Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/30/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200229 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200229.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: W. B., N. XX/X, G., zastúpená: BAJO legal, s.r.o., IČO: 36 860 581, Landererova 8, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Ružová dolina 27, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co 63/17-BPR zo dňa 08.12.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. Co 63/17-BPR zo dňa 08.12.2017 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. Žalobkyňa podaním doručeným prvostupňovému správnemu orgánu Okresnému úradu Senec, katastrálnemu odboru, doručila námietku nesprávnej výmery pozemkov parc. č. XXX/XXX a č. XXX/ XXX, ktoré majú výmeru spolu 2409 m2, a to po zápise rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej aj ako „ROEP“) v k.ú. G. (Z-2763/16) a žiadala, aby boli na LV č. XXXX, k.ú. Tomášov zapísaný pozemok parc. č. XXX/XXX o výmere 854 m2 a č. XXX/XXX o výmere 1643 m2. 2. Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. C-2/2017/ROEP Tomášov zo dňa 20.04.2017, ktorým návrhu žalobkyne na zmenu údajov schváleného ROEP k.ú. Tomášov nevyhovel. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. Co 24/2017-Zse zo dňa 17.07.2017 (právoplatné dňa 25.07.2017), ktorým prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Senec zo dňa 20.04.2017 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 4. Následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. C-2/2017/ROEP Tomášov zo dňa 12.09.2017, ktorým schválil zmenu údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. Tomášov, a to tak, že na LV č. XXXX, k.ú. Tomášov v časti A- majetková podstata vymazal: parc. reg. E KN č. 374/100 orná pôda o výmere 783 m2 a parcelu reg. E KN č. XXX/XXX orná pôda o výmere 1624 m2 a zapísal parcelu reg. E KN č. XXX/XXX orná pôda o výmere 783 m2, parcelu reg. E KN č. XXX/ XXX orná pôda o výmere 1643 m2 a parcelu reg. E KN č. XXX/XXX orná pôda o výmere 71 m2 a v časti iné údaje zapísal : rozhodnutie o zmene údajov schváleného registra č. C-2/2017/ROEP Tomášov. Ostatné údaje na LV ostali nezmenené. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že prvostupňový správny orgán vytvoril novú parcelu č. XXX/XXX o výmere 71 m2 za hranicou zastaveného územia (medzi parcelou č. XXX/XXX a č. XXX), čím spolu s výmerou parcelné číslo XXX/XXX dosiahne pôvodnú písomnú výmeru 854 m2 a ďalej zapísal výmeru parc. č. XXX/XXX o výmere 1643 m2. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že pozemok parc. č. XXX/XXX bude zrejme umiestnený mimo zastavaného územia obce, avšak nevidí dôvod, aby správny orgán vytváral ekonomicky nevyužiteľný pozemok, ale o uvedenú výmeru 71 m2 mal byť upravený pozemok parc. č. XXX/XXX. 6. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím Co 63/17-BPR zo dňa 08.12.2017, odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Senec, katastrálneho odboru č. C-2/2017/ROEP Tomášov zo dňa 12.09.2017 potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že účelom zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 180/1995 Z.z.“) je v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register. Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované, alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (§ 8 ods. 1 písm. a/, b/ a § 78 ods. 1 Katastrálneho zákona), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. V zmysle ust. § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. o zmene údajov schváleného registra v zmysle zákonom stanovenej lehote je možné rozhodnúť iba, ak bol zistený rozpor s údajmi podľa § 6 ods. 1 tohto zákona, a to existujúcich v čase schválenia registra rozhodnutím. Pozemok parc. č. XXX bol evidovaný v PK vložke č. 226 o výmere 2888 m2. Na základe geometrického plánu č. 8-51-66 zo dňa 23.08.1968 bol oddelený diel č. 16 o výmere 391 m2, ktorý tvoril podklad pre rozhodnutie Útvaru územného plánovania a architektúry ONV Bratislava - Vidiek zn. UPA 5863/69-Str. zo dňa 11.06.1970 o vyvlastnení pozemku z dôvodu všeobecného záujmu za náhradu. Rozhodnutím katastrálneho odboru č. 11/2012/ROEP/ Tomášov zo dňa 06.05.2016 bol schválený register obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. Tomášov. Pozemok parc. č. XXX bol predmetom konania ROEP a zhotoviteľ návrhu registra upravil výmeru E KN parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 783 m2 a parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 1626 m2, t.j. spolu o výmere 2409 m2, pričom použil pri výpočte grafickú výmeru parciel. Zápis bol vykonaný v prospech S. W. J. v podiele 1 a V. N. v podiele 1. Na základe osvedčenia o dedičstve 46D 191/2006 Dnot 50/2006 zo dňa 11.10.2016 nadobudla nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Tomášov žalobkyňa. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 12.09.2017 schválil zmenu údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. Tomášov, pričom vytvoril nový pozemok parc. č. XXX/XXX o výmere 71 m2, ktorý sa nachádza za hranicou zastavaného územia obce, preto podľa žalovaného nebolo možné vyhovieť námietke žalobkyne rozšírením výmery pozemku parc. č. XXX/XXX o výmere 71 m2, ktorej výmera sa zväčšila o 17 m2 v súlade s technickým podkladom geometrickým plánom č. 244-201-441/90. 7. Z pripojeného administratívneho spisu súd ďalej zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. K jednotlivým častiam žalobou napadnutého rozhodnutia a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto rozsudku. II. Žaloba 8. Včas podanou žalobou, súdu doručenou dňa 15.02.2018, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, považovala ho za nezákonné, žiadala, aby súd rozhodnutie žalovaného č. Co 63/17-BPR zo dňa 08.12.2017 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 9. Podľa žalobkyne napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávnosť spočíva v závere žalovaného (ako aj prvostupňového správneho orgánu) o nutnosti rozdelenia pôvodnej parcely č. XXX/XXX tak, že sa vytvorí popri parcele č. XXX/XXX o výmere 783 m2 ďalšia parcela č. XXX/XXX o výmere 71 m2. Zistený nedostatok v podobe nesprávnej výmery parc. č. XXX/XXX sa mal riešiť zosúladením hraníc zastavaného územia Obce Tomášov hranice dotknutého pozemku parc. č. XXX/XXX tak, aby sa docielila pôvodná výmera parc. č XXX/XXX o výmere 854 m2. Žalovaný sa neriadil § 2 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého územie obce je územný celok, ktorý tvorí jedno katastrálne územie alebo viac katastrálnych území, t.j. ustanovením, ktoré vymedzuje územie obce katastrálnym územím. Súčasne nerešpektoval § 3 ods. 8 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), podľa ktorého sa katastrálnym územím rozumie územno-technická jednotka, ktorú tvorí územne uzavretý a v katastri evidovaný súbor pozemkov. Dôsledkom nesprávneho postupu zo strany žalovaného došlo k vytvoreniu parcely č. XXX/XXX o výmere 71 m2 odporujúcej zákonu. Vytvorením tejto parcely došlo k ekonomickému znevýhodneniu žalobkyne. Zmenšením parc. č. XXX/XXX totiž došlo aj k zníženiu jej hodnoty, pričom táto skutočnosť nie je vyvážená vytvorením parc. č. XXX/XXX, ktorá pre svoj drobný rozmer bude len ťažko predajnou, a teda sa stáva bezcennou. Je ľahko predstaviteľné, že pre žalobkyňu by bolo jednoduchšie predať jednu ucelenú parcelu o väčšom rozmere, ako to, čo svojim rozhodnutím vytvoril žalovaný (ako aj prvostupňový správny orgán). Okrem toho parc. č. XXX/ XXX sa nachádza v intraviláne na rozdiel od parc. č. XXX/XXX, ktorá sa nachádza v extraviláne, čo predstavuje ďalšie znevýhodnenie žalobkyne. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie predstavujú nedovolený zásah do vlastníckeho práva žalobkyne, ktoré je chránené Ústavou SR, pričom tento zásah je možné odčiniť len prinavrátením do pôvodného stavu, čo v prejednávanej veci predstavuje, že žalobkyňa bude mať pôvodnú výmeru parcely č. XXX/XXX o veľkosti 854 m2. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 16.05.2018, zotrval na svojom pôvodnom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Obsahovo vyjadrenie žalovaného prakticky kopíruje odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom samostatne k žalobným námietkam sa žalovaný osobitne nevyjadril. IV. Relevantné právne predpisy 11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“). 12. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy okrem postupov pri zostavovaní zjednodušeného registra. 13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. 14. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. 15. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/180/20180701>, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. V. Posúdenie veci správnym súdom 16. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 17. Súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní, resp. iný procesný zákon. 18. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. 19. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 20. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09). 21. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. 22. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 23. Hoci žalobkyňa vo svojej žalobe explicitne neuviedla dôvod nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia jeho neprekúmateľnosť, súd po preštudovaní žalobou napadnutého rozhodnutia ako i rozhodnutia vydaného v prvom stupni, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že nedostatky v odôvodneniach týchto rozhodnutí sú natoľko zásadné, že to bráni riadnemu preskúmaniu ich zákonnosti. Nedostatok dôvodov rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov bol pre súd neprekonateľnou prekážkou vôbec sa zaoberať meritórne vecou. Zároveň nepreskúmateľnosť rozhodnutí bola výrazne v rozpore s právom žalobkyne na spravodlivý proces, preto súd v záujme spravodlivého riešenia pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, ktorý nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia ponechal nezodpovedané dôvody svojho rozhodnutia a bez povšimnutia ponechal odvolacie námietky uvedené žalobkyňou. Za takejto situácie by bolo neefektívne, keby súd nepoznajúc z riadne neodôvodneného rozhodnutia relevantné úvahy správneho orgánu konštruoval rôzne alternatívy právneho posúdenia skutkového stavu. Z hľadiska zmyslu a úlohy správneho súdnictva, v ktorom poskytuje súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy bolo vhodnejšie a pre žalobkyňu spravodlivejšie rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 24. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že jedným zo základných predpokladov na možnosť súdu vôbec posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia je to, aby takéto rozhodnutie po formálnej a materiálnej stránke spĺňalo základné atribúty vyžadované právnymi predpismi. Je prekážkou preskúmania, ak rozhodnutie napadnuté v žalobe neobsahuje také odôvodnenie, ktoré umožňuje oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré správny orgán rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. 25. Správny súd pripomína, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. 26. Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. C-2/2017/ROEP Tomášov zo dňa 12.09.2017. Týmto rozhodnutím schválil zmenu údajov schváleného ROEP v k.ú. Tomášov, a to tak, že na LV č. XXXX, k.ú. Tomášov v časti A- majetková podstata vymazal: parc. reg. E KN č. XXX/XXX orná pôda o výmere 783 m2 a parcelu reg. E KN č. XXX/XXX orná pôda o výmere 1624 m2 a zapísal parcelu reg. E KN č. XXX/XXX orná pôda o výmere 783 m2, parcelu reg. E KN č. XXX/XXX orná pôda o výmere 1643 m2 a parcelu reg. E KN č. 374/300 orná pôda o výmere 71 m2 a v časti iné údaje zapísal: rozhodnutie o zmene údajov schváleného registra č. C-2/2017/ROEP Tomášov. Ostatné údaje na LV ostali nezmenené. 27. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vytvorením novej parcely č. XXX/XXX sa spolu s parcelou č. XXX/XXX dosiahne pôvodná výmera tejto parcely. Správny orgán uviedol, že „v grafických údajoch katastrálneho operátu je parcela E KN č. XXX/XXX rozdelená hranicou zastavaného územia obce a keďže nevytvára dve samostatné parcely označené parcelnými číslami so správnym kódom umiestnenia pozemku je potrebné vytvoriť novú parcelu E KN č. XXX/XXX o výmere 71 m2“ 28. Správny súd k tomu uvádza, že takto formulovaná veta nedáva účastníkovi správneho konania priamu určitú a hlavne zrozumiteľnú odpoveď. Pokiaľ správny orgán mal na mysli, že pôvodná parcela svojou pôvodnou polohou zasahovala svojimi časťami do intravilánu a extravilánu a pri jednom parcelnom čísle nemôžu byť na liste vlastníctva uvedené súčasne oba kódy umiestnenia pozemku (1 Pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, 2 Pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce) podľa vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z.z., potom to z vyššie citovanej vety ani z ostatnej časti rozhodnutia nevyplýva. 29. V ďalšej časti svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že výmera parcely nie je záväzným údajom katastra, je to odvodený údaj, ktorý vyplýva z geometrického a polohového určenia nehnuteľnosti. Dodal tiež s poukazom na § 51 Nariadenia ministra spravodlivosti zo dňa 15.12.1855, že pozemková kniha nezodpovedá za plošnú mieru parciel v nej uvedených, pričom podstatné sú hranice, výmera a údaj odvodený od hraníc a je v takej presnosti, s akou ju umožňovali určiť technické prostriedky v tom ktorom období. 30. Ani z týchto vyjadrení prvostupňového správneho orgánu nevyplýva pre účastníka správneho konania jednoznačná odpoveď na dôvody rozhodnutia správneho orgánu, absentuje právne relevantná argumenácia. Na ROEP je potrebné pozerať sa cez dôvod jeho vytvorenia. Vlastnícke práva k pozemkom boli v minulosti (pred rokom 1989) evidované neúplne, pričom takúto neúplnú evidenciu prevzal pri svojom vzniku kataster nehnuteľností. ROEP nezakladá nové právne vzťahy k nehnuteľnostiam, iba evidenčne zapíše jestvujúce práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa z rôznych dôvodov nenachádzajú v katastri nehnuteľností. Slúži na súpis pozemkov a ich vlastníkov, ktorý z rôznych dôvodov neboli pred vyhotovením registra evidovaní v katastri. Najčastejšie ide o vlastníkov, ktorí sú evidovaní len v pozemkovej knihe, alebo ktorí neboli zapísaní do evidencie nehnuteľností, hoci majú k pozemku listinu (dedičské osvedčenie, zmluvu a pod.). Výmery pozemkov v obnovenej evidencii nemusí sa číselne zhodovať s pôvodnými, čo je vzhľadom na častú nepresnosť minulých zápisov možné a aj pochopiteľné, avšak účastník správneho konania má právo okrem tohto všeobecne vyjadreného faktu dozvedieť sa, akým konkrétnym spôsobom správny orgán dospel k takémuto číselnému vyjadreniu. Takéto zdôvodnenie v prvostupňovom rozhodnutí bezpochyby absentuje. 31. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. V ňom namietala, že pozemok parc. č. XXX/XXX bude zrejme umiestnený mimo zastavaného územia obce, avšak nevidí dôvod, aby správny orgán vytváral ekonomicky nevyužiteľný pozemok, ale o uvedenú výmeru 71 m2 mal byť upravený pozemok parc. č. XXX/XXX. 32. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. 33. Súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v kontexte s prvostupňovým rozhodnutím neposkytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Rovnako ako rozhodnutie prvostupňové aj rozhodnutie o odvolaní považuje súd za neadresné, neobsahujúce dostatočné odborné argumenty vysvetľujúce právny názor žalovaného, pričom z neho nie je zrejmá primárna podstata predmetu konania a žalovaný v ňom nereaguje na žiadnu z odvolacích námietok žalobkyne. 34. Súd poukazuje na to, že nie je nevyhnutné, aby sa odvolací správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou samostatne, pokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z napadnutého rozhodnutia podľa názoru súdu však toto nevyplýva. 35. Námietky žalobkyne uvedené v žalobe sú obdobné ako ich formulovala v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu vydal č. C-2/2017/ROEP Tomášov zo dňa 12.09.2017. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného (opísané v ods. 6 tohto rozsudku) nijako na odvolacie námietky (opísané v ods. 5 tohto rozsudku) nereaguje. Žalovaný opisuje účel konania o ROEP, priebeh tohto už právoplatného konania, podklady pre rozhodnutie v predmetnej veci a výrok prvostupňového rozhodnutia Záverom žalovaný konštatuje, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 12.09.2017 schválil zmenu údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. Tomášov, pričom vytvoril nový pozemok parc. č. XXX/XXX o výmere 71 m2, ktorý sa nachádza za hranicou zastavaného územia obce, preto podľa žalovaného nebolo možné vyhovieť námietke žalobkyne rozšírením výmery pozemku parc. č. XXX/XXX o výmere 71 m2, ktorej výmera sa zväčšila o 17 m2 v súlade s technickým podkladom geometrickým plánom č. 244-201-441/90. 36. Správny súd v tejto súdenej veci i pre budúcnosť považuje za potrebné správny orgán poučiť o potrebe zamerať sa pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia na možnosti účastníka konania pochopiť úvahy správneho orgánu. Jeho právne závery by mali byť vysvetľované spôsobom, kedy i účastník bez právneho vzdelania, bez znalosti výkladových pravidiel a prehľadu o právnom poriadku ale i osoba bez znalosti obsahu administratívneho spisu pochopí, ktoré skutočnosti správny orgán považoval za právne relevantné, ako pristúpil k hodnoteniu jednotlivých podkladov pre rozhodnutie a ako právne posúdil zistený skutkový stav. Potreba lepšieho (prístupnejšieho) vysvetlenia rozhodnutia je naliehavá nie len v záujme účinnejšieho naplnenia úlohy orgánu verejnej moci rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb (účastníkov konania), ale je nevyhnutná zvlášť v oblasti, ktorá sa dotýka vlastníckeho práva, ktoré reprezentuje jedno zo základných ľudských práv a ktorého ochrana je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky. 37. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov, správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto toto rozhodnutie správny súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak by orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). Žalovaný sa bude v ďalšom konaní dôsledne zaoberať zistením skutkového stavu a odôvodnením rozhodnutia v intenciách tohto rozsudku. Vysporiada sa so všetkými pre vec podstatnými námietkami žalobkyne a aj s namietaným polohovým umiestnením pozemku parc. č. XXX/XXX. 38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnej žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania. o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).