Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/296/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202056 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017202056.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: A SANTÉ, s.r.o., so sídlom Štefánikova č. 876/10, 900 01 Modra IČO: 36 669 181, zastúpeného JUDr. Martinom Abrahámom, advokátom, Ak Koceľova č. 25, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva SR, Limbová č. 2, 837 52 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Z39741-2017-OP zo dňa 08.09.2017 a rozhodnutia Bratislavského samosprávneho kraja č. 05772/2015/ ZDR/6 zo dňa 22.01.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. Žalovaný oznámením č. Z39741-2017-OP zo dňa 08.09.2017 vyrozumel žalobcu, že na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky bolo dňa 08.08.2017 odstúpené odvolanie spoločnosti A SANTE, s.r.o. proti rozhodnutiu Bratislavského samosprávneho kraja č. 05772/2015/ZDR/6 zo dňa 22.01.2016. V správe o postúpení odvolania zo dňa 02.08.2017 Bratislavský samosprávny kraj konštatoval, že odvolanie nie je podané včas, pretože účastník konania podal odvolanie samosprávnemu kraju prostredníctvom elektronickej pošty bez zaručeného elektronického podpisu v pätnásťdňovej zákonnej lehote, avšak odvolanie v písomnej forme doručil do podateľne samosprávneho kraja po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania. Odvolanie bolo doručené samosprávnemu kraju prostredníctvom elektronickej pošty dňa 29.02.2016 a osobne bolo podané do podateľne úradu samosprávneho kraja dňa 03.03.2016. Zo spisového materiálu vyplýva, že rozhodnutie samosprávneho kraja bolo právnemu zástupcovi spoločnosti A SANTÉ, s. r. o. doručené dňa 12.02.2016. Odvolanie bolo podané elektronicky- emailom právnym zástupcom spoločnosti A SANTÉ, s. r. o. dňa 29.02.2016. Ministerstvo zistilo, že odvolanie bolo zaslané z e-mailovej pošty: G..G.E..O. a následne bolo do podateľne samosprávneho kraja doručené odvolanie v písomnej forme dňa 30.03.2016. 2. Ďalej žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s právnym záverom samosprávneho kraj v predkladacej správe k odvolaniu zo dňa 02.08.2017, že odvolanie nebolo podané včas a podľa predpísaných náležitosti Správneho poriadku. Podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní. Právnemu zástupcovi bolo rozhodnutie doručené dňa 12.02.2016. Posledný deň na podanie odvolania pripadol na dňa 29.02.2016, nakoľko 15 deň na podania odvolania pripadol dňa 27. 02. 2016 na sobotu. Podľa § 27 ods. 2 posledná veta správneho poriadku: „Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň. “ Odvolanie síce bolo podané v pätnásťdňovej lehote, avšak nebolo podané tak, ako to ustanovuje ustanovenie § 19 ods. 1 Správneho poriadku. Samosprávny kraj v predkladacej správe zo dňa 22.03.2016 neuviedol, či odvolanie bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Okresný úrad Bratislava vyzval listom zo dňa 08.11.2016 samosprávny kraj, aby preveril, či odvolanie podané elektronicky dňa 29.02.2016 bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Samosprávny kraj listom zo dňa 01.12.2016 oznámil Okresnému úradu Bratislava, že odvolanie podané e-mailom dňa 29.02.2016 právnym zástupcom spoločnosti A SANTÉ, s. r, o. nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Sám právny zástupca v e-mailovej správe zo dňa 29.02.2016 uviedol, že podpísaný originál spolu s prílohami bude doručený v zákonnej lehote. Osobne bolo do podateľne úradu doručené podpísané odvolanie do troch dní odo dňa doručenia odvolania elektronickou poštou dňa 03.03.2016. Podľa ministerstva však tento postup nebol správny. Lehota doplnenia odvolania do troch dní sa vzťahuje na podania podané telegraficky alebo faxom. Odvolanie je považované za podanie, teda vzťahujú sa na náležitosti odvolania ustanovenia § 19 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa § 60a Správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. 3. Žalovaný preskúmal spisový materiál preskúmalo napadnuté rozhodnutie samosprávneho kraja č. 05772/2015/ZDR/6 zo dňa 22.01.2016 z hľadiska právneho a skutkového stavu a oboznámil sa s obsahom predloženého spisu a oneskoreným odvolaním spoločnosti A SANTÉ, s. r. o. dospel k záveru, že nie je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie z nižšie uvedených dôvodov. Z rozhodnutia samosprávneho kraja č. 05 772/2015/ZDR/6 zo dňa 22. 01. 2016 vyplýva, že samosprávny kraj rozhodol ako vecne a miestne príslušný správny orgán o povinnosti účastníka konania - spoločnosti A SANTÉ, s. r. o. zaplatiť pokutu vo výške XXX €, pretože daná spoločnosť porušila povinnosť ustanovenú v § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch tým, že dňa 09.07.2015 v čase od 19:00 hod. do 07:00 hod. nasledujúceho dňa a dňa 12.07.2015 v čase od 07:00 hod. do 07:00 hod. nasledujúceho dňa nevykonala lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom v ambulancii lekárskej služby prvej pomoci s miestom prevádzkovania - Mestské zdravotné stredisko, Hollého 2, Pezinok. Žalovaný sa stotožnil s právnymi závermi samosprávneho kraja, pokiaľ sa jedná o aplikáciu ustanovení zákona o poskytovateľoch, zákona o zdravotnej starostlivosti a správneho poriadku na zistený skutkový stav. Zo skutkových zistení sa preukázalo, že účastník konania porušil povinnosť v zmysle § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch, bola dodržaná zásada súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania v súvislosti s preukazovaním porušenia povinnosti a zásada zákonnosti pri zadovážení dôkazov preukazujúcich porušenie povinnosti účastníka konania vykonávať lekársku službu prvej pomoci, a teda rozhodnutie samosprávneho kraja č. 05772/2015/ZDR/6 zo dňa 22.01.2016 bolo vecne správne. II. Žaloba a námietky 4. Žalobca v žalobe uviedol, že správny orgán úmyselne a výhradne na základe vôle LSPP Prezinok, s.r.o. a v súlade s dohodou o výkone verenej moci, ktorú s nim uzavrel, nútil svojim postupom žalobcu, aby porušoval svoje zákonné povinnosti vo vzťahu ku svojmu zamestnancovi a sankcionoval ho za to, že odmietol porušiť viacero citovaných zákonných povinností (Zákonník práce, predpisy BOZP, predpisy o základných podmienkach výkonu odborných činností v lekárskych zariadeniach). Následne opakovane klamal o (tzv. spádovom území Pezinok ako o) dôvodoch zaraďovania žalobcu na výkon služieb pred súdom v konaní KS BA spis. zn. 2S/138/2013 v samotnom napadnutom rozhodnutí, čím orgán vytvoril neodôvodnenú nerovnosť žalobcu pred zákonom. Pri prevzatí rozpisu služieb od LSPP Pezinok, s.r.o. a pri jeho fyzickom vyhotovení ako opatrenia podľa § 7 ods. 6 zák. č. 576/2004 Z.z. nedodržal základné formálne náležitosti, týkajúcich sa identifikovateľnosti a nezameniteľnosti rozhodnutia/opatrenia, ktorým nariadil žalobcovi vyslanie zamestnanca do služieb pre LSPP Pezinok, s.r.o. Toto opatrenie nedoručoval žalobcovi, čím porušil § 3 ods. 1 Správneho poriadku a zásady riadneho vzniku právnej povinnosti na základe úkonu orgánu verejnej moci voči konkrétnemu účastníkovi v intenciách konštantnej judikatúry ÚS SR. V konaní preukázateľne zmeškal subjektívnu lehotu podľa § 83 ods. 1 zák. č. 578/2004 Z.z., čím porušil § 3 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 1 Správneho poriadku. Nedostatočne zistil skutkový stav a pri rozhodovaní neprihliadol na niektoré rozhodujúce zistenia a najmä na zákonné prekážky, vyplývajúce z iného zákona ako 578/2004 Z.z. a to napriek tomu, že ako orgán verejnej moci je pri uplatňovaní svojej právomoci povinný uplatňovať celý právny poriadok SR. Nie len selektívne a diskriminačné ustanovenia jedného jednotlivého zákona, čím žalovaný porušil § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie v čase, kedy rozhodnutie o námietke zaujatosti voči zamestnancovi, ktorý meritórne rozhodnutie vydal, ešte nenadobudlo právoplatnosť, čím žalobcovi odňal právo na inú ako súdnu ochranu. 5. Žalovaný potvrdil, že je možné sankcionovať právnickú osobu za to, že odmietla porušiť povinnosti, ktoré jej ako zamestnávateľovi vyplývajú z konkrétne uvedených a namietnutých pracovnoprávnych predpisov, predpisov BOZP a iných právne záväzných predpisov právneho poriadku SR, čím porušil § 3 ods. 1 SP v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Nevyjadril sa k námietkam obchádzania zákona spoločným koordinovaným konaním LSPP Pezinok s.r.o. a prvostupňovým orgánom, neaplikovateľnosti nálezu ÚS SR PL. ÚS 113/2011 a uvádzanej judikatúry NS SR na zamestnávateľov (nakoľko sa týka výhradne fyzických osôb a otázkou vysielania zamestnancov sa nezaoberá), ani nedostatku formálnych náležitostí určenia služieb LSPP a arbitrárnosti/ nezrozumiteľnosti určenej pokuty vo vzťahu ku predošlým rozhodnutiam (ktorých pripojenie do spisu žalobca žiadal), ani uplynutia subjektívnej lehoty, ani čím porušil § 47 ods. 3 a § 59 ods. 1 v spojení s § 62 ods. 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a odňal žalobcovi právo na inú ako súdnu ochranu. Potvrdil, že orgán verejnej správy môže právnickú osobu - zamestnávateľa nútiť ku vysielaniu zamestnanca na bezplatný výkon služieb u iného zamestnávateľa, ktorý poberá za tieto výkony odmenu z verejných zdrojov a sankcionovať toho, kto odmietne bezplatne a bez právneho titulu vyslať zamestnanca napriek oznámeniu konkrétnych zákonných prekážok. Žalovaný vydal akt namiesto rozhodnutia, ktorým rozhodol vo veci podaného odvolania a ktorý nemá náležitosti rozhodnutia. Žalovaný aj správny orgán opätovne ignoroval namietané prekážky, vyplývajúce zo zákona (najmä Zákonníka práce) a predpisov BOZP a neguje existenciu zákonných povinností účastníka konania ako zamestnávateľa, čím porušil vlastnú povinnosť podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku postupovať s ohľadom na zákonné povinnosti účastníka konania; dodržiavať zákon (iný ako tri paragrafy zák. č. 576/2004 Z.z. a 578/2004 Z.z. vytrhnuté zo kontextu právneho poriadku) je totiž právom a oprávneným záujmom účastníka konania zároveň. 6. Postup správneho orgánu - ako orgánu podľa § 7 ods. 6 zák. č. 576/2004 Z.z. a zároveň správnym orgánom podľa § 81 ods. 1 písm. a) zák. č. 578/2004 Z.z. - je účelovým obchádzaním zákona, nútenie porušovať zákon, neexistencia právneho titulu na vysielanie zamestnanca v súlade so Zákonníkom práce a porušovaním ústavného zákazu otrockej a nútenej práce. Uvedený postup je presne takým, aký opisuje KS BA v uznesení č.k. 2S/138/13-97 - najmä (neúčinným) určovaním povinnosti z úradnej moci podľa vôle súkromnej osoby a dohody o výkone verejnej moci, čím bola popretá rovnosť pred zákonom a princíp právnej istoty (predvídateľnosti konania na základe zákona). Orgán pritom priamo priznával, že dôvodom zaraďovania "je záujem zabezpečiť aj LSPP pre obyvateľov okresu Pezinok". Čiže suplovať pre LSPP Pezinok, s.r.o. jej povinnosť a zabezpečiť všetky aspekty prevádzky LSPP, za ktorú prevádzkovateľ poberá odmenu z verejných zdrojov. Okrem toho je zjavné, že orgán nebol dodnes schopný rozoznať medzi účastníkom konania a jeho zamestnancom, čo potvrdzuje neustálym používaní judikatúry, týkajúcej sa lekárov podnikajúcich ako SZČO a ignorovaním podstaty námietok neaplikovateľnosti takejto judikatúry na vysielanie zamestnancov tak, ako právoplatne ustálili súdy v skutkovo zhodnej veci. 7. Uvedený email, ako aj výpovede J.. X. z r. 2013 (v trestnom konaní) a r. 2016 (v správnom konaní pred BSK), podanie LSPP Pezinok, s.r.o. v spore s MEDI- HOM spol. s r.o. o zaplatenie faktúr pred OS Pezinok, spis. zn. 33Cb/107/2012 z 14.09.2012 a napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu 05772/2015/ZDR/6, totiž preukazujú nado všetku pochybnosť, že jediným dôvodom pre určovanie služieb pre účastníka je v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/138/13-97 vôľa vedúceho prvostupňového orgánu J.. T. R. (výpovede J.. X.), ktorá navyše priamo koreluje s vnútornými pomermi a potrebami prevádzkovateľa stanice LSPP (rozhodnutie 05772/2015/ZDR/6), čo je neprípustný akt svojvôle. Presne v intenciách všetkých podaní účastníka počas správneho konania a vyššie citovaného uznesenia KS BA v konaní spis. zn. 2S/138/2013. Určovanie služieb LSPP prvostupňovým orgánom bolo do novembra 2015 závislé od potrieb a priamo určované súkromným prevádzkovateľom LSPP, vrátane zmeny spôsobu určovania osôb, povinných slúžiť LSPP v priamom dôsledku potrieb súkromnej osoby, prípadne zmeny pomerov vo vlastníckej štruktúre LSPP Pezinok, s.r.o. koncom 2015, čo odporuje princípu právnej istoty a nediskriminácie. Vedomosť LSPP Pezinok, s.r.o. (predošlého vedenia) a zástupcov prvostupňového orgánu, že zaraďovanie účastníka do zoznamov osôb s povinnosťou slúžiť LSPP a následne do služieb (na pokyn prvostupňového orgánu) bez existencie titulu medzi účastníkom a LSPP Pezinok s.r.o. a trestaním za nesplnenie takto určenej povinnosti je konaním, ktoré svojim účelom obchádza zákaz nútenej a otrockej práce a iných zákazov, ktorými sa musí zamestnávateľ riadiť. O tom, že MUDr. Koleková (a jej partneri z vedenia prvostupňového orgánu) inak nemá zábrany pre vlastný prospech a ochranu klamať, niet pochýb. Iba tak je možné tvrdiť, že všetky faktúry boli LSPP Pezinok, s.r.o. účastníkovi preplácané „tak ako ostatným" (myslela asi sebe samej), keď podpisovala v mene LSPP Pezinok s.r.o. vyjadrenie, že neexistuje žiadna povinnosť spoločnosti MEDI-HOM spol. s r.o. presne za tieto faktúry zaplatiť, lebo „im to žiaden zákon neprikazuje". Zároveň LSPP Pezinok s.r.o. priznala, že ako prevádzkovateľ LSPP od počiatku personálne zabezpečovala svoju prevádzku a poberala prevádzku prostriedky z verejných zdrojov tak, že „rozdeľovala služby medzi lekárov". O výzvach LSPP Pezinok s.r.o. účastníkovi konania na uzavretie zmluvy s výslovným upozornením, že sa nemusí ani unúvať s podpisom návrhu zmluvy (mimochodom mandátnej, čiže prenášajúcej práva a povinnosti), nakoľko mu táto povinnosť vznikne zverejnením (vlastného rozpisu LSPP Pezinok s.r.o.) orgánom, je už len nechutnou bodkou za nechutným príbehom súkromnícko-úradníckeho konzorcia, zameraného na systematické využívanie bezplatnej pracovnej sily iných a trestanie tých, ktorí sa odmietnu podvoliť. Ako potvrdzuje LSPP Pezinok s.r.o., táto spoločnosť nikdy nedisponovala žiadnym personálnym vybavením, nakoľko išlo o spoločný podnik väčšiny miestnych lekárov. 8. Prvostupňový orgán a žalovaný sa opätovne uchýlili ku poukázaní na Nález Ústavného súdu SR, pričom nebolo uvedené, aké konkrétne závery z citovaných pasáží majú pre daný prípad vyplývať. ÚS SR sa v nálezoch vyjadruje všeobecným výkladom ku ústavnej prípustnosti v zmysle všeobecnej zásady, že iba to ustanovenie zákona je neústavné, ktoré nepripúšťa jeho ústavne konformný výklad. Ústavne konformný výklad ustanovenia § 79 ods. 1 písm. v) zák. č. 578/2004 Z.z. je možný, ako potvrdil ÚS SR v citovanom náleze. Nie je to však taký, pri ktorom úrad - ako v danom prípade - pod zámienkou vykonávania oprávnenia podľa jedného ustanovenia zákona núti (štatutárny orgán) poskytovateľa porušiť aspoň poltucet pracovnoprávnych predpisov a spáchať zločin obchodovania s ľuďmi a sám pritom porušuje tiež asi tak poltucet procesných ustanovení Správneho poriadku, resp. zák. č. 578/2004 Z.z. Len preto, že kamaráti pravej ruky pána A.G. majú chuť na bezplatnú pracovnú silu a potrebujú niekoho donútiť ku službám. Je neprípustné, aby bol nález ÚS SR aplikovaný na prípady, o ktorých sa samotný ÚS SR vo svojich úvahách nijako nezmieňuje a ku veci vysielania zamestnancov bez právneho titulu ku inému zamestnávateľovi nič neuvádza; a aby bol orgánom naviac zneužívaný ako biankošek na výkon verejnej moci a určovania povinností tretím osobám z úradnej moci podľa ľubovôle, resp. podľa obchodnej potreby súkromného prevádzkovateľa stanice LSPP - alebo aj nie (od 1.11.2015). Rovnako sa nezmieňuje o uvedenom prípade ani NS SR v konaní spis. zn. 7Sžo/8/2008, ktorý pojednáva o lekárovi (SZČO) s povinnosťou služieb - zamestnanec je lekár, ale podľa zákona túto povinnosť nemá, má ju žalobca. 9. Nakoľko je náležitosťou/necesitas každého rozhodnutia v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku: „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie ... akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov". Prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie o odvolaní sú totiž opätovne len opakovaním doterajších arbitrárnych vyhlásení a nekonkrétnych parafrázovaní zákonných ustanovení zák. č. 578/2004 Z.z., ako aj vytrhávaním textov súdov z kontextu („citáty"), bez toho, aby bolo uvedené, ako vplývali na predmetné konkrétne rozhodnutie. Je prvoradou povinnosťou orgánu argumentovať proti konkrétnym námietkam vzneseným účastníkom konania - najmä nariaďovania bezplatného obchodovania s ľuďmi za otrockých podmienok - ktoré by v prípade ich prisvedčeniu mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko nie je možné nikoho nútiť ku porušovaniu zákona, i keď iného ako zák. č. 578/2004 Z.z. Naviac sa prvostupňové rozhodnutie priamo opiera o rozhodnutie žalovaného S07971-OP-2013, ktoré bolo zrušené rozsudkom KS BA č.k. 6S/21/2014-63 v spojení s rozsudkom NS SR spis. zn. 3SŽo/21/2016 z 20.09.2017. Je zároveň nepochybné, že žalovaný a prvostupňový orgán sa v intenciách priložených rozsudkov doposiaľ vytrvalo odmieta vysporiadať s akýmikoľvek námietkami žalobcu a opakuje existenciu povinnosti podľa jedného ustanovenia zákona bez toho, aby si splnil akúkoľvek povinnosť vo vzťahu ku preskúmavaniu postupu a rozhodnutí prvostupňového orgánu. Zároveň je preukázané, že si žalobca svoju povinnosť riadne a včas oznámiť nemožnosť vyslania zamestnanca do služieb LSPP, splnil. 10. Žalobca ďalej namietal, že rozvrhy vydávané BSK podľa § 7 ods. 6 zák. č. 576/2004 Z.z. nemajú obsahové náležitosti úkonu orgánu pri výkone verejnej moci podľa Ústavy SR. Bez ohľadu na to, či ide o rozhodnutie o vzniku povinnosti v užšom slova zmysle alebo nie (s prihliadnutím na znenie § 49d cit. zák. možno skôr odvodiť negatívnu odpoveď). V prípade vydania rozvrhu BSK ide (prinajmenšom) o individuálny správny akt s účinkom vzniku povinnosti účastníka konania. Ani jeden z týchto individuálnych správnych aktov, ktorými bolo určené zaradenie účastníka do služieb, t.j. rozvrhy na obdobia od 01.07.2011 do 31.12.2015, nemajú náležitosti individuálneho správneho aktu, nakoľko v nich absentuje prvok individuality, t.j. určujúci znak aktu, ktorý zabezpečuje jeho jednoznačnú identifikáciu a teda nezameniteľnosť - autenticitu. Každému z uvedených rozvrhov, vydaných BSK, chýba pridelená spisová značka, prípadne iný identifikátor, ktorý by umožnil jednoznačnú a konkrétnu vidimáciu v registroch správneho orgánu. Absencia registratúrneho, protokolárneho prípadne iného spisového čísla, pridelená konkrétnemu dokumentu správneho aktu v súlade so všeobecným zásadami výkonu verejnej moci, má za následok neautentickosť úkonu orgánu v právnom zmysle. Napriek skutočnosti, že vydanie nie je konaním, nakoľko sa v súlade s § 49d zák. č. 576/2004 Z.z. neuplatňuje Správny poriadok, ide o rovnaký prípad, ako keby súd, tunajší úrad alebo iný orgán verejnej mocí neopatril svoje rozhodnutie, rozsudok, akt alebo inú formu úkonu jedinečným spisovým číslom, značkou alebo iným identifikátorom, umožňujúcim identifikáciu úkonu nie všeobecne (deň vydania), ale konkrétne ako jednotlivý úkon v poradí úkonov v mene moci verejnej. Nie je dôležité, čí je dokument nepozmenený, ale ústavný princíp právnej istoty vyžaduje, aby vydanie akéhokoľvek dokumentu bolo riadne a nezameniteľné zaevidované u orgánu verejnej moci, ktorý ho vytvoril. V prípade rozvrhov podľa § 7 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z.z. nejde o autentické akty orgánu verejnej moci so zákonnými náležitosťami. 11. Správny akt postihnutý uvedenou vadou, nemá účinky, s ktorými by BSK mohol spájať následky nesplnenia povinnosti ním uloženej. Len materiálne aj formálne perfektný úkon vydania zo strany BSK, ktorým je podmienený vznik povinnosti účastníka konania, by tento orgán oprávňoval konať vo veciach správneho deliktu podľa ustanovení zák. č. 578/2004 Z.z. Namietal, že odvolací orgán sa predmetnou námietkou nijako konkrétne nezaoberal, ani ju neuvádzal, pričom len arbitrárne a bez ďalšieho v rozhodnutí oznámil, že predmetný akt prvostupňového orgánu má všetky zákonné formálne náležitosti, opäť bez toho aby ich konkretizoval, čím bolo žalobcovi v oboch častiach konania odňaté právo na inú ako súdnu ochranu. Ide o rozhodujúcu námietku, nakoľko bez účinnosti rozvrhu služieb podľa § 7 ods. 6 zák. č. 576/2004 Z.z. nemohla nikdy vzniknúť sankcionovateľná povinnosť žalobcu. Naviac je nepochybne preukázané, že po zmene príslušného ustanovenia § 7 ods. 6 zák. č. 576/2004 Z.z. od 01.04.2013 je vznik povinnosti vykonať službu viazaný na zverejnenie na webovom sídle prvostupňového orgánu. V súlade s konštantnou judikatúrou ÚS SR však vzhľadom na záväzný výklad dotknutých základných práv podľa Listiny základných práv a slobôd od ESĽP nie je možný vznik ad hoc povinnosti konkrétneho subjektu bez preukázania, že sa subjekt o vzniku tejto povinnosti riadne a konkrétne dozvedel. Na uvedené nepostačuje zverejnenie zoznamu povinných subjektov anonymizovaným spôsobom tak, ako predpokladal zákon v čase medzi 01.04.2013 a 31.10.2017. Ust.§ 83 ods. 1 zák. č. 578/2004 Z.z. rozoznáva dva druhy lehôt. Subjektívnu, t.j. odo dňa, kedy sa o orgán o spáchaní deliktu dozvedel a lehotu objektívnu, počítanú odo dňa spáchania správneho deliktu. Neobstojí tvrdenie prvostupňového orgánu, že sa prvostupňový orgán o spáchaní priestupku dozvedel na základe oznámenia LSPP Pezinok s.r.o.; predmetné oznámenie bolo len obvyklou zámienkou - ako v každom doterajšom konaní pre nevysielanie zamestnanca bez právneho titulu proti žalobcovi - prvostupňového orgánu pre konanie „ex offo" voči žalobcovi, ktorú si v rámci dohody o výkone verejnej moci, uzavretej medzi prvostupňovým orgánom a LSPP Pezinok s.r.o. dohodol s vedením, najmä J.. X. tak, ako opisuje J.. X. vo svojich výpovediach pred prvostupňovým orgánom a v iných konaniach (príloha č. 4, 5 a 7). Úradná povinnosť konať vznikla momentom spáchania vopred avizovaného a oznámeného skutku. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že prihliadnuc na konštantnú judikatúru (napr. NS SR 6Sžo/61/2007, s. 5/6) prvostupňový orgán nestihol doručiť oznámenie o začatí konania v trojmesačnej subjektívnej lehote, ktorá prvostupňovému orgánu uplynula najneskôr 13.11.2015 (vo vzťahu ku službe z 12.08.2015). Predmetné zmeškanie lehoty je dôvodom pre obnovu konania, ktorým sa odvolací orgán nezaoberal, čím odňal žalobcovi právo na inú ako súdnu ochranu a porušil svoju povinnosť preskúmať aj oneskorené odvolanie v zákonnom rozsahu. III. vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení nesúhlasil s námietkami žalobcu, ktorý uvádzal ako dôvody nezákonnosti tak rozhodnutia ministerstva ako aj rozhodnutia samosprávneho kraja vo veci uloženia pokuty žalobcovi vo výške XXX € podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2015. V správnom konaní správny orgán, teda v danom prípade samosprávny kraj, ako aj žalovaný rozhodoval o porušení povinnosti právnickej osoby uloženej § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch v znení účinnom do 31.10.2017. Táto rozhodovacia právomoc žalovaného a samosprávneho kraja je daná § 81 zákona o poskytovateľoch. Podľa § 81 ods. 1 písm. a) dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona vykonáva orgán príslušný na vydanie povolenia 11), ak ide o plnenie povinností držiteľmi povolení podľa § 79 a dodržiavanie podmienok prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia na základe povolenia. Správne konanie o uložení pokuty bolo vedené v súlade so Správnym poriadkom. V rozhodnutí samosprávneho kraja je poukázané na konkrétne právne predpisy - predovšetkým na zákon o poskytovateľoch a zákon č. 576/2004 Z.z., ktoré definujú povinnosť žalobcu vykonávať lekársku službu prvej pomoci a spôsob jej vykonávania. Žalobca je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti -ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo s miestom prevádzkovania Moyzesova 4, 902 01 Pezinok. Povolenie bolo vydané samosprávnym krajom pod číslom 101992/2008-ZDR/2 zo dňa 04.06.2008. Teda vykonávať lekársku službu prvej pomoci je žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný vykonávať. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia -ambulancie lekárskej služby prvej pomoci pre deti a dorast a ambulancie lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých bolo spoločnosti LSPP Pezinok s. r. o. vydané samosprávnym krajom č. 103814/2013-ZD/2 zo dňa 22.07.2013. Na strane 2 rozhodnutia samosprávneho kraja je jasne uvedené ustanovenie § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch v znení účinnom do 31.10.2017, podľa ktorého poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia je povinný vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ak ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo v špecializačnom odbore pediatria a poskytovateľa, ktorý poskytuje špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť. 13. Zároveň žalovaný poukázal aj verejný záujem, ktorý je daný zákonom o zdravotnej starostlivosti, ako aj Správnym poriadkom a Ústavou Slovenskej republiky. Podľa § 4 ods. 1 druhá veta zákona o zdravotnej starostlivosti poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je služba vo všeobecnom hospodárskom záujme. Podľa § 2 ods. 20 citovaného zákona lekárska služba prvej pomoci je zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje nepretržitá dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast a špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti. Samosprávny kraj ako orgán dozoru je zároveň povinný v rámci svojich kompetencií zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Taktiež žalobca, ak je držiteľom povolenia na prevádzkovanie poskytovanie zdravotnej starostlivosti disponuje nielen právami, ale aj povinnosťami, ktoré sa viažu na predmetné povolenie a sú definované zákonom. Z tohto dôvodu nemožno súhlasiť so žalobcom, že samosprávny kraj žalobcu diskriminuje voči iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti resp., že zasahuje do práva žalobcu slobodne podnikať. Podľa názoru žalovaného v správnom súdnictve nie je predmetom konania diskriminácia a porušovanie práva na slobodné podnikanie. Z ustanovenia § 6 SSP a § 7 SSP jasne vyplýva, čo súdy v správnom súdnictve preskúmavajú. Žalobca v žalobe tvrdí, že samosprávny kraj ho nútil svojím postupom, aby porušoval svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k zamestnancom a sankcionuje ho za to, že odmietol porušiť viacero zákonných povinností (Zákonník práce, predpisy BOZP, predpisy o základných podmienkach výkonu odborných činností v lekárskych zariadeniach) a následne samosprávny kraj opakovane klamal o dôvodoch zaraďovania žalobcu do lekárskych služieb prvej pomoci. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR č. k. PL: ÚS 113/2011-74 zo dňa 28.11.2012, v ktorom sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k otázke, či uložením povinnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch pod hrozbou sankcie podľa § 82 citovaného zákona, dochádza k zásahu a obmedzenia práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým je takáto povinnosť uložená. Na tento nález ústavného súdu poukázal aj Krajský súd v Bratislave rozhodnutím spis. zn. 2S/229/2014 zo dňa 16.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.02.2017. Jedná sa o rozhodnutie v totožnej veci po stránke právnej aj skutkovej. 14. Žalobca nepreukázal žiadnym právoplatným rozhodnutím, žeby boli porušené práva jeho zamestnancov alebo by bolo rozhodnuté v trestnom konaní o spáchaní trestného činu voči nemu. Žalovaný ďalej poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu č. 4Sžo/57/2014, ktorým potvrdil rozsudok krajského súdu č. 6S/1/2015, kde súd vyvracia argumenty žalobcu o nútenej práci v prípade vykonávania lekárskej služby prvej pomoci. Rovnako rozsudok Najvyššieho súdu spis. zn. 3Sžo/21/2016 zo dňa 20.09.2017 potvrdzuje povinnosť žalobcu vykonávať lekársku službu prvej pomoci a súčasne konštatoval: „....Keďže žalobca nepreukázal, že by včas oznámil, že nenastúpi na výkon LSPP, najvyšší súd považuje toto konanie žalobcu za hrubé porušenie jeho povinností a konanie v rozpore s dobrými mravmi.“ Žalobca v tomto prípade uvádzal v žalobe listy adresované samosprávnemu kraju a doručené dňa 30.04.2015, 11.05. 2015, 29.05.2015, v ktorých je podľa neho preukázané, že nenastúpi na výkon lekárskej služby prvej pomoci. Zároveň uvádzal oznámenie o nemožnosti vyslať zamestnanca do služieb, ktoré bolo doručené samosprávnemu kraju dňa 09.07.2015, podľa ktorého však žalobca oznamuje, že nenastúpi na výkon lekárskej služby prvej pomoci dňa 09.07.2015 a 12.07.2015, nie dňa 12.08.2015. Podľa listu samosprávneho kraja č. 10031/2018/ZDR/2 zo dňa 25.09.2018 - list od žalobcu doručený dňa 25.05.2015 samosprávny kraj neeviduje. Pokiaľ sa jedná o list žalobcu doručený samosprávnemu kraju dňa 30.04.2015, tento list žalobcu sa vybavoval v rámci režimu zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 15. Správne konanie bolo začaté voči žalobcovi oznámením o začatí konania vo veci uloženia pokuty listom č. 06184/2015/ZDR/2 zo dňa 16.11.2015, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 10.12.2015. Rozhodnutie samosprávneho kraja nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2016. Teda rozhodujúci je skutkový a právny stav zistený do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia samosprávneho kraja. Dôkazy, na ktoré sa žalobca odvoláva nesúvisia s týmto správnym konaním o uložení sankcie, tieto listy súvisia s ďalším správnym konaním vedeným voči žalobcovi zo strany samosprávneho kraja. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Sžo/57/2016 zo dňa 06.06.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2017 a ktoré vylúčilo svojvôľu správneho orgánu pri zaraďovaní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do rozpisu lekárskych služieb prvej pomoci. Jedná sa o skutkovo a právne totožnú vec. Rovnako žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že samosprávny kraj preukázateľne zmeškal lehotu podľa § 83 ods. 1 zákona o poskytovateľoch. Samosprávny kraj sa dozvedel o nevykonaní lekárskej služby prvej pomoci žalobcom dňa 12.08.2015 z písomného oznámenia spoločnosti LSPP Pezinok s.r.o., ktoré bolo samosprávnemu kraju doručené dňa 21.09.2015. Trojmesačná subjektívna lehota správnemu kraju uplynula dňa 21.12.2015. Podľa § 18 ods. 2 druhej vety správneho poriadku, kedy sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. V danom správnom konaní prvým úkonom samosprávneho kraja upovedomenie účastníka konania o začatí správneho konania, ktoré bolo účastníkovi konania doručené dna 10.12.2015. Skutočnosťou rozhodnou pre začatie plynutia trojmesačnej lehoty na správneho konania je oznámenie spoločnosti LSPP Pezinok s. r. o. o nevykonaní lekárskej prvej pomoci. 16. Podľa § 7 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do 31.10.2017 nie je povinnosť uvádzať spisovú značku a iné náležitosti, ktoré podľa názoru žalobcu majú byť na rozpise lekárskej služby prvej pomoci uvedené. Zákon o zdravotnej starostlivosti tieto náležitosti neustanovuje. Podľa žalovaného skutkový stav bol náležíte zistený, porušenie povinnosti je riadne zdôvodnené s poukazom na zákonné ustanovenia zákona o poskytovateľoch a zákona o zdravotnej starostlivosti. V žalobou napadnutom rozhodnutí samosprávneho kraja sú uvedené listinné dôkazy - rozpis služieb samosprávneho kraja, doklad o preukázaní doručenia rozpisu lekárskych služieb prvej pomoci žalobcovi včas. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcich sa porušenia § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch. Oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty mu bolo doručené. Podľa žalovaného sú nesprávne tvrdenia žalobcu, že zamestnanec prvostupňového orgánu konal vo veci, kedy rozhodnutie o námietke zaujatosti nenadobudlo právoplatnosť. Z ustanovení § 9 ods. 1 a 2, § 10, § 11 a § 12 Správneho poriadku nevyplýva, že by zamestnanec správneho orgánu, o vylúčení ktorého sa rozhoduje, nemohol konať až do právoplatnosti rozhodnutia o jeho vylúčení. Zároveň zamestnankyňa správneho orgánu nebola z konania vylúčená. Žalovaný považoval námietku zaujatosti za účelovú, nakoľko prebiehali správne konania o uložení pokuty v rovnako skutkových a právnych veciach na samosprávnom kraji od roku 2012, v ktorých konala tá istá zamestnankyňa samosprávneho kraja. Rovnako žalovaný mal za to, že žalobca nesprávne vykladá ustanovenia správneho poriadku týkajúce sa rozhodovania o oneskorenom odvolaní. Podľa § 60 Správneho poriadku: „Odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.“ Teda odvolací orgán nevydáva rozhodnutie v zmysle § 47 Správneho poriadku, ak je odvolanie podané po lehote a neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu a zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. O výsledku konania o odvolaní bol žalobca oboznámený listom žalovaného č. S00042-2017-OP-1, ktorý mu bol preukázateľne doručený dňa 20.11.2017, pričom na doručenke je jasný podpis žalobcu a adresa. Správny poriadok neukladá povinnosť doručovať všetky písomnosti účastníkovi konania do vlastných rúk. Ako je vyššie uvedené žalovaný nevydával v tomto správnom konaní o uložení pokuty rozhodnutie v zmysle § 47 správneho poriadku, ale podľa § 60 Správneho poriadku. IV. verejné vyhlásenie rozsudku 17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 12.02.2020, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci. V. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 19. Podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, vykonávať 1. ambulantnú pohotovostnú službu v súlade s rozpisom zabezpečenia poskytovania pevnej ambulantnej pohotovostnej služby zverejneným na webovom sídle samosprávneho kraja, ak ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých a o poskytovateľa, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, 2. zubno-lekársku pohotovostnú službu podľa rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby určeného samosprávnym krajom, ak ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť. 20. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovateľoch, orgán príslušný na vydanie povolenia (§ 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20200101>), ak v odseku 8 nie je ustanovené inak, uloží držiteľovi povolenia vydaného podľa tohto zákona pokutu za porušenie niektorej z povinností ustanovených v § 79 ods. 1 písm. i) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2004/578/20200101>, j) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20200101>, o) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20200101>, q) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20200101>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/578/20200101>, v) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20200101>, y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20200101>, zb) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20200101>, zf) až zj) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/578/20200101>, zm) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20200101>, zu) až zy) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20200101>, af) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20200101>, ag) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/578/20200101> a ai) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20200101>, ods. 2 písm. a) až c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20200101>, ods. 4 písm. a) a b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20200101>, ods. 15 písm. a) až d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20200101>, f) až h) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20200101>, j) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/578/20200101> a k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20200101>, v § 79a ods. 1 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20200101> a § 79b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20200101> až do 3.319 €. 21. Podľa § 83 ods. 1) zákona o poskytovateľoch, Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď orgán príslušný na vykonávanie dozoru nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona (§ 81 ods. 1) zistil porušenie povinnosti, najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. 22. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Lekársku službu prvej pomoci vykonávajú poskytovatelia poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci; lekárska služba prvej pomoci všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa vykonáva aj formou návštevnej služby v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje. Lekársku službu prvej pomoci pre dospelých môže vykonávať aj lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore vnútorné lekárstvo, lekársku službu prvej pomoci pre deti a dorast môže vykonávať aj lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore pediatria. Lekárska služba prvej pomoci sa vykonáva podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom zverejneným na jeho webovom sídle, ktorý obsahuje miesto výkonu lekárskej služby prvej pomoci, čas vykonávania lekárskej služby prvej pomoci a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov vykonávania lekárskej služby prvej pomoci v období, na ktorý sa tento rozpis vyhotovuje. Rozpis vykonávania lekárskej služby prvej pomoci sa považuje za doručený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinným vykonávať lekársku službu prvej pomoci desiatym dňom od jeho zverejnenia na webovom sídle samosprávneho kraja. 23. Podľa § 60 Správneho poriadku, odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. VI. Posúdenie veci správnym súdom 24. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Správne súdnictvo predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. 25. Z administratívneho spisu súd zistil, že spoločnosť LSPP Pezinok, s.r.o. IČO: 45 439 958, ktorá je držiteľom povolenia č. 103814/2013 - ZD/2 z 22.07.2013 na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie lekárskej služby prvej pomoci pre deti a dorast a ambulancie lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých s miestom prevádzky Hollého č. 2, 902 01 Pezinok oznámila písomne Bratislavskému samosprávnemu kraju listom z 24.08.2015, doručeným dňa 02.09.2015 že, „spoločnosť A SANTÉ, s.r.o. si znovu nesplnila povinnosť vykonávať lekársku službu prvej pomoci v Pezinku. Podľa rozpisu služieb, ktorý určuje Bratislavský samosprávny kraj, mal odborný zástupca spoločnosti A SANTÉ, s.r.o. odslúžiť službu LSPP v Pezinku vo štvrtok 09.07.2015 a v nedeľu dňa 12.07.2015. Spoločnosť A SANTÉ, s.r.o. bola riadne informovaná o rozpise služieb na LSPP v Pezinku, napriek tomu do jej prislúchajúcej služby nezabezpečila žiadneho odborného zástupcu ani nezabezpečila zastupovanie.“ Bratislavský samosprávny kraj rozhodnutím č. 05772/2015/ZDR/6 zo dňa 22.01.2016 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 578/2004 Z.z. uložil žalobcovi pokutu XXX € za porušenie povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v odbore všeobecné lekárstvo ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 578/2004 Z.z., ktorého sa mal dopustiť tým, že nevykonal lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného Bratislavským samosprávnym krajom podľa § 7 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z.z. v zdravotníckom zariadení spoločnosti LSPP Pezinok dňa 09.07.2015 od 19:00 do 07:00 hod nasledujúceho dňa a dňa 12.07.2015 od 07:00 do 07:00 nasledujúceho dňa. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie elektronicky dňa 29.02.2016 a následne bolo do podateľne doručené v písomnej forme dňa 30.03.2016. Žalovaný oznámením č. Z39741-2017-OP zo dňa 08.09.2017 vyrozumel žalobcu o oneskorene podanom odvolaní, ktoré zároveň preskúmal podľa § 60 Správneho poriadku. 26. Lekárska služba prvej pomoci sa vykonáva podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom zverejneným na jeho webovom sídle, ktorý obsahuje miesto výkonu lekárskej služby prvej pomoci, čas vykonávania lekárskej služby prvej pomoci a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov vykonávania lekárskej služby prvej pomoci v období, na ktorý sa tento rozpis vyhotovuje. Rozpis vykonávania lekárskej služby prvej pomoci sa považuje za doručený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinným vykonávať lekársku službu prvej pomoci desiatym dňom od jeho zverejnenia na webovom sídle samosprávneho kraja. Lekárska služba prvej pomoci je forma zdravotnej starostlivosti, ktorou štát zabezpečuje nepretržitú dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Zákon č. 576/2004 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/> Z.z. podrobnejšie neupravuje spôsob, akým samosprávne kraje lekársku službu prvej pomoci určujú. Aplikácia príslušnej právnej úpravy je ponechaná na ich úvahu. Samosprávny kraj je teda autonómny pri posudzovaní kapacít potrebných na výkon lekárskej služby prvej pomoci, podľa zákona nemusí špecifikovať konkrétne okolnosti a dôvody svojho postupu pri aplikácii tohto oprávnenia. Vzhľadom na konštrukciu ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 578/2004 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/> je súd toho názoru, že je vecou voľnej úvahy prvostupňového správneho orgánu, aké kritériá použije pri tvorbe rozpisu služieb, pričom súd je oprávnený realizáciu tejto právomoci preskúmať len z toho hľadiska, či jeho uváženie nevybočilo z medzí stanovených zákonom. Žalovaný nemá zákonom uloženú povinnosti uvádzať spisovú značku a iné náležitosti, ktoré ako namietal žalobca majú byť na rozpise lekárskej služby prvej pomoci uvedené. Zákon o zdravotnej starostlivosti tieto náležitosti neustanovuje a teda žalovaný pri tvorbe rozpisu zákon neporušil. 27. V súvislosti s námietkou žalobcu o priamom zasahovaní do jeho práv súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS 113/2011 <http://merit.slv.cz/PL.US113/2011>-74 zo dňa 28.11.2012, v ktorom sa ústavný súd vyjadril k otázke, či uložením povinnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 576/2004 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/576/> pod hrozbou sankcie podľa § 82 tohto zákona, dochádza k zásahu a obmedzeniu práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým je takáto povinnosť uložená. Ústavný súd SR dospel k záveru, že táto povinnosť obstála v teste proporcionality. V súvislosti s námietkou žalobcu o priamej diskriminácii v porovnaní s inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti súd poukazuje na názor Ústavného súdu SR vyslovený v predmetnom náleze, že: „uloženie takejto povinnosti spôsobuje, že zo skupiny poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (§ 4 zákona č. 578/2004 Z.z. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/>) je vyčlenená osobitná skupina, ktorej označené práva sú následkom tohto vyčlenenia zasiahnuté. Dôvodom, pre ktorý došlo k vyčleneniu osobitnej skupiny poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, je skutočnosť, že títo sú zaradení do minimálnej siete, vykonávajú svoju činnosť na základe povolenia podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z.z. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/> a príslušným orgánom im bol pridelený zdravotný obvod. Takéto vyčlenenie spôsobené uložením zákonnej povinnosti je im nepochybne na príťaž, na druhej strane však preň existuje ospravedlniteľný dôvod, ktorým je verejný záujem na ochrane života a zdravia obyvateľstva. Realizácia uvedeného verejného záujmu predstavuje dostatočný dôvod na nerovné zaobchádzanie s touto osobitnou skupinou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti... S ohľadom na uvedené preto napadnuté ustanovenia nespôsobujú neospravedlniteľnú, resp. neodôvodnenú diskrimináciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti...“ Ústavný súd SR sa v predmetnom náleze vysporiadal aj s posúdením otázky, či uložením povinnosti vykonávať lekársku službu prvej pomoci možno považovať za nútenú prácu: „ V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na čl. 18 ods. 2 písm. d) Ústavy, ktorý ustanovuje, že za nútenú prácu alebo službu sa nepovažuje konanie na ochranu života, zdravia alebo práv iných, a na čl. 4 ods. 3 písm. d) dohovoru, podľa ktorého sa za nútenú prácu alebo službu nepovažuje práca alebo služba, ktorá tvorí súčasť bežných občianskych povinností. S ohľadom na legitímny cieľ povinnosti ustanovenej napadnutými ustanoveniami je potrebné preskúmať, či rozsah obmedzenia označených práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nepresahuje mieru nevyhnutnosti vo vzťahu k sledovanému cieľu. V prvom rade je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že v rámci výkonu povinnosti ustanovenej § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 576/2004 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2004/576/> poskytujú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti službu vo všeobecnom hospodárskom záujme a jej náplň je obsahovo zhodná s činnosťou, ktorá nie je mimo okruh normálnych bežných lekárskych profesijných aktivít. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú súčasťou systému zabezpečujúceho nepretržitú zdravotnú starostlivosť, ktorý je založený na koncepte profesionálnej a občianskej solidarity a je určený na odvrátenie stavu núdze, resp. odvrátenie škody na zdraví a živote obyvateľstva.“ Ústavný súd SR dospel k záveru, že „...zákonodarcom zvolený systém zabezpečenia nepretržitej zdravotnej starostlivosti je ústavne akceptovateľný a proporcionálny zásah do označených práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Hľadiac izolovane na napadnuté ustanovenia ústavný súd konštatuje, že sú súladné s označenými článkami ústavy.“ 28. Žalobca je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti -ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo s miestom prevádzkovania Moyzesova 4, 902 01 Pezinok. Povolenie bolo vydané samosprávnym krajom pod číslom 101992/2008- ZDR/2 zo dňa 04.06.2008. Teda vzťahuje sa na neho povinnosť vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia -ambulancie lekárskej služby prvej pomoci pre deti a dorast a ambulancie lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých bolo spoločnosti LSPP Pezinok s. r. o. vydané samosprávnym krajom č. 103814/2013-ZD/2 zo dňa 22.07.2013. Ako už tunajší súd konštatoval v rozsudku spis. zn. 2S/229/2014 zo dňa 16.11.2016, „z morálneho hľadiska vníma, že ide o zneužívanie systému, na základe ktorého prevádzkovatelia LSPP využívajú sankčný aparát štátu, ktorým je pokuta až do výšky 3 319€, na to, aby donútili poskytovateľa, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vysielať svojich lekárov na výkon lekárskej služby prvej pomoci za účelom dosiahnutia zisku prevádzkovateľa LSPP a bez štátom garantovaného práva lekára vykonávajúceho lekársku službu prvej pomoci na primeranú odplatu za službu. Takéto konanie zo strany prevádzkovateľa LSPP, ktorým dlhodobo zabezpečuje výkon lekárskej služby prvej pomoci, je podľa názoru súdu neprijateľné. Ak by prevádzkovateľ LSPP využíval možnosť uloženia povinnosti držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vyslať svojich lekárov na výkon služby iba „ad hoc“, teda v prípadoch, kedy zazmluvnení lekári (resp. zamestnaní u prevádzkovateľa LSPP) z určitého dôvodu nemôžu nastúpiť do služby, bol by takýto spôsob úplne v poriadku“. 29. Za neopodstatnenú súd považoval aj námietku žalobcu týkajúcu sa zaujatosti zamestnanca prvostupňového orgánu. Žalobca uvádzal, že zamestnanec prvostupňového orgánu konal vo veci v čase, kedy rozhodnutie o námietke zaujatosti nenadobudlo právoplatnosť. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Bratislavský samosprávny kraj rozhodnutím č. 05772/2015/ZDR/5 zo dňa 21.01.2016 nevylúčil zamestnankyňu J.. J. Š. z prejednávania a rozhodovania v konaní o uložení pokuty. Ustanovenie § 11 ods. 2 Správneho poriadku treba interpretovať v tom zmysle, že zamestnanec môže vykonať len také nevyhnutné úkony, ktoré nepripúšťajú odklad a mohli by ohroziť priebeh ďalšieho konania. Takéto úkony bez ďalšieho nemožno považovať za neplatné. Ak sú tieto úkony napadnuté v odvolacom konaní, druhostupňový orgán musí na túto skutočnosť prihliadnuť, najmä či bola splnená podmienka bezodkladnosti vykonania takého úkonu. V odvolaní voči prvostupňového rozhodnutiu ani v žalobe však neboli takéto konkrétne procesné úkony zamestnanca napadnuté. Čo sa týka namietaného nedodržania trojmesačnej subjektívnej lehoty - samosprávny kraj sa dozvedel o nevykonaní lekárskej služby prvej pomoci žalobcom dňa 09.07.2015 a 12.07.2015 z písomného oznámenia spoločnosti LSPP Pezinok s.r.o., ktoré bolo samosprávnemu kraju doručené dňa 02.09.2015. V danom prípade prvým úkonom samosprávneho kraja bolo upovedomenie účastníka konania o začatí správneho konania, ktoré bolo žalobcovi doručené dna 26.11.2015. Trojmesačná subjektívna lehota správnemu kraju uplynula dňa 02.12.2015. To znamená, že subjektívna lehota v zmysle § 83 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. bola zachovaná. 30. Aj napriek tomu, že sa súdu zákonodarcom zvolený systém zabezpečovania nepretržitej zdravotnej starostlivosti zdá znevýhodňujúci držiteľov povolenia a licencie, súd rešpektujúc právnu úpravu, ako aj právny názor Ústavného súdu SR ako nezávislého orgánu na ochranu ústavnosti, nezostalo mu nič iné ako žalobu zamietnuť, nakoľko skutkový stav bol dostatočne zistený a žalobca má ako držiteľ povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti nielen práva, ale aj povinnosti definované zákonom. Medzi tieto povinnosti patrí aj vykonávanie lekárskej služby prvej pomoci na základe rozpisu určeného samosprávnym krajom. Správne orgány by v prípade porušenia povinnosti ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 576/2004 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2004/576/> mali prihliadať na vyššie uvedené skutočnosti a namiesto ukladania pokút by mali v odôvodnených prípadoch upúšťať od ich ukladania, nakoľko takýmto spôsobom nielen nútia držiteľov povolenia a licencie bezplatne vysielať svojich lekárov na výkon lekárskej služby prvej pomoci, z ktorej má zisk iba prevádzkovateľ LSPP, ale navyše im v prípade nedodržania rozpisu ukladajú aj peňažnú sankciu. Neexistoval žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).