Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/295/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202053 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017202053.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: STAV - VET, s.r.o., IČO: 44 057 750, so sídlom Pekárska 14, 917 01 Trnava, právne zastúpený: Mgr. Ján Longauer, advokát so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, odbor inšpekcie odpadového hospodárstva, so sídlom Jeséniova 17, 831 01 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti Protokolu č. 49 z kontroly dodržiavania povinností prevádzkovateľa zariadenia na zhodnotenie odpadov podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch RZ č.: 4912-22517/34/2017/Síl zo dňa 13.07.2017, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou zo dňa 08.12.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 11.12.2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Protokolu č. 49 z kontroly dodržiavania povinností prevádzkovateľa zariadenia na zhodnotenie odpadov podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o odpadoch“) RZ č.: 4912-22517/34/2017/Síl zo dňa 13.07.2017 (ďalej aj ako „protokol“). Žalovaný vykonal u žalobcu kontrolu dodržiavania povinností prevádzkovateľa zariadenia na zhodnotenie odpadov podľa zákona o odpadoch v nadväznosti na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy odpadového hospodárstva za kontrolované obdobie od 01.01.2016 do 02.01.2017 obdobie. Protokol obsahuje vo svojom závere zistené nedostatky, ktoré vyplynuli z vykonanej kontroly. Proti týmto zisteniam podal žalobca - kontrolovaný subjekt námietky, ktoré žalovaný považoval za neopodstatnené a predvolal ho na prerokovanie vydaného protokolu č. 49. 2. Vykonanou kontrolou nad dodržiavaním povinností kontrolovaného subjektu - žalobcu ako prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov (prevádzka Most pri Bratislave časť Studené) bolo zistené, že žalobca (kontrolovaný) sa dopustil porušenia § 14 ods. 1 písm. i) zákona o odpadoch z dôvodu, že ako držiteľ odpadu vo svojom zariadení na zhodnocovanie odpadov v Moste pri Bratislave časť Studené skladoval činnosťou R13 od 01.01.2016 do 02.01.2017, t.j. dlhšie ako 1 rok, 5742,78 ton odpadu kat. č. 170504 - Zemina a kamenivo a 6029,53 ton odpadu kat. č. 170904 - Zmiešané odpady zo stavieb a demolácií. Protokol z kontroly dodržiavania zákona o odpadoch v nadväznosti na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy odpadového hospodárstva za kontrolované obdobie bol vypracovaný dňa 10.07.2017. Kontrolovaný bol o vypracovaní protokolu o výsledku kontroly RZ č.: 4912-22517/34/2017/Síl oboznámený dňa 13.07.2017. Prerokovanie protokolu z kontroly bolo vykonané dňa 09.10.2017, o čom bola spísaná Zápisnica, ktorou bolo kontrolovanému subjektu uložené v predmetnej zápisnici bližšie špecifikované povinnosti - predovšetkým prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich žalovanému. 3. V žalobe zo dňa 08.12.2019 žalobca uviedol, že protokolom boli dotknuté práva žalobcu, keďže mu žalobca po prerokovaní tohto protokolu uložil povinnosť prijať nápravné opatrenia, ktoré odstránia zistené nedostatky. Argumentoval tým, že mu hrozí prípadné uloženie pokuty, pri čom protokol môže tiež slúžiť ako podklad pri rozhodovaní o predĺžení súhlasu na prevádzkovanie žalobcovia zariadenia na zhodnocovanie odpadov, keďže tento súhlas sa vydáva iba na určitú dobu, čo v konečnom dôsledku môže viesť k rozhodnutiu o nepredĺžení tohto súhlasu. V súvislosti s prípustnosťou podanej správnej žaloby poukázal na ust. § 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého Slovenská inšpekcia životného prostredia je orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia, a teda orgánom verejnej moci, ktorého rozhodnutia alebo opatrenia sú preskúmateľné v správnom súdnictve. 4. Žalobca žalobným návrhom žiadal, aby správny súd zrušil protokol č. 49 z kontroly dodržiavania povinností prevádzkovateľa zariadenia na zhodnotenie odpadov zo dňa 13.07.2017 a priznal mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. II. 5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 08.03.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.03.2018, v ktorom sa s názorom žalobcu prezentovaným v žalobe nestotožnil. Argumentujúc tým, že napadnutý protokol nie je možné v zmysle § 7 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve, nakoľko ide o akt predbežnej povahy, navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu ako neprípustnú odmietol. Na podporu svojich tvrdení okrem iného poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej kontrolu dodržiavania zákona nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a rovnako ani výstupy z takého štátneho dozoru vo forme protokolu, ktorý nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré by bolo možné preskúmať súdom, pretože nepredstavuje zásah do práv, právom chránených záujmov alebo povinností kontrolovanej osoby. V protokole totiž absentuje výrok, ktorým by žalovaný uznal žalobcu vinným zo spáchania iného správneho deliktu a tiež v ňom absentuje právne vynútiteľný výrok, ktorým by bola žalobcovi zo strany správneho orgánu v súvislosti s kontrolnými zisteniami autoritatívne uložená nejaká povinnosť. Za akt spôsobilý zasiahnuť do právnej sféry žalobcu, by bolo možné považovať až meritórne rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty. III. 6. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, primárne riešil otázku prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého protokolu žalovaného, pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, keďže smeruje proti opatreniu predbežnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 7. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 11. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 12. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 14. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán verejnej správy podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde. 15. Z ustálenej súdnej praxe správnych súdov v Slovenskej republike vyplýva, že obsah rozhodnutí procesnoprávnej povahy vydaných v priebehu administratívneho konania preskúmava správny súd v rámci konania o správnej žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa administratívne konanie končí. Takéto konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy je spôsobilým predmetom súdneho preskúmavacieho konania v prípade, že ho žalobca napadne správnou žalobou za predpokladu, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach vydaným rozhodnutím správneho orgánu. Prípadné pochybenia správnych orgánov v priebehu administratívneho konania spočívajúce okrem iného aj vo vydaní procesného rozhodnutia nesúladného so zákonom a majúceho dopad na subjektívne práva účastníka administratívneho konania a tak aj spôsobilosť ovplyvniť závery administratívneho konania a obsah rozhodnutia správneho orgánu v merite veci, môžu byť jedným z právnych dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, t.j. že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 16. Protokol o výsledku kontroly je z dôvodu jeho procesného charakteru a predbežnej povahy vylúčený z prieskumu správneho súdu podľa § 7 písm. e) SSP, pretože sám osebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka administratívneho konania. Žalovaný v prejednávanej veci vykonal u žalobcu kontrolu dodržiavania povinností prevádzkovateľa zariadenia na zhodnotenie odpadov podľa zákona o odpadoch v nadväznosti na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy odpadového hospodárstva za kontrolované obdobie. Kontrolou žalovaný zistil porušenia zákona o odpadoch a o výsledku kontroly vypracoval dňa 10.07.2017 protokol, s ktorým bol žalobca oboznámený. Napadnutý protokol o výsledku kontroly je najmä zhrnutím kontrolných zistení, ktoré viedli žalovaného k záveru o porušení zákona o odpadoch v postupe žalobcu, pričom z neho bezprostredne nevyplývajú žiadne konkrétne práva ani povinnosti. 17. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že žaloba proti protokolu o výsledku kontroly dodržiavania povinností prevádzkovateľa zariadenia na zhodnotenie odpadov podľa zákona o odpadoch je neprípustná, nakoľko neboli splnené podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, žalobu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol. 18. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.