pralesy zachované, je možné tvrdiť, že takýto spôsob bol doteraz ich bežným využívaním („obhospodarovaním“), vykonávaným v súlade s uvedeným ustanovením zákona o ochrane prírody. Schválený program starostlivosti o lesy mení využitie pralesov a určuje ich využitie spôsobom, ktorá je v rozpore s daným ustanovením, pretože ich využitie nebude sledovať účel ich ochrany, ale iné využitie, ktoré spôsobí ich deštrukciu. Ochrana pralesov - prírody tak už v lesnom celku Javorinka patriacom do národného parku nie je nadradenou činnosťou, čo je v rozpore s uvedeným ustanovením zákona o ochrane prírody. Žalobca na podporu svojich tvrdení ešte poukazuje na to, že k vzťahu hospodárskeho využívania lesov a ochrane prírody sa vyjadril aj Krajský súd v Žiline v rozhodnutí 21S/95/ zo dňa 23. mája 2012, kde uviedol: ,,tiež súd poukazuje aj na to, že je potrebné zdôrazniť prednosť záujmu na zachovaní daného prostredia v národnom parku, resp. v danom prípade chráneného vtáčieho územia, ako aj územia celoeurópskeho významu pred obhospodarovaním lesov podľa Zákona o lesoch. V žiadnom prípade tak nemožno hovoriť o tom, že plnením, resp. rešpektovaním zákazu v zmysle Zákona o ochrane prírody a krajiny by zároveň žalobca porušoval ustanovenia Zákona o lesoch. Chránenie lesa pred pôsobením škodlivých činiteľov (chrobačiarov, lykožrútov a podobne) je možné dospieť aj iným spôsobom ako realizáciou ťažby, pričom opätovne súd zdôrazňuje, že Zákon o ochrane prírody a krajiny a predpisy vydané k vykonaniu tohto zákona sú osobitnými predpismi vo vzťahu k Zákonu o lesoch a práve týmito predpismi je vyjadrené podľa názoru súdu aj zákonné obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu práve uvedeným predpisom, teda Zákonom o ochrane prírody. Hľadisko záujmu na ochrane prírody musí pri rozhodovaní hrať významnejšiu rolu ako obhospodarovanie lesov.“ Z uvedených dôvodov vychádza napadnuté rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Žalobca ďalej poukázal, že Program starostlivosti o les pre LC Javorinka, ako dokumentáciu ochrany prírody, vypracovala firma Euro forest, s.r.o. Topoľová 26, 96001 Zvolen. Z dokumentu "Zoznam odborne spôsobilých osôb pre vyhotovovanie dokumentácie ochrany prírody a krajiny" vyplýva, že tento subjekt nemá v druhu dokumentácie ochrany prírody, ktorú je oprávnený vypracovávať uvedený Plán starostlivosti o les. Podľa názoru žalobcu dokumentáciu ochrany prírody - plán starostlivosti o les - lesný celok Javorinka - tak vypracoval subjekt, ktorý na to nemá oprávnenie podľa zákona o ochrane prírody, čo je v rozpore s uvedenými ustanoveniami zákona o ochrane prírody. K aplikácii čl. 10 protokolu o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov sa (s výnimkou hore uvedenej argumentácii žalovaného o osobitnom spôsobe hospodárenia) žalovaný, ani prvostupňový orgán nijakým spôsobom nevyjadril a neriešil ju, napriek tomu, že z pohľadu žalobcu ide o základný argument, na základe ktorého svoje požiadavky opieral. Z tohto hľadiska je rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k tomuto uvádzal, že v zmysle ustanovenia § 54 ods. 20 zákona o ochrane prírody sa programy starostlivosti o lesy vyhotovujú postupom podľa osobitného predpisu, ktorým je v zmysle poznámky pod čiarou 83b) myslený postup podľa § 41 zákona o lesoch. Žalobca k tomu uvádza, že nespochybňuje, že postup schvaľovania programu starostlivosti o lesy podlieha uvedenému ustanoveniu § 41 zákona o lesoch. Ustanovenie § 54 ods. 20 zákona o ochrane prírody však nerieši odbornú spôsobilosť spracovateľa programu starostlivosti o lesy v zmysle zákona o ochrane prírody - tu jednoznačne rieši až (už citované) ustanovenie § 55 zákona o ochrane prírody, ktorý sa vzťahuje na všetku dokumentáciu ochrany prírody, vrátane programu starostlivosti o lesy. Podľa názoru žalobcu tak program starostlivosti o lesy, ako jeden z dokumentov ochrany prírody a krajiny môže spracovať len subjekt, ktorý má príslušnú odbornú spôsobilosť udelenú v zmysle ustanovenia § 55 zákona o ochrane prírody, pričom postup schvaľovania upravuje § 41 zákona o lesoch. Vzhľadom teda k tomu, že subjekt, ktorý spracoval program starostlivosti o lesy, nie je nositeľom príslušnej odbornej spôsobilosti v zmysle ustanovenia § 55 zákona o ochrane prírody, čo je zákonná podmienka na spracovanie dokumentu ochrany prírody, nebol program starostlivosti o lesy spracovaný v súlade so zákonom. Názor žalovaného, ktorý túto námietku žalobcu uvedenú v odvolaní neuznal, tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca opakovane poukazoval na to, že na území, pre ktoré sa schvaľuje PSoL je potrebné zohľadniť záujmy ochrany prírody a krajiny a zabezpečiť bezzásahový režim. Cit.: „Predmetom požiadaviek bolo zabezpečenie bezzásahového režimu v 8 lokalitách identifikovaných prírodných lesov a pralesov (53 JPRL, resp. ich častí) a identifikáciu rozšírenia stavu jednotlivých typov biotopov európskeho významu a druhov európskeho významu.“ Napadnuté rozhodnutie Okresného úradu, odboru ochrany prírody v Žiline bolo vydané v rámci konania o schválení PSol v LC Javorinka a kategorizácie časti LC. Z uvedeného dôvodu žalovaný preskúmal, či vyhotovovateľ programu starostlivosti o lesy postupoval v súlade s § 41 ods. 6 zákona o lesoch. Ďalej preskúmal, či prvostupňový orgán postupoval v súlade s § 41 ods. 8 a ods. 9 zákona o lesoch pri schvaľovaní programu starostlivosti v LC Javorinka. Vyhotovovateľ PSoL postupoval v súlade s § 41 ods. 6 zákona o lesoch, keď OLU v ZA predložil správu o doterajšom hospodárení a určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy v LC Javorinka. 19. Prvostupňový správny orgán postupoval v intenciách § 41 ods. 8 zákona o lesoch, keď oznámil (listom č.2013/00462,463,483,484,485/SCH zo dňa 18.3.2013) dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva mohli byť vyhotovením programu starostlivosti o lesy dotknuté, aby sa vyjadrili k správe o hospodárení v LC Javorinka. Súčasne žiadal, aby sa vyjadrili k vyhotoveniu programu starostlivosti o lesy v lehote do 15 dní od doručenia tohto oznámenia a zároveň určil aj termín (t.j. 16.4.2013 ) ústneho prerokovania Zásad pre vypracovanie PSoL v rámci LC Javorinka. V tomto termíne boli OLÚ v PO doručené viaceré stanoviská a pripomienky, ktoré sa týkali vyhotovenia programu starostlivosti o lesy k vyššie uvedenému LC Javorinka: • stanovisko bývalého Obvodného úradu životného prostredia v Žiline, odboru ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja (ďalej len OÚ ŽP v ZA, odbor OPVZŽ a odvolacích konaní kraja) č. 2013/1548- 3/Dm zo dňa 22.3.2013, • stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Regionálne centrum Ochrany prírody v Banskej Bystrici, Správa Národného parku Nízke Tatry č. NAPANT/99/2013 zo dňa 8.2.2013, • stanovisko Liptovskej vodárenskej spoločnosti a.s. č. 118/2013/Ing. Sá zo dňa 3.4.2013, • stanovisko Slovenskej elektrízačnei a prenosovej sústavy, a.s. č. PS/2013/005770 zo dňa 8.4.2013, • stanovisko SSE Distribúcia a.s. Žilina č. 100103-13-A-0090 zo dňa 17.3.2013, • stanovisko SPP Distribúcia a.s. Bratislava č. AŠ/466/2013 zo dňa 22.4.2013, Na základe výsledkov ústneho prerokovania Zásad pre vypracovanie PSoL v rámci LC, že OLÚ v ZA postupoval v súlade s § 41 ods. 10 zákona o lesoch, keď o výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek týkajúcich sa vyhotovenia PSoL v LC Javorinka vyhotovil Protokol, ktorý obsahoval pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy v LC Javorinka a termín, do ktorého vyhotovovateľ musel predložiť návrh PSoL. Jedným z takýchto pokynov bolo aj to, že vyhotovovateľ PsoL vypracuje a s návrhom programu starostlivosti odovzdá zoznam jednotky priestorového rozdelenia lesa, v ktorých budú zohľadnené obmedzenia vyplývajúce z ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Okrem iného sa dohodli, že vyhotoviteľ PSoL bude rešpektovať dohodu medzi občianskym združením a vlastníkom (správcom) lesných pozemkov pokiaľ k takejto dohode dôjde k 31.12.2013. Na základe týchto skutočnosti OÚ OOP v ZA začal konanie vo veci schvaľovania PSoL v LC Javorinka a postupoval podľa § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z. z.. Na základe vyššie uvedených skutočnosti, ako aj to, že OÚ OOP v ZA postupoval v súlade s pokynmi orgánov štátnej správy na úseku životného prostredia: • stanovisko Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-ZA-OSZP 1-2014/0011550-3/ Dn zo dňa 26.6.2014, • stanovisko Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej len OÚ PO OSŽP OPVZŽ) č. OU-PO-OSZP1-2014/026008-4/KM zo dňa 18.8.2014 ( t.j. v zmysle ich odborných stanovísk podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny ako aj ich vyjadrení v zmysle vyššie citovaného zákona), žalovaný postupoval tak, že vydal rozhodnutie č, 742/2015-720 zo dňa 6.2.2015, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. 20. Žalovaný po preskúmaní žalobných dôvodov konštatoval, že žalobca opätovne a takým istým spôsobom napadal aj rozhodnutie samotného žalovaného správneho orgánu č. 742/2015-720 zo dňa 6.2.2015, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie č. OU-ZA- OOP4-2014/12985/SCH zo dňa 30.10.2015. Žalobca vo svojej žalobe žiadnym relevantným spôsobom nešpecifikoval v čom bol rozhodnutiami správnych orgánov dotknutý. Okresný úrad v Žiline postupoval pred vydaním rozhodnutia o schválení PSoL v LC Javorinka v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď svojim listom OU-ZA-OO-2014/012985/SCH zo dňa 15.08.2014 vyzval všetkých účastníkov, zúčastnené osoby, ako aj dotknuté orgány štátnej správy, aby sa v termíne (do 7.9.2014) vyjadrili k podkladu rozhodnutí vo veci schválenia PSoL v LC Javorinka, Po vyzvaní OÚ OOP v ZA boli doručené vyjadrenia príslušných orgánov štátnej správy na úseku životného prostredia: odborné stanovisko OÚ ZA OSŽP OPVZŽ č. OU-ZA-OSZP 1-2014/0011550-3/Dn zo dňa 26.06.2014, odborné stanovisko OÚ PO OSŽP OPVZŽ č. OU-PO-OSZP1-2014/026008-4/KM zo dňa 18.8.2014, Žalovaný je toho právneho názoru, že Okresný úrad v Žiline postupoval v súlade s § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z, z. a v súlade s pokynmi OÚ ŽP v ZA, odbor OPVZŽ a odvolacích konaní kraja č. 2013/1548-3/Dm zo dňa 22.3.2013, a to jednak pred vyhotovením Protokolu a po vyhotovení (t.j. podľa vyššie uvedených odborných stanovísk). Príslušné orgány štátnej správy na úseku životného prostredia nemali k schváleniu PSoL na LC Javorinka zásadné pripomienky. Vo svojich odborných stanoviskách konštatovali, že predmetná činnosť PSol nebude mať významný vplyv na územia európskeho významu. Podľa § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z. z. sa môže proti rozhodnutiu o schválení PSoL odvolať len účastník konania, a to len v tej časti, ktorá sa ho týka. V súvislosti so žalobcom ako účastníkom konania o PSoL v LC Javorinka žalovaný uviedol, že žalobca sa prihlásil do konania o vyhotovení PSoL až dňom prerokovania „správy o hospodárení“ a stanovení pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy (PSoL) na obdobie rokov 2014-2023 pre LC Javorinka zo dňa 16.4.2013. 21. Vyhotoviteľ PSoL poznal rozmiestnenie území európskeho významu a následne v pláne hospodárskych opatrení, ktorý je súčasťou PSoL uviedol pre každú JPRL stupeň ochrany prírody, stupeň ohrozenia, zaradenie JPRL do chráneného územia, SKUEV a CHVÚ, a tomuto prispôsobil aj návrh hospodárskych opatrení. Žalovaný doplnil, že uvedený návrh hospodárskych opatrení bol vypracovaný na základe stanoviska Správy NAPANT č. NAPANT/99/2013 zo dňa 08.02.2013. Okrem toho žalovaný konštatuje že cieľom PSoL nie je návrh manažmentu, resp. starostlivosti o chránené druhy. Na to slúžia osobitné dokumentácie ochrany prírody. Na druhej strane žalovaný mal za to, že ak je zabezpečená starostlivosť o biotopy, ktoré tvoria domovský areál pre chránené druhy, je zabezpečená aj starostlivosť o druhy na dané biotopy viazané, pretože starostlivosť o druhy sa vykonáva prostredníctvom vytvorenia vhodných životných podmienok cez stabilný biotop. K námietke, že vyhotoviteľ PSol nepostupoval pri mapovaní biotopov na lesných pozemkov podľa metodiky „ Mapovanie lesných biotopov - metodický pokyn “ spracovanej štátnou ochrany prírody, žalovaný považuje vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za irelevantnú, pretože PSol v LC Javorinka bol vypracovaný podľa platných právnych predpisov na úseku lesného hospodárstva a ochrany prírody. Uvedená metodika nebola odsúhlasená žiadnou relevantnou odbornou organizáciou a prakticky bola vypracovaná samotným žalobcom. K námietke žalobcu: „že lokalizácia a vymedzenie pralesov vo vzťahu k jednotlivým JPRL pre jednotlivé lesné celky na Slovensku sa nachádza aj na Lesníckom geografickom informačnom systéme (ďalej len „LGIS“), spravovanom Národným lesníckym centrom vo Zvolene (ďalej len „NLC“), Čo je príspevková organizácia zriadenia žalovaným“, žalovaný uvádza, že vrstva pralesy v prostredí LGIS má len informatívny charakter a NLC nezodpovedá za správnosť údajov, ktoré sú na tejto vrstve zverejnené. 22. Cieľom vyššie uvedeného Protokolu je nielen samotná identifikácia a ochrana prírodných lesov, ale aj podpora trvalo udržateľného obhospodarovania a ochrana karpatských lesov prostredníctvom činností uvedených v článku II. vyššie uvedeného Protokolu. Žalobcom uvádzané porasty boli v zmysle § 16 zákona 326/2005 Z. z. vyhlásené za ochranné lesy, subkategóriu vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, teda v súlade s § 19 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. za účelom ochrany nižšie položených lesov a pozemkov. V niektorých z uvedených porastoch je naplánované hospodárenie bez zásahu. V zmysle § 16 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. lesy osobitného určenia vyhlasuje orgán štátnej správy na úseku lesného hospodárstva na návrh vlastníka, správcu, právnickej osoby, fyzickej osoby alebo orgánu štátnej na úseku ochrany prírody. Žalovaný z uvedeného dôvodu dodáva, že k návrhu zo strany žalobcu ani zo strany iných účastníkov konania alebo zúčastnených osôb nedošlo. Okrem vyššie uvedených skutočností poukázal žalovaný aj na to, že na predmetnom LC Javorinka boli vykonávané hospodárske opatrenia v predchádzajúcich dvoch desaťročiach (1994-2003, 2004-2013). Z vyššie uvedeného dôvodu, preto jednotky JPRL označované žalobcom za pralesy nemôžno vnímať v zmysle definície za pralesy, ktorá je publikovaná na webovom sídle žalobcu (<http://www.pralesy.sk>). Cit.: „Prales je relatívne nedotknutý prírodný les (znaky po bývalej ľudskej činnosti nie sú evidované alebo sú ťažko identifikovateľné a málo evidentné) s klimaxovým (pôvodným) drevinovým zložením, s výskytom typických druhov ekosystému, zachovalou prirodzenou vekovou, vertikálnou, horizontálnou a priestorovou štruktúrou, s primeranou prítomnosťou mŕtveho dreva (stojaceho a ležiaceho) v rôznych štádiách rozkladu a s prítomnosťou jedincov drevín, ktorých vek sa blíži fyzickému veku. Za súčasť pralesa sa považuje aj sukcesné štádium lesného ekosystému (tzv. prípravný les), ktoré vzniklo prirodzeným spôsobom bez vplyvu človeka) po prírodných disturbanciách na ploche pralesa (do ktorého nebolo zasahované a je predpoklad, že bude ponechaný na prirodzený vývoj). “. Námietku žalobcu, že : „subjekt, ktorý spracoval program starostlivosti o lesy nie je nositeľom príslušnej odbornej spôsobilosti v zmysle ustanovenia § 55 zákona o ochrane prírody“, žalovaný považoval za neopodstatnenú, pretože vyhotovovateľ PSol spĺňal podmienky podľa § 42 ods. 1 zákona a § 42 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z. z.. Vyhotovovateľ PSoL (Euroforest s.r.o.) mal oprávnenie na vyhotovenie PSoL, pretože bol a je právnickou osobou, s ktorou verejný obstarávateľ - NLC uzavrel zmluvu o vyhotovení PSoL a zároveň bol držiteľom živnostenského oprávnenia na vyhotovovanie PSoL. Vyhotovovateľovi bolo vydané osvedčenie o odbornej spôsobilosti. 23. Záverom žalovaný dodal, že v prípade, ak vyhotovovateľ spĺňa podmienky o odbornej spôsobilosti podľa zákona č. 326/2005 Z. z., tak žalovaný mal zato, že spĺňa podmienky aj v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. Podľa názoru žalovaného správneho orgánu žalobca sa nesnaží pozitívne ochrániť životné prostredie (lokalitu LC Javorinka), ale snaží sa hľadať iba formálne nedostatky postupu správnych orgánov, ktoré ho žiadnym spôsobom nemohli ukrátiť na jeho dotknutých záujmoch. Žalovaný podotýka, že správne orgány vytvorili žalobcovi v rámci konania o schválení PSol v LC Javorinka dostatočný priestor a umožnili mu v každom jednotlivom štádiu správneho konania uplatňovanie jeho procesných práv. Žalovaný konštatuje, že v zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Žalovaný poukaáazl na rozsudok Najvyššieho súdu SR spisovej značky 4SŽ/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, podľa ktorého: „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, čí výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“, a z tohto dôvodu je žalovaný presvedčený, že vrátením veci by sa dosiahlo iba formálneho zopakovania správneho konania bez možnosti dosiahnuť vo veci odlišný, resp. pre žalobcu priaznivejší výsledok správneho konania. V. verejné vyhlásenie rozhodnutia 24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 20.05.2020, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci. VI. Relevantné právne predpisy 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 26. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, ochranné lesy vyhlasuje rozhodnutím orgán štátnej správy lesného hospodárstva na návrh vyhotovovateľa programu starostlivosti (§ 42) na dobu platnosti programu starostlivosti o lesy (§ 40). 27. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, V ochranných lesoch možno schváliť osobitný režim hospodárenia, len ak tým nedôjde k obmedzeniu a ohrozeniu účelu, na ktorý boli vyhlásené. 28. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, rekonštrukcia lesa na účely tohto zákona je osobitný obnovný postup, ktorý sa uplatňuje v lesných porastoch zdravotne poškodených, s výrazným poklesom skutočného prírastku, preriedených a zaburinených a v lesných porastoch, v ktorých zanikli podmienky na ich prirodzenú obnovu, v nepôvodných alebo fenotypovo nevhodných lesných porastoch v génových základniach a pri zmenách hospodárskeho tvaru lesa z lesa nízkeho na les vysoký a premenách lesa. 29. Podľa § 41 ods. 8 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, Orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne oznámi dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté, že do správy o hospodárení môžu nahliadnuť a zároveň ich vyzve na predloženie pripomienok k správe o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti v lehote do 15 dní od doručenia oznamu; na pripomienky a požiadavky, ktoré neboli predložené v určenej lehote, sa neprihliada. V ozname uvedie dátum prerokovania správy o hospodárení a predložených pripomienok a požiadaviek, ktoré sa uskutoční najneskôr do siedmich dní od posledného dňa lehoty, určenej na ich predloženie. 30. Podľa § 41 ods. 10 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, Konanie o vyhotovení programu starostlivosti sa začína dňom vyhotovenia protokolu podľa odseku 9. Na pripomienky a požiadavky podľa odseku 8 uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada. 31. Podľa § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, návrh programu starostlivosti schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým kontrolujú splnenie pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa odseku 8, rozhodnutím, ktorého prílohou je program starostlivosti. Ak predložený návrh obsahuje nedostatky, ktoré zabraňujú jeho schváleniu, vráti ho vyhotovovateľovi programu starostlivosti a určí požiadavky alebo podmienky, po splnení ktorých možno program starostlivosti predložiť na jeho schválenie. O schválení programu starostlivosti rozhodne najneskôr do jedného roka od začatia konania o vyhotovení programu starostlivosti; ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť. Účastníkom konania a zúčastneným osobám sa doručuje len oznámenie o schválení programu starostlivosti. Odvolanie proti rozhodnutiu o schválení programu starostlivosti nemá odkladný účinok; účastník konania sa môže odvolať len v tej časti, ktorá sa ho týka. 32. Podľa § 41 ods. 15 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, hospodárske opatrenia v období od skončenia platnosti programu starostlivosti do schválenia návrhu programu starostlivosti navrhuje vyhotovovateľ programu starostlivosti a odsúhlasuje ich orgán štátnej správy lesného hospodárstva po prerokovaní s vlastníkom, správcom a obhospodarovateľom lesa a s dotknutými orgánmi štátnej správy. 33. Podľa § 42 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, predpokladom odbornej spôsobilosti fyzickej osoby je vysokoškolské vzdelanie lesníckeho zamerania druhého stupňa a najmenej päťročná prax v hospodárskej úprave lesov. Fyzická osoba je odborne spôsobilá, ak je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydaného ministerstvom po splnení predpokladov podľa odseku 2 a po úspešnom absolvovaní skúšky odbornej spôsobilosti vykonanej pred komisiou vymenovanou ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „minister“). Právnická osoba je odborne spôsobilá, ak aspoň jeden jej spoločník, jej člen alebo jej zamestnanec v pracovnom pomere na neurčitý čas, ktorý je zodpovedný za vyhotovenie programu starostlivosti, je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa odseku 3 a nie je spoločníkom, členom alebo zamestnancom inej právnickej osoby oprávnenej na vyhotovovanie programov starostlivosti. 34. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na ochranu zložiek životného prostredia osobitné predpisy 35. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru, 36. Podľa § 14 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané a) vykonávať činnosti uvedené v § 13 ods. 1 písm. a); § 13 ods. 3 platí rovnako, b) vchádzať alebo stáť s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy; § 13 ods. 3 platí rovnako, c) pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce, d) táboriť, stanovať, bivakovať, jazdiť na koni, zakladať oheň mimo uzavretých stavieb, lyžovať, vykonávať horolezecký alebo skalolezecký výstup, skialpinizmus alebo iné športové aktivity za hranicami zastavaného územia obce, e) organizovať verejné telovýchovné, športové a turistické podujatie, ako aj iné verejnosti prístupné spoločenské podujatie, f) použiť zariadenie spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb, g) rozširovať nepôvodné druhy, h) zbierať rastliny vrátane ich plodov, i) organizovať spoločné poľovačky, j) vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom. 37. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. , dokumentácia ochrany prírody a krajiny najmä a) určuje strategické ciele ochrany prírody a krajiny a opatrenia na ich dosiahnutie, b) vymedzuje chránené územia a ich ochranné pásma vrátane zón a stupňov ich ochrany, biotopy chránené týmto zákonom, chránené druhy a územia medzinárodného významu, stanovuje zásady ich vývoja vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví, c) posudzuje dôsledky zásahov do ekosystémov, ich zložiek a prvkov alebo do biotopov a navrhuje ich optimálne využitie a spôsob ochrany, d) obsahuje návrh asanačných, rekonštrukčných, regulačných alebo iných zásahov do územia a ďalších preventívnych alebo nápravných opatrení v územnej ochrane, druhovej ochrane a ochrane drevín, e) určuje programové zámery a opatrenia na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a územného systému ekologickej stability, f) poskytuje súhrn poznatkov o základných prírodných zložkách ekosystémov chránených území, ich ochranných pásiem a zón, g) určuje vzácnosť, zriedkavosť a ohrozenosť chránených druhov vrátane prioritných druhov a prioritných biotopov. 38. Podľa § 55 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z., dokumentáciu ochrany prírody a krajiny podľa § 54 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20150101.html> vyhotovuje organizácia ochrany prírody alebo fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná ministerstvom v osobitnom zozname (ďalej len „odborne spôsobilá osoba"), ktorý každoročne uverejňuje vo svojom vestníku. Ministerstvo môže na základe písomnej žiadosti zapísať do zoznamu fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá a) má na uvedenú činnosť kvalifikačné predpoklady, b) je bezúhonná. Za kvalifikačné predpoklady podľa odseku 2 písm. a) sa považuje vysokoškolské vzdelanie s prírodovedným, lesníckym alebo poľnohospodárskym zameraním a najmenej tri roky odbornej praxe v problematike ochrany prírody a krajiny. Právnická osoba musí zamestnávať aspoň jednu osobu spĺňajúcu uvedené kvalifikačné predpoklady a musí mať vo svojej zriaďovacej listine alebo štatúte uvedenú činnosť v oblasti environmentalistiky. VII. Posúdenie veci správnym súdom 39. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Správne súdnictvo predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. 40. Otázka žalobnej legitimácie zainteresovanej verejnosti je upravená v ust. § 42 SSP, kedy je možné konštatovať, že zákon priznáva zainteresovanej verejnosti široké oprávnenia. Zainteresovaná verejnosť má v určených prípadoch žalobnú legitimáciu a právo účasti na konaní za predpokladu, že ide o veci životného prostredia podľa osobitného predpisu. Citované ustanovenie nadväzuje na znenie čl. 9 ods. 2 a 3. Aarhuského dohovoru ohľadom prístupu k spravodlivosti. Aj v pôvodnom administratívnom konaní o schválení programu starostlivosti o lesy mal žalobca nespochybniteľne postavenie účastníka konania odvolávajúc sa na záujem riadnej ochrany životného prostredia podľa čl. 44 Ústavy SR. V zmysle konštantnej judikatúry zainteresovanej verejnosti patrí právo byť účastníkom konania aj v tých určených konaniach týkajúcich sa životného prostredia, v ktorých takáto výslovná normatívna úprava absentuje (rozsudok NS SR z 27.06.2013 spis. zn. 5Sžp/21/2012). 41. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej právnej veci je rozhodnutie žalovaného č. 742/2015-720 zo dňa 06.02.2015, ako aj prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu v Žiline č. j. OU- ZA-OOP4-2014/012985/SCH zo dňa 30.10.2014, ktorým bol schválený návrh programu starostlivosti o lesy a vyhlásená kategória ochrany lesov pre lesný celok Javorinka. V kontexte žalobcových námietok sa správny súd prieskumom primárne zaoberal zodpovedaním otázky, či zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného je dostatočné pre posúdenie veci a či žalovaný vec správne právne posúdil. Medzi základné náležitosti dokumentácie ochrany prírody podľa demonštratívneho výpočtu v zmysle § 54 ods. 1 písm. b) až d) zákona č. 543/2002 Z. z. patrí aj vymedzenie chránených území a ich ochranných pásiem, vrátane zón a stupňov ich ochrany, rovnako aj vymedzenie biotopov chránených týmto zákonom, chránených druhov a územia medzinárodného významu. Táto dokumentácia stanovuje aj zásady ich vývoja vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví, posudzuje dôsledky zásahov do ekosystémov, ich zložiek a prvkov alebo do biotopov a navrhuje ich optimálne využitie a spôsob ochrany; obsahuje aj návrh asanačných, rekonštrukčných, regulačných alebo iných zásahov do územia a ďalších preventívnych alebo nápravných opatrení v územnej ochrane, druhovej ochrane a ochrane drevín. Dokumenty starostlivosti sa vyhotovujú najmä na účel uvedený v odseku 1 písm. b) až d) citovaného zákona o ochrane prírody a tvoria ich aj programy starostlivosti o lesy (§ 54 ods. 4 písm. d) Program starostlivosti o lesy teda na základe cit. ustanovení zákona o ochrane prírody musí vymedzovať biotopy chránené týmto zákonom, ale medzi podkladmi založenými v administratívnom spise sa materiál týkajúci sa vymedzenia biotopom, resp. biotopy druhov, ktoré sa nachádzajú v LC Javorinka. Tento lesný celok sa nachádza v územiach sústavy NATURA 2000 (SKUEVO310 Kráľovohoľské Tatry a SKCHVÚ018 Nízke Tatry), ako aj v Národnom parku Nízke Tatry. 42. Dokumentácia ochrany prírody a krajiny je spoločným názvom pre veľké množstvo rozličných dokumentov schvaľovaných v rozmanitých formách na všetkých úrovniach štátnej správy, od obcí cez okresné úrady až po vládu SR. Tematické zamerania jednotlivých druhov dokumentácie ochrany prírody a krajiny sa tiež môžu meniť od úrovne konkrétnych jedincov cez chránené územia až po celú prírodu a krajinu SR. Vzhľadom na osobitosti jednotlivých druhov dokumentácie ochrany prírody a krajiny je ťažké ju definovať. Jej účelom zvyčajné býva identifikácia významných prírodných hodnôt, ich charakteristika či návrh postupov súvisiacich s ich manažmentom a ochranou. Dôkladné oboznámenie sa s relevantnou dokumentáciou ochrany prírody a krajiny môže byť mimoriadne nápomocné a často je aj nevyhnutné pri aplikácii nielen jednotlivých ustanovení tohto zákona, ale aj iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Spoločným znakom všetkých druhov dokumentácie ochrany prírody a krajiny je to, že ju vypracovávajú odborne spôsobilé osoby. Ustanovenie § 2 ods. 2 písm. o) <aspi://module='ASPI'&link='543/2002%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> cit. zákona taxatívne vymedzuje osobitne chránené časti prírody a krajiny ako chránené druhy, chránené územia, územia európskeho významu, súkromné chránené územia, chránené objekty, ochranné pásma. Územia medzinárodného významu vymedzuje § 17 ods. 11 <aspi://module='ASPI'&link='543/2002%20Z.z. %252317'&ucin-k-dni='30.12.9999'> cit. zákona ako lokality, na ktoré sa vzťahujú záväzky vyplývajúce z medzinárodných programov, dohôd alebo dohovorov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila. Môžu ale nemusia byť vyhlásené ako chránené územia v niektorej z národných kategórii. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a z listín založených v administratívnom spise musel správny súd konštatovať, že námietka žalobcu - týkajúca sa absencie vymedzenia biotopov chránených zákonom o ochrane prírody v dokumentácie ochrany prírody a krajiny, tak ako túto náležitosť vyžaduje ust. § 54 ods. písm. b) až d) zákona o ochrane prírody - bola opodstatnená. V Programe starostlivosti o lesy nebolo možné dohľadať údaje týkajúce sa identifikácii a vymedzenia biotopov, ako aj zásad vývoja biotopov vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví. Relevantné stanoviská neobsahovali ani stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny (Okresného úradu v Žiline, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZA-OSZP1-2014/0011550-3/Dno z dňa 26.06.2014 a Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-OSZP1-2014/026008-4/KM zo dňa 18.08.2014). Uvedené znamená, že žalovaný správny orgán nepostupoval v súlade s § 32 Správneho poriadku a teda nezistil riadne skutkový stav, kedy sa medzi podkladmi schváleného programu starostlivosti o lesy nenachádza dokument vymedzujúci biotopy a biotopy druhov nachádzajúcich sa v predmetnom území. Spôsob osobitného určovania, mapovania biotopov európskeho významu, biotopov druhov európskeho významu je spracovaný v metodike - „Mapovanie lesných biotopov - metodický pokyn“. Túto metodiku pritom spracovala Štátna ochrana prírody ako odborová organizácia SR zriadená pre potreby ochrany prírody a krajiny. Preto nebolo možné súhlasiť s argumentom žalovaného, že tento dokument nebol odsúhlasený žiadnou relevantnou odbornou organizáciou. 43. Program starostlivosti o lesy je dokumentom starostlivosti podľa zákona o ochrane prírody (§ 54 ods. 4 písm. d). Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny môže vyhotovovať len oprávnená osoba, ktorá je zapísaná v zozname odborne spôsobilých osôb. Ustanovenie § 55 cit. zákona určuje podmienky zápisu, opätovného zápisu a taktiež podmienky vyčiarknutia z tohto zoznamu. Odborne spôsobilou osobou sa rozumie osoba oprávnená vyhotovovať dokumentáciu ochrany prírody a krajiny uvedenú v § 54 <aspi://module='ASPI'&link='543/2002%20Z.z.%252354'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona. Podstatné je v danom prípade to, že program starostlivosti o lesy bol vyhotovený ako dokument na účel uvedený v § 54 ods. 1 písm. b) až d) zákona o ochrane prírody. Z uvedených citácií zákonných ustanovení tiež podľa správne súdu vypláva, že program starostlivosti o lesy (§ 40 a nasl. zákona o lesoch) môže byť vyhotovený aj na iné účely, ako bolo v tomto prípade. Keďže sa týkal konkrétne vymedzeného účelu podľa zákona o ochrane prírody - bolo teda v danom prípade nevyhnutné aplikovať ustanovenia týkajúce sa odbornej spôsobilosti podľa zákona č. 543/2002 Z. z., kedy ako kritériá, či kvalifikačné predpoklady sú upravené v § 55 ods. 3. Osoba sa odborne spôsobilou na vyhotovovanie dokumentácie ochrany prírody a krajiny osoba stáva takto zápisom do zoznamu odborne spôsobilých osôb, ktorý v zmysle tohto odseku vedie MŽP SR osobitne pre fyzické osoby, právnické osoby, ktoré sú organizáciou ochrany prírody a krajiny a ostatné právnické osoby. Správny súd vyhodnotil aj túto námietku žalobcu za relevantnú s tým, že z pohľadu environmentálnej odbornosti zákon o ochrane prírody stanovil špecifickejšie predpoklady odbornej spôsobilosti pre účely vypracovania dokumentácie týkajúcej sa ochrany prírody, ako stanovuje ust. § 42 ods. 2 zákona o lesoch. Aktualizovaný zoznam odborne spôsobilých odborných osôb je verejne dostupný vo vestníku Ministerstva životného prostredia SR a aj na jeho webovom portáli. Námietka sa vzťahovala na spoločnosť Euroforest, s.r.o., ktorá vypracovala Program starostlivosti o les pre LC Javorinka ako dokumentáciu ochrany prírody. Žalovaný uprednostnením aplikácie zákona o lesoch vec nesprávne právne posúdil, keďže ustanovením § 1 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='543/2002%20Z.z.%25231'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa definoval jeho vzťah k osobitným predpisom, ktoré sa tiež vzťahujú na ochranu niektorých zložiek životného prostredia. Zákon vychádza z toho, že nie je jediným predpisom, ktorý upravuje ochranu všetkých zložiek životného prostredia detailne a úplne, ale rešpektuje, že ochrana niektorých zložiek životného prostredia je tiež predmetom úpravy osobitných zákonov. Niektoré zo zložiek životného prostredia sú predmetom regulácie osobitných predpisov, ako napríklad lesy, voda, ovzdušie, horniny či pôda, a tieto predpisy upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zasahovaní do týchto zložiek, nakladaní s nimi a ich využívaní. Ak ide o ochranu týchto zložiek životného prostredia, táto je zabezpečovaná tak zákonom, ako aj prípadnými osobitnými zákonmi. Ich vzájomný vzťah pri ochrane zložiek životného prostredia je riešený tým spôsobom, že osobitné zákony sa vzťahujú na ochranu zložiek životného prostredia len do tej miery, ak zákon o ochrane prírody neustanovuje niečo iné. Ak zákon o ochrane prírody ustanovuje vo veci ochrany jednotlivých zložiek životného prostredia nejaké pravidlá alebo podmienky, tieto majú prednosť pred úpravou ochrany zložiek životného prostredia v osobitných zákonoch, t. j. aj v zákone o lesoch. Dôvodom tejto prednosti podľa výkladu správneho súdu je potreba jednotnej úrovne ochrany zložiek životného prostredia a zamedzenie tomu, aby boli jednotlivé zložky životného prostredia chránené rôzne, resp. v rôznej miere intenzity. 44. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov nedostatočne zistili skutkový stav (P Program starostlivosti o lesy neobsahoval údaje týkajúce sa identifikácii a vymedzenia biotopov, ako aj zásad vývoja biotopov vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví. Relevantné informácie neobsahovali ani stanoviská dotknutých orgánov) a nesprávne právne posúdili vec s tým, že na vypracovanie programu starostlivosti o lesy nie je potrebné mať odbornú spôsobilosť podľa § 55 zákona o ochrane prírody, ale považovali za postačujúce nadobudnutie odbornej spôsobilosti podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Napadnuté preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP a vec vrátiť orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať, vyhodnotiť všetky dôkazy, a vydať nové rozhodnutie vo veci. 45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mali v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalším účastníkom správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od nich nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP). 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).