Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/27/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200210 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200210.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Z. č. XX, T., zastúpeného: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., AK so sídlom Mariánske námestie č. 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Pezinok, katastrálny úrad, Radničné námestie č. 7, 902 11 Pezinok, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. P2 184/2017 zo dňa 20.12.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave opatrenie žalovaného Okresného úradu v Pezinku, katastrálneho odboru č. P2 184/2017 zo dňa 20.12.2017 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne rozhodnutie 1. Oznámením Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor č. P2 184/2017 zo dňa 20.12.2017 bol žalobca vyrozumený, že v znení § 38 a nasl. Katastrálneho zákona v spojitosti s § 29 ods. 2 vykonávacej vyhlášky ku Katastrálnemu zákonu č. 461/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, poznámka ktorá informuje o nehnuteľnosti alebo práve k nehnuteľnosti, je najmä poznámka zapísaná na základe oznámenia o začatí colného exekučného konania, začatia vyvlastňovacieho konania, návrhu účastníka s potvrdením príslušného súdu o prijatí návrhu na súdne konanie, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam alebo súdneho konania o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby, oznámenia veriteľa o začatí výkonu záložného práva nakoľko predložený návrh na zápis informatívnej poznámky nespĺňa náležitosti uplatňovania vecného práva k nehnuteľnostiam, predmetná poznámka nie je predmetom evidovania katastra nehnuteľností. II. Žaloba a námietky 2. Žalobca predovšetkým namietal, že podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté opatrenie orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom pozemkov p. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX. zapísaných na výpise z listu vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Pezinok. Na vyššie uvedených pozemkoch v spoluvlastníctve žalobcu je postavená neoprávnená a nepovolená stavba bytového domu Zelený dvor, súpisné číslo XXXX, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Pezinok. Na stavbu bytového domu Zelený dvor bol právoplatným rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave, Odbor životného prostredia č. W/99/1108-1/1999/BHN zo dňa 18.11.1999, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1088/287/2000-6.2/Gal, Li zo dňa 17.07.2000, zrušené stavebné povolenie. Na stavbu bytového domu Zelený dvor bol právoplatným rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave, Odbor životného prostredia č. W/125-45/2001-BHN zo dňa 09.02.2001, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1428/422/2001-6, 2/Gal zo dňa 29.05.2001, zrušené kolaudačné rozhodnutie. Okresným úradom v Pezinku, Odbor životného prostredia bolo pod č. konania Výst3462- DSP/01 dňa 30.04.2001 začaté konanie o dodatočnom povolení stavby bytového domu Zelený dvor, ktoré bolo prerušené rozhodnutím Okresného úradu v Pezinku, odbor Životného prostredia, č. Výst.3462 DSPprer./01-Pa zo dňa 05.12.2001. Konanie o dodatočnom povolení stavby bytového domu Zelený dvor nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené. Stavba bytového domu Zelený dvor je v katastri nehnuteľností evidovaná bez právoplatného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia. 3. Mesto Pezinok, Radničné námestie č. 7,902 14 Pezinok, stavebný úrad na základe opakované) žiadostí žalobcu vystavilo žalobcovi listom z 05.12.2017 potvrdenie, v ktorom ako príslušný stavebný úrad potvrdilo, že na stavbu bytového domu Zelený dvor bolo začaté a doposiaľ nebolo skončené konanie o dodatočnom povolení stavby. Žalobca podal dňa 13.12.2017 osobne v podateľni žalovaného návrh na zápis informatívnej poznámky do listu vlastníctva. Žiadal žalovaného v súlade s § 39 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v spojení s § 29 ods. 2 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z., aby na jeho návrh, ako účastníka konania o dodatočnom povolení stavby bytového domu Zelený dvor, zapísal do listu vlastníctva pre byty a nebytové priestory č. 7509 v katastrálnom území 846 163 Pezinok pre stavbu súpisné číslo 3803, druh stavby bytový dom, popis stavby Zelený dvor Informatívnu poznámku v nasledovnom znení: „Začaté konanie o dodatočnom povolení stavby, vedené na Meste Pezinok; Stavebnom úrade pod spis. m. Výst. 3462-DSPprer./01-P“. Informatívnu poznámku žiadal žalobca zapísať do listu vlastníctva pre byty a nebytové priestory i. 7509 v katastrálnom území 846 163 Pezinok ku každému jednotlivému bytu a nebytovému priestoru. Konanie o dodatočnom povolená stavby sa týka všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Zelený dvor a účastníkmi konania o dodatočnom povolení stavby bytového domu Zelený dvor sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Zelený dvor. Na návrh žalobcu z 13.12.2017 o zápis informatívnej poznámky do listu vlastníctva odpovedal žalovaný listom zo dňa 20.12.2017 s číslom P2 184/2017 nazvaným Oznámenie, ktorý bol žalobcovi doručený poštou 28.12.2017. Podľa žalovaného, nakoľko predložený návrh na zápis informatívnej poznámky nespĺňa náležitosti uplatňovania vecného práva k nehnuteľnostiam, predmetná poznámka nie je predmetom evidovania katastra nehnuteľností. Žalovaný žalobcovi spolu so zaslaným oznámením z 20,12.2017 vrátil jeho návrh na zápis informatívnej poznámky do listu vlastníctva z 13.12.2017 a aj originál potvrdenia stavebného úradu z 05.12.2017. 4. Z ustanovenia § 39 ods. 1 Katastrálneho zákona v danom prípade nevypláva pre žalobcu povinnosť, aby návrh na zápis informatívnej poznámky spĺňal náležitosti uplatňovania vecného práva k nehnuteľnostiam, ako to od žalobcu požaduje žalovaný v žalobou napadnutom opatrení. Táto povinnosť pre žalobcu nevyplýva ani z ustanovenia § 29 ods. 2 vyhlášky, ktorou sa vykonáva Katastrálny zákon. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že povinnosť, aby návrh na zápis informatívnej poznámky spĺňal náležitosti uplatňovania vecného práva k nehnuteľnostiam, sa vzťahuje len na návrh účastníka s potvrdením prislabého súdu o prijatí návrhu na začatie konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam. Zo znenia § 29 ods. 2 vyhlášky, ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, je taktiež zrejmé, že žalovaným požadovaná náležitosť návrhu na zápis Informatívnej poznámky a to uplatňovanie vecného práva k nehnuteľnostiam, je uvedená len ako náležitosť jednej z možností uvedenej v demonštratívnom výpočte poznámok, ktoré sú uvedené v cit. ustanovení za slovom najmä. Je to len jedna z možností, kedy možno na návrh účastníka súdneho konania zapísať informatívnu poznámku do listu vlastníctva. Náležitostí tejto jednej z možností nemožno vzťahovať generálne na všetky ostatné možné zápisy informatívnych poznámok o nehnuteľnosti, tak ako tu urobil žalovaný v žalobou napadnutom opatrení. V danom prípade sa žalobca domáhal zápisu informatívnej poznámky do listu vlastníctva, ako účastník iného konania (správneho konania - konania o dodatočnom povolení stavby) a nie ako účastník súdneho konania (Informatívna poznámka, o prebiehajúcom súdnom konaní v ktorom si žalobca uplatňuje vecné práva k nehnuteľností je už v liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. Pezinok z podnetu žalobcu zapísaná.). Žalobca poukázal aj na znenie zákona č. 90/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom číslo 160/2015 Z. z. Civilným sporovým poriadkom. V zmysle zrušeného ustanovenia § 44a OSP: Účastník konania je oprávnený podať na príslušnom okresnom úrade návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam, alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ustanovenie sa použije rovnako aj na mimoriadne opravné prostriedky. Aj z citovaného ustanovenia zrušeného procesného predpisu je zrejmé, že podmienka na zápis informatívnej poznámky do LV a to uplatňovanie vecného práva k nehnuteľnostiam sa vzťahuje len na súdne konanie. 5.Záverom žalobca dodal, že výpočet poznámok je vyššie uvedenými ustanoveniami katastrálneho zákona a jeho vykonávacej vyhlášky stanovený len demonštratívne, t j. nie je obmedzený okruh listín, na základe ktorých sa zapisujú poznámky do katastra nehnuteľností. Skutočnosť, že na stavbu bytového domu Zelený dvor bolo začaté a doposiaľ nebolo právoplatne skončené konanie o dodatočnom povolení stavby informuje o právnom stave predmetnej nehnuteľností. Na podporu svojich tvrdení dal žalobca súdu do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Sžo/221/2008 zo 17.06.2009, ktorý sa komplexne zaoberá problematikou zápisu informatívnych poznámok do katastra nehnuteľností. Cieľom zápisu informatívnej poznámky do katastra nehnuteľnosti je v danom prípade chrániť nadobúdateľov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Zelený dvor, aby mali vedomosť o prebiehajúcom konaní o dodatočnom povolení stavby bytového domu Zelený dvor. Osoba, ktorá si kupuje byt alebo nebytový priestor v bytovom dome zapísanom v katastri nehnuteľností, vôbec neočakáva, že bytový dom je v katastri nehnuteľností evidovaný bez právoplatného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia a že na stavbu bytového domu bolo začaté konanie ojej dodatočnom povolení Tieto skutočnosti podstatným spôsobom obmedzujú vlastníka bytu, alebo nebytového priestoru vo výkone jeho vlastníckeho práva k bytu, alebo nebytového priestoru v takejto stavbe. Vlastník bytu, alebo nebytového priestoru v stavbe bytového domu Zelený dvor sa stáva účastníkom konania o dodatočnom povolení tejto nelegálnej stavby (stáva sa z neho vlastník nelegálnej stavby) zo všetkými z toho vyplývajúcimi povinnosťami v zmysle ustanovenia § 88a Stavebného zákona. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v nepovolenej stavbe bytového domu Zelený dvor sa vystavuje aj hrozbe možnej sankcie v zmysle § 105 ods. 3, písm. c) Stavebného zákona. Táto hrozba sankcie taktiež v podstatnej miere obmedzuje jeho práva, ako vlastníka, keďže by užíval byt, alebo nebytový priestor v stavbe, bez kolaudačného rozhodnutia. Žalobca sa aj z tohto dôvodu domáhal aby bola informatívna poznámka zapísaná do listu vlastníctva pre byty a nebytové priestory č. 7509 v katastrálnom území 846 163 Pezinok ku každému jednotlivému bytu a nebytovému priestoru. Konanie o dodatočnom povolení stavby sa týka všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Zelený dvor a účastníkmi konania o dodatočnom povolení stavby bytového domu Zelený dvor sú vietor vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Zelený dvor. Cieľom je, aby bola informatívna poznámka zapísaná aj v každom čiastočnom liste vlastníctva na jednotlivý byt, alebo nebytový priestor v bytovom dome Zelený dvor (Rovnako je pri každom byte a nebytovom priestore vo výpise z LV č. XXXX v k. ú. Pezinok na bytový dom Zelený dvor zapísaná z podnetu žalobcu aj informatívna poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, ktoré účastníkmi sú taktiež všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v stavbe bytového domu Zelený dvor.). Žalobca ako spoluvlastník pozemkov zastavaných neoprávnenou a nepovolenou stavbou bytového domu Zelený dvor sa v konaní o dodatočnom povolení stavby okrem iného domáha ochrany svojich vlastníckych práv k pozemkom zastavaným touto stavbou. Vzhľadom na vyššie uvedené predmetom konania o dodatočnom povolení stavby v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona sú okrem iného aj vecné práva, a to vlastnícke právo vlastníkov predmetnej stavby k stavbe bytového domu, ako aj vlastnícke právo vlastníkov pozemkov k pozemkom zastavaným neoprávnenou a nepovolenou stavbou bytového domu Zelený dvor. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že Katastrálny zákon v § 38 uvádza: „Poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.“ Podľa ust. §-u 39 Katastrálneho zákona: „ Okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitného predpisu alebo účastníka súdneho alebo iného konania. /v poznámke 10b je odkaz na z. č. 51 l/1992Zb, z.č.233/1995Z.z., z.č.328/1991Z.z., Civilný sporový poriadok,“ Správny orgán postupoval pri zápise P2 184/2017 striktne podľa Katastrálneho zákona. Správny orgán je povinný pri posudzovaní každej poznámky, ktorá nie je explicitne uvedená v zákone prihliadať na to, aby nebolo vlastnícke právo vlastníka zaťažované poznámkami, ktoré slúžia na riešenie si súkromných záujmov žiadateľa. Vlastníci bytov a nebytových priestorov nadobudli svoje nehnuteľnosti - byty a nebytové priestory na základe právoplatných rozhodnutí o vklade do katastra nehnuteľností, ktoré neboli spochybnené a sú stále platné. Zápisom žalobcom požadovanej poznámky by správny orgán poškodil vlastnícke právo všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č.s.XXXX, v k. ú. Pezinok. Žalobca žiadal zapísať ním navrhnutú poznámku na všetky byty a nebytové priestory v bytovom dome č.s.38O3. Začaté konanie o povolení stavby bytového domu č.s.3803 sa nedotýka vlastníctva bytov a nebytových priestorov, ale samotnej stavby domu. Jediný problém domu č.s.XXXX je skutočnosť, že žalobca nebo! prizvaný k stavebnému konaniu ako vlastník časti pozemku pod stavbou bytového domu č.s.3803 v čase výstavby domu. Správny orgán stále nevidel dôvod na zápis takejto poznámky. Zo strany správneho orgánu by došlo k zásahu do vlastníckych práv k bytom a nebytovým priestorom všetkých vlastníkov, ktorí sú dobromyselní a ich vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom je platné, nespochybniteľné a najmä je taktiež ako vlastnícke právo žalobcu chránené ústavou Slovenskej republiky. 7. Správny orgán sa dôkladne oboznámil s argumentáciou žalobcu. Vzhľadom k skutočnosti, že stavba bytového domu vedeného na LV č. XXXX bola v minulosti povolená, skolaudovaná a bolo jej pridelené súpisné číslo Mestom Pezinok, nemožno hovoriť o nelegálnej stavbe. Skutočnosť, že žalobca dosiahol zrušenie stavebného povolenia a aj kolaudačného rozhodnutia na stavbu bytového domu nič nemení na skutočnosti, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v tomto bytovom dome č.s.XXXX kedysi nadobúdali do vlastníctva svoje byty a nebytové priestory ako riadne skolaudované a nemali vedomosť o tom, že v rámci pôvodného stavebného konania došlo k nejakému porušeniu stavebného zákona. Vyjadrenie žalobcu v žalobe, že vlastne svojou žiadosťou o zápis poznámky chráni aj budúcich vlastníkov bytov a nebytových priestorov je vzhľadom na niekoľkoročný kritický stav pretrvávajúci vo vzťahu k bytovému domu č.s. XXXX. v k. ú Pezinok jednoznačne účelové a zavádzajúce. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 8. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 20.05.2020 s tým, že správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote piatich dní pred jeho vyhlásením podľa § 137 ods. 4 SSP. Žalobca v žalobe nežiadal nariadenie pojednávania podľa § 182 ods. 1 písm. g/ SSP a žalovaný sa v prvom úkone urobenom voči správnemu súdu výslovne nevyjadril, že žiada na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. VI. Relevantné právne predpisy 9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 10.Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. 11.Podľa § 38 cit. zákona, poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. 12.Podľa § 39 ods. 1 cit. zákona, okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania. 13.Podľa § 39 ods. 3 cit. zákona, okresný úrad zruší poznámku bez návrhu alebo na návrh toho, kto podal návrh na jej zápis, ak sa preukáže, že pominuli dôvody jej zápisu. 14. Podľa § 40 cit. zákona, na zápis poznámky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 15. Podľa § 29 ods. 2 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, poznámka, ktorá informuje o nehnuteľnosti alebo práve k nehnuteľnosti, je najmä poznámka zapísaná na základe oznámenia o začatí colného exekučného konania, začatia vyvlastňovacieho konania, návrhu účastníka s potvrdením príslušného súdu o prijatí návrhu na súdne konanie, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam alebo súdneho konania o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby, oznámenia veriteľa o začatí výkonu záložného práva. VII. Posúdenie veci správnym súdom 16.Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej právnej veci je oznámenie žalovaného č. P2 184/2017 zo dňa 20.12.2017, kde vyslovil záver, že poznámka ktorá informuje o nehnuteľnosti alebo práve k nehnuteľnosti, je najmä poznámka zapísaná na základe oznámenia o začatí colného exekučného konania, začatia vyvlastňovacieho konania, návrhu účastníka s potvrdením príslušného súdu o prijatí návrhu na súdne konanie, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam alebo súdneho konania o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby, oznámenia veriteľa o začatí výkonu záložného práva. Podľa žalovaného ak predložený návrh na zápis informatívnej poznámky nespĺňal náležitosti uplatňovania vecného práva k nehnuteľnostiam, tak predmetná poznámka nebola predmetom evidovania katastra nehnuteľností. 17. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Správne súdnictvo predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. 18. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal dňa 13.12.2017 osobne v podateľni žalovaného návrh na zápis informatívnej poznámky do listu vlastníctva. Žiadal žalovaného v súlade s § 39 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v spojení s § 29 ods. 2 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z., aby na jeho návrh, ako účastníka konania o dodatočnom povolení stavby bytového domu Zelený dvor, zapísal do listu vlastníctva pre byty a nebytové priestory č. 7509 v katastrálnom území 846 163 Pezinok pre stavbu súpisné číslo 3803, druh stavby bytový dom, popis stavby Zelený dvor Informatívnu poznámku. Konanie o dodatočnom povolená stavby sa týka všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Zelený dvor a účastníkmi konania o dodatočnom povolení stavby bytového domu Zelený dvor sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Zelený dvor. 19. Z ustanovenie § 38 a § 39 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplýva, že účelom poznámky je vyjadriť skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávanie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťami, alebo informuje o nehnuteľnostiach alebo o práve k nim. Tu je potrebné uviesť, že ustanovenie § 39 ods. 1 Katastrálneho zákona len demonštratívne, nie taxatívne vymenúva aké poznámky je možné zapísať. V zmysle § 38 cit. zákona sa rozoznávajú: - obmedzujúce poznámky, ktoré 1. vyjadrujú obmedzenie oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, 2. ich právnym následkom na konanie o návrhu na vklad je rozhodnutie správy katastra o prerušení konania, resp. o zamietnutí vkladu, - informatívne poznámky, ktoré 1. informujú o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti (register P2), 2. nemajú vplyv na konanie o návrhu na vklad. Vymedzenie poznámok v katastrálnom zákone, v jeho vykonávajúcej vyhláške a spravovacom poriadku je len demonštratívne. Na zápis poznámky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 40 cit. zákona). Inštitút poznámky slúži k signalizácii skutočností, ktoré sa dotýkajú zmluvnej voľnosti nositeľa vecného práva zapísaného v katastri nehnuteľností alebo ktorými je do určitej miery oslabovaný princíp publicity existujúcich zápisov. Poznámka je úkon správy katastra, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam (§ 5 ods. 3 katastrálneho zákona). Cieľom zápisu informatívnej poznámky do katastra nehnuteľností je chrániť nadobúdateľov nehnuteľností, aby mali vedomosť o prebiehajúcom konaní týkajúcom sa nehnuteľnosti. Demonštratívne vymenovanie poznámok v ustanovení § 39 ods. 1 cit. zákona podľa správneho súdu ponecháva otvorený priestor pre ďalšie zákonom predvídané skutočnosti, ktoré sú spôsobilým predmetom poznámky. Podľa právneho názoru správneho súdu je plne v súlade s informačnou funkciou katastra zapísať formou poznámky skutočnosti, ktoré preukazujú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy (rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave, Odbor životného prostredia č. W/99/1108-1/1999/BHN zo dňa 18.11.1999 a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1088/287/2000-6.2/Gal, Li zo dňa 17.07.2000, o zrušení stavebného povolenia; rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave, Odbor životného prostredia č. W/125-45/2001-BHN zo dňa 09.02.2001 a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1428/422/2001-6, 2/Gal zo dňa 29.05.2001 o zrušení kolaudačného rozhodnutia), keďže sa prostredníctvom tejto informácie prípadný nadobúdateľ informuje o stave nehnuteľnosti, t. j. že v danom prípade bolo na stavbu bytového domu Zelený dvor zrušené stavebné povolenie aj kolaudačné rozhodnutie. 20. Žalovaný postupoval nesprávne, keď návrhu žalobcu na zapísanie poznámky odmietol vyhovieť. Zápis poznámky pritom žalobca aj argumentačnej náležite osvedčil keď dôvodil, že cieľom zápisu informatívnej poznámky do katastra nehnuteľnosti je v danom prípade chrániť nadobúdateľov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Zelený dvor. Ide tak o relevantnú informáciu o stave nehnuteľnosti. Takto budú informovaný o prebiehajúcom konaní o dodatočnom povolení stavby bytového domu Zelený dvor. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory (§ 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvale určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. S pojmovou definíciou sa už vysporiadala aj súdna prax v Českej republike, a to najmä v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR z 29.01.2002, sp. zn. 26Cdo 400/2000, podľa ktorého: „Predmetom právnych vzťahov nájmu bytu je byt, ktorým sa rozumie súbor miestností (prípadne jednotlivá obytná miestnosť), ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na trvalé bývanie. Pre vymedzenie súboru miestností (prípadne jednotlivých obytných miestností) ako bytu je rozhodujúci právny stav založený právoplatným rozhodnutím o povolení užívania stavby (prípadne o zmene účelu jej užívania). Ak bolo stavebným úradom o posúdení otázky, čo je bytom, takto rozhodnuté, súd musí z tohto rozhodnutia vychádzať (§ 135 ods. 2 druhá veta OSP).“ Rovnako „Pojmovým znakom bytu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 2 OZ, je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria, na trvalé bývanie dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu. Existencia takého rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom občianskoprávnych vzťahov ako byty.“ R 87/2003. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcim pre vymedzenie pojmu bytu sa tak podľa ustálenej súdnej praxe stáva právny stav založený právoplatným rozhodnutím stavebného úradu o povolení užívania stavby, prípadne o zmene účelu užívania stavby. Žalobca tiež správne poznamenal, že prípadný kupujúci nehnuteľnosti -bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome zapísanom v katastri nehnuteľností „vôbec neočakáva, že bytový dom je v katastri nehnuteľností evidovaný bez právoplatného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia a že na stavbu bytového domu bolo začaté konanie o ej dodatočnom povolení“. Bez právoplatného rozhodnutia stavebného úradu o povolení užívania stavby ide o nespôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov. Ide o informáciu o stave nehnuteľnosti, ktorá sa týka vecného práva (jeho predmetu), teda či evidovaná nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností je vôbec bytom. Uvedené podstatným spôsobom obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti vo výkone jeho vlastníckeho práva v takejto stavbe. Kataster však slúži ako aj informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach. 21. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zásad správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval nesprávne, keď návrhu žalobcu na zapísanie poznámky odmietol vyhovieť a vec nesprávne právne posúdil (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). 22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 23.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).