Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/210/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201984 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201984.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobkyne: Y. K.Š., J. B. XX, XXX XX J., zastúpenej: Mgr. Erika Martišková, advokátka, so sídlom Dona Sandtnera 13, 902 01 Pezinok, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-BA-OOP1-2017/084711/MIH zo dňa 26.10.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov Číslo: OU-BA-OOP1-2017/084711/MIH zo dňa 26.10.2017, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-BA-OVVS2-2017/055302 zo dňa 07.07.2017 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 27.11.2017 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhala žalobkyňa preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-BA-OOP1-2017/084711/MIH vydaného dňa 26.10.2017 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy - Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-BA-OVVS2-2017/055302 zo dňa 07.07.2017 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. 2. Podaním zo dňa 23.04.2018 žalobkyňa podala písomnosť - Doplnenie návrhu a úprava žalobného petitu, ktorým žiadala o zmenu žalobného návrhu o čom rozhodol správny súd uznesením č. k. 6S/210/2017- 172 zo dňa 27.05.2020 a požadovanú zmenu petitu nepripustil. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 3. Pripojený administratívny spis žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy okrem iných písomností obsahuje aj: písomnosť žalovaného - Sťažnosť na prieťahy v konaní - postúpenie časti podania zo dňa 12.05.2017 spolu s viacerými dokladmi (žiadosť žalobkyne zo dňa 17.01.2017 o poskytnutie informácie adresovaná Miestnemu úradu MČ Bratislava - Rusovce, rozhodnutie MČ Bratislava - Rusovce zo dňa 23.01.2017 o tejto žiadosti žalobkyne, odvolanie žalobkyne zo dňa 15.02.2017, druhostupňové rozhodnutie starostu MČ Bratislava - Rusovce zo dňa 02.03.2017), výzva žalovaného zo dňa 31.05.2017 adresovaná žalobkyni na doplnenie jej návrhu, rozhodnutie žalovaného o prerušení konania z 31.05.2017, podanie Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 08.06.2017 postúpenie časti podnetu žalobkyne - návrhu na začatie priestupkového konania, podanie žalobkyne zo dňa 16.06.2017 - výzva na doplnenie návrhu. 4. Prvostupňový správny orgán - Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy svojím prvostupňovým rozhodnutím č. OU-BA-OVVS2-2017/055302 zo dňa 07.07.2017 rozhodol podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), že sa konanie o priestupkoch podľa § 21a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSI“), ktoré bolo začaté na základe písomného oznámenia žalobkyne pre podozrenie zo spáchania priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podaného dňa 12.05.2017 prednostovi Okresného úradu Bratislava a následnej odpovedi žalobkyne (ďalej aj len „navrhovateľka“) na výzvu na doplnenie návrhu doručenej správnemu orgánu dňa 19.06.2017, ktorého sa podľa uvedených listinných podkladov mal dopustiť starosta Mestskej časti Rusovce K. S. porušením nešpecifikovaného ustanovenia ZSI v Bratislave, pričom čas spáchania priestupku, alebo priestupkov navrhovateľkou určený nebol, zastavil, pretože navrhovateľka po výzve na doplnenie návrhu, ktorá jej bola doručená dňa 08.06.2017 v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa prevzatia predmetnej výzvy neodstránila nedostatky svojho podania, a to neuviedla, čo navrhuje, akým spôsobom a kedy bol priestupok spáchaný, napriek tomu, že navrhovateľka bola podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku o následkoch neodstránenia nedostatkov svojho podania v stanovenej lehote riadne poučená. 5. Správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prijal dňa 27.04.2017 Sťažnosť žalobkyne na prieťahy v konaní, v ktorej žiadala o preverenie postupu odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Bratislava pri vybavovaní sťažnosti, ktorá mu bola postúpená dňa 08.09.2016 na nečinnosť stavebného úradu mestskej časti Bratislava - Rusovce. Žiadosť sa týkala prešetrenia zákonnosti postupu stavebného úradu pri vybavovaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia v lokalite Q. ul. k. ú O. a prešetrenia postupu m. č. pri schvaľovaní pripojenia pozemkov k elektrickej prípojke a na verejnú kanalizáciu. Žalobkyňa chronologicky popísala priebeh postupu Stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Rusovce, pričom v záverečnom odseku sťažnosti uviedla pod názvom „Oznámenie“ skutočnosti v znení: „ Dňa 17.01.2017 som podala starostovi mestskej časti Rusovce žiadosť o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. § 7 ods. 2 o slobodnom prístupe k informáciám k stavbám v lokalite Q. ul. k. ú. O.. Listom zo dňa 23.01.2017 č. MU/R-264/2017 mi bolo oznámené, že povinná osoba nemá požadované informácie k dispozícii. K odvolaniu zo dňa 15.02.2017 mi bolo doručené zamietavé rozhodnutie č. MU/R-1308/2017 zo dňa 02.03.2017. Odmietnutím poskytnúť mi požadované informácie zo strany mestskej časti Rusovce sa dopustili priestupku. Preto žiadam, aby bolo v uvedenom porušení zákona postupované v zmysle § 22a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.“. 6. Za účelom zistenia, či bolo predmetné „oznámenie“ žalobkyne podané v lehote stanovenej podľa § 69 ods. 2 zákona o priestupkoch, správny orgán ju vyzval na doplnenie jej „oznámenia“, nakoľko po preštudovaní doložených písomností zo strany Mestskej časti Bratislava - Rusovce a najmä písomného „oznámenia“ žalobkyne o podozrení zo spáchania priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 42a zákona o priestupkoch, správny orgán dospel k záveru, že podaný podnet žalobkyne nebolo možné považovať za návrh na prejednanie tohto priestupku, pretože v ňom absentovali základné náležitosti podania podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku (čo sa navrhuje) i špeciálne náležitosti návrhu na prejednanie priestupku ustanovené § 68 ods. 2 zákona o priestupkoch, resp. § 21a ods. 4 ZSI (kedy a akým spôsobom sa mal priestupok spáchať). 7. Správny orgán preto vyzval žalobkyňu, aby doplnila svoje „oznámenie“ tak, ako to vyžaduje § 19 ods. 2 Správneho poriadku, v ktorom je uvedené, že v návrhu musí byť uvedené, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje a podľa § 21a ods. 4 ZSI, v ktorom je ustanovené, že v návrhu musí byť uvedené, kto je postihnutou osobou, koho navrhovateľ označuje za páchateľa, akým spôsobom a kedy bol priestupok spáchaný, teda jednoznačne uviedla, čo navrhuje (teda či podáva návrh na prejednanie priestupku, alebo uvedené oznámenie len zasiela na vedomie, resp. pre informáciu), akým konkrétnym spôsobom bol priestupok spáchaný, teda v čom vidí porušenie ZSI a kedy (konkrétny dátum) bol priestupok spáchaný. Súčasne bola žalobkyňa poučená o právnych následkoch nedoplnenia výzvy na doplnenie návrhu o požadované náležitosti v určenej lehote. Uvedené náležitosti mala doplniť do 10 kalendárnych dní od prevzatia uvedenej výzvy a súčasne s touto výzvou správny orgán konanie prerušil. Dňa 19.06.2017 správny orgán prijal od žalobkyne listinné podklady pozostávajúce z nasledujúcich materiálov: - kópia žiadosti o poskytnutie informácii podaná osobne žalobkyňou 18.01.2017 na Miestny úrad MČ Bratislava - Rusovce, v ktorom žiadala o zaslanie informácii k pozemkom, číslo parciel uvedených v spisovom materiály (str. 38 spisu) s uvedením, či bolo na predmetné pozemky vydané mestskou časťou stavebné povolenie a aké alebo sa stavba uskutočnila na inom druhu povolenia, dátum a čísla konania k jednotlivým konaniam. - kópia Rozhodnutia č. MÚ/R-264/2017 Mestskej časti Bratislava Rusovce zo 23.01.2017, ktorou sa v celom rozsahu nevyhovuje žiadosti o informácie žalobkyni, nakoľko povinná osoba nemala požadované informácie k dispozícii. - kópia odvolania žalobkyne voči rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Rusovce k. č. MÚ/R-264/2017 zo dňa 15.02.2017, ktoré prijala Mestská časť Bratislava Rusovce - kópia Rozhodnutia č. MÚ/R-1308/2017 Mestskej časti Bratislava Rusovce zo dňa 02.03.2017 voči odvolaniu žalobkyne, ktorou odvolanie žalobkyne zamietlo a napadnuté rozhodnutie potvrdilo, kópia doplnenia podnetu zo dňa 01.02.2017, k. č. Pd 14/17/1105-2 osobne podaným žalobkyňou na Okresnú prokuratúru BA V, Bratislava, v ktorom uvádzala, že navrhuje zvážiť začatie priestupkového konania v zmysle § 21 a ods. 1 b) ZSI, kópia odpovede Okresnej prokuratúry BA V na sťažnosť na vybavenie podnetu žalobkyne + zápisnica o trestnom oznámení žalobkyne + kópia upovedomenia zaslaného Okresnou prokuratúrou BA V žalobkyni, kópia vyrozumenia o spôsobe vybavenia podnetu na preskúmanie zákonnosti postupu stavebného úradu, - kópie výpisov listov vlastníctva v počte 8 ks + kópia katastrálnej mapy. 8. Žalobkyňa v odpovedi na výzvu na doplnenie návrhu chronologicky opísala jej postup formou doložených kópií od podania žiadosti o informácie, zaslanie rozhodnutia mestskou časťou na žiadosť o informácie, podanie jej odvolania a rozhodnutia odvolacieho orgánu, pričom ďalej uviedla, že jej podanie smeruje proti starostovi Mestskej časti Bratislava - Rusovce K. S., ktorý svojím podpisom a úradnou pečiatkou zodpovedá za nezákonné postupy stavebného úradu, pričom ďalej citovala paragrafové znenie ustanovenia § 21a ZSI, kde zvýraznila v tomto paragrafovom znení písm. a), písm. b) ZSI, bližšie nič viac k spôsobu spáchania priestupku, resp. priestupkov neuviedla. Ďalej uviedla, že žiada, aby v zmysle priestupkového zákona za nesplnenie si povinnosti podľa ZSI a podozrenia z trestnej činnosti zneužívania právomoci verejného činiteľa bola starostovi O. K. S. do ukončenia vyšetrovania v zmysle zákona pozastavená činnosť. 9. Z doplneného návrhu v spojení s predchádzajúcimi listinnými podkladmi vyplynulo, že žalobkyňa označila postihnutú i povinnú osobu, avšak nedostatočne prejavila vôľu podať návrh na prejednanie priestupku podľa ZSI, nespresnila spôsob spáchania priestupku a neuviedla, kedy mal byť priestupok spáchaný. 10. K obligatórnej náležitosti „čo sa navrhuje“: Prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobkyňa vo svojej odpovedi na výzvu na doplnenie návrhu uviedla, že žiada, aby v zmysle priestupkového zákona za nesplnenie si povinnosti podľa ZSI bola starostovi Mestskej časti BA Rusovce do ukončenia vyšetrovania v zmysle zákona pozastavená činnosť. Obdobným spôsobom sa vyjadrila aj v prvotnom „oznámení“, kde uviedla, že žiada, aby bolo o uvedenom porušení ZSI postupované v zmysle § 22a ods. 2 ZSI, pričom uviedla, že odmietnutím poskytnúť požadované informácie sa Mestská časť BA Rusovce dopustila priestupku. Z „oznámenia“ žalobkyne, ako aj z „výzvy na doplnenie návrhu“ žalobkyne však žiadnym spôsobom nevyplýval jej výslovný prejav podať návrh na prejednanie priestupku podľa § 21 ods. 1 ZSI alebo, že trvá na takomto prejednaní s uvedením konkrétneho konania, resp. konaní Mestskej časti BA Rusovce, ktorými mali podľa jej názoru porušiť ZSI. Priestupky na úseku práva na prístup k informáciám sa podľa § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch, prejednávajú len na návrh postihnutej osoby, pričom gramatickým výkladom „len na návrh“ sa myslí, že bez podania návrhu vo veci nie je možné prejednať takýto priestupok, v čom je zároveň odzrkadlená i zásada dispozičná. Správny orgán je teda nie len oprávnený, ale zároveň i povinný prejednať vecne len také podania, ktoré vyhovujú formálnym náležitostiam uvedeným v § 21 ods. 4 ZSI. Navrhovateľ svojím výslovným prejavom vôle určuje, čo konkrétne, teda ak konanie, prípadne konania žiada správnym orgánom prejednať podľa ZSI. Na prejednanie predmetného priestupku nestačí, že osoba oznámi určité skutočnosti, ktoré by mohli zakladať priestupkovú zodpovednosť tej ktorej osoby popísaním skutkového stavu veci tak, ako to opísala žalobkyňa vo svojom prvotnom „oznámení“, ako aj v odpovedi na výzvu na doplnenie návrhu. K tomu je potrebný i výslovný prejav vôle osoby podať návrh vo veci - čo sa navrhuje. V „oznámení“, ani v odpovedi na výzvu na doplnenie návrhu nebol vyjadrený obsah vôle žalobkyne začať konanie vo veci priestupku podľa § 21a ods. 1 ZSI. Obsah vôle je totiž podstatný nielen z hľadiska právnej kvalifikácie podania správnym orgánom, ale vymedzenie presného predmetu konania, ktoré má správny orgán prejednať ako priestupok podľa § 21a ZSI je dôležité aj z hľadiska nezameniteľnosti skutku s iným skutkom. 11. K obligatórnej náležitosti návrhu „kedy bol priestupok spáchaný“: Žalobkyňa neurčila konkrétny čas spáchania priestupku, pri skutkoch, ktoré mali byť spáchané v súvislosti so žiadosťou o informácie doručenou povinnej osobe dňa 18.01.2017 a ďalej v súvislosti s odvolaním podaným proti rozhodnutiu druhostupňového orgánu, teda k spáchaniu priestupku mohlo dôjsť tak pri odpovedi na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 23.01.2017 Mestskou časťou Bratislava Rusovce, ako aj Rozhodnutím Mestskej časti Bratislava Rusovce zo dňa 02.03.2017 v odvolacom konaní. Žalobkyňa vo svojej “výzve na doplnenie návrhu“ nespresnila, resp. vôbec neurčila, kedy bol podľa nej spáchaný priestupok, pretože k dátumu spáchania priestupku neuviedla žiadne skutočnosti. Pritom bola vo výzve na doplnenie návrhu vyzvaná, aby určila konkrétny dátum spáchania priestupku. 12. K obligatórnej náležitosti návrhu „spôsob spáchania priestupku“: Mestská časť Bratislava Rusovce vo svojom rozhodnutí na žiadosť o poskytnutie informácii žalobkyňou zo dňa 17.01.2017 uviedla, že informácie, ktoré žalobkyňa žiadala, nemá k dispozícii, a preto sa jej žiadosti v celom rozsahu nevyhovuje. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa podala odvolanie voči tomuto rozhodnutiu Mestskej časti BA Rusovce, ktorá v odvolacom konaní v rozhodnutí uviedla, že jej odvolanie sa zamieta, pretože na tejto mestskej časti sa skutočne nenachádzajú informácie v takom zložení a s takým obsahom, ktoré žalobkyňa žiadala. Z uvedeného odôvodnenia rozhodnutia v odvolacom konaní Mestskej časti BA Rusovce teda vyplývalo, že k spáchaniu priestupku mohlo dôjsť aj takým spôsobom, že časť žiadaných informácií žalobkyňou mohla mať Mestská časť BA Rusove k dispozícii a túto jej boli povinní sprístupniť a o časti informácií, ktorou Mestská časť BA Rusovce nedisponovala, boli povinní vydať rozhodnutie o zamietnutí, čo v danom prípade neurobili a čím by sa taktiež dopustili priestupku podľa ZSI. Žalobkyňa uviedla v prvotnom „oznámení“, že Mestská časť BA Rusovce sa dopustila priestupku odmietnutím poskytnúť jej požadované informácie. V odpovedi na výzvu na doplnenie návrhu najprv uviedla, že jej „podanie“ smeruje proti starostovi Mestskej časti BA Rusovce, ktorý svojím podpisom a úradnou pečiatkou zodpovedá za nezákonné postupy stavebného úradu. K tomu uviedla, že za nesplnenie si povinnosti Mestskou časťou BA Rusove podľa ZSI žiada, aby mu bola pozastavená činnosť, pričom neuviedla na základe ktorej konkrétnej nesplnenej povinnosti malo dôjsť k porušeniu ZSI. Citovaním skutkových podstát priestupkov uvedených v § 21a ZSI a zvýraznením konkrétnych skutkových podstát priestupkov podľa § 21a písm. a) a b) ZSI nebola naplnená obligatórna požiadavka v časti „spôsob spáchania priestupku“, pretože žalobkyňa bola povinná vo svojom návrhu uviesť konkrétne konanie osoby, čím zároveň určuje predmet konania. Pri prejednávaní predmetného priestupku je správny orgán viazaný takto podaným návrhom vo veci a je povinný konať iba v medziach tohto návrhu. Vymedzenie konania o tomto priestupku patrí jedine do právomoci navrhovateľa, správny orgán nemôže rozširovať, zužovať, nahrádzať a ani inak upravovať predmet konania, inak by konal nad rámec zákona, aj v prípade, ak by mal správny orgán vedomosť o ďalších skutočnostiach, ktoré by mohli zakladať priestupkovú zodpovednosť podľa uvedeného ustanovenia. 13. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 14. Podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku sa podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. 15. Podľa § 21a ods. 3 ZSI priestupok podľa odseku 1 možno prejednať len na návrh postihnutej osoby, jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len „navrhovateľ"). Navrhovateľ je účastníkom konania o priestupku. 16. Podľa § 21a ods. 4 ZSI v návrhu musí byť uvedené, kto je postihnutou osobou, koho navrhovateľ označuje za páchateľa a kedy a akým spôsobom priestupok spáchal. 17. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 18. Podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. 19. Postup podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku je teda bližším vyjadrením zásady súčinnosti ustanovenej v § 3 ods. 2 Správneho poriadku, ktorého podkladom je neúplný návrh. 20. Správny orgán uviedol, že poskytol žalobkyni súčinnosť pri doplnení jej návrhu s primeraným poučením, čo a ako má doplniť. 21. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa bola vyzvaná, aby označila konkrétny deň spáchania priestupku a že uvedené sama na základe poskytnutého poučenia vedela a mohla na základe dátumov podania žiadosti o informácie a podania odvolania (ktoré jej boli známe, keďže žiadosti o informácie podávala osobne povinnej osobe a bol na nich vyznačený dátum prijatia povinnou osobou) a vyššie uvedenej zákonnej úpravy doplniť, teda nešlo o takú situáciu, keď by správny orgán od žalobkyne vyžadoval určenie páchateľa priestupku ako konkrétnej fyzickej osoby, kedy by uvedené žalobkyňa ani podľa súdnej praxe v prípade nečinnosti povinnej osoby nemohla doplniť, nakoľko by nemohla vedieť, kto za povinnú mal konať, ale nekonal. 22. Zákon o priestupkoch i ZSI ustanovujú konkrétne náležitosti, ktoré je povinný v návrhu na prejednanie priestupku uvádzať sám navrhovateľ, v zákonoch sa neuvádza, ktoré náležitosti musí, či môže v návrhu doplniť správny orgán. Naopak správnemu orgánu je v prípade neúplného návrhu zákonnou úpravou uložené, aby postupoval podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku, čo správny orgán naplnil. 23. Napriek tomu nebol v návrhu na prejednanie priestupku uvedený čas, teda dátum spáchania priestupku, resp. priestupkov. Konkrétny dátum spáchania priestupku ako čas spáchania priestupku je potrebné určiť preto, aby správny orgán, ktorý koná len na základe návrhu na prejednanie priestupku a ktorý nemôže správny orgán doplniť, zúžiť, či zmeniť sám, a to ani podľa skutkového stavu zisteného prejednávaním priestupku, teda správny orgán môže konať len spôsobom, že skutok, či skutky opísané v návrhu na prejednanie priestupku prekopíruje do rozhodnutia vo veci a následne podľa výsledkov konania uvedie, či sa skutok stal, či je priestupkom, či ho spáchal obvinený, resp. či je spáchanie priestupku obvineným preukázané. 24. Pri návrhových priestupkoch je konanie ovládané dispozičnou zásadou a získavanie a dopĺňanie údajov správnym orgánom, ktoré sú obligatórnymi náležitosťami podaného návrhu bolo zasahovanie do dispozičného práva navrhovateľa. Preto správny orgán nie je oprávnený za navrhovateľa v jeho podaní dopĺňať obligatórne údaje návrhu stanovené § 21a ods. 4 ZSI, pretože povinnosť uviesť čo sa navrhuje, akým spôsobom a kedy bol spáchaný priestupok vyplýva priamo navrhovateľovi z § 21a ods. 4 ZSI a nie správnemu orgánu. Žalobkyňa v návrhu na prejednanie priestupku výslovne neurčila čo navrhuje, akým spôsobom bol, resp. boli priestupky spáchané a kedy, teda konkrétny dátum, kedy boli priestupky spáchané, pričom bola poučená o právnych následkoch nedoplnenia jej návrhu. 25. V dôsledku žalobkyňou podaného odvolania zo dňa 29.07.2017 vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: OU-BA-OOP1-2017/084711/MIH zo dňa 26.10.2017 a odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-BA-OVVS2-2017/055302 Pr-934/17-BL zo dňa 07.07.2017 potvrdil. 26. Žalovaný v úvode napadnutého rozhodnutia opísal obsah odvolania žalobkyne, ktorá mimo iných skutočnosti uviedla, že prvostupňový orgán verejnej správy v svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho rozhodnutie nesie znaky arbitrárnosti a v konečnom dôsledku ho možno považovať za šikanózne. Žalobkyňa uviedla, že sa návrhom domáhala prejednania priestupku na úseku práva na prístup k informáciám, ktorého sa mala dopustiť Mestská časť Bratislava - Rusovce a to tým, že v zastúpení starostom Mestskej časti Bratislava - Rusovce zamietla jej žiadosť na poskytnutie informácií v zmysle ZSI, a to vydaním rozhodnutia zo dňa 23.01.2017, ako aj následným rozhodnutím v odvolacom konaní zo dňa 02.03.2017. Svoje podanie následne doplnila dňa 16.06.2017 na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu o ďalšie požadované skutočnosti, pričom z jej podania bolo zrejmé, kto ich podáva, voči komu smerujú (teda kto sa dopustil priestupku), ako aj akým konaním a zároveň uviedla, čoho sa konkrétne domáha. Jej podania teda jednoznačne spĺňali zákonom stanovené podmienky na začatie konania o prejednaní priestupku. Ďalej v odvolaní uviedla, že rozhodnutie o zastavení konania sa opiera o citáciu zákonných ustanovení, no ich výklad bol v rozpore s ich obsahovou interpretáciou, ktorú zamýšľal samotný zákonodarca, ako aj s cieľom, ktorý danými ustanoveniami sledoval. Tvrdenie, že neprejavila vôľu podať návrh na prejednanie priestupku podľa ZSI bolo neopodstatnené a nebolo zrejmé, ako k tomuto záveru prvostupňový správny orgán dospel, nakoľko ho z podaní nebolo možno vyvodiť. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná (čo sa jej samotným podaním aj stalo). Podanie sa posudzuje podľa obsahu. Bolo jednoznačné, že ona bez akýchkoľvek pochybností prejavila vôľu podať návrh na začatie priestupkového konania, a preto aj keď samotné podanie neobsahovalo konkrétny petit návrhu, možno jej podanie považovať za návrh. V závere doplnenia podania zo dňa 16.06.2017 bolo okrem iného uvedené „žiadam, aby v zmysle priestupkového konania...“, bolo teda nespochybniteľné, že svojim podaním prejavila vôľu podať návrh na začatie priestupkového konania. Žalobkyňa pripustila, že jej návrh na začatie konania nebol vzhľadom na to, že si ho formulovala sama a nemá právnické vzdelanie z formálneho hľadiska dokonalý, no to nemohlo byť rozhodujúcim kritériom pre začatie/nezačatie konania. Odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu považovala za zmätočné, ale taktiež často si protirečiace a opakujúce sa. Prvostupňový správny orgán okrem iného uviedol, že nebol stanovený dôvod konkrétneho konania, ktoré by malo podľa nej porušiť ustanovenia ZSI, čo však bolo v rozpore s tým, čo uviedol o vetu vyššie, a to, že uviedla, že odmietnutím poskytnúť požadované informácie sa Mestská časť Bratislava - Rusovce dopustila priestupku. Bolo tu uvedené konkrétne konanie dotknutého subjektu, teda v čom videla spáchanie priestupku a zároveň žiadala (teda navrhla), aby okresný úrad konal v súlade s ňou citovaným ustanovením zákona. V kontexte uvedeného bolo teda možno považovať túto obligatórnu náležitosť za splnenú. Čo sa týka obligatórnej náležitosti návrhu, týkajúcej sa času spáchania priestupku v odvolaní uviedla, že ho možno jednoznačne z obsahu podania vyvodiť, nakoľko ona za čas spáchania priestupku považovala zamietnutie žiadosti o podanie informácií, čo bolo jednak rozhodnutie zo dňa 23.01.2017, ako aj rozhodnutie o zamietnutí jej odvolania zo dňa 02.03.2017. Preto oboma týmito rozhodnutiami došlo k naplneniu ustanovenia § 21a ods. 1 písm. b) ZSI. Pri oboch rozhodnutiach boli uvedené ich dátumy a ona ich označila za odmietnutie poskytnutia informácií, a teda za spáchanie priestupku. Bolo teda zrejmé, že čas spáchania priestupku, teda dátumy ich vydania uvedené v jej podaní možno považovať za spáchanie priestupku, aj keď to nebolo explicitne uvedené. Ďalej v odvolaní žalobkyňa uviedla, že prvostupňový správny orgán načrtol možnosť porušenia dispozičnej zásady konania, čo však z jeho strany bolo účelové, v dôsledku toho, že práve vydaním tohto rozhodnutia došlo k porušeniu základnej zásady správneho konania uvedenej v § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Prvostupňový orgán neumožnil uplatnenie jej návrhu len pre formálne nedostatky, pričom vôbec neposudzoval obsahovú stránku podania, ktorá zohľadňovala všetky zákonné predpoklady a náležitosti podania návrhu na začatie priestupkového konania. Na záver odvolania uviedla, že na základe uvedených skutočností a podania bolo zrejmé, že sa domáhala svojim návrhom prejednania priestupku spáchaného vo forme rozhodnutí Mestskej časti Bratislava - Rusovce v zastúpení jej starostu o zamietnutí jej žiadosti na sprístupnenie informácií zo dňa 23.01.2017, ako aj rozhodnutia o jej odvolaní v odvolacom konaní zo dňa 02.03.2017, ktoré sú predmetom konania a zároveň predstavujú spôsob spáchania priestupku v zmysle ZSI. Obe rozhodnutia napĺňali skutkovú podstatu priestupku uvedenú v § 21a ods. 1 písm. b) ZSI. K spáchaniu priestupku malo dôjsť v čase vydania oboch rozhodnutí. Žalobkyňa sa návrhom domáhala, aby okresný úrad za spáchanie priestupku uložil dotknutému subjektu - páchateľovi priestupku - starostovi Mestskej časti Bratislava - Rusovce sankciu v súlade s ustanovením § 21a ods. 2 ZSI. Žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán preskúmal žalobkyňou podané odvolanie, napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku, celý spisový materiál, zhodnotil vykonané dokazovanie a priebeh prvostupňového konania, pričom dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. 27. Žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu zistil, že dňa 27.04.2017 prijal Okresný úrad Bratislava sťažnosť na prieťahy v konaní, súčasťou ktorej bolo oznámenie, že žalobkyňa dňa 17.01.2017 podala starostovi mestskej časti Rusovce žiadosť o poskytnutie informácie. Listom zo dňa 23.01.2017 č. MÚ/R-264/2017 jej bolo oznámené, že povinná osoba nemá požadované informácie k dispozícii a k odvolaniu zo dňa 15.02.2017 jej bolo doručené zamietavé rozhodnutie č. MÚ/R-1308/2017 zo dňa 02.03.2017. Ďalej v ňom žalobkyňa uviedla, že odmietnutím poskytnúť jej požadované informácie zo strany mestskej časti Rusovce sa dopustili priestupku, preto žiadala, aby bolo v uvedenom porušení zákona postupované v zmysle § 22a ods. 2 ZSI. 28. Ďalej žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán následne z dôvodu, že oznámenie nemalo všetky náležitosti návrhu na prejednanie priestupku podľa § 21a ods. 4 ZSI a ani nebolo z neho jasné, čo týmto oznámením žalobkyňa sleduje, listom zo dňa 17.05.2017 ju vyzval, aby svoje oznámenie doplnila o údaje, čo navrhuje, akým spôsobom a kedy bol priestupok spáchaný v lehote do 10 kalendárnych dní. Súčasne podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku konanie o priestupku prerušil. 29. Dňa 19.06.2017 prvostupňový správny orgán prijal odpoveď na výzvu na doplnenie návrhu. V uvedenej odpovedi žalobkyňa informuje o oznámení Okresnej prokuratúry Bratislava V o proteste prokurátora. Uvádza, kedy, koho a o aké informácie požiadala, kedy jej boli doručené rozhodnutia o nevyhovení žiadosti a zamietnutí odvolania. V liste uviedla, kedy a akým spôsobom bolo odovzdané prešetrenie výstavby odovzdané prokuratúrou Okresnému riaditeľstvu PZ Bratislava V a kedy bolo vyšetrovanie prevzaté odborom kriminálnej polícii. Poukázala na to, že nakoľko stavebným odborom m. č. Rusovce boli prokuratúre poskytnuté nepravdivé údaje k uvedeným stavbám, bol prokuratúrou podaný podnet na výkon štátneho stavebného dohľadu v zmysle § 98 a násl. Zák. č. 50/1976 Zb. vo veci postavených stavieb. Ďalej uviedla, že vyšetrovanie nezákonného postupu stavebného úradu v Rusovciach, ktorý povoľoval stavby presahujúce 25 m2 zastavanej plochy na ohlášku, pričom sa nejedná o vedľajšiu stavbu, ale stavbu chát, respektíve vydal stavebné povolenie na stavby, ktoré nespĺňali nomenklatúry výstavby, nebolo stále ukončené, a preto jej podanie smeruje proti starostovi m. č. Rusovce K. S., ktorý svojim podpisom a úradnou pečiatkou zodpovedal za nezákonné postupy stavebného úradu. Následne citovala ustanovenie § 21a ods. 1 a 2 ZSI, kde boli zvýraznené niektoré časti. Na záver uviedla „žiadam, aby v zmysle priestupkového konania za nesplnenie si povinností podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a podozrenia z trestnej činnosti zneužívania právomoci verejného činiteľa (k uvedeným stavbám bol podaný protest prokurátora) bola starostovi m. č. O. K. S. do ukončenia vyšetrovania v zmysle zákona pozastavená činnosť“. K listu priložila prílohy. 30. Následne prvostupňový správny orgán dňa 07.07.2017 rozhodnutím podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku zastavil konanie o priestupku podľa § 21a ZSI z dôvodu, že žalobkyňa po výzve správneho orgánu, ktorá jej bola doručená dňa 08.06.2017, v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa prevzatia predmetnej výzvy neodstránila nedostatky svojho podania, a to neuviedla, čo navrhuje, akým spôsobom a kedy bol priestupok spáchaný, napriek tomu, že bola podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku o následkoch neodstránenia nedostatkov svojho podania v stanovenej lehote riadne poučená. 31. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 32. Podľa § 21a ods. 3 zákona o slobode informácií, priestupok podľa odseku 1 možno prejednať len na návrh postihnutej osoby, jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len „navrhovateľ"). Navrhovateľ je účastníkom konania o priestupku. 33. Podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. 34. Podľa § 21a ods. 4 zákona o slobode informácií, v návrhu musí byť uvedené, kto je postihnutou osobou, koho navrhovateľ označuje za páchateľa a kedy a akým spôsobom priestupok spáchal. 35. Podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. 36. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. 37. Žalovaný dôvodil, že bolo povinnosťou správneho orgánu, aby zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, a doplnil tak podklad pre rozhodovanie do takej miery, aby bol spoľahlivým základom pre rozhodovanie. Rozhodnutie správneho orgánu zasahuje do právnych pomerov osôb, a preto musí byť vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutočného stavu veci v súlade so zásadou materiálnej pravdy upravenou v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona, keď konanie o priestupkoch podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku zastavil. 38. Zdôraznil, že prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyrovnal s výsledkami dokazovania a výrok svojho rozhodnutia dostatočne odôvodnil. Zistený skutkový stav správne posúdil tak, že žalobkyňa aj napriek jeho výzve na doplnenie návrhu a poučení o tom, že v prípade nedoplnenia návrhu v stanovenej lehote bude konanie podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku zastavené, jednoznačne neuviedla, že žiada o prejednanie priestupku na úseku práva na prístup k informáciám a .....že by....tento priestupok jednoznačne identifikovala uvedením kedy a akým spôsobom sa mal priestupok spáchať. 39. Na to, aby mohol vecne a miestne príslušný správny orgán prejednať priestupok podľa § 21a ods. 1 písm. a) až c) ZSI, nestačí iba samotný všeobecný prejav vôle v podobe podania návrhu na prejednanie priestupku a oznámenie skutočností opísaním skutkového stavu veci, ale je potrebné v zmysle § 21a ods. 4 ZSI presne a bez akýchkoľvek pochybností vymedziť konanie, ktoré má správny orgán prejednať ako priestupok na úseku práva na slobodný prístup k informáciám, a to v zmysle § 21a ods. 4 ZSI, minimálne uvedením postihnutej osoby, označením páchateľa a určením kedy a akým spôsobom mal byť priestupok spáchaný tak, aby nebolo možné konanie (skutok), ktorý sa má prejednať ako priestupok na úseku práva na slobodný prístup k informáciám zameniť za iné. Takéto presné vymedzenie konania je potrebné mimo iné z dôvodu, že správny orgán môže podľa § 21a ods. 3 ZSI prejednať ako priestupok na úseku práva na slobodný prístup k informáciám iba také konanie, v ktorom bol výslovne podaný oprávnenou osobou návrh na prejedanie priestupku na úseku práva na slobodný prístup k informáciám, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti. Pri prejednávaní takéhoto priestupku na úseku práva na slobodný prístup k informáciám je správny orgán viazaný takto podaným návrhom na prejednanie priestupku na úseku práva na slobodný prístup k informáciám a môže a musí konať iba vo veci presne vymedzenej podaným návrhom tým spôsobom, že navrhovateľ v návrhu jasne, zreteľne a bez akýchkoľvek pochybností určí predmet konania označením postihnutej osoby, čas a spôsob spáchania priestupku, ako aj označenie páchateľa priestupku. Zároveň prejaví vôľu presne tieto skutočnosti a nie iné prejednať ako priestupok, nakoľko správny orgán aj keby mal vedomosť súčasne aj o iných skutočnostiach, ktoré by mohli byť priestupkom na úseku práva na slobodný prístup k informáciám, pri ktorých však navrhovateľ výslovne neprejavil v podanom návrhu vôľu prejednať ich ako priestupok, nemôže ich ako priestupok prejednať, nakoľko nestačí iba ak sa tieto skutočnosti správnemu orgánu oznámia. Vymedzenie konania o priestupku patrí výlučne do právomoci navrhovateľa a správny orgán ho v žiadnom prípade nemôže rozšíriť, zúžiť, nahradiť, a ani inak upraviť. V prípade, ak by správny orgán konal vo veci priestupku, ktorý bol spáchaný iným spôsobom, v inom čase, alebo inou osobou ako prejavil vôľu navrhovateľ v podanom návrhu na prejednanie priestupku, konal by v rozpore s § 21a ods. 3 ZSI. 40. Z pôvodného podania označeného ako sťažnosť možno vyčítať vôľu žalobkyne, aby bolo v porušení zákona, ktoré malo spočívať v odmietnutí poskytnúť jej požadované informácie, postupované v zmysle § 22a ods. 2 ZSI. Je potrebné uviesť, že v ZSI sa nenachádza § 22a ods. 2. Ustanovenie § 22a uvádza, že týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe. Návrh na začatie konania ZSI upravuje v § 21a ods. 3. Z uvedeného podania teda nie je možné jednoznačne vyčítať vôľu žalobkyne prejednať akékoľvek konanie ako priestupok. Z uvedeného dôvodu prvostupňový správny orgán správne a v súlade s § 19 ods. 3 Správneho poriadku vyzval žalobkyňu, aby odstránila nedostatky svojho oznámenia a uviedla čo ním sleduje (návrh na začatie konania o priestupku) a súčasne ak chcela podať takýto návrh na podanie priestupku uviedla ďalšie obligatórne náležitosti návrhu na prejednanie priestupku uvedené v § 21a ods. 4 ZSI akým spôsobom a kedy mal byť priestupok spáchaný. Touto výzvou prvostupňový správny orgán súčasne aj naplnil základnú požiadavku správneho konania vyjadrenú v § 3 ods. 2 Správneho poriadku a dal možnosť žalobkyni účinne obhajovať svoje práva a záujmy a uplatniť svoje návrhy. 41. Na základe tejto výzvy prvostupňového správneho orgánu žalobkyňa v liste zo dňa 16.06.2017 už uviedla, že žiada, aby v zmysle priestupkového konania za nesplnenie si povinností podľa ZSI a podozrenia z trestnej činnosti zneužívania právomoci verejného činiteľa (k uvedeným stavbám bol podaný protest prokurátora) bola starostovi m. č. O. K. S. do ukončenia vyšetrovania v zmysle zákona pozastavená činnosť. Z uvedeného vyjadrenia žalobkyne teda už vyplývala jej vôľa, aby prvostupňový správny orgán pozastavil činnosť starostovi m. č. O. K. S. do ukončenia vyšetrovania, a to z dôvodu nesplnenia si povinností podľa ZSI a pre podozrenie z trestnej činnosti zneužívania právomoci verejného činiteľa. Z takto prejavenej vôle žalobkyne sa v žiadnom prípade nedala vyčítať jednoznačná a nespochybniteľná vôľa podať návrh na prejednanie priestupku a už vôbec nie presne akého priestupku identifikovaného označením kedy mal byť spáchaný a presným spôsobom akým mal byť spáchaný. Prejav vôle pozastaviť činnosť starostovi do skončenia vyšetrovania nie je možné stotožniť s prejavom vôle prejednať akékoľvek konanie ako priestupok na úseku práva na informácie. Aj v prípade, ak by sa pripustilo, že žalobkyňa týmto spôsobom prejavila vôľu prejednať priestupok na úseku práva na prístup k informáciám, takýto priestupok identifikovala iba tým, že uviedla, že k priestupku malo prísť nesplnením si povinností podľa ZSI a pre podozrenie z trestnej činnosti zneužívania právomoci verejného činiteľa, čo však nebola nedostatočná identifikácia skutku. Z takto vymedzeného skutku nemožno presne a bez akýchkoľvek pochybností zistiť, nesplnením presne akej povinnosti vyplývajúcej zo ZSI mal byť priestupok spáchaný, presne akým konaním prípadne nekonaním páchateľ tento priestupok a kedy mal spáchať. Obdobne tomu bolo aj v prípade podozrenia z trestnej činnosti zneužívania právomoci verejného činiteľa, kde žalobkyňa presne neuviedla presne akým konaním a kedy mal starosta mestskej časti Bratislava - O. K. S. zneužiť právomoc verejného činiteľa a dopustiť sa tak priestupku na úseku práva na prístup k informáciám. Na tejto skutočnosti nemenila nič ani skutočnosť, že žalobkyňa k svojmu listu doplnila dokumenty, medzi ktorými bola aj žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 17.01.2017, rozhodnutie MÚ/R-264/2017 zo dňa 23.01.2017, odvolanie MÚ/R-1308/2017 zo dňa 02.03.2017 ako aj ďalšie dokumenty. Samotné priloženie týchto dokumentov nemožno považovať za jednoznačný a dostatočne určitý prejav vôle smerujúci v určení času a spôsobu spáchania priestupku. 42. Žalovaný uviedol, že vymedziť predmet konania o priestupku na úseku práva na prístup k informáciám môže iba navrhovateľ priestupku, a to tým, že podá návrh na prejednanie priestupku, v ktorom uvedie, kto je postihnutá osoba, označí páchateľa priestupku a určí kedy a akým spôsobom mal byť priestupok spáchať. Toto vymedzenie priestupku musí byť jasné a jednoznačné tak, aby nebolo možné konanie (skutok), ktorý sa má prejednať ako priestupok na úseku práva na slobodný prístup k informáciám, prípadne zameniť za iné. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalobkyne nebol presne určený priestupok uvedením kedy a akým spôsobom mal byť spáchaný a jednoznačne prejavená vôľa takto presne identifikovaný priestupok prejednať v konaní o priestupku, a to napriek výzve prvostupňového správneho orgánu na odstránenie týchto nedostatkov a poučení, že v opačnom prípade bude konanie zastavené prvostupňový správny orgán nemal inú možnosť, len konanie podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku zastaviť. V prípade iného postupu by sa dopustil porušenia práv ďalšieho z účastníkov takéhoto konania o priestupku, a to obvineného, nakoľko by voči nemu viedol konanie o priestupku bez toho, aby bol vo veci podaný riadny návrh na prejednanie priestupku, ktorý by mal všetky obligatórne náležitosti návrhu na prejednanie priestupku podľa § 21a ods. 4 ZSI. 43. Záverom žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán v konaní spoľahlivo a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec následne vecne správne posúdil a on nezistil žiadne procesné pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žaloba. 44. Žalobkyňa považovala obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Uviedla, že s nimi nesúhlasí, pretože ich predovšetkým považuje za vydané na podklade nesprávneho právneho posúdenia, za svojvoľné a nemajúce oporu v zákone, resp. vydané v rozpore s ním a napokon aj za nedostatočne odôvodnené a tým nepreskúmateľné. Súčasne mala za to, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci a tiež, že žalovaný na podklade vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym právnym záverom. 45. Žalobkyňa uviedla, že z preskúmavaných rozhodnutí nepochybne vyplýva, oba orgány svoje rozhodnutia opreli a odôvodnili výlučne aplikáciou ustanovení §21a ods. 3 ods. 1 a ods. 4 ZSI v spojení s ustanovením §19 ods. 2 ods. 3 Správneho poriadku, avšak nemožno opomenúť, že najmä interpretácia citovaných ustanovení je v rozpore ich obsahom, a teda aj ich aplikáciou možno vyvodiť iný záver, ako ten, že podanie nespĺňa obligatórne náležitosti návrhu na prejednanie priestupku v súlade s uplatnením práva na úseku o prístupe k informáciám. Žalobkyňa najmä v odvolaniu voči prvostupňovému rozhodnutiu veľmi podrobne objasnila a úplne, jasne a zrozumiteľne odôvodnila dostatočnosť svojho podaného návrhu, čím zároveň vyvrátila tvrdenia prvostupňového orgánu o nevyhnutnosti prijať záver o zastavení konania. 46. Tvrdenia žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorý sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, o tom, že neprejavila vôľu podať návrh na prejednanie priestupku podľa ZSI žalobkyňa považovala za absolútne neopodstatnené, pričom nebolo zrejmé, ako mohol žalovaný dospieť k tomuto záveru, nakoľko to nebolo možné vyvodiť z jej podaní. Navyše danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania - tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu. Podstatu právneho úkonu tvorí prejav vôle. Vôľa je nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického vnútra človeka rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná (čo sa aj jej samotným podaním stalo). Pokiaľ ide o prejav vôle, ako v tomto prípade o výslovný (vyjadrený napríklad slovom, písmom pod.) možno v ňom identifikovať uvedené rozlišovacie znaky charakterizujúce vôľu a jej obsahovú stránku. Aj v kontexte uvedeného a samotných ustanovení Správneho poriadku a to najmä § 19 ods. 2, kde je uvedené, že podanie sa posudzuje podľa obsahu, bolo zrejmé, že jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností prejavila vôľu podať návrh na začatie priestupkového konania, a preto aj keď samotné podanie neobsahovalo konkrétny petit návrhu, bolo možné ho považovať za návrh. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal len z formálnej stránky podania, pričom poukázala na to, že v závere doplnenia podania zo dňa 16.06.2017 označenej ako „ZÁVER", bolo okrem iného uvedené, že "žiadam, aby v zmysle priestupkového konania", a bolo teda nespochybniteľné, že svojím podaním prejavila vôľu podať návrh na začatie priestupkového konania. Možno konštatovať, že oba orgány verejnej správy svojimi rozhodnutiami porušili čl. 46 a nasl. Ústavy SR, a to konkrétne práva na súdnu a inú ochranu. To, že explicitne neuviedla slovné spojenie „podávam návrh na začatie konania" ešte nemohlo mať za následok posúdenie jej konania za také, ktoré nesmerovalo k podaniu návrhu, a to aj v kontexte vyššie uvedených skutočností. Žalovaný vo svojom rozhodnutí na str. 6 ako odvolací orgán pripustil možnosť, že jej podanie by sa mohlo klasifikovať ako návrh na začatie priestupkového konania, hoci ďalej z jeho rozhodnutia nevyplývalo, ako s touto úvahou pri svojom rozhodovaní vysporiadal. Uvedenou tézou tým spochybnil svoje vlastné závery, ako aj závery prvostupňového orgánu, o ktoré oprel svoje rozhodnutie. Rovnako Okresná prokuratúra Bratislava V. považovala jej predmetné podanie za návrh na začatie priestupkového konania, preto bolo prinajmenšom zvláštne, prečo to oba orgány verejnej správy vyhodnotili inak. Pripustila, že jej návrh (predmet konania) s ohľadom, že si ho formulovala sama (nemá právnické vzdelanie) z formálneho hľadiska nebol dokonalý, no to nemôže byť rozhodujúcim kritériom pre začatie/ nezačatie konania. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pokladala nielen v tejto časti za zmätočné, ale taktiež často si protirečiace a opakujúce sa. Žalovaný uviedol v tejto časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okrem iného, že tu nebol stanovený dôvod konkrétneho konania, ktoré by malo podľa žalobkyne porušiť ustanovenia ZSI. Toto bolo však v hrubom rozpore s tým, čo uviedol prvostupňový orgán v samotnom rozhodnutí a to, že poukázal na časť jej podania zo dňa 27.04.2017, kde uviedla, že „dna 17.01.2017 bola podaná zo strany žalobkyne starostovi mestskej časti Rusovce podaná žiadosť o poskytnutie informácií v zmysle ZSI ustanovenia § 7 ods. 2 k stavbám v lokalite Q. A., k. ú . O.. Listom zo dňa 23.01.2017 č. MÚ/R-264/2017 jej bolo oznámené, že povinná osoba nemá požadované informácie k dispozícií. K odvolaniu zo dňa 15.02.2017 jej bolo doručené zamietavé rozhodnutie č. MÚ/R-1308/2017 zo dňa 02.03.2017. Odmietnutím poskytnutia informácií sa mestská časť Bratislava - Rusovce dopustila priestupku. Žalobkyňa žiadala, aby bolo v uvedenom porušení zákona ZSI postupované v zmysle ustanovenia § 22a ods. 2 ZSI." Je tu uvedené konkrétne konanie dotknutého subjektu, teda v čom videla žalobkyňa spáchanie priestupku (odmietnutie poskytnutia informácií v dôsledku doručenia zamietavého rozhodnutia zo dňa 02.03.2017), a zároveň žiadala (teda navrhla), aby prvostupňový orgán konal v súlade s ňou citovaným ustanovením zákona (aj keď došlo k chybe v písaní pri označení správneho ustanovenia zákona). V kontexte uvedeného teda túto obligatórnu náležitosť možno považovať za splnenú, (dokonca možno konštatovať, že explicitne). Čo sa týka obligatórnej náležitosti návrhu, týkajúcej sa času spáchania priestupku, tak ho jednoznačne bolo možné z obsahu jej podania vyvodiť, nakoľko žalobkyňa za čas spáchania priestupku považovala zamietnutie jej žiadosti o podanie informácií, čo je jednak rozhodnutie zo dňa 23.01.2017, ako aj rozhodnutie o zamietnutí jej odvolania zo dňa 02.03.2017, pretože v spojitosti s oboma týmito rozhodnutiami došlo k naplneniu ustanovenia § 21a ods. 1 písm. b). Pri oboch rozhodnutiach boli uvedené ich dátumy a ona ich označila za odmietnutie poskytnutia informácií, a teda za spáchanie priestupku. Nakoľko obe rozhodnutia na seba nadväzujú a spolu súvisia ako celok, je zrejmé, že čas spáchania priestupku, teda dátumy ich vydania uvedené v jej podaní možno považovať za spáchanie priestupku, aj keď to takto explicitne nebolo uvedené. Ako uviedol žalovaný boli k podaniu dokonca v kópiách aj pripojené. Ak nebolo možné vyvodiť z uvedených skutočností čas a spôsob spáchania priestupku, tak toto tvrdenie žalovaného možno považovať za absurdné až šikanózne z hľadiska právnej dokonalosti podania, čo jednoznačne odporuje ustanoveniu § 19 ods. 2 Správneho poriadku, ako aj právu na spravodlivú súdnu a inú ochranu. V rozhodnutí prvostupňového orgánu bola načrtnutá možnosť porušenia dispozičnej zásady konania, čo však bolo z jeho strany účelové, v dôsledku toho, že práve vydaním tohto rozhodnutia došlo zo strany žalovaného k porušeniu základnej zásady správneho konania uvedenej v § 3 ods. 2 Správneho poriadku „správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy". Žalobkyňa uviedla, že jej nebolo umožnené uplatnenie jej návrhu len pre formálne nedostatky, pričom vôbec nebola posudzovaná obsahová stránka podania, ktorá zohľadňovala všetky zákonné predpoklady a náležitosti podania návrhu na začatie priestupkového konania. Žalovaný sa bližšie k týmto skutočnostiam vo svojom rozhodnutí nevyjadril, iba uviedol tézu, že v opačnom postupe prvostupňového orgánu by došlo k porušeniu práv iných účastníkov (najmä obvineného). Na podklade uvedeného tak mala žalobkyňa za to, že jej konanie nebolo postihnuté žiadnou vadou a spĺňalo náležitosti návrhu na prejednanie priestupku, a nebol dôvod na zastavenie konania, čím boli závery oboch správnych orgánov nesprávne. Snaha zákonodarcu pretransformovaná do vyššie citovaných zákonných ustanovení je jednoznačne daná a nemožno ju nahrádzať svojvoľným výkladom, v zmysle ktorého žalovaný, ako aj prvostupňový orgán dospeli k deklarovaným záverom. Nezákonnosť rozhodnutí orgánov OÚ nevidela len v nesprávnom výklade a aplikácií zákonných ustanovení, ale aj v absencii riadneho a dostatočného odôvodnenia ich výkladu a aplikácie s poukazom na konkrétny posudzovaný prípad, čím sa napádané rozhodnutia správnych orgánov stávajú nepreskúmateľné. 47. Ako z obsahu odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, správne orgány bez ďalšieho neuviedli žiadne bližšie skutočnosti, ktoré by preskúmateľne odôvodňovali použitie týchto záverov. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia podľa žalobkyne chýbalo akékoľvek vysporiadanie sa s jej tvrdeniami v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu, z čoho nemožno vyvodiť správnu úvahu žalovaného, ako ani právne argumenty, ktorými by vyvrátil jej tvrdenia. Závery žalovaného možno naopak v kontexte toho považovať za absurdné, nelogické a výklad predmetných zákonných ustanovení, ako aj zároveň spôsob ich aplikácie v praxi, tak ako ich aplikovali oba orgány verejnej správy nemohol byť rozhodne cieľom samotného zákonodarcu. Napadnuté rozhodnutie bolo bez uvedenia, zhodnotenia a vyčerpávajúceho odôvodnenia konkrétnych okolností nepreskúmateľné, čím zakladalo šikanózny výkon verejnej moci bez zákonného opodstatnenia. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka na také odôvodnenie správneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. To však nebol daný prípad konajúcich orgánov, ktoré voči nej nepoužívali takýto prístup, čím bola nútená domáhať sa ochrany na súde. Konanie správnych orgánov považovala žalobkyňa za tendenčné, účelové a samotné zdôvodnenie za vágne. 48. Na podklade uvedeného mala za to, že došlo k naplneniu dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP, na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. Vyjadrenie žalovaného. 49. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.04.2017, pričom sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu. 50. Po stručnom opise preskúmavaných rozhodnutí a obsahu žaloby žalobkyne uviedol, že na to, aby mohol vecne a miestne príslušný správny orgán prejednať priestupok podľa § 21a ods. 1 písm. a) až c) ZSI, nestačí iba samotný všeobecný prejav vôle v podobe podania návrhu na prejednanie priestupku a oznámenie skutočnosti opísaním skutkového stavu veci, ale je potrebné v zmysle § 21a ods. 4 ZSI presne a bez akýchkoľvek pochybností vymedziť konanie, ktoré má správny orgán prejednať ako priestupok na úseku práva na slobodný prístup k informáciám, a to v zmysle § 21a ods. 4 ZSI, minimálne uvedením postihnutej osoby, označením páchateľa a určením kedy a akým spôsobom mal byť priestupok spáchaný tak, aby nebolo možné konanie (skutok), ktorý sa má prejednať ako priestupok na úseku práva na slobodný prístup k informáciám zameniť za iné. Takéto presné vymedzenie konania je potrebné mimo iné z dôvodu, že správny orgán môže podľa § 21a ods. 3 ZSI prejednať ako priestupok na úseku práva na slobodný prístup k informáciám iba také konanie, v ktorom bol výslovne podaný oprávnenou osobou návrh na prejedanie priestupku na úseku práva na slobodný prístup k informáciám, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti. Súčasne v zmysle § 68 ods. 2 zákona o priestupkoch, môže správny orgán ako priestupok na úseku práva na prístup k informáciám prejednať iba taký návrh na prejednanie priestupku, ktorý bol podaný najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ o priestupku alebo o postúpení veci orgánom činným v trestnom konaní dozvedel. Tieto skutočnosti musí správny orgán po doručení návrhu ako zákonné podmienky na prejednanie takéhoto priestupku skúmať. 51. Pri prejednávaní takéhoto priestupku na úseku práva na slobodný prístup k informáciám je správny orgán viazaný takto podaným návrhom na prejednanie priestupku na úseku práva na slobodný prístup k informáciám a môže a musí konať iba vo veci presne vymedzenej podaným návrhom tým spôsobom, že navrhovateľ v návrhu jasne, zreteľne a bez akýchkoľvek pochybností určí predmet konania označením postihnutej osoby, času a spôsobu spáchania priestupku, ako aj označením páchateľa priestupku. Zároveň prejaví vôľu presne tieto skutočnosti a nie iné prejednať ako priestupok, nakoľko správny orgán aj keby mal vedomosť súčasne aj o iných skutočnostiach, ktoré by mohli byť priestupkom na úseku práva na slobodný prístup k informáciám, pri ktorých však navrhovateľ výslovne neprejavil v podanom návrhu vôľu prejednať ich ako priestupok, nemôže ich ako priestupok prejednať, nakoľko nestačí iba ak sa tieto skutočnosti správnemu orgánu oznámia. Vymedzenie konania o priestupku patrí výlučne do právomoci navrhovateľa a správny orgán ho v žiadnom prípade nemôže rozšíriť, zúžiť, nahradiť, a ani inak upraviť. V prípade, ak by správny orgán konal vo veci priestupku, ktorý bol spáchaný iným spôsobom, v inom čase, alebo inou osobou ako prejavil vôľu navrhovateľ v podanom návrhu na prejednanie priestupku, konal by v rozpore s § 21a ods. 3 ZSI. 52. Z pôvodného podania označeného ako sťažnosť možno vyčítať vôľu žalobkyne, aby bolo v porušení zákona, ktoré malo spočívať v odmietnutí poskytnúť požadované informácie, postupované v zmysle § 22a ods. 2 ZSI. Je potrebné uviesť, že v ZSI sa nenachádza § 22a ods. 2. Ustanovenie § 22a uvádza, že týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe. Návrh na začatie konania ZSI upravuje v § 21a ods. 3. Z uvedeného podania teda nebolo možné jednoznačne vyčítať vôľu žalobkyne prejednať akékoľvek konanie ako priestupok. Z uvedeného dôvodu prvostupňový správny orgán správne a v súlade s § 19 ods. 3 Správneho poriadku vyzval žalobkyňu, aby odstránila nedostatky svojho oznámenia a uviedla čo ním sleduje (návrh na začatie konania o priestupku) a súčasne, ak chcela podať takýto návrh na podanie priestupku, aby uviedla ďalšie obligatórne náležitosti návrhu na prejednanie priestupku uvedené v § 21a ods. 4 ZSI akým spôsobom a kedy mal byť priestupok spáchaný. Touto výzvou prvostupňový správny orgán súčasne aj naplnil základnú požiadavku správneho konania vyjadrenú v § 3 ods. 2 Správneho poriadku a dal možnosť žalobkyni účinne obhajovať svoje práva a záujmy a uplatniť svoje návrhy. 53. Na základe tejto výzvy prvostupňového správneho orgánu žalobkyňa v liste zo dňa 16.06.2017 už uviedla, že žiada, aby v zmysle priestupkového konania za nesplnenie si povinností podľa ZSI a podozrenia z trestnej činnosti zneužívania právomoci verejného činiteľa (k uvedeným stavbám bol podaný protest prokurátora) bola starostovi m. č. O. K. S. do ukončenia vyšetrovania v zmysle zákona pozastavená činnosť. Z uvedeného vyjadrenia žalobkyne teda vyplýva jej vôľa, aby prvostupňový správny orgán pozastavil činnosť starostovi m. č. O. K. S. do ukončenia vyšetrovania a to z dôvodu nesplnenia si povinností podľa ZSI a pre podozrenie z trestnej činnosti zneužívania právomoci verejného činiteľa, a to napriek skutočnosti, že prvostupňový správny orgán vo svojej výzve podľa § 19 ods. ods. 3 Správneho poriadku žalobkyňu žiadal, aby uviedla, čo svojim oznámením sledovala, a teda, či podáva návrh na začatie konania o priestupku. 54. Z takto prejavenej vôle žalobkyne sa v žiadnom prípade nedala vyčítať jednoznačná a nespochybniteľná vôľa podať návrh na prejednanie priestupku a už vôbec nie presne akého priestupku identifikovaného označením kedy mal byť spáchaný a presným akým spôsobom mal byť spáchaný tak, ako to určuje § 21a ods. 4 ZSI. Prejav vôle pozastaviť činnosť starostovi do skončenia vyšetrovania nebolo možné stotožniť s prejavom vôle prejednať akékoľvek konanie ako priestupok na úseku práva na informácie. Aj v prípade, ak by sa pripustilo, že žalobkyňa týmto spôsobom prejavila vôľu prejednať priestupok, čo však v žiadnom prípade žalovaný nehovoril a teda si ani neprotirečil tak, ako to uviedla žalobkyňa vo svojej žalobe, žalobkyňa v tomto liste, takýto priestupok identifikovala iba tým, že uviedla, že k priestupku malo prísť nesplnením si povinností podľa ZSI a pre podozrenie z trestnej činnosti zneužívania právomoci verejného činiteľa, čo však bola nedostatočná identifikácia skutku na to, aby ho mohol správny orgán prejednať ako priestupok na úseku práva na prístup k informáciám. Z takto vymedzeného skutku nemožno presne a bez akýchkoľvek pochybností zistiť, nesplnením presne akej povinnosti vyplývajúcej zo ZSI mal byť priestupok spáchaný, presne akým konaním prípadne nekonaním páchateľ tento priestupok a kedy mal spáchať. Obdobne je tomu aj v prípade podozrenia z trestnej činnosti zneužívania právomoci verejného činiteľa, kde žalobkyňa presne neuviedla presne akým konaním a kedy mal starosta mestskej časti Bratislava - O. K. S. zneužiť právomoc verejného činiteľa a dopustiť sa tak priestupku na úseku práva na prístup k informáciám. Na tejto skutočnosti nemenila nič ani skutočnosť, že žalobkyňa k svojmu listu doplnila dokumenty, medzi ktorými bola aj žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 17.01.2017, rozhodnutie MÚ/R-264/2017 zo dňa 23.01.2017, odvolanie MÚ/R-1308/2017 zo dňa 02.03.2017 ako aj ďalšie dokumenty. Samotné priloženie týchto dokumentov nemožno považovať za jednoznačný a dostatočne určitý prejav vôle smerujúci v určení času a spôsobu spáchania priestupku. 55. Vymedziť predmet konania o priestupku na úseku práva na prístup k informáciám môže iba navrhovateľ priestupku, a to tým, že podá návrh na prejednanie priestupku, v ktorom uvedie, kto je postihnutá osoba, označí páchateľa priestupku a určí kedy a akým spôsobom mal priestupok spáchať. Toto vymedzenie priestupku musí byť jasné a jednoznačné tak, aby nebolo možné konanie (skutok), ktorý sa má prejednať ako priestupok na úseku práva na slobodný prístup k informáciám, prípadne zameniť za iné. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalobkyne nebol presne určený priestupok uvedením kedy a akým spôsobom mal byť spáchaný a jednoznačne prejavená vôľa takto presne identifikovaný priestupok prejednať v konaní o priestupku, a to napriek výzve prvostupňového správneho orgánu na odstránenie týchto nedostatkov a poučení, že v opačnom prípade bude konanie zastavené prvostupňový správny orgán nemal inú možnosť, len konanie podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku zastaviť a následne žalovaný takéto rozhodnutie ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom v odvolacom konaní podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdiť. 56. Záverom trval na tom, že v prípade iného postupu by došlo k porušeniu práv ďalšieho z účastníkov takéhoto konania o priestupku, a to obvineného, nakoľko by voči nemu viedol prvostupňový správny orgán konanie o priestupku bez toho, aby bol vo veci podaný riadny návrh na prejednanie priestupku, ktorý by mal všetky obligatórne náležitosti návrhu na prejednanie priestupku podľa § 21a ods. 4 ZSI. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 57. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom. 58. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 59. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 60. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 61. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 62. Podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku sa podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. 63. Podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. 64. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. 65. Podľa § 21a ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 211/2000 Z. z. priestupku sa dopustí ten, kto a) vedome vydá a zverejní nepravdivé alebo neúplné informácie, b) vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií, c) poruší inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom. 66. Podľa § 21a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 1 650 eur a zákaz činnosti až na dva roky. 67. Podľa § 21a ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. priestupok podľa odseku 1 možno prejednať len na návrh postihnutej osoby, jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len „navrhovateľ"). Navrhovateľ je účastníkom konania o priestupku. 68. Podľa § 21a ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z. v návrhu musí byť uvedené, kto je postihnutou osobou, koho navrhovateľ označuje za páchateľa a kedy a akým spôsobom priestupok spáchal. 69. Úlohou súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu oboch orgánov verejnej správy pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle žalobných námietok. 70. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 Správneho poriadku) ako aj osobitnými právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (v danom prípade zákon č. 211/2000 Z. z.). 71. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 72. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa adresovala žalovanému podanie označené ako Sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 12.05.2017, ktorého časť (spolu s dokladmi: žiadosť žalobkyne zo dňa 17.01.2017 o poskytnutie informácie adresovaná Miestnemu úradu MČ Bratislava - Rusovce, rozhodnutie MČ Bratislava - Rusovce zo dňa 23.01.2017 o tejto žiadosti žalobkyne, odvolanie žalobkyne zo dňa 15.02.2017, druhostupňové rozhodnutie starostu MČ Bratislava - Rusovce zo dňa 02.03.2017), bola postúpená prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie vybavenie, pričom konajúci správny orgán vyhodnotil predmetné podanie žalobkyne ako nedostačujúce na začatie konania o priestupku podľa ZSI a preto ju vyzval na doplnenie jej návrhu, s riadnym poučením a zároveň rozhodol o prerušení konania - rozhodnutie zo dňa 31.05.2017, na ktorú výzvu žalobkyňa reagovala písomnosťou zo dňa 16.06.2017 - výzva na doplnenie návrhu. 73. Preskúmavaným prvostupňovým rozhodnutím žalovaný zastavil konanie o priestupkoch podľa § 21a ZSI začaté na základe podania - návrhu žalobkyne zo dňa 12.05.2017 dôvodiac tým, že žalobkyňa neodstránila nedostatky svojho podania, keďže neuviedla, 1/ čo navrhuje, 2/ akým spôsobom a 3/ kedy bol priestupok spáchaný, a to napriek tomu, že bola riadne poučená o následkoch neodstránenia nedostatkov svojho podania v stanovenej lehote. Žalovaný napadnutým rozhodnutím takýto záver potvrdil, t. j. stotožnil sa s postupom prvostupňového orgánu. Podľa presvedčenia správneho súdu postup orgánov verejnej správy a ich záver vyjadrený v preskúmavaných rozhodnutiach nie je dôvodný. 74. Konanie o priestupkoch v zmysle ZSI je iba návrhovým konaním, kedy oznamovateľ spáchania priestupku, ktorý musí byť zároveň postihnutou osobou spáchaním priestupku (§ 21a ods. 3 ZSI) je povinný vo svojom návrhu presne uviesť - označiť toho kto je postihnutou osobou, koho považuje za páchateľa priestupku a tiež to kedy a akým spôsobom bol priestupok spáchaný (§ 21a ods. 4 ZSI). Iba ak podaný návrh spĺňa všetky tieto náležitosti má možnosť príslušný orgán verejnej správy o takomto návrhu ďalej meritórne konať. Vymedzenie zákonných náležitosti návrhu na prejednanie priestupku však nemôže znamenať, že oznamovateľ priestupku (navrhovateľ), ktorý má postavenie riadneho účastníka konania o takomto priestupku, musí už v návrhu všetky obligatórne náležitosti návrhu vymedziť úplne presne a doslovne. Postačí, ak z obsahu jeho návrhu bude po jednoduchej úvahe možné tieto náležitosti určiť. Iný výklad by bol v rozpore s čl. 46 a nasl. Ústavy SR - práva takéhoto účastníka administratívneho konania na súdnu a inú ochranu. Konajúce orgány verejnej správy mali povinnosť posudzovať podanie žalobkyne a v ňom uvedené skutočnosti podľa jeho obsahu. 75. V danom prípade podľa názoru správneho súdu prvotné podanie žalobkyne zo dňa 12.05.2017 spolu s doplnením jej podania zo dňa 16.06.2017 na základe výzvy žalovaného spĺňalo kritéria na meritórne prejednanie jej návrhu žalovaným, keďže dostatočne zrozumiteľným spôsobom vymedzovalo všetky zákonné náležitosti návrhu na prejednanie priestupku. 76. Z obsahu oboch podaní žalobkyne (prvotné podanie a doplnenie) možno jednoznačne konštatovať, že nimi žalobkyňa prejavila svoju vôľu podať návrh na prejednanie spáchaného priestupku v zmysle ZSI, pričom sa pokladala za postihnutú osobu, a to postupom - priloženými rozhodnutiami MČ Bratislava Rusovce pri vybavovaní jej žiadosti o poskytnutie riadne naformulovaných informácii v zmysle ZSI. Pri doslovnom pohľade na podania žalobkyne síce nie je výslovne uvedený presný čas kedy malo dôjsť k spáchaniu priestupku, avšak z obsahu podaní je možné jednoducho čas kedy malo dôjsť k spáchaniu priestupku určiť (dátumy vydania rozhodnutí MČ Bratislava Rusovce o odmietnutí poskytnúť žalobkyňou žiadané informácie) určiť. Taktiež možno z obsahu podaní žalobkyne určiť spôsob akým malo dôjsť podľa žalobkyne k spáchaniu priestupku - vydaním zamietavých rozhodnutí MČ Bratislava Rusovce o jej žiadosti o poskytnutie informácii. Žalobkyňa taktiež navrhla uloženie sankcie za priestupok pre označeného páchateľa v zákonom umožňujúceho rozsahu - zákaz činnosti. V prípade, ak ani prvé doplnenie návrhu žalobkyňou nebolo pre žalovaného dostatočne jasné, nič mu nebránilo opätovne vyzvať žalobkyňu na doplnenie. Ak by takto postupovali žalované orgány verejnej správy nijako by neporušili zákon ako to uviedli v napadnutom rozhodnutí, naopak podľa správneho súdu žalovaný nepostupoval v danom prípade dôsledne v súlade s § 3 ods. 2 Správneho poriadku. 77. Podľa správneho súdu je treba na základe vyššie uvedeného prijať záver, že z obsahu podania žalobkyne označeného ako Sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 12.05.2017 adresovanej žalovanému ako aj doplnením tohto podania na základe výzvy žalovaného jej podaním zo dňa 16.06.2017 je možné jednoznačne ustáliť, že žalobkyňa jasne prejavila už v prvotnom podaní svoju vôľu podať návrh na prejednanie priestupku podľa ZSI (§ 21a), aj keď uviedla nesprávny § 22a ods. 2 ZSI. Zároveň jednoznačne označila seba ako osobu postihnutú, označila osobu - starostu MČ Bratislava O. K. S. ako osobu, ktorú pokladala za páchateľa priestupku. Z oboch podaní žalobkyne je možné ustáliť aj to kedy a akým spôsobom bol žalobkyňou označený priestupok spáchaný. Preto je správny súd názoru, že konajúce orgány verejnej správy nepostupovali správne, keď prvostupňový orgán konanie zastavil (potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného) a preto preskúmavané rozhodnutia boli prijaté na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Záver prijatý v preskúmavaných rozhodnutiach je celkom zjavne v rozpore s obsahom podaní žalobkyne. 78. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať a opätovne posúdiť podanie - návrh žalobkyne na prejednanie priestupku spolu s jeho upresnením. 79. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobkyni tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 80. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).