Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/18/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200170 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200170.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: W. X., XXX Y. N. Y., G. H. XXX XX H., zastúpený: Studio Legale, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 811 874, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, Tomášikova 46, 831 03 Bratislava, za účasti: 1. I. X., O.. XX.XX.XXXX, P. XXX/X, XXX XX M., 2. Z. X., E.. Č., O.. XX.XX.XXXX, D. XXX/X, XXX XX M.C., o preskúmanie rozhodnutia č. OU-BA- PLO-2017/000555-045/GLI zo dňa 25.08.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu odmieta. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 01.02.2018, doručenou elektronicky na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) dňa 05.02.2018, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, pozemky a lesný odbor č. OU-BA- PLO-2017/000555-045/GLI zo dňa 25.08.2017 s tým, že žiadal, aby správny súd zmenil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva č.k. 268/91, Zn. OU-BA-PLO-2017/000555-045/GLI zo dňa 25.08.2017 tak, že rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor pozemkový a lesný č. k. 268/91, Zn. OU-BA-PLO-2017/000555-045/GLI zo dňa 25.08.2017 sa zrušuje a vracia vec na ďalšie konanie, pričom je viazaný právnym názorom správneho súdu. 2. Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie žalobcu ako všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 3. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 4. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 5. Podľa § 5 ods. 5 SSP, konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu. 6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7. Podľa § 31 ods. 1 SSP, konanie sa začína doručením návrhu súdu. 8. Podľa § 31 ods. 2 prvá veta, ak sa návrh týka vecí uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) až j), nazýva sa žalobou. 9. Podľa § 57 ods.1 SS, ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému správnemu súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. 10. Podľa § 59 ods. 1 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2. 11. Podľa § 59 ods. 2 SSP, v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 12. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 13. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon. 14. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 16. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 17. Podľa § 182 ods.1 SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 a osôb zúčastnených na konaní podľa § 41 ods. 1, c) označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a deň jeho vydania, prípadne označenie výrokov, ktoré žalobca napáda, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu, d) deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa § 181 ods. 1 alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa § 181 ods. 2 alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 181 ods. 3 alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka, e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“), f) označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať, g) vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada, h) návrh výroku rozhodnutia (ďalej len „žalobný návrh“). 18. Z obsahu súdneho spisu mal správny súd zistené, že žalobca v konečnom návrhu (petite) žaloby uviedol, že „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nezákonné z dôvodu jeho vážneho pochybenia v správnom konaní, spočívajúce v dlhodobej nečinnosti správneho orgánu, keď tento nekonal v súčinnosti s právnou predchodkyňou žalobcu a priamou účastníčkou neplatného právneho úkonu....“ a že sa domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor č. OU-BA-PLO-2017/000555-045/GLI zo dňa 25.08.2017 s tým, že žiadal, aby správny súd zmenil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva č. k. 268/91, Zn. OU-BA-PLO- 2017/000555-045/GLI zo dňa 25.08.2017 tak, že rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor pozemkový a lesný č. k. 268/91, Zn. OU-BA-PLO-2017/000555-045/GLI zo dňa 25.08.2017 sa zrušuje a vracia vec na ďalšie konanie, pričom je viazaný právnym názorom správneho súdu. 19. Správny súd mal ďalej zistené z administratívneho spisu, že Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“), rozhodnutím č. k. 268/91, Zn. OU-BA- PLO-2017/000555-045/GLI zo dňa 25.08.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhod-nutie“), podľa ustanovenia § 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a podľa zákona č. 180/2013 o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vo veci práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom a podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len ako „reštitučný zákon“) uplatneného žiadateľkou C. X., rod. P. (ďalej len ako „žiadateľka“), v súlade s ustanovením § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny poriadok“) rozhodol tak, že I.W. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/X, XXX XX M., v 1/5 podielu pôvodného vlastníka; W. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX Y. N. Y., G., H. XXXXX H., v 1/5 podielu pôvodného vlastníka; Z. X., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX M., v 1/5 podielu pôvodného vlastníka; F. M., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX M.C., korešpondenčná L. X, XXX XX M. v 1/5 podielu pôvodného vlastníka; U. G., E.. G.E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/X, XXX XX M., v 1/10 podielu pôvodného vlastníka; X. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/X, XXX XX M., v 1/10 podielu pôvodného vlastníka; ako právni nástupcovia žiadateľky nespĺňajú podmienky uvedené v ustanovení § 6 ods. 1 písm. k) reštitučného zákona, nakoľko vlastníctvo k uplatneným pozemkom neprešlo z pôvodných vlastníkov na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, preto im nepriznal vlastnícke právo k pozemkom ani právo na náhradu v pôvodnom k. ú. G. v podiele podľa bodu I. výroku rozhodnutia za uvedené nehnuteľnosti PK vložka č. 1454, PK parc. č. XXXX/X, o výmere 3 530 m2, druh pozemku roľa, podiel pôvodného vlastníka 1/1, s tým, že zároveň právni nástupcovi žiadateľky nespĺňajú podmienky uvedené v ustanovení § 13 ods. 1 reštitučného zákona, nakoľko právo na vydanie nehnuteľnosti neuplatnili v lehote do 31.12.1992, preto sa im nepriznalo vlastnícke právo k pozemkom ani právo na náhradu v pôvodnom k. ú. G. v podiele podľa bodu I. výroku tohto rozhodnutia za nasledovné nehnuteľnosti: PK vložka č. 1454, PK parc. č. XXXX/X o výmere 782 m2, druh pozemku roľa, podiel pôvodného vlastníka 1/1, PK vložka č. 1454, PK parc. č. XXXX o výmere 1 601 m2, druh pozemku roľa, podiel pôvodného vlastníka 1/1. Ďalej mal správny súd zistené z administratívneho spisu, že Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, Tomášikova 46, 831 03 Bratislava ako odvolací orgán (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“), vo veci podaného odvolania účastníkov konania - F. M., bytom B. XX, XXX XX M., I. X., bytom P. X, XXX XX M.C., X. G., bytom X. XXX/X, XXX XX M. a W. X., bytom XXX Y. N. Y., G., H. XXXX H. proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, pozemkového a lesného odboru č. k. 268/91 Zn. OU-BA-PLO-2017/000555-045/GLI zo dňa 25.08.2017, rozhodol rozhodnutím č. k. 268/91 Zn. OU-BA-OOP2-2017/111621 zo dňa 07.12.2017 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Správneho poriadku tak, že odvolanie zamietol v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 Správneho poriadku a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, pozemkového a lesného odboru č. k. 268/91, Zn. OU-BA-PLO-2017/000555-045/GLI zo dňa 25.08.2017. 20. K žalobe sa vyjadril žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.05.2018 a v ktorom uviedol, že žalobca v žalobe síce označil orgán verejnej správy, ktorý vo veci rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, avšak žalobné dôvody žalobcu poukazujú len na postup a namietajú len nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia č.k. 268/91, zn. OU-BA-PLO-2017/000555-045/GLI zo dňa 25.08.2017. Žalovaný namietal, že žaloba vôbec neobsahuje presné označenie rozhodnutia žalovaného podľa ustanovenia § 182 ods. 1 písm. c) SSP a ani deň oznámenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi podľa ustanovenia § 182 ods. 1 písm. d) SSP. Ďalej namietal, že v žalobe absentujú žalobné body - dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky prvostupňového rozhod-nutia ako aj druhostupňového rozhodnutia za nezákonné v zmysle ustanovenia §182 ods. 1 písm. e) SSP. Zdôraznil, že argumentácia žalobcu uvedená v žalobe: „potvrdenie nezákonného rozhodnutia znamená nezákonnosť odvolacieho správneho orgánu odvodene, je absenciou žalobných dôvodov žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na súdnu judikatúru a ustálenú súdnu prax (napr. ZSP 1/1997, R 64/1998, ZSP 8/1998, R 58/2001, R 95/2004, ZSP 5/2005) s tým, že za osobitnú náležitosť žaloby treba považovať aj konkrétne tvrdenie a zdôvodnenie žalobcu, že rozhodnutím alebo postupom, ktorý napáda, bol ukrátený na svojich právach, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu, pričom žalobca musí tvrdiť, že orgán verejnej správy pri vydaní napadnutého rozhodnutia porušil zákon, a to odkazom na konkrétne ustanovenia právnych predpisov, či už hmotného, alebo procesného práva. Preto nestačí iba všeobecné tvrdenie, že bol porušený zákon. Uviedol, že obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť. Zdôraznil, že žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona, pričom nedostatok jeho tvrdenia, že vydaním napadnutého rozhodnutia bol porušený zákon alebo iný právny predpis, predstavuje vadu žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu. Za nedostatok žaloby sa považuje aj púhy (jednoduchý) odkaz na námietky, ktoré žalobca už vzniesol v správnom konaní, alebo v odvolaní. V tejto súvislosti zároveň žalovaný poukázal na zásadu iudex ne eat ultra petita artium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že správny súd nie je oprávnený vyhľadávať za žalobcu dôvody nezákonnosti a nie je jeho úlohou domýšľať si dôvody, pre ktoré žalovaný vo veci tak rozhodol a namietal, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozhodnutia žalovaného ako aj prvostup-ňového rozhodnutia. Žalovaný zastával názor, že orgány verejnej správy danú vec riadne a dôsledne prešetrili, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a je vecne správne a vydané v súlade so zákonom a navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 21. Po doručení správnej žaloby správny súd primárne skúmal, či sú v konaní splnené procesné podmienky konania, ktoré sú predpokladom pre meritórne rozhodovanie o správnej žalobe a pre naplnenie účelu správneho súdnictva, ktorým je poskytnutie ochrany právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy tak, ako to predpokladá čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 22. Správny súd mal preukázané zo súdneho spisu, že vzhľadom na nejasnosť petitu žaloby, vyzval žalobcu podľa ustanovenia § 59 ods. 1 SSP uznesením sp. zn. 1S/18/2018-47 zo dňa 15.05.2020, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, doplnil žalobu tak, aby správne doplnil znenie konečného návrhu (petitu) žaloby, t.j. čoho sa domáha, s presným označením preskúmavaných rozhodnutí. Žalobca na základe predmetnej výzvy súdu, dňa 17.06.2020 zaslal správnemu súdu doplnenie žaloby zo dňa 15.06.2020, v ktorom uviedol, že „Žalobca žiada, aby súd zrušil Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva č. k. 268/91, Zn. OU-BA-PLO - 2017/000555-045/GLI z 25.08.2017 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, pričom je viazaný právnym názorom správneho súdu. Žalobca žiada, aby súd na návrh žalobcu zrušil aj Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor pozemkový a lesný č. k. 268/91, Zn. OU-BA-PLO - 2017/000555-045/GLI z 25.08.2017, ktoré predchádzalo rozhodnutiu odvolacieho správneho orgánu. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov súdneho konania.“ 23. V konaní mal správny súd ďalej nesporne preukázané, že žalobca napriek vyššie uvedenej jeho výzve, na túto výzvu síce reagoval v doplnení žaloby zo dňa 15.06.2020, avšak opätovne nesprávne označil preskúmavané rozhodnutia a označil ich rovnako ako v pôvodnom podaní, hoci bol jasne a zrozumiteľne súdom poučený o povahe jeho procesných povinností ako účastníka konania podľa ustanovenia § 59 ods. 1, 2 a 3 SSP. 24. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sú dôvody pre odmietnutie správnej žaloby podľa ustanovenia § 59 ods. 3 SSP, nakoľko žaloba neobsahovala všetky náležitosti podľa ustanovenia § 57 ods. 1 SSP v nadväznosti na ustanovenie § 182 ods. 1 písm. a) až h) SSP, vzhľadom na to, že žalobca vôbec neodstránil jej vady a presne neoznačil preskúmavané rozhodnutia, napriek tomu, že bol poučený v zmysle ustanovenia § 59 ods. 3 SSP o tom, ako je potrebné petit konečného návrhu opraviť s tým, že ak podanie nebude doplnené alebo opravené, správny súd podanie odmietne. 25. Správny súd konštatuje, že v danom prípade nedostatky a neúplnosti v náležitostiach žaloby v zmysle ustanovenia § 57 v spojení s ustanovením § 182 ods. 1 písm. a) až h) SSP boli tak zásadného charakteru, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať a teda viedli k nemožnosti súdu efektívne konať a rozhodovať o veci samej. 26. Vo vzťahu k vyššie uvedenému, správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru napr. viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 2Cdo 279/2012: „Na záver o odmietnutí podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, musia byť súčasne splnené viaceré predpoklady, t.j. výzva súdu, náležité poučenie, uplynutie ustanovenej lehoty na opravu alebo doplnenie, pasivita alebo chybný postup účastníka pri realizácii poučenia a záver o tom, že výsledkom je nemožnosť súdu pokračovať v konaní. Pokračovanie v konaní treba chápať ako možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok.“ že žalobca v konečnom návrhu (petite) žaloby uviedol, že „rozhodnutie prvostup-ňového správneho orgánu je nezákonné z dôvodu jeho vážneho pochybenia v správnom konaní, spočívajúce v dlhodobej nečinnosti správneho orgánu, keď tento nekonal v súčinnosti s právnou predchodkyňou žalobcu a priamou účastníčkou neplatného právneho úkonu....“. 27. Ďalej správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sk/28/2020 z 28.10.2020 v ktorom je uvedené: „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť konkrétnych rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených SSP. Aby mohol správny súd poskytnúť účinnú ochranu subjektívnym právam žalobcu, musí táto uviesť aspoň konanie alebo vec, v ktorej sa domáha nápravy, resp. označenie napadnutého rozhodnutia. Pre riadny postup v konaní nie je dostačujúce opísať rozhodujúce skutočnosti takým spôsobom, že nie je zrejmé, čo je predmetom konania. Bolo teda povinnosťou žalobcu uviesť, čoho sa podanou žalobou domáha, t. j. označenie preskúmavaného rozhodnutia avšak aj tento údaj v žalobe absentuje, a to napriek tomu, že bol riadne poučený o následku neodstránenia vytýkaných vád. Nemožno tiež opomenúť, že konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je možné začať len na základe žaloby, a zároveň je na žalobcovi, aby určil predmet prieskumu. V uvedenom prípade je nutné konštatovať, že podanie žalobcu je natoľko nezrozumiteľné, že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka, resp. čo ním žalobca sleduje. Správny súd nie je oprávnený rozhodovať o žalobách, neobsahujúcich základné náležitosti, nahrádzať tieto vlastnými úvahami, domnienkami a vychádzať z predpokladov. Konanie na správnom súde sa podľa ustanovenia § 31 ods. 1 SSP začína na návrh, ktorým je podanie s náležitosťami podľa ustanovenia § 57 SSP. Bez takéhoto podania správny súd nesmie pristúpiť k prejednaniu a rozhodnutiu veci, pretože konanie podľa SSP je konaním návrhovým podľa ustanovenia § 5 ods. 5 SSP, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou a zásadou kontradiktórnosti konania. Súd preto nesmie začať konanie bez návrhu, ale správny súd koná len z iniciatívy žalobcu, na základe jeho žaloby a v nej obsiahnutých žalobných dôvodov. Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 SSP, žaloba musí okrem náležitostí uvedených v § 57 SSP obsahovať aj ďalšie náležitosti podľa ustanovenia § 182 ods. 1 SSP. Absencia podania nespĺňajúceho náležitosti podľa ustanovenia § 57 SSP je teda prekážkou konania, ktorá bráni, aby správny súd predložené rozhodnutie vecne preskúmal. Správny súd má za to, že podanie žalobcu je neúplné, vykazujúce také vady, pre ktoré nebolo možné pokračovať v konaní. Z podaní žalobcu totiž nemožno zistiť, ktorej veci sa týkajú žalobné body.“ 28. Na základe uvedených skutočností v dôsledku nesplnenia procesných podmienok zo strany žalobcu v zmysle ustanovenia § 57 SSP v spojení s ustanovením § 182 ods. 1 písm. a) až h) SSP, pri aplikácii ustanovenia § 59 ods. 3 SSP správny súd žalobu odmietol. 29. Súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 170 písm. a) SSP podľa ktorého, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 30. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.