Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/280/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201931 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201931.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: Nemzeti Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt., Váci út 45/B, H-1137 Budapešť, Maďarsko, zastúpený: PETKOV & Co s.r.o., advokátska kancelária, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 504 307 42 proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-65/2017/ RK zo dňa 20.09.2017, takto r o z h o d o l : Návrh žalobcu na prerušenie konania sa zamieta. Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca žiadosťou o poskytnutie informácie z evidencie vozidiel podľa § 10 ods. 3 písm. g) zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len zák. č. 211/2000 Z.z.), doručenej Prezídiu Policajného zboru, kancelárii prezidenta Policajného zboru dňa 29.07.2016, požiadal podľa § 113 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel uvedených v prílohe tejto žiadosti a to podľa stavu ku dňu vykonania kontroly uvedeného v stĺpci „B“ Prílohy a ku každému evidenčnému číslu v nasledovnom rozsahu: - meno a priezvisko fyzickej osoby držiteľa a vlastníka vozidla alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby držiteľa a vlastníka vozidla, - adresa pobytu fyzickej osoby držiteľa a vlastníka vozidla alebo sídla právnickej osoby držiteľa a vlastníka vozidla, - dátum narodenia fyzickej osoby držiteľa a vlastníka vozidla alebo IČO právnickej osoby držiteľa a vlastníka vozidla, - kategória (typ) vozidla, - najväčšia prípustná hmotnosť vozidla, - počet miest na sedenie. 2. Žalovaný ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. KM-TO-2017/004011-011 zo dňa 24.07.2017 rozhodol podľa § 3 ods. 1, § 9 ods. 2, § 17 ods. 1, § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a v spojení s § 32, § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tak, že žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií z evidencie vozidiel, tak ako žalobca požadoval vo svojej žiadosti, nevyhovel v celom rozsahu z dôvodu, že sprístupnenie požadovaných informácií je v zmysle § 113 zákona o cestnej premávke vylúčené a zároveň požadované informácie spadajú pod obmedzenie prístupu k informáciám ustanovené v § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že údaje spracovávané v evidencii vozidiel ako informačnom systéme Policajného zboru nepochybne možno označiť za údaje osobné. Prístup k takýmto údajom je podmienený predchádzajúcim písomným udelením súhlasu dotknutých so sprístupnením osobných údajov, resp. ak to ustanovuje zákon. Žiadateľ nepredložil predchádzajúci písomný súhlas dotknutých osôb so sprístupnením údajov o ich osobe a povinná osoba takýmto súhlasom nedisponuje, preto požadované údaje nebolo možné sprístupniť na základe súhlasu dotknutých osôb. Poskytovanie údajov z evidencie vozidiel je upravené v ust. § 113 zákona o cestnej premávke a sprístupňovanie informácií podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o cestnej premávke má prednosť pred poskytovaním informácií podľa zákona o slobode informácií, ktorý je všeobecným právnym predpisom v oblasti poskytovania informácií, ktorý je možné uplatniť len tam, kde na sprístupnenie informácií neexistuje osobitná právna úprava (ďalej len prvostupňové rozhodnutie). 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KM- OLVS-65/2017/RK zo dňa 20.09.2017 tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. K námietkam žalobcu vo vzťahu k jeho postaveniu a právneho základu na poskytovanie informácií žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca ako obchodná akciová spoločnosť v 100% vlastníctve maďarského štátu mal v danom prípade na získanie požadovaných informácií zvoliť iný postup, nakoľko zákon o slobode informácií umožňuje sprístupniť informácie každému, a teda na osobitné postavenie žiadateľa sa v žiadnom prípade neprihliada. Postup prvostupňového orgánu je zákonný a vecne správny, pretože sprístupnenie žiadateľom požadovaných informácií je podľa § 113 zákona o cestnej premávke vylúčené a zároveň požadované informácie spadajú pod obmedzenie prístupu k informáciám ustanovené v § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií - ochrana osobných údajov. II. Žaloba 4. Žalobca v žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 20.11.2017 žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-65/2017/RK zo dňa 20.09.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. KM-TO-2017/004011-011 zo dňa 24.07.2017, ktorým žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií nebolo vyhovené. 5. Uviedol, že žalobca je právnická osoba, obchodná akciová spoločnosť, zriadená a registrovaná podľa maďarských právnych predpisov v Maďarsku a na základe § 33/A ods. 6 maďarského zákona č. I z roku 1988 o cestnej doprave v spojení s maďarským nariadením č. 36/2007 (III 26) maďarského ministerstva hospodárstva a dopravy o poplatkoch za používanie diaľníc, rýchlostných ciest a hlavných ciest (ďalej aj ako „nariadenie o poplatkoch“) plní úlohy spojené s vyberaním poplatkov alebo náhradných - sankčných poplatkov súkromno-právnej povahy za používanie spoplatnených ciest, stanovených osobitným maďarským právnym predpisom. Na základe maďarského zákona o cestnej doprave je žalobca oprávnený a aj povinný vyberať zákonné poplatky za používanie spoplatnených maďarských ciest, v prípade nezaplatenia poplatku za použitie spoplatnenej cesty je oprávnený uplatňovať voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávku vzniknutú z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného poplatku vo výške určenej nariadením o poplatkoch ako aj prípadnú náhradu škody a tým uplatňovať a chrániť svoje majetkové práva. Žalobca ako žiadateľ o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach resp. právom chránených záujmoch v oblasti verejnej správy. 6. Podľa žalobcu žalovaný vec nesprávne právne posúdil, rovnako ako aj prvostupňový orgán verejnej správy, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sprístupnenie žiadateľom požadovaných informácií je podľa § 113 zákona o cestnej premávke vylúčené a zároveň požadované informácie spadajú pod obmedzenie prístupu k informáciám ustanovené v § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. 7. Žalobca pri plnení svojich zákonných povinností identifikoval a zdokumentoval motorové vozidlá evidované v Slovenskej republike, ktoré porušili svoju zákonnú povinnosť zaplatiť poplatok za použitie spoplatnených ciest v Maďarsku, alebo povinnosť disponovať v čase kontroly platným oprávnením (e-matricou) podľa maďarských právnych predpisov, ktorých držiteľmi sú fyzické a právnické osoby registrované v evidencii vozidiel v Slovenskej republike, voči ktorým je povinný uplatňovať svoje právo na zaplatenie vzniknutých pohľadávok. 8. Poukázal na bod 84 a 91 nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. Pl. ÚS 7/2016, v zmysle ktorého vedením motorového vozidla dochádza k účasti na cestnej premávke a sú s tým spojené dôsledky v morálnej sfére, prejavujúce sa aroganciou v spôsobe vedenia motorových vozidiel voči iným osobám alebo k majetku iných. Aby mohol žalobca voči neoprávneným užívateľom spoplatnených ciest v Maďarsku efektívne brániť svoje majetkové práva, vyvstala žalobcovi nevyhnutná potreba získania informácií v rozsahu uvedenom v žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií od žalovaného ako prevádzkovateľa informačného systému - evidencie motorových vozidiel. 9. Omyl žalovaného spočíva v tom, že nemožnosť poskytnutia informácií žalobcovi posudzoval výlučne podľa ust. § 113 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, keď uviedol, že uvedené zákonné ustanovenie predstavuje výlučný okruh subjektov, ktorým sa žalobcom požadované informácie sprístupňujú. Žalovaný však nezohľadnil iné právne normy z dôvodu ich aplikačnej prednosti pred § 113 zákona o cestnej premávke. 10. Žalobca je názoru, že žalovaný ako prevádzkovateľ evidencie motorových vozidiel spracúva, a teda podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov aj poskytuje prevádzkovateľovi alebo tretej strane požadované údaje podľa § 10 ods. 3 písm. g) v spojení s § 9 a § 10 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov, bez súhlasu dotknutých osôb v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, keďže ide o konanie na základe zákona č. 8/2009 Z.z. a zákona č. 122/2013 Z.z. Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že ako žalobca, tak aj žalovaný, sú v tomto prípade v postavení prevádzkovateľa podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov. 11. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na § 10 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov, ktorý je odkazovou normou, ktorá vytvára priestor na spracovanie osobných údajov bez súhlasu dotknutých osôb spôsobom a v rozsahu ustanovených v osobitnom zákone. Týmto osobitným zákonom je práve zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, konkrétne ust. § 113, avšak ak prevádzkovateľ spracúva osobné údaje podľa osobitného predpisu s prihliadnutím na § 10 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov, tak potom takýto prevádzkovateľ sa osobitným predpisom riadi len vtedy, ak samotný zákon o ochrane osobných údajov neustanovuje inak. 12. Uvedené znamená, že ak zákon o cestnej premávke ustanovuje vo vzťahu k spracúvaniu a aj poskytovaniu osobných údajov určité limity, ktoré sú ale v rozpore s ustanoveniami samotného zákona o ochrane osobných údajov, je prevádzkovateľ povinný aplikovať prednostne ustanovenia zákona o ochrane osobných údajov a neaplikovať ust. osobitného predpisu. Poukázal na ustanovenie § 10 ods. 3 písm. g) zákona o ochrane osobných údajov, podľa ktorého prevádzkovateľ, a v tomto prípade aj žalobca a aj jeho advokát, spracúva, a teda aj získava osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby aj vtedy, ak spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany, najmä osobné údaje spracúvané v rámci ochrany majetku, finančných alebo iných záujmov prevádzkovateľa. 13. Žalobca odvodzuje svoje právo na získanie osobných údajov z evidencie motorových vozidiel práve z ust. § 10 ods. 3 písm. g) zákona o ochrane osobných údajov. Žalobca je subjektom oprávneným na získanie údajov z evidencie motorových vozidiel podľa § 113 zákona o cestnej premávke s prihliadnutím na ust. § 10 ods. 2 a § 10 ods. 3 písm. g) zákona o ochrane osobných údajov, a to bez súhlasu dotknutých osôb. Vzhľadom na uvedené potom nie je ani prekážkou na poskytnutie údajov požadovaných žalobcom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., na ktoré sa žalovaný odvoláva. 14. Žalobca ďalej uviedol, že napádané rozhodnutie a v ňom obsiahnutá argumentácia žalovaného je v rozpore aj s článkom 7 písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov. 15. S poukazom na uvedené je preto žalobca názoru, že žalovaný ako povinná osoba podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. bol a je s prihliadnutím na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. povinný žalobcovi na základe jeho žiadosti požadované údaje sprístupniť. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.09.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobcove dôvody na podanie žaloby považuje za nesprávne a má za to, že žalobca od počiatku zvolil nesprávny postup pri podávaní žiadosti o informácie. Podľa zákona č. 211/2000 Z.z o slobode informácií, má každý právo na informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii a to bez preukázania právneho alebo iného dôvodu či záujmu. Žalobca či už v žiadosti o informácie, ako aj v žalobe poukazuje predovšetkým na svoje osobitné postavenie ako subjektu oprávneného a povinného na vyberanie poplatkov za používanie maďarských spoplatnených ciest. Základným princípom zákona o slobode informácií je však skutočnosť, že každý žiadateľ bez ohľadu na svoje postavenie a záujmy má rovnaký prístup k rovnakým informáciám, čo je vyjadrením zásady rovnakého zaobchádzania, uplatňovanej v správnom konaní a zohľadňovanie jedného žiadateľa pred druhým, by bolo porušením tejto zásady. Žalobca bol v čase podania žiadosti o informáciu upovedomený o možnosti uplatnenia si svojich práv vzhľadom na svoje postavenie v rámci súčinnosti štátnych orgánov členských štátov Európskej únie v súlade s Dohovorom o cestnej premávke (Viedeň 1968), čo však nevyužil. 17. Prihliadnutie na tvrdené osobitné postavenie žalobcu v konaní vo veci sprístupnenia informácií by znamenalo svojvôľu v rozhodovaní povinnej osoby, ktorá by v rovnakých prípadoch postupovala rozdielne. V danej veci je potrebné postupovať podľa zákona o slobode informácií a skúmať, či vo veci existuje prekážka sprístupnenia (§ 8 až § 11 zákona o slobode informácií). 18. Má za to, že zákon o cestnej premávke je osobitným predpisom, ktorý bližšie špecifikuje a vymedzuje subjekty, ktorým je možné poskytnúť spracúvané údaje a prísnejšie vymedzuje podmienky na ich poskytnutie, nakoľko pri výklade zákona o ochrane osobných údajov v zmysle skutočností uvedených žalobcom v žalobe, by osobitná úprava oprávnených subjektov na získanie uchovávaných údajov nebola potrebná. 19. Rovnako nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, že v prípade ak osobitný predpis (zákon o cestnej premávke) vytvára vo vzťahu k spracúvaniu osobných údajov určité limity, ktoré sú v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov, je prevádzkovateľ povinný prednostne aplikovať zákon o ochrane osobných údajov, nakoľko osobitný predpis bližšie špecifikuje oprávnené subjekty a okruh poskytovaných údajov, ako aj dôvody, kedy je možné údaje poskytnúť. 20. Taktiež akékoľvek tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe, týkajúce sa oprávnenosti žalobcu na spracovávanie (aj získavanie) osobných údajov aj bez súhlasu dotknutých osôb v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov sú bezpredmetné, nakoľko na účel zákona o slobode informácií nemá vplyv osobitné oprávnenie podľa zákona o ochrane osobných údajov (§ 10 ods. 3 písm. g) zákona). S poukazom na uvedené žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. IV. Návrh žalobcu na prerušenie konania 21. Žalobca listom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11. marca 2020 navrhol súdu, aby v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 písm. b) SSP rozhodol, že konanie prerušuje do právoplatného skončenia konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlade § 113 ods. 3 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 26 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. S ohľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd po právoplatnosti tohto uznesenia o prerušení konania podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sporné zákonné ustanovenie predstavuje normu, ktorá svojim obsahom v časti: „ak s tým vopred vysloví súhlas ten, koho sa informácia týka“ v neprípustne širokom rozsahu (rozpornom s čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) zasahuje do podstaty a zmyslu základného práva žalobca ako veriteľa na informácie podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o identite svojho dlžníka, keď prístup k takýmto informáciám podmieňuje existenciou súhlasu dlžníka (držiteľa motorového vozidla) s ich sprístupnením veriteľovi (žalobcovi). V. Právne posúdenie veci 22. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 26. Podľa článku 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. 27. Podľa článku 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. 28. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 29. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 30. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 31. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 32. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 33. Podľa § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom 9), povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. (9) Zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov) 34. Podľa § 1 zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, tento zákon upravuje a) ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri spracúvaní ich osobných údajov, b) práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb, c) postavenie, pôsobnosť a organizáciu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len "úrad"). 35. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, tento zákon sa vzťahuje na každého, kto spracúva osobné údaje, určuje účel a prostriedky spracúvania alebo poskytuje osobné údaje na spracúvanie. 36. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, tento zákon sa vzťahuje aj na prevádzkovateľov, ktorí nemajú sídlo, organizačnú zložku, prevádzkareň alebo trvalý pobyt na území a) Slovenskej republiky, ale sú umiestnení v zahraničí na mieste, kde sa uplatňuje právny poriadok Slovenskej republiky prednostne na základe medzinárodného práva verejného, b) členského štátu, ak na účely spracúvania osobných údajov využívajú úplne alebo čiastočne automatizované alebo iné ako automatizované prostriedky spracúvania umiestnené na území Slovenskej republiky, pričom tieto prostriedky spracúvania nie sú využívané výlučne len na prenos osobných údajov cez územie členských štátov; v takom prípade prevádzkovateľ postupuje podľa § 7. 37. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. 38. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, na účely tohto zákona sa rozumie dotknutou osobou každá fyzická osoba, ktorej sa osobné údaje týkajú. 39. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, na účely tohto zákona sa rozumie prevádzkovateľom každý, kto sám alebo spoločne s inými vymedzí účel spracúvania osobných údajov, určí podmienky ich spracúvania a spracúva osobné údaje vo vlastnom mene; ak účel, prípadne aj podmienky spracúvania osobných údajov ustanovuje zákon, priamo vykonateľný právne záväzný akt Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, prevádzkovateľom je ten, kto je na plnenie účelu spracúvania za prevádzkovateľa ustanovený alebo kto spĺňa zákonom, priamo vykonateľným právne záväzným aktom Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovené podmienky. 40. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie spracúvaním osobných údajov vykonávanie operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi, najmä ich získavanie, zhromažďovanie, šírenie, zaznamenávanie, usporadúvanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, preskupovanie, kombinovanie, premiestňovanie, využívanie, uchovávanie, blokovanie, likvidácia, ich cezhraničný prenos, poskytovanie, sprístupňovanie alebo zverejňovanie; niektorými operáciami s osobnými údajmi sa podľa prvej vety rozumie 1. poskytovaním osobných údajov odovzdávanie osobných údajov tretej strane, ktorá ich ďalej spracúva, 2. sprístupňovaním osobných údajov oznámenie osobných údajov alebo umožnenie prístupu k nim príjemcovi, ktorý ich ďalej nespracúva, 3. zverejňovaním osobných údajov publikovanie, uverejnenie alebo vystavenie osobných údajov na verejnosti prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, verejne prístupných počítačových sietí, verejným vykonaním alebo vystavením diela,8) verejným vyhlásením, uvedením vo verejnom zozname, v registri alebo v operáte,9) ich umiestnením na úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste, 4. cezhraničným prenosom osobných údajov prenos osobných údajov mimo územia Slovenskej republiky a na územie Slovenskej republiky, 5. likvidáciou osobných údajov zrušenie osobných údajov rozložením, vymazaním alebo fyzickým zničením hmotných nosičov tak, aby sa z nich osobné údaje nedali reprodukovať, 6. blokovaním osobných údajov dočasné alebo trvalé pozastavenie spracúvania osobných údajov, počas ktorého možno vykonávať len tie operácie s osobnými údajmi, ktoré sú nevyhnutné na splnenie povinnosti uloženej týmto zákonom, 41. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, prevádzkovateľ môže spracúvať osobné údaje len na základe priamo vykonateľného právne záväzného aktu Európskej únie, medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovení tohto zákona alebo osobitného zákona, alebo na základe súhlasu dotknutej osoby. 42. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, prevádzkovateľ spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov alebo ich rozsah podľa odseku 4 ustanovuje priamo vykonateľný právne záväzný akt Európskej únie, medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo tento zákon. Ak zoznam alebo rozsah osobných údajov nie je ustanovený, prevádzkovateľ môže spracúvať osobné údaje len v rozsahu a spôsobom, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie ustanoveného účelu spracúvania pri dodržaní povinností podľa § 6 ods. 2 písm. c) až f) a i). 43. Podľa § 10 ods. 2 zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, prevádzkovateľ ďalej spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov ustanovuje osobitný zákon. Prevádzkovateľ spracúva osobné údaje len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje osobitný zákon. Spracúvané osobné údaje možno z informačného systému poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania, sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú, ak tento zákon neustanovuje inak. 44. Podľa § 10 ods. 3 písm. g) zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, prevádzkovateľ spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby aj vtedy, ak spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany, najmä osobné údaje spracúvané v rámci ochrany majetku, finančných alebo iných záujmov prevádzkovateľa a osobné údaje spracúvané na zabezpečenie bezpečnosti prevádzkovateľa prostredníctvom kamier alebo obdobných systémov; to neplatí, ak pri takomto spracúvaní osobných údajov prevažujú základné práva a slobody dotknutej osoby, ktoré podliehajú ochrane podľa tohto zákona. 45. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, ak sa na spracúvanie osobných údajov neuplatňuje § 10, prevádzkovateľ je oprávnený spracúvať osobné údaje len so súhlasom dotknutej osoby. 46. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., evidencia vozidiel je informačný systém Policajného zboru podľa osobitného predpisu, ktorý sa vedie na účely získavania informácií o vlastníkoch vozidiel, držiteľoch vozidiel, osobách, ktoré zastupujú vlastníkov vozidiel alebo držiteľov vozidiel, osobách oprávnených konať za vlastníka vozidla alebo za držiteľa vozidla, technických údajov vozidiel, vydaných dokladoch, tabuľkách s evidenčným číslom a poskytovania údajov z tejto evidencie. 47. Podľa § 111 ods. 2 písm. a) až d) zákona č. 8/2009 Z.z., v evidencii vozidiel sa vedú a) osobné údaje v rozsahu podľa odseku 3 o vlastníkoch vozidiel a držiteľoch vozidiel, ak držiteľom vozidla alebo vlastníkom vozidla je fyzická osoba, b) názov, adresa sídla alebo prevádzkarne, označenie organizačnej zložky a jej umiestnenie a identifikačné číslo vlastníka vozidla a držiteľa vozidla, ak je držiteľom vozidla alebo vlastníkom vozidla právnická osoba, c) osobné údaje v rozsahu podľa odseku 3 o osobách, ktoré zastupujú osoby uvedené v písmene a) alebo písmene b), alebo o osobách, ktoré konajú za tieto osoby a ktoré uskutočnili evidenčný úkon, a čísla ich preukazov totožnosti, d) podpisy osôb uvedených v písmenách a), b) alebo c), 48. Podľa § 113 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., informácie z evidencie vozidiel sa poskytujú Vojenskej polícii, Vojenskému spravodajstvu, Slovenskej informačnej službe, Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Národnému bezpečnostnému úradu, obecnej polícii, Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ministerstvu dopravy, okresnému úradu Národnej diaľničnej spoločnosti, osobe poverenej výkonom činností Národnej diaľničnej spoločnosti, súdnym exekútorom prostredníctvom Slovenskej komory exekútorov, notárom prostredníctvom Notárskej komory Slovenskej republiky, technickým službám vozidiel a Slovenskej kancelárii poisťovateľov v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených zákonom; tieto údaje sa poskytujú diaľkovým, nepretržitým a priamym prístupom. Informácie z evidencie vozidiel sa poskytujú aj iným štátnym orgánom a orgánom územnej samosprávy v rozsahu ich pôsobnosti, spracovateľom starých vozidiel, 53a) Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Informácie z evidencie vozidiel sa poskytujú aj Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky, výrobcovi vozidiel, zástupcovi výrobcu vozidiel a osobe, ktorej predmetom činnosti je predaj vozidiel evidovaných v Slovenskej republike alebo v inom štáte, ktorú orgán Policajného zboru zaevidoval podľa § 112 ods. 10; takéto informácie sa poskytujú len v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh podľa predmetu ich činnosti. 49. Podľa § 113 ods. 3 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z., inej osobe, ako je uvedené v odsekoch 1 a 2, sa poskytne informácia z evidencie vozidiel v písomnej alebo elektronickej forme o mene, priezvisku a pobyte alebo o názve, sídle alebo prevádzkarni držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla, ak s tým vopred vysloví súhlas ten, koho sa informácia týka. 50. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. KM- OLVS-65/2017/RK zo dňa 20.09.2017, ktorým bol rozklad žalobcu zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie o nevyhovení žiadosti o poskytnutie informácií č. KM-TO-2017/004011-011 z 24.07.2017 bolo potvrdené. 51. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 52. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 53. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov na pojednávaní dňa 12.03.2020 a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. 54. V prejednávanej veci zásadnou právnou otázkou, spornou medzi účastníkmi konania, bolo posúdiť, či možno súhlasiť s názorom žalovaného, že informácie, ktorých sprístupnenia sa žalobca domáhal („informácie z evidencie vozidiel ... v rozsahu: meno a priezvisko fyzickej osoby držiteľa a vlastníka vozidla alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby držiteľa a vlastníka vozidla, adresa pobytu fyzickej osoby držiteľa a vlastníka vozidla alebo sídla právnickej osoby držiteľa a vlastníka vozidla, dátum narodenia fyzickej osoby držiteľa a vlastníka vozidla alebo IČO právnickej osoby držiteľa a vlastníka vozidla, kategória (typ) vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť vozidla, počet miest na sedenie.“), nebolo možné sprístupniť s poukazom na ust. § 9 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z., keďže sa jedná o informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme žalovaného a tieto je možné sprístupniť len vtedy, ak to ustanoví zákon, v tomto prípade § 113 zák. č. 8/2009 Z.z. alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. 55. Ústava Slovenskej republiky v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovateľnej skupine objektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v odseku 4 citovaného článku tak, že právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 56. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1 a 4). Podľa čl. 13 ods. 2 až 4 Ústavy Slovenskej republiky medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. 57. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2 až 4) alebo osobitných, vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody (čl. 26 ods. 4). 58. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám predstavuje predpis verejného práva, upravujúci povinnosti povinných osôb pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených subjektov (žiadateľov). Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám je osobitným druhom administratívnoprávneho konania. Je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že povinné osoby sprístupňujú všetky informácie, okrem tých, u ktorých to zákon zakazuje. Zákaz však nemusí byť explicitne stanovený priamo zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, ale môže vyplývať aj z iných právnych predpisov verejného práva. 59. Pri realizácii ústavou zaručeného práva na informácie, garantovaného článkom 17 Listiny základných práv a slobôd, v spojení so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, je potrebné akékoľvek obmedzenia poskytovania informácií vykladať reštriktívnym spôsobom. Iný postup, t. j. extenzívny výklad podmienok, za existencie ktorých zákon o slobodnom prístupe k informáciám umožňuje právo na poskytnutie informácií obmedziť a informácie neposkytnúť, by bol zameraný proti vlastnému zmyslu a účelu tohto zákona, ako aj ústavou zaručeného verejného subjektívneho práva garantovaného článkom 17 Listiny základných práv a slobôd. Právo na informácie predstavuje vo vzťahu k verejnej správe jednu zo záruk zákonnosti, ktorá by v prípade extenzívneho výkladu bola v značne obmedzená. Toto právo samozrejme nie je absolútne, ale je limitované obmedzeniami vyplývajúcimi z potreby ochrany legitímnych verejných záujmov, medzi ktoré patrí aj ochrana osobných údajov. 60. Právo na ochranu osobných údajov garantuje rovnako právu jednotlivca rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či vôbec, prípadne v akom rozsahu, akým spôsobom a za akých okolností majú byť informácie o jeho osobe sprístupnené iným subjektom. Uvedený aspekt tohto práva nachádza svoje vyjadrenie v článku 19 ods. 3 ústavy garantujúcom jednotlivcovi právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Týmto spôsobom vymedzené základné právo dotvára spolu s osobnou slobodou v priestorovej dimenzii a ďalšími ústavne garantovanými základnými právami osobnostnú sféru jednotlivca, ktorého individuálnu integritu je nevyhnutné rešpektovať a chrániť. Ak nebude jednotlivcovi garantovaná možnosť kontrolovať obsah a rozsah osobných dát a informácií ním poskytnutých, ktoré majú byť zverejnené, uchovávané či použité na iné než pôvodné účely, nebude mať možnosť rozpoznať a zhodnotiť dôveryhodnosť svojho potencionálneho komunikačného partnera a prípadne tomu prispôsobiť i svoje správanie, potom nevyhnutne dochádza k obmedzeniu až potlačovaniu jeho práv a slobôd, čo nie je v slobodnej a demokratickej spoločnosti akceptovateľné (Spolkový ústavný súd Spolkovej republiky Nemecko z 15.12.1983, sp. zn. BVerfGE 65, 1 Volkszählungsurtel. In: Pl. ÚS ČR 42/11). 61. Účel úpravy podľa čl. 19 ods. 3 a podľa čl. 22 ods. 1 Ústavy v rozsahu „údajov o osobe" možno vymedziť a rozlíšiť tak, že predmetom ochrany podľa čl. 19 ods. 3 je ochrana osobných údajov a predmetom ochrany podľa čl. 22 ods. 1 je poskytnutie štátnej záruky, že napr. pri štatistických zisťovaniach nedôjde k nezákonnému nakladaniu s osobnými údajmi. Inak povedané, každý orgán verejnej moci, ale aj každý subjekt súkromného práva je povinný správať sa tak, aby neporušil ochranu osobných údajov ( Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Komentár. 3 vydanie. Šamorín: Heuréka, 2012, s. 441 a nasl.). 62. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobca podanou žiadosťou žiadal žalovaného sprístupniť informácie z evidencie motorových vozidiel, ktoré sú v zmysle zákona o ochrane osobných údajov osobnými údajmi, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. 63. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením veci žalovaným, pretože tento bol povinný prednostne aplikovať ustanovenia zákona o ochrane osobných údajov. Je názoru, že žalobca je jednoznačne subjektom oprávneným na získanie údajov z evidencie motorových vozidiel podľa § 113 zákona o cestnej premávke s prihliadnutím na ustanovenie § 10 ods. 2 a ods. 3 písm. g) zákona o ochrane osobných údajov, a to bez súhlasu dotknutých osôb. Tento svoj názor odôvodnil tým, že žalovaný a aj žalobca a aj jeho právny zástupca sú v postavení prevádzkovateľa podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov, ktorý spracúva a získava osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby v prípade, ak spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretie strany, najmä osobné údaje spracúvané v rámci ochrany majetku, finančných alebo iných záujmov prevádzkovateľa. 64. Podľa názoru krajského súdu požadované informácie sa týkajú osobných údajov fyzických a právnických osôb, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme povinnej osoby - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám), ktoré možno sprístupniť len za podmienok stanovených osobitným zákonom (v zmysle poznámky pod čiarou osobitným zákonom je zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov) alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Súhlas dotknutých osôb žalobca žalovanému nepredložil a týmto súhlasom nedisponoval ani sám žalovaný. 65. Zo sprístupnenia sú samotným zákonom o slobode informácií vylúčené informácie, ktoré obsahujú osobné údaje fyzickej osoby. Špecifickú ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri spracúvaní ich osobných údajov zabezpečuje zákon o ochrane osobných údajov. Zákonom o ochrane osobných údajov sa ustanovuje ochrana osobných údajov fyzických osôb v súlade s článkami 19 ods. 3 a čl. 22 ústavy a článkom 8 ods. 1 Charty EÚ. Osobnými údajmi podľa ich vymedzenia v ust. § 4 zákona o ochrane osobných údajov sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takouto osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Tieto osobné údaje boli do informačného systému prevádzkovateľa - povinnej osoby zhromaždené na účely uplatňovania zákonom ustanovených práv a povinností vyplývajúcich pre Ministerstvo vnútra SR a tieto možno spracúvať (teda aj sprístupňovať) len v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Osobné údaje o dotknutej osobe možno zásadne získať od inej osoby a spracúvať v informačnom systéme len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. To neplatí, ak poskytnutím osobných údajov o dotknutej osobe do informačného systému, iná osoba chráni svoje zákonné práva alebo právom chránené záujmy, alebo oznamuje skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnenie právnej zodpovednosti dotknutej osoby, alebo sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona. 66. Tak ako už bolo konštatované vyššie, informácie o osobných údajoch dotknutej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme povinnej osoby, t.j. žalovaného v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. možno poskytnúť za podmienok ustanovených zákonom o ochrane osobných údajov a len vtedy, ak to ustanoví zákon o cestnej premávke (§ 113) alebo na základe predchádzajúceho súhlasu dotknutej osoby. 67. Žalobca sa a priori odvolával na ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov, podľa ktorého prevádzkovateľom je každý, kto sám alebo spoločne s inými vymedzí účel spracúvania osobných údajov, určí podmienky ich spracúvania a spracúva osobné údaje vo vlastnom mene. O takéhoto prevádzkovateľa avšak ide len v prípade, ak účel, prípadne aj podmienky spracúvania osobných údajov ustanovuje: zákon, priamo vykonateľný právne záväzný akt Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. 68. Prevádzkovateľom je aj ten, kto je na plnenie účelu spracúvania za prevádzkovateľa ustanovený, alebo kto spĺňa podmienky ustanovené zákonom, priamo vykonateľným právne záväzným aktom Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. 69. Podľa názoru súdu žalobca však nepreukázal, že účel, resp. podmienky spracúvania osobných údajov, ktoré on spracúva, ustanovuje zákon platný a účinný v Slovenskej republike, priamo vykonateľný právne záväzný akt Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. Taktiež ani právny zástupca žalobcu nemôže byť považovaný za prevádzkovateľa v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, ktorý by bol ustanovený za prevádzkovateľa, a že by spĺňal podmienky ustanovené zákonom, priamo vykonateľným právne záväzným aktom Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Žalobca taktiež nepreukázal, že by sa naňho v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov ako na prevádzkovateľa vzťahoval zákon o ochrane osobných údajov. Podľa vyjadrenia žalobcu uvedeného v žalobe sa žalobca ako obchodná akciová spoločnosť pri výkone svojej obchodnej činnosti spravuje právnymi predpismi platnými v Maďarskej republike. Preto podľa názoru súdu neobstojí žalobcove tvrdenie, že tento sa považuje za prevádzkovateľa v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov. 70. Žalovaný má však postavenie prevádzkovateľa v zmysle zákona o ochrane osobných údajov a ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a) tohto zákona mu dáva zmocnenie spracúvať osobné údaje len na základe priamo vykonateľného právne záväzného aktu Európskej únie, medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovení tohto zákona alebo osobitného zákona alebo na základe súhlasu dotknutej osoby. 71. Spracúvaním osobných údajov v zmysle zákona o ochrane osobných údajov sa rozumie aj poskytovanie, sprístupňovanie alebo zverejňovanie osobných údajov a aj ich cezhraničný prenos (§ 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov ). 72. Tak ako už bolo konštatované vyššie žalobca ani žalovaný nedisponoval predchádzajúcim súhlasom dotknutých osôb na spracúvanie ich osobných údajov v informačnom systéme žalovaného, a preto mu požadované informácie nebolo možné z tohto dôvodu poskytnúť. 73. Žalovaný môže spracúvať osobné údaje i bez súhlasu dotknutej osoby (§ 10 ods. 1 a 2 zákona o ochrane osobných údajov) v prípade, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov ustanovuje: - priamo vykonateľný právne záväzný akt Európskej únie, medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo tento zákon a - osobitný zákon, pričom prevádzkovateľ spracúva osobné údaje len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje osobitný zákon. 74. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 8/2009 Z.z., ktorý v ust. § 113 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., uvádza subjekty, ktorým sa poskytujú informácie z evidencie vozidiel a to len v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh podľa predmetu ich činnosti. Žalobca nie je oprávneným subjektom v zmysle ustanovenia § 113 ods. 1 a 2 zákona o cestnej premávke, a preto mu požadované informácie nebolo možné z tohto dôvodu poskytnúť. Inej osobe, ako je uvedené v odsekoch 1 a 2 zák. č. 8/2009 Z.z., sa poskytne informácia z evidencie vozidiel v písomnej alebo elektronickej forme o mene, priezvisku a pobyte alebo o názve, sídle alebo prevádzkarni držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla len v prípade, ak s tým vopred vysloví súhlas ten, koho sa informácia týka (§ 113 ods. 3 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z.). 75. Osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby môže spracúvať prevádzkovateľ aj vtedy, ak spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany avšak za splnenia podmienky, že pri takomto spracúvaní osobných údajov nebudú prevažovať základné práva a slobody dotknutej osoby, ktoré podliehajú ochrane podľa tohto zákona. Ide však najmä o osobné údaje spracúvané v rámci ochrany majetku, finančných alebo iných záujmov prevádzkovateľa a osobné údaje spracúvané na zabezpečenie bezpečnosti prevádzkovateľa prostredníctvom kamier alebo obdobných systémov. 76. Je potrebné zdôrazniť, že spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby nie je možné v prípade, ak by prevažovali základné práva a slobody dotknutej osoby, čo je potrebné v konaní aj riadne preukázať. Nie je preto postačujúce tvrdenie žalobcu, že informácie, ktoré požadoval od žalovaného sprístupniť sú pre neho potrebné v záujme ochrany svojich majetkových práv v súvislosti s vyberaním zákonných poplatkov za používanie spoplatnených maďarských ciest v prípade nezaplatenia poplatku, za použitie spoplatnenej cesty, kedy je žalobca oprávnený uplatňovať voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávku vzniknutú z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného poplatku, ako aj prípadnú náhradu škody. 77. Právo na ochranu osobných údajov môže byť obmedzené spôsobom a v prípadoch ustanovených zákonom a v súlade so všeobecnými princípmi, za ktorých možno obmedziť ústavné základné právo alebo slobodu jednotlivca. Univerzálnou normou ustanovujúcou všeobecné kritéria a predpoklady možného obmedzenia základných práv a slobôd sú ustanovenia obsiahnuté v článku 13 ústavy. Z ich obsahu vyplýva, že ústavodarca rozlišuje formálne i obsahovo medzi povinnosťami a medzami základných práv a slobôd. Ukladanie povinností ústava limituje tým, že musia byť zachované základné práva. Orgán verejnej moci môže obmedziť základné práva, ak koná vo verejnom záujme. K obmedzeniu práva na ochranu osobných údajov tak zo strany verejnej moci môže dôjsť len celkom výnimočne, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, ak nemožno účel sledovaný verejným záujmom dosiahnuť inak a ak je to akceptovateľné z hľadiska zákonnej existencie a dodržania účinných a konkrétnych záruk proti ľubovôli. 78. K obmedzeniu základných práv môže dôjsť aj v prípade kolízie. V prípade kolízie základných práv je všeobecným testom riešenia kolízie zásada proporcionality. Pri kolízii základných práv a pri úvahe o priorite jedného z nich je nevyhnutné skúmať, či boli využité všetky možnosti minimalizácie zásahu do základného práva druhého. Pri riešení konfliktu základných práv treba rešpektovať princíp spravodlivej rovnováhy, ktorý sa na rozhraní protikladných práv má nastoliť tak, aby ani jedno z konfliktných práv nebolo nadmerne obmedzené kvôli inému právu. Princíp spravodlivej rovnováhy je súčasťou opatrení slúžiacich pri obmedzovaní práva na splnenie ústavnej podmienky „dbať na podstatu a zmysel" obmedzovaného práva. Zásah do základného práva musí byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu a zároveň pri určovaní rozsahu obmedzenia je potrebné zohľadniť aj podstatu práva, ktoré sa má obmedziť. 79. V prípade kolízie základných práv s verejným záujmom, respektíve s inými základnými právami treba posudzovať účel takéhoto zásahu vo vzťahu k použitým prostriedkom. Nevyhnutným predpokladom je v tomto prípade predvídateľnosť a primeranosť zásahu, a to najmä vzhľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý a na mieru obmedzenia základného práva. Pri používaní ustanovení o medziach základných práv musí byť skúmaná ich podstata a zmysel s tým, že tieto ustanovenia nemôžu byť zneužité na iné účely, než na aké boli ustanovené. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR, zásahy do práva na ochranu osobných údajov sa vykladajú v určitej logickej nadväznosti, resp. postupnosti. Predovšetkým sa skúma, či daný skutkový stav možno ratione materiae považovať za súčasť práva na ochranu osobných údajov. Ak áno, treba skúmať kumulatívne splnenie troch základných kritérií, ktorými sú zásada legality, zásada legitimity a zásada proporcionality takéhoto zásahu. Tieto kritériá sa posudzujú v určitej postupnosti. Najskôr sa skúma, či zásah je legálny, zákonný, a teda má základ v zákone. V ďalšom sa skúma, či je legitímny a nakoniec, či je proporcionálny. Ak sa dospeje k negatívnej odpovedi pri niektorom z týchto kritérií, ďalej sa v skúmaní problematiky nepokračuje. 80. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že by ochrana jeho majetkových práv prevýšila právo dotknutých osôb na ochranu ich osobných údajov, ktoré žalovaný zhromažďuje a spracúva vo svojom informačnom systéme po zohľadnení zásady legality, legitimity a proporcionality pri zásahu do práv na ochranu osobných údajov dotknutých osôb. Taktiež je potrebné uviesť, že žalobca bol v čase podania žiadosti o informáciu upovedomený o možnosti uplatnenia si svojich práv vzhľadom na svoje postavenie v rámci súčinnosti štátnych orgánov členských štátov Európskej únie v súlade s Dohovorom o cestnej premávke (Viedeň 1968), čo však nevyužil a ani sa k tejto možnosti získania požadovaných informácií nevyjadril. 81. Žalobca v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 11. marca 2020 žiadal, aby súd konanie prerušil podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP do právoplatného skončenia konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlade § 113 ods. 3 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 26 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a aby súd podal návrh na Ústavný súd SR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sporné zákonné ustanovenie predstavuje normu, ktorá svojim obsahom v časti: „ak s tým vopred vysloví súhlas ten, koho sa informácia týka“ v neprípustne širokom rozsahu (rozpornom s čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) zasahuje do podstaty a zmyslu základného práva žalobca ako veriteľa na informácie podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o identite svojho dlžníka, keď prístup k takýmto informáciám podmieňuje existenciou súhlasu dlžníka (držiteľa motorového vozidla) s ich sprístupnením veriteľovi (žalobcovi). 82. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. 83. Správny súd v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 písm. b) SSP musí konanie prerušiť vždy, ak dôjde k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov je namieste vtedy, ak sa správny súd domnieva, že určujúca otázka pre jeho rozhodnutie vo veci je v právnom poriadku upravená ústavne nekonformným spôsobom. 84. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 4Sžo/36/2012 zo dňa 18.9.2012 judikoval, že „pochybnosť o tom, že všeobecný záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, musí mať konajúci súd. Na podanie návrhu ústavnému súdu za účelom začatia konania o súlade právnych predpisov nemá vplyv skutočnosť, že takúto pochybnosť prejavil účastník konania. Predloženie návrhu na preskúmanie súladu právneho predpisu s ústavou, alebo medzinárodnými dohovormi je teda činnosť súdu, ktorý návrh podáva a predseda senátu, ktorý návrh predložil, musí prijať osobné /vnútorné presvedčenie, že je nutné takýto návrh predložiť ústavnému súdu. Ide teda o osobné presvedčenie sudcu a nie presvedčenie účastníka konania, ktorému by predseda senátu robil „poštára" s ústavným súdom“. (pozri aj uznesenie ústavného súdu, sp.zn. III ÚS 99/08 zo dňa 1.4.2008 a sp. zn. II. ÚS 420/2010 zo dňa 6.10.2010) 85. Správny súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že prerušenie konania z tohto dôvodu závisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o nesúlade všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná a názor účastníka konania je v tomto smere irelevantný. Podľa názoru súdu žalobcom namietané ust. § 113 ods. 3 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. nevykazuje známky nesúladu s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 26 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, tak, ako uvádzal žalobca, a preto jeho návrh na prerušenie konania zamietol. 86. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k právnemu záveru totožnému so záverom orgánu verejnej správy a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, nevybočilo zo zákonného rámca a úsudok orgánu verejnej správy je v súlade s logickým a racionálnym uvažovaním. Súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 87. O nároku na náhradu trov rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému napriek úspechu v konaní nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy konania v konaní ani nevznikli. 88. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.