Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/104/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202061 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017202061.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: L., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava o správnej žalobe v sociálnych veciach zo dňa 30.11.2017 proti rozhodnutiu žalovaného č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 2.8.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 2.8.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 215 ods. č, § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.: XXX XXX XXXX X z 13.4.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) potvrdil a odvolanie, podané voči nemu zamietol 2. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu datovanú 30.11.2017 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Namietal v nej nesprávne právne posúdenie veci žalovaným a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Konkrétne, že žalovaný nevykonal žiadne zisťovanie, či výchova detí žalobcom trvala v rozsahu v ktorom ho možno považovať za výchovu dieťaťa podľa doterajších predpisov, že žalovaný nepoužil správny právny predpis, resp. že právny predpis nesprávne interpretoval, resp. že zo zistených skutkových záverov vyvodil nesprávny právny záver. V ďalšom poukázal na rozpor v právnom názore žalovaného spočívajúci v tom, že podľa žalovaného je dôchodkový vek stanovený zákonom o sociálnom zabezpečení pre všetkých mužov stanovený rovnako, pričom neaplikuje tie jeho ustanovenia, ktoré by pri určení dôchodkového veku zohľadňovali počet vychovaných detí tak, ako to je u žien. Takýto právny názor žalovaného je podľa žalobcu v rozpore s antidiskriminačným zákonom. Takúto platnú právnu úpravu zákona o sociálnom zabezpečení považuje žalobca za neodôvodniteľnú. Žalobca nežiadal nariadenie pojednávania. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 18.5.2018 k žalobe žalobu zamietnuť. Poukázal pritom na skutočnosti zistené v konaní o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok, týkajúce sa v nevyhnutnom rozsahu rodinného života žalobcu a jeho starostlivosti o dcéry, poukázal na skutočnosť, že zákon o sociálnom zabezpečení stanovuje dôchodkový vek pre všetkých mužov rovnako. V ostatnom sa žalovaný pridržal obsahu napadnutého rozhodnutia. Žalovaný nežiadal nariadenie pojednávania. 4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) postupom podľa § 137 ods. 4 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. 5. Súd vo veci dokazovanie nedoplnil. Podrobne sa však oboznámi s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného. Z jeho o. i. zistil, že žalobca, nerodený 4.9.1953, žiadosťou spísanou 10.7.2013 požiadal o starobný dôchodok od 4.6.2012. V jej rámci požiadal o uznanie starostlivosti o deti: Y. V spise sa nachádza kópia právoplatného rozsudku Obvodného súdu Bratislava 2. Č.k. 13C 171/83-30 z 15.5.1984 (ďalej len „rozvodový rozsudok“) z obsahu ktorého vyplýva, že manželstvo žalobcu a Y. X. bolo rozvedené, že v tom čase maloleté dcéry Y. a C. boli zverené do výchovy a opatery žalobcu. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie z 20.8.2013 bola žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietnutá. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.. 9So/14/2015 z 25.1.2017 bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie z 20.8.2013 v spojení s jeho zmenovým rozhodnutím zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. A to z dôvodu, že Sociálna poisťovňa, ústredie sa v tomto (zrušenom) rozhodnutí nevysporiadala s požiadavkou žalobcu na zhodnotenie výchovy detí žalobcom. Sociálna poisťovňa, ústredie následne prvostupňovým rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X z 13.4.2017 žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietla z dôvodu, že žalobcovi v jeho veku 58 rokov nevznikol nárok na starobný dôchodok. O podanom odvolaní voči tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Podľa § 1 ods. 1 zákona o sociálnom poistení: Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení platnom v čase podania žiadosti o starobný dôchodok: Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. § 65 ods. 4 až 8 zákona o sociálnom poistení v znení platnom v čase podania žiadosti o starobný dôchodok rieši odlišným spôsobom dôchodkový vek žien a to s poukazom na počet vychovaných detí ženou. Podľa Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa § 6 ods. 4 zákona o sociálnom poistení: Poistenec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného zákona. Podľa § 8 ods. 7 písm. a) zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon): Diskriminácia z dôvodu pohlavia nie je objektívne odôvodnené rozdielne zaobchádzanie spočívajúce v ustanovení rozdielneho dôchodkového veku pre mužov a ženy. Podľa § 15 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 146/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení (zrušenej § 294 zák. o sociálnom poistení s účinnosťou od 1.1.2004): (1) Podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov. Pokiaľ sa však žena ujala výchovy dieťaťa po dosiahnutí ôsmeho roka jeho veku, je podmienka výchovy dieťaťa splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu piatich rokov. (2) Do potrebnej doby starostlivosti o dieťa uvedenej v odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú sa žena nemohla o dieťa osobne starať a) pre chorobu, alebo b) pretože dieťa bolo zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti. (3) Podmienka výchovy dieťaťa sa považuje za splnenú tiež, ak sa žena starala o dieťa a) od jeho narodenia do jeho úmrtia, pokiaľ dieťa zomrelo po dosiahnutí šiestich mesiacov veku, aj keď nie je splnená podmienka uvedená v odseku 1, b) aspoň posledné tri roky pred dosiahnutím veku určeného pre vznik nároku na starobný dôchodok. Podľa § 190 SSP: Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 6. K námietke nedostatočného zistenia stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Tak žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom zistili stav veci. Okrem podkladov (evidencie) splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok (§ 65 zákona o sociálnom poistení) do administratívneho spisu založili rodné listy dcér žalobcu, ako aj jeho rozvodový rozsudok. Podľa názoru súdu takto získaná suma informácií bola dostatočnou pre objektívné posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok a v tom dôsledku na vydanie náležitých rozhodnutí (prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia). 7. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci (keď žalobca namietal, že žalovaný nevykonal žiadne zisťovanie, či výchova detí žalobcom trvala v rozsahu v ktorom ho možno považovať za výchovu dieťaťa podľa doterajších predpisov, že žalovaný nepoužil správny právny predpis, resp. že právny predpis nesprávne interpretoval, resp. že zo zistených skutkových záverov vyvodil nesprávny právny záver, že je rozpor v právnom názore žalovaného spočívajúci v tom, že podľa žalovaného je dôchodkový vek stanovený zákonom o sociálnom zabezpečení pre všetkých mužov stanovený rovnako, pričom neaplikuje tie jeho ustanovenia, ktoré by pri určení dôchodkového veku zohľadňovali počet vychovaných detí tak, ako to je u žien, že právny názor žalovaného je v rozpore s antidiskriminačným zákonom.): Podľa názoru súdu ani tieto námietky nie sú dôvodné: 7.1. K námietke, podľa ktorej žalovaný nevykonal žiadne zisťovanie, či výchova detí žalobcom trvala v rozsahu v ktorom ho možno považovať za výchovu dieťaťa podľa doterajších predpisov: Žalovaný na žiadnom mieste napadnutého rozhodnutia nespochybnil skutočnosť, že žalobca v zmysle rozvodového rozsudku mal do výchovy a opatery zverené jeho deti - dcéry Y. a C.. Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný sa rozsiahlo a podrobne, v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.. 9So/14/2015 z 25.1.2017 zaoberal s požiadavkou žalobcu na zhodnotenie výchovy žalobcu vo vzťahu k jeho dcéram Y. a C.. Túto námietku preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 7.2. K námietke, podľa ktorej že žalovaný nepoužil správny právny predpis, resp. že právny predpis nesprávne interpretoval, resp. že zo zistených skutkových záverov vyvodil nesprávny právny záver: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Sociálna poisťovňa je nesporne verejneprávnou inštitúciou zriadenou na výkon sociálneho poistenia (§ 120 zákona o sociálnom poistení) v postavení orgánu verejnej správy. Ako taký môže preto konať v rámci zákonom danej kompetencie a iba v medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Takýmto zákonom je v prejednávanej veci zákon o sociálnom poistení (resp. zákony, upravujúce sociálne poistenie). Ak teda žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval v intenciách zákona o sociálnom poistení, takémuto jeho postupu niet čo vyčítať. Podľa názoru súdu žalovaný na prejednávanú vec správne interpretoval zákon o sociálnom poistení - k tejto otázke sa súd vyjadrí v nasledovnom odseku. 7.3. K námietke, podľa ktorej podľa žalovaného je dôchodkový vek stanovený zákonom o sociálnom zabezpečení pre všetkých mužov stanovený rovnako, pričom neaplikuje tie jeho ustanovenia, ktoré by pri určení dôchodkového veku zohľadňovali počet vychovaných detí tak, ako to je u žien, že právny názor žalovaného je v rozpore s antidiskriminačným zákonom: Je nespornou skutočnosťou (ako to bolo vyššie uvedené), že Sociálna poisťovňa je pri svojom rozhodovaní viazaná zákonom o sociálnom poistení. Niet pochýb ani o tom, že žalobca je muž. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom v čase podania žiadosti žalobcu o starobný dôchodok a podobne v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ako aj prvostupňového rozhodnutia) odlišným spôsobom stanovoval podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok - osobitne k dosiahnutie veku vo vzťahu vzniku nároku na starobný dôchodok (§ 65 a nasl. zákona o sociálnom poistení). Konkrétne u mužov tento nárok (vo všeobecnosti) vzniká dosiahnutím 62. roku veku (§ 65 ods. 2, 3 zákona o sociálnom poistení), u žien je tento vek modifikovaný - znižovaný s ohľadom na počet vychovaných detí (§ 65 ods. 4 - 8 zákona o sociálnom zabezpečení). S poukazom na uvedené žalovaný nemohol prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca (v zmysle rozvodového rozsudku) vychovával jeho dve dcéry. Teda nemohol na žalobcu (vo vzťahu k dosiahnutia veku vzniku nároku na starobný dôchodok) aplikovať ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení, vzťahujúce sa výlučne na ženy (§ 65 ods. 4 - 8 zákona o sociálnom zabezpečení). I keď nesporne z pohľadu stanovenia vzniku nároku na starobný dôchodok (dosiahnutie veku) existovali rozdiely medzi stanoveným vekom mužov a žien, takéto zákonné ustanovenie nie je diskrimináciou. Je tomu tak preto, lebo, v zmysle cit. § 8 ods. 7 písm. a) antidiskriminačného zákona práve rozdielne zaobchádzanie spočívajúce v ustanovení rozdielneho dôchodkového veku pre mužov a ženy tento zákon za diskrimináciu nepovažuje. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pokiaľ i napriek uvedenej právnej úprave žalobca dospel k opačnému záveru, samotný zákon o sociálnom poistení v jeho ust. § 6 ods. 4 dáva možnosť (žalobcovi) domáhať sa právnej ochrany postupom podľa § 9 a nasl. antidiskriminačného zákona. Ak teda žalobca ako muž požiadal o starobný dôchodok k 4.6.2012 z dôvodu výchovy svojich dvoch dcér, tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán správne rozhodol o zamietnutí žiadosti z dôvodu, že v čase podania žiadosti nesplnil jednu z podmienok priznania starobného dôchodku - podmienku dovŕšenia 62. roku veku. Správne tiež konštatoval, že ustanovenia zákona o sociálnom poistení, vzťahujúce sa výlučne na ženy nie je možné aplikovať na žalobcu, ktorý je mužom. 8. Pretože žalovaný v prejednávanej veci vydal napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom, pričom žalobcom vznesené námietky voči nemu súd vyhodnotil ako nedôvodné, súd žalobu zamietol. 9. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 SSP s poukazom na výsledok konania. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 151 ods. 2 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).