Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/1/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200006 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200006.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Coca-Cola HBC Česko a Slovensko, s.r.o., IČO: 41189698, so sídlom v Českej republike, Praha - Kyje, Českobrodská 1329, zastúpeného spoločnosťou Art or Iuris, s.r.o., IČO: 51038315, so sídlom v Bratislave, Panenská 668/24, za ktorú koná advokát JUDr. Rastislav Kuklis, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42499500, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1402179/2017 zo dňa 20.10.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1402179/2017 zo dňa 20.10.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca je od 1.4.2017 právnym nástupcom zaniknutého daňovníka Coca-Cola HBC Česko a Slovensko, s.r.o., IČO: 31340628, naposledy so sídlom v Bratislave, Tuhovská 1, P. O. Box 37, v dôsledku cezhraničného zlúčenia ku dňu 1.4.2017, ktoré bolo v obchodnom registri vyznačené dňa 25.5.2017. 2. Právny predchodca žalobcu (Coca-Cola HBC Česko a Slovensko, s.r.o., IČO: 31340628, naposledy so sídlom v Bratislave, Tuhovská 1, P. O. Box 37) podal daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016. 3. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty rozhodnutím č. 470056/2017 zo dňa 3.5.2017 vyrubil spoločnosti Coca-Cola HBC Česko a Slovensko, s.r.o., IČO: 31340628, so sídlom v Bratislave Tuhovská 1, P.O.Box 37, rozdiel dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2006 v sume XX.XXX,XX €. Správca dane za daňové výdavky neuznal náklady na manažérske služby do výšky 50 % z pôvodnej neuznanej časti uvedenej protokole z daňovej kontroly, t.j. 50 % zo sumy XX.XXX.XXX,XX SKK (XXX.XXX,XX €). V zmysle vyššie uvedeného v nadväznosti na § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 595/2003 Z.z.) správca dane neuznal za daňové výdavky náklady na manažérske služby vo výške X.XXX.XXX,XX SKK (XXX.XXX,XX €), ani sumu úrokov vo výške X.XXX.XXX,XX SKK (XX.XXX,XX €) v zmysle § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z.z. Správca dane upravil základ dane daňového subjektu o sumu XX.XXX.XXX,- SKK (XXX.XXX,XX €). Správca dane zmenil alokačný kľúč vzhľadom na účel zabezpečenia manažérskych služieb (nárast tržieb a zisku a celkové zlepšenie trhovej pozície žalobcu) tak, že skúmal objem predaných produktov, zatiaľ čo žalobca použil ako alokačný kľúč pomer počtu zamestnancov CCB SR k celkovému počtu zamestnancov integrovaného celu CCB ČR/CCB SR. Podľa správcu dane žalobcom zvolený alokačný kľúč neodrážal v dostatočnej miere cieľ, reálne okolnosti a skutočnosti pri poskytovaní manažérskych služieb. Pri poskytovaní vnútroskupinových manažérskych služieb za zdaňovacie obdobie roka 2006 správca dane aplikoval čl. 9 Zmluvy medzi ČSSR a Rakúskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku publikovanej v zbierke zákonov pod č. 48/1979 Zb. v spojení s § 1 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. Podľa správcu dane časť z celkovej fakturovanej sumy XX.XXX.XXX,XX SKK (XXX.XXX,XX €) za manažérske služby nespĺňa definíciu daňového výdavku a nemala byť v roku 2006 zahrnutá do daňových výdavkov. Právny predchodca žalobcu zaúčtoval do nákladov aj úroky z vnútroskupinového úveru od spoločnosti Coca-Cola HBC Finance B.V., Holandsko, v sume X.XXX.XXX,XX SKK (XX.XXX,XX €). Správca dane však túto sumu podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z.z. a § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP alebo Daňový poriadok) nezahrnul do daňových výdavkov uvedenú sumu úrokov. Neuznal ani úpravu odpisov dlhodobého nehmotného majetku softvér SAP R/3. 4. Žalovaný rozhodnutím č. 1402179/2017 zo dňa 20.10.2017 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 470056/2017 zo dňa 3.5.2017 ako vecne a právne správne; za daňovníka v rozhodnutí označil spoločnosť Coca-Cola HBC Česko a Slovensko s.r.o., IČO: 31340628, so sídlom v Bratislave, Tuhovská 1, P.O.Box 37. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom správcu dane a so zisteným skutkovým stavom. II. Žaloba 5. Žalobca, spoločnosť Coca-Cola HBC Česko a Slovensko, s.r.o., IČO: 41189698, so sídlom v Českej republike, Praha - Kyje, Českobrodská 1329 (ďalej len žalobca), sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1402179/2017 zo dňa 20.10.2017, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 470056/2017 zo dňa 3.5.2017 a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. 6. Namietal, že v napadnutom rozhodnutí je označený ako daňový subjekt taká obchodná spoločnosť, ktorá zanikla ešte pred začatím odvolacieho daňového konania. Žalobca je právnym nástupcom spoločnosti Coca-Cola HBC Česko a Slovensko, s.r.o., IČO: 31340628, DIČ: 2020342280, naposledy so sídlom v Bratislave, Tuhovská 1, P.O. Box 37, ktorá zanikla v dôsledku jej cezhraničného zlúčenia so žalobcom. Uvedená spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra dňa 25.5.2017 (teda po 3.5.2017, kedy bolo vydané prvostupňové rozhodnutie), a to ku dňu účinnosti cezhraničného zlúčenia, ktorým bol deň 1.4.2017. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu hneď v úvode svoje právne nástupníctvo deklaroval. Sám žalovaný v rámci daňového odvolacieho konania a ešte pred vydaním rozhodnutia už so žalobcom ako s právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti komunikoval, keď mu oznámil, že nebude môcť o odvolaní rozhodnúť v lehote 60 dní od jeho podania. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa jeho názoru nulitným aktom, pretože považuje za dotknutý daňový subjekt neexistujúcu obchodnú spoločnosť. 7. Žalobca namietal aj aplikáciu čl. 9 medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Skutočnosť, že v danom prípade nebol a nemohol byť uplatnený čl. 9 zmienených zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, podľa jeho názoru vyplýva z povahy tohto článku a z relevantného ústavnoprávneho rámca. Čl. 9 medzinárodnej zmluvy nie je samovykonateľný, nezakladá práva a povinnosti fyzických a právnických osôb a na jeho vykonanie (v záujme dosiahnutia jeho vnútroštátnej aplikovateľnosti) je nevyhnutne potrebný vnútroštátny zákon. Iba takýto zákon je potom právnym základom pre práva a povinnosti vnútroštátnych fyzických a právnických osôb. Povaha čl. 9 zároveň určuje, že nemá v zmysle Ústavy SR prednosť pred zákonmi SR. 8. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože je založené aj na § 17 ods. 5 v spojení s § 18 zákona č. 595/2003 Z.z., ktoré zakotvujú úpravu základu dane zahraničnej závislej osoby (žalobcu) o rozdiel cien pri vzájomných obchodných vzťahoch s inými zahraničnými závislými osobami oproti cenám používaným medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch. Citovaný zákon definuje v § 2 písm. r/ zahraničnú závislú osobu iba ako tuzemskú osobu, ktorá je určitým spôsobom prepojená so zahraničnou osobou. Zahraničnou závislou osobou môže byť teda len tuzemská (slovenská) osoba. Spoločnosti CCB ČR, CCB MS Rakúsko a CCF BV Holandsko, resp. aj CC Beverages Holdings II B.V. Holandsko nie sú tuzemskými právnickými osobami. 9. Porovnávacia analýza a odvetvová analýza, okrem toho že sú zjavne nesprávne a neadekvátne, boli vypracované až v odvolacom konaní správcom dane na pokyn žalovaného bez toho, aby o nich upovedomil žalobcu a aby sa s nimi mohol pred vydaním napadnutého rozhodnutia oboznámiť, čo je v rozpore s § 74 ods. 3 DP. Pri vypracovaní uvedených analýz bol s vysokou pravdepodobnosťou narušený princíp dvojinštančnosti daňového konania. 10. Žalobca trvá na tom, že ním zvolený pôvodný alokačný kľúč (určený podľa pomeru zamestnancov) bol správny. Alokačný kľúč uplatnený žalovaným nereflektuje na skutočnú povahu uvedených manažérskych služieb a stanovenie odplaty za ne. Samotné služby poskytnuté žalobcovi podľa Zmluvy o poskytovaní manažérskych služieb ČR nie sú schopné mu priamo priniesť príjem, obrat alebo tržbu. Okrem toho nie je zrejmé, aký vplyv majú alebo môžu mať relevantné náklady (spolu)určujúce odplatu za predmetné služby a spočívajúce v nákladoch na mzdy príslušných manažérov, odpisy áut manažérov, resp. poplatky za operatívny prenájom áut používaných manažérmi a na zvýšenie predaja nealkoholických nápojov na strane žalobcu. 11. V dôsledku napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, došlo právoplatne k tomu, že základ dane za rok 2006 bol zvýšený o časť nákladov na služby, ktoré mu boli poskytnuté podľa zmluvy o poskytovaní manažérskych služieb Rakúsko. Daňové orgány spochybnili jednotný alokačný kľúč, no neodôvodnili, ako dospeli práve k takej sume, o ktorú zvýšili základ dane. 12. Napadnutým rozhodnutím bol potvrdený záver správcu dane o prekvalifikovaní úveru poskytnutého podľa úverovej zmluvy zo strany spoločnosti BBF BV Holandsko na bezodplatný vklad spoločníka žalobcu (t.j. spoločnosti CC Beverages Holdings II B.V. Holandsko) do jeho imania na úhradu strát, ktorý mal byť údajne poskytnutý prostredníctvom jeho dcérskej spoločnosti CCF BV Holandsko. V dôsledku toho žalovaný neuznal náklady na všetky zaplatené úroky z úveru ako daňový výdavok a o príslušnú sumu zvýšil základ dane z príjmov na strane žalobcu. Žalovaný tak urobil s odôvodnením, že v prípade uvedených úrokov ako takých nie je možné hovoriť o transakcii, ktorá by bola v súlade s princípmi nezávislého vzťahu podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z.z. Správca dane a žalovaný prekvalifikovali úver iba na základe hypotetických úsudkov, bez analýzy dlhovej kapacity žalobcu preukazujúcej výšku finančných prostriedkov a úroku, ktoré by tretia strana poskytla alebo neposkytla žalobcovi za daných okolností, ako aj bez dostatočných korešpondujúcich zistení. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/50/2013 zo dňa 4.3.2013. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. IV. Replika žalobcu 14. Žalobca v replike zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. V. Pojednávanie 26. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 22.4.2020 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. 27. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 595/2003 Z.z. a Daňového poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantné právne predpisy 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa 4 ods. 2 písm. c/ DP osobami zúčastnenými na správe daní sú daňový subjekt, ktorým je osoba, ktorej tento zákon alebo osobitné predpisy ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva; na účely tohto zákona a osobitných predpisov sa organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo svojom mene, považuje za právnickú osobu. 30. Podľa § 63 ods. 1 DP ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 63 ods. 3 písm. c/ DP ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu. 32. Podľa § 2 písm. a/ až písm. c/ zákona č. 595/2003 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba (písm. a/); predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12 (písm. b/); príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou (písm. c/). VII. Posúdenie veci správnym súdom 33. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2006 subjektu označenému v prvostupňovom aj druhostupňovom rozhodnutí ako Coca-Cola HBC Česko a Slovensko, s.r.o., IČO: 31340628, so sídlom v Bratislave, Tuhovská 1, P.O.Box 37. Správny súd sa primárne zaoberal námietkou žalobcu o nulite druhostupňového rozhodnutia 34. Správny súd poukazuje na stabilné závery súdnej praxe aj právnej teórie, že názov (obchodné meno) právnickej osoby aj identifikačné číslo sú jej nevyhnutnými pojmovými znakmi a slúžia predovšetkým na jej identifikáciu, a tým na odlíšenie od ostatných subjektov. Ak daňové orgány vyrubili daň niekomu, kto v čase vydania rozhodnutia v právnom slova zmysle neexistoval, a tomuto rozhodnutia aj adresovali, ide o akty nulitné, čo je dôvodom, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/99/2000). 35. Správne akty, ktorých chybovosť dosahuje takú mieru, že nemožno o nich ako o správnych aktoch hovoriť, sú akty nulitné. Nulita aktu nastáva z dôvodu neexistencie kompetencie správneho orgánu správny akt vydať, absolútneho nedostatku predpísanej formy aktu, absolútneho omylu v osobe adresáta aktu, založenia požiadavky fakticky nemožného plnenia, neurčitosti či nezmyselnosti aktu. 36. V predmetnej veci je nesporné, že pôvodný daňovník, ktorý podal daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za rok 2006, zanikol cezhraničným zlúčením ku dňu 1.4.2017, pričom v obchodnom registri bol výmaz vykonaný dňa 25.5.2017, teda v medziobdobí (počas odvolacieho daňového konania) od vydania prvostupňového rozhodnutia dňa 3.5.2017 do vydania druhostupňového rozhodnutia dňa 20.10.2017. Právny nástupca pôvodného daňovníka spoločnosť Coca-Cola HBC Česko a Slovensko, s.r.o., IČO: 41189698, so sídlom v Českej republike, Praha - Kyje, Českobrodská 1329, v podanom odvolaní svoje právne nástupníctvo presne deklaroval a žalovaný s ním ako s právnym nástupcom v odvolacom konaní aj komunikoval. Avšak, v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí žalovaný neoznačil právneho nástupcu pôvodného daňovníka, ale v tom čase už neexistujúceho pôvodného daňovníka Coca-Cola HBC Česko a Slovensko, s.r.o., IČO: 31340628, naposledy so sídlom v Bratislave, Tuhovská 1, P. O. Box 37, ktorý nie je v odvolacom daňovom konaní nositeľom žiadnych práv a povinností. Správny súd dospel k záveru, že v odvolacom daňovom konaní a v druhostupňovom rozhodnutí č. 1402179/2017 zo dňa 20.10.2017 došlo k absolútnemu omylu v osobe daňového subjektu, čo spôsobuje jeho nulitu. 37. Vzhľadom na to, že v predmetnom správnom konaní došlo k takej vade (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP), ktorá sama o sebe spôsobuje nulitu, resp. neexistenciu správneho rozhodnutia v ňom vydaného, správny súd sa s poukazom na vyššie uvedené meritórnymi námietkami žalobcu uvedenými v žalobe nezaoberal, pretože sa nemôže zaoberať námietkami proti rozhodnutiu, ktoré neexistuje. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1SZa/11/2016 zo dňa 31.5.2016. 38. Sumarizujúc správny súd uvádza, že v žalobou napadnutom rozhodnutí došlo k takej vade, ktorá spôsobila jeho nulitu, čo je dôvodom na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP. Správny súd zároveň rozhodol aj o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP, pretože odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal existujúci subjekt - žalobca spoločnosť Coca-Cola HBC Česko a Slovensko, s.r.o., IČO: 41189698, so sídlom v Českej republike, Praha - Kyje, Českobrodská 1329 - ako právny nástupca zaniknutého daňovníka a o jeho odvolaní je potrebné právoplatne rozhodnúť v zmysle § 72 a nasl. DP. Žalovaný bude v odvolacom konaní konať so subjektom, ktorý odvolanie podal (žalobca v predmetnej právnej veci) a je právnym nástupcom zaniknutého pôvodného daňovníka spoločnosti Coca-Cola HBC Česko a Slovensko, s.r.o., IČO: 31340628, naposledy so sídlom v Bratislave, Tuhovská 1, P. O. Box 37. 39. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). 40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).