Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/7/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200048 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200048.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Biely Dom s. r. o., so sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 498, zastúpený advokátom JUDr. Marek Horník, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, reg. č. SAK: 5898, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 1488736/2017 zo dňa 06.12.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Daňový úrad Bratislava na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „DP“) a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), svojím rozhodnutím Číslo: 9102304/5/4857947/2013 zo dňa 29.10.2013, podľa § 35 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v nadväznosti na § 165 ods. 2 DP uložil žalobcovi pokutu vo výške XX,XX EUR z rozdielu nadmerného odpočtu vyplývajúceho z podaného dodatočného daňového priznania dne z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008. 2. Žalobca podal proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie podaním doručeným Daňovému úradu Bratislava dňa 28.11.2013, o ktorom rozhodol žalovaný podľa § 74 ods. 4 DP pod Číslom: 1488736/2017 zo dňa 06.12.2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba. 3. Žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 15.01.2018 sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného pod Číslom: 1488736/2017 zo dňa 06.12.2017, ktoré žiada zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade s DP, pretože došlo k uloženiu pokuty po uplynutí prekluzívnej lehoty. 4. Žalobca uviedol, že Daňový úrad Bratislava, ako prvostupňový orgán, vydal rozhodnutie Číslo: 9102304/5/4857947/2013 zo dňa 29.10.2013, ktorým žalobcovi podľa § 35 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 DP uložil pokutu vo výške XX,XX EUR z rozdielu nadmerného odpočtu vyplývajúceho z podaného dodatočného daňového priznania DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 26.11.2013 odvolanie a žiadal, aby daňový úrad napadnuté rozhodnutie zrušil. Daňový úrad vyzval žalobcu na doplnenie odvolania, na čo žalobca odpovedal listom zo dňa 30.01.2014. Následne daňový úrad rozhodnutím č. 9102304/5/975909/2014 zo dňa 14.03.2014 označenom ako „Oznámenie“ s odkazom na § 13 ods. 9 DP žalobcovi oznámil, že nakoľko žalobca údajne svoje odvolanie nedoplnil o požadované údaje, daňový úrad považuje odvolanie za nepodané. Žalobca napadol uvedené rozhodnutie správnou žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave pod sp.zn. 1 S/88/2014-27 zo dňa 05.02.2015 tak, že žalobu zamietol. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky pod sp.zn. 8Sžf/35/2015 zo dňa 28.09.2017 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9102304/5/975909/2014 zo dňa 14.03.2014, ktorým nepovažuje odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane za podané zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. 5. Listom zo dňa 27.11.2017 upovedomil Daňový úrad Bratislava žalobcu, že odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty Číslo: 9102304/5/4857947/2013 zo dňa 29.10.2013, postúpil odvolaciemu orgánu. Žalovaný rozhodnutím Číslo: 1488736/2017 zo dňa 06.12.2017 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty. Týmto rozhodnutie Daňového úradu Bratislava Číslo: 9102304/5/4857947/2013 zo dňa 29.10.2013 o uložení pokuty nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť najskôr až 18.12.2017, kedy bolo o odvolaní riadne rozhodnuté. 6. Žalobca namieta, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore s platnými právnymi normami, pretože žalovaný nepostupoval v súlade s DP, pretože podľa § 155 ods. 12 písm. a) DP, pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) až d), i) a j) DP. Keďže žalobcovi bola uložená pokuta za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i) DP, k právoplatnému uloženiu pokuty došlo až po uplynutí zákonnej doby stanovenej DP. Žalobca sa dopustil správneho deliktu dňa 26.01.2009, lehota na uloženie pokuty tak začala plynúť od 31.12.2009 a skončila uplynutím piatich rokov od konca roka, v ktorom sa žalobca dopustil správneho deliktu, t.j. 31.12.2014. K právoplatnému uloženiu pokuty došlo až dňa 18.12.2017, t.j. rozhodnutím žalovaného o odvolaní žalobcu (rozsudkom NS SR sp.zn. 8Sžf/35/2015 zo dňa 28.09.2017 bolo prvostupňové rozhodnutie správcu dane o nepodaní odvolania zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie), t.j. stále sa konalo o podanom odvolaní. 7. Žalobca je názoru, že žalovaný po správnosti mal rozhodnúť tak, že napadnuté rozhodnutie mal zrušiť z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty podľa § 155 ods. 12 písm. a) DP. Takýto postup by bol aj plne v súlade s ústavnou zásadou conditio sine qua non zakotvenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kedy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. III. Vyjadrenie žalovaného. 8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu elektronicky dňa 23.03.2018 s tým, že zotrváva na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí v ktorom sa vysporiadal s námietkami žalobcu a navrhol žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. 9. Žalovaný s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade s DP, pretože došlo k právoplatnému uloženiu pokuty po uplynutí prekluzívnej lehoty, nesúhlasí a v tejto súvislosti poukázal na úkony súvisiace s predchádzajúcim konaním, ktoré mali vplyv na odstúpenie podaného odvolania odvolaciemu orgánu dňa 28.11.2017. Žalobca podal proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava Číslo: 9102304/5/4857947/2013 zo dňa 29.10.2013 odvolanie, v ktorom uviedol, „že aj keď nedošlo k uplynutiu lehoty na vyrubenie pokuty, správca dane rozhodnutie vydal po neúmerne dlhom čase od zistenia rozhodujúcej skutočnosti a takéto rozhodnutie preto nie je v súlade s právom na ústavou Slovenskej republiky garantované predvídateľné a primerane rýchle rozhodovanie orgánov verejnej moci.“ Daňový úrad Bratislava po prijatí odvolania zaslal žalobcovi výzvu číslo 9102304/5/5430745/2013 zo dňa 27.12.2013, ktorou vyzval žalobcu na doplnenie podaného odvolania a to uvedenie rozporu s právnymi predpismi alebo skutkovým stavom, ktorý by preukazoval nesprávnosť či nezákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia a predloženie listinných dôkazov, ktoré preukazujú odôvodnenosť podaného odvolania. Žalobca na výzvu reagoval podaním zo dňa 30.01.2014, v ktorom označil výzvu daňového úradu za nedôvodnú a nezákonnú, a opäť uviedol iba nesúlad napadnutého rozhodnutia s Ústavou Slovenskej republiky s čl. 1 ods. 1 veta prvá, podľa ktorej je Slovenská republika právny štát. 10. Daňový úrad Bratislava odpoveď žalobcu vyhodnotil ako nedostatočnú, ktorá nemôže byť podkladom pre rozhodovanie druhostupňového orgánu o odvolaní a v zmysle § 13 ods. 9 DP zaslal žalobcovi oznámenie č. 9102304/5/975909/2014 zo dňa 14.03.2014, ktorým žalobcovi oznámil, že podanie odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty č. 9102304/5/4857947/2013 zo dňa 26.11.2013 považuje za nepodané, pretože daňový subjekt výzve správcu dane v plnom rozsahu nevyhovel. Daňový úrad Bratislava postupoval v súlade s § 72 ods. 5 DP, podľa ktorého ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán je povinný postupovať podľa druhej vety ustanovenia § 13 ods. 9, v zmysle ktorého, ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. 11. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti oznámenia Daňového úradu Bratislava č. 9102304/5/975909/2014 zo dňa 14.03.2014, ktorý zamietol žalobu s odôvodnením, že podľa jeho názoru daňový úrad postupoval správne. Proti rozsudku krajského súdu sp.zn.1S/88/2014 zo dňa 05.02.2015 podal žalobca odvolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal rozsudok pod sp.zn. 8Sžf/35/2015 zo dňa 28.09.2017, ktorým s poukazom na § 250j ods. 1 OSP zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, že rozhodnutie (oznámenie) žalovaného - Daňového úradu Bratislava č. 9102304/5/975909/2014 zo dňa 14.03.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu „v danom prípade odvolanie žalobcu spĺňalo všetky zákonom predpísané formálne náležitosti podľa ustanovenia § 13 a § 72 ods. 4 zákona o správe daní, a preto nebol dôvod na postup žalovaného podľa ustanovenia § 13 ods. 8 zákona o správe daní“. Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, že „prvostupňový orgán nie je oprávnený skúmať skutkové dôvody odvolania, ale len formálne náležitosti odvolania, t.j. či odvolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti podľa § 72 ods. 4 zákona o správe daní (formálne náležitosti), ale neprináleží mu skúmať skutkové náležitosti a tvrdenia odvolateľa, okrem prípadu ak je oprávnený v rámci autoremedúry odvolaniu vyhovieť a svoje rozhodnutie zmeniť. Inak je prvostupňový správny orgán povinný odvolanie postúpiť odvolaciemu orgánu, ktorý je oprávnený preskúmať v rámci odvolacieho konania skutkové dôvody podaného odvolania, vyhodnotiť odvolacie dôvody a o odvolaní rozhodnúť. V danom prípade tak žalovaný nepostupoval, a preto bolo na mieste jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného (daňového úradu) bude následne vec predložiť odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.“ Následne prvostupňový orgán dňa 28.11.2017 postúpil odvolanie spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, teda postupoval v súlade s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR. 12. Žalovaný v súlade s § 74 ods. 2 DP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podaného odvolania a v tejto súvislosti poukázal na zistený skutkový stav vyplývajúci z prvostupňového rozhodnutia, podľa ktorého, Daňový úrad Bratislava uložil žalobcovi pokutu podľa § 35 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 DP vo výške XX,XX EUR, z rozdielu nadmerného odpočtu vyplývajúceho z podaného dodatočného daňového priznania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008. Dodatočné daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 žalobca podal dňa 03.02.2010, t.j. po započítaní a vrátení nadmerného odpočtu deklarovaného v riadnom daňovom priznaní, ktoré daňový subjekt podal dňa 26.01.2009. Na základe uvedeného žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že správneho deliktu sa dopustil dňa 26.01.2009 a lehota na uloženie pokuty tak začala plynúť od 31.12.2009, a to z dôvodu, že žalobca podal za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 dodatočné daňové priznanie dane z pridanej hodnoty dňa 03.02.2010, ktorým si znížil uplatnený nadmerný odpočet uvedený v riadnom daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty podanom dňa 26.01.2009 o sumu XX.XXX,- Sk, čo predstavuje X.XXX,XX EUR po prepočte stanoveným konverzným kurzom X,- euro = XX,XXXX Sk (prepočítanú sumu správca dane zaokrúhlil v súlade s § 20 ods. 2 vyhlášky MF SR č. 75/2008 Z.z.). Na základe uvedeného je zrejmé, že lehota na uloženie pokuty začala plynúť od 31.12.2010 a nie od 31.12.2009 tak, ako to tvrdí žalobca. 13. S námietkou žalobcu, že sa dopustil správneho deliktu dňa 26.01.2009, lehota na uloženie pokuty tak začala plynúť od 31.12.2009 a skončila uplynutím piatich rokov od konca roka, v ktorom sa žalobca dopustil správneho deliktu, t.j. 31.12.2014, žalovaný nesúhlasí, nakoľko Daňový úrad Bratislava vydal rozhodnutie Číslo: 9102304/5/4857947/2013 zo dňa 29.10.2013 v súlade s § 155 ods. 11 DP (platného v čase vydania rozhodnutia) a to do piatich rokov od konca roka, v ktorom žalobca podal dodatočné daňové priznanie, ktorým si znížil uplatnený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 a ktoré bolo správcovi dane podané dňa 03.02.2010. Z uvedeného je potom zrejmé, že lehota na uloženie pokuty začala plynúť od 31.12.2010 a nie od 31.12.2009, tak ako to uvádza žalobca. Z uvedeného má žalovaný zato, že daňový úrad rozhodol v lehote stanovenej zákonom a v primeranej lehote, pretože lehota bola dodržaná v zmysle zákonného ustanovenia, pričom sám žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že nedošlo k uplynutiu lehoty na vyrubenie pokuty. Zároveň podľa žalovaného, vyrubenie pokuty v rámci danej lehoty bolo aj predvídateľné, pretože ju obligatórne ustanovuje DP a daňový subjekt mohol dôvodne predpokladať, že daňový úrad bude konať v rámci ustanovenej lehoty. Správca dane v danom prípade nemal možnosť a ani oprávnenie neuložiť daňovému subjektu pokutu, ktorá je taxatívne implementovaná v § 35 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 DP. 14. S námietkou, že v danom prípade došlo k prekluzívnej lehote sa žalovaný nestotožňuje a v tejto súvislosti uviedol, že žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti oznámenia Daňového úradu Bratislava č. 9102304/5/975909/2014 zo dňa 14.03.2014 na Krajský súd v Bratislave dňa 06.05.2014 (deň od kedy prestala plynúť v danej veci lehota), a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/35/2015 zo dňa 28.09.2017 bol daňovému úradu doručený dňa 07.11.2017. Z uvedeného vyplýva, že od 06.05.2014 do 07.11.2017 lehota neplynula, preto tvrdenie žalobcu, že k „uloženiu pokuty“ došlo až po uplynutí zákonnej lehoty stanovenej DP, je podľa žalovaného nedôvodné. V tejto súvislosti žalovaný citoval ust. § 35 ods. 21 DP, podľa ktorého pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie, pričom v danom prípade päťročná lehota neuplynula dňa 31.12.2015 z dôvodu, že podľa § 246d OSP, ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne uvedené platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov. Preto podľa žalovaného v danom prípade nedošlo k prekluzívnej lehote z dôvodu neplynutia lehoty od 06.05.2014 do 07.11.2017, t.j. obdobie 3 roky a 185 dní. Takže zostatok lehoty na úkony pre ďalšie konanie - odstúpenie odvolania (na základe rozsudku NS SR - prijatého dňa 07.11.2017) druhostupňovému orgánu ako aj následného preskúmania rozhodnutia daňového úradu odvolacím orgánom (odo dňa prijatia rozsudku najvyššieho súdu, t.j. 07.11.2017) bol 604 dní = 1 rok a 239 dní. Podľa názoru žalovaného, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie Číslo: 1488736/2017 zo dňa 06.12.2017 vydal v zákonom stanovenej lehote, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2017, v lehote stanovenej zákonom, preto tvrdenie žalobcu, že „uloženiu“ pokuty došlo až po uplynutí doby stanovenej daňovým poriadkom, je irelevantné. 15. K námietke, že k právoplatnému uloženiu pokuty došlo až dňa 18.12.2017, t.j. rozhodnutím žalovaného o odvolaní žalobcu (rozsudkom NS SR sp.zn. 8Sžf/35/2015 zo dňa 28.09.2017 bolo prvostupňové rozhodnutie správcu dane o nepodaní odvolania zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie), t.j. stále sa konalo o podanom odvolaní, žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu, ktorý uložil daňovému úradu „vec predložiť odvolaciemu orgánu na rozhodnutie“, čo správca dane rešpektoval a podané odvolanie spolu so súvisiacim administratívnym spisom odstúpil na preskúmanie odvolaciemu orgánu. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že príslušné súdy nepreskúmavali rozhodnutie správcu dane, ale preskúmavali oznámenie č. 9102304/5/975909/2014 zo dňa 14.03.2014, ktoré správca dane v zmysle § 13 ods. 9 DP zaslal žalobcovi (žalobcovi oznámil, že podanie odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty č. 9102304/5/4857947/2013 zo dňa 26.11.2013, doručené na Daňový úrad Bratislava dňa 28.11.2013, považuje za nepodané, pretože daňový subjekt výzve správcu dane v plnom rozsahu nevyhovel). 16. V závere žalovaný konštatoval, že daňové orgány ako štátne orgány, sú povinné postupovať zmysle zásady zákonnosti, ktorá vyplýva z § 3 DP. Podľa žalovaného správca dane pri uložení pokuty podľa § 35 ods. 3 DP postupoval na základe zákona a zákonom určeným spôsobom. Táto zásada je konkretizáciou ústavného princípu, ktorý deklaruje obmedzenie štátnej moci vykonávanej štátnymi orgánmi na rozsah a spôsob ustanovený zákonom. Zásada zákonnosti vychádza z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. IV. Administratívne konanie. 17. Z administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava podľa zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, DP a zákona o DPH, ako príslušný správca dane svojím rozhodnutím Číslo: 9102304/5/4857947/2013 zo dňa 29.10.2013, podľa § 35 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 DP uložil žalobcovi pokutu vo výške XX,XX EUR z rozdielu nadmerného odpočtu vyplývajúceho z podaného dodatočného daňového priznania dne z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008. 18. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie doručené Daňovému úradu Bratislava dňa 28.11.2013 s tým, aby bolo rozhodnutie zrušené z dôvodu, že správca dane uložil pokutu z dôvodu, že dodatočným daňovým priznaním podaným dňa 03.02.2010 za IV. štvrťrok 2008 došlo k zníženiu nadmerného odpočtu DPH za toto zdaňovacie obdobie o X.XXX,XX EUR. Aj keď nedošlo k uplynutiu lehoty na vyrubenie pokuty, správca dane rozhodnutie vydal po neúmerne dlhom čase od zistenia rozhodujúcej skutočnosti a takéto rozhodnutie preto nie je v súlade s právom na ústavou SR garantované predvídateľné a primerane rýchle rozhodovanie orgánov verejnej moci. 19. Daňový úrad Bratislava zaslal žalobcovi výzvu číslo 9102304/5/5430745/2013 zo dňa 27.12.2013, ktorou vyzval žalobcu na doplnenie podaného odvolania a to uvedenie rozporu s právnymi predpismi alebo skutkovým stavom, ktorý by preukazoval nesprávnosť či nezákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia a predloženie listinných dôkazov, ktoré preukazujú odôvodnenosť podaného odvolania. V závere žalobcu poučil podľa § 13 ods. 9 DP. 20. Žalobca na výzvu reagoval podaním zo dňa 30.01.2014, v ktorom označil výzvu daňového úradu za nedôvodnú a nezákonnú, uviedol, že odvolanie spĺňa požiadavky § 13 a § 72 ods. 4 DP a pri jeho posúdení správca dane nepostupoval v súlade s § 13 ods. 3 DP. 21. Daňový úrad Bratislava v zmysle § 13 ods. 9 DP zaslal žalobcovi oznámenie č. 9102304/5/975909/2014 zo dňa 14.03.2014, ktorým mu oznámil, že podanie odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty Číslo: 9102304/5/4857947/2013 zo dňa 26.11.2013 považuje za nepodané, pretože daňový subjekt výzve správcu dane v plnom rozsahu nevyhovel. 22. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave dňa 06.05.2014 žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - oznámenia Daňového úradu Bratislava č. 9102304/5/975909/2014 zo dňa 14.03.2014, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom pod sp.zn.1S/88/2014 zo dňa 05.02.2015 tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca vo veci predmetného rozsudku podal odvolanie o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky pod sp.zn. 8Sžf/35/2015 zo dňa 28.09.2017 tak, že s poukazom na § 250j ods. 1 písm. a) OSP zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, a rozhodnutie č. 9102304/5/975909/2014 zo dňa 14.03.2014 zrušil a vec vrátil daňovému úradu na ďalšie konanie. 23. Daňový úrad Bratislava listom zo dňa 27.11.2017 upovedomil žalobcu o postúpení veci na rozhodnutie odvolaciemu orgánu a rovnako dňa 27.11.2017 predkladacou správou predložil vec spolu s administratívnym spisom na rozhodnutie Finančnému riaditeľstvu SR. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím Číslo: 1488736/2017 zo dňa 06.12.2017, rozhodnutie Daňového úradu Bratislava Číslo: 9102304/5/4857947/2013 zo dňa 29.10.2013 potvrdilo. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR je predmetom súdneho prieskumu. V. Verejné vyhlásenie rozsudku. 24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozsudok dňa 26.11.2020, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. VI. Právne posúdenie žaloby. 25. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté opatrenie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 29. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia. Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, uplatní sa základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania. 30. Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní alebo hlásení a vyššou daňou uvedenou daňovým subjektom v dodatočnom daňovom priznaní, alebo v dodatočnom hlásení, správca dane mu uloží pokutu podľa odseku 1 v polovičnej výške. Rovnako sa postupuje, ak daňový subjekt dodatočným daňovým priznaním zvýši vlastnú daňovú povinnosť alebo zníži nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní; tento postup sa uplatní aj pri podaní daňového priznania, ktorým sa zníži uplatnené vrátenie dane. Ak daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie, ktorým si znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní, pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu, správca dane pokutu neuloží. Ak daňový subjekt opraví dodatočným daňovým priznaním nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní na vlastnú daňovú povinnosť, správca dane mu uloží pokutu podľa odseku 1 v polovičnej výške zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, správca dane mu uloží pokutu podľa odseku 1 v polovičnej výške z vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v tomto dodatočnom daňovom priznaní. 31. Podľa § 35 ods. 21 DP, pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie, ale v danom prípade päťročná lehota neuplynula dňa 31.12.2015 z dôvodu, že podľa ustanovenia § 246d OSP ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov. 32. Podľa § 154 ods. 1 písm. i) DP, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje 1. zvýšenie dane, 2. zníženie nadmerného odpočtu, 3. zníženie uplatneného vrátenia dane alebo 4. zníženie uplatneného nároku podľa osobitného predpisu. 33. Podľa § 155 ods. 1 písm. g) DP, správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu 1,5- násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i) daňového poriadku. 34. Podľa § 155 ods. 11 DP, pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom a) sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) až d), i) a j), b) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h). 35. Podľa § 155 ods. 12 DP, pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom a) sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) až d), i) a j), b) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h). 36. Podľa § 165 ods. 2 DP, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. 37. Podľa § 246d zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016, ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov. 38. Podľa § 71 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016, ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len "správny delikt") určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov. VII. Závery správneho súdu. 39. Úlohou správneho súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postup žalovaného pri vydaní rozhodnutia Číslo: 1488736/2017 zo dňa 06.12.2017, v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby, t.j., že pokuta bola uložená v rozpore s § 155 ods. 12 písm. a) DP. 40. Správny súd v prvom rade upriamuje pozornosť na skutočnosť, že žalobca dodatočné daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 podal dňa 03.02.2010, t.j. po započítaní a vrátení nadmerného odpočtu deklarovaného v riadnom daňovom priznaní, ktoré daňový subjekt podal dňa 26.01.2009. Preto, pokiaľ správca dane uznal žalobcu vinným zo spáchania správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. i) DP, možno konštatovať, že uvedenú kvalifikáciu správneho deliktu spĺňalo dodatočné daňové priznanie žalobcu podané správcovi dane dňa 03.02.2010 a správca dane sa o delikte dozvedel dňa 03.02.2010 (podaním dodatočného daňového priznania). 41. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, že žalovaný nepostupoval v súlade s DP, pretože podľa § 155 ods. 12 písm. a) DP, pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) až d), i) a j) DP, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd dal v celom rozsahu za pravdu žalovanému, ktorý v svojom rozhodnutí správne a v logických súvislostiach uviedol všetky skutočnosti, ktoré pre závery svojho rozhodnutia aplikoval. Presne, ako vyplýva z citácie ust. § 155 ods. 12 písm. a) DP možno nepochybne vyvodiť, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podaním dodatočného daňového priznania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008, dňa 03.02.2010. V zmysle počítania lehoty podľa § 155 ods. 12 DP, začiatok plynutia lehoty je od konca roka, kedy sa žalobca dopustil správneho deliktu dňa 03.02.2010, t.j. od 31.12.2010. Z uvedeného potom vyplýva, že koniec lehoty, dokedy možno pokutu uložiť je do 31.12.2015. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, a vyplýva to aj z logických súvislostí, že skutočnosťou, ktorou sa žalobca dopustil správneho deliktu nie je deň podania daňového priznania (ako nesprávne uvádza žalobca), keďže táto skutočnosť nemá vplyv na uloženie pokuty, ale rozhodujúcou skutočnosťou, ktorou sa žalobca dopustil správneho deliktu je dodatočné daňové priznanie, z ktorého aj pri výpočte výšky uloženej pokuty správca dane vychádzal. Keďže pokuta bola uložená rozhodnutím Daňového úradu Bratislava Číslo: 9102304/5/4857947/2013 dňa 29.10.2013, bola uložená včas, v súlade so zákonom. 42. Námietku žalobcu, podľa ktorej, keďže k právoplatnému uloženiu pokuty došlo až dňa 18.12.2017, t.j. rozhodnutím žalovaného, k právoplatnému uloženiu pokuty došlo až po uplynutí piatich rokov (podľa žalobcu lehota piatich rokov uplynula dňa 31.12.2014), súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu, z logickej analýzy danej skutkovej situácie nepochybne vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou, kedy bola pokuta uložená je vydanie rozhodnutia správcom dane. Z takéhoto úkonu je nepochybné, že správca dane sa správnym deliktom na základe podaného dodatočného daňového priznania zaoberal, toto vyhodnotil a o uložení pokuty vydal rozhodnutie. Preto pre okamih uloženia pokuty je irelevantné nasledujúce ďalšie konanie. Na tomto mieste je potrebné uviesť aj to, že správca dane nemá možnosť zvažovať či vydá rozhodnutie o pokute, vzhľadom na znenie § 155 DP, ak nastali zákonom predpokladané skutočnosti. K týmto otázkam sa vyjadril žalovaný v odsekoch 12. a 13. tohto rozhodnutia. V konečnom dôsledku sám žalobca v podanom odvolaní zo dňa 26.11.2013, doručené správcovi dane dňa 28.11.2013 konštatoval, že k uplynutiu lehoty na vyrubenie pokuty nedošlo. 43. Správny súd prisvedčil žalovanému aj pri analýze päťročnej prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty, uvedenú v odseku 14. tohto rozhodnutia, a to s dôrazom na preskúmavané rozhodnutie žalovaného (nakoľko prvostupňové rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty je nepochybne v zmysle odseku 41. tohto rozhodnutia vydané včas). Pri počítaní prekluzívnej päťročnej lehoty podľa § 155 ods. 12 DP v danej veci treba vychádzať ako už súd vyššie uviedol z premisy, že začiatok lehoty je od 31.12.2010 a končí dňa 31.12.2015. Avšak podľa § 246d OSP (zákon č. 99/1963 Zb.) účinný v čase vydania prvostupňového rozhodnutia správcu dane, v nadväznosti na § 71 SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.) lehoty neplynú. Preto s poukazom na skutočnosť, že vo veci odvolania žalobcu proti oznámeniu Daňového úradu Bratislava č. 9102304/5/975909/2014 zo dňa 14.03.2014 prebiehalo súdne konanie uvedené v odseku 22. tohto rozhodnutia, počas ktorého prekluzívna lehota neplynie, t.j. od 06.05.2014 (podaná žaloba na Krajský súd v Bratislave) do 07.11.2017 (doručený rozsudok Najvyššieho súdu SR žalovanému) v rozsahu 3 roky a 185 dní. Z uvedeného možno uzavrieť, že päťročná prekluzívna lehota od 31.12.2010 do 05.05.2014 (3 roky 4 mesiace 5 dní) plynula, od 06.05.2014 do 07.11.2017 (3 roky 5 mesiacov 32 dní) neplynula, od 08.11.2017 do 06.12.2017 (29 dní) plynula. Keďže päťročná prekluzívna lehota plynula spolu 3 roky 4 mesiace 34 dní, nedošlo k prekročeniu zákonnej lehoty stanovenej DP na uloženie pokuty, preto tvrdenie žalobcu, že k uloženiu pokuty došlo až právoplatným rozhodnutím žalovaného dňa 06.12.2017, t.j. po uplynutí doby stanovenej daňovým poriadkom, je irelevantné a aj nedôvodné, nemajúce oporu v skutkovom zistení. 44. Krajský súd v Bratislave, po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, skutkový stav po právnej stránke posúdil správne a v logických súvislostiach riadne odôvodnil. Keďže súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, žalobu podľa § 190 SSP zamietol. VIII. Trovy konania. 45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a inépodania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).