Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/31/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200234 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200234.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: Lidl Slovenská republika, v.o.s., IČO: 35793783, so sídlom v Bratislave, Ružinovská 1E, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35886625, so sídlom v Bratislave, Námestie Martina Benku č. 9, za ktorú koná advokát JUDr. Matej Kán, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, IČO: 00156621, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, za účasti: HUBERT J.E., s.r.o., IČO: 36246794, so sídlom v Seredi, Vinárska 137, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3672/2017-420 zo dňa 20.12.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 3672/2017-420 zo dňa 20.12.2017 spolu s rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 1297/2017-023, 21926/2017 zo dňa 02.10.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Ďalší účastník nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca ako kupujúci a ďalší účastník HUBERT J.E., s.r.o. ako predávajúci uzatvorili dňa 1.12.2015 dohodu o podmienkach 72972_04SK01_01_01.03.16-29.05.16 v súvislosti s ponukou podmienok (č. 72972_04SK01_01 na špecifikované produkty: ružové vína z Európy, sekty, šumivé vína, perlivé vína a tmavé liehoviny) na obdobie od 01.03.2016 do 29.05.2016. V rovnaký deň (01.12.2015) uzatvorili aj dohodu o podmienkach 72972_04SK01_01_30.05.16-29.08.16 na obdobie od 30.05.2016 do 29.08.2016. V obidvoch dohodách sa v časti „Splatnosť“ zhodne uvádza, že faktúra je splatná bankovým prevodom 30 dní netto po doručení faktúry, najneskôr do 45 dní od dodania tovaru. 2. Žalovaný vykonal dňa 05.10.2016 u žalobcu v mieste jeho sídla kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny v znení účinnom do 30.04.2019 (ďalej len zákon č. 362/2012 Z.z.), z ktorej spísal protokol č. 29778/2016, č. spisu 3222/2016-020 zo dňa 22.11.2016. Kontrolóri zistili, že žalobca nedodržal zákonom určenú 45-dňovú lehotu na úhradu kúpnej ceny v dvoch prípadoch z celkovo kontrolovaných 32 faktúr, pričom lehotu na úhradu prekročil v jednom prípade o tri dni a v druhom prípade o sedem dní. Ide o faktúry: a. č. 500153946 zo dňa 22.2.2016 s dodaním tovaru dňa 22.02.2016, fakturovaná suma XX.XXX,- € bola splatná dňa 6.4.2016; žalobca ju uhradil dňa 14.04.2016, b. č. 500156563 zo dňa 20.5.2016 s dodaním tovaru dňa 20.05.2016, splatná dňa 03.07.2016; žalobcu ju uhradil dňa 07.07.2016. 3. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. 1297/2017-023, 21926/2017 zo dňa 02.10.2017 uložil žalobcovi podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. pokutu v sume X.XXX,- € za správny delikt, ktorého sa mal dopustiť tým, že v období od 08.04.2016 do 14.04.2016 vo svojom sídle podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. uplatnil neprimeranú podmienku vo svoj prospech uvedenú v § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. - nedodržal lehotu na úhradu kúpnej ceny v zmysle § 3 ods. 2 tohto zákona, a to najneskôr 45 dní odo dňa dodania potraviny, čo preukazuje dodací list č. 82704101 zo dňa 18.2.2016 deklarujúci dodanie tovaru dňa 22.02.2016, na základe ktorého bola vystavená faktúra č. 500153946 zo dňa 22.02.2016 na sumu XX.XXX,- €, splatnú dňa 06.04.2016, pričom výpis z účtu vystavený Tatra bankou, a.s., zo dňa 30.04.2016 preukazuje, že žalobca uhradil faktúru dňa 14.04.2016 (suma XX.XXX,- €) v obchodnom vzťahu so spoločnosťou HUBERT J.E., s.r.o. Nedošlo pritom k porušeniu 30-dňovej lehoty na úhradu kúpnej ceny, ale k porušeniu 45-dňovej lehoty na úhradu kúpnej ceny. Takisto nedošlo k porušeniu lehoty splatnosti kúpnej ceny v prípade faktúry č. 500156563 zo dňa 20.05.2016, ktorá bola uvedená v protokole č. 29778/2016, č. spisu 3222/2016-020 zo dňa 22.11.2016. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákonnej 45-dňovej lehoty na úhradu kúpnej ceny, bolo zistenie obdobia od dátumu dodania potravín uvedených na dodacom liste do dátumu úhrady kúpnej ceny dodaných potravín podľa výpisu z účtu žalobcu. Žalobca bol pri dodržaní 45-dňovej lehoty povinný uhradiť kúpnu cenu dodaných potravín potvrdených na dodacom liste zo dňa 18.02.2016, na základe ktorých bola vystavená faktúra č. 500153946, najneskôr do 07.04.2016; dňom 08.04.2016 teda prekročil zákonom určenú 45-dňovú lehotu na úhradu kúpnej ceny. K reálnej úhrade kúpnej ceny došlo až dňa 14.04.2016, o sedem dní neskôr. Oneskorenou úhradou kúpnej ceny dodaných potravín žalobca neoprávnene disponoval s finančnými prostriedkami spoločnosti HUBERT J.E., s.r.o., a teda naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. Ďalší účastník konania spoločnosť HUBERT J.E., s.r.o., sa vyjadril, že neuhradením faktúr č. 500153946 a č. 500156563 v zákonnej lehote mu nevznikli žiadne ekonomické ani iné následky. Žalovaný k tomu uviedol, že aj keď ujma, ktorá vznikla uvedenej spoločnosti, nie je závažná, existuje a bola spôsobená protiprávnym konaním žalobcu a v konečnom dôsledku ani nemá vplyv na porušenie zákonnej povinnosti žalobcom. Žalovaný prízvukoval, že subjekt v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti musí konať tak, aby neporušil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon. Predpokladom vzniku zodpovednosti za porušenie povinnosti je, že niekto túto povinnosť porušil a jej porušením neoprávnene zasiahol do práv inej osoby. Aj keď preukázaným konaním žalobcu nevznikla spoločnosti HUBERT J.E., s.r.o., závažná ujma, napriek tomu je za ňu žalobca zodpovedný. Žalobca v administratívnom konaní tvrdil, že faktúra č. 500153946 mu bola doručená dňa 12.04.2016 a zaplatil ju v najkratšom možnom čase o dva dni po doručení, t.j. 14.04.2016. Navyše, bez doručenia faktúry ju nemôže ani riadne uhradiť z dôvodu neexistencie daňového dokladu pre daň z príjmov a nemožnosti odberateľa riadne si uplatniť daň z pridanej hodnoty. Žalobca uviedol, že svojím konaním neporušil § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. a nezískal na úkor spoločnosti HUBERT J.E., s.r.o., žiaden prospech. Žalovaný k tomu uviedol, že žalobca bez ohľadu na to, či disponoval faktúrou alebo nie, bol povinný zabezpečiť včasnú úhradu kúpnej ceny dodaných potravín. Podľa jeho názoru mal žalobca vedomosť o všetkých potrebných údajoch nevyhnutných na úhradu peňažného záväzku za dodané potraviny (zmluvná dokumentácia obsahujúca nákupnú cenu dodaných potravín, dodací list) a bez akýchkoľvek ťažkostí ju mohol uhradiť v zákonnej 45-dňovej lehote od dodania tovaru. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že bez faktúry nemožno realizovať jej úhradu, pretože mal vychádzať z dojednaného platného cenníka v čase dodania potravín. Zodpovednosť právnických osôb za správny delikt je založená na objektívnom princípe bez ohľadu na zavinenie. Je preto dostatočné skúmať, či osoba v dôsledku jej protiprávneho konania vyvolala protiprávny následok. V predmetnom prípade je potrebné rozlišovať mieru zavinenia ako kritérium pre určenie rozsahu sankcie. Z rozsudku Vrchného súdu Praha sp. zn. 6A 12/94 zo dňa 25.11.1994 vyplýva, že správny orgán sa pri rozhodovaní o povinnosti právnickej osoby platiť sankciu za správny delikt riadi, ak zákon výslovne neustanovuje inak, obdobnými princípmi ako súd v oblasti súkromného práva pri rozhodovaní o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Základným predpokladom pre uloženie sankcie je, že poškodenie alebo ohrozenie zákonom chráneného záujmu nastalo prevádzkovou činnosťou právnickej osoby alebo vtedy, ak tento dôvod vznikol pri činnosti právnickej osoby konaním alebo opomenutím, ktoré právnická osoba použila. Výsledok podnikateľskej činnosti by mal v predmetnej veci slúžiť záujmu spotrebiteľov. Zákon č. 362/2012 Z.z. neuvádza žiadne liberačné dôvody, ktoré by zbavovali subjekt zodpovednosti za protiprávny stav (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/111/2013 zo dňa 29.1.2015). Žalovaný pri uložení pokuty postupoval podľa § 8 ods. 5 zákona č. 362/2012 Z.z. a zobral do úvahy, v koľkých prípadoch došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty na úhradu kúpnej ceny dodaných potravín, počet dní, o koľko bola prekročená lehota splatnosti, dlžnú sumu, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Poľahčujúcou okolnosťou bolo zaplatenie faktúry v čo najkratšej možnej lehote - dva dni po jej doručení žalobcovi. Za priťažujúcu okolnosť považoval už skôr spáchaný správny delikt žalobcu, ktorého výrok je zverejnený na webovom sídle žalovaného podľa § 9 písm. c/ zákona č. 362/2012 Z.z. Žalobca zavinil protiprávny stav, ktorý nastal v dôsledku porušenia § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z., keď prekročil zákonnú 45-dňovú lehotu na úhradu faktúry o sedem dní. Žalovaný zohľadnil aj to, že žalobca svojím konaním získal len minimálny majetkový prospech a závažnosť protiprávneho konania bola nízka. Pri určovaní výšky pokuty zohľadnil aj zisk žalobcu v roku 2016, ktorý dosahoval X.XXX.XXX,- € a tržieb v sume XX.XXX.XXX,- €; od ročných tržieb odrátal náklady súvisiace s podnikateľskou činnosťou žalobcu. V Slovenskej republike má žalobca 127 prevádzok a spolupracoval so 743 dodávateľmi potravinového tovaru. Podnikateľská činnosť žalobcu bola prosperujúca vo vzťahu k celospoločenskému záujmu, ponúka spotrebiteľom na predaj široký sortiment tovaru a jeho aktívne pôsobenie a stabilné postavenie na trhu s potravinami sa datuje od roku 2001. Spoločenská nebezpečnosť sankcionovaného konania spočíva v spôsobilosti privodiť majetkovú ujmu spoločnosti HUBERT J.E., s.r.o. Uložená pokuta plní represívnu, preventívnu funkciu. 4. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR druhostupňovým rozhodnutím č. 3672/2017-420 zo dňa 20.12.2017 potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. 1297/2017-023, 21926/2017 zo dňa 02.10.2017 a rozklad žalobcu zamietla. Prvostupňové rozhodnutie považovala za právne správne a skutkový stav za dostatočne zistený. Po opise skutkového zhodne s prvostupňovým správnym orgánom uviedla, že bolo preukázané že žalobca uhradil faktúru do dvoch dní od jej opakovaného doručenia, to však nemá vplyv na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu. Uložená pokuta je správna, zákonná a primeraná a plní represívnu a výchovnú funkciu. Je uložená v dolnej časti rozpätia zákonnej sadzby, pre žalobcu nie je likvidačnou a protiprávny stav sa ňou napraví. Námietky vznesené v rozklade neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. II. Žaloba 5. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3672/2017-420 zo dňa 20.12.2017, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 1297/2017-023, 21926/2017 zo dňa 02.10.2017 a vrátenia veci orgánu verenej správy prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a rozpornosť skutkového stavu, z ktorého napadnuté rozhodnutia vychádzajú, s administratívnym spisom. 6. Poukázal na to, že so spoločnosťou HUBERT J.E., s.r.o., si nedohodol neprimeranú zmluvnú podmienku, s čím sa správne orgány vôbec nevysporiadali. Napriek tomu uviedli, že správny delikt je síce definovaný v § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. ako dohodnutie neprimeranej podmienky vo svoj prospech, avšak z hľadiska účelu zákona je potrebné považovať za správny delikt nielen dohodnutie neprimeranej podmienky medzi dodávateľom a odberateľom, ale aj faktické konanie - neuhradenie faktúry odberateľom v lehotách stanovených v § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. Žalobca sa s uvedeným názorom nestotožnil a považuje ho za nesprávny a svojvoľný, pretože zákon v § 8 ods. 1 výslovne kladie dôraz na dohodnutie neprimeranej zmluvnej podmienky. Vychádzajúc zo skutkových zistení žalovaného v rámci kontroly však nebola zistená a ani konštatovaná existencia dohody medzi ním a spoločnosťou HUBERT J.E., s.r.o., o akejkoľvek neprimeranej podmienke vymedzenej v citovanom zákone, ktorá by bola v prospech jedného z účastníkov obchodného vzťahu. Nemohlo preto ani prísť k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu. Žalovaný neprípustne, svojvoľne a contra legem uplatnil taký extenzívny výklad § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., ktorý rozšíril skutkový podstatu správneho deliktu i na prípad faktického omeškania odberateľa s úhradou faktúry dodávateľa v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny. Žalobca trvá na tom, že niet správneho deliktu ani sankčného postihu zaň bez toho, aby to zákon výslovne ustanovil. 7. Zopakoval, že predmetná faktúra mu bola doručená dňa 12.04.2016 a zaplatil ju v najkratšom možnom termíne - o dva dni po jej doručení 14.04.2016. Bez existencie riadne doručenej faktúry nemožno z dôvodu neexistencie dokladu pre daň z príjmov a uplatneného odpočtu DPH vykonať úhradu dodaného tovaru. Bez faktúry nie je možné zistiť cenu dodaného tovaru, ani priradiť príslušný dodací list ku konkrétnemu zmluvnému vzťahu, preto nebol objektívne schopný z dôvodu oneskoreného doručenia faktúry, ktoré žalobca nespôsobil, uhradiť dodaný tovar. V konaní nebolo zohľadnené, že v prípade druhej faktúry nedošlo vôbec k spáchaniu správneho deliktu, hoci bola uvedená v protokole. 8. Odhliadnuc od toho, že podľa názoru žalobcu nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu a nemal byť ani sankcionovaný, namietal výšku uloženej pokuty. Zdôraznil, že jeho konaním nebola spoločnosti HUBERT J.E., s.r.o., spôsobená žiadna ujma, čo výslovne uviedla vo vyjadrení zo dňa 22.03.2017. V rozpore s týmto tvrdením však orgány verejnej správy oboch stupňov uviedli, že uvedenej spoločnosti vznikla ujma a spôsobil ju žalobca neuhradením kúpnej ceny v zákonnej 45-dňovej lehote. Namietal tiež, že v prípadoch porušenia § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. žalovaný ukladá nižšie pokuty: 1.000,- € alebo 3.000,- € (v prípade 70 faktúr). Ak v jeho prípade (v prípade namietanej jedinej faktúry) žalovaný uložil pokutu X.XXX,- €, nekonal jednotne a porušil § 3 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok). III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že sa zameral na výklad e ratione legis zákona č. 362/2012 Z.z. a nezaoberal sa výlučne jeho gramatickým znením. Podľa názoru žalovaného mal zákonodarca v úmysle postihovať nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok, čo preukazuje aj dôvodová správa k záklonu č. 362/2012 Z.z., v ktorej sa uvádza, že účelom zákona je upraviť posudzovanie, zamedzenie, kontrolu a konanie vo veciach uplatňovania neprimeraných obchodných podmienok v zmluvách medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín. 10. Správneho deliktu vo forme uplatňovania neprimeranej podmienky sa dopúšťa podstatná časť delikventov a bez postihu tohto správneho deliktu by zákon č. 362/2012 Z.z. nespĺňal svoj účel a nedokázal by zamedziť uplatňovaniu neprimeraných podmienok, ktoré sú v zmluvných vzťahoch veľmi rozšírené a zaužívané bez ohľadu na dohodu zmluvných strán. Zákon č. 362/2012 Z.z. v § 4 ods. 4 písm. f/ nepozná výnimku, ide teda o deliberačný dôvod naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že bol sankcionovaný v rozpore so základnými princípmi správneho trestania a zákonom č. 362/2012 Z.z., skutkovú podstatu správneho deliktu nerozšíril ani nevytvoril novú skutkovú podstatu správneho deliktu. 11. V konaní bolo preukázané, že žalobca nedodržal zákonnú 45-dňovú lehotu na úhradu faktúry a skutočnosť, že faktúru zaplatil dva dni po jej doručení, nemá na tento záver žiadny vplyv. Spoločnosti HUBERT J.E., s.r.o., tak vznikol nepriaznivý následok, keďže aj sám zákonodarca upravil inštitút úrokov z omeškania, podstatou ktorého je uplatnenie práva veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka. Úroky z omeškania teda preukazujú, že pri nedodržaní lehoty splatnosti pohľadávok je veriteľ na svojich právach ukrátený a z uvedeného dôvodu mu patria aj úroky z omeškania. Aj keď ujma spôsobená spoločnosti HUBERT J.E., s.r.o., nie je závažná, existuje a bola spôsobená konaním žalobcu. 12. Žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., preto ho sankcionoval pokutou, ktorej výšku riadne odôvodnil. Žalobca mal počas administratívneho konania dostatočný priestor na uplatnenie jeho procesných práv aj možnosť nahliadať do spisu. 13. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/72/2014 zo dňa 28.1.2016, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/2007, sp. zn. IV. ÚS 71/2013. IV. Replika žalobcu 14. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. Zdôraznil, že v zmysle čl. 49 Ústavy SR analógia v neprospech obvineného alebo extenzívny výklad trestného zákona sú neprípustné. 15. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril. V. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 16. Ďalší účastník sa nevyjadril ani k žalobe, ani k vyjadreniu žalovaného a replike žalobcu. VI. Pojednávanie 17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol na pojednávaní dňa 29.01.2020 rozsudkom, ktorý vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP, keďže účastníci konania ani ich zástupcovi sa na pojednávaní nezúčastnili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Žalobca a žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili ani nežiadali o jeho odročenie. Ďalší účastník konania ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. VII. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. lehota na úhradu kúpnej ceny podľa odseku 1 písm. e) je najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny; riadne vystavenou faktúrou je účtovný doklad obsahujúci náležitosti podľa osobitného predpisu, iné chyby a nesprávnosti neznamenajú, že nie je riadne vystavená. 20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. dohodnúť neprimeranú podmienku medzi odberateľom a dodávateľom sa zakazuje. 21. Podľa § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. za neprimeranú podmienku sa považuje aj nedodržanie lehoty podľa § 3 ods. 2. 22. Podľa § 8 ods. 1, ods. 2, ods. 5 a ods. 9 zákona č. 362/2012 Z.z. správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4 (ods. 1). Ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 1 000 eur do 300 000 eur (ods. 2). Pri uložení pokuty ministerstvo prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky a čas trvania (ods. 5). Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa ministerstvo o porušení povinnosti dozvedelo, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo (ods. 7). Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (ods. 9). 23. Podľa čl. 49 Ústavy SR len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. 24. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. 25. Podľa oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR č. 79/1994 Z.z. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 8. januára 1993 Výbor ministrov Rady Európy potvrdil so spätnou platnosťou od 1. januára 1993 sukcesiu Slovenskej republiky do mnohostranných zmlúv, ktorých zmluvnou stranou bola Česká a Slovenská Federatívna Republika, deponovaných u generálneho tajomníka Rady Európy a otvorených na prístup aj štátom, ktoré nie sú členmi Rady Európy. Dňa 30. júna 1993 Výbor ministrov Rady Európy potvrdil so spätnou platnosťou od 1. januára 1993 sukcesiu Slovenskej republiky do mnohostranných zmlúv, ktorých zmluvnou stranou bola Česká a Slovenská Federatívna Republika, deponovaných u generálneho tajomníka Rady Európy a otvorených na prístup len členským štátom Rady Európy. Uvedené mnohostranné zmluvy boli uverejnené v Zbierke zákonov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a 1. januárom 1993 nadobudli platnosť pre Slovenskú republiku. Okrem iných ide aj o Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č.3, 5 a 8 publikovaný v Zbierke zákonov ČSFR pod č. 209/1992 Zb. 26. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti (ods. 1). Každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom (ods. 2). Každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva: (a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu; (b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby; (c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú; (d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe; (e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom nehovorí (ods. 3). VIII. Posúdenie veci správnym súdom 27. Predmetom preskúmania správnym súdom v predmetnej veci je rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty žalobcovi za spáchanie správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. Medzi účastníkmi je sporné, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu a či mal byť žalobca za jeho konanie sankcionovaný podľa citovaného zákona. 28. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné Engelove kritériá: a) či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b) povaha protiprávneho konania, c) povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o priestupku zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“ a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru. 29. Dohovor publikovaný v Zbierke zákonov ČSFR pod č. 209/1992 Zb. dňa 15.5.1992 je medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, ratifikovanou a vyhlásenou spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti Ústavy SR, t.j. pred 1.10.1992. Z časového hľadiska jeho ratifikácie má táto medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi SR, len ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Prednosť pred zákonmi SR znamená ústavný príkaz adresovaný súdu a orgánu verejnej správy aplikujúcemu právo použiť ex offo na konkrétny prípad priamo relevantné ustanovenia medzinárodnej zmluvy za splnenia podmienok uvedených v čl. 154c ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou medzinárodne akceptovaného štandardu ľudských práv a základných slobôd nie sú iba práva a slobody v podobe, v ktorej ich výslovne zakotvujú medzinárodné zmluvy, ale aj rozhodnutia príslušných orgánov dotvorených v ich rozhodovacej činnosti (judikatúre), ktoré túto medzinárodnú zmluvu vykladajú a možno ich tiež kvalifikovať ako prameň práva SR s prednosťou pred zákonmi. Inými slovami, nielen Dohovor bude mať prednosť pred zákonmi SR, ak zabezpečuje viac ústavných práv a slobôd ako zákony SR, ale aj rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá Dohovor vykladá. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva majú deklaratórny charakter, pretože sa nimi vykladá Dohovor a teda majú účinky, podobne ako rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prejudiciálnych otázkach, ex tunc. 30. Vzhľadom na skutočnosť, že Dohovor v čl. 6 zabezpečuje obvinenému zo správneho deliktu viac práv ako zákon č. 362/2012 Z.z. a Správny poriadok z hľadiska dodržiavania zásad trestnosti skutku a trestania, je nevyhnutné pri vyššie uvedených aspektoch uprednostniť jeho aplikáciu pred zákonom č. 362/2012 Z.z. aj Správnym poriadkom v kontexte čl. 49 Ústavy SR. 31. Skutková podstata správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. sa skladá zo subjektu, objektu a objektívnej stránky. Subjektívna stránka sa u správnych deliktov právnických osôb neskúma, teda je právne irelevantné, či právnická osoba spáchala delikt vedome alebo nevedome, prípadne s úmyslom alebo nedbanlivosťou; podstatným je samotné porušenie zákona. Inými slovami, na spáchanie správneho deliktu postačuje naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty s prihliadnutím na fakt, že skutková podstata správneho deliktu nezahŕňa materiálny prvok. 32. Subjektom správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. („správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4“) je právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ. Objektom je záujem chránený zákonom č. 362/2012 Z.z. a treťou časťou Obchodného zákonníka, teda ochrana poctivého obchodného vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom. Objektívnou stránkou správneho deliktu je potom v zmysle § 8 ods. 1, § 4 ods. 4 písm. f/ a § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. dohoda medzi odberateľom a dodávateľom, ktorá odporuje uvedeným ustanoveniam - v tomto prípade dohoda, ktorá upravuje dlhšiu lehotu splatnosti kúpnej ceny za dodanie tovaru ako je zákonná 45-dňová lehota. Všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu musia byť naplnené kumulatívne, inak nemožno hovoriť o spáchaní správneho deliktu a nemožno ho ani sankcionovať. 33. Kľúčovým slovom, ktoré je podstatné pre posúdenie, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu, je slovo „dohodne“, ktoré je uvedené vo všetkých ustanoveniach upravujúcich skutkovú podstatu správneho deliktu: § 8 ods. 1, § 4 ods. 4 písm. f/ a § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. Krátky slovník slovenského jazyka a Slovník súčasného slovenského jazyka (verejne dostupné na <https://slovnik.juls.savba.sk/? w=&s=exact&c=Zdeb&cs=&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=hssjV&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskcs&d=psken&>=) definujú sloveso „dohodnúť“ ako dosiahnuť <https://slovnik.juls.savba.sk/?w=dosiahnu %C5%A5&c=uaab&d=locutio&d=psken&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=priezviska&d=orter&d=sss&d=un&d=scs&d=peciar&d=pskcs&d=psp&d=orient&d=kssj4> zhodu vo veciach, ktoré boli predmetom rozhovoru, dojednať v obchodnom styku, vzájomne dosiahnuť <https://slovnik.juls.savba.sk/?w=dosiahnu %C5%A5&c=uaab&d=locutio&d=psken&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=priezviska&d=orter&d=sss&d=un&d=scs&d=peciar&d=pskcs&d=psp&d=orient&d=kssj4> dohodu, dohovoriť <https://slovnik.juls.savba.sk/?w=dohovori %C5%A5&c=uaab&d=locutio&d=psken&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=priezviska&d=orter&d=sss&d=un&d=scs&d=peciar&d=pskcs&d=psp&d=orient&d=kssj4> sa, zhodnúť <https://slovnik.juls.savba.sk/?w=zhodn%C3%BA %C5%A5&c=uaab&d=locutio&d=psken&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=priezviska&d=orter&d=sss&d=un&d=scs&d=peciar&d=pskcs&d=psp&d=orient&d=kssj4> sa. Podstatné meno „dohoda“ definujú ako záväzný <https://slovnik.juls.savba.sk/?w=z%C3%A1v %C3%A4zn %C3%BD&c=Zdeb&d=locutio&d=psken&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=priezviska&d=orter&d=sss&d=un&d=scs&d=peciar&d=pskcs&d=psp&d=orient&d=kssj4> (písomný <https://slovnik.juls.savba.sk/?w=p%C3%ADsomn %C3%BD&c=Zdeb&d=locutio&d=psken&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=priezviska&d=orter&d=sss&d=un&d=scs&d=peciar&d=pskcs&d=psp&d=orient&d=kssj4>) dohovor <https://slovnik.juls.savba.sk/? w=dohovor&c=Zdeb&d=locutio&d=psken&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=priezviska&d=orter&d=sss&d=un&d=scs&d=peciar&d=pskcs&d=psp&d=orient&d=kssj4> niekoľkých ľudí, strán o nejakej veci, zmluva <https://slovnik.juls.savba.sk/? w=zmluva&c=Zdeb&d=locutio&d=psken&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=priezviska&d=orter&d=sss&d=un&d=scs&d=peciar&d=pskcs&d=psp&d=orient&d=kssj4> vymedzujúca základné pravidlá spolupráce a záväzkov zmluvných strán. Z uvedených definícií teda vyplýva, že k dohode neprimeraných zmluvných podmienok musí dôjsť aktívnou činnosťou oboch zmluvných strán - odberateľa (žalobcu) a dodávateľa (HUBERT J.E., s.r.o.) tak, že si v zmluve expressis verbis dohodnú dlhšiu lehotu splatnosti kúpnej ceny ako je zákonná 45-dňová lehota. K tejto skutočnosti však v predmetnej právnej veci nedošlo: žalobca ako kupujúci a ďalší účastník HUBERT J.E., s.r.o., ako predávajúci uzatvorili dňa 01.12.2015 dohodu o podmienkach 72972_04SK01_01_01.03.16-29.05.16, v súvislosti s ponukou podmienok (č. 72972_04SK01_01) na obdobie od 01.03.2016 do 29.05.2016 aj dohodu o podmienkach 72972_04SK01_01_30.05.16-29.08.16 na obdobie od 30.05.2016 do 29.08.2016, v ktorých si dohodli splatnosť faktúry bankovým prevodom 30 dní netto po doručení faktúry, najneskôr do 45 dní od dodania tovaru. Postupovali teda v súlade so zákonom č. 362/2012 Z.z. a neznevýhodňovali ani jednu zmluvnú stranu. 34. Správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 476/2016 zo dňa 17.1.2018, v zmysle ktorého v rámci správneho trestania je aplikovateľný čl. 7 ods. 1 Dohovoru aj čl. 49 ods. 1 Ústavy SR Analógia v správnom trestaní v neprospech páchateľa správneho deliktu je vylúčená. Aj v správnom trestaní sa používa zásada nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege (žiaden trestný čin bez zákona, žiadny trest bez zákona). Ak teda zákon č. 362/2012 Z.z. v § 8 ods. 1 upravuje podmienku „dohody“ neprimeranej podmienky na spáchanie správneho deliktu a žiadne iné konanie, nemožno za súčasného skutkového stavu dospieť k záveru, že žalobca nezaplatením faktúry v dobe splatnosti 45 dní od dodania tovaru za stavu, keď si dohodol lehotu splatnosti so svojím odberateľom v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z., naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. Správne orgány oboch stupňov neprípustne a v rozpore s čl. 49, čl. 154c ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 6 Dohovoru rozšírili skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. o konanie, ktoré nemal zákonodarca v úmysle sankcionovať. Ak by zákonodarca tento záujem mal, expressis verbis by to v § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. uviedol, čo sa nestalo. Napokon, ani z dôvodovej správy k zákonu č. 362/2012 Z.z. nevyplýva skutková podstata správneho deliktu, tak ako to tvrdí žalovaný. Ak teda správne orgány oboch stupňov žalobcu sankcionovali za skutok, ktorý nie je správnym deliktom, konali v rozpore s § 8 ods. 1, § 4 ods. 4 písm. f/ a § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. a ich rozhodnutia sú nezákonné. 35. Správny súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov vec nesprávne právne posúdili, keď za správny delikt považovali konanie, ktoré zákon č. 362/2012 Z.z. za správny delikt neoznačoval, čo je dôvodom na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/, ods. 4 SSP. 36. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). Orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní vec opätovne posúdi súc viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku, vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby spĺňalo podmienky § 46 a § 47 SP. 37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože mu neuložil takú povinnosť, v dôsledku ktorej by mu vznikli trovy konania. 38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).