Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/106/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202105 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017202105.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: U. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX H., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie 1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX bola žalobcovi podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6, § 82, § 293dq, § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení neskorších predpisov znížená suma invalidného dôchodku od XX.XX.XXXX na sumu XXX,XX eur mesačne. 2. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava svoje rozhodnutie odôvodnila odkazom na zákonné ustanovenie § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého suma invalidného dôchodku je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobcovi nárok na invalidný dôchodok vznikol dňa XX.XX.XXXX. Suma invalidného dôchodku žalobcu sa znížila, pretože z dôvodu zmeny zdravotného stavu žalobcu došlo k zníženiu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola XX %. Žalobcov dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava dňa XX.XX.XXXX s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť XX % od XX.XX.XXXX. Vzhľadom na odborný lekársky posudok zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný znížil žalobcovi sumu invalidného dôchodku. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa XX.XX.XXXX. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko jeho zdravotný stav sa za posledné roky nezmenil a ani nie je predpoklad jeho zlepšenia a žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu. K odvolaniu žalobca priložil dve lekárske správy. Lekársku správu z X. ambulancie zo dňa XX.XX.XXXX so záverom, že zdravotný stav žalobcu má tendenciu k zhoršovaniu, je potencovaný C. a žalobca nie je schopný sústavne vykonávať zamestnanie. Lekársku správu z II. chirurgickej kliniky LFUK zo dňa XX.XX.XXXX, so záverom frekventovanejší výskyt dyskomfortu v abdomene, bez predpokladu zlepšovania stavu, skôr s predpokladom zhoršenia. 4. O žalobcovom odvolaní rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX tak, že v celom rozsahu zamietol žalobcove odvolanie a podľa § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX. 5. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa XX.XX.XXXX, ktorý zotrval na pôvodnom odbornom posudku zo dňa XX.XX.XXXX. Následne bol žalobcov zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava dňa XX.XX.XXXX. Posudkový lekár ústredia žalovaného v posudku zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalobca dňa XX.XX.XXXX utrpel C.. H. hospitalizovaný na oddelení Z. M. v Bratislave, utrpel B., C.. Stav bol komplikovaný rozvojom H. Okrem toho mal žalobca F., U., F., F., F., H.i. B. bola žalobcovi B.. Žalobca absolvoval liečebný rehabilitačný pobyt v Y. a naďalej chodí na kontroly na U.. Dva roky C. robili žalobcovi C. pomocou B. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne uviedol, že následky F. sú zhojené do tej miery, že neumožňujú uznanie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V aktuálnom klinickom obraze žalobcu podľa posudkového lekára sociálneho poistenia pretrváva ľahké obmedzenie funkcie v oblasti H., Y., F. a Q.. G. R. Y. bola B. zachovaná v plnej miere. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ďalej uviedol, že z dokumentovaných odborných vyšetrení vyplýva, že od posledného posúdenia došlo k miernemu zlepšeniu R. F., klinicky s prejavmi M. C.. V klinickom obraze dlhodobo dominuje H. pri v minulosti B.. Objektívne podľa odborného X. nálezu je H. v T., C., C., v súčasnosti D., bez C. R. Y. C.. Neboli diagnostikované žiadne vplyvy T., a preto posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne zvolil dolnú hranicu z najzávažnejšieho stupňa postihnutia. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu žalovaný zhodnotil lekárske správy z T. vyšetrenia zo dňa XX.XX.XXXX, z X. vyšetrení zo dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa 27.09.2017. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného určil choroby U. C. C. G. X. s vplyvom na Y. zaradenej do kapitoly X, oddielu E, položky 3, písmena b) Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť XX %. Za iné zdravotné postihnutia, ktoré odôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o XX %, na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť XX % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava vyhodnotil zdravotný stav žalobcu, zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu a celkovú mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť určil na XX % od XX.XX.XXXX. Podľa žalovaného žalobca nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia zdravotného stavu a následného rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok. Preto suma invalidného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na sumu XXX,XX eur mesačne, zvýšená podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov o X,XX eur mesačne. Dôchodok sa znížil od dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatil. Výška invalidného dôchodku žalobcu bola určená na sumu XXX,XX eur mesačne od XX.XX.XXXX. II. Žaloba 6. Žalobca sa žalobou osobne podanou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa XX.XX.XXXX domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX vo veci zníženia sumy invalidného dôchodku. 7. Žalobca v žalobe uviedol, že nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dňa XX.XX.XXXX bol nie svojim pričinením účastníkom dopravnej nehody. Od XX.XX.XXXX mu vznikol nárok na invalidný dôchodok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť XX %. V roku XXXX absolvoval žalobca poslednú operáciu. Od toho času sa jeho zdravotný stav nezmenil, mal skôr tendenciu zhoršovania. V žiadnej lekárskej správe nebolo uvedené, že by sa zdravotný stav žalobcu zlepšil. Najzávažnejšie ochorenie žalobcu sa podľa Prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. percentuálne posudzuje od XX % do XX %. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne posúdil žalobcov zdravotný stav ako najľahší stupeň, teda XX %, napriek tomu, že k zlepšeniu zdravotného stavu neprišlo. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že žalovaný relevantne neodôvodnil posúdenie jeho zdravotného stavu. Následne opísal svoj zdravotný stav, ktorý aj subjektívne pociťuje ako mierne zhoršený. K žalobe pripojil lekárske správy z X. vyšetrenia v O. nemocnici v H. zo dňa XX.XX.XXXX a z X. vyšetrenia v ambulancii V. kliniky O. nemocnice H. zo dňa XX.XX.XXXX. so záverom, že aktuálne nie je predpoklad zlepšovania stavu, skôr možno predpokladať jeho zhoršovanie aj na úrovni Y. systému, stav nie je možné riešiť X. pre extrémne vysoké riziko komplikácií, nie je vhodné S., kde je potrebná Y. i G. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný na výzvu súdu vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX žiadal žalobu zamietnuť. Vzhľadom na to, že žalobca v správnej žalobe zo dňa XX.XX.XXXX neuviedol žiadne nové námietky oproti jeho odvolaniu zo dňa XX.XX.XXXX, žalovaný sa pridržal skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný má za to, že predmetné rozhodnutie je zákonné a správne. Uviedol, že subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalovaný pri posúdení nároku žalobcu na invalidný dôchodok postupoval správne a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o žiadosti o invalidný dôchodok žalobcu správne, a preto žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Právne posúdenie veci 9. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 10. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 12. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba to, či toto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 13. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 14. Podľa čl. 154 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 15. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 16. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. 18. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 439/2004 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 19. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako XX% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 20. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 21. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 22. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 23. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 24. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 25. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o XX %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 26. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 27. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. 28. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 29. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o XX%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 30. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 31. Podľa § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. 32. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 33. Z administratívneho spisu vyplýva, že v posudzovanej veci žalobca absolvoval kontrolnú lekársku prehliadku dňa XX.XX.XXXX. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa XX.XX.XXXX, žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako XX % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách nie je XX % ale je XX %. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu bolo zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly X, oddielu E, položky 3 písm. b) Prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., X., C., C., s M.e, X. s D., kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne na XX. %. Za iné zdravotné postihnutia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne navýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti o XX % (najviac o XX %). Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava v posudku zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalobca dňa XX.XX.XXXX pri Z. O. s U., C., C.. Utrpel aj F. H. ktoré sú dobre prehojené. Utrpel aj F. B. C. Pre T. bola C. Zdravotný stav bol v ďalšom priebehu Y. a H. V dôsledku B. došlo k vzniku M. v N. Stav bol riešený v roku XXXX aplikáciou G. ktorá bola F. na premostenie S. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava uviedol, že v aktuálnom klinickom obraze žalobcu pretrváva ľahké obmedzenie funkcie v oblasti H. Y. F. a Q.. Podľa dokumentovaných odborných vyšetrení posudkový lekár sociálneho poistenia konštatoval I. Y. klinicky s prejavmi M. W. C. so G. Dlhodobo u žalobcu dominuje H. preto posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť XX. %, zvýšenú za iné zdravotné postihnutie o XX %, celkovo s mierou poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť XX % s dátumom zmeny dňom posúdenia zdravotného stavu, t. j. XX.XX.XXXX. 34. Na základe žalobcom podaného odvolania bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa XX.XX.XXXX, ktorý zotrval na svojom pôvodnom odbornom posudku. 35. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava v posudku zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že sa zhoduje s vypracovaným posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava a trvá na dolnej hranici zákonom predpísaného rozpätia pre rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu. V lekárskom posudku posudkový lekár sociálneho poistenia uviedol, že po podrobnom preskúmaní posudkovej spisovej dokumentácie, novodoloženého odborného lekárskeho nálezu, ako i po vlastnom vyšetrení žalobcu bolo posúdenie jeho zdravotného stavu v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky zo dňa XX.XX.XXXX . v Sociálnej poisťovni, pobočke Bratislava správne. Následky F. sú zhojené do tej miery, že neumožňujú uznanie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V klinickom obraze žalobcu pretrváva ľahké obmedzenie funkcie v oblasti H., Y. F. a Q. Svalová sila R. je obojstranne zachovaná v plnej miere. Podľa dokumentovaných odborných vyšetrení posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne konštatoval mierne zlepšenie R. F. klinicky s prejavmi M. C. so G. Dlhodobo u žalobcu dominuje H. Objektívne podľa odborného X. nálezu je H. C. C. nad W. v súčasnosti v U. bez C. R. po W. je C. X. Y. C.. Neboli diagnostikované žiadne vplyvy na Y. a preto posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zvolil dolnú hranicu z najzávažnejšieho stupňa postihnutia. Žalobca je naďalej V. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v percentách je XX. % od XX.XX.XXXX. 36. V predmetnej veci sa tunajší súd zameral predovšetkým na odvolacie dôvody vznesené žalobcom a najmä na to, či zníženie sumy invalidného dôchodku u žalobcu od XX.XX.XXXX na XXX,XX eur mesačne a tým aj znížená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so XX % na XX % spĺňa zákonné požiadavky na obsah rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje predovšetkým na to, že nakoľko znížením sumy invalidného dôchodku je vážnym spôsobom zasiahnuté do práv žalobcu, tak žalovaný by mal jednoznačne uviesť, v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu dávky (§ 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.), to znamená, že je potrebné jednoznačne uviesť, v čom spočívalo zlepšenie zdravotného stavu žalobcu oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca predložil lekárske správy, ktoré naopak konštatujú prognózu zhoršenia jeho zdravotného stavu, keď v každej z týchto lekárskych správ je vždy rovnaký záver, že u žalobcu nie je predpoklad zlepšovania zdravotného stavu, čo nekorešponduje s odborným posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa XX.XX.XXXX ako aj posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný sa mal vo svojom rozhodnutí zaoberať aj mierou poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola u žalobcu znížená zo XX % na XX %. Podľa názoru správneho súdu posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne neboli tieto zmeny, resp. v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu dávky zdôvodnené a prečo dátum zmeny miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bol u žalobcu stanovený od XX.XX.XXXX, kedy bol zdravotný stav žalobcu posudzovaný. Ako už bolo vyššie spomínané, dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôležitým faktorom, a preto posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne musí jednoznačne uviesť, v čom spočíva zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu dávky podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Malo by byť dostatočným spôsobom zrejmé a odôvodnené, v čom spočívalo zlepšenie zdravotného stavu žalobcu, čo nekorešponduje s lekárskymi nálezmi a vyšetreniami odborných lekárov predloženými žalobcom. Znamená to, že posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne sa musia vysporiadať so všetkými odbornými závermi o zdravotnom stave žalobcu tak, aby súdu bolo vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlené a zdôvodnené, z akého dôvodu má žalobca nárok iba na znížený invalidný dôchodok od určitého dátumu. Odôvodnenie je v tomto smere veľmi dôležité a plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania, ktorým je posilňovanie dôvery občanov v správnosť rozhodovania. 37. Správny súd na základe vyššie zistených skutočností rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX v súlade s § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatkom dôvodov a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť vo veci a rozhodnutie riadne zdôvodniť v zmysle § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, aby zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo v posudku jednoznačne odôvodnené. V danom prípade z predložených lekárskych nálezov skôr vyplýva, že zdravotný stav žalobcu sa zhoršuje, a preto je potrebné, aby posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne reagovali na námietky vznesené žalobcom ako aj na ním predložené lekárske správy, aby došlo k správnemu určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa príslušnej položky Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. 38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. V tomto konaní bol žalobca plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalobcových trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.