KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava25. 2. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/299/2017 z 25. 2. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. februára 2020, sp. zn. 2S/299/2017, ECLI:SK:KSBA:2020:1017202062.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/299/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202062
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017202062.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a
členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31303862, so sídlom v Tulčíku 310,
zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému:
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra 1, za
účasti ďalších účastníkov konania: 1.Poľovnícke združenie Čerín, so sídlom Čerín 85, 974 01 Čerín,
2. Združenie domových samospráv, so sídlom Nám. SNP 13, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 8354/2017-9.2 (42/2017-rozkl.) zo dňa
04.10.2017 a prvostupňového rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR sp. zn. 6508/2017-6.3
zo dňa 10.08.2017, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného ministra životného prostredia Slovenskej
republiky sp. zn. 8354/2017-9.2 (42/2017-rozkl.) zo dňa 04.10.2017, ako aj prvostupňové rozhodnutie
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody sp. zn.
6508/2017-6.3 zo dňa 10.08.2017 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

Ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. administratívne rozhodnutie

1. Žalovaný rozhodnutím sp. zn. 8354/2017-9.2 (42/2017-rozkl.) zo dňa 04.10.2017 podľa § 61 ods. 2
a 3 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku zamietol rozklad Lesoochranárskeho zoskupenia
VLK, 082 13 Tulčík 310 (žalobca) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody sp. zn. 6508/2017-6.3 zo dňa 10.08.2017,
ktorým ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002
Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a § 46 Správneho poriadku povolil
Poľovníckemu združeniu Čerín IČO: 31 930 492 výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm.
b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, t.j. povolilo mu
usmrtiť - odstreliť - dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Čerín, držať ich a prepravovať.

2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že v rámci správnych konaní o
povoľovaní výnimiek z podmienok ochrany medveďov hnedých ministerstvo podané žiadosti užívateľov
poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe



zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých
geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na
hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy chránených oblastí,
ktoré sú súčasťami ŠOP SR, pritom hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne
podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na
opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok
ustanovených v § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v
poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďov hnedých,
pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona o ochrane prírody. Pri svojej
rozhodovacej činnosti ministerstvo vychádza okrem týchto stanovísk ŠOP SR aj z dôkazov a vyjadrení
predložených účastníkmi konania a z ďalších skutočností, ktoré sú mu známe z úradnej činnosti a
každý prípad hodnotí osobitne vzhľadom na konkrétny obsah administratívneho spisu v uvedenej
veci. So skutkovými závermi vyplývajúcimi z týchto podkladov následne správny orgán oboznamuje
účastníkov konania ako s podkladmi rozhodnutia. Ministerstvo podľa názoru osobitnej komisie v danom
prípade dostatočne zistilo skutkový stav veci na základe podkladov predložených ŠOP SR a Správou
CHKO Poľana, ktoré obsahovali údaje o škodách spôsobených medveďom v priebehu roku 2015
a 2016 na včelárskych zariadeniach umiestnených na území predmetného poľovného revíru a na
poľnohospodárskych kultúrach.

3. Uvedené skutočnosti za daných okolností nasvedčovali záveru, že v danom území pretrváva riziko
ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí, predovšetkým z dôvodu pohybov medveďov v zastavaných
častiach vyššie uvedených ľudských sídiel. ŠOP SR a Správa CHKO Poľana v rámci predložených
odborných stanovísk jednoznačne odporučili povoliť požadovanú výnimku a konštatovali, že na jej
povolenie sú splnené požadované podmienky v zmysle zákona o ochrane prírody. Ministerstvo malo
teda v predmetnej veci preukázané, že na povolenie požadovanej výnimky boli splnené podmienky
v zmysle § 40 ods. 3 písm, b) a c) zákona o ochrane prírody a povolenie výnimky na usmrtenie
jedného jedinca medveďa hnedého z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane
prírody na strane 3 a 4 napadnutého rozhodnutia podrobne a náležitým spôsobom zdôvodnilo. Osobitná
komisia sa s týmito závermi ministerstva stotožnila. Ako vyplýva z predložených podkladov rozhodnutia,
problematické jedince medveďa hnedého nie sú v tomto prípade lákané do blízkosti ľudských sídel
vnadiskamí a krmoviskami zriaďovanými pre zver, ale do blízkosti ľudských sídel prenikajú najmä z
dôvodu vysokého počtu poľnohospodárskych kultúr (kukurica) vysádzaných na území predmetného
poľovného revíru, ktorý je z dvoch tretín tvorený poľnohospodárskym pôdnym fondom. Zlikvidovanie
všetkých týchto antropických vplyvov v danom prípade nie je reálne. Ako vyplýva z vyššie uvedeného,
v prípade prenikania medveďov do blízkosti ľudských sídiel na území poľovného revíru Čerín sa
nepreukázala žiadna súvislosť, ktorá by toto ohrozovanie ľudí spájala s akýmikoľvek vnadiskami a
krmoviskami nachádzajúcimi sa na území poľovného revíru, prípadne so zabezpečením odpadkov, na
ktoré LZ VLK upozorňovalo vo svojom vyjadrení k podkladom napadnutého rozhodnutia a v predloženom
rozklade.

4. Čo sa týka návrhu LZ VLK týkajúceho sa odplašovania medveďov, ktoré sa začínajú pohybovať
v blízkosti ľudských sídiel, uvedený návrh sa javí ako nerealizovateľný. S prihliadnutím na
nepredvídateľnosť prenikania medveďov do blízkosti ľudských sídiel, kvôli ktorému je nemožné
odhadnúť, ktorý majetok by mali členovia miestnych poľovníckych združení ochraňovať pred medveďmi,
nie je zrejmé, kto by mal takto navrhnuté odplašovanie vlastne realizovať a akými prostriedkami tak,
aby bolo proti medveďom dlhodobo účinné. V prípade, že by toto odplašovanie malí vykonávať samotní
obyvatelia ľudských sídiel, ku ktorým prenikli jedince medveďa hnedého, osobitná komisia zastáva
názor, že táto povinnosť uvalená na ľudí odborne nevyškolených v danej problematike by len podstatne
zvýšila riziko ohrozenia obyvateľstva v danej lokalite. Aj na základe uvedeného považovala osobitná
komisia povolenie výnimky z podmienok ochrany medveďa hnedého v zmysle § 40 ods. 3 písm. b) a
c) zákona o ochrane prírody v súvislosti s § 35 zákona o ochrane prírody za postup, ktorý bol plne v
súlade so zákonom o ochrane prírody. V nadväznosti na vyššie uvedené osobitná komisia považovala
za neopodstatnenú citáciu LZ VLK zo stanoviska Správy Tatranského národného parku č. TANAP
1062/2015 z 21. 7. 2015 vydaného v skutkovo obdobnej veci, podľa ktorého: „Všetky vnadiská, na
ktorých sa koncentrujú medvede, bez ohľadu na vegetačné obdobie predstavujú významný medzičlánok
smerujúci k postupnej synantropizácii hlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Táto skutočnosť
následne niekoľkonásobne zvyšuje riziko nebezpečného stretu s človekom.“ Ako už bolo uvedené
vyššie, podané žiadosti užívateľov poľovných revírov ministerstvo každoročne posudzuje z podkladov



pripravených ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území
Slovenska, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na poľnohospodárskych
kultúrach, hospodárskych zvieratách a včelstvách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov, pričom v
každom jednom prípade sa posudzujú konkrétne podmienky súvisiace s výskytom medveďov v danej
lokalite a oprávnenosť povolenia požadovanej výnimky v zmysle § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane
prírody. Vzhľadom na skutočnosť, že pri zhromažďovaní podkladov rozhodnutia sa ministerstvo zaoberá
údajmi zistenými o konkrétnej lokalite a podmienkach výskytu medveďov v tejto lokalite, v danej súvislosti
nie je relevantný citát zo stanoviska ŠOP SR týkajúci sa inej lokality, nakoľko podmienky na oboch
lokalitách, výskyt škôd spôsobených medveďmi a ohrozenie obyvateľov medveďmi nie sú na oboch
lokalitách totožné. Tento citát v danom prípade preto nie je možné vztiahnuť ani na podmienky v
poľovnom revíri Čerín , ktorého sa týka predložená žiadosť žiadateľa.
5. Žalovaný ďalej citoval aj názor vyslovený v rozsudku NS SR spis. zn. 5Sžo/25/2016 zo dňa
29.06.2017. Osobitná komisia ako neopodstatnené vyhodnotila aj námietky LZ VLK týkajúce sa
nedoplnenia zoznamu preventívnych opatrení a zoznamu krmovísk do podkladov napadnutého
rozhodnutia. ŠOP SR oprávnenosť povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého v danej
lokalite vyhodnocovala vzhľadom na znalosť aktuálnej situácie na území predmetného poľovného
revíru a znalosť etológie medveďa hnedého za daných podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti žiadosť žiadateľa vyhodnotila ako oprávnenú, pričom jej závery ministerstvo následne riadne
odôvodnilo v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí. Zhromaždenie výpočtu všetkých uskutočnených
preventívnych opatrení uskutočnených v danej lokalite s cieľom prevencie škôd spôsobovaných
medveďmi do uceleného zoznamu a vyhodnotenie ich účinnosti je dlhodobou koncepčnou činnosťou,
ktorá presahuje rámec jednotlivého správneho konania. To, že by k prenikaniu medveďov do blízkosti
ľudských sídiel dochádzalo z iného dôvodu než z dôvodu vysokého počtu medveďov v predmetnom
poľovnom revíri, alebo že by uvedené prenikanie medveďov do blízkosti ľudských sídiel malo súvislosť
s prítomnosťou krmovísk/vnadísk na území predmetného poľovného revíru, nebolo v rámci správneho
konania ohľadom žiadosti žiadateľa preukázané žiadnym podkladom, ktorý by nasvedčoval uvedenej
skutočnosti. Námietku LZ VLK, že k povoleniu výnimky došlo na základe údajov o škodách z augusta
2015 a z augusta 2016, vyhodnotila osobitná komisia ako nedôvodnú. Údaje o škodách spôsobených
medveďmi za posledné roky predchádzajúce podaniu žiadosti žiadateľa sú štandardným údajom
uvádzaným v stanoviskách SOP SR, ktoré sú podkladmi rozhodnutia pre správny orgán rozhodujúci v
predmetnej veci, čoho si je LZ VLK ako dlhodobý účastník konaní o povolení výnimiek z podmienok
ochrany chránených živočíchov dobre vedomý. Žiadosti o povolenie výnimky na usmrtenie jedincov
medveďa hnedého sú na ministerstvo predkladané na začiatku príslušného kalendárneho roku, teda nie
je možné súhrnne zhodnotiť rozsah škôd, ktoré budú na území jednotlivých dotknutých lokalít spôsobené
medveďmi v priebehu toho istého kalendárneho roku (v tomto prípade roku 2017).

6. Osobitná komisia sa nestotožnila s názorom LZ VLK, že usmrcovanie jedincov medveďa hnedého v
spojitosti s ničením ich prirodzeného biotopu môže viesť k ohrozeniu životaschopnosti zdravej populácie
medveďa, nakoľko správnemu orgánu nie sú známe základné dáta o populácii medveďa na Slovensku.
Uvedenými údajmi o populácii medveďa hnedého na Slovensku sa podrobne zaoberal materiál „Program
starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“ z novembra 2016, ktorý vypracovala
ŠOP SR aj za účasti zástupcov LZ VLK ako spoluautorov. Ako je uvedené na str. 13 tohto materiálu,
podľa výsledku najnovších genetických výskumov, ktorý je možné považovať za najpresnejší odhad
veľkosti medvedej populácie na Slovensku, sa na území Slovenska vyskytuje počet 1020 - 1490 jedincov
medveďov hnedých, pričom sa predpokladá, že počet medveďov bude ďalej stúpať. Z celkového
odhadovaného počtu 8100 medveďov, ktoré materiál „Status and management of the brown bear in
Europe“ (Andreas Zedrosser, World Wide Fund for Nature - Austria) uvádza ako počet medveďov
obývajúcich Karpaty na území Slovenska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny, tak Slovensko obýva približne
šestina celej karpatskej medvedej populácie, a to pri najmenšom územnom rozsahu Slovenska zo
všetkých uvedených štátov (Karpatský oblúk na Slovensko zasahuje len 17,2% svojej celkovej výmery).
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že počet medvedej populácie na Slovensku je v súčasnosti životaschopný
a že povolenie odôvodnenej výnimky z podmienok ochrany uvedeného chráneného druhu živočícha
nespôsobuje pokles medvedej populácie.

II. žaloba a námietky



7. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ani prvostupňového správneho
orgánu, nie sú v súlade s ust. § 40 ods. 2, ods. 3 ZOPK, a zároveň ani v súlade s ust. § 3 ods. 5, § 32 ods.
1 a § 45 Správneho poriadku. Žalobca už v rozklade namietal, že v konaní nebolo zistené, či realizácia
rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého, povedie
k naplneniu cieľa, pre ktorý sa výnimka udeľuje. Žalobca v priebehu konania uvádzal, že nezistenie
početnosti a lokalizácie existujúcich vnadísk v predmetnom poľovnom revíri, je zásadným nedostatkom
zisťovania skutočného stavu vecí, keďže existencia vnadísk zásadne ovplyvňuje synantropizáciu
medveďa hnedého a jeho závislosť na antropických zdrojoch potravy. Keďže žalobca poukázal na
konkrétne stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody, vyhodnocujúce efekt vnadenia na migráciu
medveďov ako veľmi významný, žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj touto námietkou, pričom
sa s ňou vyrovnal tak, že uvedené stanovisko ŠOP SR sa týkalo inej lokality, pričom výskyt škôd
spôsobený medveďmi a ohrozenie obyvateľov medveďmi, nie sú na oboch lokalitách totožné. Vo svojom
rozklade poukázal na stanovisko Správy TANAPu sp. zn. TANAP 1062/2015 zo dňa 21. 7. 2015,
v ktorom táto odborná organizácia ochrany prírody uviedla: „Správa TANAPu disponuje množstvom
preukázateľných faktov o tom, že takéto vnadiská zriadené, napríklad vo vegetačnom období majú
presne opačný efekt ako uvádza žiadateľ. Nielen priamo na nich, ale aj v ich bezprostrednom okolí,
približne do 3 až 5 kilometrov spôsobujú veľmi nevhodnú a zároveň nebezpečnú koncentráciu medveďov
do blízkosti ľudských obydlí, a ostatných zariadení turistického ruchu. Všetky vnadiská, na ktorých sa
koncentrujú medvede, bez ohľadu na vegetačné obdobie, predstavujú významný medzičlánok smerujúci
k postupnej synantropizácii, hlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Táto skutočnosť následne
niekoľkonásobne zvyšuje riziku nebezpečného stretu s človekom.“

8. Keďže žalobca poukázal na konkrétne stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody,
vyhodnocujúce efekt vnadenia na migráciu medveďov ako veľmi významný, žalovaný sa v svojom
rozhodnutí zaoberal aj touto námietkou. Jeho odpoveď v napadnutom rozhodnutí však nijako nereaguje
na záver ŠOP SR, odbornej organizácie ochrany prírody vo vzťahu k vplyvu vnadísk na synantropizáciu
medveďov, ale reagoval konštatovaním o zhromažďovaní podkladov a o tom, že „ tento citát v danom
prípade preto nie je možné vztiahnuť ani na podmienky v poľovnom revíri Čerín, ktorého sa týka
predložená žiadosť žiadateľa“. Žalovaný naviac na námietku žalobcu spočívajúcu vtom, že prvostupňový
orgán medzi podklady rozhodnutia nezahrnul zoznam preventívnych opatrení a zoznam krmovísk,
skonštatoval, že Správny poriadok nevyžaduje, aby správny orgán v priebehu správneho konania sám
vytváral rozsiahle podklady rozhodnutia. Dospel k záveru, že nebolo preukázané, žeby prenikanie
medveďov malo súvislosť s prítomnosťou krmísk, či vnadísk, pričom ako už bolo vyššie uvedené,
návrh žalobcu na vykonanie tohto dokazovania sám odmietol. Takýto postup žalovaného však nielenže
nie je v súlade s jeho povinnosťou zistiť úplne; a spoľahlivo skutočný stav veci, ale vyústil aj do
záveru žalovaného o tom, že vnadenie ako spôsob realizácie výnimky, je spôsobilým prostriedkom na
dosiahnutie sledovaného cieľa, zvýšenia bezpečnosti obyvateľstva a nie naopak faktorom, zvyšujúcim
riziko stretu obyvateľstva s medveďom a koncentrácií medveďov do blízkosti ľudských sídel, ktorý je v
rozpore s obsahom spisu, ale aj v rozpore so skutočnosťami známymi žalovanému z jeho činnosti.
9. Napriek tomu, že sa žalovaný odvoláva (selektívne) na Stanovisko ŠOP SR v predmetnej veci,
jeho vyššie citované závery sú v rozpore so obsahom formulára ŠOP SR, keďže v tomto výslovne
uvedené, že opatrením proti škodcom je oplocovanie honov, pričom poľnohospodára podniky, ktorým
škoda vznikla, nemajú oplotené výberové plochy kukurice. Je teda nesporné, v predmetnej veci
existuje účinný preventívny prostriedok, teda technicky a ekonomicky realizovateľná alternatíva, ktorá
má podľa ust. § 40 ods. 2 ZOPK prednosť pred usmrtením medveďa hnedého, ti pred udelením
výnimky z jeho ochrany. Ako bolo už vyššie uvedené, žalovaný na jednej strane pomerne obsiahlo v
napadnutom rozhodnutí vysvetľuje, že povinnosťou správnych orgánov nie je vykonávať dokazovanie a
zhromažďovať podklady rozhodnutia podľa „pokynov“ účastníkov konania - žalobcu, a teda neobstaranie
si údajov o počte a lokalizácii vnadísk a krmovísk v predmetnom poľovnom revíri, nepovažuje za
nedostatok prvostupňového rozhodnutia, na druhej strane tvrdí, že súvislosť medzi počtom a lokalizáciou
vnadísk a krmovísk a prenikaním medveďov za potravou k včelstvám a ovciam, nebola preukázaná.
Takýto postoj žalovaného je v celkom zjavnom rozpore s jeho povinnosťou vyplývajúcou mu s ust. §
3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, z ktorých vyplýva správnemu orgánu povinnosť
zistiť úplne a spoľahlivo skutočný stav veci. Postup kedy žalovaný na jednej strane odmieta vykonať
dokazovanie smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutočného stavu veci a v dôsledku takéhoto postupu
neakceptuje argumenty žalobcu ako nedokázané, nemožno považovať za zákonný. Rovnaká námietka
sa vzťahuje aj na neposúdenie uplatňovania a účinnosti preventívnych opatrení.



10. Doslova absurdne vyznieva argumentácia žalovaného o tom, že medveďov do blízkosti ľudských
sídel neprilákalo krmovisko, či vnadisko, a ani nerealizácia preventívnych opatrení, keď v podkladoch
rozhodnutia sa nachádzajú zápisy o tom, že v roku 2016 Správa CHKO Poľana uskutočnila dve pracovné
stretnutia, na ktorých boli zástupcovia poľovníckych subjektov, zástupcovia poľnohospodárskych
subjektov a zástupcovia miest a obcí upozornení na preventívne opatrenia “aby sa tieto konflikty
minimalizovali“. Medzi preventívnymi opatreniami, teda činnosťami, ktoré by nemali byť vykonávané
je uvedené, okrem iného, ,prikrmovanie medveďov neprirodzenou potravou, vylúčenie prikrmovania
zveri mimo potrebné obdobie núdze, umiestňovanie lokalít prikrmovania do väčšej vzdialenosti. Je
nevysvetleným a nevysvetliteľným paradoxom, na základe akých skutočností dospel žalovaný k
stanovisku, že prikrmovanie zveri a medveďov nie je činnosťou majúcou vplyv na prenikanie medveďov
do blízkosti ľudských sídel ak ŠOP SR ako odborná organizácia ochrany prírody explicitne vo formulári
vypracovanom pre účely tohto konkrétneho konania, práve uvedené skutočnosti považuje za významné
pre prenikanie medveďov a uvádza ich v rámci preventívnych opatrení na zabránenie takémuto
prenikaniu.
11. Keďže udelenie výnimky z ochrany medveďa hnedého je viazané na zistenie skutočností
preukazujúcich neexistenciu inej alternatívy a zároveň spôsobilosť udelenej výnimky naplniť ňou
sledovaný cieľ je zrejmé, že v predmetnej veci nebola ani jedna z týchto podmienok sine qua non
naplnená. Pokiaľ žalovaný poukazuje na „stranu 13“ materiálu „Program starostlivosti o medveďa
hnedého na Slovensku“, v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že tento materiál ako dokument tvoriaci
súčasť dokumentácie ochrany prírody a krajiny je podkladom na zabezpečenie trvalo udržateľného
priaznivého stavu druhov európskeho významu a druhov národného významu. Táto dokumentácia je
podkladom na činnosť a rozhodovanie orgánov ochrany prírody (§ 84 ods. 23 ZOPK). Z predmetného
dokumentu vyplývajú manažmentové opatrenia, medzi ktorými sú, okrem iného: preventívnymi
opatreniami zamedziť vzniku návykov na neprirodzené zdroje potravy a vzniku pozmeneného až
synantropného správania medveďa hnedého, zabezpečiť elimináciu vnadísk a krmovísk pre raticovú
zver, ktoré sú v rozpore s platnou legislatívou na úseku poľovníctva a predstavujú neprirodzený
zdroj ľahko dostupnej a atraktívnej potravy pre medveďa hnedého. So zreteľom na uvedené úlohy v
manažmente medveďa hnedého, ktoré jednoznačne kvalifikujú prikrmovanie zvery ako negatívny faktor
zvyšujúci riziko pozmeneného správania medveďa hnedého, je celkom zjavné, že záver žalovaného o
nevýznamnosti žalobcom navrhovaných dôkazov, či vplyvu vnadísk na prenikanie medveďov do blízkosti
ľudských sídel, je v rozpore s dokumentom starostlivosti o tohto chráneného živočícha európskeho
významu.

III. Vyjadrenie žalovaného

12. Ministerstvo malo z údajov poskytnutých Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, ako
aj z informácií predložených žiadateľom preukázané, že populácia medveďa hnedého v územiach
európskeho významu, v blízkosti ktorých bolo usmrtenie navrhnuté (lokality usmrtenie sa nachádzajú
mimo tohto územia európskeho významu), nie je ohrozená a všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený
druh živočícha v predmetnom území prosperuje a jeho populácia narastá. Rozširovanie areálu medveďa
hnedého a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako
aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu
a škodách na majetku spôsobených medveďom hnedým, nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v
poľovnom revíri Čerín je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. ŠOP SR preverila fakty uvádzané v
žiadosti žiadateľa a skonštatovala, že navrhuje povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa
hnedého za účelom eliminácie vzniku škôd na majetku, ako aj predchádzania náhodných nebezpečných
stretnutí medveďa hnedého s ľuďmi. Pokiaľ dochádza k synantropizácii veľkých šeliem, ako je medveď
hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno v reálnom čase
situáciu riešiť inak, ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia za
danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Ministerstvo sa
v súvislosti s posúdením existencie možných alternatív k povoleniu výnimky zaoberalo možnosťou
odchytu medveďov, ich umiestnenia do zoologických záhrad a vypustenia do iných lokalít. Zoologické
záhrady v Slovenskej republike ani v Českej republike však nemajú záujem o umiestnenie týchto
živočíchov do ich zariadení a nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do iných lokalít z
dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím
by sa problém preniesol na iné miesto.



13. Ministerstvo odôvodnilo vydanie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu podľa ustanovenia
§ 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody z dôvodu predchádzania závažných škôd na úrode,
hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a v záujme ochrany verejného
zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. V zmysle týchto ustanovení zákona o ochrane prírody sa nevyžaduje
vznik škody na majetku alebo škodlivého následku na verejnom zdraví alebo na verejnej bezpečnosti
ľudí, ale preferuje sa ochrana týchto záujmov pred vznikom škody alebo takéhoto škodlivého následku,
pretože keď následok na majetku, zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame.
Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má teda predovšetkým preventívny charakter a jej realizáciou
sa má predchádzať vzniku škôd na majetku a nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým
mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Žalovaný
mal preukázané, že povolený odstrel jedného jedinca medveďa hnedého realizovaný do 30.11.2017
postriežkou na lokalitách Podhrádok alebo Oravce alebo do 15.12.2017 posliedkou v lokalite Hrádok
nebude mať za následok pokles medveďej populácie. ŠOP SR a Správa CHKO Poľana posúdili vplyv
povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky
na populáciu medveďa v lokalitách blízkych územiach európskeho významu, kde usmrtenie navrhuje
(SKUEVO684 Jelšovec). ŠOP SR ďalej konštatuje, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky,
nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v týchto lokalitách.

14. Prvostupňové rozhodnutie bolo teda vydané v záujme predchádzania škôd na majetku a v záujme
verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následku na zdraví, živote osôb alebo na ich
majetku. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán má povinnosť chrániť práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb, za ktoré možno považovať aj ochranu majetku, zdravia a bezpečnosti
obyvateľov. Potreba rozhodnúť o povolení výnimky na odstrel jedného jedinca chráneného druhu
živočícha - medveďa hnedého vyvstala práve v súvislosti s naliehavosťou riešenia otázky ochrany a
bezpečnosti obyvateľov, ich zdravia a majetku v príslušnej oblasti na území Slovenska. Ministerstvo
ako prvostupňový správny orgán v rámci konania vo veci vydania napadnutého rozhodnutia sa opieralo
o skutočnosti a dôkazy zistené v priebehu konania od žiadateľa, účastníkov konania a ŠOP SR,
ktorá v zmysle § 65a zákona o ochrane prírody ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s
celoslovenskou pôsobnosťou zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa zákona o
ochrane prírody a osobitných predpisov vrátane spracúvania odborných stanovísk pre rozhodovaciu
a inú činnosť orgánov ochrany prírody. Ministerstvo ako prvostupňový správny orgán v rámci konania
vo veci vydania napadnutého rozhodnutia sa opieralo o skutočnosti a dôkazy zistené v priebehu
konania od žiadateľa, účastníkov konania a ŠOP SR, ktorá v zmysle § 65a zákona o ochrane
prírody ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zabezpečuje
úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa zákona o ochrane prírody a osobitných predpisov
vrátane spracúvania odborných stanovísk pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody.
Ministerstvo pri rozhodovaní vychádzalo najmä zo žiadosti žiadateľa zo dňa 20.06.2017 a zo stanoviska
ŠOP SR č. ŠOP SR/1076-003/2017 zo dňa 17.07.2017 vrátane formulára(stanoviska) príslušného
regionálneho útvaru ŠOP SR - Správy CHKO Poľana zo dňa 11.07.2017 s opisom škôd spôsobených
medveďom a opísanie nebezpečných stretov s medveďom za posledné 2 roky, ktorými sú: škody
spôsobené na porastoch kukurice PD Sebedín-Bečov v sume 1760 €, škody spôsobené na porastoch
kukurice PD Sebedín-Bečov v sume 3060 €, škody spôsobené na porastoch pšenice AG Poniky v
sume 1560 €. V stanovisku ŠOP SR č. ŠOPSR/1076-003/2017 zo dňa 17.07.2017 sa uvádza: „ Na
základe preverenia žiadosti, súčasného stavu a stanoviska Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana
z 11.07.2017 navrhujeme povoliť výnimku na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom
revíri Čerín. Správa CHKO Poľana posúdila vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa
hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach
európskeho významu (AKUEVO684 Jelšovec), v blízkosti ktorých usmrtenie navrhujeme. Po zhodnotení
žiadosti a súčasného stavu môžeme konštatovať, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky,
nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách, kde navrhujeme
usmrtenie. “

15. Ministerstvo výnimku spočívajúcu v odstrele jedného jedinca medveďa hnedého povolilo na
základe skutočnosti, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na
povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody. Žalovaný ďalej
opakovane uvádza, že výnimka bola udelená aj v súlade s § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody, t.
j. pri neexistencii inej alternatívy, pričom výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany
populácie medveďa hnedého v jeho prirodzenom areáli. Žalovaný sa k tejto otázke už vyjadril na strane



3 až 6 tohto vyjadrenia. Splnenie zákonných podmienok na udelenie výnimky jednoznačne vyplýva tak
z administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia oboch napadnutých rozhodnutí. Preto neobstoja ani
námietky žalobcu o rozpore týchto rozhodnutí so správnym poriadkom. Správa CHKO Poľana určila,
že usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého realizované posliedkou od 01.08.2017 do 30.11.2017 v
lokalite Hrádok alebo postriežkou v termíne do 15.12.2017 na lokalitách vnadenia Podhrádeok a Oravce
pričom lov posliedkou má byť realizovaný mimo územia európskeho významu a jeho bezprostrednej
blízkosti má byť vykonaný cielene v problémových lokalitách v presne stanovenom navrhovanom období.
Týmto postupom sa v danom prípade zabezpečilo, že pri realizácii povolenej výnimky žiadateľom
nedôjde v danej lokalite k ďalším škodám spôsobených medveďom hnedým a súčasne sa zabezpečí
adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti
pred ľuďmi. Žalovaný ďalej uvádzal, že na lokalitách prikrmovania, ktoré je mimochodom zakázané
mimo obdobia núdze, sa vyskytuje množstvo aj neprirodzenej potravy (čokolády, cukrárenský odpad,
tropické ovocie, repa, silážna kukurica a pod.), ktorá vo väčšine prípadov láka aj medvede za účelom
získania ľahko dostupnej potravy. Na takéto lokality sa schádzajú medvede zo širokého okolia a
čiastočne takýto spôsob obhospodarovania poľovných revírov môže spôsobovať zmenu právania u
týchto jedincov. ŠOP SR je zásadne proti prikrmovaniu takýmto spôsobom a mimo doby núdze. Takéto
vnadenie a prikrmovanie mala SOP SR (Správa TANAPu) na mysli v stanovisku č. TANAP 1062/2015
zo dňa 21.07.2015, na ktoré sa žalobca odvoláva. Vnadenie, ktoré mnohokrát odporúča SOP SR
na zabezpečenie usmrtenia medveďa hnedého, je odlišné od vnadenia uvedeného vyššie. Okrem
toho, ŠOP SR odporúča iba vnadenie na lokalitách, kde pravdepodobne nedôjde k vzniku konfliktných
situácií. Tieto lokality sú veľmi precízne vyberané a časovo obmedzené, aby k takýmto konfliktným
situáciám nedošlo. Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor
jeho prirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať
na konkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené
medveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o
prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt.
Preto k určitému časovému momentu, resp. obdobiu môžu byť pozorované v danom poľovnom revíri
aj iné jedince (nie len tie, ktoré sú registrované príslušným správcom poľovného revíra a ŠOP SR),
prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich revírov (migrácia v rámci susediacich
poľovných revírov).
16. ŠOP SR je zásadne proti prikrmovaniu takýmto spôsobom a mimo doby núdze. Takéto vnadenie
a prikrmovanie mala SOP SR (Správa TANAPu) na mysli v stanovisku č. TANAP 1062/2015 zo
dňa 21.07.2015, na ktoré sa žalobca odvoláva. Vnadenie, ktoré mnohokrát odporúča SOP SR na
zabezpečenie usmrtenia medveďa hnedého, je odlišné od vnadenia uvedeného vyššie. Okrem toho,
ŠOP SR odporúča iba vnadenie na lokalitách, kde pravdepodobne nedôjde k vzniku konfliktných situácií.
Tieto lokality sú veľmi precízne vyberané a časovo obmedzené, aby k takýmto konfliktným situáciám
nedošlo. Zároveň žalovaný uvádzal, že náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho
prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol
žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne
škody spôsobené medveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých
prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho
prirodzený výskyt. Preto k určitému časovému momentu, resp. obdobiu môžu byť pozorované v danom
poľovnom revíri aj iné jedince (nie len tie, ktoré sú registrované príslušným správcom poľovného revíra
a ŠOP SR), prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich revírov (migrácia v rámci
susediacich poľovných revírov).
17. V rámci správnych konaní o povoľovaní výnimiek z podmienok ochrany medveďov hnedých
ministerstvo podané žiadosti každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na
základe zisťovania stavu populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých
geomorfologických celkoch vrátane populačného a areálového trendu tohto druhu, ako aj na základe
vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom, aj možného ohrozenia obyvateľov.
Jednotlivé správy národných parkov a správy chránených krajinných oblastí, ktoré sú organizačnou
zložkou ŠOP SR, pritom hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky
výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť
povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40
ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody. Pritom vždy prihliadajú aj na stav populácie medveďa hnedého v
danej lokalite v predchádzajúcich rokoch, a to vzhľadom na počet povolených a realizovaných výnimiek
na usmrtenie medveďa hnedého, ako aj na medveďmi spôsobené škody a počet nebezpečných stretov
medveďov s ľuďmi zaznamenaných v dotknutých lokalitách. Je potrebné zdôrazniť, že samotný výskyt



aj väčšieho počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie
výnimky na odstrel medveďa hnedého, pokiaľ nie sú splnené podmienky citovaných ustanovení § 40 ods.
2 a 3 zákona o ochrane prírody. Ministerstvo na základe zadovážených podkladov povolí požadovanú
výnimku iba v tom prípade, ak má jednoznačne preukázané, že povolenie výnimky na usmrtenie
medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri z dôvodov podľa § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane
prírody je oprávnené a teda, že nie je dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie
výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že pri neexistencií inej ekonomicky
a technicky realizovateľnej alternatívy povolená výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu
ochrany populácie tohto druhu v jeho prirodzenom areáli a ochráni sa život, zdravie a bezpečnosť ľudí,
resp. predíde sa vzniku závažných škôd.
18. Je nevyhnutné uviesť, že od správneho orgánu nemožno žiadať, aby rozhodoval na základe
neexistujúcich dôkazov, resp. takých, ktoré nie je možné vykonať, alebo ktoré sú v čase rozhodovania
nedostupné. Ministerstvo dostatočne zistilo skutkový stav veci na základe podkladov predložených ŠOP
SR a dôkazov a vyjadrení predložených žiadateľom. Žalovaný je povinný zisťovať skutkový stav veci
osobitne v každom jednotlivom prípade. Uvedená skutočnosť za daných okolností nasvedčovala záveru,
že v danom území pretrváva riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí a vzniku škôd na hospodárskych
zvieratách. ŠOP SR a Správa CHKO Poľana v rámci predložených odborných stanovísk jednoznačne
odporučili povoliť požadovanú výnimku a konštatovali, že na jej povolenie sú splnené požadované
podmienky v zmysle zákona o ochrane prírody. Ministerstvo malo teda v predmetnej veci preukázané,
že na povolenie požadovanej výnimky boli splnené podmienky v zmysle § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona
o ochrane prírody a povolenie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého z dôvodu
uvedeného v § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody na strane 3 a 4 prvostupňového
správneho rozhodnutia podrobne a náležitým spôsobom zdôvodnilo. Správa CHKO Poľana pritom vo
svojom stanovisku odporučila, aby bol zásah do populácie medveďa hnedého vykonaný cielene v
problémových lokalitách v presne stanovenom navrhovanom období, pričom ako podmienku odstrelu
medveďa určila, že usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého je možné zrealizovať postriežkou
alebo posliedkou v navrhnutých lokalitách lovu, a to v blízkosti prenikania jedincov medveďa hnedého
do ľudských sídel, pričom sa neuskutoční vnadenie medveďa na mäsitú potravu.
19. ŠOP SR oprávnenosť povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého v danej
lokalite vyhodnocovala vzhľadom na znalosť aktuálnej situácie na území predmetného poľovného
revíru a znalosť etológie medveďa hnedého za daných podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti žiadosť žiadateľa vyhodnotila ako oprávnenú, pričom jej závery ministerstvo následne
riadne odôvodnilo v napadnutom prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí. Zhromaždenie výpočtu
všetkých uskutočnených preventívnych opatrení uskutočnených v danej lokalite s cieľom prevencie
škôd spôsobovaných medveďmi do uceleného zoznamu a vyhodnotenie ich účinnosti je dlhodobou
koncepčnou činnosťou, ktorá presahuje rámec jednotlivého správneho konania. Nezaradenie takéhoto
typu zoznamu do podkladov, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného, nie
je pochybením správneho orgánu, ale vyhodnotením dostupných dôkazných prostriedkov. Ministerstvo
má na základe dostupných údajov za to, že populácia medveďa hnedého je na území Slovenska bez
ohrozenia a jej stav je priaznivý. Uvedenými údajmi o populácii medveďa hnedého na Slovensku sa
podrobne zaoberal materiál „Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“
z novembra 2016, ktorý vypracovala ŠOP SR aj za účasti zástupcov LZ VLK ako spoluautorov. Ako
je uvedené na str. 13 tohto materiálu, podľa výsledku najnovších genetických výskumov, ktorý je
možné považovať za najpresnejší odhad veľkosti medvedej populácie na Slovensku, sa na území
Slovenska vyskytuje počet 1020 - 1490jedincov medveďov hnedých, pričom sa predpokladá, že počet
medveďov bude ďalej stúpať. Z celkového odhadovaného počtu 8100 medveďov, ktoré materiál „Status
and management of the brown bear in Europe“ (Andreas Zedrosser, World Wide Fund for Nature -
Austria) uvádza ako počet medveďov obývajúcich Karpaty na území Slovenska, Poľska, Rumunska a
Ukrajiny, tak Slovensko obýva približne šestina celej karpatskej medvedej populácie, a to pri najmenšom
územnom rozsahu Slovenska zo všetkých uvedených štátov (Karpatský oblúk na Slovensko zasahuje
len 17,2% svojej celkovej výmery). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že počet medvedej populácie na
Slovensku je v súčasnosti životaschopný, a že povolenie odôvodnenej výnimky z podmienok ochrany
uvedeného chráneného druhu živočícha nespôsobuje pokles medvedej populácie.

IV. Konanie pred správnym súdom

20. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné
tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v



úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie
k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa
súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a
miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa
26.02.2020 rozsudkom.

V. Relevantné právne predpisy

21. Podľa § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané
úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli (písm. b/), držať, prepravovať, predávať,
vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu (písm. e/).

22. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok
ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje
iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého
stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.

23.Podľa § 40 ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť
pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných
škôd na inom type majetku (písm. b/), v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a
ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov
vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré
majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie (písm. c/).

24. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 SP správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických
osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (ods. 1). Správne orgány sú povinné svedomite a
zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných
prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci
pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby
konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (ods. 4).

25. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za
tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho
úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2).

VII. Posúdenie veci správnym súdom

26. Predmetom preskúmavania je v predmetnej právnej veci rozhodnutie ministra životného prostredia
SR sp. zn. 8354/2017-9.2 (42/2017-rozkl.) zo dňa 04.10.2017 podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59
ods. 1 a 2 Správneho poriadku zamietol rozklad Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, 082 13 Tulčík 310
(žalobca) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,
odboru štátnej správy ochrany prírody sp. zn. 6508/2017-6.3 zo dňa 10.08.2017, ktorým ako príslušný
orgán štátnej správy podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody
a krajiny v znení neskorších predpisov a § 46 Správneho poriadku povolil Poľovníckemu združeniu Čerín
IČO: 31 930 492 výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z.
z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, t.j. povolilo mu usmrtiť - odstreliť - dvoch
jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Čerín, držať ich a prepravovať.

27. Pre povolenie výnimky usmrtiť chráneného živočícha musia byť podľa § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b/,
písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. kumulatívne splnené nasledovné podmienky:
a. musí ísť o odôvodnený prípad povolenia výnimky,
b. neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva,
c. výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie chráneného živočícha v jeho
prirodzenom areáli.



Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, orgán ochrany prírody nemôže povoliť výnimku
na usmrtenie chráneného živočícha.

28. Žalovaný odôvodňoval prvú podmienku na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002
Z.z. synantropnými jedincami medveďa hnedého hľadajúcimi potravu v blízkosti ľudských sídiel a s
tým spojeným ohrozením zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Z predložených listinných dôkazov mal
žalovaný za to, že problematické jedince nie sú lákané do blízkosti ľudských sídiel vnadiskami a
krmoviskami zriadenými pre zver, ale do blízkosti ľudských sídiel prenikajú za účelom získania potravy
z poľnohospodárskych kultúr (kukurica) pestovaných na území označeného poľovného revíru. V čase
dozrievania poľnohospodárskych plodín nastáva v danej lokalite migrácia medveďov do polí, kedy
existuje hrozba stretov medveďov s obyvateľmi označených obcí. Prvá zákonná podmienka vyplývajúca
z § 40 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. a zameraná na prevenciu vzniku škody na úrode bola
osvedčená.

29. Inú ekonomicky a technicky realizovateľnú alternatívu riešenia (§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002
Z.z.) žalovaný videl v možnom umiestnení jedincov medveďa hnedého v zoologických záhradách
na území SR a ČR, ktoré ponúkanú možnosť podľa jeho slov odmietli pre naplnený stav týchto
jedincov. V administratívnom spise sa však nenachádza žiadna zmienka o tom, žeby žalovaný žiadal
konkrétne zoologické záhrady na Slovensku a v Českej republike o vyjadrenie záujmu alebo nezáujmu
o umiestnenie jedincov medveďa hnedého a ani odpovede zoologických záhrad. Ak žalovaný tvrdí, že
zoznam zoologických záhrad vedie priebežne a priebežne sa (telefonicky) informuje, či by v niektorej
z nich mohli byť v prípade potreby umiestnené jedince medveďa hnedého, nepreukazuje to žiadnym
dôkazom založeným v administratívnom spise (napríklad spracovaním podkladov ku konkrétnemu dňu
alebo úradným záznamom zachytávajúcim proces zisťovania záujmu konkrétnych zoologických záhrad
o umiestnenie medveďa hnedého a ich odpovede s minimálnym uvedením označenia zoologickej
záhrady, jej zodpovedného zamestnanca, ktorý sa k ponuke žalovaného vyjadril, a dátum dopytu).
Z rozhodnutí žalovaného nevyplýva, žeby sa zaoberal inou možnosťou riešenia problematických
jedincov; podľa jeho slov je jediným riešením v tejto situácii usmrtenie medveďa hnedého. Vzhľadom
na uvedené okolnosti správny súd nemôže konštatovať, žeby žalovaný dostatočne preveril existenciu
inej ekonomicky a technicky zrealizovateľnej alternatívy riešenia stavu jedincov medveďa hnedého v
poľovnom revíri ako je ich usmrtenie. Usmrtenie chránených živočíchov môže byť vždy až poslednou
možnosťou prichádzajúcou do úvahy, ak všetky predchádzajúce a miernejšie alternatívy sú nereálne
alebo nezrealizovateľné; za tým účelom však musí orgán verejnej správy dostatočne zistiť skutkový stav
veci, čo sa v tejto veci nestalo.

30. Tretiu podmienku na udelenie výnimky žalovaný odôvodňoval zvyšujúcim sa stavom populácie
medveďa hnedého. V prvostupňovom aj druhostupňovom rozhodnutí však nie sú uvedené žiadne
konkrétne údaje o stave medveďov hnedých v poľovnom revíri Vysoká - Podkonice, len odkaz na
Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku z novembra 2016 vypracovaný
ŠOP SR. Na území Slovenska sa podľa tohto dokumentu vyskytuje 1020-1490 medveďov hnedých
a predpokladá sa vzostupná tendencia ich počtu. Chýba však zmienka o tom, či je možné zistiť stav
populácie v dotknutom poľovnom revíri Čerín a ak áno, koľko jedincov sa v tomto poľovnom revíri
nachádza, s akou tendenciou ich výskytu (zostupná, vzostupná), koľko synantropných jedincov sa tu
vyskytuje (odhadom) a následky ich konania. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať ani splnenie
tretej kumulatívnej podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého
v poľovnom revíri Čerín.

31. Hoci z praktického hľadiska môže ísť o náročnú činnosť, synantropný jedinec medveďa
hnedého sa vyznačuje jeho nebezpečnosťou pre človeka (napadnutie človeka, ohrozovanie človeka,
vyhľadávanie potravy v blízkosti ľudských sídiel), resp. k poľnohospodárskej úrode. Preto je prísne
špecifikovaný jedinec medveďa hnedého, ktorý sa má usmrtiť na základe povolenej výnimky. Usmrtením
náhodného jedinca medveďa hnedého na základe povolenej výnimky, ktorý nemusí vykazovať znaky
nebezpečenstva pre človeka, sa tak problém so synantropným jedincom nerieši. Za tým účelom
je potrebné v maximálnej možnej miere určiť defektného jedinca medveďa hnedého, ktorý má byť
usmrtený, a jeho charakteristiku pretaviť do rozhodnutia podľa § 40 zákona č. 543/2002 Z.z. Správny
súd považuje za potrebné tiež uviesť, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie
je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže,
ale aj nemusí akceptovať. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ďalší formálny nedostatok žalobou



napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa uvádza výlučne právny
názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor ministra ako
kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 SP prakticky absentuje. Na prvý pohľad
sa tento dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného môže javiť ako formalistický, no súvisí s funkčnou
príslušnosťou orgánu rozhodujúceho o rozklade a jeho vyhodnotením skutkového a právneho stavu veci,
ktorý v predmetnej veci chýba. Nemožno to zhojiť jedinou (poslednou) vetou odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, podľa ktorej minister konštatoval, že bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výroku rozhodnutia. Význam slova „konštatovať“ nevedie k výslovnému súhlasu s predchádzajúcim
stanoviskom poradnej osobitnej rozkladovej komisie - Krátky slovník slovenského jazyka definuje pojem
„konštatovať“ ako hovoriť, povedať a nie ako jednoznačný súhlas. Uvedenie názoru poradného orgánu
ministra je v rozhodnutí relevantný len v prípade, ak by sa minister odklonil od právneho názoru jeho
poradného orgánu a poskytol by argumenty, pre ktoré tak urobil. V predmetnej veci však o tento
prípad nejde, preto nebol daný dôvod na uvedenie záverov osobitnej komisie. Uvedený nedostatok
spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor prezentuje minister alebo
osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade. Vychádzajúc z uvedených skutočností,
citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán
verejnej správy - nedostatočne zistili skutkový stav veci, čo bránilo riadnemu posúdeniu veci; ide o dôvod
na zrušenie jeho rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa
§ 191 ods. 3 písm. a/ SSP.

32. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej
správy zameria na riadne zistenie skutkového stavu v intenciách tohto rozsudku, svoje rozhodnutie
náležite odôvodní v zmysle ustanovenia § 47 SP a uvedie názor funkčne príslušného orgánu verejnej
správy na rozhodnutie o rozklade (ministra) a nie jeho poradného orgánu, pokiaľ sa s ním stotožní. V
napadnutom rozhodnutí sa uvedie názor poradného orgánu ministra len v tom prípade, ak sa minister
od neho odkloní a tento odklon aj náležite odôvodní.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal
náhradu trov konania, pretože od neho nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v
konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP).

34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho



na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1017202062)

  1. 25. 2. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/299/2017 z 25. 2. 2020 (toto rozhodnutie)
  2. 25. 2. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/299/2017 z 25. 2. 2020
  3. 26. 2. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/299/2017 z 26. 2. 2020opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý
  4. 29. 9. 2022Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžk/19/2020 z 29. 9. 2022

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)