KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava27. 5. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/311/2017 z 27. 5. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2020, sp. zn. 1S/311/2017, ECLI:SK:KSBA:2020:1017202154.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/311/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202154
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017202154.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek
senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: Oberbank Leasing s.r.o.,
Prievozská 4/A, Bratislava, IČO: 35 955 015, zastúpený: Nosko & Partners s.r.o., Podjavorinskej 2,
Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102361878/2017 zo dňa
13.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Skutkový a právny stav, rozhodnutia žalovaného

1.Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty Oberbank
Leasing s.r.o., t.j. u žalobcu, daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2016, o výsledku ktorej vyhotovil
Protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho
časti za zdaňovacie obdobie september 2016, č. 101512011/2017 zo dňa 10.07.2017.

2. Žalobca za zdaňovacie obdobie september 2016 podal daňové priznanie dane z pridanej hodnoty
dňa 25.10.2016, v ktorom uviedol nadmerný odpočet vo výške XX.XXX,XX eura.

3. V kontrolovanom období si žalobca uplatnil v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH právo
na odpočítanie dane na základe dodávateľskej faktúry č. L zo dňa 1.XXX.XXX,- eur, z toho 20% DPH
v sume XXX.XXX,- eur za nákup nehnuteľností a pozemkov na ulici X. mája XXX/XX v J.. Predmetné
nehnuteľnosti nakúpil z dôvodu finančného leasingu pre platiteľa I., a.s., z plnení uvedených na faktúre
č. L

Názov Počet Základ dane v EUR 20% DPH v EUR Cena celkom v EUR
Stavba - admin. budova 1 XXX.XXX,XX XXX.XXX,XX X.XXX.XXX,XX
Stavba - objekt garáží 1 XX.XXX,XX XX.XXX,XX XX.XXX,XX
Pozemok - parc.č. XXX/X X XX.XXX,XX XX.XXX,XX XX.XXX,XX
Pozemok - parc.č. XXX/X X XX.XXX,XX X.XXX,XX XX.XXX,XX



Pozemok - parc.č. XXX/X X XX.XXX,XX X.XXX,XX XX.XXX,XX
Celkom: X.XXX.XXX,XX XXX.XXX,XX X.XXX.XXX,XX

4. Predaj predmetu zdaniteľného plnenia bol realizovaný z dôvodu prefinancovania pôvodnej kúpy
nehnuteľnosti. Spoločnosť I., a.s. zakúpila v mesiaci apríl 2016 nehnuteľnosť od pôvodného vlastníka
spoločnosti J. K., a.s. so zámerom budovu následne odpredať financujúcej spoločnosti a stať sa
leasingovým nájomcom.

5. Podľa správcu dane dodávateľ, spoločnosť I. a.s., sa rozhodla v zmysle § 38 ods. 1 zákona o DPH
nehnuteľnosti a pozemky zdaniť, a preto dodávateľ nebol osobou povinnou platiť daň a na faktúre ju
uviedol nesprávne. Žalobca si preto uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH
neoprávnene a bol osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH ako príjemca
plnenia od iného platiteľa z faktúry č. L zo dňa 13.09.2016 vyhotovenej dodávateľom I. a.s., pričom
daň z predmetnej faktúry neodviedol a neuviedol ju na riadku 10 daňového priznania, ani v záznamoch
vedených v zmysle § 70 zákona o DPH.

6. Na základe takto zisteného skutkového stavu Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty rozhodnutím
č. 101771271/2017 zo dňa 16.08.2017 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume XXX.XXX,- eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie september 2016, nadmerný odpočet nepriznal žalobcovi v sume XX.XXX,XX eura
(ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie).

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
102361878/2017 zo dňa 13.11.2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil, nakoľko
nezistil dôvod na jeho zmenu.

II.
Žaloba

8. Žalobca sa včas doručenou žalobou tunajšiemu súdu dňa 28.12.2017 domáhal preskúmania
zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102361878/2017 zo dňa 13.11.2017, ktorým
bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 101771271/2017 zo dňa 16.08.2017, ktorým
bol žalobcovi určený rozdiel v sume XXX.XXX,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
september 2016, pričom nadmerný odpočet žalobcovi nebol priznaný v sume XX.XXX,XX eura.

9. V žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V prvom rade poukázal na ustanovenia § 22, § 28 až § 48 zákona o DPH, ktoré obsahujú
pravidlá pre identifikáciu a určenie základu dane jednotlivých druhov zdaniteľných plnení. Z ustanovenia
§ 38 ods. 1 zákona o DPH vyplýva, že právom dodávateľa - spoločnosti I., a.s. je rozhodnúť sa pre
výber medzi režimom zdanenia svojho plnenia alebo jeho oslobodenia od dane, nie však o povinnosti
prenesenia tejto povinnosti na svojho zmluvného partnera, t.j. žalobcu. Spoločnosť I., a.s. sa rozhodla,
že dodanie nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane.

10. Zdôraznil, že konal podľa faktúry vystavenej spoločnosťou I., a.s., na základe ktorej zaplatil
dojednanú kúpnu cenu vo výške X.XXX.XXX,- eur vrátane 20 % DPH vo výške XXX.XXX,- eur, a teda
daňová povinnosť mu nevznikla a ani nemohla vzniknúť - suma dane, ktorú žalobca uplatnil na zníženie
svojej daňovej povinnosti bola riadne zaplatená spoločnosti I., a.s. ako súčasť ceny poskytnutého
zdaniteľného plnenia, pričom spoločnosť I., a.s. si túto povinnosť vo svojej daňovej evidencii vykázala
ako povinnosť voči správcovi dane. Takýmto postupom je naplnený jeden zo základných princípov
fungovania systému DPH a to princíp neutrality. Spoločnosť I., a.s. DPH na výstupe priznala a následne
odviedla a žalobca spoločnosti I., a.s. DPH riadne zaplatil a uplatnil si odpočet. Nedošlo teda ani k
duplicitnému uplatneniu odpočtu DPH a ani k inému negatívnemu dôsledku narúšajúcemu režim DPH.

11. Poukázal, že v súlade s ustanovením § 72 ods. 5 zákona o DPH platí povinnosť, že za správnosť
údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby, a to aj, ak



je faktúra vyhotovená odberateľom alebo treťou osobou. Práve vzhľadom na skutočnosť, že faktúru
vystavila spoločnosť I., a.s. a nie žalobca, žalobca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah a náležitosti.

12. Žalobca výzvou zo dňa 21.08.2017 požiadal spoločnosť I., a.s., aby v nadväznosti na prvostupňové
rozhodnutie faktúru opravila a zároveň ju vyzval k vráteniu neoprávnene vyúčtovanej a prijatej sumy
DPH vo výške XXX.XXX,- eur. Spoločnosť I., a.s. na výzvu nereagovala a zástupcovia spoločnosti I.,
a.s. na osobných stretnutiach opakovane odmietli vykonať opravu faktúry.

13. Žalobca sa teda ocitol v pozícii, že za dôsledky spôsobené chybným konaním jeho dodávateľa nesie
zodpovednosť on sám, pričom ide o také konanie, ktoré žalobca nevie ovplyvniť. Opravený daňový
doklad od spoločnosti I., a.s. dodnes neobdržal, a preto ani opravu vykonať nemôže. Bez opravenej
faktúry vystavenej spoločnosťou I., a.s. nemá žalobca možnosť na vykonanie akýchkoľvek opravných
zásahov do zápisov vedenej účtovnej evidencie.

14. Zdôraznil, že požiadavka správcu dane zaplatiť rozdiel DPH narúša princíp neutrality systému DPH,
nakoľko uplatňuje voči žalobcovi plnenie daňovej povinnosti, ktorú splnila spoločnosť I., a.s., a teda
požaduje dvojité zdanenie jedného zdaniteľného plnenia. Správca dane tak koná nad rámec a v rozpore
s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH, čím dochádza k neprimeranému obmedzeniu práv žalobcu
ako daňového subjektu z hľadiska princípu neutrality.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca má za to, že správca dane mu neoprávnene
ukladá povinnosti súvisiace s úpravou jeho daňových povinností, nakoľko ide o také povinnosti, ktoré
zo strany žalobcu nie je možné vykonať, a to z dôvodu, že:
1/ žalobca uhradil spoločnosti I., a.s. faktúrou určenú sumu vrátane príslušnej DPH,
2/ daňovú povinnosť voči správcovi dane si splnila spoločnosť I., a.s.,
3/ v súlade s princípom neutrality DPH má žalobca právo na odpočet DPH.

16. Na základe uvedeného žalobca považuje rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného
za nezákonné a obidve rozhodnutia žiada zrušiť.

III.
Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.03.2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Uviedol, že námietky žalobcu sa neodlišujú od jeho námietok uvedených v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia, a preto
sa dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia v plnom rozsahu pridržiava a v celosti naň odkazuje.

IV.
Replika žalobcu

18. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 03.05.2018 zotrval na všetkých dôvodoch
uvedených v žalobe a dodal, že dohady a odporúčania žalovaného o tom, akým spôsobom, a kde si
mali žalobca a spoločnosť I., a.s. dojednať vzájomnú fakturáciu, je pre toto súdne konanie irelevantné.
Relevantné je, že žalobca faktúru č. L. zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej výške X.XXX.XXX,- eur, z toho
20% DPH vo výške XXX.XXX,- eur vystavenú spoločnosťou I. a.s. riadne uhradil a následne si v súlade
so zákonom o DPH v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2016 uplatnil nadmerný
odpočet vo výške XX.XXX,XX eura. Zdôraznil, že v súlade s ust. § 72 ods. 5 zákona o DPH za správnosť
údajov uvedených vo faktúre zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby. Teraz v dôsledku vystavenia
vadnej faktúry správca dane postihuje výlučne žalobcu, ktorému neuznal jeho nárok na uplatnený
odpočet dane z faktúry riadne zaplatenej a evidovanej v jeho daňovej evidencii.
V.
Právne posúdenie veci



19. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v správnom súdnictve
poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej
osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy SR).

22. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

23. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na
konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi a či obsahovo malo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie
orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi.
V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1
písm. a) rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti, v rámci verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

24. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak
tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).

25. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.:
102361878/2017 zo dňa 13.11.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu
pre vybrané daňové subjekty č. 101771271/2017 zo dňa 16.08.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel
v sume XXX.XXX,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2016 a nebol mu
priznaný nadmerný odpočet v sume XX.XXX,XX eura.

26. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-
právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu,
zákon č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu
dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti
daňového subjektu.

27. Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb (§ 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z.).

28. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a
inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento
zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju
bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu
určeniu a vyrubeniu dane (§ 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z.).

29. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 zák. č.
563/2009 Z.z.).



30. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon
alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada (§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 z.z.).

31. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

32. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

33. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

34. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať
s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným
majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné
veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna
hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným
kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

35. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri
prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak
je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania
stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru
nájomcovi.

36. Podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane
dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch
od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej
časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti; platiteľ sa môže
rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Byty a nebytové priestory
sa na účely oslobodenia od dane podľa prvej vety považujú za časť stavby.

37. Podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania
stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie
odsek 1.

38. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

40. Podľa § 69 ods. 1 zák. o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť
daň, ak tento zákon neustanovuje inak.



41. Podľa § 69 ods. 12 písm. c) zák. o DPH, platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je
povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ
rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1.

42. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech.
O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods.
2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP.

43. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či správca dane a následne
aj žalovaný správne (zákonne) za zdaňovacie obdobie september 2016 nepriznal vo vzťahu k žalobcovi
uplatnené odpočítanie dane v sume XX XXX,XX eura na základe faktúry č. L zo dňa XX.XX.XXXX od
dodávateľa I., a.s. za nákup nehnuteľností a pozemkov na ulici 1. A. XXX/XX v J. v celkovej sume X
XXX XXX eur, a to z dôvodu finančného leasingu pre platiteľa I., a.s. Dôvodom nepriznania odpočtu
dane bolo, že žalobca porušil ustanovenie § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH tým, že neodviedol daň
v sume XXX XXX eur z faktúry č. L zo dňa XX.XX.XXXX od dodávateľa I. a.s., keďže tento sa rozhodol,
že dodanie nehnuteľností nebude oslobodené od dane.

44. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období
uplatnil v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH právo na odpočítanie dane na základe
dodávateľskej faktúry č. L zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume X XXX XXX,- eur, z toho 20 % DPH v
sume XXX XXX,- eur za nákup nehnuteľností a pozemkov na ul. 1. A. XXX/XX v J..

45. Predmetná faktúra bola vystavená dodávateľom nehnuteľností a pozemkov spoločnosťou I., a.s.
na základe Kúpnej zmluvy č. XXXXX zo dňa 08.09.2016 uzatvorenej medzi spoločnosťou I., a.s. ako
predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim. Predmetom kúpy boli nehnuteľnosti špecifikované v článku
I zmluvy, a to: pozemky parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X a stavby - súpisné číslo XXX a XXXX
nachádzajúce sa v katastrálnom území J., evidované na LV č. XXXX (ďalej len kúpna zmluva).

46. V zmysle článku II ods. 1 kúpnej zmluvy, predávajúci predáva nehnuteľnosť špecifikovanú v článku
I tejto zmluvy a kupujúci ju kupuje do svojho vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu celkovo vo výške X
XXX XXX eur bez DPH, pričom takto určená kúpna cena pozostáva zo súčtu kúpnych cien za jednotlivé
nehnuteľnosti. Podľa článku II ods. 2 tejto zmluvy, ku kúpnej cene bude pripočítaná príslušná DPH v
zmysle platných právnych predpisov.

47. Predaj predmetu zdaniteľného plnenia bol realizovaný z dôvodu prefinancovania pôvodnej kúpy
nehnuteľností. Spoločnosť I., a.s. zakúpila v apríli 2016 nehnuteľnosť od pôvodného vlastníka
spoločnosti J. K. a.s. so zámerom budovu následne odpredať financujúcej spoločnosti a stať sa
leasingovým nájomcom. Preto zámerom spoločnosti I., a.s. bolo budovu zakúpiť a evidovať ako
"Nehnuteľnosť na predaj" a po schválení celého procesu budovu odpredať leasingovej spoločnosti.

48. Predmet kúpy a v tomto prípade aj uvedený na faktúre č. L zo dňa XX.XX.XXXX bol odovzdaný
na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu dňa 13.09.2016 a od tohto dňa sa
spoločnosť I., a.s. stala leasingovým nájomcom.

49. Rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor č. V 5632/2016 zo dňa 13.09.2016
bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetným nehnuteľnostiam a
uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia v katastrálnom území Trenčín, pričom právne účinky vkladu
nastávajú dňa 13.09.2016. Týmto dňom vznikla aj daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH,
t.j. dňom právoplatného rozhodnutia o povolení prevodu vlastníckeho práva k predmetu fakturácie z
pôvodného vlastníka na nového vlastníka, t.j. v zdaňovacom období september 2016.

50. Kúpna cena X XXX XXX,- eur, bola žalobcom ako kupujúcim uhradená dňa 22.09.2016, vrátane 20%
B. v sume XXX XXX,- eur. (Faktúra od dodávateľa bola uhradená dňa 21.09.2016 peňažným prevodom
vo výške X.XXX.XXX,XX eura, suma XXX.XXX,XX eura bola predmetom zápočtu 1. zvýšenej splátky
nájomcu objektu I., a.s.)



51. V zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 563/2009 Z. z. daňovou kontrolou správca dane zisťuje, alebo
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov (zákon o DPH) a daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na
dosiahnutie jej účelu.

52. Správca dane predmetnou daňovou kontrolou na dani z pridanej hodnoty preveroval splnenie
zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane a vznik daňovej povinnosti v zmysle
ustanovení zákona o DPH, ale zároveň v zmysle ustanovenia § 24 zákona č. 363/2009 Z.z. dbal, aby
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom
nebol viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

53. Účelom daňovej kontroly je teda zistenie, či daňové subjekty v súlade s príslušnými hmotno-právnymi
predpismi plnia svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné
preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z
hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti.

54. Správca dane v rámci daňovej kontroly nevykonal len formálnu kontrolu predložených dokladov, ale
sa zameral predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia vo všetkých vzájomných
súvislostiach. Počas výkonu daňovej kontroly vyplynuli dôvodné pochybnosti o tom, či si žalobca uplatnil
právo na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH z faktúry č.
L od dodávateľa I. a.s. oprávnene. Z dôvodu preverenia dodržania podmienok ustanovených zákonom
o DPH správca dane preveroval, či sa platiteľ I. a.s., ktorý dodával predmet leasingu, rozhodol dodať
nehnuteľnosti oslobodené od dane, alebo sa rozhodol predmetné dodanie v zmysle § 38 ods. 1 zák. o
DPH zdaniť, a teda, či dodávateľovi I., a.s. vznikla daňová povinnosť uvedená na predmetnej faktúre a
teda, či bol osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. l zákona o DPH.

55. Z úkonov správcu dane vykonaných počas daňovej kontroly súd zistil, že správca dane vykonal
rozsiahle dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu a vyvrátenia pochybností, ktoré
vznikli počas daňovej kontroly o tom, či sa platiteľ I. a.s., ktorý dodával predmet leasingu, rozhodol
dodať stavebný pozemok spolu so stavbou oslobodený od dane, alebo sa rozhodol predmetné dodanie
v zmysle ust. § 38 ods. 1 zák. o DPH zdaniť.

56. Z vyššie uvedenej citácie kúpnej zmluvy - článok II ods. l a 2 jednoznačne vyplýva, že spoločnosť
I., a.s. prejavila vôľu, že predmetný predaj nehnuteľností a pozemkov nebude oslobodený od dane.
Uvedený postup umožňuje ustanovenie § 38 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého sa platiteľ môže
rozhodnúť, že dodanie nehnuteľnosti, ktoré je inak v zmysle tohto ustanovenia oslobodené od dane,
od dane oslobodené nebude.

57. Z takto koncipovanej kúpnej zmluvy vyplýva, že dodávateľ I. a.s. sa rozhodol nehnuteľnosti a
pozemky zdaniť, nakoľko ceny za jednotlivé nehnuteľnosti sú uvedené ako základ dane a ku kúpnej
cene bude pripočítaná príslušná DPH.

58. Žalobca namietal, že z ustanovenia § 38 ods. 1 zákona o DPH vyplýva, že právom dodávateľa
spoločnosti I., a.s. je rozhodnúť sa pre výber medzi režimom zdanenia svojho plnenia alebo jeho
oslobodenia od dane, nie však o povinnosti prenesenia tejto povinnosti na žalobcu.

59. K uvedenému súd uvádza, že v preskúmavanej veci medzi účastníkmi nebolo sporné, že spoločnosť
I., a.s. sa rozhodla, že dodanie nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane, t.j. že dodanie nehnuteľnosti
bude zdanené. V tomto prípade je však žalobca ako príjemca plnenia od tohto platiteľa v zmysle ust. § 69
ods. 12 písm. c) zákona o DPH povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti
v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ, t.j. spoločnosť I., a.s. rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH.
To znamená, že v takom prípade sa daňová povinnosť prenáša na prijímateľa plnenia, t.j. kupujúceho -
žalobcu, ktorý je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods.12 písm. c) zákona o DPH. Z uvedeného
dôvodu je preto táto žalobcova námietka nedôvodná a nedôvodná je aj námietka, že požiadavka správcu
dane zaplatiť rozdiel DPH narúša princíp neutrality systému DPH, nakoľko uplatňuje voči žalobcovi
plnenie daňovej povinnosti, ktorú splnila spoločnosť I., a.s., a teda požaduje dvojité zdanenie jedného
zdaniteľného plnenia.



60. Princíp daňovej neutrality je upravený v smernici Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom
systéme DPH (ďalej len smernica). Vychádzajúc zo základného princípu spoločného systému DPH a
tým je princíp daňovej neutrality, podľa ktorého má byť podnikateľ (zdaniteľná osoba) plne zbavený
ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použil na uskutočnenie ekonomických aktivít
podliehajúcich DPH (princíp neutrality). Tento princíp ustálil Súdny dvor vo svojej konzistentnej judikatúre
[pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora spojené prípady C-110/98 až C-147/98 Gabalfrisa SL a iní
proti Agencia Estatal de Administración Tributaria (AEAT) ods. 44].

61. V zmysle čl. 137 ods. 1 písm. b/ smernice, členské štáty môžu zdaniteľným osobám poskytnúť
možnosť voľby v otázke zdanenia dodania budov alebo častí budov a pozemkov, na ktorých stoja. Podľa
odseku 2 uvedeného článku členské štáty stanovia pravidlá pre využitie uvedenej možnosti a môžu
obmedziť rozsah pôsobnosti tejto možnosti. Smernica bola transponovaná do zákona o DPH, konkrétne
do § 38 ods. 1. Pri výklade uvedenej smernice je potrebné vychádzať z eurokonformného výkladu
slovenských daňových predpisov v súlade s európskou legislatívou, ktorý je potvrdený judikatúrou
Súdneho dvora Európskej únie.

62. I Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 5Sžf 53/15 konštatoval, že zásada daňovej neutrality vyjadrená
v Smernici má zabezpečiť, aby subjekt, ktorý znáša DPH počas výrobného procesu, bol schopný
získať túto daň späť, k čomu dôjde po prenesení tejto dane na nasledujúci článok výrobného reťazca.
Vnútroštátne právo je preto potrebné vykladať tak, aby bolo prednostne zabezpečené uplatnenie zásady
daňovej neutrality v oblasti DPH. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-35/05 Reemtsma Cigarettenfabriken, v ktorom Súdny dvor špecificky zdôraznil,
že kde by vrátenie DPH bolo nemožné alebo nadmerne obtiažne, členské štáty musia poskytnúť
prostriedky nevyhnutné k umožneniu odpočítania si vyfakturovanej dane príjemcom v záujme dodržania
princípu efektívnosti" (rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 2007, Reemtsma Cigarettenfabriken GmbH
proti Ministero delle Finanze, vec C-35/05). O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Žalovaný
a správca dane postupovali v súlade s eurokonformným výkladom uvedeného ustanovenia zákona o
DPH. I podľa názoru súdu k duplicitnému uplatneniu odpočtu DPH alebo inému negatívnemu postupu
narúšajúcemu neutralitu DPH v predmetnom konaní nedošlo.

63. Správny súd zhodne so zistením správcu dane konštatuje, že žalobcovi v tomto prípade vznikla
povinnosť odviesť DPH z dodaných tovarov a služieb podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH a
zároveň má nárok na odpočet DPH z dodaných tovarov a služieb avšak až po splnení podmienok § 49
až § 51 zákona o DPH.

64. Podľa názoru súdu si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre č. L zo dňa
XX.XX.XXXX podľa § 49 ods. l zákona o DPH neoprávnene, pretože dodávateľ nebol osobou povinnou
platiť daň a iba ju nesprávne uviedol na faktúre, vyčíslil základ dane a 20% sadzbu dane.

65. Tak, ako aj žalovaný uviedol, žalobca i jeho dodávateľ mohli riešiť spôsob fakturácie predmetných
nehnuteľností z hľadiska uplatnenia DPH už v rámci podmienok uzavretej kúpnej zmluvy. Žalobca mal
taktiež možnosť kontroly správnosti fakturácie kontrolou prijatej faktúry. Neobstojí teda tvrdenie žalobcu,
že vzhľadom k tomu, že faktúru vystavila spoločnosť I. a. s., nemal možnosť ovplyvniť jej obsah a
náležitosti. Napokon aj sám žalobca v žalobe uvádza, že požiadal spoločnosť I. a.s., aby faktúru opravila
a zároveň ju vyzval k vráteniu neoprávnene vyúčtovanej a prijatej sumy DPH vo výške XXX.XXX,- eur.
Sám teda uznal, že jeho dodávateľ vystavil chybnú faktúru a že neoprávnene vyúčtoval a prijal od neho
DPH.

66. Žalobca však v zmysle ust. § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH ako osoba povinná platiť daň mal
povinnosť platiť daň, pričom daň neodviedol, čím porušil § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH tým, že bol
osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH ako príjemca plnenia od iného
platiteľa z faktúry č. L. zo dňa XX.XX.XXXX vyhotovenej dodávateľom I. a.s.

67. Daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH dodávateľovi I. a.s. pri nehnuteľnostiach a
pozemkoch spojených s nehnuteľnosťami uvedenými na faktúre č. L zo dňa XX.XX.XXXX nevznikla.
Daň uvedená na predmetnej faktúre vyhotovenej dodávateľom I., a.s. nie je splatná v zmysle § 69 ods. 1
zákona o DPH, ale jej platenie dane vyplýva z ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o DPH, nakoľko osobou
povinnou platiť daň je odberateľ v zmysle § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH a dodávateľ na faktúre



uviedol DPH, táto daň je splatná len z titulu jej uvedenia na faktúre a nie je u kupujúceho odpočítateľnou
daňou.

68. Správca dane daňovú kontrolu vykonával u žalobcu, preto závery z nej prijaté mohli byť vyvodené len
voči žalobcovi. Podľa vyjadrenia žalovaného dodávateľ spoločnosť I. a.s. bol správcom dane upozornený
na dodržiavanie ustanovenia § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH v nadväznosti na § 74 zákona o DPH.
Povinnosť opravy dokladu vyplýva daňovému subjektu, ktorá ho nesprávne vystavila, a to v zmysle ust.
§ 10 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, podľa ktorého účtovná jednotka je povinná vyhotoviť
účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje.

69. Správca dane nárok na odpočítanie dane z predloženej faktúry č. L zo dňa XX.XX.XXXX uznal na
základe uvedenia dane v záznamoch v zmysle § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH v nadväznosti na
§ 51 ods. 1 písm. b) zákona o DPH. Žalobca však nepriznal daňovú povinnosť, ktorá mu vyplývala
z ustanovenia § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH. Zosúladenie žalobcovej daňovej povinnosti so
zákonom o DPH je možné podaním dodatočného daňového priznania na DPH za zdaňovacie obdobie
september 2016, v zmysle ktorého si môže uplatniť vrátenie nesprávne odvedenej dane. Usporiadanie
si vzájomných vzťahov je však len v kompetencii žalobcu a spoločnosti I., a.s.

70. Práve postup žalobcu, keď zaplatil predmetnú daň vzťahujúcu sa na nehnuteľnosti dodávateľovi,
ako aj postup jeho dodávateľa tým, že odviedol túto daň daňovému úradu je v rozpore s ust. § 69 ods.
12 písm. c) zákona o DPH, okrem zaplatenia dane vzťahujúcu sa na dodanie pozemku - parc. č. XXX/X
- pri ktorom vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH dodávateľovi I. a nedošlo k jej
prenosu na daňový subjekt. Nárok na odpočítanie dane z predloženej faktúry č. L zo dňa XX.XX.XXXX
správca dane uznal na základe uvedenia dane v záznamoch v zmysle § 49 ods. 2 písm. b) zákona o
DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. b) zákona o DPH. Žalobca však nepriznal daňovú povinnosť,
ktorá mu vyplývala z ustanovenia § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH.

71. Podľa názoru súdu skutkový stav, tak ako ho zistil správca dane, žalobca žiadnym spôsobom a ani
dôkazom predloženým správcovi dane a ani v odvolacom konaní nespochybnil a pochybnosti správcu
dane nevyvrátil.

72. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného
hodnotenia dôkazov vyplývajúcu zo zákona o správe daní, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať,
aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie,
možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný
potvrdil, zodpovedá zásadám logického myslenia a medziam správneho uváženia a je v súlade aj s
hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, a preto vec aj správne právne posúdil.

73. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žalobcove
námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané
rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 190 SSP
zamietol.

74. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému nepriznal
právo na ich náhradu, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

75. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia,
prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich



skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1017202154)

  1. 27. 5. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/311/2017 z 27. 5. 2020 (toto rozhodnutie)
  2. 27. 5. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/311/2017 z 27. 5. 2020
  3. 27. 5. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/311/2017 z 27. 5. 2020